Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100149
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100149.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek

senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v
právnej veci žalobcu: Person-steel s.r.o., so sídlom Fatranská cesta 1951/9A, 038 52 Sučany, IČO:
53 655 168, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom
Masarykova 1887/10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2024/2667 zo dňa 8. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a.

III. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Žilina (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňový
správny orgán“) vykonal v období od 28.02.2023 do 02.06.2023 u žalobcu na kontrolovanej prevádzke

„Československej armády 6226/3, Martin 036 01“ a na Inšpektoráte práce, inšpekciu práce v zmysle
§ 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z.
o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon
o inšpekcií práce“). Výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu vybraných ustanovení zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákonník práce“) a na
kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o nelegálnej práci“). Z tejto inšpekcie práce bol vyhotovený
Protokol č. IZA-28-42-2.3/P-E24, 25-23 zo dňa 02.06.2023 (ďalej ako „Protokol č. 1“). V Protokole
č. 1 boli konštatované celkovo 4 nedostatky, z toho 2 nedostatky spočívajúce v porušení Zákonníka
práce, 1 nedostatok spočívajúci v porušení zákona o inšpekcii práce a 1 nedostatok spočívajúci v
porušení zákona o nelegálnej práci. Prvostupňový správny orgán ďalej vykonal v období od 18.07.2023
do 04.09.2023 u žalobcu na kontrolovanom pracovisku "Československej armády 6226/3, Martin 036

01“ a na Inšpektoráte práce, inšpekciu práce v zmysle § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods.
2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona o inšpekcii práce. Výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na
kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania fyzických osôb podľa zákona o nelegálnej
práci a dodržiavania pracovnoprávnych predpisov ustanovených Zákonníkom práce. Z tejto inšpekciepráce bol vyhotovený Protokol č. IZA-84-21-2.3/P-E24-23 zo dňa 04.09.2023 (ďalej ako „Protokol č. 2“).
V Protokole č. 2 bol konštatovaný celkovo jeden nedostatok spočívajúci v porušení zákona o inšpekcii
práce. Za porušenia uvedené v bodoch č. 3 a č. 4 Protokolu č. 1 a za porušenie uvedené v Protokole

č. 2 sa voči žalobcovi následne viedlo konanie o uložení pokuty.

Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. IPZA/IPZA_PRODD/ROZ/2023/1085 zo dňa 13.12.2023

(ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) uložil
žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 6.000,00 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii
práce, za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4
zákona o inšpekcii práce, konkrétne za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona o
nelegálnej práci, spočívajúce v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v
mesiaci 2/2023 využíval závislú prácu fyzickej osoby: A. B., ktorá v uvedenom mesiaci v rozsahu 11

hodín na pracovisku „Logistický park, Point Park Bratislava, Hala DC 6B, 1102, Lozorno“ pre žalobcu
vykonávala závislú prácu „operátor výroby“, a mal s touto fyzickou osobou založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) - pracovná zmluva zo dňa 26.08.2022, pričom
menovaná fyzická osoba sa ako štátny príslušník tretej krajiny zdržiavala na území Slovenskej republiky
v rozpore s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o pobyte cudzincov“). Úhrnná pokuta bola zároveň
uložená za porušenie nesplnenia si povinností zamestnávateľa poskytnúť na vyžiadanie inšpektorovi
práce všetky podklady a informácie, potrebné na výkon inšpekcie práce podľa § 16 ods. 2 písm. a)
zákona o inšpekcii práce, a to na základe žiadostí zo dňa 13.04.2023, 21.04.2023 a 18.07.2023, ktoré
porušenia boli zistené pri výkone inšpekcie práce v období od 28.02.2023 do 02.06.2023 a v období od

18.07.2023 do 04.09.2023 u žalobcu na kontrolovanom pracovisku „Československej armády 6226/3,
Martin 036 01“ a na Inšpektoráte práce. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že za správny delikt
konštatovaný vo výroku rozhodnutia, spočívajúci v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2
písm. b) zákona o nelegálnej práci, je správny orgán žalobcu povinný sankcionovať podľa ustanovenia
§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, z ktorého konštrukcie vyplýva, že v prípade

porušenia určených povinností, správny orgán musí uložiť sankciu. Konštatoval, že tým, že zákonodarca
nezakotvil v tomto ustanovení text, že správny orgán „môže uložiť pokutu“, vylúčil možnosť aplikovať
správne uváženie pri ukladaní sankcie. Ďalej konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca sa dopustil
aj porušenia ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, správny orgán je oprávnený
uložiť mu pokutu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce až do výšky 100.000,00 Eur.

Uviedol, že s ohľadom na to, že žalobca sa dopustil viacerých správnych deliktov musel uplatniť
na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu a uložiť mu pokutu za správny delikt najprísnejšie
postihnuteľný, pričom spáchanie viacerých správnych deliktov je považované za priťažujúcu okolnosť.
Na základe analógie aplikoval pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t. j. správny orgán uloží za viaceré
delikty sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, teda

za delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Poukázal na to, že pokutu s vyššou
sadzbou ustanovuje v tomto prípade § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce - od 2.000,00
Eur do 200.000,00 Eur, a to za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, preto žalobcovi uložil
úhrnnú pokutu podľa tohto zákonného ustanovenia. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že uložením
úhrnnej sankcie sa sleduje primeranosť postihu, nakoľko uplatnenie kumulačnej (sčítacej) zásady by

mohlo viesť k neúmerne vysokej pokute, teda takýto postup je v prospech žalobcu. Konštatoval, že vo
výrokovej časti rozhodnutia boli popísané skutky, za ktoré bol žalobca postihnutý úhrnnou sankciou vo
výške 6.000,00 Eur, pričom každý z týchto skutkov bol subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu
a pri ukladaní pokuty za porušenia, zohľadnil jej preventívne pôsobenie. Pri určovaní výšky pokuty
prihliadol v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce na: a) závažnosť zisteného

porušenia povinností a závažnosť ich následkov; b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré
sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa; c) počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o
uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého bodu; d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností
je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý
výskyt nedostatku a e) opakované zistenie toho istého nedostatku. Uviedol, že priťažujúcou okolnosťou

pri rozhodovaní o výške pokuty bola skutočnosť, že v dôsledku nepredloženia dokladov nebolo možné
vykonať dve inšpekcie práce v plnom rozsahu a na základe obsahu administratívneho spisu mal za
to, že skutkový stav bol náležite a dostatočne zistený, pričom nepovažoval za potrebné a súladné so
zásadou hospodárnosti správneho konania vypočuť koordinátora a pána A. B.. Na záver uviedol, žesú mu známe neľahké podmienky, v ktorých sa mnoho podnikateľských subjektov nachádza, a preto v
tomto období mimoriadne citlivo pristupoval aj k určovaniu výšky pokuty, aby táto nepôsobila likvidačne,
ale skôr výchovne a preventívne so zdôraznením výchovnej a represívnej funkcie.

Rozhodnutie žalovaného

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
Národný inšpektorát práce (ďalej ako „žalovaný“) rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ /2024/2667 zo dňa

08.02.2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný konštatoval, že
prvostupňový správny orgán prihliadol na všetky vyjadrenia a dôkazy, tieto následne popísal a
vyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia, spoľahlivo zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie netrpí vadou
nepreskúmateľnosti a nezákonnosti. Poukázal na to, že správny delikt spočívajúci v porušení zákazu
nelegálneho zamestnávania je postihovaný bez ohľadu na zavinenie, na základe princípu objektívnej

zodpovednosti, pričom prvostupňový správny orgán správne a dostatočne definoval znaky závislej
práce s ohľadom na povahu činností, ktorú kontrolované osoby na pracovisku vykonávali a podložil
ju správnou právnou kvalifikáciou a dôkazmi. Tiež konštatoval, že pri ukladaní sankcie prvostupňový
správny orgán bližšie popísal okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol a dostatočne
výšku uloženej pokuty odôvodnil v súlade so zákonom o inšpekcii práce, zohľadňujúc poľahčujúce

a priťažujúce okolnosti. Poukázal tiež na to, že skutočnosti tvrdené žalobcom o tom, že porušenia
neboli úmyselné, požadované údaje boli omylom zrušené a že u žalobcu došlo k personálnym
zmenám, nemali vplyv na samotné uloženie pokuty a na objektívnu zodpovednosť žalobcu, a mohli
byť iba vyhodnotené pri určovaní jej výšky. Na záver konštatoval, že správny delikt v rozhodnutí
prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty bol preukázaný a primerane odôvodnený na

základe zabezpečených, vykonaných a vyhodnotených dôkazov tak, že nevzbudzoval pochybnosť o
záveroch správneho orgánu o správnom delikte, pričom jeho rozhodnutie je zákonné, spĺňajúce kritériá
podľaustanovenia§46zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)vzneníneskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).

Správna žaloba

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne
navrhol aplikáciu sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), teda upustenia od uloženia sankcie, nakoľko podľa žalobcu účel
správneho trestania v tomto prípade je možné dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Žalobca v
podanej správnej žalobe pod bodom I. popísal prvostupňové konanie, pod bodom II. popísal odvolanie
žalobcu, pod bodom III. popísal priebeh druhostupňového konania a v bode IV. uviedol odôvodnenie
správnej žaloby.

5. Žalobca v rámci odôvodnenia správnej žaloby uviedol, že z priebehu administratívneho konania
je zrejmé, že došlo k viacerým administratívnym pochybeniam bývalého zamestnanca žalobcu a nie
k nelegálnemu zamestnávaniu zo strany žalobcu. Tieto administratívne pochybenia v konaní navrhol
preukázať výsluchom jeho bývalej zamestnankyne C. D., čím sa v konaní podľa neho potvrdí, že z jeho

strany nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu.

6. Žalobca k osobe A. B. uviedol, že tento bol dňa 26.08.2022 prihlásený do Sociálnej poisťovne, pričom
v ten deň bola podaná aj žiadosť na Cudzineckú políciu v Žiline a do siedmych dní mu bola vystavená
informačná karta o vzniku pracovnoprávneho vzťahu. Poukázal na to, že tento zamestnanec bol u neho

zamestnaný od 26.08.2022 do 30.09.2022, pričom dňa 30.09.2022 žalobca na Cudzineckej polícii v
Žiline podal späťvzatie žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt za účelom zamestnania, z
dôvodu ukončenia pracovného pomeru v jeho spoločnosti. Späťvzatie bolo odovzdané na Cudzineckej
polícii v Žiline z dôvodu, že pán A. B. odišiel bez toho, aby to svojmu zamestnávateľovi oznámil a ďalej
s ním nebolo možné nadviazať žiaden kontakt. Uviedol, že nedopatrením tento zamestnanec zostal

prihlásený v Sociálnej poisťovni, teda aj u žalobcu, z dôvodu personálnej výmeny v kancelárií a zlyhania
zamestnanca žalobcu, ktoré dôvody následne viedli k jeho prepusteniu. Konštatoval, že po odchode
zamestnanca A. B. zistil, že tento nepodpísal výplatnicu, a preto sa žalobca so svojím koordinátorom
dohodol, že koordinátor pri návšteve domovskej krajiny (Srbsko, Čierna Hora) pôjde za pánom A. B. a dámu podpísať chýbajúcu výplatnicu zo septembra 2022. Nakoľko mal koordinátor u seba aj iné výplatnice,
a to aj za mesiac február 2023, pán B. mu omylom podpísal aj túto výplatnicu, keďže túto mu koordinátor
omylom predložil. Žalobca uviedol, že od októbra 2022 uvedený zamestnanec nebol fyzicky prítomný

na území Slovenskej republiky, odcestoval do zahraničia a do práce nenastúpil ani jedenkrát, pričom vo
februári 2023 mu bola vyplatená suma takmer 50,00 Eur za 11 hodín ako doplatenie prác vykonávaných
v septembri 2022, kedy poslednýkrát u žalobcu vykonával akékoľvek práce. Žalobca zdôraznil, že on
sám vzal žiadosť na Cudzineckej polícii v Žiline dňa 30.09.2022 späť.

7. K podpísaniu dodatku k pracovnej zmluve žalobca uviedol, že tento bol podpísaný pánom B.
ešte v čase, keď sa nachádzal v Slovenskej republike (august/september 2022), nakoľko žalobca si
pripravoval podklady v dostatočnom predstihu a viacerým zamestnancom končili zmluvy k 31.12.2022.
Preto sa preventívne riešili podpisy dodatkov o niekoľko mesiacov skôr, aby sa administratívne stihli
s cudzincami vyriešiť všetky potrebné nahlásenia či povolenia. Sporný dodatok bol postdatovaný pre
zjednodušenie predlžovania pracovného pomeru, avšak od 01.10.2022 bol zamestnanec A. B. fyzicky

mimoúzemiaSlovenskejrepublikyažiadnepráceprežalobcunevykonával.Žalobcauviedol,žedodatok
k zmluve sa odovzdal pri vykonávaní kontroly Inšpektorátu práce Žilina, ale predložený byť nemal,
pretože pán B. odišiel a u žalobcu de facto skončil. To, že bol aj v roku 2023 registrovaný v Sociálnej
poisťovni, bolo zlyhaním zamestnanca, ktorý mal na starosti agendu a túto skutočnosť opomenul. Od
01.10.2022 nemal byť pán B. v Sociálnej poisťovni prihlásený ako zamestnanec žalobcu, pretože po

01.10.2022 u žalobcu nevykonával žiadnu prácu a ani mu nebola vyplatená žiadna mzda (okrem výplaty
z 02/2023). Žalobca uviedol, že zodpovedný zamestnanec za tento exces a spôsobenie zbytočných
komplikácií bol vyhodený a žalobca v súčasnosti zvažuje žalovanie náhrady spôsobenej škody týmto
bývalým zamestnancom.

8. Vo vzťahu k druhej údajne nelegálne zamestnávanej osobe – D. E., žalobca uviedol, že tento bol
prihlásený v Sociálnej poisťovni, ale z dôvodu neodhlásenia hneď ako nenastúpil do práce, ho znovu
bývalázamestnankyňažalobcu(C.D.),neodhlásila,čímvznikolproblémprikontrole.Žalobcauviedol,že
pánE.stráviltridninaubytovnižalobcu,pričomhneďprvýdeňaaniďalšienenastúpildopráce.Pracovný
pomer preto nikdy nevznikol, pánovi E. nikdy nebola vyplatená žiadna mzda, a preto ani v poisťovni

nebola/nie je evidovaná ani žiadna odvodová povinnosť, čo je možné preveriť aj na Sociálnej poisťovni.
Uviedol, že výplatné listiny za obdobia 08/2022 až 12/2022 k osobe pána E., na ktoré poukazuje Protokol
o výsledku inšpekcie, ktoré mali byť evidované v archíve žalobcu a predložené ku kontrole, boli vyrobené
bývalou zamestnankyňou C. D., nakoľko pán E. bol stále chybne prihlásený v Sociálnej poisťovni a
touto zamestnankyňou nebol odhlásený. Bývalá zamestnankyňa preto automaticky strojovo vytiahla z

programu počítača výplatné pásky a pripravila ich na podpis. Takmer identický prípad je aj pani F. E.,
pri ktorej sa tiež spomína, že odpracovala jednu hodinu, ale aj tú podľa žalobcu išlo iba o systémovú
chybu, nakoľko táto nikdy nenastúpila do práce.

9. Žalobca k neospravedlneniu a neúčasti pri šetrení Inšpektorátu práce uviedol, že v mesiaci 06/2023

a v mesiaci 09/2023 bola nečinnosť spôsobená už uvedenou bývalou zamestnankyňou, ktorej náplňou
práce okrem iného bola správa dátovej schránky a preberanie pošty, čo vyplýva z predloženej Dohody
o pracovnej činnosti. Bývalá zamestnankyňa však ignorovala dátovú schránku a poštu nepreberala, na
základe čoho sa informácia o dopytoch až neskoro dostala k štatutárovi žalobcu. Z dôvodu, že táto
bývalá zamestnankyňa nepreberala dátovú schránku, k 01.10.2022 pána B. neodhlásila, ako aj pre

ďalšieporušeniapracovnejdisciplínyazanedbaniesvojichpracovnýchpovinností,ktoréviedlikvýsledku
tohto šetrenia Inšpektorátom práce a k uloženiu pokuty (ktorá by inak uložená nebola), s ňou žalobca
bezodkladne ukončil pracovný pomer a zvažuje podniknutie ďalších právnych krokov.

10. Žalobca v správnej žalobe navrhol vykonanie dôkazov, a to výsluch C. D., oboznámenie s: Dohodou

o pracovnej činnosti uzatvorenej s C. D., Ukončením dohôd s C. D., komunikáciou s p. E. o jeho návrate
domov bez nástupu do práce a späťvzatím Žiadosti z cudzineckej polície zo dňa 30.09.2022.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nevidí žiadny dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie
a prvostupňové rozhodnutie zrušené ako nezákonné, nakoľko Inšpektorát práce dospel k správnym
skutkovým zisteniam, ktoré preukázal na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov. Uviedol, ževýškapokutybolavsprávnomkonanídôslednezváženáataktiežodôvodnená,nazákladečohonavrhol,
aby správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

12. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu o porušení jeho procesného práva na vyjadrenie sa
k správnemu konaniu. Mal za to, že zo strany prvostupňového správneho orgánu boli procesné práva
žalobcu dodržané a zachované, a to vrátane jeho práva na vyjadrenie. K nevypočutiu A. B. uviedol,
že prvostupňový správny orgán tento výsluch vyhodnotil ako neopodstatnený, a vo svojom rozhodnutí
zotrval na tom, že spisový materiál získaný počas inšpekcie práce obsahoval dostatočné množstvo

podkladov na to, aby objasnil skutkový stav v prípade správneho deliktu nelegálneho zamestnávania
a výsluch nebolo potrebné vykonať, pretože by došlo k nedodržaniu zásady hospodárnosti konania.
Žalovaný vo vzťahu ku všetkým námietkam týkajúcim sa administratívnych pochybení uviedol, že
uvedený správny delikt správne orgány postihujú na základe absolútnej objektívnej zodpovednosti, a
preto vyjadrenia žalobcu nebolo možné zohľadniť ako okolnosť liberalizujúcu ho zo zodpovednosti za
zistené nelegálne zamestnávanie.

13.Žalovanýpoukázalnato,žetvrdeniežalobcuotom,žeA.B.bolužalobcuzamestnanýod26.08.2022
do 30.09.2022 zo strany žalobcu nebolo nijako preukázané a táto skutočnosť bola založená iba na
tvrdeniach žalobcu a bola v priamom rozpore s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu
inšpekcie práce. Zdôraznil, že žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz o tom, že s A. B. bol ku dňu

30.09.2022 ukončený pracovnoprávny vzťah, pričom túto skutočnosť nemožno preukázať podaním
späťvzatia Žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt žalobcom zo dňa 30.09.2022, nakoľko
menovaný zamestnanec odišiel bez z toho, aby to žalobcovi oznámil, teda jedná sa o iný právny úkon,
na ktorý priamo nenadväzuje skončenie pracovnoprávneho vzťahu. Žalovaný konštatoval, že v priebehu
inšpekcie práce žalobca predložil Dohodu o skončení pracovného pomeru, z ktorej vyplynulo, že tento

pracovný pomer skončil až dňa 15.02.2023. Správne orgány preto nemali absolútne žiadny dôvod
spochybňovať pravosť a autentickosť predloženej listiny. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v priebehu
správneho konania neuviedol nijaké skutočnosti a ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by túto úvahu a
vyhodnotenie dôkazov vyvrátili, pretože dĺžka pracovnoprávneho vzťahu bola riadne preukázaná.

14. Žalovaný k námietke žalobcu založenej na tom, že A. B. zostal prihlásený v Sociálnej poisťovni
nedopatrením zo strany bývalej zamestnankyne uviedol, že túto správne orgány vyhodnotili ako
bezpredmetnú a zdôraznil, že tvrdené neskoré odhlásenie zamestnanca A. B. zo strany žalobcu nebolo
preukázané. Poukázal na to, že doklady predložené žalobcom osvedčujú, že v mesiaci február 2023
zamestnanec vykonával závislú prácu pre žalobcu a za toto obdobie mu bola zaúčtovaná mzda. Uviedol,

že z predloženej Dohody o skončení pracovného pomeru vyplynulo, že pracovný pomer skončil až
dňa 15.02.2023 a vzhľadom na to, že menovaný zamestnanec nemal povolenie na pobyt, správne
orgány konštatovali porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tak, ako bolo konštatované vo výroku
napadnutého rozhodnutia.

15. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa podpísania výplatnice miezd za mesiac 2/2023 žalovaný uviedol,
že tvrdenia žalobcu sú v rozpore s ďalším tvrdením žalobcu a to, že v 2/2023 mu bola vyplatená suma
za prácu v septembri 2022. V kontexte uvedeného podľa žalovaného dochádza k nezrovnalostiam so
skutkovým stavom tak, ako bol zistený z časti dokladov, ktoré v priebehu prvej inšpekcie práce predložil
sám žalobca, ktorý tieto ním predložené doklady teraz sám spochybňuje a uvádza, že pri ich vyhotovení

dochádzalo k nesprávnostiam a omylom.

16. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca v priebehu správneho konania opakovane tvrdil, že dotyčný
zamestnanec nepodpísal výplatnicu za mesiac 9/2022 a nie, že mu nebola vyplatená mzda, pričom
správnym orgánom z týchto rozporných a meniacich sa tvrdení žalobcu nie je zrejmé, ako mohla byť

zamestnancovi vyplatená mzda za 9/2022 ku dňu skončenia pracovného pomeru, ktorý je podľa žalobcu
30.09.2022, keď podľa vyjadrenia žalobcu tento zamestnanec z krajiny odišiel bez toho, aby ho o tom
upovedomil, pričom z Pracovnej zmluvy medzi žalobcom a týmto zamestnancom zo dňa 26.08.2022
vyplýva, že bežný výplatný termín bol stanovený na 31. deň nasledujúceho mesiaca.

17.ŽalovanýknámietkežalobcutýkajúcejsaDodatkukpracovnejzmluveuviedol,žetátobolažalobcom
po prvýkrát uvedená v správnej žalobe a považuje ju za zavádzajúcu. Žalobca sa v priebehu správneho
aj odvolacieho konania opakovane snažil zdiskreditovať doklady, ktoré sám predkladal, pričom správne
orgány nemajú právomoc posudzovať pravosť listín, predložených žalobcom ako účastníkom konaniatvoriacich obsah administratívneho spisu. Zdôraznil, že doklady predložené v priebehu inšpekcie museli
byť správnym orgánom vyhodnotené, pričom pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že pri inšpekcii práce
predložil doklady, o ktorých si je plne vedomý že obsahujú nesprávne údaje, podľa žalovaného sa táto

skutočnosť javí ako snaha zmariť výkon verejnej moci.

18. Žalovaný k námietkam týkajúcim sa D. E. uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo je táto osoba
predmetom správnej žaloby, keď v Protokole o výsledku inšpekcie práce nebolo konštatované nelegálne
zamestnávanie tejto osoby a ani zaň nebola uložená pokuta. Žalovaný v tejto súvislosti námietky žalobcu

považoval za irelevantné.

19. Námietky žalobcu spočívajúce v nepredkladaní dokladov kvôli pochybeniam zamestnankyne
považovalžalovanýzairelevantné,atozdôvodov,ženepredloženiedokladovnavýzvuinšpektorapráce
je správnym deliktom spočívajúcim na princípe objektívnej zodpovednosti. Je teda bezpredmetné, či k
porušeniu došlo v dôsledku zavinenia alebo omylom, alebo koho pričinením. Zdôraznil, že v priebehu

inšpekcie práce dochádzalo ku komunikácií aj so žalobcom a aj s jeho zamestnankyňou p. D., čo bolo
preukázané aj e-mailovou komunikáciou nachádzajúcou sa v administratívnom spise. Tiež zdôraznil, že
v prípade druhej inšpekcie práce bol predĺžený termín na predloženie dokladov, čo nasvedčuje tomu, že
o výzve na predloženie dokladov mal žalobca vedomosť a zrejme sa nejednalo o ignorovanie dátovej
schránky, ako to naznačil žalobca.

20. Žalovaný zotrval na tom, že správne delikty boli v prejednávanom prípade preukázané a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzajú zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu, pričom správne orgány sa vyčerpávajúco vysporiadali s námietkami
žalobcu ako aj so zdôvodnením výšky uloženej pokuty. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj

prvostupňové rozhodnutie považuje za skutkovo aj právne správne a v celom rozsahu sa s ním
stotožňuje. Zotrval na názore, že s poukazom na znenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku boli v danom
prípade dodržané aj všetky zásady správneho konania, pričom výšku pokuty Inšpektorát práce riadne
odôvodnil s poukazom na zákonné kritériá uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce

21.Vovzťahukdoplneniunovýchdôkazovtvoriacichprílohupodanejsprávnejžalobyaknávrhužalobcu
na vykonanie dokazovania správnym súdom žalovaný uviedol, že správny súd nie je súdom skutkovým.
V kontexte uvedeného poukázal na dôvodovú správu zverejnenú na stránke Národnej rady Slovenskej
republiky k vládnemu návrhu SSP. Tiež uviedol, že uvedené reflektuje aj judikatúra Najvyššieho
správneho súdu, a to na napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/100/2022 zo dňa

31.05 2023.

Replika

22. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný sám vyhodnotil, že výsluch p. B., na ktorom je

postavených 90 % šetrenia žalovaného, nepovažoval za potrebné vykonať, pričom týmto výsluchom
by bolo potvrdené podľa žalobcu to, čo od začiatku tvrdil, a to, že tento zamestnanec sa v období, na
ktoré žalovaný, respektíve prvostupňový správny orgán poukazujú, nezdržoval na území Slovenskej
republiky, a preto nemohol byť nelegálne zamestnávaný. Podľa žalobcu uvedené preukazuje selekciu
vykonávania dôkazov výlučne podľa vlastnej úvahy žalovaného, respektíve prvostupňového správneho

orgánu tak, aby došlo k uloženiu sankcie a naplneniu kvót objemu uložených pokút. Tiež poukázal na
to, že po rozhodnutí o odvolaní žalovaným, sa Inšpektorát práce poponáhľal so zápisom do Zoznamu
fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a zápis stihol v priebehu
nadchádzajúcich dvoch týždňov, a to napriek tomu, že žalobca ešte dňa 08.04.2024 podal žalovanému
podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, s ktorým sa žalovaný do dňa podania

repliky absolútne nezaoberal.

23. K vyjadreniam žalovaného ohľadne nezrovnalostí týkajúcich sa podpisu výplatníc miezd žalobca
uviedol, že nakoľko pán A. B. bol mylne prihlásený v ekonomickom systéme žalobcu, v mesiaci február
2023 mu bola vyčíslená výplata, ktorú však dostať nemal a ani ju nedostal. Pán B. podpísal výplatnicu

miezd 02/2023 namiesto výplatnice september 2022, nakoľko nastala chyba pri predložení výplatnice
koordinátorom žalobcu. Uviedol, že mzda mu bola vyplatená osobne, keď už preukázateľne nepracoval
u žalobcu a v tom istom čase na miesto výplatnice miezd zo septembra 2022 podpísal výplatnicu február
2023.24. Žalobca sa ďalej vyjadril k zápisu v Zozname nelegálnych zamestnávateľov a uviedol svoje
vysvetlenia pre komplexnosť posúdenia veci aj vzhľadom na nepozastavenie účinnosti napadnutého

rozhodnutia. Uviedol, že otázka výmazu zápisu do rozhodnutia súdu je len na svojvôli a v plnej moci
správneho orgánu.

Duplika

25.Žalovanývpodanejduplikezotrvalnasvojichdoterajšíchstanoviskáchohľadneporušeniapovinností
zostranyžalobcu,tedažežalobcasadopustilspáchaniasprávnehodeliktutak,akohovymedzilisprávne
orgány vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu považuje za skutkovo aj právne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožnil.

Konanie pred správnym súdom

26. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 12.11.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s §
108 ods. 2 SSP. Žalobca sa na pojednávaní v podstate pridržal svojich vyjadrení, zotrval na návrhu na
vykonanie dokazovania výsluchom bývalej zamestnankyne C. D. a na návrhu na sankčnú moderáciu

podľa § 198 SSP. Správny súd na pojednávaní rozhodol tak, že žalobu o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia žalovaného zamietol podľa § 190 SSP z dôvodu, že bola v celom rozsahu nedôvodná
a zamietol aj návrh na sankčnú moderáciu.

Relevantné zákonné ustanovenia

27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce; inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili

15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3.právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácivrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,

5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho
práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca

alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na
výkon prác pri poskytovaní služieb.

28. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce; inšpektorát práce uloží pokutu

zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.

29. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce; inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak

tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode
alebozaporušeniezáväzkovvyplývajúcichzkolektívnychzmlúvaždo100000eur,aakvdôsledkutohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 eur.

30. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci; právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom31. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/
NIP_PO/BEZ/2024/2667 zo dňa 08.02.2024, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu č. IPZA/IPTA_PRODD/ROZ/2023/1085 zo dňa 13.12.2023 o uložení
úhrnnej pokuty žalobcovi vo výške 6.000,00 Eur, a to za porušenie povinností za správny delikt –
konkrétne za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci podľa § 19
ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce a za porušenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii
práce podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Prvého porušenia povinností sa mal žalobca

dopustiť z dôvodu, že v mesiaci 2/2023 využíval závislú prácu zamestnanca A. B. bez toho, aby mal
tento povolenie na pobyt za účelom zamestnávania, alebo aby v tejto veci bola podaná z jeho strany
žiadosť podľa zákona o pobyte cudzincov, na základe čoho mal žalobca porušiť zákaz nelegálneho
zamestnávania a ďalšie porušenie povinností žalobcu malo spočívať v nepredložení všetkých dokladov
k vykonávaným inšpekciám práce v období od 28.02.2023 do 02.06.2023 a v období od 18.07.2023 do
04.09.2023 na základe žiadostí inšpektora práce zo dňa 13.04.2023, 21.04.2023 a 18.07.2023.

32. Konanie v tejto veci je konaním vo veci správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP, pre ktoré sa
uplatní úprava podľa § 195 písm. a) až e) SSP, ktorá vymedzuje prípady, kedy správny súd nie je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby. V nadväznosti na to správny súd vyhodnocoval námietky žalobcu uvedené
vo včas podanej správnej žalobe aj pri zohľadnení úpravy podľa § 195 písm. a) až e) SSP. Správny súd

podotýka, že i v tomto type konania sa s výnimkou prípadov vymedzených podľa § 195 písm. a) až e)
SSP uplatní koncentrácia rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy podľa § 183 SSP, v nadväznosti na
čo správny súd v pomeroch prejednávanej veci vyhodnocoval námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných
bodoch včas podanej správnej žaloby i vo svetle úpravy podľa § 195 písm. a) až e) SSP.

33. Základom podanej žaloby bol poukaz žalobcu na uloženie mu úhrnnej pokuty vo výške 6.000,00 Eur
za spáchanie správneho deliktu spočívajúceho (okrem iného) za porušenie nelegálneho zamestnávania
podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci. Nelegálne zamestnávanie
je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú
prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký

pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci). Rovnako je
nelegálnym zamestnávaním aj zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného

predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného
predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo ide o štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené
podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. b), c) uvedeného
zákona).

34. Správny súd v prvom rade poukazuje na koncepciu podanej žaloby, ktorá v bode I. „Prvostupňové
konanie“, obsahovala poukaz na vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, jeho
odôvodnenie, zápis žalobcu do Zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho
zamestnávania a podanie návrhu na preskúmanie mimo odvolacieho konania žalobcom. V bode II.

„Odvolanie žalobcu“, žalobca poukázal na obsah ním podaného odvolania, ktorého jednotlivé časti
odcitoval. V bode III. „Druhostupňové konanie“, žalobca poukázal na vydanie napadnutého rozhodnutia
a obsah jeho odôvodnenia, ktoré odcitoval. V bode IV. „Odôvodnenie správnej žaloby“, žalobca poukázal
na skutočnosť, že z administratívneho konania vyplynulo, že v predmetnej veci došlo k viacerým
administratívnym pochybeniam bývalého zamestnanca žalobcu a nie k nelegálnemu zamestnávaniu zo

strany žalobcu, ktoré pochybenia zároveň navrhol preukázať výsluchom tohto bývalého zamestnanca,
konkrétne C. D.. V podbode 1. uviedol skutočnosti týkajúce sa osoby A. B. (prvej údajne nelegálne
zamestnávanej osoby), v podbode 2. uviedol skutočnosti týkajúce sa osoby D. E. (druhej údajne
nelegálne zamestnávanej osoby) a v podbode 3. poukázal na skutočnosti súvisiace s neospravedlnením
sa a neúčasťou pri šetrení inšpektorátu práce.

35. Správny súd po preskúmaní podanej žaloby konštatuje, že žalobca v rámci odôvodnenia správnej
žalobyuvedenejvbodeIV.„Odôvodneniesprávnejžaloby“ajejjednotlivýchpodbodoch1.–3.vpodstate
uviedol svoje tvrdenia k zistenému skutkovému stavu správnymi orgánmi a namietal, že v rámciprejednávanej veci došlo k viacerým administratívnym pochybeniam jeho bývalej zamestnankyne C.
D. a nie k nelegálnemu zamestnávaniu z jeho strany. Podľa správneho súdu sa však jednalo skôr
o všeobecné konštatovania a subjektívne názory žalobcu a žalobca dostatočne konkrétne neuviedol,

v čom spočívala ním tvrdená nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a aký vplyv mali mať ním tvrdené
skutočnosti na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a jeho práva a právom chránené záujmy.

36. Žalobca v podbode 1. označenom „A. B. (prvá údajne nelegálne zamestnávaná osoba)“ uviedol,
kedy bola táto osoba prihlásená do Sociálnej poisťovne, že bola podaná Žiadosť na cudzineckej

polícii, že tejto osobe bola vystavená informačná karta o vzniku pracovnoprávneho vzťahu a že táto
osoba bola u žalobcu zamestnaná v období od 26.08.2022 do 30.09.20222 s tým, že dňa 30.09.2022
žalobca podal na cudzineckej polícii späťvzatie žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt za
účelom zamestnania z dôvodu ukončenia pracovnoprávneho vzťahu, a to preto, že A. B. odišiel domov,
bez toho, aby to oznámil svojmu zamestnávateľovi a ďalej sa s nim nemohol možné kontaktovať.
Tiež poukázal na nedopatrenie z dôvodu zlyhania svojej bývalej zamestnankyne, na základe ktorého

A. B. zostal prihlásený v Sociálnej poisťovni, skutočnosť, že nepodpísal výplatnicu a dohodu so
svojim koordinátorom, na základe ktorej mal dať koordinátor A. B. podpísať chýbajúcu výplatnicu zo
septembra 2022. Následne poukázal na pochybenie koordinátora, ktorý z dôvodu, že mal u seba aj
iné výplatnice, dal A. B. podpísať výplatnicu za mesiac február 2023 s uvedením, že túto „pán B.
omylom podpísal, keďže mu ju koordinátor omylom predložil.“ Žalobca ďalej uviedol, že od októbra

A. B. nebol fyzicky na území SR, odcestoval do zahraničia, do práce nenastúpil ani jedinýkrát
a v 02/2023 vyplatená suma takmer 50,00 Eur za 11 hodín, bola doplatením prác vykonávaných
v septembri 2022, kedy poslednýkrát u žalobcu vykonával akékoľvek práce, s tým, že sám žalobca vzal
žiadosť na cudzineckej polícii dňa 30.09.2022 späť. Ďalej žalobca uviedol svoje vyjadrenie k podpísaniu
Dodatku k pracovnej zmluve podpísanej A. B., konkrétne k postadatovaniu tohto dodatku s uvedením,

že tento dodatok sa odovzal pri vykonávaní kontroly Inšpektorátu práce Žilina, avšak predložený
ani byť nemal, keďže A. B. odišiel a u žalobcu skončil. Opätovne tiež poukázal na zlyhanie svojej
zamestnankyne C. D., ktorá tohto zamestnanca neodhlásila zo Sociálnej poisťovne, ktorú za tento
exces a spôsobenie zbytočných komplikácií vyhodil, s tým, že zvažuje žalovanie náhrady spôsobenej
škody. Takto všeobecne a nekonkrétne formulované žalobné námietky žalobcom, týkajúce sa s ohľadom

na obsah správnej žaloby zrejme nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho
posúdenia, ktoré z týchto dôvodov správny súd považoval skôr za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu
s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, bránili tomu, aby správny
súd na ich základe konštatoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto žalobné
námietky uvedené v podbode 1. vyhodnotil ako nedôvodné.

37. Pokiaľ sa žalobca v rámci žalobnej námietky uvedenej v podbode 2. označenom ako „D. E. (druhá
údajne nelegálne zamestnávaná osoba)“, vyjadroval k skutočnostiam týkajúcim sa zamestnávania tejto
osoby, jej prihláseniu a neodhláseniu do Sociálnej poisťovne a k opätovnému pochybeniu svojej bývalej
zamestnankyne C. D., správny súd uvádza, že po preskúmaní obsahu administratívneho spisu dospel

k záveru, že vo vzťahu k tejto osobe prvostupňový správny orgán ani žalovaný nedospeli k porušeniu
zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej
práci žalobcom, teda nebolo konštatované spáchanie správneho deliktu žalobcom a následne uloženie
pokuty za porušenie tohto zákazu. Uvedené podľa správneho súdu nevyplýva z Protokolu č. 1,
Protokolu č. 2 a ani z obsahu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho

spisu vyplynulo, že vo vzťahu k D. E. inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce, Žiadosťou zo dňa
21.04.2023 žiadal predloženie dokladov a informácií týkajúcich sa aj tohto zamestnanca, avšak nebolo
konštatované nelegálne zamestnávanie tejto osoby. V súvislosti s nepredložením dokladov týkajúcich
sa tejto osoby bola žalobcovi uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu v dôsledku porušenia
povinnosti žalobcom podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, keď tento si ako zamestnávateľ

nesplnil svoju povinnosť poskytnúť na vyžiadanie inšpektorovi práce všetky podklady a informácie
potrebné na výkon inšpekcie práce. S ohľadom na uvedené, správny súd aj túto žalobnú námietku
považoval za nedôvodnú.

38. Ďalšou žalobnou námietkou uvedenou v podbode 3. „Neospravedlnenia a neúčasti pri šetrení

inšpektorátu práce“ žalobca v podstate poukazoval na pochybenia bývalej zamestnankyne žalobcu
C. D., ktorá podľa žalobcu nevykonávala pracovnú činnosť, ktorá bola jej náplňou práce v zmysle
uzatvorenejDohodyopracovnejčinnosti,keďtátomalaignorovaťdátovúschránku anepreberalapoštu.
Správny súd opätovne uvádza, že z obsahu takto formulovanej žalobnej námietky vyplýva, že sa jednáskôr o prezentovanie skutkových okolností a subjektívych názorov žalobcu. Žalobca v takto formulovanej
žalobnej námietke opäť dostatočne konkrétne neuviedol, v čom spočívala ním tvrdená nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia, aký vplyv mali mať ním tvrdené skutočnosti na zákonnosť preskúmavaného

rozhodnutia a jeho práva a právom chránené záujmy, a preto táto žalobná námietka nebola dôvodná.
Vo vzťahu k tejto žalobnej námietke správny súd nad rámec uvedeného v tejto súvislosti poznamenáva,
že z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo, že s inšpektorom práce by komunikovala výhradne
bývalá zamestnankyňa žalobcu, pretože tak, ako to vyplýva z obsahu prvostupňového rozhodnutia,
ako aj z napadnutého rozhodnutia, stretnutí s inšpektorom práce sa zúčastňoval (minimálne pri výkone

inšpekcie práce vykonávanej v období od 18.07.2023 do 04.09.2023) aj splnomocnený zástupca
žalobcu, ktorý aj dňa 18.07.2023 osobne prevzal žiadosť o predloženie dokladov zo dňa 18.07.2023.

39. Pokiaľ bolo obsahom vyššie uvedených žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných
skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp.
vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho

orgánu a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.
K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy
nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutých
rozhodnutí so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých
boli napadnuté rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.

Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí,
t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný (resp. prvostupňový správny orgán) mýlil pri hodnotení
podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným
v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného
nesúhlasushodnotenímžalovaného.Akoužbolouvedené,vyjadrenienesúhlasu,resp.tvrdeniažalobcu

bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí.

40. Správny súd v celkovom kontexte a vzájomných súvislostiach vníma situáciu žalobcu, do ktorej
sa mal dostať zrejme na základe porušenia viacerých povinností a administratívnych pochybení jeho
zamestnankyňou,nazákladektoréhomalodôjsťkvzniknutémustavu(spočívajúcichnapr.vneodhlásení
zamestnanca zo Sociálnej poisťovne, vo vystavovaní nesprávnych dokladov), avšak je nevyhnutné

konštatovať, že v predmetnej veci pochybenia žalobcu nastali (čo potvrdil aj sám žalobca poukazom
na konanie bývalej zamestnankyne), pričom za prípadné pochybenia svojich zamestnancov zodpovedá
žalobca ako právnická osoba. Správny delikt spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania
podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, je postihovaný na základe
princípu objektívnej zodpovednosti, a to bez ohľadu na zavinenie. Je preto potrebné sa stotožniť so

žalovaným, v tom, že nie je podstatné, či sa protiprávneho konania žalobca dopustil úmyselne alebo
z nedbanlivosti, pretože právne predpisy v tomto prípade neustanovujú žiadne možnosti liberácie.
Správny súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán správne a dostatočne zadefinoval
znaky závislej práce s ohľadom na povahu činnosti, ktorú kontrolované osoby (konkrétne A. B.) na
pracovisku vykonávali a uvedené podložil následne správnou právnou kvalifikáciou a dôkazmi, čo

následne správne posúdil a vyhodnotil aj žalovaný. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanom prípade
sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu za zistený správny delikt, žalobca sa mohol svojej
zodpovednosti zbaviť iba za predpokladu predloženia dôkazov jednoznačne potvrdzujúcich, že správny
delikt spočívajúci v správnymi orgánmi špecifikovaných porušeniach nespáchal, ktoré dôkazy však
v administratívnom a ani v súdnom konaní predložené neboli. Správny súd konštatuje, že nič nebráni

žalobcovi, aby voči svojej bývalej zamestnankyni, ktorá mala podľa žalobcu zavinenie vzniknutého stavu
spôsobiť, prípadne využil iné prostriedky súdnej ochrany, čo zrejme, ako to vyplýva z jeho vyjadrení aj
zvažuje uskutočniť.

41. Pokiaľ ide o uloženú sankciu za spáchanie správneho deliktu – úhrnnú pokutu vo výške 6.000,00 Eur,

čo do jej druhu a výšky, správny súd v nadväznosti na úpravu podľa § 195 písm. e) SSP konštatuje,
že uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy a v tejto
časti poukazuje na úpravu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce, ktorá právna
úprava ukladá inšpektorátu práce uložiť zamestnávateľovi (pri definícii tohto subjektu podľa podľa § 2ods. 3 zákona o inšpekcii práce) alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
pokutu najmenej 2.000,00 Eur a najviac 200.000,00 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a
viac fyzických osôb súčasne (čo však nebol prípad prejednávanej veci) najmenej 5.000,00 Eur. Uvedená

právna úprava vymedzuje rozpätie pokuty, ktorú inšpektorát za uvedený správny delikt obligatórne
uloží, pričom minimálna výška uloženej pokuty, zodpovedá sume 2.000,00 Eur. Sankcia, uložená
v dolnej zákonom stanovenej hranici vo výške 6.000,00 Eur v rozhodnutí prvostupňového správneho
orgánu, bola v odôvodnení tohto rozhodnutia, ako aj v odôvodnení žalovaného dostatočne a náležite
zdôvodnená aj s ohľadom na aplikáciu absorpčnej zásady, a to i prostredníctvom zákonných kritérií

vyplývajúcich z úpravy § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, a teda zohľadňuje preventívne pôsobenie
vo vzťahu k výške pokuty s prihliadnutím na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich
následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) 1.
bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany
práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a opakovanosť zistenia toho istého

nedostatku. Uložená pokuta je zároveň odôvodnená v rozhodnutiach správnych orgánov i z pohľadu
jej funkcií a účelu ukladania sankcií. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí taktiež náležite
rozviedol úvahu, na základe ktorej sa rozhodol uložiť pokutu aj za dve porušenia povinností podľa § 16
ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, ktoré sú sankcionovateľné podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona
o inšpekcii práce, ktoré poskytuje iba oprávnenie (nie povinnosť) uložiť pokutu (opakované spáchanie

toho istého deliktu, spáchanie tohto správneho deliktu v priebehu dvoch inšpekcií práce, ktoré bolo
vyhodnotené ako priťažujúca okolnosť).

42. S ohľadom na uvedenie nekonkrétnych dôvodov v podanej žalobe, ale aj po posúdení kritérií
uvedených v ustanovení § 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho

trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, správny súd pri skonštatovaní absencie zistenia dôvodu
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa
§ 190 SSP zamietol.

43. Pokiaľ sa žalobca domáhal, aby správny súd aplikoval sankčnú moderáciu v súlade s § 198 SSP,

správny súd jeho návrhu nevyhovel, pretože upustenie od uloženia pokuty (ako to žalobca navrhoval)
v zmysle § 198 ods. 2 SSP nebolo možné, pretože pri porušení zákazu nelegálneho zamestnávania
podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, zákon o inšpekcii práce ukladá
príslušnému orgánu, tak ako už bolo v predchádzajúcom odseku uvedené, povinnosť uloženia pokuty,
a to minimálne vo výške 2.000,00 Eur, teda od uloženia pokuty nie je možné upustiť. Správny súd

zároveň uvádza, že žalobca nepreukázal dôvody na zmenu uloženej výšky pokuty, teda, že by táto bola
primeraná povahe spáchaných skutkov alebo, že by pre žalobcu mala likvidačný charakter.

44. Správny súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom – výsluch svedkyne C. D., z dôvodu,
že tento dôkaz v tomto štádiu konania nepovažoval za potrebný a relevantný, keďže predmetom

súdneho prieskumu bolo rozhodnutie týkajúce sa (okrem iného) uloženia pokuty za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania A. B., ktoré porušenie je v zmysle zákona o inšpekcii práce založené na
princípe objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie. Preto, keby sa aj prípadným výsluchom
svedkyne potvrdilo, že v predmetnej veci došlo k pochybeniam touto bývalou zamestnankyňou žalobcu,
uvedené by podľa správneho súdu nič nemenilo na skutočnosti, že žalobcovi ako právnickej osobe –

zamestnávateľovi, by vzhľadom na princíp objektívnej zodpovednosti, bola uložená pokuta za spáchanie
predmetného správneho deliktu.

45. Nad rámec uvedeného správny súd k námietke žalobcu týkajúcej sa podania podnetu na
preskúmanie mimo odvolacieho konania uvádza, že podnet podaný žalobcom, žalovaný správne

postúpilnarozhodnutieMinisterstvupráce,sociálnychvecíarodinySlovenskejrepublikyakosprávnemu
orgánu najbližšieho vyššieho stupňa nadriadenému správnemu orgánu, ktorý vydal napadnuté
rozhodnutie v súlade s § 65 v spojení s § 58 Správneho poriadku. Tento podnet bol následne
vyhodnotený v zmysle Oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo
dňa 15.11.2024 tak, že z dôvodu absencie jedného z predpokladov pre začatie konania o preskúmaní

rozhodnutia mimo odvolacieho konania (nezákonnosť rozhodnutia) podľa § 65 ods. 2 Správneho
poriadku, konanie nebolo začaté.46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní, preto mu právo
na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný

bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody,
pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych
trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

47. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

47. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.