Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 14, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/159/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201071
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201071.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-1S/159/2022

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.
a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci
žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. C. XXXX/XX, XXX XX D. B., zastúpenej: JUDr.
Matúšom Radosom, advokátom, so sídlom: Bajkalská 45F, 821 05 Bratislava, IČO: 53 644 573, proti
žalovanému:MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomRačianska17,81311Bratislava
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16436/2022/20 zo dňa 02.06.2022, takto

r o z h o d o l :

BA-1S/159/2022

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

BA-1S/159/2022

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalobkyňa bola v rozhodnom období zaradená na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej
stráže vo funkcii manažéra pre monitorovanie a vyhodnocovanie úseku projektu „Šanca na návrat“
na odbore verejného obstarávania a riadenia projektov. Na základe § 27 ods. 6 písm. a) zákona č.
73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v relevantnom znení (ďalej len

„zákon č. 73/1998 Z.z.“) bolo voči nej vykonané pravidelné služobné hodnotenie z dôvodu uplynutia
hodnoteného obdobia. Z administratívneho spisu vyplýva, že z dôvodu, že bezprostredne nadriadený
žalobkyňu nepoznal z výkonu služby najmenej šesť mesiacov, bol podľa Rozkazu generálneho riaditeľa
č. 14/2008 určený trojčlenný hodnotiaci senát v zložení E. A. C. F., E. A. G. H. a E. B. C. C. I., E., ktorý
dňa 29.12.2021 vypracoval návrh služobného hodnotenia. Návrh služobného hodnotenia bol žalobkyni
doručený dňa 17.01.2022. Žalobkyňa sa v zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. k nemu vyjadrila
atopísomnýmpodanímzodňa 25.01.2022.Senátpripomienkyprerokovalaspracovalknimstanovisko,

ktoré spolu s návrhom služobného hodnotenia predložil generálnemu riaditeľovi Zboru väzenskej a
justičnej stráže. Ten sa s obsahom stanoviska stotožnil a dňa 28.2.2022 služobné hodnotenie schválil
(ďalej len „služobné hodnotenie“). So znením služobného hodnotenia bola žalobkyňa oboznámená dňa
07.03.2022.2. Z hodnotiacej časti služobného hodnotenia vyplýva, že žalobkyňa bola hodnotená ako osoba
s primeranými odbornými znalosťami, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady a vykazuje samostatnosť a

zodpovednosť pri plnení úloh. Zároveň boli identifikované rezervy v oblasti riadiacich a komunikačných
zručností, organizácie práce a tímovej spolupráce. Komisia konštatovala, že žalobkyňa sa v novej funkcii
adaptovala dobre, úlohy plnila odborne a spoľahlivo a neboli zistené žiadne okolnosti spochybňujúce
jej bezúhonnosť či spoľahlivosť. V časti II služobného hodnotenia (Závery služobného hodnotenia) je
uvedené, že žalobkyňa je spôsobilá vykonávať zastávanú funkciu.

3. Na podklade žalobkyňou podaného odvolania rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky v odvolacom konaní rozhodnutím č. 16436/2022/20 zo dňa 02.06.2022 tak, že odvolanie
zamietlo a služobné hodnotenie potvrdilo (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že hodnotiaci senát bol ustanovený v súlade s Rozkazom GR č.
14/2008, konal v primeranej lehote a žalobkyni bola zachovaná možnosť oboznámiť sa so všetkými

podkladmi. Námietky zaujatosti členov senátu boli posúdené ako nedôvodné, keďže neboli preukázané
okolnosti, ktoré by mohli spochybniť nestrannosť jednotlivých členov. Odvolací orgán zdôraznil, že
služobné hodnotenie je výsledkom kolektívneho posúdenia a predstavuje nástroj, ktorým sa v zákonnom
rámcihodnotíodbornáaosobnostnáspôsobilosťpríslušníkanavýkonslužby,skutočnosť,žehodnotenie
obsahuje aj kritické zistenia, sama osebe neznamená zásah do práv alebo dobrého mena hodnotenej

osoby. Druhostupňový orgán považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom a vecne
aj formálne správne.

II. Správna žaloba

4. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou zo dňa 31.07.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
02.08.2022, domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a služobného hodnotenia, ich
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov s poukazom na to, že žalovaný nevykonal riadny prieskum zákonnosti postupu prvostupňového
orgánu a nezaoberal sa podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní. Podľa jej názoru žalovaný
obmedzilsvojprieskumibanazáverhodnoteniaospôsobilostižalobkynenavýkonštátnejslužby,pričom
opomenul posúdiť zákonnosť postupu hodnotiacej komisie, jej zloženie, nestrannosť členov a spôsob

vybavenia pripomienok žalobkyne. Žalovaný sa podľa názoru žalobkyne nedostatočne vysporiadal s
uplatnenými odvolacími dôvodmi, nepreskúmal vec v rozsahu potrebnom pre riadne zistenie skutkového
stavu a neuviedol dôvody, na základe ktorých považoval odvolanie za neopodstatnené.

6. Žalobkyňa v rámci žaloby odkázala na dôvody uvedené v odvolaní voči služobnému hodnoteniu,

kde namietala, že služobné hodnotenie bolo vypracované senátom, ktorého členovia nemali dostatočné
poznatky o výkone jej služby, keďže s ňou v rozhodnom období priamo nespolupracovali. Hodnotenie
podľa jej názoru obsahuje subjektívne, neodôvodnené a nepravdivé tvrdenia, ktoré nemajú oporu v
žiadnych konkrétnych skutkových zisteniach. Poukazuje na to, že vo svojich písomných pripomienkach
zo dňa 25.01.2022 podrobne rozobrala jednotlivé časti návrhu hodnotenia, identifikovala viacero

nesprávností a požiadala o ich opravu. Tieto pripomienky neboli pri spracovaní stanoviska senátu riadne
zohľadnené a ich obsah sa v napadnutom rozhodnutí neodzrkadlil. Takýto postup je podľa žalobkyne v
rozporesozásadoumateriálnejpravdyasozásadouobjektívnostipodľa§3ods.1zákonač.71/1967Zb.
o správnom konaní v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“). Žalobkyňa namietala zaujatosť
členov hodnotiaceho senátu, konkrétne E. A. C. F. a E. B. C. C. I., E.. Uviedla, že E. F. je manželom

jej bývalej podriadenej, s ktorou bola v pracovnom konflikte, a E. I. pôsobil ako predseda komisie,
ktorá rozhodovala o iných jej služobných veciach. Tieto skutočnosti podľa nej objektívne spochybňujú
nestrannosť oboch členov senátu. Žalobkyňa ďalej uvádza, že tieto osoby boli napriek tomu zaradené
do hodnotiaceho senátu a podieľali sa na vypracovaní hodnotenia, čím došlo k porušeniu § 9 správneho
poriadku a zásady nestrannosti správneho konania. Žalobkyňa ďalšiu vadu v konaní pred správnym

orgánom videla v tom, že počas konania jej neboli sprístupnené všetky podklady, z ktorých senát
pri vypracovaní hodnotenia vychádzal, čím došlo k porušeniu jej procesného práva podľa § 23 ods.
1 správneho poriadku. Ďalej uviedla, že návrh služobného hodnotenia jej nebol doručený v súlade
s § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a že nebola riadne oboznámená s jeho obsahom. Služobnéhodnotenie bolo podľa jej názoru vypracované oneskorene a schválené bez náležitého vyhodnotenia jej
písomných pripomienok. Takýto postup je podľa žalobkyne v rozpore so zásadou rýchlosti a efektívnosti
konania podľa § 3 ods. 3 správneho poriadku. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že konanie pred správnymi orgánmi

bolo poznačené podstatnými procesnými vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Uvádza, že nebola včas oboznámená so všetkými podkladmi pre rozhodnutie a že jej
návrhy na doplnenie dokazovania neboli zohľadnené. Žalovaný podľa nej bez vlastného preskúmania
prevzal skutkové závery prvostupňového orgánu, čím porušil zásadu materiálnej pravdy a povinnosť
riadne zistiť skutkový stav. Žalobkyňa namieta aj nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný podľa

nej nedostatočne odôvodnil, na základe ktorých právnych ustanovení postupoval pri rozhodovaní o
odvolaní, a jeho rozhodnutie neobsahuje presvedčivú právnu argumentáciu. Poukázala na to, že
žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia správneho poriadku napriek tomu, že podľa § 247a zákona č.
73/1998 Z. z. sa všeobecný predpis o správnom konaní na konanie o služobnom hodnotení nevzťahuje.

7. Žalobkyňa ďalej namietala, že z napadnutých rozhodnutí nie je možné zistiť, na základe akých

úvah a skutkových zistení žalovaný dospel k záveru o zákonnosti služobného hodnotenia. Napadnuté
rozhodnutie podľa žalobkyne obsahuje len všeobecné konštatovanie, že hodnotenie bolo vykonané
v súlade so zákonom, bez vysporiadania sa s jednotlivými odvolacími dôvodmi. Takto formulované
odôvodnenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho
poriadku, ako aj s ustálenou judikatúrou správnych súdov.

8. Žalobkyňa ďalej uviedla, že skutkové závery, z ktorých žalovaný vychádzal, nemajú oporu v obsahu
administratívneho spisu. Tvrdila, že hodnotenie obsahuje tvrdenia, ktoré neboli preukázané žiadnymi
dôkazmi.

9. Žalobkyňa napokon poukázala na to, že jej napadnutým rozhodnutím a služobným hodnotením bol
spôsobenáujma,atozdôvodu,ženezákonnéaneobjektívneslužobné hodnotenienepriaznivozasiahlo
do jej služobného postavenia a kariérneho postupu, čím došlo k zásahu do jej práv a právom chránených
záujmov, na základe šikanózneho konania musela podať žiadosť o preradenie na inú funkciu, kde prišla
o riadiaci príplatok vo výške XXX,XX J. mesačne, nebola jej vyplatená polročná odmena. Žalobkyňa

mala za to, že postupom správnych orgánov došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivý
proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Vyjadrenia o jej údajnej neschopnosti sebareflexie, tendencii prenášať pracovné
neúspechy na podriadených či o absencii mäkkých zručností považuje za nepravdivé a dehonestujúce.
Takto formulované hodnotenie má podľa nej difamačný charakter a je v rozpore s čl. 19 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky. Žalobkyňa poukázala na to, že v porovnaní s inými príslušníkmi v obdobnom
postavení bola hodnotená prísnejšie a menej priaznivo, čo nasvedčuje diskriminačnému prístupu zo
strany nadriadených. Takýto postup je podľa jej názoru v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania
podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

10. Žalobkyňa navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.10.2022 uviedol, že žalobu považuje za
neprípustnú a navrhuje, aby ju správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“) odmietol, prípadne, aby ju v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný uviedol, že služobné hodnotenie predstavuje iba deklaratórny akt

predbežnej povahy, ktorý sám osebe nezakladá, nemení ani neruší práva alebo povinnosti príslušníka
zboru. Jeho význam spočíva v tom, že slúži ako podklad pre ďalšie rozhodnutia vo veciach služobného
pomeru, ktoré majú konštitutívny charakter. Z tohto dôvodu podľa žalovaného služobné hodnotenie ani
rozhodnutie o odvolaní proti nemu nepodliehajú samostatnému súdnemu prieskumu podľa § 6 ods. 1
SSP. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa bola hodnotená ako spôsobilá vykonávať

zastávanú funkciu a z tohto dôvodu za služobným hodnotením nenasledovalo žiadne ďalšie konanie
vo veciach služobného pomeru. Služobné hodnotenie tak podľa jeho názoru nemohlo zasiahnuť do
práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Zdôraznil, že zákonnosť služobného hodnotenia možno
posudzovať len ako predbežnú otázku v inom konaní, ak by následne došlo k rozhodnutiu o prepustenípolicajta zo služobného pomeru z dôvodu jeho nespôsobilosti. Keďže v danom prípade k takémuto
rozhodnutiu nedošlo, žalobkyňa nemá podľa žalovaného procesnú legitimáciu na podanie správnej
žaloby.

12. Žalovaný ďalej k žalobným bodom uviedol, že služobné hodnotenie je výstupom hodnotenia
nadriadeného a sebahodnotenia podriadeného, ktorého účelom je zhodnotiť pracovné výsledky a
odborné zručnosti hodnotenej osoby za určité obdobie. Podľa žalovaného ide o nástroj s výrazne
subjektívnym prvkom, ktorý nemožno podrobiť prieskumu v rozsahu a forme typickej pre meritórne

rozhodnutia správnych orgánov. Poukazuje na to, že žalobkyňa mala možnosť využiť všetky prostriedky
obrany – podala pripomienky, námietky i odvolanie – a že jej práva neboli dotknuté. K tvrdeniam
žalobkyne, že v administratívnom spise chýbajú dôkazy o jej pracovných nedostatkoch, žalovaný
uviedol, že tieto sú preukázané emailovou komunikáciou založenou v spise. Namietané difamačné
tvrdenia v služobnom hodnotení považuje za neopodstatnené, keďže podľa neho hodnotenie objektívne
reflektuje výsledky práce žalobkyne a jeho cieľom nebolo zasiahnuť do jej cti alebo dôstojnosti. Poukázal

aj na to, že celkové hodnotenie vyznelo pre žalobkyňu priaznivo, keď bola uznaná spôsobilou vykonávať
zastávanú funkciu.

13. K žalobnej námietke nedostatočného odôvodnenia žalovaný uviedol, že služobné hodnotenie nie je
rozhodnutím, ktoré by muselo obsahovať odôvodnenie v rozsahu podľa Správneho poriadku. Napriek

tomujepodľajehonázoruobsahovodostatočneodôvodnenéaopierasaozistenéskutočnosti.Žalovaný
dodal, že pri rozhodovaní o odvolaní preskúmal všetky relevantné námietky a vyhodnotil ich v súlade
so zákonom. Skutočnosť, že rozhodnutie nezodpovedalo predstavám žalobkyne, neznamená, že bolo
nezákonné alebo nepreskúmateľné.

14. Žalovaný sa ďalej vyjadril aj k judikatúre, na ktorú žalobkyňa odkazovala, pričom konštatoval, že
tieto rozhodnutia sa týkali iných právnych a skutkových situácií a nemožno ich na daný prípad aplikovať.
Zdôraznil, že žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali zásah do jej práv alebo ujmu
na právach, keď jej aktuálne služobné hodnotenie bolo priaznivé. Tvrdenia o údajnom šikanóznom
konaní nadriadených a strate príplatkov označil za nepreukázané, keďže z obsahu spisu vyplýva, že

sama žalobkyňa požiadala o preloženie na inú funkciu.

15. Žalovaný ďalej uviedol že senát, ktorý služobné hodnotenie vypracoval, bol ustanovený podľa §
28 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., keďže bezprostredne nadriadený žalobkyne ju nepoznal z výkonu
služby počas najmenej šiestich mesiacov. Členovia senátu (E. A. C. F., E. A. G. H. a E. B. C. C. I.,

E.) spĺňali všetky zákonom ustanovené predpoklady na výkon tejto činnosti a neboli zistené okolnosti,
ktoré by odôvodňovali pochybnosti o ich nestrannosti. K námietke zaujatosti členov senátu uviedol, že
tvrdenia žalobkyne nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Zo spisového materiálu nevyplýva
existencia okolností, ktoré by mohli vyvolávať pochybnosti o nestrannosti ktoréhokoľvek člena senátu.

16. Žalovaný zdôraznil, že hodnotenie bolo spracované riadne, objektívne a v súlade s právnymi
predpismi. Zohľadňovalo priebeh výkonu štátnej služby žalobkyne, jej odbornú pripravenosť, pracovné
výsledky a správanie v službe. Obsahuje komplexné posúdenie jej odbornej, osobnostnej a riadiacej
spôsobilosti a predstavuje výsledok kolektívneho zhodnotenia členov senátu.

17. K procesným námietkam žalobkyne uviedol, že žalobkyni nebolo odopreté žiadne procesné právo.
Mala možnosť oboznámiť sa s návrhom služobného hodnotenia, podať pripomienky a nahliadnuť do
všetkých podkladov, z ktorých senát pri spracovaní služobného hodnotenia vychádzal.

18. Žalovaný konštatoval, že skutkový stav bol zistený dostatočne, konanie bolo vedené v súlade

so zákonom a neboli zistené žiadne porušenia procesných predpisov, ktoré by mohli mať vplyv na
zákonnosť rozhodnutia.

19. Záverom žalovaný uviedol, že konanie správnych orgánov oboch stupňov bolo vedené v súlade so
zákonom a v medziach zákonných kompetencií. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a

zákonné, preto navrhol, aby správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol, prípadne ju ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.20. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike zo dňa 16.11.2022 uviedla, že
nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že služobné hodnotenie má predbežný charakter, a teda že správna
žaloba je neprípustná. Uviedla, že proces vydania služobného hodnotenia predstavuje samostatné

správne konanie, ktoré sa končí individuálnym správnym aktom podliehajúcim riadnemu opravnému
prostriedku. Skutočnosť, že toto hodnotenie môže byť neskôr využité ako podklad v inom konaní, podľa
žalobkyne neznamená, že ide o rozhodnutie predbežnej povahy. Zároveň zdôraznila, že predmetné
hodnotenie spôsobilo priamy zásah do jej subjektívnych práv a negatívne ovplyvnilo jej právne
postavenie,čímsastalopreskúmateľnýmajvprípade,akbymalomaťpredbežnýcharakter.Odmietnutie

žaloby by podľa nej znamenalo odopretie ochrany jej práv a v konečnom dôsledku aj popretie práva na
spravodlivý proces. Ďalej poukázala na to, že správnou žalobou sa domáha preskúmania zákonnosti
druhostupňového rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré má konečnú povahu, a preto
nemôžebyťpovažovanézarozhodnutiepredbežné.Žalobkyňapoukázalanato,ženezákonnéslužobné
hodnotenie aj druhostupňové rozhodnutie jej spôsobili vážnu ujmu, keďže nepriaznivé služobné
hodnotenie jej úplne zamedzilo kariérny postup a možnosť uchádzať sa o riadiace funkcie v rámci

Zboru väzenskej a justičnej stráže. Takýto zásah podľa nej porušil jej ústavou garantované právo na
slobodnú voľbu povolania a právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že voči nej došlo zo strany nadriadenej osoby k šikanóznemu konaniu, ktoré sa prejavilo
najmä v diskriminačnom nevyplatení polročnej odmeny, hoci ju obdržali všetci ostatní zamestnanci a
príslušníci. Podľa žalobkyne bolo týmto konaním porušené jej ústavné právo vlastniť majetok, keďže

k odopretiu odmeny došlo bez disciplinárneho dôvodu. Ďalšie šikanózne postupy žalobkyňa videla v
neoprávnenom vkladaní negatívnych úradných záznamov do jej osobného spisu bez možnosti sa k
nim vyjadriť. Poukázala na to, že o existencii týchto záznamov sa dozvedela až po nahliadnutí do
spisu. Uviedla, že z dôvodu týchto zásahov a neobjektívneho služobného hodnotenia bola nútená
požiadať o prevedenie na inú, menej zodpovednú funkciu, čím stratila riadiaci príplatok vo výške

XXX,XX J. mesačne. Zdôraznila, že z odborného hľadiska neexistoval dôvod na jej preloženie, keďže
aj podľa hodnotení ju nadriadení označili za odborníčku s nadpriemernými znalosťami. K prevedeniu
teda došlo výlučne v dôsledku šikanózneho správania nadriadenej, pričom alternatívou by bolo zrušenie
jej riadiaceho miesta. Záverom v tejto časti žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal následkami uvedených zásahov a jej tvrdeniami o porušení práv,

hoci ich podrobne uvádzala už v odvolaní. Takýto postup označila za nezákonný a v rozpore so zásadou
riadneho odôvodnenia rozhodnutia. V ďalšej časti replika reaguje na tvrdenie žalovaného, že súdne
rozhodnutia, na ktoré sa žalobkyňa odvolávala, nie sú v danej veci aplikovateľné. Žalobkyňa uviedla,
že všetky citované rozhodnutia predstavujú základné princípy dobrej správy, zákonnosti a nestrannosti,
ktoré sú záväzné aj pre ústredné orgány štátnej správy, a teda aj pre žalovaného. Zdôraznila záväznosť

Charty základných práv Európskej únie, najmä článku 41, ktorý zaručuje právo každého, aby jeho
vec bola vybavená nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, vrátane práva byť vypočutý a mať
prístup do spisu. Podľa nej žalovaný tieto zásady nerešpektoval. Ďalej poukázala na Rozhodnutie o
kódexe dobrej správnej praxe (2011/C 285/03), ktoré zakotvuje princípy zákonnosti, nediskriminácie,
proporcionality, nestrannosti, objektivity a legitímneho očakávania. Tvrdila, že žalovaný viaceré z týchto

princípov porušil, a to najmä tým, že konanie neviedol objektívne, neumožnil jej vyjadriť sa ku všetkým
podkladom a nevydal rozhodnutie s riadnym odôvodnením. Rovnako odkázala na Odporúčanie Výboru
ministrov Rady Európy č. (2007) 7 o dobrej verejnej správe a Rezolúciu č. (77) 31, ktoré formujú zásady
ochrany jednotlivca voči správnym aktom a stanovujú požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutí.
Podľa žalobkyne bolo v jej prípade porušené aj Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (80)

2, ktoré ukladá správnym orgánom povinnosť konať nestranne, sledovať zákonný účel, zohľadňovať
len relevantné skutočnosti a zachovávať rovnosť účastníkov konania. Z uvedených dôvodov žalobkyňa
uzavrela,žežalovanýajprvostupňovýorgánpostupovalivrozporesprincípmidobrejsprávy,sozásadou
proporcionality a so zásadou zákonnosti. Argumentáciu žalovaného o nemožnosti aplikácie citovaných
rozhodnutí preto považovala za nesprávnu a účelovú.

21. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa na výzvu súdu k replike žalobkyne.

V. Relevantná právna úprava

22. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.23. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
ak fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že týmito rozhodnutiami, opatreniami alebo inými zásahmi
bolo porušené jej právo alebo právom chránený záujem.

25. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

26. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., služobné hodnotenie je základným podkladom na
rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt
oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

27. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., v hodnotiacej časti sa posudzujú
a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,
b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,
c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,

d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3,
g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

28. Podľa § 27 ods. 3, zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula
od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

29. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je
a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,

b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,
d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu,
alebo
e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

30. Podľa § 31 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi
policajta so schváleným služobným hodnotením, policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia
výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si
vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti

schválenému služobnému hodnoteniu.

31. Podľa § 102a ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi možno udeliť odmenu za a) kvalitné
plnenie úloh a za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností, b) splnenie mimoriadnej
služobnej úlohy alebo významnej služobnej úlohy, alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej

ucelenej etapy. Policajtovi možno udeliť odmenu za dlhodobé dosahovanie veľmi dobrých výsledkov
vo výkone štátnej služby až do výšky služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a ak ide
o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m) pri a) dosiahnutí 50 rokov veku, b)
prvom skončení služobného pomeru po splnení nároku na starobný dôchodok 40b) alebo na výsluhový
dôchodok, 40a), c) prvom skončení služobného pomeru po splnení podmienok nároku na invalidný

dôchodok 40b) alebo na invalidný výsluhový dôchodok.

32. Podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z, policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú
funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného
miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu

funkciu, pretože podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom33. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v

Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 06.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025

bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S
správneho súdu.

34. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola
podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom
(§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa

s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu
a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,
ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP)

správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 14.11.2025 a po preskúmaní veci dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

35. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce
služobné hodnotenie ako prvostupňové rozhodnutie resp. opatrenie správneho orgánu, sú spôsobilé

zasiahnuť do subjektívnych práv žalobkyne, a teda či je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné v
rámci správneho súdnictva podľa § 6 ods. 1. písm. a) SSP v spojení s negatívnou enumeráciou
podľa § 7 SSP. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., služobné hodnotenie príslušníka zboru je
základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov (resp. príslušníkov
zboru). Z ustanovenia § 27 zákona č. 73/1998 Z.z. ďalej vyplýva, že služobné hodnotenie sa skladá z

hodnotiacej časti a záverov služobného hodnotenia. V hodnotiacej časti sa posudzujú znalosti právnych
predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, znalosti interných služobných predpisov, s ktorými
bol policajt (resp. príslušník zboru) riadne oboznámený, výkon štátnej služby z hľadiska správnosti,
rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní
služobnej disciplíny, splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, bezúhonnosť a spoľahlivosť

policajta, spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. V záveroch služobného
hodnotenia sa uvedie, že policajt (príslušník zboru) je buď (i) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej
služby, (ii) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, (iii) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,
(iv) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu,
alebo (v) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Podľa § 242 ods. 2 zákona č.

73/1998 Z.z. možno proti služobnému hodnoteniu podať odvolanie, o ktorom sa rozhoduje rozhodnutím
podľa § 243 zákona č. 73/1998 Z.z. a toto rozhodnutie je v zmysle ustálenej judikatúry preskúmateľné
súdmi (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžk 19/2017 alebo
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Ssk 35/2022). Služobné hodnotenie ako
základný podklad pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru (§ 27 zákona č. 73/1998 Z.z.) môže

mať bezprostredný vplyv na právne postavenie príslušníka zboru ako hodnotenej osoby, súd preto
žalobu nepovažoval za neprípustnú podľa § 7 SSP.

36. Súd ďalej na základe podanej žaloby s poukazom na ustanovenie § 178 ods. 1 SSP skúmal,
či žalobkyňa bola napadnutým rozhodnutím žalovaného a jemu predchádzajúcim prvostupňovým

rozhodnutím (služobným hodnotením) ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch.
Podľa § 178 ods. 1 SSP „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.“ V zmysle
tohto zákonného ustanovenia musí žalobca preukázať kumulatívne splnenie dvoch skutočností a teda

to, že (i) bol účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy a súčasne že (ii) bol týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach alebo
právom chránených záujmoch. Musí pritom ísť o subjektívne práva, ktoré spôsobujú zmenu jeho
právneho postavenia (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 166/2011z 9.6.2011). Správne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe actio popularis, ktorá by umožnila
podať žalobu komukoľvek, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor
alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom (§ 177 ods. 2 SSP). Podľa nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 259/2011 z 04.04.2012 musí byť ukrátenie subjektívnych
práv žalobcu v žalobe tvrdené, podložené a aspoň potencionálne možné. Aktívnu žalobnú legitimáciu
správny súd skúma ex lege v každom štádiu konania. Z podanej žaloby súd zistil, že žalobkyňa zásah
do jej subjektívnych práv v dôsledku prvostupňového rozhodnutia spolu s napadnutým rozhodnutím
odôvodňuje poškodením jej práv a znížením jej súčasného aj budúceho postavenia v štátnej službe

(zamedzenie kariérneho rastu, diskriminačného nevyplatenia polročnej odmeny, udelenie výčitky podľa
§ 54 zákona č. 73/1998 Z.z., podanie žiadosti o prevedenie na inú funkciu, kde prišla o riadiaci príplatok
vo výške XXX,XX J. mesačne). Ďalej súd zo spisu zistil, že služobné hodnotenie žalobkyne obsahuje
záver (časť II služobného hodnotenia), že žalobkyňa je spôsobilá vykonávať zastávanú funkciu. Tento
záver služobného hodnotenia predstavuje v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. najpriaznivejšie hodnotenie,
aké môže príslušník zboru dosiahnuť (§ 27 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.). Ako je uvedené vyššie, podľa

§ 27 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z.z., služobné hodnotenie sa skladá z hodnotiacej časti a záverov.
Práve závery služobného hodnotenia môžu byť podkladom pre ďalšie rozhodnutia o preradení (§ 33
ods. 1 posledná veta zákona č. 73/1998 Z.z.) alebo prepustení zo zboru (§ 192 ods. 1 písm. d) zákona č.
73/1998 Z.z.. Hodnotiace úsudky a skutočnosti uvedené v samotnej hodnotiacej časti prvostupňového
rozhodnutia nemôžu byť podkladom pre ďalší postup v rámci služobného pomeru alebo odmeňovania

príslušníka zboru. Súd teda poukazuje na to, že zákon č. 73/1998 Z.z. nezakladá žiadnu možnosť
postihu (zníženie platu, skončenie pracovného pomeru, preradenie inú, menej kvalifikovanú prácu alebo
ukladanie výčitiek) na základe skutočností uvedených v hodnotiacej časti služobného hodnotenia.

37. Žalobkyňa v podanej žalobe nepredložila žiadnu argumentáciu alebo dôkazy preukazujúce vplyv

hodnotiacej časti služobného hodnotenia na jej subjektívne práva, nepreukázala existenciu priamej
príčinnej súvislosti medzi služobným hodnotením a nevyplatením odmeny resp. medzi služobným
hodnotením a jej ďalším kariérnym postupom alebo udelením výčitky podľa § 54 zákona č. 73/1998
Z.z.. Z administratívneho spisu, z tvrdení žalobkyne a ani z právnych predpisov nevyplýva, že by
napadnuté rozhodnutie bolo právnou alebo faktickou príčinou neudelenia odmeny (§ 102a a nasl.

zákona č. 73/1998 Z.z.), či neposkytnutia akejkoľvek inej formy služobného zvýhodnenia. Rovnako
súd poukazuje na ustanovenie § 35 zákona č. 73/1998 Z.z., z ktorého nevyplýva, že by dôvodom na
preradenie na inú funkciu mohli byť údaje uvedené v hodnotiacej časti služobného hodnotenia, naopak,
z tohto ustanovenia výslovne vyplýva, že dôvodom preradenia na inú funkciu môže byť vo vzťahu k
služobnému hodnoteniu výlučne tá skutočnosť, že príslušník zboru podľa záveru služobného hodnotenia

nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu. (§ 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z.). Zo samotnej
žaloby a jej príloh vyplýva, že dôvodom na preradenie žalobkyne na inú funkciu bolo podanie jej vlastnej
žiadosti zo dňa 26.04.2021. Žalobkyňa síce uviedla, že podanie žiadosti o preradenie na inú prácu bolo
dôsledkom šikanózneho správania nadriadených, toto tvrdenie nijak nekonkretizovala, zostala v rovine
všeobecných tvrdení a tvrdené šikanózne konanie žiadnym spôsobom nepreukázala.

38. Zákon č. 73/1998 Z.z. nezakladá subjektívny právny nárok príslušníka zboru na povýšenie alebo
na iný kariérny postup na základe záverov hodnotiacej časti služobného hodnotenia, keďže ide o
ďalšie, samostatné rozhodnutie založené na správnej úvahe služobného orgánu, ktorá je determinovaná
služobnýmizáujmamiaorganizačnýmipotrebamizboru.Nemožnopretotvrdiť,žeprípadnénepovýšenie

alebo nezaradenie žalobkyne do vyššej funkcie bolo priamym dôsledkom uvedenia určitých skutočností
v hodnotiacej časti služobného hodnotenia. Služobné hodnotenie príslušníka zboru môže spôsobiť
potencionálne ukrátenie na subjektívnych právach príslušníka zboru výlučne v tom prípade, ak s ním
zákon č. 73/1998 Z.z. taký následok v rámci ďalších postupov spája. Akýkoľvek vplyv na subjektívne
práva príslušníka zboru môžu vyvolať len účinky záverov služobného hodnotenia, nie skutočnosti alebo

údaje a úvahy uvedené v jeho hodnotiacej časti.

39. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorých nemá
obsah hodnotiacej časti služobného hodnotenia príslušníka zboru ani potenciálny vplyv na postavenie
príslušníka zboru a nemôže ani potenciálne spôsobiť ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, a

vzhľadom na to, že žalobkyňa podanou žalobou napáda rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené služobné
hodnotenie so záverom najpriaznivejšieho hodnotenia, aké môže príslušník zboru dosiahnuť (spôsobilá
vykonávať zastávanú funkciu), a teda z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu
podľa § 178 ods. 1 SSP, súd považoval žalobu za nedôvodnú a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.40. Vzhľadom na nesplnenie podmienky aktívnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP, sa správny súd
ďalšími žalobnými dôvodmi nezaoberal.

41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konanianepriznal,pretožežalovanémuakoorgánuštátnejsprávymožnopriznaťvočižalobcoviprávona
náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne,
pričom takéto dôvody súd nevzhliadol.

42. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

BA-1S/159/2022

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca
odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.