Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200205
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200205.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej, členov

senátu JUDr. Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: MP - TRANS, spol. s
r.o., IČO: 36 497 223, so sídlom Osloboditeľov 2988, Humenné, právne zastúpený: JUDr. Peter Gdovin,
advokát, so sídlo A. XXXX/XXX, B., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100367720/2022
zo dňa 23.02.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100367720/2022
zo dňa 23.02.2022 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101771302/2021 zo dňa 21.09.2021

a vec vracia Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Prešova sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100367720/2022 zo dňa 23.02.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101771302/2021 zo dňa 21.09.2021

o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2016 v sume
4 000, - eur (ďalej aj „správca dane“ a „rozhodnutie správcu dane“).

2. Na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly č. 100974166/2020 zo dňa 02.06.2020 vykonal
správca dane u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január
až máj 2016, júl 2016 a október 2016. Za kontrolované zdaňovacie obdobia február až máj 2016,
júl 2016 a október 2016 bola daňová kontrola ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly ć.

100846577/2021 zo dňa 17.05.2021 s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.

3. V nadväzujúcom vyrubovacom konaní správca dane vydal samostatné rozhodnutie za zdaňovacie
obdobiemarec2016,ktorýmvyrubilžalobcovivyššieuvedenýrozdielnadanizpridanejhodnoty.Vtomto
rozhodnutí správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnenej
z dodania služby od obchodnej spoločnosti ILANA s.r.o., IČO: 44 549 849, so sídlom Pod hájom 952/1,
Dubnica nad Váhom (ďalej aj „ILANA s.r.o.“ alebo „dodávateľ“) fakturovanej faktúrou č. 201603021 zo

dňa 02.03.2016, ktorá mala spočívať v prenájme reklamnej plochy na podujatí Schneerosen 2016 (ďalej
aj „faktúra“, „sporná služba“ a „sporné právo na odpočítanie dane“).4. Správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že dodanie spornej služby žalobcovi
sprostredkovala osoba označená žalobcom iba ako p. C. [túto osobu sa nepodarilo stotožniť]
(rozhodnutie správcu dane, s. 7). Ďalej správca dane poukázal na to, že bývalý konateľ dodávateľa D.

A. vypovedal v iných konaniach [konkrétne napríklad v zápisnici o výsluchu svedka č. ČVS:PPZ.704/
NKA-FP-YA_2017 zo dňa 24.04.2018] o tom, že síce bol vo funkcii konateľa, avšak túto nikdy sám
nevykonával (rozhodnutie správcu dane, s. 11). Svedok D. A. uviedol, že plnil iba pokyny E. F., pričom
o podnikateľskej činnosti dodávateľa D. A. nevedel nič bližšie uviesť (rozhodnutie správcu dane, s. 6).
Napriek predvolaniu a pokusu o predvedenie sa správcovi dane nepodarilo D. A. vypočuť (rozhodnutie

správcu dane, s. 4). Ďalej správca dane poukázal na výpoveď E. F. v inej daňovej veci [preverovanie
obchodnej činnosti ILANA s.r.o. za obdobia október 2015 – apríl 2016; zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 10073264/2018 zo dňa 06.03.2018 (ďalej aj „zápisnica zo dňa 06.03.2018“)]. Pri tomto výsluchu E.
F. uviedol, že pre obchodnú spoločnosť ILANA s.r.o. vykonával činnosť sprostredkovateľa obchodov
s mrazeným mäsom na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom o obchode s inými komoditami
nemal informácie (rozhodnutie správcu dane, s. 4).

5. Na základe vyššie uvedených pochybností správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal,
že mu sporné služby dodala ILANA s.r.o., a teda osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby
(rozhodnutie správcu dane, s. 19). Správca dane z dôvodu nesplnenia tejto hmotno-právnej podmienky
nepriznal žalobcovi sporné právo na odpočítanie dane [a contrario § 49 ods. 2 písm. a) zákona č.

222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dani z pridanej
hodnoty“)].

6. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane. Nad

rámec týchto skutočností žalovaný konštatoval, že reklama vykonaná formou polepu na pretekárskom
aute, na ktorom bolo uvedené iba obchodné meno žalobcu [bez označenia a špecifikovania služieb
poskytovanýchžalobcom],nepropagovaladostatočnepodnikateľskúčinnosťžalobcu.Podľažalovaného
takáto reklama nebola dodaním služby za účelom podpory ekonomickej činnosti žalobcu [v tomto smere
žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 27. októbra 2011. Inter-Mark Group

sp. z o.o. sp. komandytowa proti Minister Finansów (C-530/09)].

7. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal nevypočutie D. A. v daňovom konaní, (ii) namietal
neprimerané uplatnenie dôkazného bremena, pričom poukázal na to, že predložil do daňového konania
zmluvu o poskytovaní reklamných služieb, poukázal na to, že súvisiaca faktúra bola riadne zaplatená

prostredníctvom peňažného ústavu ako aj dodanie služby bolo zachytené na DVD nosičoch z podujatia
Schneerosen 2016, (iii) namietal nevypočutie E. F. v daňovom konaní [v tejto súvislosti žalobca poukázal
na to, že D. A. identifikoval E. F. ako osobu, ktorá riadila činnosť dodávateľa a vystavovala za dodávateľa
faktúry, preto tento svedok mohol mať relevantné informácie o činnosti dodávateľa], (iv) poukázal na to,
že sporná služba dostatočne propagovala obchodnú činnosť žalobcu a to vzhľadom na to, že žalobca

poskytuje prepravné služby a táto reklama bola propagovaná na podujatí motošportu, ktorá zaujíma
osoby pôsobiace v oblasti automobilovej prepravy [zároveň takýto charakter podnikateľskej činnosti
žalobcu indikuje samotné obchodné meno žalobcu „MP-TRANS“]. Taktiež žalobca namietal, že obdobné
použitie len obchodného mena na propagačné účely je bežné [takúto reklamu na športových podujatiach
využívajú aj značky ako VOLVO, HITACHI a podobne], pričom uvedené je odôvodnené taktiež vysokými

nákladmi na obdobný druh reklamy [kedy kratšie reklamné texty sú ekonomicky výhodnejšie].

[vyššie uvedené číslovanie bolo z dôvodu prehľadnosti zvolené správnym súdom, na toto číslovanie
bude odkazovať správny súd v texte rozsudku]

8. Žalovaný poukázal na to, že dôkazy vo forme DVD predložené žalobcom preukazujú realizáciu
predmetných športových podujatí, avšak nie identitu dodávateľa spornej služby. Ďalej žalovaný poukázal
na správnosť skutkových zistení a právnych záverov napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu
zamietnuť (vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.07.2022).

9. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých jeod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

10. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 27.11.2025 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods.
3 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„SSP“) vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuly súdu po dobu 14 dní.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá
vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky
tejto činnosti.

12. Podľa § 3 ods. 2 zákon o dani z pridanej hodnoty Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“)
sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov
a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú
ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za

podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania
príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho
využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak
sa manželia nedohodnú inak.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

14. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7.
a) Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

III.
Posúdenie správnym súdom

15. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, rozhodnutím správcu dane, konaním, ktoré

ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

16. K žalobnému bodu (i) správny súd uvádza, že správca dane sa opakovane pokúsil o vypočutie
svedka D. A. [taktiež za použitie inštitútu predvedenia]. Takýto výsluch nebolo možné objektívne

uskutočniť z dôvodov, ktoré neboli na strane správcu dane. Správca dane teda vyčerpal účelné procesné
úkony, ktorými sa pokúsil zabezpečiť výsluch tohto svedka. Účelom dokazovania v daňovej veci nemá
byť neúmerné predlžovanie daňovej kontroly alebo daňového konania, čo by v konečnom dôsledku
mohlo viesť k zmareniu účelu správy daní [§ 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový

poriadok“)]. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný.

17. K žalobnému bodu (ii) a (iii) správny súd uvádza, že pri uplatňovaní inštitútu dôkazného bremena
je potrebné vychádzať z racionálnych limitov dôkaznej situácie daňovej veci. Žalobca mohol disponovaťlen takými dôkazmi o spornej službe, ktoré sú obvykle výsledkom obdobného zdaniteľného obchodu.
V tomto prípade žalobca predložil do konania zmluvu o reklame zo dňa 01.02.2016 (administratívny
spis, č.s. 261) a preukázal zaplatenie príslušnej faktúry [dvomi platbami zo dňa 06.04.2016 vo výške

18.000,- Eur a zo dňa 22.03.2016 vo výške 6.000,- Eur na bankový účet dodávateľa, ktoré možno
k faktúre priradiť na základe zhody variabilného znaku týchto platieb a čísla faktúry (výpis z účtu VUB
Banka, administratívny spis, č.s. 257)]. Zároveň žalobca mal predloženými DVD nosičmi preukázať
reálne dodanie služby na pretekoch Schneerosen 2016. Správny súd dal žalovanému za pravdou,
že samotné vizuálne zachytenie pretekov preukazuje iba samotné dodanie služby a nie aj totožnosť

dodávateľa. Na druhej strane, predmetná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a dodávateľom ako aj
platby poskytnuté na účet dodávateľa sú dôkazy týkajúce sa obchodného vzťahu medzi žalobcom
a ILANA s.r.o. [teda podporujú skutkový záver o tom, že dodanie spornej služby uskutočnila práve
táto obchodná spoločnosť]. Predloženými dôkazmi žalobca primeraným spôsobom vyčerpal okruh
dôkazných prostriedkov, ktoré by bolo možné očakávať pri obdobnom dodaní reklamných služieb
[vrátane dôkazov vzťahujúcich sa k identite dodávateľa]. Dôkazné bremeno vyvrátiť splnenie príslušnej

hmotno-právnej podmienky za takejto dôkaznej situácie zaťažovalo žalovaného.

18. Za týchto okolností správny súd posudzoval, čím žalovaný spochybnil identitu dodávateľa . Žalovaný
poukázal na výpoveď bývalého konateľa D. A., ktorý poprel reálny výkon funkcie konateľa pre obchodnú
spoločnosť ILANA s.r.o. Keďže táto osoba nemala mať vedomosť o obchodnej činnosti ILANA s.r.o., tak

nemohlarelevantnespochybniť[anipotvrdiť],čiskutočnebolaspornáslužbadodanátoutospoločnosťou
žalobcovi. Zároveň takýto dôkaz bolo potrebné hodnotiť nie len jednotlivo, ale aj v nadväznosti na
listinné dôkazy predložené žalobcom. Žalovaný v tejto súvislosti dostatočne neodôvodnil, prečo by
takáto zápisnica z výsluchu D. A. mala relevantne spochybňovať príslušné listinné dôkazy predložené
žalobcom [keďže neobsahovala žiadnu konkrétnu dôkaznú informáciu o činnosti ILANA s.r.o.].

19. Žalovaný ďalej poukázal na obsah zápisnice o výsluchu E. F. zo dňa 06.03.2018. Pri tomto výsluchu
E. F. uviedol, že vykonával činnosť pre ILANA s.r.o. vo veci sprostredkovania obchodu s mrazenými
mäsovými výrobkami. Uvedené teda minimálne v tejto časti potvrdzovalo pravdivosť informácií D. A.
o tom, že E. F. v obchodných vzťahoch vystupoval za ILANA s.r.o. Síce je pravdou, že E. F. vo svojej

výpovedi uviedol, že nevedel „o obchode s inými komoditami“, avšak pojem komodita nešpecifikoval
[takýtopojemjeobvyklechápaný.vovýznametovaruanieslužby].SvedokE.F.tedakonkrétnenepoprel
dodanie služby od ILANA s.r.o. pre žalobcu a uvedené nebolo možné z jeho výpovede ani vyvodiť.
Zároveň takáto zápisnica bola iba listinným dôkazom a teda z hľadiska formy dôkazu ekvivalentná
dôkazom predloženým žalobcom. Žalovaný ani v tejto súvislosti dostatočne neodôvodnil, prečo by

táto zápisnica z výsluchu E. F. mala kvalifikovane spochybňovať príslušné listinné dôkazy predložené
žalobcom. Žalovaný teda nezískal taký dôkaz týkajúci sa E. F., ktorý by relevantne spochybnil
uskutočnenie dodania spornej služby od ILANA s.r.o. pre žalobcu. Pokiaľ by žalovaný takýto dôkaz chcel
zabezpečiť do konania, tak mal sám realizovať výsluch E. F. [minimálne sa pokúsiť o vykonanie takéhoto
dôkazu] a umožniť žalobcovi, aby sa príslušného výsluchu zúčastnil.

20. Správny súd podotýka, že neštandardný vzťah E. F. k fungovaniu obchodnej spoločnosti ILANA
s.r.o.,neštandardnýprocesuzatvoreniazmluvymedzižalobcomaobchodnouspoločnosťouILANAs.r.o.
[prostredníctvom žalobcovi dovtedy neznámej a následne nestotožnenej osoby p. C.], ako aj následná
nekontaktnosť dodávateľa môžu byť posudzované ako indikátory prípadnej účasti žalobcu na daňovom

podvode. Tieto okolnosti však nie sú spôsobilé spochybniť splnenie hmotno-právnych podmienok na
odpočítanie dane pokiaľ došlo k reálnemu dodaniu spornej služby.

21. Správny súd k týmto žalobným bodom uzatvára, že žalovaný nesprávne právne posúdil rozloženie
dôkazného bremena v daňovej veci. Dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí neboli spôsobilé

relevantne spochybniť splnenie spornej hmotno-právnej podmienky na odpočítanie dane, a teda
súvisiace dôkazné bremeno naďalej zaťažovalo žalovaného. Za týchto okolností nevykonanie výsluchu
E. F. viedlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu v rovine spochybnenia identity dodávateľa
žalobcu. Uvedenú medzeru v dôkaznej situácii bolo za týchto okolností nutné vykladať v neprospech
žalovaného.

22. K žalobnému bodu (iv) správny súd uvádza, že posudzovanie hmotno-právnych podmienok pre
uplatnenie práva na odpočítanie dane je potrebné vždy realizovať vo svetle neutrality zdanenia dane
z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty nepreferuje určitý konkrétny druh reklamyalebo formu prezentácie, pričom ponecháva na zdaniteľných osobách akú formu reklamných služieb
uprednostnia[inakbydaňovédôsledkyukladaniadanezpridanejhodnotynegatívnenarušovalivoľnýtrh
takýchto služieb]. Za tejto situácie nepostačovalo izolovane poukázať na to, že žalobca mal uvedené len

svoje obchodné meno na polepe súťažného motorového vozidla ako dôvod, pre ktorý sa nemohlo jednať
oslužbusvýznamompreekonomickúčinnosťžalobcu.Takakosprávnepoukázalžalobca,vtejtosituácii
bolopotrebnéposúdiťtaktiežokolnosti,priktorýchbolaspornáreklamnáslužbadodaná[spôsobdodania
reklamy a okruh osôb, ktorým môže byť takáto reklama relevantne adresovaná]. Zároveň bolo potrebné
zohľadniť, či samotné uvedenie obchodného mena nie je dostatočné na propagáciu žalobcu [pokiaľ

samotnéobchodnémenojedostatočnerozpoznateľnéuadresátovreklamyvsegmente,vktorompôsobí
žalobca]. Uvedené komplexné hodnotenie príslušnej hmotno-právnej podmienky žalovaný nevykonal.
Žalovaný svoje závery založil na reštriktívnom výklade pojmu ekonomická činnosť, ktorý správny súd
považoval za nekompatibilný zo zásadou neutrality spoločného systému dane z pridanej hodnoty.
V neposlednom rade je potrebné uviesť, že spochybnenie tejto hmotno-právnej podmienky uviedol
žalovaný až v napadnutom rozhodnutí. Žalobca teda nemal v priebehu daňového konania možnosť

reagovať na príslušnú pochybnosť žalovaného a nebola mu daná efektívna možnosť takúto pochybnosť
vyvrátiť.

23. Na základe vyššie uvedeného správny súd považoval žalobné body (ii) až (iv) vo vzťahu
k napadnutému rozhodnutiu za dôvodné. Správny súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie, keďže

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP] a zároveň zistenie
skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP].

24. Žalobné body (ii) a (iii) považoval správny súd za dôvodné vo vzťahu k rozhodnutiu správcu
dane. V príslušnom rozsahu vykazuje rozhodnutie správcu dane zhodu skutkových a právnych záverov

s napadnutým rozhodnutím [v tejto súvislosti správny súd zhodne poukazuje na svoje vyššie uvedené
záverytýkajúcesanapadnutéhorozhodnutia].Správnysúdpretozrušilrozhodnutiesprávcudane,keďže
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP] a zároveň zistenie
skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP].

25. Záväzný právny názor správneho súdu: správca dane v ďalšom konaní opätovne posúdi skutkovú
situáciu daňovej veci vo svetle záverov správneho súdu o rozložení dôkazného bremena ohľadom
identity dodávateľa [pokiaľ to bude považovať za potrebné dokazovanie doplní výsluchom E. F.].
V prípade pochybností o splnení niektorej z iných hmotno-právnych podmienok práva na odpočítanie
dane[vrátanevyužitiadodanejslužbynaekonomickúčinnosťžalobcu],tietosvojepochybnostižalobcovi

riadne oznámi a umožní mu, aby sa k nim vyjadril a navrhol súvisiace dôkazy. V prípade, ak by boli
vo veci splnené hmotno-právne podmienky práva na odpočítanie dane u spornej služby, tak priznanie
tohto práva žalobcovi vyhodnotí taktiež v nadväznosti na uplatnenie inštitútu daňového podvodu. V
takom prípade dôsledne vykoná a posúdi všetky kroky príslušného testu daňového podvodu, tak ako sú
predpokladané ustálenou rozhodovacou praxou súdnych autorít [rozsudok Súdneho dvora Európskej

únie (tretia komora) zo 6. júla 2006. Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu (C-439/04) a Belgické
kráľovstvo proti Recolta Recycling SPRL (C-440/04)].

26. Správny súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže
mal vo veci plný úspech [§ 167 SSP].

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach

v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.