Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sas/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100838
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Smajdová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100838.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D.

E., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
07.11.2024, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
07.11.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2024 a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobca narodený XX.XX.XXXX, ako bývalý colník (služobný pomer colníka) a poberateľ výsluhového
dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. po dosiahnutí dôchodkového veku 63 rokov a dva mesiace,

žiadosťouzodňa24.06.2024požiadalSociálnupoisťovňuopriznaniestarobnéhodôchodku,ktorýžiadal
priznať od 20.06.2024.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 324,50 EUR mesačne s
odôvodnením, že žalobca ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok dosiahol 19 rokov a 358 dní
obdobia dôchodkového poistenia (pozn. súdu v civilnom zamestnaní) s tým, že s poukazom na § 60

ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení obdobie výkonu služby mu nie je
možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok a preto uvedené
obdobie nebolo zohľadnené pri výpočte jeho starobného dôchodku.

3. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie.

4. Rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2024 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“) bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie.
Odvolací orgán sa stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia o nemožnosti hodnotenia doby
služobného pomeru colníka ako obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok
ani pre výpočet jeho výšky s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení a s poukazom na to, že obdobie doby služby už bolo žalobcovi zhodnotené v
ním poberanom výsluhovom dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 01.07.2008 rozhodnutím Colného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 41197/2008-1462-2 zo dňa 01.08.2008. Žalovaný odôvodňuje

správnosť záveru o nehodnotení doby služby žalobcu na účely nároku na starobný dôchodok aj s
poukazom na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení so závermi rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, v zmysle ktorých podľa
žalovaného zohľadnenie doby služby pre vznik nároku na starobný dôchodok a určenie jeho výšky
prichádza do úvahy, len ak táto bola dosiahnutá v I. alebo II. kategórií funkcií.

II.
Súdne konanie

5. Žalobca sa správnou žalobou doručenou dňa 08.12.2024 Správnemu súdu v Košiciach domáha
zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci

na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania. Žalobca obdobne ako v odvolaní namieta nesprávny
výpočet jeho starobného dôchodku ak pri výpočte nebola zohľadnená celá doba jeho dôchodkového
poistenia, vrátane doby už zhodnotenej vo výsluhovom dôchodku a nesprávne právne závery žalovanej.
Na podporu svojej žalobnej argumentácie označil rozhodnutia Najvyššieho súdu SR aj krajských súdov.

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.02.2025 zotrval na správnosti a zákonnosti
napadnutého rozhodnutia.

7. Žalobca v replike zo dňa 07.03.2025 zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a na podporu svojej

žalobnej argumentácie poukázal na ďalšie rozhodnutia správnych súdov v obdobných veciach.

8. Žalovaný dupliku nepodal.

9. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2025 účastníci resp. ich zástupcovia zotrvali na svojich

doterajších stanoviskách.

III.
Posúdenie veci správnym súdom

10. Správny súd v Košiciach po zistení, že ide o žalobu v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), žaloba spĺňa náležitosti (§ 202 ods. 1
a 2 SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181
ods. 1 SSP), meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zákonnom rozsahu (§ 134 ods.
2, § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP) a na pojednávaní konanom dňa 28.11.2025 dospel k záveru, že

správna žaloba je dôvodná.

11. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného,
ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o priznaní starobného
dôchodku žalobcovi v sume 324,50 EUR mesačne.

12. Žalobca ako bývalý colník je poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.
z. (na základe rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 41197/2008-1462-2 zo dňa
01.08.2008), v ktorom mu bola v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia zhodnotená doba
dôchodkového poistenia dosiahnutá počas služby v trvaní viac ako 19 rokov. Žalobca vo všeobecnom

systéme sociálneho zabezpečenia síce dosiahol dobu dôchodkového poistenia viac ako 15 rokov,
avšak namietal, že pre vznik nároku na starobný dôchodok a určenie jeho výšky mu žalovaným nebola
zohľadnená aj doba služby (zhodnotená vo výsluhovom dôchodku) s aplikáciou čl. 33 Dohovoru č. 128
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

13. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového
poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového
poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové
poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.14. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

15. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

16. Podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
- 1. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo
pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená
osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky.
- 2. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore

a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou
rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú
dávku.

17. V prípade poistencov, u ktorých obdobie dôchodkového poistenia získané za tzv. civilné zamestnania
bez zohľadnenia doby služby (teda obdobia dôchodkového poistenia dosiahnutého v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.) nedosahuje dĺžku potrebnú
pre vznik nároku na starobný dôchodok (je kratšie ako 15 rokov), je neprípustné nezohľadnenie doby
služby ako obdobia dôchodkového poistenia. V opačnom prípade by sa u takýchto poistencov úplne

vylúčilo zhodnotenie dosiahnutej doby tzv. civilného zamestnania v dávke starobného dôchodku.

18. Zároveň u všetkých poistencov, v prípade ktorých bola časť obdobia dôchodkového poistenia
zhodnotená vo výsluhovom dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., nezávisle od toho či dosiahli
ďalšie obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní za obdobie kratšie alebo dlhšie ako

15 rokov, je namieste, aby pri uplatnení nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
im bolo nielen zohľadnené, ale aj zhodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia (vrátane obdobia
služby už zhodnoteného vo výsluhovom dôchodku) pri výpočte výšky starobného dôchodku. V opačnom
prípade by boli znevýhodnení oproti poistencom, ktorí dosiahli celú dobu dôchodkového poistenia len
vo všeobecnom systéme.

19. Správny súd uvádza, že výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., teda dôchodok z
osobitného systému poistenia, má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
charakter dávky v starobe v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Osobitný systém poistenia (zákon č.
328/2002 Z. z.) upravuje užší okruh dávok oproti všeobecnému systému poistenia (zákona č. 461/2003

Z. z.) a neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by umožňovala zohľadňovanie a zhodnotenie
všetkých dôb starobného dôchodkového poistenia. Poistenci osobitného systému nie sú vylúčení z
pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúceho starobné dôchodky. A zámerom zákonodarcu bolo
zabezpečiť výhodnejšie, alebo aspoň rovnaké starobné zabezpečenie poistencov, ktorí získali dobu
poistenia aj v osobitnom systéme v porovnaní s poistencami, ktorí dosiahli celú dobu dôchodkového

poistenia len vo všeobecnom systéme.

20. Preto pri posudzovaní nárokov na starobný dôchodok zo všeobecného systému (podľa zákona č.
461/2003 Z. z.) v prípade poistencov, ktorí získali aj obdobie dôchodkového poistenia zakladajúceho
nárok na výsluhový dôchodok, je namieste na základe uvedených východísk a pri rešpektovaní úpravy v

čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vykladať ustanovenia § 60 ods. 2 resp. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.
z. tak, že sa pre vznik nároku, a určenie výšky a mechanizmu výpočtu starobného dôchodku zohľadnia
všetky obdobia dôchodkového poistenia (vrátane obdobia poistenia zhodnoteného v osobitnom systéme
v dávke výsluhového dôchodku) s následným krátením takto vypočítanej sumy starobného dôchodku,koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získaného v osobitnom systéme a celkovej doby
poistenia (súčet doby poistenia získanej vo všeobecnom aj osobitnom systéme).

21. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodňuje nezohľadnenie doby služby žalobcu (pre
splnenie podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok a určenie jeho výšky) s poukazom na to, že
túto dobu nedosiahol v I. a II. kategórii funkcií, aj v tejto časti sú dôvody žalovaného zmätočné bez
akejkoľvek opory v právnej úprave. Správny súd zdôrazňuje, že použiteľnosť ustanovenia § 60 ods.
2 resp. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 nemá žiadnu súvislosť

s posudzovaním charakteru služby a jej zaraďovaním do kategórie funkcií, či pracovných kategórií a
zachovaním nárokov z takéhoto zaraďovania v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

22. Vyššie uvedené závery, ktoré už boli opakovane judikované Najvyšším súdom Slovenskej
republiky ako aj Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, žalovaný v napadnutom rozhodnutí
nerešpektoval, čo činí prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie nezákonným. Osobitne správny súd

poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023
zo dňa 05.06.2024 (vec pri dosiahnutí doby 15 rokov vo všeobecnom systéme, týkajúce sa síce
predčasného starobného dôchodku, avšak s aplikovateľnými závermi pre starobný dôchodok) a v týchto
rozhodnutiach zhrnuté závery aj skorších rozhodnutí v obdobných veciach.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c)
SSP, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa
žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (výrok I.).

24. Podľa § 191 ods. 6 prvé veta SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom

rozsudku je orgán verejnej správny v ďalšom konaní viazaný. Preto bude úlohou žalovaného v ďalšom
konanívecopätovneposúdiťaonárokochžalobcurozhodnúťrešpektujúcprávnynázorsprávnehosúdu.

25. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú
náhradu trov konania voči žalovanému (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia

rozhodnutia správnemu súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1 a 2 SSP).

Kasačná sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konania,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).