Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Pc/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825200629
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825200629.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľky: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E. F., proti odporcovi: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XX, D. E. F., o návrhu na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. B., nar. H., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 11.03.1989,
ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Vranov nad Topľou, vo zväzku 10, ročník 1989,
na strane 77, pod poradovým číslom 30, r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozvodu manželstva s odporcom. Svoj návrh

odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 11.03.1989 vo Vranove nad Topľou., ktoré
je zapísané je v knihe manželstiev matričného úradu Vranov nad Topľou, zväzok 10, ročník 1989, na
strane 77, pod poradovým číslom 30. Z manželstva pochádzajú 2 plnoleté. Uzavrela manželstvo po 2
ročnej známosti z lásky, ktoré z počiatku bolo harmonické. Za dôvod rozvratu považuje časté manželské
nezhody, hlavne obojstranná kritika a nespokojnosť vo vzťahu, opačné vnímanie sveta, odlišné životné
ciele a rozdielnosť ich pováh. Postupne ich vzťah ochladol, citovo sa odcudzili a vytratila sa dôvera.
Vzťah bol v mnohých ohľadoch skôr vyčerpávajúci a preto prišlo presvedčenie, že takýto vzťah nemá

zmysel zachraňovať a udržiavať. Obaja žijú vlastný život a už 3 roky nežijú v spoločnej domácnosti. Ich
manželstvo dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu, preto možno konštatovať, že rozvrat je dlhodobý
aj trvalý.

2. Odporca s návrhom na rozvod nesúhlasil.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, správou mesta Vranov

nad Topľou, výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, lustráciou obyvateľov, a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

4. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 11.03.1989.

5. Podľa evidencie obyvateľov z manželstva pochádzajú už dospelé deti.

6. Zo správy oddelenia sociálnych služieb mesta D. E. F. zo dňa 29.04.2025 je zrejmé, že odporca
uviedol, že manželka o neho stratila záujem, nekomunikuje s ním a často opúšťa spoločnú domácnosť.
Keď mu amputovali dolnú končatinu, očakával z jej strany podporu a porozumenie, ale jej city k nemuochladli. Aj napriek nedorozumeniam v manželstve chce manželstvo zachovať a preto s návrhom na
rozvod nesúhlasí.

7. Navrhovateľka v prítomnosti nevedela vypovedať, preto so súhlasom odporcu bolo vypočutá bez jeho
prítomnosti s možnosťou odporcu položiť jej otázky a vyjadriť sa k jej výpovedi.

8. Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Uviedla že, s odporcom si
nerozumie, nevráti sa k nemu. Nikto ju nenútil podať návrh, ale slobodne sa rozhodla. S manželom

nežijú spolu 3 roky. Zo spoločnej domácnosti odišla po nezhodách a psychickom nátlaku. Odporca
jej viackrát povedal, že ak odíde, niečo si spraví. Je pravdou, že dlhšie nepracovala. Bolo to po
operácii platničky a musela dlhšie ostať doma. Manžel ju stále nútil, aby začala robiť. Psychický nátlak
od odporcu bol postupne väčší, manipuloval ňou. Chcela začať žiť, preto od neho odišla. Manžel
rodinu nezabezpečoval, nakoľko mal nízky príjem a k dcéram sa správal nedôstojne. Podľa nej terajší
zdravotného stav si odporca spôsobil sám, pretože nenavštevoval lekára a zanedbával preventívne

prehliadky. Vylúčila, že by sa voči manželovi správala arogantne. O seba sa vedela postarať sama,
nepotrebovala k tomu odporcu. Z domácnosti odchádzala, pretože nezvládala psychicky nátlak zo strany
odporcu, opakované ponižovanie, zhadzovanie, urážky a manipulovanie. Manžel jej aj fyzicky viackrát
ublížil. Po podaní návrhu na súd si manžela zablokovala, nechce s ním komunikovať.

9. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s rozvodom. Podľa neho navrhovateľka potrebuje
psychické vyšetrenie a návrh na rozvod manželstva podala pod nátlakom dcéry. Potvrdil, že nežijú
v spoločnej domácnosti. Výčitku, že manželku mal týrať vysvetlil tak, že manželka odchádzala v piatok
z domu, nevie kde bola, nedvíhala telefón a keď prišla domov, povedal jej škaredé veci. Keď manželka
nepracovala, trávila čas na telefóne. On ju živil, aj jej vybavil prácu. Mal dve zamestnania, aby utiahol

domácnosť, pretože manželka pracovala len občasne. Chcel s ňou riešiť túto situáciu, rozprávať sa
o tom, avšak manželka odmietala komunikáciu. Vylúčil, žeby manželku týral. Podľa neho on bol týraný,
pretože vždy musel financovať sám domácnosť a aj keď manželka pracovala, peniaze do rodiny, ale
povedala, že si potrebuje kúpiť oblečenie pre seba. Jeho povaha sa zmenila, podľa neho čo je možno
dôsledkom jeho zdravotných ťažkostí. Podľa neho potrebuje čas, aby sa dal dokopy, navštívil manželku,

aby sa o tom mohli porozprávať a obnoviť manželské spolužite.

10. V zmysle § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

14. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy,
ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom
manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote,
o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho
rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech pokiaľ sa im podarí nájsť oblasti príjemného

prežívania prežívať a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Manželstvo a existencia rodinnej domácnosti
vytvára prostredie pre riadny spoločný život. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov.
Predovšetkým ako na citový emocionálny vzťah, ktorý vlastne predstavuje akési osobné jadro vzťahov
medzi manželmi. Ďalej na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú väzbu akoaj na jeho právny rozmer. Na vytváranie tohto modelu nestačí len jeden manžel, musia byť na to dvaja,
a každý z manželov sa musí starať o vytváranie zdravého, vhodného, rodinného prostredia.

15. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Z Vážnosť rozvratu
manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod.

16. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú,

biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v
manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať, či manželia spolu
žijú ako rodina, či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa
svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, či manželia spolu intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným
partnerom, či vzájomne rešpektujú svoju dôstojnosť, pomáhajú si, starajú sa spoločne o deti a vytvárajú

zdravé rodinné prostredie.

17. Podmienkou na rozvod manželstva je teda existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov
medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej
perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi

manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Rozvrat vzťahov
musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre
konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Ku
kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia
perspektíva obnovenia manželského spolužitia.

18. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj
pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného,
kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko bolo
preukázané, že ide o manželstvo, ktoré je trvalo a vážne rozvrátené. Manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií. Podľa zákona o rodine manželia majú spolu žiť, hospodáriť, pomáhať si, prejavovať si
úctu, lásku, dôveru, vytvárať pokojné a harmonické prostredie. V konaní bolo preukázané, že manželia
dlhodobo spolu nežijú, teda nevytvárajú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária. A by aj došlo k

odlúčeniu medzi manželmi, nie každé odlúčenie je dôvodom na rozvod manželstva. V danom prípade
však odlúčenie je dôvodom na rozvod manželstva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi
manželmichýbaobojstrannýprejavlásky,zachovaniedôstojnosti,snahapomôcťdruhejstranevprípade
potreby, ochota obnoviť manželské spolužitie. Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva z dôvodu, že
potrebuje pomoc od manželky pre svoj zdravotný stav. Manželka však odmietla aj napriek tejto okolnosti

obnoviť manželské spolužitie. Manželstvo je dobrovoľný zväzok, do ktorého manželia vstupujú slobodne
a účelom manželstva je vytvoriť harmonický zväzok, ktorý bude si plniť svoje funkcie. Keďže manželka
nie je ochotná obnoviť manželské spolužitie, plniť si povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona o rodine,
súd má zato, že nemôže dôjsť k naplneniu funkcii manželstva. Manželstvo je nefunkčné a preto súd
manželstvo rozviedol, nakoľko je dlhodobo a vážne rozvrátené. Ako príčinu rozvratu medzi manželmi

súd vidí rôzne predstavy manželov o tom, ako manželstvo má fungovať. Predstavy navrhovateľky sa
nezhodovali s predstavami odporcu. Obaja zotrvali na svojich predstavách ako manželstvo má fungovať.
Tieto ich rozdielne predstavy spôsobili, že sa odcudzili, manželka odišla zo spoločnej domácnosti.
Kompromis, spoločnú dohodu, spoločnú komunikáciu na odstránenie tých rozporov nevedeli nájsť, a to
aj napriek tomu že súd poskytoval účastníkom priestor na túto komunikáciu.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil
dôvody na iné rozhodnutie.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého

manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje

predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.