Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010774
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325010774.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a členiek
senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného
A. B. na zmenu formy ochranného liečenia, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného
súdu Levice zo dňa 04.11.2025, sp. zn. 3Nt/55/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
26. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 74 ods. 2 veta druhá
Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na zmenu spôsobu výkonu ochranného
protitoxikomanického liečenia z ústavnej formy na ambulantnú.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ochranné ústavné portitoxikomanické liečenie
v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. bolo odsúdenému uložené rozsudkom Okresného súdu Nitra
sp .zn. 37T/11/2025 zo dňa 20.06.2025, právoplatným dňa 23.07.2025, pričom výkon bol nariadený do
C. D. E. s následným doliečovaním ambulantnou formou, s ktorou sa začne po vykonaní ústavného
ochranného liečenia v psychiatrickej ambulancii MUDr. Márie Majzlánovej. Poukázal na správu PN E.
z ktorej vyplynulo, že odsúdený začal s výkonom uloženého liečenia ústavnou formou dňa 01.10.2025

a vzhľadom na krátke trvanie liečenia (ku dňu 16.10.2025 to bolo 15 dní) neabsolvoval všetky plánované
psychoterapeutické aktivity a kedy efekt liečby nemohol byť overený ani probátornou priepustkou,
pričom skonštatovali, že liečenie svoj účel nesplnilo a teda neodporúčajú zmeniť spôsob výkonu
ochranného protitoxikomanického liečenia z ústavnej formy na ambulantnú. Mal za to, že vzhľadom
najmänajednoznačnýodbornýzáverzdravotníckehozariadeniajezrejmé,želiečeniesvojúčeldoposiaľ
nesplnilo. Vzal síce do úvahy aj samotné tvrdenie odsúdeného, že F. F. sa prikláňala k ústavnej

forme liečenia v čase vydania odsudzujúceho rozsudku a až následne po správe obhajcu odsúdeného
toto svoje stanovisko prostredníctvom e-mailu dňa 16.09.2025 mala zmeniť, avšak poukazuje aj
na fakt, že F. F. výslovne uviedla, že táto forma liečenia nesplní účel, iba vyjadrila obavu, že
vzhľadom na to, že odsúdený kladie odpor k nástupu na ústavnú protitoxikomanickú liečbu, táto
najskôr nesplní účel. Zároveň uviedol, že o ďalšom návrhu odsúdeného o povolenie odkladu výkonu
ochranného liečenia nerozhodoval, keďže odsúdený nastúpil na výkon liečenia dňa 01.10.2025, návrh

tak považoval za irelevantný a navyše by súd I. stupňa ani nebol miestne príslušný o tomto návrhu
rozhodovať. Poukázal na to, že podstatou ústavnej formy protitoxikomanického liečenia nie je len
dodržiavanie prísnej abstinencie, významným faktorom je rovnako aj osvojenie si potrebných návykov
smerujúcich k udržiavaniu abstinencie a k získaniu kritického pohľadu na svoje ochorenie, čo však
u odsúdeného vzhľadom na správu PN E. doposiaľ nedošlo. Taktiež poznamenal, že odsúdený doposiaľ
nikdy neabsolvoval kompletné protitoxikomanické liečenie a záverom poukázal na fakt, že ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou môže u odsúdeného trvať v zmysle § 74 ods. 5 Tr. zák. iba3 mesiace s následným doliečovaním 12 mesiacov a teda po uplynutí tejto doby súd nebude rozhodovať
o zmene formy tohto liečenia, ale odsúdený bude po 3 mesiacoch zo zákona prepustený z PN E..

Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, v zákonnej lehote, sťažnosť.
V písomných dôvodoch sťažnosti, ktorú zaslal prostredníctvom obhajcu uviedol, že nariadené ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou považuje z dôvodu jeho aktuálneho stavu za neprimerané
a nedôvodné aj z hľadiska zásady proporcionality, keďže ústavná forma je najintenzívnejší zásah
do osobnej slobody a vzhľadom na jeho individuálne pomery je účel liečenia dosiahnuteľný menej

invazívne a to ambulantne, pri nastavení kontrolných povinností a za súčasného podstupovania terapie
upsychológataktiežambulantnouformou.Uviedol,žeústavnáliečbaprebiehaod01.10.2025aaktuálne
je v pokročilej nastavovacej fáze, z hľadiska trvania jeho liečby, táto trvá už polovicu nariadeného času.
Namietal, že stanovisko PN E. bolo na vyžiadanie súdu I. stupňa poskytnuté len po 15 dňoch od jeho
nástupu na nariadenú liečbu a súhlasí s tým, že nemohlo objektívne hodnotiť akýkoľvek jeho progres
v nariadenej liečbe. V tejto súvislosti namietal, že súd I. stupňa však napádané uznesenie vydal dňa

04.11.2025, pričom na liečbu nastúpil 01.10.2025, preto má za to, že súd I. stupňa si mal a mohol,
s poukazom na zásadu proporcionality, zabezpečiť stanovisko liečebne a ošetrujúceho lekára ku dňu
vydania rozhodnutia, čím by sa preukázal jeho aktuálny stav a progres ku dňu vydania rozhodnutia
a nie niekoľko týždňov spätne a súd I. stupňa by tak mohol vyhodnotiť jeho návrh po absolvovaní
takmer 7 týždňov liečenia v porovnaní s hodnotením prvých 15 dní. Žiadal odvolací súd, aby si vyžiadal

aktuálnejšiu správu od jeho ošetrujúceho lekára z PN E.. Mal za to, že režim ambulantného liečenia je
možné účinne zabezpečiť, nakoľko je ochotný pravidelne dochádzať na terapie, lekárske kontroly, ktoré
je možné kontrolovať evidenciou účasti a dohľadom jeho súdom ustanovenej opatrovníčky, matky, ktorá
mu bola ustanovená ako opatrovník v zdravotných veciach súdnym rozhodnutím, uznesením Okresného
súdu Prievidza, sp. zn. 24Ps/5/2024-181 zo dňa 12.06.2024, ktoré priložil v prílohe.

Ďalejuviedol,žeještudentomPaneurópskejvysokejškoly,pričomštúdiummalprerušenédo04.11.2025
práve z dôvodu absolvovania predchádzajúcej protitoxikomanickej liečby v období od 18.11.2024 do
18.02.2025atovCentrepreliečbudrogovýchzávislostívBanskejBystricistým,ženásledneabsolvoval
zápis a pokračuje v štúdiu, čo preukazoval už aj súdu I. stupňa. Poukázal na to, že ambulantná
forma liečenia mu umožní reálny výkon študijných povinností (najmä víkendové prednášky), ktorých

absolvovanie je pre neho potrebné a dôležité.
Taktiež poukázal na to, že trpí potravinovou intoleranciou a žalúdočnou herniou, ktoré si vyžadujú
špeciálny diétny režim, ktorý nie je v ústavných podmienkach stabilne zabezpečený, pričom stravu
mu do liečebne nosí matka, ktorá ho chodí navštevovať a ambulantná forma mu umožní dodržiavanie
ordinovanej diéty bez ohrozenia zdravotného stavu (priložil pokyny ošetrujúcej alergiologičky týkajúce

sa jeho diéty) a dodal, že je na 25.11.2025 objednaný na vyšetrenie v alergologickej ambulancii
v Topoľčanoch.
Namietal skutočnosť uvedenú v odôvodnení napadnutého uznesenia, že „doposiaľ nikdy neabsolvoval
kompletné protitoxikomanické liečenie“, ktorá nie je pravdivá, nakoľko už súdu I. stupňa dokladal správu
o absolvovaní kompletného protitoxikomanického liečenia v období od 18.11.2024 do 18.02.2025 v G.

C. H. I. J. B. K. K. (lekárska správa o absolvovaní liečenia, ako aj záver, že toto liečenie splnilo účel,
sa nachádza v súdnom spise).
Poukázal na účel ochranného liečenia, pričom namietal, že súd bol povinný vykonať test potreby
a primeranosti, vysporiadať sa s navrhnutými miernejšími prostriedkami a s jeho individuálnymi pomermi
(zdravotné a študijné okolnosti), čo sa v napadnutom uznesení primerane neodrazilo.

Žiadal, aby si odvolací súd vyžiadal od C. D. E. vyžiadal novú správu, aby napádané uznesenie
súdu I. stupňa zrušil a jeho návrhu na zmenu formy nariadeného ochranného protitoxikomanického
liečenia vyhovel a nariadené liečenie mu zmenil na ambulantnú formu, pri súčasnom uložení kontrolných
povinností.

KrajskýsúdvNitreakosúdnadriadenýnapodkladeriadneavčaspodanejsťažnostioprávnenouosobou
v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 74 ods. 2 Tr. zák. súd zmení formu ochranného liečenia, ak uložená forma neplní svoj účel

a možno dôvodne očakávať dosiahnutie účelu inou formou. Ústavnú formu ochranného liečenia môže
súdzmeniťnaambulantnúformu,akdoterajšípriebehochrannéholiečenianasvedčujetomu,žeústavná
forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou.Podľa § 74 ods. 4 Tr. zák. ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o zmene jeho formy,
o prepustení z jeho výkonu alebo jeho ukončení rozhoduje súd.
Podľa § 74 ods. 5 Tr. zák. ochranné liečenie uložené páchateľovi podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr.

zák. ambulantnou formou trvá najviac dvanásť mesiacov a ústavnou formou trvá najviac tri mesiace
s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac dvanásť mesiacov. Ak sa počas
výkonu ochranného liečenia zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak na dosiahnutie jeho účelu
nie je potrebná určená doba alebo súdom uložená forma, súd zmení formu ochranného liečenia alebo
rozhodne o prepustení z výkonu ochranného liečenia alebo o ukončení ochranného liečenia.

Preskúmaním spisového materiálu nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď návrh
odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia zamietol, keďže u odsúdeného doposiaľ
nebol dosiahnutý účel liečenia.
Krajský súd z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 37T/11/2025 zistil, že odsúdený bol
rozsudkom zo dňa 20.06.2025, právoplatným 23.07.2025 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 05.08.2024 a bol mu uložený
peňažný trest vo výmere 800,- eur (náhradný trest 2 mesiace), trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 roky, ako i ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou
podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Opatrením Okresného súdu Nitra sp. zn. 37T/11/2025 zo dňa
24.07.2025 bol odsúdenému nariadený výkon ochranného protitoxikomanického liečenia ústavou

formou v C. E. a zároveň doliečovanie ambulantnou formou, s ktorým začne po vykonaní ústavného
ochranného liečenia v psychiatrickej ambulancii F. F. F., Partizánske, pričom z hlásenia o prijatí PN E.
vyplýva, že odsúdený bol 01.10.2025 prijatý do ústavnej starostlivosti. Taktiež bolo zistené, že odsúdený,
prostredníctvom obhajcu, doručil 17.09.2025 okresnému súdu návrh na zmenu formy nariadeného
ochranného liečenia a povolenie odkladu jeho výkonu. Okresný súd Nitra postúpil sledovanie ústavného

ochranného liečenia a návrhu odsúdeného na zmenu formy liečenia Okresnému súdu Levice, ktorý vo
veci začal konanie 08.10.2025 pod sp. zn. 3Nt/55/2025.

Nadriadený súd konštatuje, že súd I. stupňa sa s námietkami uvádzanými v návrhu odsúdeného
vysporiadal dostatočne a zákonne, mal dostatočný skutkový podklad, odôvodnenie je logické,

preskúmateľné a reaguje na podstatné argumenty odsúdeného. Ani nadriadený súd nezistil dôvod, ktorý
by odôvodňoval zmenu formy liečenia, keďže nebolo preukázané, že účel ochranného liečenia možno
dosiahnuť menej invazívnym spôsobom.
Zároveň tým, že odsúdený nastúpil liečbu až 01.10.2025, hoci mu bola nariadená už 24.07.2025,
nemožno pripustiť, aby sa odkladom nástupu ovplyvňovalo posúdenie účelnosti ochranného opatrenia.

K námietkam odsúdeného a na potvrdenie správnosti napadnutého uznesenia nadriadený súd uvádza,
že súd I. stupňa mal k dispozícii aktuálnu lekársku správu zo zdravotníckeho zariadenia, ktorá reagovala
na stav odsúdeného po 15 dňoch od reálneho nástupu na ústavné liečenie, pričom kľúčové je, že
rozhodovanie o zmene formy ochranného liečenia nie je viazané na automatickú potrebu novej správy

ku dňu rozhodovania, rozhodujúce je, či mal súd k dispozícii relevantný podklad pre posúdenie, či bol
naplnený účel liečby.
SúdI.stupňasprávnevychádzalztoho,želiečbavústavnomzariadenítrvalaiba15dní,apretonemohla
naplniť svoj účel, pokračovanie liečby nebolo spochybnené, keďže odsúdený len subjektívne tvrdil, že
je v pokročilej nastavovacej fáze. Povinnosť súdu obstarávať stále nové správy neexistuje, postačuje

relevantný a dostatočný podklad, akým bola i správa PN E. zo dňa 17.10.2025, pretože zachytávala stav
po nástupe liečenia (aj keď iba priebeh 15 dní), neobsahovala žiadny signál o potrebe zmeny formy
liečenia a ani nebola predložená žiadna informácia o zásadnej zmene zdravotného stavu odsúdeného
zo strany PN E. ani po už zaslanej správe vyžiadanej súdom, ktorá by podmienila inú formu liečby. Medzi
17.10.2025 a 04.11.2025 nemohlo dôjsť k takému kvalitatívnemu posunu, ktorý by odôvodňoval zmeny

liečby. Rozhodujúce je, že v čase rozhodovania liečba trvala necelý mesiac, išlo o úvodnú (nastavovaciu)
fázu a súd preto mohol rozumne predpokladať, že ďalšie dva až tri týždne liečby nemôžu priniesť tak
zásadnú zmenu, ktorá by si vyžiadala novú správu, resp. posudok.
Tvrdenia odsúdeného ohľadne pokračovania v štúdiu, že by mu ambulantná forma liečenia umožnila
reálny výkon študijných povinností, ako i poukázanie na zdravotný stav, že trpí potravinovou

intoleranciou, nadriadený súd považoval vo vzťahu k účelu ochranného liečenia za čisto účelové.
Študijné povinnosti neprevažujú totiž nad účelom ochranného opatrenia, ktoré je opatrením na ochranu
spoločnosti a zdravia odsúdeného, nie je podriadené študijným záujmom a zákon ani nepozná možnosť
predčasného ukončenia alebo zmeny liečenia pre študijné dôvody, ak účel liečby nie je splnený. Taktiežargument o diétnom režime nepreukazuje potrebu zmeny formy liečenia, keďže zariadenie poskytuje
štandardné terapie a lekársku starostlivosť, pričom osobitné diéty sú bežnou súčasťou praxe. Odsúdený
nepredložil dôkaz, že mu zdravotnícke zariadenie nedokáže zabezpečiť vhodnú stravu a ani nepredložil

podanie voči zariadeniu o nedostatočnom stravovaní. Ochranné liečenie je odborný medicínsky proces,
ktorý nemôže byť nahradený záväzkami rodinných príslušníkov, teda úloha opatrovníka je právna, nie
medicínska. Kontrola účasti a dohľad matky odsúdeného na terapiách, ktorá je síce jeho opatrovníčkou,
preto nemôže nahradiť odborný dohľad, ktorý je základom ústavnej formy.

K požiadavke odsúdeného, aby si nadriadený súd vyžiadal novú správu a vyhovel jeho návrhu na zmenu
liečby, nadriadený súd argumentuje, že krajský súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia súdu I. stupňa,
keďže jeho úlohou je preskúmať zákonnosť, správnosť a odôvodnenosť rozhodnutia súdu I. stupňa,
nepovažoval za potrebné doplnenie podkladov na rozhodnutie.

Nad rámec vyššie uvedených skutočností a námietok nadriadený súd dáva do pozornosti, že odsúdený

bol už v minulosti súdne trestaný, pričom jeho trestná činnosť súvisela so závislosťou, čo potvrdzuje
dlhodobý charakter poruchy, opakovaný návrat k návykovým látkam (vyjadrenie matky v konaní
o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony dňa 09.04.2025, že po týždni po absolvovanom
ústavnom liečení začal užívať pervitín), ako i nedostatočný efekt predchádzajúcich opatrení. Takýto
profil odsúdeného je indikátorom potreby intenzívnejšieho terapeutického pôsobenia, ktoré je možné

zabezpečiť iba ústavnou formou liečby.
Odsúdený už v minulosti absolvoval ústavné protitoxikomanické liečenie (18.11.2024 – 18.02.2025),
no napriek tomuto liečeniu pokračoval v konaní vedúcom k uloženiu ďalšieho ochranného liečenia,
čiže liečenie nezabezpečilo jeho abstinenciu ani stabilizáciu a došlo k recidíve problémov súvisiacich
s užívaním omamných a psychotropných látok. Tým je objektívne dané, že predchádzajúca ústavná

liečba nebola pre odsúdeného postačujúca, a preto nie je dôvod predpokladať, že ambulantné liečenie
v predmetnom konaní by bolo účinnejšie. Predchádzajúce liečenia, kombinované s jeho trestnou
minulosťou, ukazujú nedostatočnú motiváciu dodržiavať liečebný režim bez kontroly, nestabilitu jeho
správania mimo kontrolovaného prostredia, ako i riziko návratu k návykovým látkam v ambulantnom
režime. Pri takomto type pacienta je ústavná forma štandardnou voľbou, pretože poskytuje nepretržitý

odborný dohľad, eliminuje prístup k návykovým látkam a vytvára stabilné prostredie pre terapeutickú
intervenciu, čo však ambulantná forma tieto prvky zabezpečiť nemôže.

Nadriadený súd mal za to, že predchádzajúce ústavné liečenie preto posilňuje záver, že aktuálne
ústavné liečenie nemožno skracovať ani nahrádzať, naopak, zachovanie a riadny výkon ústavnej liečby

je nevyhnutný, pretože predčasná zmena formy by bola v rozpore s účelom ochranného opatrenia
– chrániť jeho zdravie aj spoločnosť. Taktiež argumenty odsúdeného o potrebe pokračovať v štúdiu,
o potravinovej intolerancii, či o zabezpečení kontroly pri ambulantnej liečbe matkou, sú sekundárne
voči potrebe odborného a kontrolovaného terapeutického režimu, riziku pokračovania v užívaní drog
a neúspechu predchádzajúcich intervencií.

Nadriadený súd záverom preto konštatuje, že predchádzajúca trestná minulosť odsúdeného a už
absolvované ústavné liečenie podporujú záver, že odsúdený vyžaduje intenzívny a kontrolovaný
terapeutický režim a zároveň potvrdzujú obavy z recidívy pri ambulantnom liečení, pretože ukazujú,
že ambulantná forma liečenia u nebo nebola a nie je postačujúca vzhľadom na jeho rizikovosť

aneschopnosťdodržaťrežim,čímposilňujúsprávnosťrozhodnutiasúduI.stupňanezmeniťformuliečby.
Všetky vyššie uvedené okolnosti logicky potvrdzujú, že ústavná forma liečenia je u odsúdeného
primeraná, účelná a nevyhnutná.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti, ako aj dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého
uznesenia súdu I. stupňa, nadriadený súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú
zamietol, keď nezistil ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.