Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208805
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125208805.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XX/XX, E., dieťa matky: D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, E., aktuálne
bytom G. XX, E., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Katarína Galová, advokátka so sídlom E. Belluša
6936/10, Piešťany a otca: H. E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, E., prechodne
bytom I. XXX, G., o zmenu úpravy styku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.11.2025 zamieta.

II. Maloletej A. B., narodenej XX.XX.XXXX sa na zastupovanie v tomto konaní ustanovuje opatrovník
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská 5053, Piešťany.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.11.2025 bol súdu doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka

navrhuje, aby súd upravil styk otca s maloletou nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
A. každý párny kalendárny týždeň počnúc 29.05.2025 vo štvrtok od 16.00 hod. do 20:00 hod., v piatok
od 16.00 hod. do 20:00 hod., v sobotu od 09:00 hod. do 21:00 hod., v nedeľu od 09:00 hod. do 20:00
hod., v nepárny týždeň v stredu o 16.00 hod. do 20:00 hod., štvrtok od 16.00 hod. do 20:00 hod. Miestom
prevzatia a odovzdania maloletej je miesto bydliska matky. Zároveň navrhla vydať rozsudok, ktorým by
súd v konaní vo veci samej po vykonaní dokazovania rozhodol o zmene úpravy styku otca s maloletou

tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 09:00
hod. do 21:00 hod., v nedeľu od 09:00 hod. do 20:00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletej
je miesto bydliska matky.

2. Matka v podaní poukázala na rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 104P/119/2024-131 zo dňa
21.05.2025, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej a súčasne schválil rodičovskú dohodu,

v zmysle ktorej bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, otec
bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 300 eur mesačne a bol upravený styk otca s
maloletou. Predmetným rozsudkom bolo súčasne obom rodičom spolu s maloletou uložené výchovné
opatrenie v trvaní 20 hodín prostredníctvom spolupráce s Centrom pre deti a rodiny (ďalej aj ako
„CDR“) Piešťany. Matka k uloženému výchovnému opatreniu uviedla, že poradenstvo bolo ukončené
záverečným stretnutím dňa 29.10.2025, na ktorom boli zosumarizované závery z realizovaného

výchovného opatrenia. Cieľom výchovného opatrenia malo byť zlepšenie vzťahu maloletej s otcom a aby
sa dosiahlo prespávanie maloletej v domácnosti otca. Matka konštatuje, že prespávanie sa čiastkovo
udialo, keď maloletá niekoľkokrát strávila noc s otcom, za prítomnosti starých rodičov. Vzťah otca s
maloletou sa však celkovo nezmenil, naopak sa zhoršil. Maloletá naďalej odmieta prespávať u otca,
nakoľko sa už s otcom bojí tráviť čas aj cez deň, pretože otec v čase styku s maloletou tento čas využíva
na psychický nátlak na maloletú tým, že tejto dáva ultimáta, straší ju a vyhráža sa jej. Toto všetko

bolo podľa vyjadrenia matky prediskutované s psychologičkou J. K. z CDR Piešťany, tiež so školskou
psychologičkou p. H. A., ZŠ H., E., so sociálnymi pracovníkmi, ako aj na spoločných stretnutiach rodičovvCDR.Nazáverečnomstretnutírodičovdňa29.10.2025vCDRprítomnákolíznaopatrovníčkaapelovala
na otca, aby prehodnotil svoje správanie sa k maloletej, bral ohľad a reflektoval jej potreby a prežívanie.
Matka v návrhu popísala situácie a udalosti, ktoré podľa jej názoru preukazujú nevhodné správanie

sa otca voči maloletej, ktoré nenapomáha náprave ich vzťahu, ale naopak - otec sa pred maloletou
vyjadruje na adresu matky, že matka je „psychicky chorá“, otec maloletej tiež vyjadril, že „sama skončí
vblázinci“.Matkauvádza,žeotecodmietaakúkoľvekodbornúpsychologickú/psychiatrickúpomoc,ktorá
je nevyhnutná k zmene jeho správania voči maloletej; napriek tomu, že v konaní pred súdom deklaroval
ochotu podrobiť sa potrebným vyšetreniam, v priestupkovom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom

riaditeľstve Policajného zboru v Trnave, odbor kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania, Krajinská 5,
Piešťany,podsp.zn.ČVS:ORP-1313/3-VYS-TT-2024,vktoromkonanímatkavystupovalavprocesnom
postavení poškodenej a otec ako podozrivý, otec odmietol podstúpiť psychologické vyšetrenie. Matka
vo svojom podaní ďalej opisuje, že otec pri preberaní maloletej v bydlisku matky alebo v školskom
zariadení v situáciách, kedy maloletá odmieta s otcom odísť, rieši túto situáciu nevhodne, a to privolaním
polície a vynucovaním si od maloletej, aby s ním odišla. V mesiaci október sa tiež stalo, že maloletá

úzkostlivo plakala ráno pred školou, do ktorej nechcela ísť, pretože si do školy mal pre ňu prísť otec.
Na radu učiteľky matka maloletú odviedla domov, aby sa upokojila. Na druhý deň matka maloletú
do školy priviedla, požiadala však vychovávateľky, aby matku kontaktovali v prípade, ak maloletá zo
školského klubu detí odmietne odísť na styk s otcom, čo sa aj udialo a na zavolanie vychovávateľky
matka prišla po maloletú do školy. Otec opäť volal políciu a podal trestné oznámenia na matku za únos

maloletejanedodržiavanieškolskejdochádzky,tiežnamietal,ževychovávateľkaotcovi„bránila“prevziať
maloletú. Podľa vyjadrenia matky otec sám svojím neprístojným správaním vyvoláva u maloletej strach
aj tým, že pri jej preberaní sa vyjadruje ako „prestaň objímať matku, ty sa máš tešiť, že si od matky
preč, lebo toto je tá matka, čo ťa opustila, rozbila rodinu“. Keď sa ukázalo, že preberanie maloletej
otcom v školskom zariadení negatívne vplýva na psychiku dcéry a narúša jej vzdelávací proces, keď

v dňoch kedy si ju má otec vyzdvihnúť v ŠKD maloletá odmieta ísť do školy, tieto situácie boli riešené
s rodičmi na odborných stretnutiach v CDR a s kolíznym opatrovníkom, pričom otec na otázku ako
si predstavuje vyriešenie tohto problému, navrhol preberanie a odovzdávanie maloletej medzi rodičmi
na polícii. Podľa matky je to dôkaz toho, že otec nie je schopný pochopiť význam rodičovstva, že
prvoradý má byť záujem a zdravý psychický vývin dieťaťa a až potom záujmy rodičov. Otec podal na

matku z dôvodu údajného zamedzovania v styku s maloletou 5 trestných oznámení – ku všetkým už
bola matka vypočutá. Podľa matky otec avizoval, že plánuje požiadať súd o striedavú starostlivosť a
opakovane dôvodí údajnými psychickými poruchami matky, ktoré ničím nepodložil, tiež údajnou snahou
matky o manipuláciu maloletej, sociálnych pracovníkov aj psychológov. Aktuálne otec odmieta zmierlivé
riešenie, ktoré mu navrhla matka – stretnutie otca s maloletou aspoň v prítomnosti matky. Matka

žiadala otca, aby sa pokúšal s maloletou aspoň telefonicky komunikovať a dať jej najavo, že má o ňu
skutočný záujem a že sa bude snažiť zmeniť svoje správanie tak, aby maloletá získala v otcovi opäť
dôveru a záujem sa s ním stretávať, čo otec odmietol; naposledy maloletú kontaktoval 01.11.2025.
Otec kontaktuje matku, ktorej vyčíta súčasný stav jeho vzťahu s maloletou. Vzhľadom na uvedené, na
dlhodobé neadekvátne správanie sa otca k maloletej, ktoré má negatívny dopad na maloletú a ktorým

je ohrozený jej zdravý vývoj, ako aj nepriaznivo narúšaný jej vzdelávací proces, má matka za to, že
opísané okolnosti odôvodňujú zmenu styku otca s maloletou. Matka deklaruje, že má záujem na tom,
aby vzťah otca s maloletou bol fungujúcim vzťahom, na ktorý sa bude maloletá tešiť, rešpektuje, že i otec
ako rodič má právo byť so svojou dcérou, avšak výkon práva rodiča nesmie byť v rozpore so záujmami
dieťaťa a nesmie zasahovať do jeho zdravého psychického vývinu. V konaní navrhuje matka vykonať

znaleckédokazovanie(klinickýmpsychológom)kzisteniuskutočnéhovzťahumedziotcomamaloletoua
čizistenýstavtohtovzťahuodôvodňujenavrhovanézúženiestykuotcasmaloletou.Pokiaľideosamotný
návrhnavydanieneodkladnéhoopatrenia,matkazdôvoduneodkladnejpotrebyzmiernenianegatívnych
dopadov správania sa otca k maloletej, ktorými je ohrozovaný pokojný vzdelávací proces maloletej, do
vyriešenia veci samej žiada o dočasnú a neodkladnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania čo do

úpravy miesta odovzdávania a preberania maloletej - navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým bude dočasne zmenené miesto a čas preberania maloletej, ktorým nebude školské zariadenie,
ako je podľa doterajšieho rozsudku, ale miesto bydliska matky.

3. Z úradnej činnosti je súdu známe, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 104P/119/2024-131 zo dňa

21.05.2025 bolo rozvedené manželstva rodičov maloletej A. B. a súčasne bola schválená rodičovská
dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Na čas po rozvode bola maloletá zverená do
osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 300 eur mesačne
a styk otca s maloletou bol upravený nasledovne: otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každýpárny kalendárny týždeň počnúc 29.05.2025 vo štvrtok po ukončení ŠKD (inak od 15.30 hod.) do 20:00
hod., v piatok po ukončení ŠKD (inak od 15.30 hod.) do 20:00 hod., v sobotu od 09:00 hod. do 21:00
hod., v nedeľu od 09:00 hod. do 20:00 hod., v nepárny týždeň v stredu po ukončení ŠKD (inak od 15:30

hod.) do 20:00 hod., štvrtok po ukončení ŠKD (inak od 15.30 hod.) do 20:00 hod. Miestom odovzdanie
maloletej je miesto bydliska matky. Miestom prevzatia maloletej je miesto bydliska matky a v čase kedy
sa dieťa nachádza v školskom zariadení je miestom prevzatia ŠKD. Počas letných prázdnin v čase od
18.07.2025 do 27.07.2025 bude styk s maloletou realizovať výlučne matka. Počas letných prázdnin v
čase od 08.08.2025 od 08:00 hod. do 17.08.2025 do 20:00 hod. bude styk s maloletou realizovať výlučne

otec. V čase tejto úpravy nebude platiť bežná úprava styku. Matka je povinná maloletú pripraviť na styk
riadne a včas. Vo výroku III. rozsudku súd uložil obom rodičom spolu s maloletou výchovné opatrenie v
trvaní 20 hodín prostredníctvom spolupráce s Centrom pre deti a rodiny Piešťany.

4. Zo správy Centra pre deti a rodiny Piešťany zo dňa 20.11.2025, ktorej predmetom bolo záverečné
hodnotenie výchovného opatrenia uloženého účastníkom rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.

104P/119/2024-131 zo dňa 21.05.2025, súd zistil, že v rámci sociálneho a psychologického poradenstva
bol vyčerpaný plný počet plánovaných 20 hodín. Cieľom procesu bolo nastavenie konštruktívnej
komunikácie rodičov v záujme maloletej, zlepšenie rodičovských zručností, prespanie maloletej
v prítomnosti otca, v jeho domácnosti a bez prítomnosti matky. Sociálne a psychologické. poradenstvo
bolo realizované ambulantnou formou v období od 11.08.2025 do 29.10.2025 a v jeho rámci bolo

uskutočnené 2 rodinné konferencie, individuálne stretnutia s matkou, ako aj s otcom, celkovo
bolo uskutočnených 7 párových stretnutí s rodičmi maloletej, s maloletou A. bolo zrealizovaných
6 individuálnych psychologických stretnutí. V závere správy sa konštatuje, že v záujme ochrany
psychickej pohody maloletého dieťaťa sa odporúča, aby sa rodičia naučili navzájom komunikovať
s rešpektom a úctou, bez vzájomného obviňovania, či vytvárania tlaku na dieťa. Dôležité je, aby pri

realizácii stretávania rodičia uprednostňovali psychickú pohodu dieťaťa pred vlastnými požiadavkami
a minimalizovali konflikt pred dieťaťom. Prespávanie maloletej u otca sa odporúča odložiť na neskôr,
kým nebude zrejmé, že maloletá je na takýto krok pripravená bez zvýšenej úzkosti. V stretávaní sa
odporúča pokračovať citlivo a postupne, s ohľadom na aktuálny psychický stav maloletej a podporovať
u nej pocit bezpečia a istoty, bez nátlaku a prenášania rodičovského konfliktu na dieťa. S prihliadnutím na

pretrvávajúci rodičovský konflikt, zvýšenú psychickú zaťaž maloletého dieťaťa a rozdielne interpretácie
situácií zo strany rodičov sa odporúča prizvanie znalca do konania, ktorý zabezpečí komplexné
posúdenie psychických potrieb dieťaťa, kvalitu vzťahov v rodine a určí vhodnú realizáciu styku.
Konštatuje sa, že v procese sa podarilo čiastočne naplniť ciele nastavenia konštruktívnej komunikácie
rodičov v záujme maloletej a zlepšenie rodičovských zručností. Prespanie maloletej v prítomnosti otca,

v jeho domácnosti a bez prítomnosti matky sa nepodarilo naplniť, nakoľko aktuálne nedochádza ani
k stretávaniu otca s maloletou. Z odborného hľadiska je maloletá v konflikte lojality, nerozumie právnym
procesom a je psychicky preťažená. Napriek vyššie uvedenému vyhodnoteniu cieľov boli poskytované
poradenské prostriedky a intervencie vyhodnotené ako vhodné.

5. Obsahom záverečnej správy je podrobný opis priebehu styku otca a maloletej (aj v čase
bezprostredne predchádzajúcom podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), ako aj
špecifikácia prostriedkov intervencie odborného tímu v tomto procese. Z obsahu správy vyplýva, že styk
otcasmaloletoubolvostatnomčaserealizovanýajvrozsahunadrámecsúdnejúpravyamaloletátrávila
čas u otca aj s prespatím. Prevzatie maloletej otcom však bolo po predošlých stretnutiach spojených s

prespatím sprevádzané problémami, keď maloletá odmietala odísť s otcom. V dňoch 19.09.2025 (piatok)
a 20.09.2025 (sobota) k riešeniu týchto situácií otec privolal policajnú hliadku, pričom v piatok maloletá
zostala v bydlisku matky a v sobotu odišla s otcom. Naposledy maloletá prespala u otca počas víkendu
04.-05.10.2025; v nasledujúcom týždni maloletá v stredu ráno (08.10.2025) odmietla vstúpiť do školy,
pričom sa matke mala priznať, že sa bojí, pretože pre ňu v ten deň mal prísť otec; na odporúčanie

učiteľky sa ju matka rozhodla nechať v domácom prostredí. Matka otcovi navrhla, aby odovzdanie v ďalší
deň prebehlo v pokoji aj v jej prítomnosti, čo otec odmietol a podal opätovne ďalší podnet na políciu.
Obdobná situácia sa opakovala aj vo štvrtok, kedy sa však matka s vychovávateľkou dohodla, že v
prípade, že maloletá nebude chcieť s otcom po škole odísť, vychovávateľka bude matku kontaktovať,
čo sa napokon aj stalo. V piatok matka vypovedala na policajnej stanici k piatim trestným oznámeniam

podaným otcom za údajné nerešpektovanie súdneho rozhodnutia. V sobotu otec prišiel pred bytovku,
aby si vyzdvihol maloletú. Maloletá bola pripravená, ale sama otcovi povedala, že s ním nechce odísť, čo
otec nerešpektoval a snažil sa ju presvedčiť. Odvtedy otec podľa matky nereaguje na jej správy ani na
fotky a videá, ktoré mu posiela. Otec s tvrdeniami matky, ani s hodnotením spolupráce odborného tímunesúhlasil. Uviedol, že chce s maloletou komunikovať, avšak matka mu údajne nedvíha telefón, alebo
keď áno, maloletá môže rozhovor kedykoľvek ukončiť. Poukazoval na to, že matka navrhuje stretnutia
za jej prítomnosti, na ktoré však nemá právo, požaduje, aby sa riadila súdnym rozhodnutím. Otec vníma

matkino správanie ako pokus vyprovokovať ho, tvrdí, že matka vydiera maloletú a psychicky jej škodí.
Aktuálne problémy maloletej v škole a zvýšené neurotické prejavy pripisuje matke. Otec uvádzal, že
posledné stretnutie prebehlo v poriadku, maloletá bola u neho šťastná, no následne odmietla ďalšie
plánované aktivity. Potvrdil, že podal trestné oznámenia na matku a učiteľky za zamedzenie styku,
ktorý má podľa súdu právo vykonávať. Otec verbalizoval, že maloletej vysvetľoval účel poradenských

stretnutí a ukazoval jej súdne rozhodnutie, aby vedela, čo matka údajne žiadala a čo má momentálne
dodržiavať. Kolízna opatrovníčka a odborný tím zdôraznili, že dieťa v jej veku by nemalo čítať súdne
dokumenty, ani byť zaťažované konfliktom rodičov. Otec relativizoval existenciu problémov - na dopyt
kolíznej opatrovníčky k riešeniu aktuálneho problému v škole uviedol, že žiadny problém nevidí, poprel
vyjadrenie matky, že by maloletá bola v strese, keď pre ňu prišiel do školy. Matka ako riešenie vzniknutej
situácie navrhla, aby sa zrealizovalo stretnutie všetkých troch osôb za účasti psychológa, čo otec

odmietol. Stretávanie mimo školského prostredia považuje za nevhodné, nakoľko matka by podľa jeho
názoru opäť nechcela dieťa vydať. Ako alternatívu otec navrhol vyzdvihovanie maloletej na policajnej
stanici, s čím matka nesúhlasila.

6. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) ak sa neustanovuje v zákone inak, pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.16. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje
najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu
dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej

integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu
viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj
maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť

pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených
skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Zákon z toho dôvodu
ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§
329 ods. 1 CSP). Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom
je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením

neodkladného opatrenia.

18. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade

osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

19. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

20.Úpravakontaktu(stretávaniasa,styku)rodičasmaloletýmdieťaťomformouneodkladnéhoopatrenia
prichádza do úvahy len tam, kde hrozí, že by bez tejto úpravy došlo k narušeniu základných vzťahových
väzieb maloletého dieťaťa na rodiča, najmä v prípadoch, keď styk rodiča s dieťaťom nie je rozhodnutím
súdu upravený a nie je realizovaný ani na základe mimosúdnej dohody rodičov alebo inak oprávnených

osôb.

21. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatným spisovým
materiálom, ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 104P/119/2024 súd nemal za
preukázanú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky. Súd mal osvedčené,

že po rozvode manželstva rodičov maloletej bol výkon rodičovských práv a povinností realizovaný
v zmysle súdom schválenej rodičovskej dohody, podľa ktorej bola maloletá zverená do starostlivosti
matky a styk otca s maloletou prebiehal v rozsahu štyroch dní v párnom týždni a dvoch dní v
nepárnom týždni vo vymedzenom čase bez prespatia u otca s tým, že súd účastníkom uložil výchovnéopatrenie, ktorého jedným z cieľov bolo postupne nastaviť podmienky pre realizáciu rozšíreného styku
aj s prespatím maloletej u otca. To sa napokon aj udialo, avšak následne sa u maloletej objavil výrazný
odmietavý postoj k styku s otcom s reálnym negatívnym dosahom na realizáciu už nastaveného styku.

Matka sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zmeny úpravy styku otca
s maloletou, avšak výlučne vo vzťahu k miestu prevzatia maloletej otcom (a v nadväznosti na to k
času prevzatia), keď z pôvodne rodičmi dohodnutého miesta školského zariadenia matka žiada určiť
ako miesto prevzatia bydlisko matky. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že
dlhodobé neadekvátne správanie sa otca k maloletej má negatívny dopad na maloletú a nepriaznivo

narúša jej vzdelávací proces a práve navrhované neodkladné opatrenie matka vníma ako prostriedok
zmiernenia ohrozenia záujmov maloletej súvisiacimi s procesom jej vzdelávania. V kontexte obavy
o dopady na vzdelávací proces maloletej, ktorá mala byť dôvodom pre samotnú navrhovanú zmenu
úpravy styku, matka poukázala na prežívanie maloletej počas dvoch dní (08.10. – 09.10.2025), kedy
mala byť maloletá vyzdvihnutá otcom v školskom zariadení. Matka nespochybňuje právo otca na styk
s maloletou a deklaruje svoju vôľu podporovať ich stretávanie, dôraz pritom kladie na ochranu maloletej

pred neprimeraným tlakom, ktorý maloletá v tejto súvislosti pociťuje. Z obsahu záverečnej správy CDR
Piešťany, ktoré s rodinou odborne pracovalo v zmysle rozsudkom uloženého výchovného opatrenia, je
zrejmé, že problémy týkajúce sa výkonu styku majú hlbší pôvod, pričom súd z vykonaného dokazovania
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu matky nemal osvedčené, že samotná zmena miesta
prevzatia maloletej otcom by bola rozhodnou pre vnútorné prežívanie maloletej a jej dôsledkom by

bolo zlepšenie pozície maloletej zamýšľané matkou. Z opisov priebehu styku v čase predchádzajúcom
podaniu návrhu je zrejmé, že odmietavý postoj maloletej k styku s otcom u nej pretrvával nielen v školské
dni, ale aj pri následne realizovaných prevzatiach, resp. pokusoch o prevzatie maloletej otcom v mieste
bydliskamatky.Akoužbolouvádzanévyššie,preingerenciudonastolenýchpomerovúčastníkovformou
neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčiť predpoklad, že bez zásahu súdu by reálne mohlo dôjsť

k vážnemu ohrozeniu, či významnému zhoršeniu pomerov účastníkov, čo však súd v danom prípade
v súvislosti s návrhom matky nevzhliadol. V intenciách vyššie uvedeného preto súd návrh matky, ktorým
sa domáhala výlučne zmeny v určení miesta, resp. času prevzatia maloletej otcom pri realizácii jeho
práva na styk s maloletou, ktoré sa matka sama zaväzuje podporovať, ako nedôvodný zamietol.

22. Záverom súd uvádza, že z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti vyplýva, že
prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho zdravý
psychický vývin je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Osobný styk maloletého
dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je spôsobom, ako tento rodič môže na

dieťa výchovne pôsobiť, odovzdávať mu svoje hodnoty, upevňovať a prehlbovať ich vzájomný vzťah. V
najlepšom záujme dieťaťa je vždy zachovanie väzieb s oboma rodičmi (samozrejme, za predpokladu,
že rodič svojím správaním neohrozuje alebo nepoškodzuje zdravý fyzický a psychický vývin maloletého
dieťa). Z doposiaľ vykonaného dokazovania možno usudzovať, že realizácia styku otca s maloletou A.
neprebieha spôsobom a v rozsahu, ktorý by spĺňal popísané atribúty. Uvedené sa nepodarilo dosiahnuť

ani v spolupráci s odborným tímom CDR Piešťany v rámci výchovného opatrenia, ktoré súd uložil
účastníkom s cieľom pomôcť zlepšiť vzájomné vzťahy v rodine po rozvode manželstva a vytvoriť
priestor pre rozšírený styk otca s maloletou; v záverečnej správe CDR Piešťany sa okrem iného uvádza
odporúčanie prizvať do konania znalca za účelom odborného posúdenia možností nastavenia styku.
Je teda zrejmé, že bude nevyhnutné zhodnotiť možnosti a podmienky novej úpravy styku, a to v rámci

konania vo veci samej, ktoré matka svojím návrhom súčasne iniciovala. V konaní vo veci samej súd po
vykonaní riadneho dokazovania zhodnotí dôvodnosť zmeny úpravy styku.

23. Súd v neposlednom rade apeluje na rodičov, aby pri výkone rodičovských práv a povinností v prvom
rade chránili záujmy svojho maloletého dieťaťa. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na

prospech maloletej, a preto je nevyhnutné, aby rodičia nadradili záujem a prospech svojej dcéry nad
vlastné záujmy a nad negatívne postoje voči druhému rodičovi.

24. Podľa ustanovenia § 117 CMP ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví
za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme

maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately.25. Podľa ustanovenia § 69 CSP súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže
samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca
nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

26. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 CSP uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka súd doručí
procesnému opatrovníkovi a s prihliadnutím na povahu veci i stranám. Uznesenie podľa odseku 1 súd
zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bol procesný opatrovník ustanovený.

27. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté
dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým
dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade
súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone
zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

28. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 zákona o rodine opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v
záujme maloletého dieťaťa.

29. Podľa ustanovenia § 31 ods. 4, veta druhá zákona o rodine funkcia kolízneho opatrovníka zaniká
ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

30. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže rodičia nemôžu zastupovať svoje maloleté
dieťa pre kolíziu záujmov, rozhodol súd o ustanovení miestne príslušného úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny za opatrovníka maloletému dieťaťu, ktorý bude dieťa zastupovať a dohliadať na ochranu jeho
záujmov v tomto konaní.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výroku II. uznesenia odvolanie prípustné nie
je (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).