Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12P/196/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825201974
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Svičinová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7825201974.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: N.Z. Z., P.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, dieťa rodičov: matka N. X., P..
XX.XX.XXXX, X. Y. U. E., X. D. XXX/XX, a otec X. Z., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Č. O. XXX, X.. Č.. Y. Y. B.,
XXXA B. H., P., L., L. XPS, N., H. U. J. Y. N. H. Í., v konaní na návrh otca o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.08.2025 sa otec domáhal zníženia výživného na
maloletú zo sumy 200,- eur na sumu, ktorú určí súd.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že od 28.05.2025 je nezamestnaný. V mesiaci júl 2025 poslal matke výživné
vo výške 200,- eur. Narodil sa mu syn a jeho partnerka nepoberá vo J. Y. žiadne sociálne dávky. Od
poslednej súdnej úpravy došlo k zmene pomerov, lebo nemá žiaden príjem. Sumu výživného, ktorú určí
súd, bude uhrádzať z brigád, ktoré si nájde. Momentálne žije s matkou, ktorá mu pomáha.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy, a to návrh otca
vrátane dôkazov, súdom vyžiadané správy, správu ÚPSVaR Rožňava o pomeroch, pripojeným spisom

sp.zn. 12P/182/2023, ostatným spisovým materiálom a zistil takýto skutkový a právny stav:

4. Súd pojednával vo veci dňa 16.12.2025 v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil zo
zdravotných dôvodov na strane jeho matky a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho
neprítomnosti.

5. Matka na predmetnom pojednávaní vyjadrila nesúhlas s podaným návrhom. S otcom maloletej nie je

v kontakte. Naposledy sa videli na súde, keď bolo pojednávanie ešte v roku 2023. Otec nekontaktuje ani
maloletú dcéru, okrem výživného sa žiadnym iným spôsobom na výžive maloletej nepodieľa. Za škôlku
maloletej uhrádza sumu 50,-eur mesačne. Naposledy poslal otec výživné v sume 200,- eur za mesiac
august tohto roka, v septembri neposlal žiadne výživné. V októbri a v novembri poslal po 20,- eur za
každý mesiac a v decembri 2025 neposlal nič. V súvislosti s maloletou má bežné výdavky. Vyčíslila
ich okolo 200,- eur mesačne. Súvisia so stravou, ošatením, v prípade, že je chorá, sú zvýšené výdavky
na lieky a podobne. Od času poslednej súdnej úpravy došlo u maloletej k zmene. V septembri 2025

maloletá nastúpila do škôlky, čím sa jej zvýšili výdavky na maloletú. Jej jediným príjmom sú prídavky na
dieťa v sume 60,- eur mesačne. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti spolu s priateľom a maloletou
dcérou. Všetky výdavky týkajúce sa domácnosti uhrádza priateľ, a to výdavky na elektrinu asi 80,- eurmesačne, výdavky na jedlo, televíziu a podobne. Keďže otec neplatí výživné, resp. neplatí v stanovenej
výške, podala návrh na vykonanie exekúcie.

6. Kolízny opatrovník na pojednávaní podotkol, že je zrejmé, že otec sa aj naďalej zdržiava v N., kde
má podmienky na to, aby sa zamestnal. Otcovi nebráni nič v tom, aby si našiel zamestnanie. Dokonca
je z listinného dôkazu preukázané, že otec požiadal o nejaké dávky štátnej pomoci. Otcovi nič nebráni
v tom, aby si našiel vhodnú prácu, aby uhrádzal výživné v stanovenej výške. Taktiež od posledného
rozhodovania došlo k zmene pomerov na strane maloletej, a to tým, že nastúpila do škôlky, s čím sa pre

matku zvýšili výdavky. Samotný návrh nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Návrh považuje
za neopodstatnený a navrhol podaný návrh otca zamietnuť.

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 09.10.2025 vyplýva, že matka
nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke a nie je poberateľom rodičovského
príspevku. Je poberateľom prídavkov na dieťa od 07/2021 vo výške 60,- eur. K 09.10.2025 je vedená v

evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Rožňava od 26.02.2024 a evidencia trvá. Otec nie je
poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke a nie je poberateľom rodičovského príspevku.
K 09.10.2025 nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Rožňava.

8. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, doručenej súdu dňa 09.10.2025 vyplýva, že rodičia

nepoberajú dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava o šetrení pomerov, doručenej súdu dňa
03.11.2025 vyplýva, maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu matky N. X., P.. XX.XX.XXXX,
Y. Č. O. XXX, X.. Č.. X. D. XXX/XX, U. E. a otca X. Z., P.. XX.XX.XXXX, Č. O. XXX, X.. Č.. H. U..

Posledná súdna úprava výživného prebehla v roku 2023, kedy rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.
zn. 12P/182/2023-109 bolo maloleté dieťa v rámci rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti
matky a otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 27. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 02.12.2024. Styk otca s maloletou bol upravený
neobmedzene, na základe dohody rodičov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2024. Matka

dieťaťa bola v prejednávanej veci telefonicky kontaktovaná. Uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca, podľa
jej vyjadrenia dieťa potrebuje výživné v takej výške, ako bolo rozhodnuté v predchádzajúcom konaní.
Matka sa vyjadrila, že posledné mesiace otec uhradil výživné už len vo výške 50,- eur a nasledujúci
mesiac vo výške 20,- eur. Medzičasom si matka dieťaťa našla nového partnera, s ktorým žije v obci U.
E., X. D. XXX/XX. V priebehu týždňa je dieťa v starostlivosti starých rodičov zo strany matky, nakoľko

navštevuje predškolské zriadenie v obci Č. O.. Cez víkend si matka svoje dieťa zoberie do U. E..
Matka potrebuje zaplatiť všetky poplatky v škôlke, ako stravu, školné a náhradné oblečenie a pod. Dieťa
je zdravé, prekonáva bežné detské ochorenia, matka navštevuje s dieťaťom pediatrickú ambulanciu
MUDr. Hlaváčovej v Slavošovciach. Matka žije so svojim novým partnerom v jednopodlažnom rodinnom
dome, kde má rodina k dispozícii jednu izbu so sociálnym zariadeným. Príjem matky spočíva v poberaní

prídavku na dieťa vo výške 60,- eur a súdom určeného výživného na dieťa zo strany otca vo výške 200,-
eur. Matka si do dnešného dňa neuplatnila nárok na vyplácanie náhradného výživného za neplatené
výživné, čo svedčí o tom, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť hradil zrejme pravidelne. Skutočnosť, že
otecdieťaťamáďalšiuvyživovaciupovinnosťvočinovémudieťaťuzdruhéhopartnerskéhovzťahu,nieje
dôvodomnazníženiejehovyživovacejpovinnosti.Vzhľadomktomu,žeotecvosvojomnávrhuneuviedol

žiaden objektívny dôvod, ktorý by mu znemožnil alebo ho obmedzoval vo výkone práce zodpovedajúcej
jeho schopnostiam a možnostiam, považujú preto jeho návrh za neopodstatnený a nedôvodný. Navrhli,
aby tunajší súd návrh otca o zníženie výživného zamietol, nakoľko maloleté dieťa má zvýšené výdavky
spojené s úhradou poplatkov za predškolskú starostlivosť a taktiež všetkých iných potrieb pre dieťa v
takomto veku. Otec maloletého dieťaťa má možnosti a schopnosti aby pracoval, pretože na pracovnom

trhu je dostatok pracovných miest, o ktoré neprejavuje záujem.

10. Posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletej bola určená rozsudkom Okresného súd
Rožňava č.k.: 12P/182/2023-109 zo dňa 02.12.2024, právoplatným dňa 02.12.2024, ktorým súd schválil
rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej o.i. sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. N. mesačne sumou

200,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 02.12.2024.

11. Otec dňa 15.12.2025 mailom doručil daňový výmer za nehnuteľnosť na rok 2025/2026 vo výške
155,20 libier. Ďalej potvrdenie o nájme nehnuteľnosti s mesačným nájomným 650 libier od 29.09.2025.Uviedol, že poberá štátne dávky vo výške 1.167 libier. Mesačné výdavky špecifikoval nasledovne: nájom
- 650 libier, smeti - 36 libier, elektrina, plyn - 200 libier, strava - 150 libier. Ostane mu 130 libier.

12. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je
zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

14. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry vyšších súdnych autorít, pri zmene rozhodnutia o výživnom je
nevyhnutné porovnať pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi
v čase jeho rozhodovania o terajšom návrhu otca na zníženie výživného v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine. Zmenou pomerov v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná

zmena okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a
musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o

návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú
zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní
prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov....Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvody výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (pozri rozsudok KS v Košiciach zo dňa

28.2.2017, sp.zn.:7CoP/240/2016).

16. Ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o
výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či
už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov.

17. Súd dôsledne posúdil pomery otca v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného s pomermi
existujúcimi v čase súčasného rozhodovania a dospel k záveru o nepreukázaní kvalifikovanej zmeny
pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného pre maloletú v súlade s návrhom otca.18. V čase poslednej súdnej úpravy výživného v decembri 2024 otec pracoval vo J. Y.P. a súhlasil s tým,
aby maloletej prispieval na výživu mesačne sumou 200,- eur. V júli tohto roku otec ukončil pracovný

pomer. Otec nepreukázal ukončenie pomeru, predložil iba podanie daňového a colného úradu J. Y., z
ktorého nevyplýva, akou formou bol pomer ukončený, ani z akých dôvodov. Otec sa naďalej zdržiava v
zahraničí. Uviedol, že poberá štátne sociálne dávky vo výške 1.167 libier, čo je v prepočte 1.329.21 eur
mesačne. Uvedené však nepreukázal. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že si zamestnanie hľadal,
prípadne, že sa od podania návrhu zamestnal alebo si brigádnicky privyrábal. Z otcom predloženého

dôkazu (na čl. 9) vyplýva, že bol zamestnaný v spol. William Beech Skip Hire Ltd s mesačným príjmom
4.743,94 eur, resp. 2.936,- eur. Je evidentné, že otec poberal nadštandardný príjem a nie je zrejmé, z
akého dôvodu ukončil zamestnanie. V čase, keď už bol otec nezamestnaný, uzatvoril nájomnú zmluvu
s mesačným nájmom 650 libier. Ak je v možnostiach otca uhrádzať tak vysoký nájom, bude v jeho
možnostiach hradiť výživné sumou 200,- eur mesačne, ktoré má prednosť pred výdavkami povinného
rodiča. Otec so súdom komunikoval priebežne, avšak zavádzal v tom, v akom časovom období sa bude

zdržiavať na Slovensku. Mal možnosť zdokladovať svoje majetkové príjmy, čo neučinil. Otec má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, preto vyvstáva otázka, z čoho reálne hradí aj výdavky na
výživu jeho syna, keď jeho partnerka je taktiež nezamestnaná a nepoberá žiadne dávky. Otcovi nebránia
žiadne prekážky v tom, aby sa zamestnal a podieľal na výžive maloletej. Je v produktívnom veku a má
mnoho možností sa uplatniť na trhu práce aj vo J.Ľ. Y., kde aj doposiaľ pracoval.

19. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) z
čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje učiniť zmeny v jeho osobnom,
rodinnom a pracovnom živote, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich

plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť
by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch, neschopnosti povinného
rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné preto
prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča,
ktorým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce jeho

doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, prípadne zníženie
príjmu opäť z dôvodov na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže
ovplyvniť.

20. V danom prípade súd ustálil, že otec nepreukázal svoje príjmy. Jeho tvrdenie, že je nezamestnaný

a nemá sa ako podieľať na výžive maloletej sumou 200,- eur nebolo žiadnym spôsobom zdokladované.
Nepreukázal, že si podal žiadosť o štátne sociálne dávky, rozhodnutie o tom, v akej výške mu boli
priznané, resp. nepriznané. Nezdokladoval, či sa od začatia konania zamestnal, či má nejaký príjem.
V predošlom zamestnaní mal možnosť si vytvoriť dostatočnú finančnú rezervu, z ktorej si mohol plniť
vyživovaciu povinnosť voči maloletej do času, kým sa jeho situácia nezlepší. Navyše svoju dcéru

žiadnym spôsobom nekontaktuje. Nad rámec výživného sa na jej potrebách nepodieľa. Neblahoželá
jej k narodeninám, meninám, k sviatkom, neposiela jej žiadne dary. To najmenej, čo môže otec za
týchto okolností urobiť, keď už o maloletú nejaví žiaden záujem, je to, že sa bude aspoň podieľať na jej
výžive sumou 200,- eur mesačne. Otec si musí uvedomiť, že na prvom mieste sú potreby jeho detí, až
následne má uspokojiť svoje vlastné potreby, príp. potreby iných členov rodiny. Čo sa týka matky, matka

si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plní najmä osobnou starostlivosťou o maloletú. V súčasnosti
žije v spoločnej domácnosti s jej partnerom a maloletou. Jej príjem sú prídavky na deti vo výške 60,-
eur mesačne. Všetky výdavky týkajúce sa maloletej hradí jej partner. Otec je aktuálne v omeškaní s
platením výživného, čo matka rieši formou exekúcie. Naposledy poslal otec výživné v sume 200,- eur
za mesiac august tohto roka, v septembri neposlal žiadne výživné. V októbri a v novembri poslal po 20,-

eur za každý mesiac a v decembri 2025 na výživu maloletej neprispel.

21. Od poslednej súdnej úpravy nastala zmena u maloletej, a to v súvislosti s nástupom do materskej
školy. Výdavky na maloletú sa zvýšili. Náklady v predškolskom zariadení sú 50,- eur mesačne. Matka
naďalej zabezpečuje starostlivosť o maloletú a sama uhrádza všetky jej výdavky.

22.Keďžeotecnepreukázalžiadnukvalifikovanúzmenupomerov,ktorábyodôvodňovalazníženievýšky
vyživovacej povinnosti na maloletú, súd návrh otca zamietol.23. Súd o povinnosti nahradiť trovy konania nerozhodoval v zmysle ust. § 57 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach,
ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods.
1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a
uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) .

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom
konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).

Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo
iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.