Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201124
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Kolibáb

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:1022201124.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: A.
B.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomD.XXX,XXXXXE.,právnezastúpený:LEGALIURIS-advokátska
kancelária s.r.o., sídlom Tehelná 11, 048 01 Rožňava, IČO: 47 242 795, proti žalovanému: Generálny
štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného čís. konania: OdVS-6-8/2022-PravO zo dňa 1.6.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Personálnym rozkazom číslo 2 147 zo dňa 18.3.2022 vydaným v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) a § 7
ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 281/2015 Z.z.“) rozhodol Riaditeľ
Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky – Liptovský Mikuláš (ďalej aj ako ,,orgán
verejnej správy prvého stupňa“) s poukazom na § 83 ods. 5 písm. d) tohto zákona tak, že žalobcu
prepustil zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože mu v čase,
keď bola vyhlásená mimoriadna situácia bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm.

b) uvedeného zákona.

2. Z odôvodnenia vyššie označeného rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplynulo, že
pred jeho vydaním sa zaoberal podkladmi, zaslanými mu veliteľom 103. práporu RCHBO Rožňava:
návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru spracovaný dňa 13.1.2022,
disciplinárny rozkaz veliteľa 103. práporu RCHBO Rožňava č.: 103.prrchbo-EL5/8-10-8/2021 zo dňa
23.11.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2021 a vyjadrením žalobcu k oznámeniu o začatí

konania o prepustení zo služobného pomeru. Z predmetných podkladov mal orgán verejnej správy
za preukázané, že žalobcovi bolo veliteľom 103. práporu RCHBO Rožňava dňa 23.11.2021 uložené
disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. (disciplinárny rozkaz) pod č.:
103.prrchbo-EL5/8-10-8/2021, ktorým mu bol znížený služobný plat o 10 % na tri mesiace formou zrážok
zo služobného platu, ktorý mu bol priznaný ku dňu 25.11.2021. Na základe uvedeného spracoval veliteľ
103. práporu RCHBO Rožňava návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka podľa § 83 ods. 5 písm. d) zákona č. 281/2015 Z.z., v ktorom ho navrhol prepustiť zo služobného

pomeru z dôvodu, že sa vyhýba plneniu úloh spojených so zamestnaniami roty bojového zabezpečenia
(ako odborné taktické cvičenie jednotky, vedomá neúčasť na kurze COLPRO, ktorý je potrebný na
výkon jeho funkcie a ďalšie). Nezúčastnil sa pritom dôležitého výcviku s TCHL 8.11.-12.11.2021 v
VTC RCHBO Zemianskych Kostoľanoch z dôvodu úľav. Žalobcovi neboli uložené v roku 2021 žiadnedisciplinárne opatrenia a bola mu udelená jedna písomná pochvala za plnenie úloh spojených s
pandémiou COVID-19. Vo výcvikovom roku 2021 bol 40 dní práceneschopný a táto práceneschopnosť
naďalej trvá. Počet dni úľav vo výcvikovom roku 2021 bol 96. Tieto dni neprítomnosti predstavujú hlavné

dôvody vyhýbaniu sa plneniu predovšetkým výcvikových ale aj služobných povinností. Ďalej poukázal na
to,žezo17.bodunávrhuvyplýva,žežalobcabolstýmtonávrhomnaprepusteniezoslužobnéhopomeru
a jeho prílohami oboznámený dňa 13.1.2022 trojčlennou komisiou, nakoľko návrh na prepustenie zo
služobného pomeru odmietol podpísať. K návrhu sa však vyjadril, že s týmto rozhodnutím nesúhlasí
vzhľadomnato,žeTVnesplnillententorokzdôvoduúrazuadlhodobéholiečeniaazdôvoduprekonania

COVID – 19, čo poznačilo jeho zdravie s tým, že má naďalej záujem slúžiť v posádke F.. Žalobca bo
vyzvaný registratúrnym záznamom zo dňa 21.1.2022 na vyjadrenie sa k predmetnému konaniu vo veci
skončenia služobného pomeru prepustením podľa § 83 ods. 5 písm. d) zákona č. 281/2015 Z.z., k čomu
sa žalobca následne i vyjadril podaním doručeným personálnemu úradu OS SR dňa 4.2.2022. Orgán
verejnej správy prvého stupňa poukázal ďalej na to, že vyjadrenie žalobcu, že disciplinárne opatrenie
mu bolo uložené počas práceneschopnosti je bezdôvodné a to z dôvodu, že § 64 zákona č. 311/2001

Z.z. – Zákonník práce sa na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátne služby nepoužije
a žalobca nebol ani v ochrannej dobe v zmysle § 86 zákona č. 281/2015 Z.z. V súvislosti s vyjadrením
žalobcu, že za jeden skutok bol potrestaný dvakrát uviedol, že už systematické začlenenie prepustenia
zo služobného pomeru do III. časti zákona č. 281/2015 Z.z. potvrdzuje, že prepustenie nie je súčasťou
podmienok výkonu služby stanovených v IV. časti zákona a jeho 6. hlavy s názvom služobná disciplína.

Prepustenie zo služobného pomeru nie je súčasťou ust. § 139 zákona č. 281/2015 Z.z., ktoré stanovuje
druhy disciplinárnych opatrení. Nejde tak o porušenie zásady ne bis in idem. K predmetnému konaniu –
nesplnenia podmienok preskúšania z pohybovej výkonnosti v kalendárnom r. 2021, sa žalobca doznal,
že sa preskúšania z pohybovej výkonnosti v kalendárnom r. 2021, aj keď mu to zdravotný stav a výkon
štátnej služby umožňoval zúčastnil a nesplnil. Je iba jeho vinou, že sa vo výcvikovom roku 2021 zúčastnil

preskúšania iba jedenkrát, aj keď tak mohol urobiť v iných termínoch, keď nebol práceneschopný. Vo
výcvikovom roku 2021 bol povinný splniť bezodkladne podmienky preskúšania z pohybovej výkonnosti,
keďže vedel, že je to jeho základná povinnosť, preto mal podriadiť činnosť vo výkone štátnej služby tejto
skutočnosti, čo neurobil.

3. O odvolaní žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa
rozhodol žalovaný rozhodnutím čís. konania: OdVS-6-8/2022-PravO zo dňa 1.6.2022 podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ,,správny poriadok“) tak, že toto odvolanie zamietol
apersonálnyrozkazriaditeľapersonálnehoúraduč.2147zodňa18.3.2022potvrdil.Vodôvodnenítohto
rozhodnutia žalovaný poukazujúc na zistenia orgánu verejnej správy prvého stupňa a stotožňujúc sa s

jeho závermi uviedol, že z písomných podkladov viažucich sa k veci mal za jednoznačne preukázané,
že žalobcovi bolo v čase, keď bola vyhlásená mimoriadna situácia právoplatne uložené disciplinárne
opatreniepodľa§139ods.2písm.b)zákonač.281/2015Z.z.prenesplneniepovinnostiprofesionálneho
vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. m) tohto zákona, a tu došlo k splneniu vecného dôvodu na jeho
prepustenie podľa § 83 ods. 5 písm. d) uvedeného zákona. Žalovaný poukázal na § 134 ods. 1 písm.

m) zákona č. 281/2015 Z.z., pričom mal za to, že žalobca sa preskúšania z pohybovej výkonnosti
zúčastnil,pričompohybovénormyvpríslušnejvekovejkategóriinesplnilajehopohybovávýkonnosťbola
hodnotená komisiou ,,nevyhovujúco“. Výsledok z preskúšania pohybovej výkonnosti bol uverejnený v
písomnom vojenskom rozkaze na spresnenie výkonu štátnej služby veliteľa 103. práporu rchbo Rožňava
č. 227/2021. Neakceptoval tvrdenie žalobcu, že normy pohybovej výkonnosti nesplnil z dôvodu úrazu

a prekonania ochorenia COVID-19. Argumentácia žalobcu je podľa žalovaného založená len na jeho
subjektívnom tvrdení, pričom žalobca nepredložil žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal
hodnovernosť svojich tvrdení. Okrem toho žalovaný citoval aj ďalšie ust. zákona č. 281/2015 Z.z.,
konkrétne § 138 ods. 2, § 139 ods. 3, § 139 ods. 1 písm. b), § 83 ods. 5 písm. d). Poukázal aj na
znenie § 93 ods. 1 písm. b). zákona č. 281/2015 Z.z. a v nadväznosti na to uviedol, že veliteľ spracoval

návrh na prepustenie žalobcu dňa 13.1.2022. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že uvedený návrh nebol
spracovaný v 30 dňovej lehote, túto námietku považoval za nedôvodnú. Mal za to, že disciplinárny
rozkaz na základe ktorého bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie nadobudol právoplatnosť
dňa 22.12.2021. Veliteľ dodržal 30 dňovú lehotu, keď návrh na prepustenie bol spracovaný na 22.
deň od nadobudnutia právoplatnosti disciplinárneho rozkazu. V súvislosti so žalobcom namietaným

tvrdením o dvojitom potrestaní uviedol, že disciplinárne potrestanie nemá za následok zánik práva
služobného úradu prepustiť žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, lebo prepustenie
profesionálnehovojakapopredchádzajúcomdisciplinárnompostihunemožnohodnotiťakodvojitýpostih
za ten istý skutok.4. Žalobca podal na Krajskom súde v Bratislave správnu žalobu dňa 10.8.2022 (doplnenú podaním
zo dňa 9.3.2023 po výzve na odstránenie vád), ktorou sa domáhal, aby súd z dôvodov uvedených v

ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej
len ,,S.s.p.“), rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetná žaloba bola
po jej postúpení Krajským súdom v Bratislave doručená Správnemu súdu v Bratislave dňa 1.6.2023 a
následne týmto súdom z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpená Správnemu súdu v Banskej Bystrici
dňa (doručená mu dňa 13.11.2024). Žalobca úvodom namietal, že vykonané dokazovanie považuje za

nedostatočné, vykonávané v rozpore so zákonom, posúdenie zdravotné stavu považuje za neúplné a
nesprávne, v dôsledku čoho považuje za nesprávnu i mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, záver posudku o neexistencii invalidity a tak rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné.
Poukázal ďalej na to, že nadriadený veliteľ žalobcu mal v zmysle § 93 ods. 1 písm. b) spracovať návrh
na prepustenie vojaka zo služobného pomeru do 30 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie. Zo
skutkového stavu a spisového materiálu je zrejmé, že disciplinárne opatrenie voči žalobcovi mu bolo

doručené dňa 23.11.2021 v čase jeho práceneschopnosti. Žalobca si toto rozhodnutie ako individuálny
právny akt odmietol prevziať v ten deň, a preto sa uplatní fikcia doručenia a toto rozhodnutie ním bolo
prevzaté dňa 23.11.2021. Poukázal aj na znenie § 93 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z. Zdôraznil, že
návrh mal preto veliteľ spracovať do 23.12.2021. To sa ale nestalo, keď tento návrh bol spracovaný až
dňa 13.1.2022, čo je v rozpore s lehotou, ktorá má chrániť aj ,,zamestnanca“, ktorý má byť prepustený

zo štátnej služby profesionálnych vojakov. Poukazujúc na § 134 ods. 1 písm. m) zákona č. 281/2015
Z.z. mal za to, že zo skutkového stavu situácie žalobcu je zrejmé, že žalobca podstúpil dňa 11.1.2022
operáciu kolena, ktorá je z hľadiska ,,vis maior“ objektívnou prekážkou podrobenia sa skúšky telesnej
výchovy. Táto objektívna skutočnosť nemôže byť nikomu na ujmu, pretože by sa jednalo o porušenie
základných ľudských práv a slobôd garantovaných Ústavou SR. Podľa predmetného personálneho

rozkazu bol žalobca oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka dňa 13.1.2022, teda po uplynutí 30 dňovej lehoty v zmysle kogentného ustanovenia § 93 ods. 1
písm. b) a ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z. Žalobca, keďže bol až do 6.4.2022 práceneschopný, nemohol
podať odvolanie proti disciplinárnemu opatreniu. Aj táto právna skutočnosť je na prospech žalobcu.
Taktiež poukázal na jeho kladné hodnotenia ako aj zhoršenie zdravotného stavu. Zmienil i etický kódex

vojaka a to na čl. 4: Štandardy správania a konania veliteľa. Vyslovil názor, že bol predmetom intríg, išlo
o ,,spiknutie“, čo malo podporovať aj to, že počas jeho práceneschopnosti mu doručovali personálny
rozkaz traja profesionálni vojaci, aj keď na to oprávnení ale nemiestnym spôsobom – návšteva u jeho
matky.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na argumentácii, ktorú už uviedol v žalobou napadnutom
rozhodnutí. Okrem iného však poukázal aj na to, že žalobcom označený žalovaný nemá postavenie
odvolacieho orgánu podľa § 96 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z., a teda namietal nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalobou označeného účastníka konania – Ministerstva obrany SR a tvrdil, že takto
označený žalovaný nemôže vystupovať ako účastník konania na strane žalovaného. Poukázal aj na

znenie § 181 ods. 1 a 4 S.s.p., v intenciách ktorých zastával názor, že nakoľko žalobca žalobu zo dňa
20.7.2022nesmerovalvočiorgánuverejnejsprávy,ktorýrozhodoloopravnomprostriedku,dvojmesačná
lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti
ktorému smeruje, a teda voči náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených síl SR prekludovala. Ďalej
uviedol, že žalobca síce označil dôvody nezákonnosti rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e),

f), g) S.s.p., no napriek tomu bližšie nezdôvodnil ani jeden. Žalobca taktiež namietal nedostatočné
dokazovanie, no toto tvrdenie neoprel o žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali priebeh
vykonaného dokazovania. Neuviedol ani žiadne návrhy na vykonanie, či doplnenie dokazovania. V
súvislosti so žalobcom namietaným poručením § 93 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z., podľa
ktorého má veliteľ spracovať návrh na prepustenie do 30 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie

podľa § 83 ods. 1 písm. a) až g), k) a n), § 83 ods. 4 písm. b) a c), § 83 ods. 5 písm. b) až k) žalovaný
uviedol, že argumentácii žalobcu o aplikácii fikcie doručenia na disciplinárny rozkaz zo dňa 23.11.2021
odporuje skutočnosť, že žalobca svojim podpisom potvrdil osobné prevzatie disciplinárneho rozkazu zo
dňa 23.11.2021 až 14.12.2021, ktorý sa následne stal právoplatný až dňa 22.12.2021. Disciplinárne
konanie voči žalobcovi bolo ukončené právoplatnosťou disciplinárneho rozkazu zo dňa 23.11.2021. Až

týmto momentom vznikol dôvod pre uplatnenie postupu podľa § 93 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015
Z.z. Týmto dňom začala veliteľovi plynúť 30 – dňová lehota na spracovanie návrhu na prepustenie,
ktorej posledný deň by pripadol na 20.1.2022. Veliteľ predmetný návrh spracoval dňa 13.1.2022 a v tento
deň bol s ním žalobca aj oboznámený. Dňa 19.1.2022 bol návrh na prepustenie žalobcu zo služobnéhopomeru doručený prvostupňovému správnemu orgánu a týmto dňom bolo začaté konanie o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru. Uvedenú námietku žalobcu preto žalovaný nepovažoval za dôvodnú.

6. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177
a nasl. S.s.p.. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti
na to podľa § 190 S.s.p. rozhodol o zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol rozsudkom vyhláseným
na pojednávaní dňa 18.12.2025

7. Podľa § 83 ods. 5 písm. d) zákona č. 281/2015 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania personálneho
rozkazu), štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe možno
skončiť prepustením, ak v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov mu bolo opakovane uložené
disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) alebo mu v čase, keď je vyhlásená mimoriadna
situácia alebo v čase, keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia, bolo

uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b).

8. Podľa § 134 ods. 1 písm. m) zákona č. 281/2015 Z.z., profesionálny vojak je povinný zúčastniť
sa každoročne na preskúšaní z pohybovej výkonnosti podľa nariadenia veliteľa, ak to zdravotný stav
profesionálneho vojaka a výkon štátnej služby umožňuje, a splniť požadované normy z pohybovej

výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii.

9. Podľa § 139 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z., za disciplinárne previnenie sa profesionálnemu
vojakovi uloží disciplinárne opatrenie, ktorým je zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na šesť
mesiacov formou zrážok zo služobného platu, ktorý mu bol priznaný ku dňu, v ktorom sa profesionálny

vojak disciplinárneho previnenia dopustil.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie
obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo
majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života,

zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia
a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

11. Podľa § 93 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z., návrh na prepustenie spracuje veliteľ do 30 dní
odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. a) až g), k) a n), § 83 ods. 4 písm. b)

a c), § 83 ods. 5 písm. b) až g) a § 83 ods. 6.

12. Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z., v lehotách podľa odseku 1 veliteľ profesionálneho vojaka
aj preukázateľne oboznámi s návrhom na prepustenie a návrh odošle služobnému úradu.

13. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného náčelníka Generálneho štábu
ozbrojených síl Slovenskej republiky čís. konania: OdVS-6-8/2022-PravO zo dňa 1.6.2022, ktorým
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Personálny
rozkaz číslo 2 147 zo dňa 18.3.2022, ktorým Riaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej
republiky – Liptovský Mikuláš rozhodol s poukazom na § 83 ods. 5 písm. d) zákona č. 281/2015 Z.z. tak,

že žalobcu prepustil zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože
mu v čase, keď bola vyhlásená mimoriadna situácia bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139
ods. 1 písm. b) uvedeného zákona.

14. Predtým, ako správny súd pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby sa aj s ohľadom na námietku

žalovaného prezentovanú vo vyjadrení k žalobe považoval za potrebné vyjadriť k otázke pasívnej
legitimácie žalovaného, resp. k správnosti označenia žalovaného žalobcom v podanej žalobe. Z obsahu
žaloby správny súd zistil, že žalobca označil žalovaného tak, že ide o Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky, konajúce prostredníctvom: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky. V danej
veci bolo zrejmé, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané náčelníkom Generálneho štábu

ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval vo veci ako odvolací orgán, ktorému osobitný
právny predpis – zákon č. 281/2015 Z.z. zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzickej osoby, t.j. žalobcu v oblasti verejnej správy. Možno sa domnievať, či z dôvodu
právnej istoty žalobca označil za žalovaného Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, za ktoré mákonať Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky. Je potrebné uviesť, že v prípade označenia
konkrétnej osoby stojacej na čele orgánu verejnej správy (minister, náčelník, starosta), táto osoba
koná za orgán verejnej správy spravidla v rovnakom rozsahu, ako by konal správne označený orgán

verejnej správy, na čele ktorého táto osoba stojí. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že zákon
konkrétnej osobe zveruje právomoc rozhodnúť o odvolaní alebo ho priamo za odvolací orgán označuje
(pozri komentár Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2018, str. 892 (Baricová, Fečík, Števček, Filová
a spol.). V danej veci tak vystupoval v procesnom postavení žalovaného Generálny štáb Ozbrojených
síl Slovenskej republiky s tým, že sa preskúmava rozhodnutie náčelníka a právne služby vykonáva

Ministerstvo obrany SR, Sekcia legislatívy a práva. Ako už bolo uvedené, predmetom súdneho
prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej
republiky čís. konania: OdVS-6-8/2022-PravO zo dňa 1.6.2022. Žalobca v danej veci žalovaného označil
ako Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktoré síce nebolo pôvodcom rozhodnutia napadnutého
žalobou, resp. toto rozhodnutie nebolo výsledkom jeho rozhodovacej činnosti ako správneho orgánu,
no v rámci tohto označenia uviedol i Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorého

náčelníkom bolo vydané i žalobou napadnutého rozhodnutie, ktoré napokon tvorilo i prílohu žaloby. Zo
strany žalobcu pritom nešlo o prípad označenia viacerých žalovaných, ktorá skutočnosť by zakladala
dôvod napr. na zastavenie konania voči Ministerstvu obrany Slovenskej republiky z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie v zmysle § 97 a § 99 písm. b) v nadväznosti na § 180 ods. 1 S.s.p, keď
správnemu súdu bolo zrejmé, kto je žalovaným a aké rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu.

Za tohto stavu preto správny súd nemal pochybnosti o možnom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného, keď dospel k záveru, že žalobcom zvolené označenie žalovaného sa nepriečilo jeho vôli
žalovať výlučne - Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, a preto nevzhliadol dôvod na
kvalifikovanie tohto nedostatku v označení žaloby, ako takej vady, ktorá by bránila vecnému prieskumu
žalobou napadnutého rozhodnutia.

15. Správny súd poukazuje na to, že v posudzovanom prípade išlo o uplatnenie zákonného dôvodu na
prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru v zmysle znenia ustanovenia § 83 ods. 5
písm. d) zákona č. 281/2015 Z. z. Tento je založený vtedy, ak v čase, keď je vyhlásená mimoriadna
situácia bolo profesionálnemu vojakovi uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b)

zákona č. 281/2015 Z. z.. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovi bolo z
dôvodu nesplnenia základnej povinnosti vojaka v zmysle § 134 ods. 1 písm. m) zákona č. 281/2015
Z.z. (nesplnenie podmienok pohybovej výkonnosti vo výcvikovom roku 2021) uložené veliteľom útvaru
VÚ 7945 Rožňava disciplinárnym rozkazom č. 103. prrchbo-EL-5/8-10-8/2021 disciplinárne opatrenie
podľa § 139 ods. 1 písm. b) v spojení s § 139 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z., spočívajúce v znížení

služobného platu o 10 % na tri mesiace formou zrážok zo služobného platu, ktorý mu bol priznaný ku
dňu 25.11.2021. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca odvolanie nepodal.

16. Taktiež je potrebné uviesť, že vládou Slovenskej republiky bola odo dňa 12.03.2020 podľa § 8 zákona
č. 42/1994 Z. z. vyhlásená Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11.3.2020 mimoriadna

situácia z dôvodu ohrozenia verejného zdravia v dôsledku ochorenia COVID-19 (pozn. správneho súdu:
mimoriadna situácia bola odvolaná dňa 15.9.2023). Vzhľadom na uvedené je nesporné, že v čase
vyhlásenia mimoriadnej situácie bolo žalobcovi právoplatne uložené disciplinárne opatrenie podľa §
139 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z., a teda zákonné podmienky pre prepustenie žalobcu zo
služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 5 písm. d) zákona č. 281/2015 Z. z. boli

naplnené.

17. V súvislosti so žalobcom namietanými skutočnosťami týkajúcimi sa toho, že nesplnenie povinnosti
vyplývajúcej mu z § 134 ods. 1 písm. m) zákona č. 281/2015 Z. z. bolo dané objektívnou skutočnosťou,
t.j. jeho nepriaznivým zdravotným stavom (operácia kolena dňa 11.1.2022), je potrebné poznamenať,

že porušenie povinnosti žalobcu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa viazalo na nesplnenie
povinnosti splniť normy pohybovej výkonnosti vo výcvikovom roku 2021. Nie je teda zrejmé, ako
ním uvádzaná objektívna skutočnosť (operácia kolena, ktorú mal podstúpiť v r. 2022) mohla mať
súvislosť s nesplnením si povinnosti, ktorá vyústila do uloženia disciplinárneho rozkazu č. 103.prrchbo-
EL-5/8-10-8/2021 zo dňa 23.11.2021. Pokiaľ tvrdil, že až do 6.4.2022 bol práceneschopný a z tohto

dôvodu nemohol podať odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu zo dňa 23.11.2021, je potrebné dodať,
že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že toto rozhodnutie prevzal dňa 14.12.2021, čím mu
začala plynúť i lehota na podanie odvolania, a to bez ohľadu na ním tvrdenú (napokon ani z jeho
strany ničím nepodloženú) práceneschopnosť, no žalobca odvolanie nepodal. Na tomto mieste sa vakžiada uviesť, že námietky či argumenty žalobcu viažuce sa k disciplinárnemu opatreniu bolo potrebné
uplatniť v odvolacom konaní proti disciplinárnemu rozkazu, prípadne v správnej žalobe na preskúmanie
zákonnosti odvolacieho rozhodnutia, ktoré by bolo v takom prípade vydané. Správny súd nemohol v

tomto správnom súdnom konaní preskúmavať zákonnosť disciplinárneho rozkazu (či vyhodnocovať
možné pochybenia spojené s vedením toho disciplinárneho konania), ktorým už bolo právoplatne
rozhodnuté o disciplinárnom previnení žalobcu, a preto skúmal len otázku zákonnosti a postupu orgánov
verejnej správy pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.

18. Za nezrozumiteľnú a nesúvisiacu s prejednávanou vecou považoval správny súd argumentáciu
žalobcu o nesprávne stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, či jeho
poukazu na záver posudku o neexistencii invalidity. Pokiaľ žalobca túto argumentáciu bližšie neozrejmil,
resp. ju dostatočne konkrétnym spôsobom skutkovo a právne neprepojil so žalobou napadnutým
rozhodnutím, správnemu súdu neostávalo nič iné, iba ju vyhodnotiť ako nedôvodnú. Pokiaľ sa týka
tvrdení žalobcu, ktorými poukazoval na jeho kladné hodnotenia, ale aj napr. na neštandardný postup

spojený s doručovaním personálneho rozkazu, tieto žalobca taktiež nepodporil žiadnou právnou
argumentáciu, keď neuviedol k porušeniu, prípadne k nezohľadneniu akých právnych noriem s dopadom
na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia malo dôjsť.

19. Okrem uvedeného žalobca namietal, že v danej veci nebola dodržaná lehota v zmysle § 93

ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z., keď podľa jeho tvrdení zo skutkového stavu veci a
obsahu spisového materiálu je zrejmé, že disciplinárne opatrenie mu bolo doručené odmietnutím jeho
prevzatia, t.j. uplatnením tzv. fikcie doručenia v čase jeho práceneschopnosti dňa 23.11.2021 a tak
30 dňová lehota na spracovanie návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru uplynula dňa
23.12.2021. Vzhľadom na to, že tento návrh bol spracovaný až dňa 13.1.2022, je podľa žalobcu

zrejmé, že uvedená lehote nebola dodržaná. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
ust. § 93 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. upravuje 30 dňovú lehotu od momentu zistenia
dôvodu na prepustenie profesionálneho vojaka. Účelom tejto lehoty je zabrániť šikane podriadeného
profesionálneho vojaka zo strany veliteľa voľnou časovou dispozíciou s podaním návrhu na skončenie
služobného pomeru. Momentom začatia plynutia predmetnej lehoty je moment zistenia dôvodu pre

prepustenie profesionálneho vojaka. V danej veci týmto dôvodom bolo vyvodenie disciplinárnej
zodpovednosti voči žalobcovi, resp. uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 139 ods. 1 písm.
b) zákona č. 281/2015 Z.z., a to disciplinárnym rozkazom č. 103.prrchbo-EL-5/8-10-8/2021 zo dňa
23.11.2021. Je potrebné uviesť, že obsah administratívneho spisu nesvedčil v prospech argumentácie
žalobcuoúčinkochdoručeniauvedenéhorozhodnutiaspoužitímtzv.fikciedoručeniakudňu23.12.2021,

keď z jeho obsahu naopak vyplýva, že toto rozhodnutie žalobca riadne prevzal dňa 14.12.2021.
Týmto dňom mu začala plynúť i lehota na podanie odvolania, ktoré právo napokon nevyužil, čoho
dôsledkom bola skutočnosť, že predmetné rozhodnutie (majúce zakladať dôvod pre prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru) nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2021. Správny súd mal taktiež
za preukázané, že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bol veliteľom spracovaný

dňa 13.1.2022. Správny súd v nadväznosti na uvedené zastáva názor, že ku konečnému ustáleniu
dôvodu na uplatnenie postupu podľa § 93 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z., resp. k zisteniu
dôvodu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru mohlo dôjsť až momentom právoplatnosti skôr
uloženého disciplinárneho rozkazu zo dňa 23.11.2021, t.j. dňom 22.12.2021. Inými slovami, pokiaľ veliteľ
vyčkal so spracovaním a podaním návrhu na prepustenie žalobcu do márneho uplynutia lehoty na

podanie odvolania, resp. nadobudnutia právoplatnosti personálneho rozkazu zo dňa 23.11.2021, keď
toto (disciplinárne) konanie resp. rozhodnutie, ktoré z neho vzišlo zohrávalo rolu vo vzťahu k posúdeniu
a vyhodnoteniu toho, či je daný dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru možno uzavrieť,
že k prekročeniu lehoty v zmysle § 93 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z.. nedošlo (návrh na
prepustenie spracovaný dňa 13.1.2022, t.j. v lehote 30 dní odo dňa 22.12.2021, s ktorým bol zároveň

žalobca v súlade s § 93 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z. oboznámený).

20. Záverom správny súd poznamenáva, že aj s ohľadom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho
správneho súdu SR, sp. zn. 5Asan/5/2021 zo dňa 31.5.2023 posudzoval skutkové okolnosti
prejednávaného prípadu a vykonal komparáciu so skutkovými okolnosťami uvádzanými v uvedenom

rozhodnutí z dôvodu ustálenia záveru, či sa v danom prípade jedná o správnu žalobu vo veciach
správneho trestania, aj keď žalobca podanú žalobu označil iba ako správnu žalobu (bez bližšieho
označenia jej typu, resp. príslušného zákonného ustanovenia upravujúceho tento typ žaloby). Správny
súd má zároveň vedomosť o iných, obdobných prípadoch (napr. rozhodnutia Najvyššieho správnehosúdu SR sp. zn. 10Sžk/14/2020 zo dňa 24.2.2022, sp. zn. 2Asan/3/2020 zo dňa 16.12.2021, ale aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/20/2020 zo dňa 25.1.2021). V danom prípade správny
súd posudzoval len zákonnosť rozhodnutia žalovaného čís. konania: OdVS-6-8/2022-PravO zo dňa

1.6.2022, ktorým potvrdil personálny rozkaz číslo 2 147 zo dňa 18.3.2022 o prepustení žalobcu zo
služobného pomeru profesionálneho vojaka zo zákonného dôvodu uvedeného v ust. § 83 ods. 5 písm.
d) zákona č. 281/2015 Z.z. Vzhľadom na zistené disciplinárne porušenie zákona č. 281/2015 Z.z.
žalobcom, ktoré nadobudlo právoplatnosť a bolo podkladom na postup orgánu verejnej správy prvého
stupňa pre začatie konania o prepustení profesionálneho vojaka (či už v dočasnej, alebo stálej službe),

mohol orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnúť pri splnení zákonných podmienok podľa ust.
§ 83 ods. 5 písm. d) zákona č. 281/2015 Z. z.. Vzhľadom na predmet tohto súdneho prieskumu,
ktorý nasledoval po právoplatne skončenom disciplinárnom konaní, nepovažoval správny súd podanú
správnu žalobu žalobcu za správnu žalobu vo veci správneho trestania.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovanéhoakonania,ktorémupredchádzalo,zdôvodovuvedenýchvsprávnejžalobe,dospelkzáveru,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na ust. § 190 S.s.p.
správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

22. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na

náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).