Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/153/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125338425
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6125338425.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu
JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: PLENKALL SK s.r.o.,
Macharova 1104/3, 851 01 Bratislava, IČO: 46 699 864, zast.: JUDr. Martin Ritomský, advokát, Jána
Kollára 375/17, 901 01 Malacky, IČO: 55 226 451, proti žalovanému 2): Q.. Q. B. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. ulica XXX/X, XXX XX B. F., zast.: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO:

47 254 581, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava III č.k. 75Cb/94/2025-284 zo dňa 30.09.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 75Cb/94/2025-284 zo dňa
30.09.2025 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súdu prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 325 ods. 1, § 329 ods. 2, § 343 ods. 1, 2, 3, § 344,
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení súd prvej inštancie
uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 27.06.2025 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská
Bystrica v upomínacom konaní zaviazal žalovaného 1) - spoločnosť ŠOLCO, s.r.o., IČO: 50 595 130 a
žalovaného 2) - Q.. Q. B. V., nar. XX.XX.XXXX, zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 55.051,41 eur
s príslušenstvom z titulu nesplatenia úveru.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.07.2023 uzavrel so žalovaným 1) zmluvu o úvere č. 1008014730,
na základe ktorej mu poskytol podnikateľský úver vo výške 20.000,- eur, ktorý sa žalovaný 1) zaviazal
splácať podľa dohodnutého splátkového kalendára v 120-tich splátkach po 577,50 eur. Celková hodnota
úveru bola v zmysle súčtu splátok vo výške 69.300,- eur. Žalovaný splatil v nepravidelných splátkach
sumu 14.248,59 eur. Z úveru po vyhlásení jeho zročnosti zostala nesplatená suma 55.051,41 eur. Celý

úver sa stal splatným ku dňu 21.02.2024. Posledná splátka bola zaplatená dňa 23.10.2024.

3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci dňa 10.07.2025 platobným rozkazom sp. zn.
25Up/884/2025, proti ktorému podali žalovaní v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že z
internej komunikácie žalobcu je zrejmé, že aj v čase po vyhlásení zročnosti úveru žalobca dal žalovanej
2) možnosť, že ak zaplatí v stanovenom čase doterajší dlh, tak bude zachovaný splátkový kalendár aj

naďalej. Dlh bol ručiteľom uhradený, žalobca to akceptoval a so žalovanou 2) ďalej komunikoval, vyzýval
ju na jednotlivé mesačné úhrady, ktoré po zaplatení priraďoval k predpísaným mesačným splátkam.
Posledná splátka bola žalovanými uhradená dňa 23.10.2024, teda v pomerne dlhom časovom odstupe
od vyhlásenia zročnosti.

4. Po žiadosti žalobcu o pokračovanie v konaní Okresný súd Banská Bystrica podaním zo dňa

03.09.2025 postúpil spis tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na konanie vo veci.5. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 28.06.2025, pôvodne doručeným na
OkresnýsúdGalanta,sažalobcadomáhallenvočižalovanej2)nariadeniazabezpečovaciehoopatrenia,
ktorým by súd zriadil záložné právo k stavbe súpisné č. 579, druh zastavaná plocha a nádvorie,

postavenej na parcele č. 513/20 a 513/64, zapísanej na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie
B. F., okres Galanta, ktorá je vo vlastníctve žalovanej 2), a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky
zo zmluvy o podnikateľskom úvere v nesplatenej výške 55.051,41 eur s príslušenstvom.

6. Návrh odôvodnil žalobca tým, že žalovaná 2) čerpala podnikateľský úver pre svoju firmu ŠOLCO,

s.r.o., ktorej je 100 % vlastníkom-spoločníkom, je jej jediným konateľom a je ovládajúcou osobou,
ktorá je ako príjemca úveru v druhom rade v zmysle § 66aa Obchodného zákonníka zodpovedná
za jeho splatenie. Návrh žalobca odôvodnil rovnakými skutkovými okolnosťami ako žalobu vo veci
samej a doplnil, že k úveru bola zriadená zábezpeka formou Ručiteľského vyhlásenia na ručiteľa
Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. F. XXX. Žalovaná 2) odmieta komunikovať, nemá žiaden záujem
o vysporiadanie zostatku úveru, dlžnú sumu neuhradila ani po viacerých písomných, telefonických,

mailových a SMS výzvach. Ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že žalovaná sa v ostatnom
čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku, resp. chystá sa ho zbaviť, čo môže významne ovplyvniť
vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Základným majetkom žalovanej 2) sú nehnuteľnosti vyšpecifikované
v petite, ku ktorým žiada zriadiť záložné právo. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym
spôsobom žalovanú 2) neobmedzí.

7. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné zabezpečovacie opatrenie nariadiť,
založil žalobca do spisu nasledovné písomné doklady: Zmluva o podnikateľskom úvere k žiadosti č.
1008014730, Prehlásenie o vinkulácii, Ručiteľské vyhlásenie, Výzva na úhradu záväzku z úverovej
zmluvy - vyhlásenie zročnosti zo dňa 13.02.2024 adresované žalovaným, splátkový kalendár s

evidenciou splátok, prehľad pohybov k úveru č. 1008014730, výpis z obchodného registra žalovaného
1), výpis z katastra nehnuteľností, LV č. XXXX.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v danom prípade bol naplnený prvý predpoklad, a
to podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcom. Pokiaľ ide o preukázanie

existencie spôsobilosti predmetu záložného práva, žalobca založil do spisu výpis z LV č. XXXX s
dátumom vyhotovenia 28.06.2025, ktorým súdu preukázal, že nehnuteľnosti, ku ktorým žiada zriadiť
záložné právo sú vo vlastníctve žalovanej 2), čiže aj druhý predpoklad bol splnený.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že tvrdená pohľadávka žalobcu voči žalovanému je vo výške 55.051,41

eur a pozostáva z neuhradeného úveru. Súd prvej inštancie uviedol, že mal za osvedčené, že dňa
12.07.2023 uzavrel žalobca so žalovaným 1/ Zmluvu o úvere č. 1008014730, na základe ktorej mu
poskytol podnikateľský úver vo výške 20.000,00 eur. Z úveru ostala nesplatená suma 55.051,41 eur.

10. Vo vzťahu k splneniu predpokladu osvedčenia danosti nároku žalobcu súd prvej inštancie uvádza,

že je potrebné, aby hodnoverné osvedčenie nároku viedlo k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti
úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe je vyššia než miera pravdepodobnosti jej zamietnutia
(unesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/146/2018). Nevyhnutným predpokladom úspešnosti
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných
skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich

pravidlách a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého
rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/698/2013). Súd prvej
inštancie mal síce v danej veci osvedčený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 55.051,41 eur, ale výlučne
voči svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je žalovaný 1) a nie žalovaný 2). Žalovaný 2) nemá v konaní
o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pasívnu vecnú legitimáciu.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
V súlade s judikatúrou ku skutočnostiam, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí
predovšetkým také konanie žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý
je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce

jeho majetkové pomery. Súd má za to, že tento predpoklad osvedčený nebol. Žalobca neuviedol žiadne
konanie, ktorým by sa žalovaný zbavoval akéhokoľvek majetku. Opakované nesplnené sľuby na budúcu
realizáciu úhrady, nereagovanie na následné výzvy na úhradu, resp. zastavenie akejkoľvek komunikácie
zo strany žalovaného ako ani samotná existencia dlhu nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiaspoukazomnaust.§343CSP
súd z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol. O náhrade trov konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí

vo veci samej.

12. Voči uzneseniu Mestského súdu Bratislava III zo dňa 30.03.2025 podal v zákonom stanovenej
lehote žalobca odvolanie. Žalobca podal odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. h)
CSP a uviedol, že napadnuté uznesenie v bode 19. chybne predpokladá, že žalovaná nemá pasívnu

vecnú legitimáciu. To však nezodpovedá právnemu stavu, nakoľko medzi žalobcom a žalovanou existuje
relevantný záväzkový vzťah. Žalobca uvádza judikatúru Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 43/2018 a
upozorňuje,žeinštitútpasívnejvecnejlegitimácievkonaniachonariadeniezabezpečovaciehoopatrenia
je predmetom diskusií a ústavný súd úplne nevylúčil taký výklad § 343 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči tretej osobe. Ústavný súd sa vo svojich uzneseniach
vyjadril, že právna situácia musí byť hodnotená individuálne podľa okolností. Žalovaný je navyše

presvedčený o tom, že žalovaná je pasívne vecne legitimovaná, nakoľko je príjemcom úveru v 2. rade v
zmysle zmluvy. Taktiež platobný rozkaz, sp. zn. 25Up/844/2025 zo dňa 10.07.2025 na sumu 55.051,41
eur bol vydaný voči žalovanej a aj spoločnosti ŠOLCO, s.r.o., teda nielen voči ŠOLCO, s.r.o. a z toho
dôvodu uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať voči žalovanej a aj ŠOLCO, s.r.o. Žalobca
vyvodzuje ohrozenie výkonu exekúcie dôvodom, že žalovaná a ŠOLCO, s.r.o. prestali riadne splácať

zvyšok úveru a tým dali jasný signál, že porušenie nastalo a že pokračovanie v plnení nie je garantované.
Z tejto skutočnosti možno podľa žalobcu predpokladať, že v ďalšom kroku môžu pristúpiť ku konaniu,
ktorým ohrozia budúci výkon exekúcie. Žalobca uvádza, že nehnuteľnosť predstavuje pre žalovanú a
ŠOLCO, s.r.o. jediný významný majetok. Vyslovil obavu z marenia vymožiteľnosti pohľadávky. Žalobca
apeluje na skutočnosť, že na nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v prospech Tatra banka, a.s., so

sídlom Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, a to na základe zmluvy o záložnom práve
k úveru č. 5120030158 - č.z. 172/202. Pokiaľ ide o osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie Krajský
súd v Košiciach v uznesení zo dňa 17.07.2017, sp. zn. 2Cob/66/2017, uviedol, že obava z ohrozenia
exekúcie nemusí vychádzať výlučne z aktívneho konania žalovaného, ale môže byť založená aj na
objektívnych okolnostiach prípadu, najmä na existencii záložných práv na jeho majetok. V prejednávanej

veci je nesporné, že nehnuteľnosti žalovaného sú zaťažené záložným právom v prospech Tatra banka,
a.s., čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. F., priloženého k návrhu. Existencia
záložného práva zakladá prednostné postavenie záložného veriteľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky,
a to v súlade s princípom priority podľa § 151k Občianskeho zákonníka. Za týchto okolností je daná
reálna obava, že pohľadávka žalobcu, ak by nebola zabezpečená zabezpečovacím opatrením, by

v prípade výkonu rozhodnutia nemusela byť uspokojená. Súd preto konštatuje, že žalobca osvedčil
potrebu neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu hrozby zmarenia budúcej exekúcie. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava III, zo dňa 30.09.2025, sp. zn. 75Cb/94/2025, uznesením takto rozhodol:

Súd mení uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 30.09.2025, sp. zn. 75Cb/94/2025 tak, že
zriaďuje k pozemku s parcelným číslom 513/20, evidovaný ako parcela registra „C“, o výmere 579
m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a pozemku s parcelným číslom 513/64, evidovaný
ako parcela registra „C“, o výmere 171 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a stavbe so
súpisným číslom 579, postavenej na parcele reg. „C“, parc. č. 513/64, zapísaným na Liste vlastníctva

číslo XXXX, vedeným pre katastrálne územie: B. F., obec: B. F. okres: Galanta, ktoré sú vo vlastníctve
žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči
žalovanému a ŠOLCO, s.r.o., so sídlom Osloboditeľská 10, 831 07 Bratislava, IČO: 50 595 130, zo
zmluvy o podnikateľskom úvere č. 1008014730 zo dňa 12.07.2023, v nesplatenej výške 55.051,41 eur
s príslušenstvom. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

13. V replike k odvolaniu sa žalovaný vyjadril, že žalobca zamlčal skutočnosť, že žalovaní iniciovali
konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26Csp/153/2024, a to vo veci určenia, že
úver poskytnutý žalobcom, žalovaným je bez úrokov a poplatkov. Uvedené konanie doposiaľ prebieha

a nebolo právoplatne ukončené. Na základe uvedeného je vidieť, že žalovaní nie sú pasívnymi, ale v
rámci možností, ktoré im právny poriadok priznáva, sa bránia a rozporujú tvrdenia žalobcu. Zároveň
poukazuje aj na to, že žalobca podal návrh na vydanie PR z rovnakého titulu ako v tomto konaní, pričom
predmetné konanie vedené na OS BB pod sp. zn. 25Up/1637/2024 bolo po podaní odporu žalovanou vrade2.zastavenénazákladespäťvzatiaŽalobcu(viďpríloha).Akbysatedažalovanísnažiliakýmkoľvek
spôsobomukrátiťžalobcu,užbysanejakýmspôsobomzačalizbavovaťsvojhomajetku,atospoukazom
na konanie OS BB pod sp. zn. 25Up/1637/2024, pričom ale takéto ich konanie žalobca nepreukázal, ani

netvrdil a ani takýmto spôsobom žalovaní nekonajú. Práve naopak, žalovaní využívajú len tie zákonné
prostriedky, ktoré im právny poriadok priznáva na ochranu ich práv a právom chránených záujmov. Podľa
žalovaných je síce pravdou, že prestali splácať úver zo dňa 25.04.2025, ako aj úver zo dňa 12.07.2023,
pretožehopovažujúzabezúročnýabezpoplatkov.Žalovanýďalejpoukazujenakomunikáciuzaplikácie
WhatsApp a požiadaní o poskytnutie úveru s tým, že záujemca nemá ani IČO a ani SRO a tento mal

záujem zobrať si úver cez firmu kamaráta záujemcu a následne bol dopytovaný aj na to, či by nebol
problém, ak by peniaze išli priamo na účet záujemcu z dôvodu rekonštrukcie domu, teda na účet FO
nepodnikateľa a na účel nesúvisiaci s podnikaním. Následne bol záujemca kontaktovaným zo strany
zamestnanca žalobcu, ktorý mu oznámil: „Toto sú také nejaké, je to taká neštandardná kľučka, no ale
keďže my poskytujeme nebankový úver tak dokážeme robiť kadečo a hľadáme vždy cestu ako úver
poskytnúť.“ Z uvedeného je vidieť, že aj v prípade, ak je žalobcovi oznámené, že žiadateľ nemá IČO

ani SRO a nechce úver ani na podnikanie, tak žalobca je ochotným a schopným robiť podľa jeho slov
aj neštandardné kľučky a dokáže robiť kadečo, čo opäť spochybňuje hodnovernosť tvrdení žalobcu a
jeho úmysel. Žalovaný na tvrdenia žalobcu ďalej uviedol, že je názoru, že predmetný návrh žalobcu bol
od svojho počiatku nedôvodným a jeho snahou bolo len šikanovať žalovaných. Žalobca totiž neuviedol
jedinúskutočnosť,ktorábyodôvodňovalanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Akbypritomjediným

dôvodom malo byť to, že žalovaní prestali splácať predmetný dlh a domáhajú sa jeho preskúmania
súdnou cestou, tak by museli súdy nariadiť zabezpečovacie opatrenie na väčšinu nehnuteľností v
Slovenskej republike. Na základe vyššie uvedeného, ako aj z dôvodu doterajšieho obsahu súdneho
spisu žalovaný pokladá Návrh na nariadenie NO aj s odvolaním v celom rozsahu za nedôvodné a
neodôvodnené. Zároveň súhlasí s právnym názorom súdu, že žalovaná 2) nemá v tomto konaní pasívnu

legitimáciu, pričom opak žalobca nepreukázal. Na základe uvedeného preto navrhujeme, aby súd druhej
inštancie odvolanie žalobcu zo dňa 17.10.2025 zamietol ako nedôvodné a priznal žalovaným náhradu
trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu
spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania a vyjadreniami dospel Krajský súd v Bratislave k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko odvolacie dôvody neboli naplnené.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 CSP vecne správne. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom
žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

17.Podľa§343ods.1,2,3CSP,zabezpečovacímopatrenímmôžesúdzriadiťzáložnéprávonaveciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak
jeobava,žeexekúciabudeohrozená.Záložnéprávosazriaďujevydanímuzneseniaozabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať
až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

18. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

19. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.21. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,
kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).

23. Znenie § 343 ods. 1 CSP ustanovuje, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie
primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy
inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa neodkladného/zabezpečovacieho

opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu
na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326
ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia

listiny, na ktoré sa navrhovateľ opatrenia odvoláva.

24. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo, zredukovalo, možné nebezpečenstvo

zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa prostredníctvom exekúcie.

25. Popri všeobecných náležitostiach podania tak musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s
§ 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku

ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť, že exekúcia bude ohrozená. Zjavne nedôvodnému
alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,

že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené,
že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda
súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani

jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva
a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Spôsobilým predmetom
záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť
len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov.

Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany
je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv.
primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí
súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu
k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu

zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu
a požiadavku proporcionality.

26. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú
splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobca ničím neosvedčil, že

by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby
sa aspoň osvedčila danosť práva, a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy,
nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych
vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Žalobca domáhajúci sa nariadeniazabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, že osoba, na
majetok ktorej navrhuje riadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak, že v konečnom
dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej,

resp.kzmareniuprípadnéhonútenéhovýkonurozhodnutia.Ohrozenienárokužalobcu,čiužsubjektívne
alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná možnosť
ohrozenia práv žalobcu. Samotná existencia pohľadávky veriteľa sama o sebe ešte nepredstavuje
predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie v odseku 20 odôvodnenia napadnutého uznesenia, že žalobca neosvedčil existenciu

obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalovaný nešpecifikoval žiadne kroky dlžníka, ktoré by zakladali
dôvodnú obavu z možného zmarenia exekúcie. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že pre posúdenie
existencieobavyzmareniaexekúciejepotrebnézohľadniťakookolnostitýkajúcesakonkrétnychúkonov
dlžníka smerujúcich k prípadnému zmareniu budúcej existencie, tak aj okolnosti ovplyvňujúce danú
konkrétnu situáciu v širšom meradle. „Existenciu obavy z ohrozenia existencie je potrebné vnímať aj v
širších súvislostiach, než len z vyvíjania aktivít zo strany povinnej osoby“ (Uznesenie Ústavného súdu

I. ÚS 384/2023 z 18.07.2023). Odvolací súd však konštatuje, že z tvrdení žalobcu a obsahu spisu
nevyplývajú žiadne skutočnosti, resp. okolnosti, ktoré by, a to ani v širšom meradle mohli mať vplyv na
prípadné zmarenie exekúcie.

27. Odvolací súd sa osobitne zaoberal odvolacou argumentáciou žalobcu, podľa ktorej má byť obava

z ohrozenia budúcej exekúcie daná samotnou existenciou skoršieho záložného práva v prospech tretej
osoby. Žalobca v odvolaní apeloval na skutočnosť, že na nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v
prospechTatrabanka,a.s.PoukázalpritomnauznesenieKrajskéhosúduvKošiciachzodňa17.07.2017
sp. zn. 2Cob/66/2017. Uvedenú argumentáciu odvolací súd považoval za neprípustné novoty v zmysle §
366 CSP, nakoľko nespĺňa ani jednu z podmienok stanovených v písm. a) až d) citovaného ustanovenia.

Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie uvedenú argumentáciu pri odôvodňovaní predpokladov
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neuviedol a zároveň nepreukázal, že by ju bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu na ňu odvolací súd
neprihliadal, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolacom konaní preskúmava ku dňu vydania
rozhodnutia, t.j. 30.09.2025.

28. Odvolací súd zároveň prihliadol aj na zásadu primeranosti zásahu do majetkových práv dotknutej
osoby. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve fyzickej osoby predstavuje
významný zásah do jej dispozičného práva, ktorý je prípustný len v prípade, ak je osvedčená nielen
dôvodnosť nároku, ale aj reálna a konkrétna hrozba zmarenia jeho uspokojenia. V situácii, keď žalobca

neosvedčil bezprostrednú hrozbu ohrozenia exekúcie, by nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovanej 2).

29. Samotné posúdenie pasívnej legitimácie žalovanej 2) vo vzťahu k nároku uplatnenému podanou
žalobou bude predmetom konania vo veci samej. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných

skutočností odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca neosvedčil
základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil, že
prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, a preto nie sú splnené podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

30. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil, a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

31. O náhrade trov konania súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP).

32. Toto uznesenie bolo členkami senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených
§ 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).