Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoCsp/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123417748
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6123417748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu

JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava -mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., o zaplatenie sumy 97,10 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty
vo výške 73 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 16Csp/11/2024 – 153
zo dňa 28. 08. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 16Csp/11/2024 – 153 zo dňa 28. 08. 2024 p

o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 2 prvá veta, § 5 ods. 1, § 5
ods.4,§15ods.1,§43ods.1písm.a/,ods.12písm.b/,§44ods.1prváadruhávetazákonač.351/2011

Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných
služieb (ďalej aj ako „ZoEK“), § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, § 39, § 41, § 45 ods. 1, § 52 ods.
1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. k/, ods. 5, § 524 ods. 1, ods. 2, § 525 ods. 2, § 544
ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia istiny
vo výške 97,10 eura, zmluvnej pokuty vo výške 73 eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 6 eur od 11. 01. 2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 9,60 eura od 11. 01. 2021
do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 40,80 eura od 11. 01. 2021 do zaplatenia, vo výške 5 %
ročne zo sumy 1,50 eura od 11. 02. 2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 13,60 eura od
11. 02. 2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1,50 eura od 11. 03. 2021 do zaplatenia, vo
výške 5 % ročne zo sumy 13,60 eura od 11. 03. 2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy

1,50 eura od 11. 04. 2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1,50 eura od 11. 05. 2021
do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1,50 eura od 11. 06. 2021 do zaplatenia, vo výške 5 %
ročne zo sumy 1,50 eura od 11. 07. 2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1,50 eura od
11. 08. 2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1,50 eura od 11. 09. 2021 do zaplatenia, vovýške 5 % ročne zo sumy 1,50 eura od 11. 10. 2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa § 44 zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou

D. E., s. r. o. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné
elektronické komunikačné služby, ako aj prenechal do nájmu žalovanému ním vybrané zariadenia, za čo
sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby a cenu nájmu. Právny predchodca
žalobcu poskytol a sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas, ako
ajprenechaldonájmužalovanýmvybranézariadenia.Nacenudodanýchslužiebacenunájmuzariadení

v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému
faktúru č. 2012185736 s dátumom splatnosti dňa 10. 01. 2021 vo výške 40,80 eura ku dňu postúpenia
pohľadávky, faktúru č. 2012185736 s dátumom splatnosti dňa 10. 01. 2021 vo výške 6 eur ku dňu
postúpenia pohľadávky, faktúru č. 2012185736 s dátumom splatnosti dňa 10. 01. 2021 vo výške 9,60
eura ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. 2101147527 s dátumom splatnosti dňa 10. 02. 2021
vo výške 13,60 eura ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. 2101147527 s dátumom splatnosti dňa

10. 02. 2021 vo výške 1,50 eura ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. 2102218199 s dátumom
splatnosti dňa 10. 03. 2021 vo výške 13,60 eura ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. 2102218199
s dátumom splatnosti dňa 10. 03. 2021 vo výške 1,50 eura ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č.
2103216636 s dátumom splatnosti dňa 10. 04. 2021 vo výške 1,50 eura ku dňu postúpenia pohľadávky,
faktúru č. 2104215557 s dátumom splatnosti dňa 10. 05. 2021 vo výške 1,50 eura ku dňu postúpenia

pohľadávky, faktúru č. 2105214497 s dátumom splatnosti dňa 10. 06. 2021 vo výške 1,50 eura ku dňu
postúpenia pohľadávky, faktúru č. 2106213237 s dátumom splatnosti dňa 10. 07. 2021 vo výške 1,50
eura ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. 2107196287 s dátumom splatnosti dňa 10. 08. 2021
vo výške 1,50 eura ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. 2108158075 s dátumom splatnosti dňa
10. 09. 2021 vo výške 1,50 eura ku dňu postúpenia pohľadávky a faktúru č. 2109193137 s dátumom

splatnosti dňa 10. 10. 2021 vo výške 1,50 eura ku dňu postúpenia pohľadávky, pričom poplatky a pokuta
za porušenie záväzku viazanosti účtované žalovanému nie sú predmetom žaloby. Žalobca ďalej uviedol,
že si voči žalovanému uplatňuje aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu nevrátenia zariadení
prenechaných žalovanému do nájmu, vyúčtovaný vo faktúre č. 2111208094 s dátumom splatnosti dňa
10. 12. 2021 na sumu 73 eur ku dňu postúpenia pohľadávky. Napriek tomu, že právny predchodca

žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil,
ako aj prenechal žalovanému do nájmu ním vybrané zariadenia, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými
dojednaniamizmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebdohodnutúcenuzaposkytnutéslužby,cenunájmu
a pokuty vyúčtované za nevrátené zariadenia neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s jej
zaplatením. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou D. E., s. r. o. ako

postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. ako postupníkom, bola pohľadávka voči žalovanému
z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby, z titulu nezaplatenej ceny nájmu zariadení a z
titulu nezaplatených pokút za nevrátené zariadenia v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o
čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s §
526Občianskehozákonníka.Žalobcasivtomtokonaníuplatňujevočižalovanémulenčasťpostúpeného

nároku titulom nezaplatenej ceny za riadne a včas poskytnuté verejné služby, titulom nezaplatenej ceny
nájmu zariadení a titulom nezaplatených pokút za nevrátené zariadenia vo výške 170,10 eura spolu s
príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených žalobcom

a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297
písm. b/ CSP, nakoľko mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
sumu 1 000 eur. Súd tak rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 28. 08. 2024.
Podľa názoru prvoinštančného súdu bolo na právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní verejných

služieb potrebné aplikovať zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, zákon č. 452/2021
o elektronických komunikáciách, ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákon č.
250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba
nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobcovi nesvedčí v predmetnom spore aktívna vecná legitimácia.
Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd prvej inštancie preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo

zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením
zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 17. 09. 2020. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu
odvodzoval z uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 03. 2023.V prípade pohľadávok vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu medzi podnikom a účastníkom podľa
zákona č. 452/2021 o elektronických komunikáciách, je však potrebné okrem ustanovenia § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 86 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách,

a žalobcu tak v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu uvedeného v tomto
ustanovení a teda, že právny predchodca žalobcu (D. E., s. r. o.) ako veriteľ pohľadávky a podnik,
písomne vyzval žalovaného ako dlžníka na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho
splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia
splatnej pohľadávky podniku voči dlžníkovi na tretí subjekt bez súhlasu dlžníka.

Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie, aby v zmysle § 150 ods. 2 CSP v lehote 10 dní preukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore, a to preukázaním platného postúpenia pohľadávky
podľa § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, a síce, že žalovaný
bol pred postúpením pohľadávky vyzvaný v zmysle § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z., a že sa
táto výzva dostala do jeho dispozičnej sféry, zaslal súdu prvej inštancie vyjadrenie, v ktorom uviedol,
že žalovaný bol právnym predchodcom vyzvaný na plnenie vyúčtovacími faktúrami, ktoré sú svojím

obsahom výzvou na plnenie. Nedoručenie faktúr, ktorých zaplatenie je predmetom sporu, zo spisu
nevyplýva, ich nedoručenie žalovaný nepoprel. Žalobca ďalej argumentoval, že žalovaný si zvolil
spôsob doručovania vyúčtovacích faktúr elektronicky zverejnením na internetovej stránke právneho
predchodcu, pričom zverejnením vyúčtovacích faktúr, ktorých zaplatenie je predmetom sporu, zmluvne
dojednaným spôsobom na internetovej stránke predchodcu, splnil predchodca všetky esenciálne

podmienky vyžadované obsahom § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., pričom tiež poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoCsp/40/2022 – 152.
Faktúry, ktorými právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému ceny za poskytnuté a prijaté plnenia,
nemožno podľa názoru prvoinštančného súdu považovať za výzvu v zmysle § 86 ods. 5 zákona o
elektronických komunikáciách. V tomto smere súd poukázal na právny názor Krajského súdu v Nitre

vyjadrený v jeho uznesení sp. zn. 7CoCsp/12/2021 zo dňa 29. 04. 2022, bod 14. odôvodnenia, v zmysle
ktorého: „Odvolací súd však súhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že jednotlivé faktúry nemožno
považovať za písomnú výzvu žalovanému, pretože podľa ust. § 43 ods. 13 má ísť o výzvu a nie o
oznámenie dlžníkovi, akú sumu za poskytnuté služby má veriteľovi zaplatiť.“
Za kvalifikovanú výzvu, ktorá napĺňa účel § 86 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách, by bolo

možné považovať listinu označenú ako „Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb“ zo dňa
19. 10. 2021, avšak žalobca napriek výzve súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa táto listina
dostala do dispozičnej sféry žalovaného tak, ako to má na mysli § 45 Občianskeho zákonníka, a to
bez ohľadu na to, aký z dojednaných spôsobov doručovania obsiahnutých v časti VIII. Všeobecných
podmienok pre poskytovanie verejných služieb si právny predchodca žalobcu v danom prípade zvolil.

V konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaný dal právnemu predchodcovi žalobcu súhlas
na postúpenie pohľadávky, v prípade ktorom by sa tak zaslanie vyššie spomenutej výzvy a nepretržité
dlhšie ako 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku nevyžadovalo. V
zmysle uvedeného mal tak súd prvej inštancie za to, že v danom prípade nebola splnená ani jedna
z podmienok, za ktorých môže podnik postúpiť svoju splatnú pohľadávku inej osobe, a síce písomná

výzva týkajúca sa postúpenia zamýšľaných splatných pohľadávok, ktorá sa dostala do dispozičnej sféry
účastníka, viac ako 90 dní trvajúce nepretržité omeškanie so splnením peňažného záväzku napriek tejto
výzve ako ani súhlas účastníka s postúpením pohľadávky.
Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v § 86 ods. 5
zákona o elektronických komunikáciách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom (s

poukazom na § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a tento právny úkon je tak v časti uplatňovanej
pohľadávky absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 41 Občianskeho
zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je
neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že aj pre prípad, že by sa na uplatňované zmluvné pokuty §
86 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách nevzťahoval, tak v prípade prenajatého technického
zariadenia (bod f/ zmluvy) ako aj v prípade vypožičaného technického zariadenia (bod g/ zmluvy)
zmluva zakotvuje povinnosť účastníka vrátiť prenajaté, resp. vypožičané technické zariadenia v lehote
15 dní od zániku zmluvy, pričom pre prípad porušenia tejto povinnosti vzniká podniku v zmysle zmluvy

voči účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V konaní však nebol zánik zmluvného vzťahu
preukázaný, keďže nebolo preukázané, že sa odstúpenie od zmluvy dostalo do dispozičnej sféry
žalovaného tak, ako to má na mysli § 45 Občianskeho zákonníka, a teda podľa názoru súdu prvej
inštancie neboli splnené podmienky na uplatňovanie zmluvných pokút. Aj v prípade, že by účinkyriadneho odstúpenia od zmluvy nastali, súd prvej inštancie dal do pozornosti žalobcu ustanovenia
§ 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/ a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Právnym predchodcom dojednané zmluvné pokuty nijakým spôsobom nezohľadňujú

významné skutočnosti týkajúce sa záväzkového vzťahu, ako je napr. výška nedoplatku za poskytnuté
služby alebo dĺžka trvania zmluvného vzťahu, keď od žalovaného sa v prípade porušenia zmluvných
povinností paušálne požaduje zaplatenie dojednaných zmluvných pokút v plnej výške, v dôsledku čoho
sú dojednania o zmluvných pokutách neplatné.
V súvislosti s často sa objavujúcou argumentáciou ohľadom § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, súd prvej inštancie

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, podľa ktorého
„súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta“, ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. 06. 2019, sp. zn.: I. ÚS 246/2019, podľa
ktorého „pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP)
povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok.“

Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že postupom podľa § 297 písm. b/ CSP žalobcovi neodňal
právo na spravodlivý súdny proces, práve naopak, konal tak v prejednávanej veci v súlade so zásadou
hospodárnosti konania, keď žalobcu výzvou podľa § 150 ods. 2 CSP vyzval na preukázanie jeho aktívnej
vecnej legitimácie v predmetnom konaní, pričom ho tiež upozornil na sudcovskú koncentráciu konania s
tým, že s poukazom na § 153 ods. 1 a 2 CSP na prostriedky procesného útoku predložené po tejto lehote

neprihliadne. Súd žalobcu po obdržaní jeho vyjadrenia na výzvu súdu následne vyzval na späťvzatie
zjavne nedôvodnej žaloby podľa 138 CSP, na ktorú výzvu už žalobca žiadnym spôsobom nereagoval.
Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany dodávateľa naproti prostriedkom procesného útoku
a procesnej obrany spotrebiteľa podliehajú sudcovskej koncentrácii konania, pričom za tejto procesnej
situácie by tak nič nezmenilo ani nariadenie pojednávania v predmetnej veci, keďže súd by na skutkové

tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom po lehote určenej vo výzve zo dňa 12. 06. 2024 v zmysle
sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol tou stranou
sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému
preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie žalovanému nárok

na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým podľa § 365
ods. 1 písm. h/ CSP napadol predmetný rozsudok v celom jeho rozsahu a navrhol, aby ho odvolací súd
podľa § 388 CSP zmenil tak, že podanej žalobe vyhovie a prizná žalobcovi nárok na plnú náhradu trov

konania.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že žalobcovi
nesvedčí aktívna legitimácia v spore pre nepreukázanie splnenia podmienok pre platné postúpenie
telekomunikačnejpohľadávky.Nedostatokaktívnejlegitimáciesúdodôvodniltým,ženedošlokplatnému
postúpeniu žalovanej pohľadávky pre absenciu písomnej výzvy pred postúpením podľa § 86 ods. 5

zákona č. 452/2021 Z. z. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný bol predchodcom žalobcu
vyzvaný na plnenie vyúčtovacími faktúrami, ktoré sú svojím obsahom výzvou na plnenie. Nedoručenie
faktúr, ktorých zaplatenie je predmetom tohto sporu, zo spisu nevyplýva. Ich nedoručenie žalovaný
nepoprel. Zároveň uviedol, že prvoinštančnému súdu predložil odstúpenie predchodcu žalobcu s výzvou
na plnenie zo dňa 19. 10. 2021. Nedoručenie odstúpenia takisto zo spisu nevyplýva, žalovaný doručenie

odstúpenianerozporoval.Žalobcasúdupredložilajzmluvuopostúpenípohľadávokspolusidentifikáciou
žalovanej pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky, pričom relevantné oznámenie o
postúpení pohľadávky preukazuje v hmotnoprávnej rovine jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.
V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/01 zo dňa 11. 06. 2013.
Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný si zvolil spôsob doručovania vyúčtovacích faktúr elektronicky

zverejnením na internetovej stránke jeho predchodcu, čo vyplýva z predloženej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb. Zverejnením vyúčtovacích faktúr zmluvne dojednaným spôsobom na internetovej
stránke predchodcu žalobcu splnil predchodca žalobcu všetky esenciálne podmienky vyžadované §
86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z. K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohtosporu, došlo riadne a platne, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto spore. Správnym právnym
posúdením veci by súd prvej inštancie musel dospieť k záveru, že žalobcovi v tomto spore svedčí aktívna
legitimácia.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP)

a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale
tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný tak rozsahom odvolania, ako aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V zmysle § 380 ods. 2
CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len
v rozsahu jediného odvolacieho dôvodu žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom
starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Súd
prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v konaní a svoje úvahy aj náležite odôvodnil. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody

napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

12. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom,
ktorý nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odôvodnil tým, že nedošlo k platnému postúpeniu
žalovanej pohľadávky pre absenciu písomnej výzvy pred postúpením podľa § 86 ods. 5 zákona č.

452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách. Žalobca v tejto súvislosti argumentoval tým, že žalovaný
bol predchodcom žalobcu vyzvaný na plnenie vyúčtovacími faktúrami, ktoré sú svojím obsahom výzvou
na plnenie, pričom nedoručenie faktúr, ktorých zaplatenie je predmetom tohto sporu, zo spisu nevyplýva
a ani ho žalovaný nepoprel. Poukázal tiež na to, že prvoinštančnému súdu predložil odstúpenie
predchodcu žalobcu s výzvou na plnenie zo dňa 19. 10. 2021, ktorého nedoručenie takisto zo spisu

nevyplýva a žalovaný doručenie odstúpenia nerozporoval. Súdu bola predložená aj zmluva o postúpení
pohľadávok spolu s identifikáciou žalovanej pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky,
pričomrelevantnéoznámenieopostúpenípohľadávkypreukazujevhmotnoprávnejrovineaktívnuvecnú
legitimáciu žalobcu v tomto spore.

13. Podľa § 86 ods. 5 prvá veta zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (01. 03. 2023), ak je napriek písomnej výzve
podniku účastník, nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku
voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnémuzáväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Z obsahu tohto ustanovenia je zrejmé,
že k platnému postúpeniu peňažnej pohľadávky bez súhlasu účastníka (žalovaného) mohol podnik
(právny predchodca žalobcu) pristúpiť iba za splnenia podmienky, že bol účastník napriek písomnej

výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku.
Za takúto výzvu rozhodne nemožno považovať faktúry ako účtovné doklady, ktorými boli poskytnuté
služby žalovanému vyúčtované, ako to žalobca v konaní účelovo tvrdil. Zo žalobcom predložených
dôkazovmožnozhľadiskaobsahuzakvalifikovanúvýzvunazaplateniepeňažnejpohľadávkypovažovať
len odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb datované dňom 19. 10. 2021, keďže jeho

súčasťoujeajvýzvanaúhraduvtomčaseaktuálnehozáväzkužalovanéhovočiprávnemupredchodcovi
žalobcu vo výške 112 eur, vrátane upozornenia, že ak je žalovaný napriek písomnej výzve nepretržite
dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, môže právny predchodca
žalobcu v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov postúpiť svoju pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku žalovaného
písomnou zmluvou aj bez jeho súhlasu. Doručenie tejto písomnosti do dispozičnej sféry žalovaného

(§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka) však žalobca žiadnym zo spôsobov doručovania písomností
podnikom obsiahnutých v časti VIII. Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb
v konaní nepreukázal. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že bez preukázateľného doručenia tejto výzvy
žalovanému, viac ako 90 dní trvajúcemu nepretržitému omeškaniu žalovaného so splnením peňažného
záväzku napriek tejto výzve a súčasnej absencii súhlasu žalovaného s postúpením pohľadávky, nemohli

byť naplnené zákonné predpoklady platného postúpenia tejto pohľadávky žalobcovi. Súd prvej inštancie
tak postupoval správne, keď zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 03. 2023 vyhodnotil v časti
uplatňovanýchpohľadávokakoabsolútneneplatnýprávnyúkonpodľa§39vspojenís§41Občianskeho
zákonníka. V dôsledku uvedenej skutočnosti žalobca nie je nositeľom žalovaného práva, a preto mu
nesvedčí ani aktívna vecná legitimácia v tomto spotrebiteľskom spore.

14. Odvolací súd záverom k veci poznamenáva, že v danom prípade nebolo možné vychádzať z toho, že
žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, a preto ostali nesporné, čo malo viesť súd prvej inštancie
k automatickému vyhoveniu žalobe. Žalovaný síce platnosť postúpenia pohľadávky nenamietal, avšak
v posudzovanej veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ

nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz (§ 295 CSP). Takýmto dôkazom, ktorý si súd prvej inštancie od žalobcu
vyžiadal, bol dôkaz o tom, že výzva podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách účinného do 31. 01. 2022 (teraz § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. Z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov), ktorá bola uvedená v odstúpení od zmluvy o poskytovaní

verejných služieb zo dňa 19. 10. 2021, sa dostala do sféry dispozície žalovaného. Procesný postup
prvoinštančného súdu plne korešpondoval so zákonnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany (§
290 a nasl. CSP), v ktorých je súd povinný prihliadať na ochranu spotrebiteľa ex offo. Pokiaľ ide
o skúmanie vecnej legitimácie v spore, súd ju z úradnej povinnosti skúma vždy aj bez návrhu, a to aj
v prípade, ak to žiadna zo sporových strán nenamieta.

15. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane závislého výroku o trovách konania,
ktorých náhradu súd úspešnému žalovanému dôvodne nepriznal, nakoľko mu v prvoinštančnom konaní
žiadne nevznikli.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalovaný,
mal by proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však ani v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu nárok na ich náhradu odvolací súd nepriznal.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.