Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121206550
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4121206550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Polomský, so
sídlom kancelárie: Miletičova 21, 821 08 Bratislava, značka správcu S1383, správca úpadcu: Aeolus,
s. r. o., Mostná 29, 949 01 Nitra,
IČO: 31 449 069, zast. Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, Školská 3, 949 01 Nitra,
IČO: 42 371 601, proti žalovanému: KOUNOPETRA ANONYMI XENODOCHEIAKI KAI TOURISTIKI
ETAIREIA - IONIAN SEA A.E., Kounopetra 0, 28 200 Katogi, Grécko, zapísaný v gréckom obchodnom
registri pod číslom 123402134000, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 27Cbi/3/2021-593 zo dňa 19. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 27Cbi/3/2021-593 zo dňa 19. júna 2023
p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie(ďalejaj„súd“)prvýmvýrokomzamietolžalobu
žalobcu. Druhým výrokom nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
právne posúdil a odôvodnil s poukazom na ust. § 177 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 57 ods. 1-4, § 59 ods. 1, 3 a 4, § 62 ods. 1
a 5, § 63 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 369 ods. 1 a
2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObZ (ďalej len „vyhláška“).

2. Vo svojom rozhodnutí konajúci súd uviedol, že žalobca sa ako správca úpadcu - na ktorého majetok
je vedený na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23K/1/2020 konkurz - žalobou proti žalovanému domáhal

určenia právnej neúčinnosti právnych úkonov - úhrad peňažných záväzkov úpadcu ako dlžníka voči
žalovanému, vykonanými bezhotovostným prevodom, a to (i/) zo dňa 28.02.2020 v sume 15.000,- EUR,
(ii/) zo dňa 04.02.2020 v sume 15.000,- EUR, (iii/) zo dňa 20.12.2019 v sume 2.664,- EUR, všetkých na
účet žalovaného, voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod
vyššie uvedenou spisovou značkou. V nadväznosti na toto určenie sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť
v prospech všeobecnej podstaty úpadcu sumu 32.664,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

z tejto sumy od 28.02.2020 do zaplatenia.

3. Vec súd prvej inštancie prejednal na pojednávaní konanom dňa 24.02.2023a 19.05.2023 v neprítomnosti žalovaného na základe uznesenia o konaní pojednávania v jeho
neprítomnosti, vyhlásenom na pojednávaniach. Žalovaný sa na pojednávania nedostavil, hoci bol na ne
riadne a včas predvolaný (§ 178 ods. 1 a 2 CSP),

a v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa.

4. Súd označil žalovaného v záhlaví rozsudku podľa stavu vyplývajúceho z gréckeho obchodného
registra ku dňu verejného vyhlásenia rozsudku.

5. Žalobca počas konania zotrval na svojich vyjadreniach a na žalobnom návrhu. Nad ich rámec
v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 19.05.2023 doplnil, že uspokojené pohľadávky
žalovaného vznikli zo žalovaným poskytnutých služieb úpadcovi, spočívajúcich v ubytovaní a v strave
klientov úpadcu na ostrove Kefalónia
v Grécku, ako to vyplynulo aj z poznámky uvedenej úpadcom v platobnom príkaze.

6. Keďže žalobca odvodzoval žalobou uplatnený nárok z toho, že (i/) úpadca právnymi úkonmi zvýhodnil
žalovaného veriteľa oproti ostatným veriteľom, (ii/) úpadca vykonal právne úkony počas úpadku a
(iii/) úpadca nimi ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok do konkurzu, súd uzatvoril (zhodne so
žalobcom), že žalobca odporovaciu žalobu založil na skutkovej podstate zvýhodňujúcich právnych
úkonov, upravenej

v § 59 ZKR, keďže uvedené právne závery boli kumulatívnymi podmienkami odporovania
zvýhodňujúcich právnych úkonov.

7. Žalobca uplatnil žalobou odporovacie právo voči úkonom, ktoré majú byť právnym úkonom splnenia
peňažných záväzkov úpadcu voči žalovanému veriteľovi.

8. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ustálil, že existencia dlžnícko-veriteľského vzťahu je
esenciálnym predpokladom splnenia prvej z hmotnoprávnych podmienok odporovania zvýhodňujúcemu
právnemu úkonu. Povinnosť i bremeno tvrdenia (a to tvrdenia substancovaného), ako aj povinnosť i
bremeno dôkazné je v tomto smere

v plnom rozsahu na žalobcovi, ktorý uplatňuje žalobou odporovacie právo.
V prejednávanej veci tak bol žalobca povinný uviesť skutkové tvrdenia, ktoré možno subsumovať
pod konkrétnu hmotnoprávnu normu, z ktorých by po ich právnom posúdení vyplývalo, že medzi
úpadcom a žalovaným existoval dlžnícko-veriteľský vzťah a vzhľadom na to, že žalobca tvrdí, že
žalobou odporovanými právnymi úkonmi došlo k splneniu záväzku úpadcu voči žalovanému, bolo

jeho povinnosťou uviesť, čo bolo obsahom predmetného dlžnícko-veriteľského vzťahu, až v spojení s
čím by bolo možné právne posúdiť, či v konaní nesporné a aj vykonaným dokazovaním preukázané
prevody finančných prostriedkov z bankového účtu úpadcu žalovanému (listinné dôkazy na č.l. 39-41)
sú právnym úkonom splnenia záväzku úpadcu voči žalovanému. To, či určitý prejav vôle - akým sú v
prejednávanej veci vykonané prevody peňažných prostriedkov (ktorých prevod je skutkovým tvrdením,

v konaní aj preukázaným) je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, je právnou
otázkou (preto tvrdenie žalobcu o tom, že dané prevody sú splnením záväzku žalobcu boli právnym
tvrdením žalobcu, nie skutkovým tvrdením, a preto ani jeho nepopretie žalovaným nemalo za následok
jeho nespornosť, keďže nesporné môžu byť len tvrdenia skutkové, nie právne, keď právne posúdenie
skutkových tvrdení je vždy vecou súdu v zmysle zásady právo pozná súd), nie skutkovou, pričom

zodpovedanietejtoprávnejotázkysaodvíjapráveodobsahuexistujúcehodlžnícko-veriteľskéhovzťahu.

9. Bez tvrdenia a preukázania predchádzajúceho dlžnícko-veriteľského vzťahu medzi úpadcom a
žalovaným, nielenže nie je splnená hneď prvá hmotnoprávna podmienka odporovania zvýhodňujúcemu
právnemu úkonu, ale keďže bez neho nemožno ani posúdiť, či vykonané prevody finančných

prostriedkov sú právnym úkonom - splnením záväzku, nemožno ani dospieť k právnemu záveru o
existencii samotného odporovaného právneho úkonu. Samotný prevod finančných prostriedkov totiž
vôbec bez ďalšieho neznamená, že ide o právny úkon plnenia záväzku úpadcu voči dlžníkovi. Samotný
prevod finančných prostriedkov z jedného účtu na iný totiž môže byť vykonaný aj bez právneho dôvodu,
čo by zakladalo pohľadávku úpadcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia a tvorila

by tak súčasť majetku úpadcu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že za súčasnej právnej úpravy inštitútu
odporovateľnostivkonkurznomprávemožnoodporovaťlenprávnymúkonom(nieakýmkoľvekfaktickým
úkonom úpadcu).10. Súd doplnil, že žalobca až v záverečnej reči na druhom pojednávaní uviedol skutkové tvrdenia,
že predmetnými prevodmi finančných prostriedkov žalobca uspokojil pohľadávky žalovaného, ktorý
poskytol úpadcovi služby spočívajúce v ubytovaní

a v strave klientov úpadcu na ostrove Kefalónia v Grécku. Odhliadnuc od toho, že stále nešlo o
dostatočne substancované skutkové tvrdenia, keď stále z nich nebolo zrejmé, aký bol obsah záväzkov
úpadcu z tohto právneho vzťahu (nevedno naďalej, čím založeného), čo znemožňovalo posúdiť, či,
príp. ktoré v žalobe označené prevody finančných prostriedkov z bankového účtu žalobcu žalovanému
boli splnením jeho záväzkov, súd na uvedené nedostatočne špecifikované skutkové tvrdenia (ktoré

tak nemožno ani účinne poprieť), podľa § 153 ods. 2 CSP neprihliadal. Žalobca, ktorý je správcom
úpadcu, a teda kvalifikovanou osobou na výkon správcovskej činnosti, ktorej súčasťou je aj uplatňovanie
odporovacieho práva, ak sú na to splnené podmienky, ak by konal starostlivo, mal uviesť všetky
rozhodujúce skutkové tvrdenia o existencii predchádzajúceho dlžnícko-veriteľského vzťahu medzi
úpadcom
a žalovaným už v žalobe, resp. písomnej fáze konania. Toto starostlivé konanie sa pritom u žalobcu ako

správcu úpadcu predpokladá a je jeho zákonnou povinnosťou
(§ 3 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch). Naviac, žalobca bol už v priebehu písomnej fázy konania
zastúpený advokátom.

11. Súd k uvedenému skutkovému zisteniu ustálenému z listinných dôkazov na č.l. 39-41 (obsiahnuté

v bode 21. odôvodnenia) doplnil, že tieto listinné dôkazy boli len dôkazom o tom, že predmetné platby,
tak ako to žalobca tvrdí aj v žalobe, vykonané boli, v daných dňoch a danej výške. Len z toho, že vo
vzťahu k jednému z týchto potvrdení (listinný dôkaz na č.l. 41) samotný úpadca pri realizácii platby v
popise uviedol slovné spojenie "strava Kefalónia", nemožno vyvodiť, či medzi úpadcom
a žalovaným existoval dlžnícko-veriteľský vzťah, ak áno aký, aké záväzky z neho úpadcovi vyplývali,

až v spojení s čím by bolo možné tento prevod finančných prostriedkov právne posúdiť, teda či išlo o
právny úkon splnenia záväzku úpadcu voči žalovanému ako veriteľovi úpadcu a či týmto splnil úpadca
celý svoj záväzok.

12. Na základe uvedeného súd uzatvoril, že v prejednávanej veci nebola splnená, a to

v dôsledku neunesenia nielen bremena dôkazného, ale aj bremena tvrdenia, hneď prvá hmotnoprávna
podmienka odporovania zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, a to zvýhodnenie veriteľa úpadcu oproti
ostatným veriteľom, keď žalobca v rámci skutkových tvrdení, na ktoré súd prihliadal, substancovane
netvrdil a o to viac nepreukázal, že úpadca so žalovaným bol v čase vykonania prevodov finančných
prostriedkov v existujúcom dlžnícko-veriteľskom záväzkovom vzťahu medzi nimi,

a teda nepreukázal postavenie žalovaného ako veriteľa úpadcu v čase vykonania napadnutých úkonov.
Toto len právne tvrdil, no bez akejkoľvek opory v skutkových tvrdeniach o tom, v akom právnom vzťahu
boli, či trval v čase vykonania jednotlivých prevodov, čo bolo jeho obsahom so zameraním na záväzky
úpadcu voči žalobcovi, čo by následne umožnilo aj právne posúdiť, či predmetné prevody finančných
prostriedkovzbankovéhoúčtuúpadcunabankovýúčetžalovanéhobolisplnenímzáväzkuúpadcu,ktoré

by za splnenia ostatných podmienok potom následne mohlo byť odporovateľným právnym úkonom.

13. Keďže podmienky odporovania zvýhodňujúcemu právnemu úkonu majú kumulatívny charakter a
nesplnenie čo i len jednej má bez ďalšieho za následok nemožnosť odporovať danému právnemu úkonu,
bolo bez právneho významu zaoberať sa

v prejednávanej veci ich splnením, teda či je splnená druhá hmotnoprávna podmienka v žalobe tvrdenej
alternatíve vykonania predmetných právnych úkonov počas existencie úpadku a či zvýhodňujúcim
právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Keďže dokazovanie v prejednávanej veci bolo vykonávané - s výnimkou listinných dôkazov, a to
potvrdení o prevodoch finančných prostriedkov z bankového účtu úpadcu na bankový účet žalovaného

a z ktorých skutkové zistenia súd uviedol v bode 21. odôvodnenia - vo vzťahu k preukázaniu splnenia
práve druhej a tretej hmotnoprávnej podmienky odporovania žalovaným úkonom úpadcu, súd skutkové
zistenia z nich vyplývajúce neuviedol v odôvodnení svojho rozsudku. Vzhľadom na to, že už nesplnenie
prvej hmotnoprávnej podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu má za následok
nevyhovenie odporovacej žalobe a ani prípadné preukázanie splnenia ostatných dvoch hmotnoprávnych

podmienok odporovateľnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu by na tomto rozhodnutí neboli spôsobilé
vzhľadom na ich kumulatívny charakter nič zmeniť, konajúci súd v súlade s § 220 CSP neuviedol
skutkové zistenia vo vzťahu k ostatným hmotnoprávnym podmienkam odporovateľnosti zvýhodňujúceho
právneho úkonu, keďže nemajú dopad na rozhodnutie a ani ich preto právne neposudzoval.14. Keďže v prejednávanej veci nebola splnená jedna z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok
odporovania zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, bol nedôvodne žalobou uplatnený aj akcesorický, od

úspešného odporovania závislý, nárok na vydanie žalovaných plnení do dotknutej podstaty úpadcu a
zaplatenie úroku z omeškania. Súd prvej inštancie preto žalobu predmetným rozsudkom (v I. výroku)
zamietol.

15. Nakoľko v prejednávanej veci bolo v čase rozhodovania súdu o nároku na náhradu trov konania z

obsahu spisu zrejmé, že žalovanému, ktorý má podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi, doposiaľ v konaní žiadne trovy nevznikli, vychádzajúc z právnej vety judikátu R 72/2018,
bolo v záujme, aby bola vec podľa čl. 17 CSP čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, rozhodnúť o
náhrade trov konania priamo tak, že žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. Súd preto II.
výrokom svojho uznesenia podľa § 262 ods. 1 v spojení s čl. 17 CSP žalovanému nepriznal náhradu
trov konania.

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
V odvolaní uviedol, že má za to, že súd znemožnil žalovanému, aby uplatňoval jemu patriace procesné
práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie postupoval v rozpore

s ustanovením § 181 ods. 2 CSP, neuviedol na pojednávaniach konaných dňa 24.02.2023 a dňa
19.05.2023, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré za nesporné a predbežné právne posúdenie
vo veci
obmedzil len na formálne konštatovanie hmotnoprávnych podmienok, ktoré je žalobca, s ohľadom na
predmetom súdneho konania, povinný preukázať. Súd prvej inštancie na predmetných pojednávaniach

neuviedol, že by existencia dlžnícko-veriteľského vzťahu medzi úpadcom a žalovaným bola spornou
skutočnosťou, preto žalobca dôvodne vychádzal z tohto procesného postupu súdu a rovnako nemal
pochybnosť o tejto skutočnosti a mal za to, že aj tento ju považoval rovnako za nespornú. O to viac,
ak žalovaný sa napriek doručovaniu žaloby s prílohami žiadnym spôsobom nevyjadril k veci samej
ani po tom, čo mu boli tieto súdom prvej inštancie doručené dňa 31.01.2023 a dňa 04.04.2023. Ak

by súd postupoval podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, žalobca by sa mal možnosť dozvedieť,
že ním produkované skutkové tvrdenie nepovažoval súd za nesporné a v nadväznosti na uvedené
by produkoval ďalšie skutkové tvrdenia na pojednávaní, alebo by na pojednávaní postupom podľa
ustanovenia § 181 ods. 4 CSP, požiadal súd o poskytnutie lehoty na doplnenie skutkových tvrdení alebo
predloženia dôkazov.

17. Ak tak súd nepostupoval, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a uplatniť procesné právo
v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, ktoré mohol uplatniť priamo na pojednávaniach. Navyše, pokiaľ súd
priamo na pojednávaní neuviedol, o takej podstatnej skutočnosti, že je sporná, žalobca nemal dôvod
sa tým zaoberať

aprodukovaťďalšieskutkovétvrdenia,akzpostupusúduvyplývaliakonesporné.Bolobynehospodárne
zo strany žalobcu venovať svoju procesnú aktivitu ohľadom produkovania skutkových tvrdení, ktoré
žalovaný nepoprel postupom podľa ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, a v ktorých nevzhliadol spornosť
ani súd (keďže žalobcu s nimi neoboznámil), nakoľko žiadnu spornosť v dlžnícko-veriteľskom vzťahu
žalobcovi na pojednávaniach, postupom podľa § 181 ods. 2 CSP neuviedol.

18. Na pojednávaní konanom dňa 24.02.2023, podľa odvolateľa, súd dôsledne nesplnil povinnosti, ktoré
v záujme právnej istoty a predvídateľností súdnych rozhodnutí ukladá ustanovenie § 181 ods. 2 CSP.

19. Ide pritom o základnú procesnú povinnosť súdu v rámci princípu právnej istoty a tzv. predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia, v rámci ktorého súd určí, ako sa mu na základe doterajšieho priebehu konania, so

zreteľom na písomnú fázu konania (§ 167 CSP), javí priebeh sporu. To vyžaduje od súdu, že musí uviesť
predbežný právny názor takým spôsobom, aby prítomným stranám na pojednávaní bolo zrejmé, aký
výrok rozsudku vo veci samej možno očakávať, ak by aj rozhodol v daný deň (na pojednávaní). Žalobca
tak nemal možnosť procesne zareagovať na súdom až v rozsudku vzhliadnuté sporné skutočnosti, na
ktoré môže reagovať už len podaním odvolania. Naznačený postup súdu preto žalobca považuje za

porušenie princípu právnej istoty
a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.20. V súlade s ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, mal žalobca za to, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie v rámci
svojej procesnej aktivity v kontradiktórnom konaní prekročil rámec materiálneho korektívu. Súd sa podľa

názoru žalobcu uvedenou zásadou, ktorou je ovládané sporové konanie, dôsledne neriadil a extenzívne
uplatňoval princípy všeobecnej spravodlivosti, ktoré sú príznačné pre nesporové konanie.

21. Za situácie, keď bolo žalovanému súdom dvakrát doručené predvolanie na pojednávanie, žaloba,
doplnenie žaloby a skutkové tvrdenia žalobcu neboli zo strany žalovaného popreté, de iure sa tieto

považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP.

22. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že skutkové tvrdenia ohľadom dlžnícko-veriteľského vzťahu
boli produkované v podanej žalobe i v doplnení žaloby. Nestotožňuje sa preto s postupom súdu prvej
inštancie, ak v prípade ustálenia základu skutkového stavu na podklade doposiaľ produkovaných
skutkových tvrdení žalobcu, súd v rozpore s princípmi kontradiktórnosti konania uplatňoval vyšetrovací

princíp,
v rozpore so zásadou formálnej pravdy, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní.
V súlade s ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, mal za to, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcim sa údajnej neexistencie skutkových tvrdení
žalobcu ohľadom dlžnícko-veriteľského vzťahu medzi žalovaným a úpadcom. Poukázal na obsah

podanej žaloby zo dňa 02.06.2021,
v ktorej výslovne uviedol skutkové tvrdenia úpadcu ním uvedené v jednotlivých bankových príkazoch,
ktoré tvoria prílohu žaloby a vymedzil tak svoje skutkové tvrdenia. Na strane 2 a na strane 5 žaloby
žalobca skutkovo uviedol, síce v anglickom jazyku,: „Aeolus accom. Kefalonia-Ioinian Sea“ a „Aeolus
accom. Kefalonia-Ionian Sea - strava Kefalónia“, čím produkoval skutkové tvrdenia, ktoré sa nachádzajú

priamo v žalobe. Uvedené skutkové tvrdenia žalobca produkoval tiež v doplnení žaloby zo dňa
08.07.2021. Tieto skutočnosti nevyplývajú len z pripojených dôkazov
z výpisov účtu úpadcu o jednotlivých úhradách záväzku voči žalovanému, ale aj zo skutkových tvrdení
uvedených v žalobe a jej doplnenia. Voľným prekladom z obsahu týchto skutkových tvrdení nepochybne
vyplynulo, že žalovanému úpadca platil za ubytovanie (accommodation) na ostrove Kefalónia vrátane

stravy, čo bolo obsahom dlžnícko-veriteľského vzťahu. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný účinne
nepoprel, nebolo preto namieste, aby súd prvej inštancie svojím procesným postupom nahradzoval
pasivitu žalovaného, pretože tento žiadnu pochybnosť o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu,
ohľadom dlžnícko-veriteľského vzťahu, nevyjadril (§ 186 ods. 2 CSP).

23. Nemožno sa preto stotožniť s názorom súdu (bod 24. odôvodnenia rozsudku), že tieto skutkové
tvrdenia žalobcu neboli uplatnené včas, ak boli súčasťou priamo žaloby a jej doplnenia bez ohľadu
na formu, v akej boli takto vyslovene žalobcom uvedené. Práve tieto skutkové tvrdenia úpadcu
charakterizujú a rozpoznávajú dlžnícko-veriteľský vzťah medzi úpadcom a žalovaným, ktoré žalobca
produkoval v písomných podaniach riadne a včas.

24. V súlade s ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP mal preto žalobca - odvolateľ za to, že rozsudok
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke aplikácie ustanovenia § 153 ods. 2
CSP a § 186 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 CSP, keď súd na základe nesprávneho
procesného postupu neprihliadal (vôbec) na skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom dlžnícko-veriteľského

vzťahu založeného medzi úpadcom a žalovaným. Žiadnym spôsobom právne neposudzoval skutkové
tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a v doplnení žaloby, zaoberal sa len hodnotením samotných dôkazov
predložených žalobcom na podporu týchto skutkových tvrdení, a to výpismi
z účtu úpadcu, resp. ich jednotlivými úhradami.

25. Ak súd nevzal za základ skutkového stavu skutkové tvrdenia obsiahnuté priamo
v žalobe a v doplnení žaloby, nesprávne tak aplikoval ustanovenia § 186 ods. 2 CSP
v nadväznosti na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP a pasivitu žalovaného, vyvodil tak nesprávne
skutkové zistenia a následne nesprávne vyložil citovanú právnu normu, hoci, ak by sa náležite
zaoberal skutkovými tvrdeniami predloženými žalobcom v ich vzájomných súvislostiach v žalobe a jej

doplnení, musel by nevyhnutne prísť k iným skutkovým zisteniam, čo by malo zásadný vplyv na právne
posúdenie v tom zmysle, že žalobca skutočne uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania dlžnícko-
veriteľského vzťahu a podľa ustanovenia § 186 ods. 2 CSP, je základom skutkového stavu, ktorá
nevykazuje znaky „nepravdivosti“. Napokon sám súd pri predbežnom právnom posúdení veci neuviedolprítomným stranám sporu, t.j. žalobcovi, že by spornou skutočnosťou ostávala otázka existencie
dlžnícko-veriteľského vzťahu.

26. Z dôvodu prílišného formalizmu, nesprávneho procesného postupu, vyvodenia nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, tak súd nedal odpoveď na podstatnú
otázku, ktorá bola vlastným dôvodom tohto konania a odmietol vykonávať spravodlivosť, pritom žalobca
vyčerpal vo veľkom rozsahu svoje dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie sa náležite právnou vecou
žalobcu nezaoberal, čím porušil právo na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého z vykonaného

dokazovania vyvodil nesprávne skutkové zistenie, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie
veci.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalobca odvolaciemu súdu, aby postupom podľa ustanovenia
§ 389 CSP rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 27Cbi/3/2021-593 zo dňa 19.06.2023 zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Zároveň žiadal priznať žalobcovi proti žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli naplnené odvolacie dôvody.

29. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane

lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

31. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní
u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu
úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

32. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom,
z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.

33. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,

ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka.

34. Podľa § 59 ods. 1, 3, 4 ZKR, (1) zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je
právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením

konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie
svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným
svojim veriteľom. (3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka
alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka
spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o

zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase
urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) Ak odsek 5
neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
jednéhorokapredzačatímkonkurznéhokonania.Akideozvýhodňujúciprávnyúkonurobenývprospechosoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené
počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

35. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

36. Podľa § 62 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na

základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak
a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo
c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v
čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti

odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

37. Podľa § 62 ods. 4 ZKR, ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie
právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo
od dlžníka.

38. Podľa § 62 ods. 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo
u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je
účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v
prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

39. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

40. V posudzovanej veci je zásadné a dôležité vysporiadať sa s tým, či súd prvej inštancie dal
relevantnú odpoveď na otázku splnenia základných hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti v

zmysle príslušných ustanovení ZKR. Len po posúdení a zodpovedaní tejto otázky možno pristúpiť k
posúdeniu dôvodnosti žaloby aj
z hľadiska úpravy (osobitných skutkových podstát) odporovania právnym úkonom dlžníka obsiahnutej
v ZKR, napr. ako právnych úkonov bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR), ako zvýhodňujúcich
právnych úkonov (§ 59 ZKR), právnych úkonov ukracujúcich (§ 60 ZKR), urobených po zrušení

konkurzu (§ 61), atď. Je potrebné odlíšiť právne posúdenie veci od skutkovej otázky zisťovania
(existencie) jednotlivých predpokladov stanovených hypotézou uvedenej právnej normy. (K otázke
odlíšenia skutkových a právnych otázok viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obdo/45/2020, sp. zn. 3Cdo/27/2019). Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a)
právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.

Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny
úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa prihlásenej pohľadávky . (Ďurica,
M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 511).

41. Z hľadiska správneho právneho posúdenia ide teda o otázku správnej interpretácie citovaného

zákonného ustanovenia pri zohľadnení okolností prejednávanej veci, keď je nesporné, že dôkazné
bremeno je na strane žalobu.

42. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je lex specialis vo vzťahu k ust.
Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku, a v prípade posudzovania odporovateľnosti

právnych úkonov je práve pre túto oblasť vytvorená samostatná právna úprava - Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii - zohľadňujúca osobité špecifiká tohto konania.43. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vecne správne ustálil rozhodné skutočnosti
v posudzovanej právnej veci, teda určil, že predmetom konania je žaloba o určenie neúčinnosti
odporovateľných právnych úkonov, vymedzených spolu s dôvodmi neúčinnosti v žalobe, voči veriteľom

úpadcu v konkurze, a tým spojené uloženie povinnosti žalovanému poskytnúť do podstaty peňažné
plnenie. Odvolací súd považuje za správny postup súdu, keď ustálil skutkový stav tak, že ide o osobitnú
žalobu konkurzného práva, upravenú v ust. § 57 a nasl. ZKR. S poukazom na uvedené neobstojí
argumentácia žalobcu, uvedená v odvolaní, ktorá sa odvolávala na civilnú procesualistiku.

44. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu, že súd prvej inštancie vydal prekvapivé
rozhodnutie, keď v predbežnom právnom posúdení neupozornil žalobcu na nepreukázanie podmienky
stanovenej v ustanovení § 59 ods. 1 ZKR. Z obsahu zápisníc z pojednávaní konaných dňa 24.2.2023
a 19.5.2023 je nepochybné, že súd prvej inštancie uviedol, že vychádza z ustanovení § 57 a 59 ZKR,
teda zo všeobecných a osobitných podmienok odporovateľnosti. Hoci je cieľom inštitútu predbežného
právneho posúdenia minimalizovanie prekvapivých rozhodnutí, žiadne ustanovenie CSP neukladá

rozsah tohto posúdenia a je nepochybné, že predbežné posúdenie nemá poskytnúť celkové závery
prejednávanej veci. Súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať splnenie podmienky odporovateľnosti
podľa § 59 ZKR ako základného predpokladu odporovateľnosti, a to aj bez uvedenia tejto skutočnosti
v predbežnom právnom posúdení a dokonca aj bez výslovnej námietky žalovaného. Žalobca (správca
úpadcu s právnickým vzdelaním) a tiež jeho právny zástupca v konaní si museli byť vedomí povinnosti

skúmať splnenie podmienky odporovateľnosti definovanej v ustanovení §§ 57 až 59 ZKR. Námietky
odvolateľa preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.
Odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie nelimitoval strany sporu pri realizácii ich procesných
práv a nemal žiadny priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania a jeho procesných práv,
ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade predbežného

právnehoposúdenianiejesúdtaktoformulovanýmzáveromstriktneviazaný.Opakbynevyhnutneviedol
k absurdným dôsledkom a k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Z podstaty výkonu spravodlivosti
prostredníctvom súdnej moci vyplýva, že súd musí byť pri svojich právnych záveroch nezávislý a jeho
slobodný myšlienkový postup je limitovaný iba obsahom objektívneho práva, ktoré v konkrétnej veci
interpretuje a aplikuje.

45. K námietke žalobcu, že jeho skutkové tvrdenia neboli zo strany žalovaného vyvrátené a preto
boli nesporné, odvolací súd poukazuje na bod 21. rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. Okresného súdu
Nitra č.k. 27Cbi/3/2021-593 zo dňa 19. júna 2023, v ktorom súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil
svoj právny názor, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti sa týka

právnej otázky a skutkového tvrdenia, keď konajúci súd konštatoval, že vykonané prevody peňažných
prostriedkov, ktorých prevod je skutkovým tvrdením v konaní aj preukázaným, je právnym úkonom v
zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, nie skutkovým tvrdením, a preto ani jeho nepopretie žalovaným
nemá za následok jeho nespornosť, keďže nesporné môžu byť len tvrdenia skutkové, nie právne, pričom
právne posúdenie skutkových tvrdení je vždy vecou súdu v zmysle zásady právo pozná súd.

Vzhľadom na uvedené aj túto odvolaciu námietku žalobcu považoval odvolací súd za nedôvodnú.
Za právny úkon považuje judikatúra platbu, ktorou sa splní peňažný dlh. Platba je dôsledkom prejavu
vôle subjektu právneho vzťahu splniť peňažný záväzok, preto nemožno platbu považovať za právnu
skutočnosť, ale za právny úkon.

46.Odvolacísúdsarovnakonestotožnilsnámietkamižalobcu-odvolateľa,ženímuvádzanéskutočnosti
charakterizujú a rozpoznávajú dlžnícko-veriteľský vzťah medzi úpadcom a žalovaným, ktoré produkoval
v písomných podaniach, s poukazom na realizáciu platieb, ktorými úpadca platil žalovanému za
ubytovanie (accomomodation) na ostrove Kefalónia, vrátane stravy, čo bolo podľa jeho názoru obsahom
dlžnícko-veriteľského vzťahu, ktorý bol dostatočne preukázaný.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že bez substancovaného
tvrdenia a preukázania dlžnícko-veriteľského vzťahu medzi úpadcom a žalovaným nie je splnená prvá
hmotnoprávna podmienka odporovania zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, bez čoho nemožno posúdiť,
či vykonané prevody finančných prostriedkov sú právnym úkonom - splnením záväzku, potom nemožno
ani dospieť k právnemu záveru o existencii samotného odporovaného právneho úkonu.

Samotný prevod finančných prostriedkov bez ďalšieho neznamená, že ide o právny úkon plnenia
záväzkuúpadcuvočidlžníkovi.Prevodfinančnýchprostriedkovzjednéhoúčtunainýmôžebyťvykonaný
aj bez právneho dôvodu.Uvedené potvrdzuje aj ustálená judikatúra, podľa ktorej petit odporovacej žaloby (t.j. údaj o tom, čoho sa
žalobca domáha, resp. požiadavka na úpravu práv a povinností, o ktorých má súd v konaní rozhodnúť)
musíobsahovaťurčitéazrozumiteľnéoznačenieodporovanéhoprávnehoúkonu(najčastejšiezmluvy),a

to uvedením účastníkov zmluvy, jeho dátumu a predmetu. Odporovacia žaloba, ako aj výrok rozhodnutia
súdu, ktorým sa odporovacej žalobe vyhovie, musí tieto náležitosti obsahovať.
V súdnej praxi sa dá stretnúť s prípadmi, kedy veritelia podávajú odporovaciu žalobu, v ktorej sa
domáhajú, aby súd určil, že právne úkony, na základe ktorých dlžník vyplácal žalovaným peňažné
čiastky, sú proti žalobcovi ako veriteľovi právne neúčinné, pričom žaloba údaje o konkrétnych

odporovateľných právnych úkonoch dlžníka, vrátane okolností, za ktoré boli urobené a v akých časových
súvislostiach, neobsahuje.
Vzhľadom na to, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, nemôže sa bez ďalšej špecifikácie za
právny úkon podľa § 34 OZ považovať faktická činnosť, aj keď je nepochybné, že sa ňou právny úkon
vykonáva. V zmysle vyššie uvedeného je potrebnéné posudzovať aj platbu/y realizovanú žalobcom.

47. Odvolací súd dospel k záveru, že v odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a
dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie alebo zmenu daného rozhodnutia. Z konania pred súdom
prvej inštancie aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva
a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

Zisteniasúdumajúvecnéilogickézakotvenievovykonanýchdôkazovaprijatéskutkovéaprávnezávery
sú odôvodnené zrozumiteľne.

48. Odvolací súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na

svojetvrdeniaznamená,žeiniciatívaprizhromažďovanídôkazovležízásadnenastranáchsporu.Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

49. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti
stranou sporu tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,

teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude
predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za
následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

50. Vydaním odvolaním žalobcu napadnutého rozsudku nebolo odňaté právo na spravodlivý súdny

proces, pretože súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, jeho myšlienkový postup je
zreteľný s odkazom na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít, vec správne právne posúdil a pri
svojom rozhodovaní vychádzal zo správnych skutkových zistení. Odvolací súd preto dospel k záveru, že
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP neboli žalobcom preukázané. S poukazom
na vyššie uvedené, odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdil ako vecne správne.

51. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany,
z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v nadväznosti na § 262 ods.1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože nebol v odvolacom konaní aktívny.53. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).