Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010461
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Podmaníková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4125010461.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov
senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanej A. B.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Nitre (ďalej len
„okresný prokurátor“) proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17.06.2025, sp. zn. 3T/18/2025, na

verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 04. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len ,,súd I. stupňa“) bola obžalovaná A. B. (ďalej
len ,,obžalovaná“) uznaná vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona na tom skutkovom

základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. viedla v meste C. po vedľajšej ceste na ulici Staničnej,
ktorá je označená dopravným značením ,,Daj prednosť v jazde“, osobné motorové vozidlo zn. D. E.
s evidenčným číslom C., kde na križovatke pri vchádzaní na hlavnú cestu na ulici D. F. s úmyslom
pokračovaťdopravavsmerenaC.G.,vrozpores§20odsek1zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávke
v znení neskorších predpisov, nedala prednosť v jazde cyklistovi H. I. jazdiacemu na bicykli značky J.

po hlavnej ceste na ulici D. F. od centra mesta na C. G., následkom čoho narazila ľavou prednou časťou
vozidlaD.dopravéhobokubicyklaJ.,vdôsledkučohocyklistaH.I.dopadolnavozovkupredľavúprednú
časť vozidla D., následkom čoho cyklista H. I. utrpel zlomeninu strednej časti ihlice vpravo s poranením
spojenia medzi píšťalou a ihlicou s vykĺbením v členkovom kĺbe, s dobou liečenia a práceneschopnosti
najmenej 10 týždňov, počas ktorých bol najmenej 42 dní závažným spôsobom obmedzený jeho obvyklý
spôsob života.

Za to jej bol podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j/,
písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona,
postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, uložený
peňažný trest vo výške 2.000,- eur. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd I. stupňa obžalovanej
pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil trest odňatia slobody

vo výmere 3 mesiace. Obžalovanej súčasne podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 287 odsek
1 Trestného poriadku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti Sociálnej
poisťovni K., pobočka C., spôsobenú škodu vo výške 1.285,30 € a poškodenej spoločnosti Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s. pobočka C., spôsobenú škodu vo výške 2.264,71 €.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, a teda včas, podal odvolanie okresný prokurátor voči
výroku o treste, ktoré odôvodnil tým, že sa nestotožňuje s výrokom súdu o treste zákazu činnosti vovýmere 12 mesiacov, pretože ho považuje za neprimerane mierny a nereflektujúci na skutočnosť, že
obžalovaná sa dopustila trestného činu v súvislosti s porušením dôležitej povinnosti zákona o cestnej
premávke, ako aj na závažné zranenia, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku dopravnej nehody. Mal

za to, že súd I. stupňa nedostatočne zohľadnil porušenie § 20 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov – konkrétne nedanie prednosti v jazde cyklistovi – poškodenému, pretože
trest zákazu činnosti bol uložený na samotnej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
kde minimálna výmera predstavuje 12 mesiacov. Bol názoru, že pri ukladaní trestu zákazu činnosti
v súvislosti s dopravnou nehodou s následkom ujmy na zdraví je nevyhnutné prihliadať aj na závažnosť

porušenia povinností vodiča podľa zákona o cestnej premávke. Povinnosť dať prednosť v jazde
ostatným účastníkom cestnej premávky, najmä cyklistom, ktorí sú oproti vodičom motorových vozidiel
zraniteľnejší, patrí medzi základné povinnosti vodiča motorového vozidla. Ďalej uviedol, že pokiaľ dolná
hranica tohto trestu predstavuje jeden rok, trest v takejto výmere by mal byť ukladaný výlučne pri
menej závažných trestných činoch v doprave, napríklad v prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 158 Trestného zákona, čo vyplýva aj zo súdnej praxe. Mal za to, že súd I. stupňa pri ukladaní

trestu nezohľadnil ani túto skutočnosť. Poukázal na zranenia poškodeného, ktoré si vyžiadali operáciu
s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 10 týždňov, pričom podľa jeho názoru, táto skutočnosť
nebola dostatočne premietnutá do uloženého trestu zákazu činnosti. Mal za to, že účel trestu v podobe
individuálnej a generálnej prevencie nebol zabezpečený, pretože uloženie peňažného trestu vo výške
2.000 eur v kombinácii s trestom zákazu činnosti vo výmere 12 mesiacov nemôže odradiť obžalovanú,

ako ani iné osoby od páchanie trestnej činnosti a porušovania predpisov o cestnej premávke. Na základe
uvedeného mal za to, že pri ukladaní trestu zákazu činnosti súd neprihliadol na rozsah následkov
spáchaného trestného činu, na spôsob jeho spáchania, ani na ďalšie okolnosti, ktoré je potrebné vziať
do úvahy pri ukladaní trestu. Z horeuvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil výrok o treste
súdu I. stupňa a uložil obžalovanej podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu najmenej vo výmere 2 roky.

Obžalovaná dňa 24.09.2025 podala vyjadrenie k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu,
v ktorom uviedla, že súd jej uložil dostatočný trest a tento aj dostatočne odôvodnil. Uviedla, že pri
ukladaní trestov, okrem skutočností na ktoré poukázal prokurátor, je potrebné zohľadniť aj ďalšie

skutočnosti v zmysle ustanovení Trestného zákona o ukladaní trestov. Je bezúhonnou osobou, ktorá
sa nikdy nedopustila trestného činu, čo je však ešte podstatnejšie, nikdy sa nedopustila ani priestupku,
a to ani priestupku v cestnej premávke. Táto skutočnosť, spolu so skutočnosťou, že pri uvedenom
trestnom čine sa jedná o prečin spáchaný z nedbanlivosti, znamená, že všeobecné ustanovenie § 34
odsek 1 Trestného zákona, ktoré prokurátor citoval v svojom odôvodnení, je možné v tejto trestnej

veci aplikovať len veľmi obmedzene. Vzhľadom na jej osobu a práve spôsob spáchania skutku je
zrejmé, že spoločnosť pred takouto osobou nie je potrebné chrániť. Akýkoľvek trest, ktorý jej bude
uložený jej nezabráni v páchaní trestnej činnosti, nakoľko je s poukazom na jej osobu zrejmé, že
sa v budúcnosti vedome žiadneho trestného činu nedopustí. Za rovnako obsolentné považovala aj
vytvorenie podmienok potrestaním na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život. Uviedla, že pri výkone

svojho zamestnania, je viazaná na používanie motorových vozidiel, ktorá skutočnosť bola preukazovaná
na hlavnom pojednávaní, a ktorú je taktiež potrebné zohľadniť. V súvislosti so zásadami ukladania
trestov, ktoré boli naposledy upravované, mala za to, že tieto zohľadňujú práve potrebu ukladania
miernejších trestov. Bola názoru, že súd I. stupňa tieto skutočnosti zohľadnil a tak jej uložil zákonný
a dostatočný trest. S poukazom na uvedené navrhla, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako

nedôvodné zamietol.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že s písomnými dôvodmi odvolania
prokurátora sa v podstate stotožňuje. Bol názoru, že je sporné, či pri ukladaní trestu bolo na mieste
konštatovanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, teda

konštatovanie, že sa obžalovaná priznala a trestný čin úprimne oľutovala a súčasne, že napomáhala
príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti. Obžalovaná totiž svoje zavinenie v sťažnosti,
podanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia, spochybňovala a priznala sa až pod ťarchou vykonaných
dôkazov, najmä potom, ako jej bol prehraný videozáznam z dopravnej nehody. Vyhlásenie obžalovanej,
že je vinná, po vykonaní rozsiahleho dokazovania, najmä znalcami z odboru zdravotníctva a dopravy

príslušným orgánom nijako nenapomohlo. Záverom navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1
písmeno e/, prípadne písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a aby v súlade s ustanovením § 322 odsek 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vovýroku o treste, a aby v súlade s ustanovením § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám, v súlade
s návrhom okresného prokurátora v Nitre, a to aj po prípadnej úprave výpočtu poľahčujúcich okolností.

Obžalovaná bola prítomná na verejnom zasadnutí dňa 04.12.2025. Jej obhajca v súvislosti s vyjadrením
zástupcu krajského prokurátora uviedol, že obžalovaná sa nevedela riadne vyjadriť ku všetkým
okolnostiam dopravnej nehody, čo však vyplýva aj z praxe, že pokiaľ účastník dopravnej nehody nie je
profesionálnym vodičom, nevie sa k nej vyjadrovať tak podrobne, ako to vyplýva z kamerového záznamu
a následne z vykonaného znaleckého dokazovania. Záverom navrhol, aby súd podľa § 319 Trestného

poriadku odvolanie prokurátora zamietol, pričom obžalovaná sa pripojila k vyjadreniu svojho obhajcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, proti ktorému prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanej napadnutým rozsudkom krajský súd zistil, že
súd I. stupňa pri určení druhu trestu a jeho výmery postupoval v súlade s kritériami uvedenými v §
34 odsek 1 – 4 Trestného zákona. Správne u obžalovanej konštatoval poľahčujúce okolnosti podľa
§ 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a správne u obžalovanej nekonštatoval

žiadne priťažujúce okolnosti. V posudzovanom prípade, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, je trestná sadzba stanovená v rozpätí od jedného roka
do piatich rokov odňatia slobody. S poukazom na osobu obžalovanej a všeobecnú zásadu ukladania
sankcií vyjadrenú v § 33a odsek 3 Trestného zákona, súd I. stupňa obžalovanej správne uložil trest
alternatívny, miernejší, v podobe trestu peňažného vo výške 2000 eur. Nadriadený súd sa taktiež

stotožňuje so súčasným uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona vo výmere 12 mesiacov. V tejto súvislosti avšak
pozornosti krajského súdu neuniklo, že súd I. stupňa nesprávne zistil u obžalovanej počet priestupkov,
resp. ich absenciu, pričom uviedol, že obžalovaná sa nedopustila žiadneho priestupku, a to nielen
na úseku cestnej premávky. Krajský súd dáva do pozornosti výpis z ústrednej evidencie priestupkov,

z ktorého vyplynulo, že obžalovaná sa dopustila priestupku na úseku cestnej premávky dňa 24.05.2020
podľa § 22 odsek 1 písmeno m/ zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení účinnom do 30.11.2020, a to
nerešpektovaním dopravného značenia. V tejto súvislosti poukazuje nadriadený súd aj na evidenčnú
kartu vodiča obžalovanej, v ktorej je zhodne obsiahnutý horeuvedený priestupok, ako aj priestupok vo
výpise priestupkov absentujúci, ktorého sa obžalovaná dopustila dňa 06.09.2015 porušením povinnosti

ustanovenej v § 4 odsek 2 písmeno l/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Oba horeuvedené
priestupky boli riešené v blokovom konaní, pričom v oboch prípadoch bola obžalovanej uložená bloková
pokuta vo výške 10,- eur. Súčasne je však potrebné uviesť, že obžalovaná je držiteľka vodičského
oprávnenia vyše 30 rokov a prvého priestupku sa dopustila 25 rokov od udelenia vodičského oprávnenia.
Aj napriek spáchaniu dvoch priestupkov obžalovanou na úseku cestnej premávky, s takmer 5-ročným

odstupom a pri vyše 30-ročnej aktívnej držbe vodičského oprávnenia je nadriadený súd názoru, že
len ťažko možno očakávať, a to aj pri tak skúsených vodičoch ako je obžalovaná, že sa nedopustia
žiadnych priestupkov na úseku cestnej premávky. S poukazom na uvedené nemožno za žiadnych
okolností kvalifikovať osobu obžalovanej ako vodičku bezohľadnú, nezodpovednú, vzhľadom na čo
nadriadený súd tieto priestupky vyhodnotil ako exces v inak bezúhonnom a riadnom spôsobe života

obžalovanej (ako aj jej vodičskej minulosti), pričom s trestom zákazu činnosti vo výmere 12 mesiacov
sa nadriadený súd, s poukazom na horeuvedené a s poukazom na všeobecné zásady ukladania
sankcií upravené v § 33a odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, stotožňuje. Nadriadený súd mal za
to, že súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu prihliadol aj na následok trestného činu, t. j. najmä
na spôsobené zranenia poškodenému, práve v dôsledku čoho obžalovanej uložil aj trest zákazu

činnosti. V súvislosti s odvolacou námietkou okresného prokurátora, že uložením peňažného trestu
vo výške 2.000 eur, v kombinácii s trestom zákazu činnosti vo výmere 12 mesiacov nebol v prípade
obžalovanej zabezpečený účel trestu v podobe individuálnej a generálnej prevencie, nadriadený súd
opakovane udáva, že v prípade obžalovanej sa jedná o bezúhonnú osobu, ktorá je trestnoprávne
prvýkrát postihovaná, navyše za nedbanlivostný trestný čin, v ktorom prípade sa nadriadený súd

stotožňuje s tvrdením obhajcu obžalovanej, že ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona možno
v predmetnej trestnej veci aplikovať len veľmi obmedzene. Aj nadriadený súd mal za to, že v prípade
obžalovanej je existencia rizika opakovaného páchania trestnej činnosti, a to najmä úmyselnej, mizivá,
ak nie nulová. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou zástupcu krajského prokurátora prednesenú naverejnom zasadnutí, kedy namietal priznanie poľahčujúcich okolností obžalovanej podľa § 36 písmeno
l/ a písmeno n/ Trestného zákona. Vo vzťahu k priznaniu týchto poľahčujúcich okolnosti – teda, že
obžalovaná sa k trestnému činu priznala a tento úprimne oľutovala a že napomáhala pri objasňovaní

trestnej činnosti, nadriadený súd udáva, že obžalovaná vykonala na hlavnom pojednávaní vyhlásenie
o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, pričom táto skutočnosť do určitej miery
súčasne podmieňuje i priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona. V tejto
súvislosti poukazuje nadriadený súd na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej
priznanie obžalovaného možno posúdiť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného

zákona. Podľa § 257 odsek 7 (v súčasnom znení odsek 8) Trestného poriadku, ak súd rozhodol, že
vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky
dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania
na hlavnom pojednávaní. V zmysle tejto judikatúry sa poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno n/
Trestného zákona, ktorá je zohľadnená v postupe podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, stáva v

určitom zmysle kvalifikovanou okolnosťou majúcou za následok možnosť nevykovania dokazovania
v určitom rozsahu na hlavnom pojednávaní. Umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu v konaní
súdu je potrebné potom nepochybne považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo 63/2016). Trestnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojom zjednocujúcom stanovisku č. R 44/2017 z 27. júna

2017, týkajúceho sa možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno n/ a
písmeno l/ Trestného zákona, v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257
odsek 1 písmeno b/ alebo písmeno c/ Trestného poriadku, uviedlo, že súd po podaní obžaloby rozhoduje
spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu – objasňovanie (v zmysle
zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 odsek 10

Trestnéhoporiadku.Pretosamotnépriznanieobžalovanéhonemôžebyťpoľahčujúcouokolnosťoupodľa
§ 36 písmeno n/ Trestného zákona. Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, musí k samotnému priznaniu pristúpiť uvedenie
údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na
jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch.

V danom konkrétnom prípade teda nebola obžalovanej priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písmeno n/ Trestného zákona len na základe samotného priznania, ale súčasne na základe toho, že
obžalovaná napomáhala príslušným orgánom uvedením všetkých rozhodujúcich skutkových okolností,
a to už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.
Nadriadený súd, s poukazom na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, priťažujúce

a poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovanej, považoval kumulatívne uloženie peňažného trestu vo
výške 2.000 eur a trestu zákazu činnosti vo výmere 12 mesiacov, za trest spravodlivý a primeraný.
Nadriadený súd mal za to, že v súvislosti s 12–mesačným trestom zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá bude obžalovaná za svoje nedbanlivostné konanie potrestaná dostatočným spôsobom, kedy
bude obmedzená ako v pracovnom, tak aj osobnom živote, a kedy súčasne, s poukazom na jej potrebu

existencie vodičského oprávnenia pri výkone zamestnania, bol nadriadený súd názoru, že uložením
trestu zákazu činnosti vo výmere vyššej než 12 mesiacov by bola obžalovaná disproporčne prísne
potrestaná. Vzhľadom na vyššie uvedené sa nadriadený súd stotožňuje s názorom súdu I. stupňa,
že takýto trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu,
ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k členom spoločnosti, aby si boli vedomí trestnoprávnych

následkov nedodržiavania spoločenských pravidiel, v predmetnom prípade pravidiel cestnej premávky.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až
e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o treste odvolaním okresného
prokurátora napadnutého rozsudku súdu I. stupňa, odvolanie okresného prokurátora podľa § 319

Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadnyopravný prostriedok.