Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200165
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200165.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv,
o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners,
s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so
sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ FARGUELL NITRA, s.r.o., Dolné Hony 8, Nitra, IČO: 36
770 302, 2/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 3/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/
A, Bratislava, IČO: 36 724 530, 4/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, IČO: 00 308 307, 5./ PL TAX,
s.r.o., so sídlom Dolnočermánska 704/25 Nitra, IČO: 36 849 260, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. OU-NR-OOP3-2020/042244-002 zo dňa 22. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako prvostupňový správny orgán,
rozhodnutím č. OU-NR-OSZP-2020/008664-006 zo dňa 28.07.2020, vydal podľa § 26 ods. 1 zákona č.
364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení v rozhodnom čase (ďalej len „Vodný zákon“)
v súčinnosti s § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení v rozhodnom čase (ďalej len „Stavebný zákon“) povolenie na vybudovanie vodných stavieb

pre navrhovanú realizáciu vodných stavieb v rámci stavebnej akcie: „Rozšírenie závodu FARGUELL
Nitra“ a podľa § 21 ods. 1 písm. d) Vodného zákona vydal povolenie na osobitné užívanie vôd
– vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do pozemných vôd na par č.1067/1, 1067/52, 1067/191,
1067/192, 1067/193, 1067/194, 1067/195, 1067/52, 1067/28 parc. registra „C“ –vlastníkom pozemkov
je spoločnosť FARGUELL NITRA, s.r.o., na základe LV č. XXXX. Mesto Nitra vydalo pre tunajší
príslušný stavebný úrad podľa § 120 Stavebného zákona súhlasné stanovisko pre vydanie stavebného
povolenia pod č.j.: SP 16753/2019-003- Ing. Br. Zo dňa 21.10.2019. Mesto Nitra vydalo pre predmetnú

stavbu územné rozhodnutie pod č. j. SP 4523/2019-009-Ing. Br zo dňa 17.06.2019. V rozhodnutí tiež
uviedol všeobecné podmienky, podmienky vyplývajúce z vyjadrení obce, správcov inžinierskych sietí,
dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií a povinnosti investora.2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1 OU-NR-OOP3-2020/042244-002 zo
dňa 22. decembra 2020 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.

II.
Žaloba

3. Žalobca sa v žalobe zo dňa 19.03.2021 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia. Žalobca odôvodňoval dôvody zrušenia napadnutých

rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d), f), g) zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). Podľa názoru žalobcu žalovaný postupoval v rozpore s §
16a Vodného zákona, kedy nerešpektoval zákonný zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia
vplyvov na vody. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu
a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne, nestotožnil
sa s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu konania,

pretože sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal. Z napadnutých
rozhodnutí nebolo zrejmé ako bola použitá správna úvaha. Žalobca tiež namietal, že mu neboli
sprístupnené podklady na základe ktorých žalovaný rozhodoval, a teda mu bolo odopreté právo na
vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku.

III.
Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.02.2022 k podanej žalobe uviedol, že žalobca neuviedol také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí. Z predložených námietok zo
strany žalobcu ani jedna nesmeruje voči povoľovaným stavbám, ich technickému a stavebnému
vyhotoveniu a akým spôsobom by tieto vodné stavby mohli ovplyvniť alebo znehodnocovať podzemné
vody, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Ďalší účastníci konania sa k veci nevyjadrili.

IV.
Replika a duplika

6. Žalobca v replike zotrval na svojich argumentoch.

7. Žalovaný svoje právo podať dupliku nevyužil.

V.
Relevantné právne predpisy

8. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.

júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

9. Podľa § 16 ods. 10 Vodného zákona fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať
trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru
povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“)

je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa
§ 16a.

10.Podľa§16aods.1Vodnéhozákonapredpodanímnávrhunazačatiekonaniaopovolenínavrhovanej
činnosti požiada fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len "žiadateľ") orgán štátnej vodnej správy

o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b).

11.Podľa§16aods.23Vodnéhozákonapovoľujúciorgánnesmievydaťrozhodnutie,ktorýmsapovoľuje
navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.12. Podľa § 21 ods. 1 písm. d) Vodného zákona povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak
nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd

alebo do podzemných vôd.

13. Podľa § 26 ods. 1 Vodného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na
uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby.
Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak

sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr
so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie
orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu
možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje
osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie
orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

14. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn.

15S/16/2021. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
SprávnysúdvBratislave(ďalejlen„súd“,„správnysúd“),naktorýprešielod1.júna2023výkonsúdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/16/2021. V súlade

s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do
senátu 3S správneho súdu.
15. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného

orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho
vydaniu,viazanýrozsahomadôvodmisprávnejžaloby(§134ods.1SSP),napojednávaníkonanomdňa
20. novembra 2025 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na avizovanú neprítomnosť
predsedníčky senátu 3S JUDr. Vladimíry Slobodovej, bola na základe čl. III a V Rozvrhu práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 upravujúcich Zásady zastupovania predsedov senátov a
sudcov, na pojednávaní konanom dňa 20. novembra 2025 bola predsedníčkou senátu JUDr. Lucia Tóth,
predsedníčka senátu 4S. Senát správneho súdu tak vo veci rozhodoval v zložení uvedenom v záhlaví
tohto rozsudku.
16. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

OU-NR-OOP3-2020/042244-002 zo dňa 22. decembra 2020, ktorým zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. OU-NR-OSZP-2020/008664-006 zo dňa 28.07.2020, ktorým
Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal podľa § 26 ods. 1 Vodného zákona
povolenie na vybudovanie vodných stavieb pre navrhovanú realizáciu vodných stavieb v rámci stavebnej
akcie: „Rozšírenie závodu FARGUELL Nitra“ a podľa § 21 ods. 1 písm. d) Vodného zákona vydal

povolenie na osobitné užívanie vôd – vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do pozemných vôd.

17. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Na začiatku správny súd uvádza, že je viazaný v zmysle §134
ods. 1 SSP len žalobnými bodmi, ktoré v žalobe priamo uvedené sú, lebo práve žalobnými bodmi si
žalobcaplnísvojupovinnosťtvrdenia.Správnysúdvzásadepreskúmalibažalobnébodyanevyhľadával

ani sa nezaoberal inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie jeho nároku. Vzhľadom
na dispozičnú zásadu (§ 5 ods. 5 SSP) nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom
žaloby a žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať
činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ichpostupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy
rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Zároveň, správny súd vzhľadom na
svoju procesnú pozíciu nad stranami, nevyhľadáva za žalobcov dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či

postupu orgánu verejnej správy v konaní, pretože práve tieto skutočnosti (konkrétne tvrdenia žalobcu o
nezákonnosti a v čom bol v jej dôsledku ukrátený na svojich právach) majú tvoriť obsah žaloby a určovať
rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd viazaný. Správny súd neposudzuje
účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy.

18. Po preskúmaní veci správny súd konštatuje, že značná časť žalobnej argumentácie uvádzanej
žalobcom bola všeobecná, bez bližšej konkretizácie či relevantného naviazania citovaných ustanovení
a produkovaných teoretických východísk na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu. Žalobná
námietka musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu
prieskumu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje žalobné body dostatočne konkretizoval, a tým
umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných

bodov. Z predložených námietok je zrejmé, že ani jedna nesmeruje proti povoľovaným stavbám, ich
technickému alebo stavebnému vyhotoveniu a ani neuvádza akým spôsobom by tieto stavby mohli
ovplyvniť alebo znehodnocovať podzemné vody.

19. Žalobca síce formálne namietal správnymi orgánmi zistený stav bez opory v administratívnych

spisoch /žalobný bod namietaný podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP/ a podstatné porušenie ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia /žalobný bod namietaný podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP/, citácii zákonného vymedzenia
však chýbala akákoľvek relevantná argumentácia, na základe ktorej by mohol správny súd tvrdené
nedostatky zákonnosti napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, resp. procesného postupu

správneho orgánu, podrobiť súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva. Vo vzťahu k uvedeným
námietkam žalobca neposkytol bližšie odôvodnenie a konkretizáciu, a preto nebol pre správny súd
vytvorený dostatočný priestor, aby sa s týmito námietkami vysporiadal. Námietky žalobcu sú len vo
všeobecnej rovine a nesmerujú voči žiadnym konkrétnym skutkovým a právnym záverom žalovaného,
ktorých posúdením by sa mal správny súd zaoberať.

20. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového a napadnutého rozhodnutia,
uvedenú žalobnú námietku správny súd posúdil ako nedôvodnú. Prvostupňové rozhodnutie
v prejednávanej veci obsahuje dostatočný opis podkladov, ktoré mal správny orgán pri svojom
rozhodovaní k dispozícii, dostatočný opis zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci.

Žalovaný sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysporiadal s namietanou podstatnou
argumentáciou žalobcu a v prípade, že žalobca nesúhlasí s argumentáciou správneho orgánu, tak
to automaticky neznamená, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Správne orgány sa vysporiadali
so všetkými podstatnými námietkami a pripomienkami dotknutých orgánov, čo aj uviedol prvostupňový
správny orgán vyčerpávajúcim spôsobom vo svojom rozhodnutí.

21. K jedinej relevantnej námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonného postupu správneho orgánu,
pretože nerešpektoval zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia vplyvov na vody, teda správny
orgán konal v rozpore s § 16a Vodného zákona, správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Správny súd
na úvod uvádza, že konanie podľa § 16a Vodného zákona netvorí predbežnú otázku v konaniach na

úseku ochrany prírody a krajiny. Z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že po preskúmaní
predloženej projektovej dokumentácie nevyplývala potreba posúdenia podľa § 16a Vodného zákona,
pretože pri realizovaní vodných stavieb je zrejmé, že nedôjde k modifikácii fyzikálnych vlastností
ústavu povrchovej vody alebo zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody alebo k zhoršeniu
kvalitatívnych ukazovateľov vody v dotknutom území. Účelom povoľovaných vodných stavieb je prívod

pitnej a požiarnej vody a rozšírenie splaškovej kanalizácie, areálového vodovodu pitnej a požiarnej vody
a odvod dažďových vôd zo strechy. V danom prípade budú všetky povoľované vodné stavby napojené
naužexistujúceinžinierskesiete–verejnývodovodaverejnúkanalizáciu.Západoslovenskávodárenská
spoločnosť, a.s., ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, navyše vo svojom
stanoviskuč.79314/2019zodňa28.10.2019svýstavbouobjektuajehozásobovanímvodouzverejného

vodovodu navrhovanou vodovodnou prípojkou, ako aj s odvádzaním splaškových odpadových vôd
existujúcou areálovou kanalizáciou do verejnej kanalizácie, súhlasil. Správny súd ďalej k veci uvádza, že
správnyorgánprirozhodovanívychádzalajzpredloženéhohydrogeologickéhoposudkuvypracovaného
RNDr. Viliamom Horváthom, podľa ktorého vsakovaním zrážkových vôd zo strechy skladovej haly dohorninového prostredia nedôjde k negatívnemu ovplyvneniu akosti a množstva podzemných vôd na
šetrenej lokalite a v blízkom okolí, teda nie je tu riziko znečistenia a zhoršovania kvality podzemných vôd.
Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o vodné stavby, ktoré by zhoršovali stav útvaru

povrchovej vody alebo podzemnej vody, spôsobovali zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej
vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody a všetky stavebné objekty privádzajúce,
rozvádzajúce a odvážajúce čistú a špinavú vodu sú „rúrového“ charakter, a teda akýkoľvek kontakt
s podzemnými vodami je za riadneho vyhotovenia a prevádzkovania nemožný. Naviac správny súd
dodáva, že v danom prípade nestačí, aby žalobca len všeobecne tvrdil (str. 4-5 žaloby), že územné

rozhodnutie (hoci predmetom tohto konania je stavebné povolenie) je rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje
§ 16a ods. 23 Vodného zákona. Uvedené tvrdenie je potrebné podoprieť konkrétnymi skutočnosťami
odôvodňujúcimi záver, že umiestňovaná stavba je navrhovanou činnosťou v zmysle § 16 ods. 10
Vodného zákona. Žalobca však neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo
možné k takémuto záveru dospieť.

22. K námietke, že žalobcovi neboli sprístupnené podklady, na základe ktorých žalovaný rozhodoval,
a teda mu bolo odopreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a navrhnutie ďalších dôkazov
podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Z administratívneho spisu
je zrejmé, že žalobca bol účastníkom konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. týkajúceho sa navrhovanej
činnosti „Rozšírenie závodu Farguell Nitra“ (rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti

o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2019/10013-F36 zo dňa 23.01.2019), ktoré predchádzalo
vydaniu stavebného povolenia, ktoré je predmetom tohto konania. Žalobca mal v konaní možnosť
vyjadriť sa k začatiu konania, čo aj využil dňa 03.02.2020. S námietkami žalobcu sa správny orgán
vysporiadal v predmetnom stavebnom povolení. Žalobca mal možnosť podať aj opravný prostriedok, čo
aj využil dňa 31.08.2020. Čo sa týka namietaného nevyjadrenia sa žalobcu k podkladom rozhodnutia

správny súd po preskúmaní administratívneho spisu konštatuje, že žalobcovi bolo listom č. OU-NR-
OSZP3-2020/008664-02/F13 zo dňa 03.02.2020, doručeným dňa 03.02.2020, umožnené vyjadriť sa
podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku k podkladu rozhodnutia, čo žalobca ten istý deň 03.02.2020 aj
využil. Z uvedených dôvodov považoval správny súd tieto námietky za nedôvodné. Záverom správny
súd dodáva, že žalobca v administratívnom konaní možnosť nahliadnutia do spisu nevyužil.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk, v zmysle žalobných bodov, má správny súd za to,
že správne orgány postupovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými právnymi
normami. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili
skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili a v rozhodnutiach dostatočne

odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za
následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych
orgánov správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP
zamietol.

24. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu
žalovaného v konaní mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní
nevznikli.

25. O trovách konania ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší

účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania,
ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. Správny súd ďalším
účastníkom v tomto konaní žiadne povinnosti neukladal, a preto im žiadnu náhradu trov konania proti
žalobcovi nepriznal.
26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.