Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 6, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200324
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200324.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DUO CENTER Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 23,
810 11 Bratislava, IČO: 35 832 126, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom
Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom: Tomášikova 12735/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne:
Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava),

v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave ukladá žalovanému Regionálnemu úradu pre územné plánovanie a výstavbu
Bratislava, povinnosť konať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 11. októbra 2017 proti rozhodnutiu
Mestskej časti Bratislava – Petržalka č. XXX/XXXX/XX-XXXX/A. zo dňa 6. septembra 2017, v lehote 30
dní od doručenia tohto uznesenia.

II. Správny súd v Bratislave ukladá žalovanému, aby vydané rozhodnutie doručil súdu do 15 dní od jeho
vydania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba a jej dôvody

1. Žalobou proti nečinnosti v zmysle § 242 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) sa žalobca domáhal, aby súd uložil právnemu
predchodcovi žalovaného, a to Okresnému úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky,
Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, aby neodkladne konal a rozhodol o opravnom prostriedku žalobcu zo
dňa 11. októbra 2017 proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. XXX/XXXX/XX-XXXX/A.
zo dňa 6. septembra 2017, a to najneskôr v lehote 30 dní od doručenia uznesenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že Mestská časť Bratislava-Petržalka vydala dňa 6. septembra 2017
rozhodnutieč.XXX/XXXX/XX-B.Xonariadeníodstráneniastavby(ďalejaj„prvostupňovérozhodnutie“).
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 11. októbra 2017 doručeným stavebnému úradu
13. októbra 2017. Odvolací orgán viackrát vrátil spis stavebnému úradu ako predčasne podaný. Napriek
tomu, že stavebný úrad vyhodnotil odvolanie žalobcu ako podané včas, odvolací orgán sa s týmto
názorom stavebného úradu nestotožnil. Žalobcovi bolo rozhodnutie doručované elektronicky, pričom

z elektronickej doručenky o vypršaní úložnej lehoty s fikciou doručenia vyplýva dátum prevzatia dňa
24. septembra 2017. Podľa odvolacieho orgánu lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 25.
septembra 2017 a uplynula dňa 9. októbra 2017. Vzhľadom k tomu, že stavebný úrad disponoval
generálnou plnou mocou žalobcu pre Advokátsku kanceláriu Ivan Syrový, s.r.o., doručil rozhodnutie aj
právnemu zástupcovi dňa 12. októbra 2017. Žalobcovi preto nemohla lehota na podanie opravného
prostriedku uplynúť dňa 9. októbra 2017. Žalobca bol toho názoru, že odvolací orgán je nečinný, lebo

o veci meritórne nikdy nerozhodol, ale len vrátil vec prvostupňovému orgánu a neposúdil odvolanie
ani ako riadny opravný prostriedok, ani (v prípade, že by ho považoval za oneskorene podané) vzmysle, či neobsahuje dôvod na obnovu konania [§ 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) Správneho poriadku].
Nesúhlasil s postupom odvolacieho orgánu, ktorý vrátil spis prvostupňovému orgánu bez rozhodnutia o

odvolaní.Takýmtospôsobomsasprávnyorgánvyholtomu,abyopodanomodvolanímeritórnerozhodol.
Prezentoval názor, že odvolací orgán je v zmysle § 59 ods. 2 a ods. 3 správneho poriadku oprávnený
rozhodnutie prvostupňového orgánu zmeniť, zrušiť alebo odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť.
Po meritórnom rozhodnutí by bol oprávnený napadnúť druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu v
správnom súdnictve, pričom postupom Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky

sa mu ako účastníkovi zároveň odňala možnosť konať.

3. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania aj Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstvo“). Ministerstvo v
odpovedi zo dňa 16. mája 2018 uviedlo, že podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku nie je príslušné na
preskúmanie rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Petržalka a postúpil podanie na priame vybavenie

žalovanému. Žalobca prezentoval názor, že ministerstvo tým dalo pokyn žalovanému, aby vo veci konal,
avšak tento zostal naďalej nečinný.

4.Žalobcatiežpreukázal,ženeúspešnevyčerpalpodnetnaprokuratúrez11. marca2020,ktorývybavila
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej „GP SR“) listom pod č. C. D. XXX/XX/XXXX-X zo

dňa 8. júna 2020 tak, že tento odložila ako nedôvodný.

II. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

5. Žalovaný (pôvodne Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky), vo vyjadrení k žalobe

z 19. apríla 2021 navrhol, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Zotrval na svojom názore,
že odvolanie proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. XXX/XXXX/XX- B. zo dňa 6.
septembra 2017 o nariadení odstránenia stavby bolo podané oneskorene, predmetné rozhodnutie
teda nadobudlo právoplatnosť a nie je voči nemu prípustný riadny opravný prostriedok. Predmetné
oneskorené odvolanie bolo vybavené listom č. E./XXXXX/XXX zo dňa 12. marca 2018, ktorým žalovaný

vrátil spisový materiál prvostupňovému stavebnému úradu. Ďalej uviedol, že dňa 3. apríla 2018 bolo
žalovanému doručené podanie žalobcu označené ako „Nesúhlas s vrátením spisového materiálu“, na
ktorý žalovaný odpovedal obratom, listom č. E./C. zo dňa 9. apríla 2018. Dňa 2. marca 2020 bolo
Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky doručené podanie žalobcu - sťažnosť
na nečinnosť, v ktorom žalobca namieta nečinnosť tunajšieho úradu vo veci vybavovania odvolania proti

rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Petržalka. Toto podanie bolo vybavené oznámením č. E./XXXXX/
XXX zo dňa 4. mája 2020, preto nepovažoval pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný uvedenú sťažnosť
doposiaľ nevybavil. S poukazom na § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej
štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, skonštatoval,
že nie je príslušným správnym orgánom na preskúmanie predmetného rozhodnutia stavebného úradu

v mimoodvolacom konaní.

6. Žalovaný poukázal, že jeho postup bol na základe podnetu preskúmaný príslušnou Krajskou
prokuratúrou v Bratislave a následne Generálnou prokuratúrou SR, výsledkom čoho bolo odloženie
podnetu ako nedôvodného, bez prokurátorského opatrenia.

7. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku, v ktorej vyčítal žalovanému, že jeho podania síce
boli vybavené, ale čisto formálne a nesprávne. Žalovaný aj prvostupňový orgán si navzájom predkladali
spis bez toho, aby rozhodli o opravnom prostriedku. Zdôraznil, že správne orgány sa nezhodli ani na
tom, či odvolanie bolo podané včas a z tohto dôvodu bol spis viackrát predložený odvolaciemu orgánu a

vrátený späť, čím vznikli prieťahy v konaní pre žalobcu ako účastníka správneho konania. Ani posledná
sťažnosť žalobcu doručená žalovanému dňa 2. marca 2020 nebola vybavená zákonne, teda spôsobom,
ktorým by správny orgán aj fakticky dal odpoveď na sťažnosť žalobcu a nielen formalisticky zopakoval,
že jeho predošlý postup bol správny. Ani po tejto sťažnosti nedošlo k skutočnému prieskumu podľa § 60
Správneho poriadku. Naopak, podľa jeho názoru, žalovaný porušil základné pravidlá konania uvedené

v § 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 správneho poriadku a týmito sa dôsledne neriadil. Vyjadril názor, že pokiaľ
samotné správne orgány nemajú jasno v tom, kto má posúdiť opravný prostriedok podľa § 60 správneho
poriadku, nemožno uvedené vykladať na ujmu účastníka konania. Samotný žalovaný ani neuviedol,
ktorý orgán je povinný vybaviť podanie podľa § 60 správneho poriadku. Pokiaľ aj žalovaný tvrdí, že nieje príslušným na preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu mimo odvolacieho konania, mal podľa §
20 správneho poriadku postúpiť vec na rozhodnutie príslušnému orgánu. Žalovaný ale nepostupoval ani
týmto spôsobom, bol teda v konaní nečinný. Zopakoval tiež, že žalovaný nepostupoval správne, keď

vrátil spis prvostupňovému orgánu bez rozhodnutia o odvolaní podľa § 59 ods. 2 a ods. 3 správneho
poriadku.

8. Žalovaný na výzvu súdu svoje právo vyjadriť sa k replike žalobcu nevyužil.

III. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

9. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

10.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej
správy.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy

protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

13. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.

14. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

15. Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať

rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

16. Podľa § 250 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal
z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a

žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.

17. Podľa § 250 ods.2 SSP vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie
žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a

primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom
správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú
na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

18. Podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé

konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1
až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,
doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

IV. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom

19. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.
151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajskýchsúdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z
Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v
Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená pod

sp. zn. BA-7Sa/29/2021, pričom pôvodne bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského
oddelenia13Saanáslednevdôsledkupersonálnejzmenyobsadeniasúdusudcamiboladňa31.októbra
2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.

20. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva správny súd do pozornosti, že v súlade

s § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 245 SSP konal so žalovaným Regionálnym úradom pre územné
plánovanie a výstavbu Bratislava, na ktorý v zmysle § 12 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025
Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení účinnom
od 01.04.2025 (ďalej len „Nový stavebný zákon“) prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom
stupni pre rozhodnutia stavebného úradu. Regionálny úrad je explicitne označený ako odvolací orgán
pre rozhodnutia stavebného úradu, resp. je zaradený medzi orgány štátnej správy vo výstavbe. Zároveň

podľa § 84 ods. 9 Nového stavebného zákona je regionálny úrad druhostupňovým správnym orgánom
príslušným rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu obce vydanom podľa odsekov 4 až
8. V danom prípade ide preto pre účely súdneho konania podľa SSP o tzv. administratívnu procesnú
subjektivituorgánuverejnejsprávy,ktorájeodvodenáodpôsobnostiaprávomociorgánuverejnejsprávy
konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným zákonom takémuto správnemu orgánu

nemusí byť právna subjektivita priznaná. Zo znenia § 35 ods. 1 SSP vyplýva, že orgán verejnej správy
má procesnú subjektivitu aj v prípade, ak by nemal všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti.
Ak je aj regionálny úrad preddavkovou organizáciou podľa § 7 ods. 3 zákona č. 200/2022 Z. z. o
územnom plánovaní v znení neskorších predpisov, pričom preddavková organizácia nie je právnickou
osobou (§ 22 ods. 2 štvrtá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a teda nemá plnú spôsobilosť
mať práva a povinnosti, neznamená to, že regionálny úrad nie je orgánom štátnej správy. Z toho dôvodu
má regionálny úrad ako orgán štátnej správy administratívnu procesnú subjektivitu na účel správneho
súdneho konania.

21. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal napadnutý postup
žalovaného, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a vec prejednal na pojednávaní
konanom dňa 6. augusta 2025, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu ako aj poverená
zástupkyňa žalovaného.

22. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 244 ods. 1 SSP) a je prípustná [najmä § 6 ods. 2 písm. e)
a § 7 SSP].

23. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, považoval odvolanie žalobcu za

podané včas a žalovaný bol povinný o ňom meritórne rozhodnúť. Poverená zástupkyňa žalovaného
zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach vo veci, ako aj vyjadrila súhlas s názorom prokurátorky.
Poukázala, že žalovaný vybavil odvolanie žalobcu listom – opatrením z 12. marca 2018. Dala tiež
do pozornosti, že právne relevantné podľa správneho poriadku je doručenie právnemu zástupcovi
účastníka, právny zástupca žalobcu však odvolanie nepodal.

24. Správny súdny poriadok v § 3 ods. 1 písm. d) vymedzil zákonnú definíciu nečinnosti orgánu
verejnej správy, ktorou sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom
administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal
administratívne konanie.

25. Podľa staršej judikatúry najvyššieho súdu, ktorá je aplikovateľná aj v prípade žalobcu, za nečinnosť
možno považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, a
správny orgán o nich nekoná, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny
orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov alebo v

zbytočných prieťahoch (v neuskutočnení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa
prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom
alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 12. marca 2014, sp. zn. 3 Sžnč 4/2013). Právo na konanie bez zbytočných prieťahov je považovanéza súčasť práva na súdnu ochranu. Toto právo sa netýka iba konania na súde, ale aj konaní pred
inými orgánmi, ktoré rozhodujú o právach a záväzkoch fyzických a právnických osôb. Takýmito právami
sú spravidla aj práva, ktorých proces podlieha súdnemu preskúmaniu podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku. Nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď
správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípadoch, keď
obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a
protiprávna; je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Nečinnosť môže spočívať v
opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe,

ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci
a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. Nekonanie musí byť v rozpore
s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať,
vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2015,
sp. zn. 2 Sžnz 4/2015).

26. Správny súd sa v rámci prieskumu v danej veci zaoberal, či sa žalovaný dopustil nečinnosti v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. d) SSP (v znení účinnom do 30. júna 2023), teda či mal žalovaný povinnosť vydať
rozhodnutie o odvolaní žalobcu zo dňa 11. októbra 2017 proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava –
Petržalka č. XXX/XXXX/XX-XXXX/A. zo dňa 6. septembra 2017.

27. Zo spisov vyplýva, že Mestskou časťou Bratislava – Petržalka boli vedené konania o odstránenie
stavby, pričom žalobca bol v týchto konaniach (pod číslom XXXXX/XX F. XXXXX/XX) zastúpený
Advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., na základe plnomocenstva z 1.
augusta 2018, a to na celé konanie.

28. Mestská časť Bratislava – Petržalka ako stavebný úrad rozhodnutím č. XXX/XXXX/XX-XXXX/A. zo
6. septembra 2017 nariadila žalobcovi odstránenie reklamnej stavby. Z doručeniek založených v spise
vyplýva, že predmetné rozhodnutie bolo doručované tak žalobcovi ako aj jeho právnemu zástupcovi.

29. Správny súd k tomu poznamenáva, že pokiaľ má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na

celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi (§25 ods. 5 prvá veta
správneho poriadku).

30.Ajpodľaprávnejvedy„správneorgányzvyknúscieľomposilniťprávnuistotudoručovaťpísomnostiaj
účastníkovi konania, aj jeho zástupcovi. V takom prípade je podstatný a právne relevantný jedine okamih

doručenia písomnosti zástupcovi účastníka. Doručenie písomnosti účastníkovi konania nemá vplyv
na plynutie lehôt.“ (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, G., MEDŽOVÁ,
Daniela. § 25 [Doručovanie orgánom, právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom
a fyzickým osobám; špecifické spôsoby doručovania]. In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka,
VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, G., MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck,

2022, s. 241.)

31. Obdobne aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž/71/98 právny
zástupcamáprávokonaťlenzaúčastníka.Aktentoprevzalakozástupcarozhodnutie,ktorémunapokon
aj malo byť doručené, má sa za to, že toto rozhodnutie bolo oznámené samotnému účastníkovi a nie

ako inej osobe, inému účastníkovi, ktorému osobitne plynú lehoty a patria samostatné procesné práva.

32. Z uvedených právnych východísk potom vyplýva, že rozhodnutie Mestskej časti Bratislava –
Petržalka č. XXX/XXXX/XX-XXXX/A. zo 6. septembra 2017 bolo žalobcovi ako účastníkovi konania
účinne doručené dňa 12. októbra 2017, a to dňom doručenia uvedeného rozhodnutia jeho zástupcovi

s plnomocenstvom na celé konanie. Doručenie rozhodnutia priamo žalobcovi v danom prípade preto
nemá žiadnu právnu relevanciu a ani účinky pre následné plynutie lehôt. Odvolanie bolo potrebné podať
v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia (t.j. od 12. októbra 2017), teda do 27. októbra 2017.
Pokiaľ žalobca podal odvolanie dňa 11. októbra 2017 na poštovú prepravu, odvolanie bolo podané včas
(t.j. v lehote do 27. októbra 2017), a preto ani odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie nemohlo

nadobudnúť právoplatnosť. Pritom je irelevantné, či odvolanie podal sám účastník administratívneho
konania v uvedenej lehote, alebo ho zaňho podal jeho zástupca.33. Zo spisov vyplýva, že doposiaľ o uvedenom odvolaní nebolo rozhodnuté, lebo žalovaný nesprávne
vyhodnotil, že odvolanie žalobcu bolo oneskorene podané. Podľa názoru správneho súdu však tento
postup vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebol správny a bolo potrebné sa odvolaním žalobcu

riadne zaoberať ako aj o ňom rozhodnúť v zmysle § 59 správneho poriadku.

34. Správny súd preto zistil v konaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava
– Petržalka č. XXX/XXXX/XX-XXXX/A. zo 6. septembra 2017 nečinnosť žalovaného, ktorá spočíva v
nepostupovaní v odvolacom konaní zákonom predpokladaným spôsobom a v nevybavení veci podľa §

59 správneho poriadku.

35. Žalovaný síce odvolanie žalobcu vybavil listom (opatrením) číslo E./XXXXX/XXX z 12. marca 2018,
ktoré mohlo byť napadnuté všeobecnou správnou žalobou na preskúmanie predmetného opatrenia,
s poukazom však na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 593/2022 zo 7. februára 2023,
„ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom

súdnictve, voľba konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu“. Následne zákonom č.
239/2023 Z. z., bol novelizovaný SSP, a od 1. júla 2023 nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav,
keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán
verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností (§ 3 ods. 1 písm. d/ v znení

účinnom od 1. júla 2023). Konanie o žalobe proti nečinnosti žalovaného však začalo pred nadobudnutím
účinnosti uvedenej novely SSP, a preto sa žalobca mohol v danom prípade domáhať ochrany svojich
práv aj žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

36. Ďalšia argumentácia žalobcu ohľadom možnosti preskúmať rozhodnutie prvostupňového orgánu

v mimoodvolacom konaní podľa § 65 a nasl. správneho poriadku síce už stratila opodstatnenie
vzhľadom na včasnosť podaného odvolania, správny súd však pre úplnosť odkazuje na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/3/2023 zo dňa 30. mája 2024, v ktorom sa najvyšší
správny súd zaoberal otázkou právomoci okresného úradu v sídle kraja preskúmavať rozhodnutia
obce (ako stavebného úradu) mimo odvolacieho konania, pričom okrem iného konštatoval, že

„ustanovenie § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. je možné vnímať ako osobitnú kompetenčnú
právnu normu, negatívnym spôsobom vymedzujúcu rozsah právomoci konkrétneho typu orgánov štátnej
správy – okresného úradu v sídle kraja, uplatniteľných voči rozhodnutiam vydaným v prvom stupni
obcou alebo vyšším územným celkom (pozri k tomu bližšie body 32 až 37)“. Žalovaný si otázku svojej
právomocivovzťahuk§65správnehoporiadkuposúdilsprávne,ikeďvovzťahukpotencionaliteobnovy

konania sa dôsledne § 60 správneho poriadku neriadil, keď len konštatoval, že nie je príslušným
orgánom na konanie o obnove, lebo nerozhodol v poslednom stupni. Správny súd k tomu dáva do
pozornosti, že odvolací orgán má výslovne zo zákona (§ 60 správneho poriadku) povinnosť preskúmať
i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania. Je zrejmé, že vždy keď je
podané odvolanie oneskorene, odvolací orgán už nebude orgánom, ktorý rozhodol v poslednom stupni,

ale aj tak má povinnosť preskúmať také odvolanie. V tomto ohľade žalovaný ako odvolací orgán tiež
procesne pochybil.

37. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto zaviazal
žalovaného v zmysle § 250 ods. 1 SSP k odstráneniu nečinnosti v konaní o opravnom prostriedku

(odvolaní) žalobcu podanom proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava – Petržalka č. XXX/XXXX/XX-
XXXX/A. zo 6. septembra 2017 v štandardnej lehote 30 dní. Na návrh žalovaného môže správny súd
uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie
je viazaný (§ 250 ods. 2 druhej vety SSP).

38. Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu
môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko
orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému (§ 251 ods. 1 SSP).

39. Podľa § 251 ods. 2 SSP ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti,

správny súd konanie uznesením zastaví.

40. O povinnosti doručiť súdu vydané rozhodnutie súd rozhodol podľa § 250 ods. 1 SSP.41. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania súd bude v súlade s § 175 ods. 1 SSP rozhodovať až v rozhodnutí o zastavení
konania podľa § 251 ods. 2 SSP, ktorým sa konanie o žalobe proti nečinnosti v prejednávanom prípade
končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 SSP).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na

kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).