Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/169/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200370
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200370.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v
právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02
Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice
– mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti: Danucem Slovensko a.s., so sídlom
Rohožník, 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-TT-OOP3-2022/051221-002 zo dňa 16.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 22.12.2022 z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Ďalší účastník konania podal žiadosť o udelenie súhlasu na využívanie odpadov na spätné
zasypávanie podľa projektu Plán čiastočnej likvidácie lomu v dobývacom priestore Jablonica zo dňa
27.06.2022 (ďalej len „žiadosť“). Na podklade žiadosti Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti
o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) ako príslušný orgán štátnej správy odpadového

hospodárstvapodľa§4ods.1zákonač.525/2003Z.z.oštátnejsprávestarostlivostioživotnéprostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o starostlivosti
o ŽP“) vydal oznámenie o začatí konania zo dňa 28.07.2022.

2. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o udelení súhlasu na využívanie odpadov na spätné
zasypávanie číslo spisu: OU-TT-OSZPI-2022/028474-004 zo dňa 12.09.2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým udelil žalobcovi súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z. z.

o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o odpadoch“) na spätné zasypávanie.3. Súhlas bol udelený pre odpady kategórie „ostatný“ uvedené vo vyhláške Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov. Zároveň
bolo v prvostupňovom rozhodnutí upravené: (i) určené miesta nakladania s odpadmi, (ii) spôsob

nakladania s odpadmi, (iii) technické požiadavky prevádzky zariadenia alebo miesta výkonu činnosti,
(iv) bezpečnostné opatrenia pri prevádzke zariadenia alebo výkone činnosti. Vo výroku prvostupňového
rozhodnutia boli uložené aj podmienky súhlasu. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu
odvolanie zo dňa 19.09.2022.

4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie číslo spisu: OU-TT-
OOP3-2022/051221-002 zo dňa 16.12.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 20 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č.
371/2015, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) na spätné zasypávanie sa môže použiť výlučne inertný odpad, okrem inertných
stavebných odpadov a odpadov z demolácií, ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť
recyklovaním alebo prípravou na spätné použitie. Súčasne žalovaný konštatoval, že vyhláška v § 20
ods. 3 stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohli byť inertné odpady využité na
spätné zasypávanie.

6. K námietke, že u všetkých prijímateľov odpadov je potrebné preukázať, že spĺňajú kritériá pre inertný
odpad, nielen u tých, u ktorých je podozrenie, žalovaný uviedol, že takáto podmienka nie je uvedená
v rozhodnutí zo zisťovacieho konania a ani nie je legislatívne upravená v zákone o odpadoch. Pre
zabezpečenie zasypávania len inertným odpadom bolo v prvostupňovom rozhodnutí uvedené, že pri

zavážaní záujmového územia organizácia zabezpečí prostredníctvom zodpovednej osoby neustálu
vizuálnu kontrolu vhodnosti dovážaného inertného odpadu, vystaví potvrdenie o množstve odpadu,
dátum a čas prevzatia. Následne je v podmienkach súhlasu uvedené, že ak pri preberaní vznikne na
základe poznatkov o jeho pôvode alebo jeho vizuálnej kontroly pochybnosť o tom, či ide o inertný odpad,
vykoná sa pred použitím odpadu na spätné zasypávanie jeho testovanie s cieľom overiť, či tento odpad

spĺňa limitné hodnoty ustanovené v osobitnom predpise a takýto odpad možno použiť až na základe
výsledkov testovania, ktoré preukáže, že sa jedná o inertný odpad v zmysle § 20 ods. 2 vyhlášky.
Žalovaný uzavrel, že u všetkých prijímaných odpadoch bude zabezpečené, že na spätné zasypávanie
bude použití inertný odpad.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

7. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave správnu žalobu zo dňa 22.12.2022 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich

zrušeniaavráteniavecinaďalšiekonanie.Žalobcapodalžalobuakozainteresovanáverejnosťatvrdí,že
napadnutým rozhodnutím nastal právny stav, ktorý umožňuje poškodenie životného prostredia zdanlivo
zákonným postupom, a to práve preto, že orgány verejnej správy nekonali v súlade s ústavnými právami
a spôsobili potenciálne ohrozenie životného prostredia. Žalobca mal za to, že (i) napadnuté rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, (ii) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a (iii) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

8. Žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce správne poukazuje na § 20 ods.1
vyhlášky, ktorá upravuje ako alternatívy nakladania s odpadom dve možnosti, a to zhodnotenie

recyklovaním alebo prípravou na ich opätovné použitie. Žalovaný však nesprávne aplikoval toto
ustanovenie, pretože tieto dve alternatívny nezvažoval, zaoberal sa len možnosťou ich opätovného
využitia. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne považuje tieto alternatívny za rovnocenné.

9. Žalobca má za to, že § 20 ods. 1 vyhlášky je všeobecnou normou, ktorú je potrebné vykladať v celom

komplexe právneho predpisu a došlo k porušeniu zásady „lex specialis derogat lege generalis“, pretože
§ 20 ods. 1 vyhlášky je len všeobecnou právnou normou, pričom vyhláška obsahuje aj osobitné právne
normy, ktoré stanovujú hierarchiu odpadov, z ktorej vyplýva, že uvedené spôsoby nakladania s odpadomvšak musia byť aplikované v špecifickom poradí, a teda najprv na opätovné použitie a následne ich
recykláciu.

10. Žalobca uviedol, že správny orgán opomenul recykláciu materiálov. Mal za to, že recykláciu
opomenul účelovo a úmyselným nezaoberaním sa možnosťou recyklácie jednotlivých odpadov správne
orgány konali v rozpore s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a nedostatočne zistili skutkový stav,
nesprávne aplikovali právne predpisy a vec nesprávne posúdili. Žalobca namietol, že správny orgán

nezohľadnil ciele odpadového hospodárstva, pričom je využívanie odpadov dané v poradí – opätovné
použitie, recyklácia a následne ostatná konverzia.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.02.2023, pričom odkázal na skutočnosti uvedené
v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že v zmysle § 20 ods. 1 vyhlášky na spätné zasypávanie sa môže
použiť výlučne inertný odpad, okrem inertných stavebných odpadov a odpadov z demolácie, ktoré je
možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie.

Opätovné použite je v zmysle § 3 ods. 12 zákona o odpadoch činnosť, pri ktorej sa výrobok alebo časť
výrobku, ktorý nie je odpadom, znova použije na ten účel, na ktorý bol určený.

12. Ďalej žalovaný uviedol, že vyhláška upravuje, že právnické osoby môžu na spätné zasypávanie
použiť práve odpady z demolácií č. 17 01 07 a 17 01 03, pretože práve tieto odpady sú zložené

z viacerých zložiek odpadov – betón, škridle, obkladový materiál a keramika je nepravdepodobná
možnosť využitia týchto odpadov na spätné použitie.

13. Ďalej uviedol, že za odpad, ktorý má byť používaný na spätné zasypávanie, zodpovedá držiteľ
odpadu, a teda nebolo potrebné preukazovať, že takýto odpad spĺňa kritériá pre inertný odpad. Žalovaný

navrhol žalobu zamietnuť.

14. Žalobca zaslal správnemu súdu repliku zo dňa 09.05.2023, v ktorej zotrval na svojej žalobnej
argumentácii.

15. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

16. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa

predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. TT-20S/169/2022.

17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou

napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
vrozsahužalobnýchbodovtak,akovyplývalizobsahužalobyadospelkzáveru,žežalobajenedôvodná
a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) ju zamietol.

18. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie
procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutiabol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.11.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

19. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

20. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, orgány štátnej správy odpadového hospodárstva

udeľujú súhlas na využívanie odpadov na spätné zasypávanie.

23. Podľa § 20 ods. 1 vyhlášky, na spätné zasypávanie sa môže použiť výlučne inertný odpad, okrem
inertných stavebných odpadov a odpadov z demolácií (§ 77 ods. 1 zákona), ktoré je možné vzhľadom
na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie.

24. Podľa § 20 ods. 2 vyhlášky, ak pri preberaní odpadu vznikne na základe poznatkov o jeho pôvode
alebo jeho vizuálnej kontroly pochybnosť o tom, či ide o inertný odpad, vykoná sa pred použitím odpadu
na spätné zasypávanie jeho testovanie s cieľom overiť, či tento odpad spĺňa limitné hodnoty ustanovené
v osobitnom predpise; takýto odpad sa na spätné zasypávanie môže použiť až na základe výsledkov

testovania, ktoré preukážu, že ide o inertný odpad. Ustanovenia § 9 ods. 1 až 4 nie sú tým dotknuté.

25.Podľa§20ods.3vyhlášky,inertnéodpady,ktorésamajúvyužiťnaspätnézasypávanie,musiaspĺňať
požiadavky účelu, na ktorý majú byť využité. Na spätné zasypávanie sa pre fyzickú osobu môžu použiť
len odpady s katalógovými číslami 17 05 04 zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03, 17 05 06

výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05. Na spätné zasypávanie sa pre právnickú osobu a fyzickú
osobu–podnikateľamôžupoužiťodpadyskatalógovýmičíslami010408odpadovýštrkadrvenéhorniny
iné ako uvedené v 01 04 07, 01 04 09 odpadový piesok a íly, 17 01 03 škridly a obkladový materiál
a keramika, 17 01 07 zmesi betónu, tehál, škridiel, obkladového materiálu a keramiky iné ako uvedené
v 17 01 06, 17 05 04 zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03, 17 05 06 výkopová zemina iná

ako uvedená v 17 05 05.

26. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie. Správny súd zameral svoj súdny prieskum na to, či orgány
verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

K návrhu žalobcu na prerušenie konania

27. Z dôvodu, že žalobca navrhol v žalobe prerušenie konania, správny súd sa prvotne vyjadrí
k uvedenému návrhu. Po jeho preskúmaní správny súd vyhodnotil tento návrh ako nedôvodný, a preto

ho zamietol. Žalobca navrhol, aby tunajší súd prerušil súdne konanie a podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania na Súdny dvor Európskej únie s otázkou, či postup správneho orgánu, ktorým
sa nerešpektuje odpadová hierarchia, je v súlade so Smernicou o odpadoch a či je opomenutie možnosti
recyklácie odpadov v prospech uloženia odpadov v súlade s právom Európskej únie.

28. Správny súd nevzhliadol potrebu obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, pretože neidentifikoval, že
by bolo potrebné sa naň obrátiť s otázkou, ktorej posúdenie je podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.
Správny súd nevzhliadol nejasnosť pri aplikácii práva Európskej únie a jeho vplyvu na vnútroštátne
právne normy a ich výklad. Túto nejasnosť, resp. nejasnosť výkladu práva Európskej únie ani žalobca
žiadnym relevantným spôsobom neuviedol.

K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho posúdenia veci29. Vychádzajúc zo žaloby správny súd vyvodil, že podstatnou žalobou námietkou je, že žalovaný
nesprávne aplikoval § 20 ods. 1 vyhlášky, keďže nezvažoval alternatívy nakladania s odpadom v poradí
– opätovné využitie, recykláciu a následne ostatná konverzia. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil

správny súd ako nedôvodnú.

30. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že orgány verejnej správy vydali
rozhodnutia, ktorými udelili žalobcovi súhlas s odkazom na § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch –
súhlas so spätným zasypávaním. Prvostupňový orgán v rámci spôsobu nakladania s odpadmi uviedol,

že znehodnocovanie stavebných odpadov a odpadov z demolácií sa bude vykonávať činnosťou –
recykláciaalebospätnézasypávanie.Samotnávyhláškav§20ods.1uvádza,ženaspätnézasypávanie
sa môže použiť výlučne inertný odpad, ktorý je možné zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na
opätovné použitie.

31. Samotný žalobca v žalobe uviedol, že nakladanie s odpadov musí byť vykonané v špecifickom

poradí, a teda najprv opätovné použitie a následne ich recyklácia. Nie je však zo žaloby zrejmé,
v čom žalobca videl nesprávny postup orgánov verejnej správy. Žalobca síce uviedol hierarchiu
odpadového hospodárstva, avšak následne konštatuje, že ak je možné odpad recyklovať, je nutné
uvedené preferovať pred jeho uložením. Tu však správny súd uvádza, že rozhodnutia sa týkali spätného
zasypávania a nie uloženia odpadu, pričom práve inertný odpad je možné opätovne použiť, ako uvádza

aj samotný žalobca; prvoradé je opätovné použitie.

32. Správny súd k danému poukazuje na § 3 ods. 20 zákona o odpadoch, ktorý uvádza, že spätné
zasypávanie je činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný,
používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách.

Odpad používaný na spätné zasypávanie musí nahradiť neodpadové materiály, musí byť vhodný
a uvedené účely a použitý len v množstve, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených účelov.
Súčasne je potrebné uviesť, že § 3 ods. 12 zákona o odpadoch uvádza, že opätovné použitie je činnosť,
pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktorý nie je odpadom, použije na ten istý účel, na ktorý bol
určený.

33. Tým, že § 20 ods. 2 vyhlášky uvádza, že je možné využiť inertný odpad, ktorý je možné zhodnotiť
recyklovanímaleboprípravounaopätovnépoužitie,takžalovanýnepochybil.Samotnýžalobcanastrane
7 žaloby uvádza, že príprava na opätovné použite má hierarchickú prednosť pred recykláciou, preto nie
je správnemu súdu zrejmé, v čom žalobca videl nesprávnosť konania žalovaného, keď tento vlastne

postupoval tak, ako to žalobca uvádzal. V prvostupňovom rozhodnutí boli súčasne prvostupňovým
orgánom uvedené podmienky súhlasu, ktoré bol žalobca povinný dodržať tak, aby boli dodržané všetky
nutné obmedzenia.

34. Zároveň správny súd nevzhliadol ako dôvodnú námietku žalobcu v tom, že žalovaný nezvažoval

alternatívny, keďže § 20 ods. 1 vyhlášky považuje obe alternatívy (teda ako recyklovanie, tak aj prípravu
na opätovné použitie) za rovnocenné. Obe varianty sú právnym predpisom predpokladané, a preto
nemožno konštatovať pochybenie v tom, čo tvrdil žalobca. Súčasne, žalobca síce v žalobe odkazoval
na to, že vyhláška obsahuje aj osobitné právne normy, ktoré stanovujú hierarchiu odpadov, avšak ním
konštatovanýodkazna§3ods.15zákonaoodpadochžiadnymspôsobomnepoukazujenanesprávnosť

záverov žalovaného. Nie je tak zrejmé, či vo vzťahu k predmetnej veci – teda k odpadom v kategórii
„ostatný“, tak ako bol tento odpad špecifikovaný v prvostupňovom rozhodnutí, sa aplikuje žalobcom
tvrdená, ale nepreukázaná osobitná právna norma.

35. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správny súd dospel k záveru, že spĺňajú zákonom

vyžadované atribúty a obstáli ako celok. Bolo z nich zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný
k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa
názoru správneho súdu aj vyplýva. Na podklade uvedeného preto správny súd žalobcu ako nedôvodnú
s odkazom na § 190 SSP zamietol.

36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu
v súdnom konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
Správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi konania, pretože si právona náhradu trov konania neuplatnil a správny súd súčasne nezistil, že mu trovy vznikli a je nutné pristúpiť
k vydaniu rozhodnutia o ich náhrade.

37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).