Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201068
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29.
augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 06.06.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, spísanej v Sociálnej
poisťovni, pobočke Bratislava dňa 12.01.2022, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
22.03.2022, ktorým žalobcovi podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej

len „zákon o sociálnom poistení“) v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamietla žiadosť o starobný
dôchodok.Protipredmetnémurozhodnutiupodalžalobcavzákonomstanovenejlehoteodvolaniezodňa
06.04.2022, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 07.04.2022, v ktorom nesúhlasil s napadnutým
rozhodnutím. Uviedol, že Sociálna poisťovňa porušila jeho práva a právom chránené záujmy. Namietal
nezohľadnenie doby služobného pomeru od 01.01.1969 do 30.11.1999 pre nárok na starobný dôchodok.
Poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého sa má určiť suma

starobného dôchodku krátením o dobu z osobitného systému sociálneho poistenia zhodnotenú vo
výsluhovom dôchodku a žiadal zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia získanú aj vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

2. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
generálny riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.03.2022 potvrdil. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou
spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava dňa 12.01.2022 žalobca požiadal o priznanie
starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 01.04.2009. Ďalej uviedla, že z obsahu administratívneho
spisu žalobcu a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovnevyplýva, že žalobca k 01.04.2009 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Uviedla, že k
01.04.2009 žalobca získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 1 955 dní obdobia
dôchodkového poistenia, presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového

poistenia, ktorý bol neoddeliteľnou prílohou prvostupňového rozhodnutia. Poukázala na znenie ust. §
60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého rok dôchodkového poistenia je 365 dní obdobia
dôchodkovéhopoistenia.Zuvedenéhopodľanázoružalovanejvyplýva,žežalobcak01.04.2009získal5
rokova130dníobdobiadôchodkovéhopoistenia,čímnesplnilpodmienkynárokunastarobnýdôchodok.
Uviedla, že na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového

poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených
v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom
systéme Sociálnej poisťovne.

3. K námietke žalobcu týkajúcej sa nehodnotenia doby služobného pomeru pre nárok na starobný
dôchodok žalovaná uviedla, že táto nie je dôvodná z nasledujúcich dôvodov: žalobca získal dobu

dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Podľa rozhodnutia Colného úradu Bratislava
č. 7324/2003-520140 zo dňa 26.03.2003 bol žalobcovi od 01.07.2002 priznaný výsluhový príspevok
podľa § 124 ods. 7 a § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
doplnení niektorých zákonov. Žalovaná uviedla, že na nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy

žalobcovibolazhodnotenádobavýkonuzákladnejvojenskejslužbyod02.08.1966do23.09.1968adoba
trvania služobného pomeru colníka od 01.01.1969 do 30.11.1999. V nadväznosti na uvedené žalovaná
poukázala na to, že zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v
rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Žalovaná konštatovala, že žalobca získal obdobie
výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v

súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba služobného pomeru od
01.01.1969 do 30.11.1999 a doba trvania základnej vojenskej služby od 02.08.1966 do 23.09.1968
nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto mu nebola na nárok na starobný dôchodok a
určenie jeho sumy zhodnotená.

4. Ďalej žalovaná poznamenala, že ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 140/2015 Z. z. má právny význam pre posúdenie, či žalobca nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií
sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z.

zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,
ajkeďtítopoistencizadobuslužbyzískalidávkyvosobitnomsystémesociálnehozabezpečenia,pretože
v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že zosúladila
svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre
posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej

I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru
uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.

5. Žalovaná mala za to, že nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej pracovnej
kategórii, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať

jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené, námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia
služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku, nie je podľa názoru žalovanej dôvodná,
nakoľko mu bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon
zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej kategórie, a preto pri

hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Dobu výkonu služby
a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o
sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme na určenie sumy
starobného dôchodku.

6. Vzhľadom na uvedené žalovaná konštatovala, že nie je možné vyhovieť žalobcovej žiadosti o
započítanie doby služobného pomeru od 01.01.1969 do 30.11.1999 a doby trvania základnej vojenskej
služby od 02.08.1966 do 23.09.1968 na nárok na starobný dôchodok. Ďalej uviedla, že obdobie štúdia
od 01.09.1962 do 06.07.1966 na Strednej priemyselnej škole v Handlovej a obdobie od 07.07.1966 do28.12.1968, kedy bol žalobca zamestnaný v štátnom podniku Baňa Dolina, Veľký Krtíš, ktoré uviedol
v odvolaní zo dňa 06.04.2022 a žiadal o ich zhodnotenie, boli žalobcovi v plnom rozsahu zhodnotené
pre nárok na starobný dôchodok, čo vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol

neoddeliteľnou prílohou napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 22.03.2022.

7. Záverom žalovaná konštatovala, že keďže žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., bola jeho žiadosť o priznanie starobného
dôchodku zo dňa 12.01.2022 prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 22.03.2022 správne zamietnutá.

file_0.jpg

file_1.wmf

II.
Žaloba

8. Správnou žalobou zo dňa 01.08.2022, doručenou súdu dňa 02.08.2022, sa žalobca domáhal
prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X

zo dňa 06.06.2022 a vrátenia veci žalovanej na nové konanie. Žalobca v správnej žalobe namietal,
že žalovaná nesprávne zistila skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdila. Žalobca zastával
názor,žeargumentáciažalovanejnemáoporuvprávnychpredpisoch,naktorépoukazujevnapadnutom
rozhodnutí. Postup žalovanej je podľa jeho názoru v rozpore s čl. 33 Dohovoru, ktorý nepripúšťa
žalovanou zvolený postup. Tiež namietal, že závery žalovanej sú v rozpore s ustálenou judikatúrou NS

SR, ktorá okrem iného dáva jednoznačnú odpoveď na aplikáciu aj tých ustanovení, ktoré vo svojom
rozhodnutí cituje.
9. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná na zdôvodnenie svojich rozhodnutí pre zamietnutie žiadostí
používa len § 274 zákona o sociálnom poistení, ktorý sa nezaoberá celkovou dobou poistenia, ale
upravuje odlišným spôsobom vek výsluhových dôchodcov. Tvrdil, že je jeho právom požiadať o priznanie

starobného dôchodku a bolo povinnosťou žalovanej mu tento dôchodok priznať, pretože splnil obidve
zákonné podmienky. Poznamenal, že výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre
vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia charakter
dávky v starobe, žalovaná vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy s článkom 33 ods. 2 Dohovoru, má
podľa jeho názoru postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru. Záverom poukázal na znenie čl. 33

ods. 2 Dohovoru a uviedol, že pre výsluhového dôchodcu, ktorý nebol zaradený do I. ani II. skupiny
nevyplýva záver, že nemôže požiadať o priznanie starobného dôchodku. Žalobca mal za to, že ak sa
uznáva podmienka celkovej doby poistenia za splnenú v I. a II. skupine, neexistuje žiadna zákonná
prekážka ani judikatúra, ktorá by pripúšťala posúdenie doby poistenia u ostatných inak.

III.
Vyjadrenia účastníkov konania

10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.12.2022 uviedla, že námietky žalobcu považuje
za nedôvodné, pričom opakovane uviedla, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný

dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na
základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Žalovaná poukázala na to, že nakoľko
pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok môže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupovať len podľa účinnej právnej úpravy, o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou
služobného pomeru bolo v súlade s čl. 33 Dohovoru rozhodnuté len v takých individuálnych prípadoch,

v ktorých bola žalovaná v súlade s § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku zaviazaná rozhodnúť
podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí. Záverom uviedla,
že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na jehosprávnosti. Žalovaná mala za to, že predmetné rozhodnutie je správne a zákonné. Žiadala, aby súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. Vo vyjadrení zo dňa 16.06.2025 sa žalobca pridržal argumentácie uvedenej v žalobe. V ďalšom
vyjadrení zo dňa 25.10.2025 žalobca uviedol, že dňa 12.01.2022 na pobočke Sociálnej poisťovne,
Záhradnícka 31, Bratislava, spísal žiadosť o starobný dôchodok s dátumom priznania 01.04.2009.
Obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok bolo 5 rokov a 130 dní
(podľa osobného listu dôchodkového poistenia). Jednalo sa o štúdium na Strednej priemyselnej škole v

Handlovej, odbor Banská mechanizácia a elektrifikácia (štúdium od 01.09.1962 do 06.07.1966). Uviedol,
že v štátnom podniku BAŇA DOLINA, Veľký Krtíš, bol zamestnaný ako technik-mechanik od 07.07.1966
do 28.12.1968. Ďalej žalobca uviedol, že v osobitnom systéme dôchodkového poistenia získal výkonom
služby colníka výsluhový dôchodok za odpracovaných 33 rokov a 20 dní. Dňa 01.12.1999 mu bol
priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov. Poukázal na
ust. § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa výsluhový príspevok
od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola
žalobcovi ohodnotená doba štátnej služby potvrdená Colným úradom Bratislava, a to od 01.01.1969 do
30.11.1999, t. j. 30 rokov a 334 dní (služobný pomer), od 02.08.1966 do 23.09.1968, t. j. 2 roky a 53 dní
(výkon základnej vojenskej služby). Celková doba výkonu štátnej služby je 33 rokov a 20 dní.

12. Žalobca zastával názor, že aj keď nesplnil podmienku zákonom stanovenej doby poistenia vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal potrebnú dobu poistenia v osobitnom systéme.
Mal za to, že žalovaná mala povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia
vo svojom poistnom systéme a priznať dôchodok po zohľadnení nižšej doby poistenia vo výške

zodpovedajúceho poistenia vo všeobecnom systéme. Z toho podľa jeho názoru vyplýva, že mu roky
poistenia (t. j. 5 rokov a 130 dní) neboli v žiadnom systéme zohľadnené.

IV.

Konanie na správnom súde

13. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane

prejednávanej veci.

14. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o
správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými
bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie

generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu,
ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že
správna žaloba je dôvodná.

15. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní za osobnej účasti žalobcu a žalovanej dňa 19.11.2025.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe. Mal za to, že žalovaná mala postupovať
tak, že mala vypočítať dôchodok aj so zohľadnením doby služby a potom ho krátiť podľa čl. 33
Dohovoru č. 128. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov
uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj vyjadrenia k žalobe a trvá na správnosti napadnutého aj

prvostupňového rozhodnutia.

V.
Právne posúdenie

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

18. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

19. Podľa§202ods.2vetaprváSSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

20. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

21. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

22. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.

23. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, rok dôchodkového poistenia je 365 dní
dôchodkového poistenia.

24. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., poistenec má nárok
na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

25. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak
tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

27. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

28. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. 470 401 7550 0 zo dňa
06.06.2022, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný
dôchodok. Podstata námietok žalobcu spočívala v tom, že mu na účely nároku na starobný dôchodok
nebola zhodnotená doba poistenia v osobitnom systému poistenie, ktorá mu bola zhodnotená na

výsluhový dôchodok.

29. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal dňa 12.01.2022 o priznanie starobného
dôchodku od 14.11.2019. Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že žalobca ku dňu
vzniku nároku na dôchodok, teda ku dňu 01.04.2009, získal 1 955 dní, teda 5 rokov a 130 dní

dôchodkového poistenia. Rozhodnutím zo dňa 07.12.1999 bol žalobcovi priznaný od 01.12.1999
výsluhový príspevok v sume 11.230,- Sk mesačne. Od 01.07.2002 mu bol podľa zák. č. 328/2002 Z.
z. priznaný výsluhový dôchodok v sume 11.540,- Sk, ktorý bol následne zvyšovaný rozhodnutiami zo
dňa 23.06.2003, 12.02.2004, 07.05.2004, 27.05.2005, 26.04.2006, 18.05.2007, 1.06.2008, 08.06.2009,
01.06.2010, 31.05.2011, 01.06.2012, 26.06.2013, 02.06.2014, 21.05.2015, 19.05.2016, 26.05.2017,

05.06.2018, 14.06.2019, 11.06.2020, 16.06.2021, 09.06.2022, 19.06.2023 a 18.06.2024. Na nárok na
dávku výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi zhodnotená doba od 02.08.1966 do 23.09.1968
(základná vojenská služba) a od 01.01.1969 do 30.11.1999 (doba služobného pomeru colníka). Na
určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 33 rokov (tietoskutočnosti súd zistil z pripojeného spisu Finančného riaditeľstva SR, útvaru sociálneho zabezpečenia,
týkajúceho sa dávok výsluhového zabezpečenia žalobcu). Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre
priznanie nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba výkonu

základnejvojenskejslužbyod 02.08.1966do23.09.1968 adobaslužobnéhopomerucolníka (zaradená
v III. pracovnej kategórii) od 01.01.1969 do 30.11.1999, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok
priznaný mu od 01.12.1999. Žalovaná mu zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 5
rokov a 130 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

30. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd
poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1So/2/2015 z 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého
„primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či
poisteniebolozískanévosobitnomsystémesociálnehozabezpečenia(ktorýsavyčlenilzovšeobecného
systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

31. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej
pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku
žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 ZSP. Pre zodpovedanie žalobných námietok správny
súd vychádzal z relevantných rozhodnutí NS SR v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú
rozhodovaciu prax.

32. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj
osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení
dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených
zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom

rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,
pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému
sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,

ktorýzodpovedádobepoisteniavosobitnomsystémesociálnehopoistenia,alenievčasti,ktoráupravuje
nárok na starobný dôchodok.

33. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu
poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho

zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu
poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č.
328/2002 Z. z. neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu
poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových
dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia,

ktorú získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

34. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2011 publikovaného v Zbierke
stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu

služby profesionálneho vojaka (t. j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované
za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok
môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu

starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia
započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,

maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

35. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovanou, s odkazom na § 274 zákona
o sociálnom poistení je nesprávne a takým je aj konštatovanie, že rozsudky NS SR sú použiteľné lenu tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie.
Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR
konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie

funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje
záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená
do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti
na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch.

36. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018 NS SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju
argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu,
ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom
systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I.
alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady,
kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom

zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku
aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z..“

37. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na § 274

zákona o sociálnom poistení ) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím
dôchodkovéhopoisteniapoistenca,niejeobsiahnutávžiadnomustanovenízákonaosociálnompoistení
a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a
určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v
rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému

sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku
primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia,
je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie
dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového

poistenia poistenca.

38. Výklad a aplikácia § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zákona o sociálnom poistení žalovanou a jej
záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nemôže byť žalobcovi
zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, t. j. zo všeobecného

systému sociálneho poistenia, sú nesprávne. Výkladom uvedených ustanovení zákona o sociálnom
poistení (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach dospel NS SR opakovane
k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R
55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka)

nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky podľa
zákona o sociálnom poistení.

39. Zo záverov rozhodnutí NS SR, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný

dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a určenie jeho sumy podľa § 66 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, mu Sociálna poisťovňa mala zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda
obdobie získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby
dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení
celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy

starobného dôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného
dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za
ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku
plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už
zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom

vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou
starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového
poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktorébolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného
dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.

40. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na
starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby
jeho poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za
následok, že nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa
čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky

dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil
dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný
dôchodok a následného určenia jeho výšky, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať
aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky
a až po takom určení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej

dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Sociálna poisťovňa preto nepostupovala správne, ak pri
rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia
získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, z čoho vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie,
vrátane prvostupňového rozhodnutia, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

41. V ďalšom konaní žalovaná opätovne rozhodne o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, pričom
zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu získané do vzniku nároku na starobný dôchodok
a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, ak by celé obdobie
dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej
„teoretickej“ sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných,

dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej
dobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok, túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej
dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002
Z. z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa §
191 ods.1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie
v naznačenom smere. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového
správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť
aj prvostupňové rozhodnutie, čo ani žalobca nežiadal. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym

názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní
viazaný.

43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší
súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§
443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.