Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/91/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201492
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobkyne:

Krajská prokuratúra v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, za účasti: A. B. B.,
bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E., štátny občan SR, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím číslo:
XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 23. júna 2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 144
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) v znení zákona č. 572/2009 Z.
z., § 152a ZSP v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod ZSP v znení zákona
č. 43/2004 Z. z., predpísala ďalšiemu účastníkovi A. B. B. (ďalej len „ďalší účastník“) ako samostatne
zárobkovo činnej osobe, za obdobie marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august

2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007,
marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007,
november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún
2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 276,66 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na
starobné dôchodkové sporenie v sume 2.026,97 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 675,81 eur
a poistné na rezervný fond v sume 546,08 eur (ďalej len „poistné a príspevky“), spolu v sume 3.525,52
eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu bola príloha.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal ďalší účastník v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom uviedol, že od 01.03.2006 už ako fyzická osoba nepracoval, pretože mu bolo Banskobystrickým
samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako fyzickej
osobe a od 01.03.2006 mu bolo vystavené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako
právnickej osobe. Konštatoval, že od 01.03.2006 nemal žiadny príjem z prevádzkovania zdravotníckeho
zariadenia ako fyzická osoba, a teda nevie z čoho by mal platiť poistné a príspevky. Tvrdil, že záväzky

voči Sociálnej poisťovni si riadne plnil ako právnická osoba. Vzniesol námietku premlčania práva
predpísať poistné a príspevky. Žiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie.3. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23.
júna 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) uznala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne
predpísať poistné a príspevky za obdobie marec 2006, apríl 2006 a máj 2006, vznesenú ďalším

účastníkom a zmenila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že ďalšiemu účastníkovi
bolo predpísané poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie len za obdobie jún 2006 až
jún 2008 v celkovej sume 3.098,02 eur. Súčasne upravila prílohu prvostupňového rozhodnutia tak, že
v nej ponechala len predpis poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za mesiace jún
2006 až jún 2008. V ostatnom prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Napadnuté

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. júna 2017.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej
osoby na účely sociálneho poistenia; že krajský úrad, odbor zdravotníctva v Banskej Bystrici

vydal dňa 20.12.1999 povolenie č. 99/07368, ktorým povolil ďalšiemu účastníkovi poskytovať
zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore: všeobecné lekárstvo; že dňa
09.01.2006 Banskobystrický samosprávny kraj vydal rozhodnutie č. 3745/2005/ODDZ, ktorým dňom
28.02.2006 zrušil ďalšiemu účastníkovi povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom
zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore: všeobecné lekárstvo; že prvostupňový orgán prijal dňa

13.03.2006 Registračný list fyzickej osoby - odhlášku ďalšieho účastníka s dátumom zániku povinného
nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňa 28.02.2006; že na základe poskytnutých
údajov Slovenskou lekárskou komorou bolo dodatočne zistené, že ďalší účastník je držiteľom licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: všeobecné lekárstvo na základe
licencie č. F./XX z 08.11.2005 (právoplatná 10.11.2005); že prvostupňový orgán listom č. XX-XX/

XXXX-G. zo 06.05.2016 vyzval ďalšieho účastníka na predloženie Registračného listu fyzickej osoby
- odhlášky s dňom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
30.06.2008; že prvostupňový orgán prijal dňa 23.05.2016 Registračný list fyzickej osoby - odhlášku
ďalšieho účastníka s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia 30.06.2008 - na základe uvedeného bola opravená registrácia ďalšieho účastníka ako

samostatne zárobkovo činnej osoby z dátumu zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia dňa 28.02.2006 na správny dátum zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia dňa 30.06.2008. Ďalej žalovaná konštatovala, že podľa údajov
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky)
príjem ďalšieho účastníka z podnikania za rok 2004 (1 058 593,00 SKK) presiahol zákonom ustanovenú

sumu 78 000 SKK, príjem z podnikania za rok 2005 (1 046 505,00 SKK) presiahol zákonom ustanovenú
sumu 82 800,00 SKK a príjem zo živnosti za rok 2006 (308 057,00 SKK) presiahol zákonom ustanovenú
sumu 91 200,00 SKK – vzhľadom na uvedené mala za to, že ďalší účastník bol v období, za ktoré mu
bolo prvostupňovým rozhodnutím predpísané poistné a príspevky, povinne nemocensky poistenou a
povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Ďalej uviedla, že ďalší účastník

nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007, a preto povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie ďalšieho účastníka ako samostatne zárobkovo činnej osoby
zaniklo v súlade s § 21 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. dňom 30.06.2008. Konštatovala aj
to, že podľa Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného Sociálnou
poisťovňou, ďalší účastník bol v období od 01.01.2000 do 30.06.2008 povinne nemocensky poistenou a

povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou – uviedla, že z registra poistencov
vyplývalo aj to, že ďalší účastník je od 01.03.2006 zamestnancom zamestnávateľa: VADEMECUM,
s.r.o., IČO: 36646334. Poukázala aj na to, že prvostupňový orgán pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia vykonal kontrolu súbehu vymeriavacích základov ďalšieho účastníka ako zamestnanca a
akopovinnenemocenskypoistenejapovinnedôchodkovopoistenejsamostatnezárobkovočinnejosoby

a zistil, že vymeriavací základ ďalšieho účastníka ako zamestnanca spolu s vymeriavacím základom
ďalšieho účastníka ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby v niektorých mesiacoch kontrolovaného obdobia presiahol vymeriavací základ
v úhrne mesačne najviac (tzv. maximálny mesačný vymeriavací základ) na platenie poistného na
nemocenské poistenie a súčasne na platenie poistného na dôchodkové poistenie - konštatovala, že

táto skutočnosť bola v prvostupňovom rozhodnutí zohľadnená a poistné a príspevky boli vypočítané
správne. Ďalej uviedla, že prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že ďalší účastník ako
povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
poistné a príspevky za obdobie marec 2006 až jún 2008 do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia,neodviedol vôbec, čim vznikla dlžná suma poistného a príspevkov spolu vo výške 3.525,52 eur, ktorá
bola predpísaná prvostupňovým rozhodnutím. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ďalej
vyplýva, že žalovaná považovala námietky ďalšieho účastníka uvedené v odvolaní za nezakladajúce

dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu. Poukázala na to, že ďalšiemu
účastníkovi trvalo v období uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie, pretože mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na
účely sociálneho poistenia a zároveň jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2004 až
2006 presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2004 až

2006. Mala za to, že napriek skutočnosti, že ďalšiemu účastníkovi bolo rozhodnutím Banskobystrického
samosprávneho kraja č. 3745/2005/ODDZ dňom 28.02.2006 zrušené rozhodnutie Krajského úradu
v Banskej Bystrici č. 99/07368 na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom
zariadení v odbore všeobecné lekárstvo, tak mal ďalší účastník na účely sociálneho poistenia právne
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj v období od 01.03.2006 do 30.06.2008 pretože bol
držiteľom licencie F./XX z 08.11.2005 a jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2004

až 2006 presiahol sumu ustanovenú zákonom. Bola toho názoru, že ďalšiemu účastníkovi ako povinne
nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, vyplývala
priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné a príspevky v lehote splatnosti, v správnej výške a
spôsobom ustanoveným ZSP v znení neskorších predpisov. K námietke ďalšieho účastníka týkajúcej
sa premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné a príspevky uviedla, že ďalší účastník splnil

povinnosť upravenú v § 228 ods. 3 ZSP v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2010 a prihlášku
občana na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie podal prvostupňovému orgánu
dňa 09.01.2000 s dátumom vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení
01.01.2000. Poukázala na to, že poistné a príspevky za mesiac máj 2006 boli splatné dňa 08.06.2006
(poistné a príspevky za mesiace marec 2006 a apríl 2006 boli splatné ešte skôr vždy do ôsmeho

dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca). Zdôraznila, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa
23.06.2016, teda po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného a
príspevkov za mesiace marec 2006 až máj 2006. Uviedla, že vzhľadom na ustanovenie § 147 ods. 1 ZSP
a na vznesenú námietku premlčania, rozhodla, že poistné a príspevky za mesiace marec 2006 až máj
2006 sú premlčané. Ďalej zdôraznila, že poistné za mesiac jún 2006 bolo splatné 10.07.2006, pričom

prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 23.06.2016, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej
lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného a príspevkov za mesiac jún 2006 – mala za to, že z tohto
dôvodu poistné a príspevky za mesiac jún 2006 nie sú premlčané a rovnako nie sú premlčané ani poistné
a príspevky za mesiace júl 2006 až jún 2008.

5. Dňa 14. novembra 2019 bol žalovanej doručený protest prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava
číslo: Kd 586/19/1100-6 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo
dňa 23. júna 2017. Z dôvodu, že žalovaná protestu prokurátora nevyhovela, v súlade s § 24 ods. 6
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov ho odstúpila dozornému orgánu
- Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: XXXXX/XXXX-X_H. XXXXX/XXXX zo dňa 27. júna
2022, o podanom proteste prokurátora rozhodlo tak, že mu nevyhovelo. Prokurátor Krajskej prokuratúry
Bratislava, nesúhlasiac s vyššie uvedeným rozhodnutím ministerstva, podal proti nemu rozklad. Po
opätovnom preskúmaní veci bol rozklad prokurátora rozhodnutím ministra práce, sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky číslo: XXXXX/XXXX-X_H. XXXXX/XXXX zo dňa 06. septembra 2022,

zamietnutý. Predmetné rozhodnutie ministra nadobudlo právoplatnosť dňa 12. septembra 2022.

II. Žaloba

6. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 31.10.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa,

domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Napadnuté
rozhodnutie považovala za nezákonné z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda za vychádzajúce
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Žalobkyňa prezentovala názor, že samotné vznesenie námietky premlčania ďalším účastníkom bolo
nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Mala za to, že inštitút premlčania práva na predpísanie poistného
podľa ZSP svojimi dôsledkami zodpovedá inštitútu preklúzie v súkromnom práve. Tvrdila, že ak aj
zákonodarca v § 147 ods. 1 ZSP použil výraz premlčanie, obsahom zákonná úprava plynutia lehotyspĺňa znaky preklúzie, a preto lehota stanovená na predpísanie poistného v ZSP nie je premlčacia,
ale prekluzívna a na jej uplynutie žalovaná mala prihliadať z úradnej povinnosti. Ďalej uviedla, že
zo žiadneho ustanovenia ZSP nevyplýva, že by začatím prvostupňového konania, alebo vydaním

prvostupňového rozhodnutia prvostupňovým orgánom, došlo k spočívaniu premlčacej lehoty práva
predpísať poistné na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Bola toho názoru,
že včas a oprávnenou osobou podané odvolanie spôsobuje dva účinky - suspenzívny (odkladný
účinok) a devolutívny účinok - devolutívny účinok znamená, že rozhodovanie o odvolaní sa presúva
z prvostupňového orgánu na orgán druhého stupňa - odkladný účinok sa prejavuje vo vzťahu k

právoplatnosti rozhodnutia a vykonateľnosti rozhodnutia. Konštatovala, že podané odvolanie spôsobuje
odklad právoplatnosti rozhodnutia až do rozhodnutia o odvolaní, pričom až do konečného rozhodnutia
o odvolaní nemožno rozhodnutie vykonať, teda dochádza k odkladu plnenia povinnosti, respektíve
jej vynútenia. Bola toho názoru, že ani jeden z uvedených účinkov odvolania nemá vplyv na plynutie
premlčacej lehoty. Ďalej uviedla, že tak isto bez vplyvu na premlčanie je doplňujúce konanie, vykonané
prvostupňovým orgánom po doručení odvolania, alebo samotné konanie o odvolaní pred príslušným

odvolacím orgánom. Bola toho názoru, že poistné musí byť predpísané právoplatne v desaťročnej
premlčacej lehote stanovenej zákonom (§ 147 ods. 1 ZSP) a nestačí, aby v tejto lehote iba prvostupňový
orgán vydal rozhodnutie o predpísaní poistného. Tvrdila, že uplatnením, respektíve vykonaním práva je
potrebné rozumieť rozhodnutie o predpísaní poistného, ktoré je právoplatné. Konštatovala, že samotné
vydanie rozhodnutia má za následok len to, že orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný, no

nie je ním viazaný účastník konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť -
až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným. Taktiež uviedla, že ZSP
neobsahuje inštitút spočívania premlčacej doby, a preto nesúhlasí s tým, že by k spočívaniu premlčacej
doby došlo počas konania, respektíve vydaním prvostupňového rozhodnutia prvostupňovým orgánom.
Poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke, či lehota podľa § 147 ods.

1 ZSP je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou a či má žalovaná na jej uplynutie prihliadať len na
námietku vznesenú účastníkom konania alebo ex offo, a to konkrétne na rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018 a sp. zn. 9Sžsk/33/2020 z 30. júna 2021.
Nežiadala nariadenie pojednávania.

III. Vyjadrenia žalovanej, žalobkyne a ďalšieho účastníka

8. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe zo 20.03.2023 navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Bola
toho názoru, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné je potrebné posudzovať vždy

ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané. Vyjadrila tiež názor, že
úkonom(vydanímrozhodnutiavovecipredpísaniapoistného)poformálnejimateriálnejstránkeSociálna
poisťovňa naplnila obsah slovného spojenia „predpísať poistné“ v zmysle § 147 ods. 1 ZSP, pričom zo
žiadneho ustanovenia ZSP ani len nepriamo nevyplýva, že rozhodnutie o predpísaní poistného musí
v rámci plynutia premlčacej lehoty aj nadobudnúť právoplatnosť. Zotrvala preto na názore, že právo

Sociálnejpoisťovnepredpísaťpoistnébolopovznesenejnámietkepremlčaniapremlčanélenzaobdobie
marec 2006 až máj 2006 (poistné a príspevky za mesiac máj 2006 boli splatné dňa 08.06.2006, pričom
poistné a príspevky za mesiace marec 2006 a apríl 2006 boli splatné ešte skôr vždy do ôsmeho dňa
nasledujúceho kalendárneho mesiaca – prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 23.06.2016, teda po
uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného a príspevkov za mesiace

marec 2006 až máj 2006). Bola toho názoru, že desaťročná premlčacia lehota, odo dňa splatnosti
poistného za obdobie od júna 2006 do júna 2008, teda do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia,
neuplynula (za mesiac jún 2006 bolo poistné splatné dňa 08.07.2006, pričom premlčacia lehota za tento
mesiac by uplynula dňa 08.07.2016). Poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 9Sžsk/65/2019 z 30. septembra 2020, sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018 a sp. zn. 6Ssk/79/2022

z 20. decembra 2022. Nežiadala nariadenie pojednávania.

9. Ďalší účastník sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.03.2023 tak, že vyjadril súhlas
s dôvodmi správnej žaloby a súhlasil aj s právnou argumentáciou žalobkyne v celom rozsahu.
Žiadal rozhodnúť v zmysle petitu žaloby. Nežiadal nariadenie pojednávania. K ďalším nasledujúcim

vyjadreniam účastníkov konania sa už ďalší účastník nevyjadril.

10. Žalobkyňa vo svojej replike z 10.01.2024 zotrvala na dôvodoch podanej správnej žaloby, ako aj na
žalobnom návrhu. Opätovne zopakovala celú svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe. Opätovnepoukázala na to, že podľa § 215 ods. 5 ZSP včas podané odvolanie má odkladný účinok a pre účastníka
konania je záväzné až (len) právoplatné rozhodnutie. Zotrvala na názore, že napadnutým rozhodnutím
bol porušený § 147 ods. 1 ZSP. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

9Sžsk/84/2019 z 30. júna 2021.

11. Žalovaná v duplike zo dňa 10.04.2024 zotrvala na všetkých svojich argumentoch uvedených
v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Poukázala na rozsudok veľkého senátu
kasačného súdu sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 (ako aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky – napr. rozsudky sp. zn. 7Ssk/3/2023 z 29. novembra 2023, sp. zn.
6Ssk/94/2022 z 20. decembra 2023, sp. zn. 9Sžsk/12/2021 z 29. novembra 2023 a sp. zn. 6S/19/2023
z 20. decembra 2023. Žiadala, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV. Relevantné právne predpisy

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

15. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP, správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom

verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

16. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a
nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

19. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa § 144 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 572/2009 Z. z. účinnom od 01.01.2010, Sociálna
poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto
osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného
v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

21. Podľa § 147 ods. 1 ZSP, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti,
ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu ZSP, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom

stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

V. Právne posúdenie veci správnym súdom23. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa

okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon

súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

24. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod
pridelenou spisovou značkou 7Sa/91/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny
súd v Bratislave – vec bola náhodným výberom pridelená samosudkyni do oddelenia 14Sa; následne

nakoľko samosudkyňa z oddelenia 14Sa odišla na materskú dovolenku, tak opätovne náhodným
výberom bola vec pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou
spisovou značkou s predponou BA-7Sa/91/2022.

25. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods.

3SSPvkonaníosprávnejžalobevsociálnejvecipreskúmalžalobounapadnutérozhodnutiepodľa§199
až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal
napadnuté rozhodnutie a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia, posúdil správnu žalobu podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol

bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 09.01.2026, nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez
nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web
stránke dňa 03.11.2025.

26. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná na podklade
uznanianámietkypremlčaniaprávaSociálnejpoisťovnepredpísaťpoistnéapríspevkyzaobdobiemarec
2006 až máj 2006, vznesenej ďalším účastníkom v odvolaní, zmenila prvostupňové rozhodnutie tak,
že ďalšiemu účastníkovi bolo predpísané poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie len za
obdobie jún 2006 až jún 2008 v sume 3.098,02 eur. Žalovaná súčasne upravila prílohu prvostupňového

rozhodnutia tak, že v nej ponechala len predpis poistného a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie za mesiace jún 2006 až jún 2008. V ostatnom žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
Sporným medzi účastníkmi konania (v zmysle podanej správnej žaloby a protestu prokurátora) bolo to,
či došlo k premlčaniu práva predpísať poistné aj za mesiace jún 2006 až máj 2007.

27. Predovšetkým správny súd konštatuje, že skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný.
Podstatným v predmetnej veci zostalo zodpovedanie právnej otázky, či došlo k premlčaniu práva
predpísať poistné aj za mesiace jún 2006 (poistné a príspevky za mesiac jún 2006 boli splatné
08.07.2006) až máj 2007 podľa § 147 ods. 1 ZSP, a to za situácie, keď prvostupňové rozhodnutie
o predpísaní aj poistného a príspevkov za uvedené obdobia bolo vydané dňa 23. júna 2016

a druhostupňové „zmenové“ rozhodnutie bolo vydané dňa 23. júna 2017.

28.SprávnysúdprivyriešeníuvedenejspornejotázkyvychádzalzrozsudkuveľkéhosenátuNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023, ktorému bola tam
prejednávaná vec postúpená trojčlenným senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

práve z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe v otázke, či ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. normuje premlčanie či preklúziu a či má žalovaná na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka.
V predmetnom rozsudku veľkého senátu bolo poukazované aj na niektoré rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, z ktorých citovala aj samotná žalobkyňa.

29. V rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 veľký senát Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (z bodov 27 a 28) uviedol okrem iného nasledovné: „Podľa už citovaného § 147
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa
cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesťpoistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o
predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210
ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť

na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty
na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo
právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom
takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z
uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už

vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím
desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v
odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila
skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho
podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.

28. Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné
podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala
pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná
odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému,
ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky

Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci
autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.]
môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm.
h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí
sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky

žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení §
241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej
predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk
6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je
podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované

ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona“ (pozri body 27 a 28 citovaného rozsudku veľkého
senátu). S prihliadnutím na uvedený rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 možno taktiež konštatovať, že námietka žalobkyne
týkajúca sa § 215 ods. 5 ZSP je nedôvodná.

30. Vychádzajúc z uvedeného rozsudku veľkého senátu potom ďalší účastník mohol úspešne vzniesť
námietku premlčania v odvolacom konaní len na predpísanie poistného za to obdobie, ktoré bolo
predpísané pobočkou Sociálnej poisťovne (prvostupňovým orgánom) po uplynutí 10 ročnej premlčacej
lehoty. V danom prípade, keďže právo predpísať poistné a príspevky za mesiac jún 2006 (poistné
a príspevky za mesiac jún 2006 boli splatné 08.07.2006) by sa premlčalo za desať rokov odo dňa jeho

splatnosti až dňa 08.07.2016 (za ostatné mesiace nasledujúce po mesiaci jún 2006 právo predpísať
poistné a príspevky by sa teda samozrejme premlčalo ešte neskôr), žalovaná správne rozhodla, pokiaľ
prihliadla po vznesenej námietke premlčania v podanom odvolaní na premlčanie práva predpísať
poistné za obdobie marec 2006 až máj 2006, avšak nepovažovala za premlčané právo predpísať
poistné za obdobie jún 2006 až máj 2007 (resp. aj za ďalšie mesiace), lebo prvostupňové rozhodnutie

o predpísaní poistného a príspevkov v predmetnej veci bolo vydané dňa 23. júna 2016, teda pred
uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty práva na predpísanie poistného za sporné obdobie jún 2006
až máj 2007.

31. Už len pre úplnosť sa žiada uviesť, že iná situácia by mohla nastať, ak by došlo v rámci odvolacieho

konania k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne (prvostupňového orgánu),
pretože v takom prípade by sa stalo rozhodnutie o predpísaní poistného a príspevkov neexistentným
a situácia by sa vrátila do stavu pred vydaním takého rozhodnutia. V danom prípade však napadnutým
rozhodnutím žalovanej bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného a príspevkov
z dôvodu prihliadnutia na námietku premlčania za mesiace marec 2006 až máj 2006 a napadnuté

druhostupňové rozhodnutie žalovanej bolo odlišné (oproti prvostupňovému rozhodnutiu) v podstate len
práve vo vzťahu k tomuto pôvodne predpísanému poistnému a príspevkom za mesiace marec 2006 až
máj 2006. V ostatnom bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené, a teda účinky predpísania zvyšného
poistného a príspevkov za ostatné mesiace prvostupňovým rozhodnutím zostali zachované, lebo nebolinapadnutým rozhodnutím žalovanej nijako dotknuté (došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia len
vo vzťahu k premlčanému poistnému a príspevkom a nie k novému predpísaniu ostatného poistného
a príspevkov, ktoré už bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím). Právny názor prezentovaný

žalobkyňou je preto potrebné považovať za nesúladný s rozsudkom veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023. Keďže sa teda poistné
a príspevky považujú za predpísané už vydaním prvostupňového rozhodnutia prvostupňovým orgánom
(pobočkou Sociálnej poisťovne), tak žalovaná nemala ani inú možnosť (po vznesení predmetnej
námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné a príspevky ďalším účastníkom

v odvolacom konaní) ako prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu o predpísaní poistného a
príspevkov zmeniť vo vzťahu k predpísanému premlčanému poistnému a príspevkom.

32. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako
i postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil porušenie zákona č. 461/2003 Z.z. napadnutým
rozhodnutím žalovanej, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3

SSP).

33. Správny súd nepriznal žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania podľa § 170
písm. c) SSP, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak
bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2
(§ 442 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).