Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208840
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125208840.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci žalobcu: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., zastúpený: Advokátska kancelária Horansky & Partners, s.r.o.,
so sídlom Staničná 2308/1, Piešťany, IČO: 56 023 499, proti žalovanej: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XX, C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.11.2025 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.11.2025,
ktorým žalobca navrhol, aby bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania
smerujúceho k scudzeniu, zaťaženiu alebo založeniu hnuteľných vecí patriacich do BSM, a to nábytku

– skrinky, podstavce na kvety, jedálenského stolíka a stoličiek, robotického mixéru, koberca, dvoch
televíznych prijímačov zn. Thomson, hojdacieho kresla, sedačky, postele a lustra, sódy streamu,
teplovzdušnej fritézy, kávovaru, varnej kanvice, grilu a osobného motorového vozidla zn. Peugeot 308
s ŠPZ C., povinnosť odovzdať žalobcovi 1 x kľúčik od poštovej schránky patriacej k bytu č. XX na
prvom poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome na B. E. XX v Trnave a 1 x kľúč od pivničných
priestorov patriacich k bytu č. 37 na prvom poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome na B. E. XX

F. C., povinnosť umožniť žalobcovi užívať motorové vozidla zn. Peugeot 308 s ŠPZ C. tak, že tento bude
oprávnený predmetné motorové vozidlo užívať každý nepárny týždeň v mesiaci tak, že si predmetné
vozidloprevezmeajsdokladmiodvozidláodžalovanejvmiestejejsúčasnéhopobytunaul.G.G. XXXX/
XX, C. v nedeľu o 18.00 hod. a vozidlo spolu s dokladmi od vozidlá odovzdá žalovanej v sobotu o 18.00
hod. na adrese jej súčasného pobytu na ul. G. G. XXXX/XX, C.. Žalobca zároveň navrhol, aby mu bola
uložená povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a ÚPP k maloletej H. A.

v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 113P/155/2025 podať žalobu o vyporiadanie
BSM žalobcu a žalovanej. Tiež sa domáhal nároku na náhradu trov konania voči žalovanej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žalovaná podaním zo dňa
26.08.2025 doručila Okresnému súdu Trnava návrh na rozvod manželstva so žalobcom. Svoj návrh
odôvodnila skutočnosťou, že manželstvo sa dostalo do vážnej a trvalej krízy, a to kvôli neustálemu

užívaniu marihuany zo strany žalobcu. Taktiež dôvodom rozpadu manželstva je porušenie vernosti zo
strany manžela, pretože manžel sa zapojil do mimomanželského vzťahu, čo spôsobilo nenapraviteľné
narušenie dôvery a citového vzťahu medzi manželmi. K uvedenému návrhu sa žalobca vyjadril s tým,
že žalovaná svojim konaním neustále spôsobuje žalobcovi psychickú ujmu a traumu, pričom žalobca
má už z uvedeného konania problémy aj v zamestnaní, nakoľko týchto konaní (vstup do bytu, vyvŕtanie
zámku, odnášanie vecí patriacich do BSM, ale aj osobných vecí žalobcu, úmyselné poškodzovanie

osobných vecí žalobcu) sa žalovaná dopúšťa v čase keď je žalobca v práci, pričom spoločný byt
žalovaná dobrovoľne opustila. Žalovaná dňa 22.08.2025 v čase medzi 17-18:00 hod. opustila spoločnúdomácnosť - byt č.37 na prvom poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome na B. E. XX F. C., a to aj s
dcérou H.. Zobrala bez súhlasu žalobcu so sebou všetko zlato, žalobcovu retiazku na krk (20g zlata)
a retiazku na ruku (cca 5g zlata), mladomanželské obrúčky (dokopy cca 10g zlata), spoločné auto zn.

Peugeot 308 s ŠPZ C., ako aj obidva kľúče a všetky doklady (technické preukazy) od tohto auta, pričom
uvedené spoločné motorové vozidlo doposiaľ, bez súhlasu žalobcu, užíva výlučne žalovaná. Žalovaná
taktiež zobrala kľúče od poštovej schránky, pričom žalobca z tejto schránky nemôže vyberať doručované
písomnosti, a taktiež kľúče od pivnice, čím žalobcovi zamedzila vstup do týchto pivničných priestorov,
pričom však od 22.08.2025 býva v predmetnom byte žalobca sám a sám taktiež uhrádza všetky náklady

spojené s užívaním tohto bytu vrátane splácania hypotekárneho úveru poskytnutého práve na kúpu
predmetného bytu. Žalovaná podľa jej tvrdenia a aj predloženej nájomnej zmluvy dňa 02.09.2025
v konaní o rozvod manželstva (sp.zn. 133P/155/2025) býva a zdržuje sa v byte č.17 na 4 poschodí
bytového domu na E. G. G. so súp.č. 6015/4 v Trnave. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam však
chodila a chodí do bytu byt č. 37 na prvom poschodí nachádzajúcom sa v bytovom dome na B. E. XX
F. C. a z predmetného bytu v podstate odniesla bez súhlasu žalobcu všetky hnuteľné veci patriace do

BSM, ktoré následne opätovne bez súhlasu žalobcu ponúka tretím osobám, a to výrazne pod hodnotu
(cenu) jednotlivých hnuteľných vecí patriacich do BSM, pričom navyše finančné prostriedky získané
takýmto predajom používa na svoj osobný účel. Takto z bytu bez súhlasu žalobcu, aj za použitia kľúčovej
službySEZAM,ktorá dňa10.11.2025vyvŕtala opäťbezsúhlasužalobcuzámoknavchodovýchdverách,
postupne z predmetného bytu poodnášala takmer všetky hnuteľné veci patriace do BSM, a to nábytok

- skrinky, podstavce na kvety, stolík jedálensky, stoličky, robotický mixér, koberec, 2 x televízny prijímač
Thomson, hojdacie kreslo, kôš na prádlo, gauč – sedačku, posteľ, luster, spotrebiče - sóda stream,
fritézu teplovzdušnú, kávovar, varnú kanvicu, gril a tiež osobné veci žalobcu.
Žalovaná dňa 06.09.2025 zobrala z bytu jedlo, nádoby, 2 x televízny prijímač Thompson, hojdacie kreslo,
jedálenský stôl, 2x stolička jedálenská, skrinka pod kvety 2x, mikrovlnnú rúru, dňa 08.11.2025 žalobcovi

posprejovala mikinu, z mrazničky si prisvojila jedlo, taktiež si prisvojila a z bytu odniesla spotrebiče, a to
sóda stream, teplovzdušnú fritézu, kávovar, varnú kanvicu a gril. Dňa 10.11.2025 dala vyvŕtať zámok na
vchodových dverách a prisvojila si a z bytu odniesla gauč - sedačku a osobné oblečenie, to je bundy,
mikiny, tričká, tepláky, súpravy a značkové oblečenie žalobcu, pričom ten musel dať namontovať nový
zámok. Dňa 13.11.2025 si žalovaná prisvojila a z bytu odniesla posteľ a žalobcovi zároveň zobrala časť

obuvi, a to z každého páru topánok a tenisiek jednu, pri odchode napchala do zámku na vchodových
dverách zápalky, čím spôsobila žalobcovi ďalšiu psychickú traumu a škodu z dôvodu potreby výmeny
zámku. Žalobca a žalovaná sú súčasne spoluvlastníkmi osobného motorového vozidla zn. Peugeot 308
s ŠPZ C., ktorý bez súhlasu žalobcu užíva výlučne žalovaná a odmieta predmetné motorové vozidlo
poskytnúť k užívaniu žalobcovi.

Podľa žalobcu žalovaná svojim konaním neustále spôsobuje žalobcovi psychickú ujmu a traumu, pričom
žalobca má už z uvedeného konania problémy aj v zamestnaní, nakoľko vyššie uvedené konania (vstup
do bytu, vyvŕtanie zámku, odnášanie vecí patriacich do BSM, ale aj osobných vecí žalobcu, úmyselné
poškodzovanie osobných vecí žalobcu) sa dopúšťa v čase, keď je žalobca v práci a navyše spoločný
byt žalovaná dobrovoľne opustila, je tu teda daný zákonný dôvod na vydanie neodkladného opatrenia.

3. K návrhu žalobca priložil fotografie bytu, fotografie komunikácie, inzeráty o ponuke na predaj
spoločného majetku (č.l. 5 až č.l. 20), Potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Trnave o oznámení zo
dňa 10.11.2025, Potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Trnave o oznámení zo dňa 09.10.2025.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c)
nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva (2).

8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1).
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu

(2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať (3).

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

10. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

11. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do

doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie
má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

12. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.

Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy však musia byť
aspoň osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady

pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd

pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno však zaťažuje samotného navrhovateľa, t.j. žalobcu.

13.Podľa§325ods.2písm.c)ad)CSPneodkladnýmopatrenímmôžesúduložiťúčastníkovinajmä,aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podmienkou pre vydanie takéhoto neodkladného opatrenia je osvedčenie nevyhnutnosti/bezodkladnosti
dočasnej úpravy pomerov strán konania. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda
práva,oktorýchbuderozhodnutéažrozhodnutímvovecisamej;jevšaknevyhnutné,abyboliosvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti ohrozenia jeho práva, a tedapotreby bezodkladnosti úpravy pomerov. Okrem existencie vzájomného vzťahu musí žalobca osvedčiť i
to, že bez neodkladného opatrenia by mohol byť ohrozený na svojich právach, pričom táto hrozba musí
reálne existovať, inak by nebolo potrebné dočasne upravovať pomery medzi žalobcom a žalovaným.

14. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia tak sú: osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca

domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 4Co/88/2022 zo dňa 29.07.2022).

15. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohou, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Žalobca a

žalovaná sú manželmi, pričom v súčasnosti prebieha rozvodové konanie medzi nimi, ktoré ešte
dosiaľ nebolo (právoplatne) skončené. Žalovaná opustila spoločnú nehnuteľnosť patriacu do BSM.
Z priložených fotografií je zrejmé, že žalovaná sa pokúša rozpredať spoločné hnuteľné vecí strán sporu,
poškodila osobné veci žalobcu a vyvŕtala zámok na vchodových dverách spoločného bytu. Z Potvrdenia
o oznámení zo dňa 09.10.2025 vyplýva, že žalobca vykonal oznámenie o priestupku proti majetku podľa

§ 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. – odcudzenie finančnej hotovosti vo výške 100,- Eur a to
z čiernej koženej peňaženky, ktorá sa nachádzala v bunde na vešiaku na chodbe na adrese trvalého
bydliska a zároveň z Potvrdenia o oznámení zo dňa 10.11.2025 vyplýva, že žalobca vykonal oznámenie
o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) s poukazom na písm. e)
zákona č. 372/1990 Zb. zo dňa 10.11.2025 v čase okolo 13:30 hod. na adrese trvalého pobytu zo strany

manželky – žalovanej.

16. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu, po oboznámení sa
snávrhom,akoajobsahomspisu,súddospelkzáveru,ženávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť.

17. Podstatnou v danej veci je otázka, či za takto osvedčeného stavu medzi stranami sporu možno
vyvodiťexistenciuskutočnostíodôvodňujúcichpotrebubezodkladnejúpravypomerovstránaleboobavu,
že exekúcia bude ohrozená. Súd má za to, že skutočnosti, ktoré uviedol a osvedčil žalobca, nie sú
skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali potrebu upraviť pomery strán formou neodkladného opatrenia.

Súd nemal za osvedčenú dôvodnosť a potrebu naliehavej a neodkladnej úpravy pomerov strán. Súd má
sícezaosvedčené,žežalovanázobralazospoločnejnehnuteľnostistránsporuhnuteľnévecipatriacedo
ich bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj ako „BSM“) a tieto ponúka na rôznych bazárových fórach
na predaj, avšak v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že tieto veci nepatria do výlučného vlastníctva
žalobcu, patria do BSM strán sporu, teda ich vlastníčkou je i žalovaná, ktorá má rovnaké právo tieto

veci užívať. Žalobca zároveň súdu nepreukázal, že uvedené hnuteľné veci žalovaná i reálne scudzila,
zaťažila alebo založila, a preto nemožno hovoriť o naliehavosti situácie žalobcu, ktorá by si vyžadovala
zásah súdu vydaním ním žiadaného neodkladného opatrenia.

18. Súd tak dospel k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť
potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Na Okresnom súde Trnava sa v
súčasnostivedierozvodovékonaniestránpodsp.zn.113P/155/2025,ktoréniejeprávoplatneskončené,
teda bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ešte nezaniklo. Za zisteného stavu medzi žalobcom a
žalovanou ako manželmi pre právny režim spoločného majetku platia ustanovenia o bezpodielovom

spoluvlastníctve, t.j. § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto je vo vzťahu k podanému návrhu
potrebné zdôrazniť, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, bežné
veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný
súhlas oboch manželov; ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

19. Z návrhu žalobcu vyplýva návrh, aby bolo nariadením neodkladného opatrenia znemožnené
žalovanej ním uvádzaným spôsobom nakladať so spoločným majetkom, teda aby žalovanej bolo
upreté právo disponovania s jej vlastným majetkom priznané jej ustanoveniami Občianskeho zákonníka.Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov,
predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie,
zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva podobne), ale aj

jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov, ako je zničenie veci. Predbežná
ochrana spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami, ale v takom rozsahu, aby súd mohol poskytnúť
ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu faktickými
úkonmi. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza
z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do

vlastníckeho práva ako aj do iných ústavne zaručených práv (nedotknuteľnosť osoby a súkromia v
zmysle čl. 16 ods. 1 ústavy, právo brániť sa pred neoprávneným zásahom do rodinného, súkromného
života čl. 19 ods. 2 Ústavy SR). Z tohto dôvodu je treba pred nariadením neodkladného opatrenia
venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu
do vlastníckych ako aj do iných práv strany sporu nad nevyhnutnú mieru, prípadne až k znemožneniu
uspokojenia osobných potrieb povinnej strany ako aj plnenia povinnosti voči protistrane, ktorá podala

návrh na neodkladné opatrenie alebo voči tretím osobám. Obsahom neodkladného opatrenia sa nesmie
neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a Listinou základných
práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), ktorá je súčasťou Ústavného poriadku SR, ako aj
Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (uvedený v Zbierke zákonov SR oznámením pod č.
209/1992 Zb. a zák. č. 102/1999 Z.z.). Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojim dopadom

neprimerané tvrdenému zásahu do práv žalobcu, resp. pokiaľ neprimeraným spôsobom zasahuje do
práv dotknutej strany, teda ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe veci,
takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

20. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere, súd je preto povinný pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú
pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv
povinnej osoby (v tomto prípade žalovanej) nad nevyhnutnú mieru. Nevyhnutná miera znamená, že
žalovaný sa obmedzí v nakladaní s vecami alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom

na plnenie záväzku na vydanie veci, určenie vlastníckeho práv a podobne. Formulácia, ktorú použil
žalobca v návrhu (zákaz scudzenia, zaťaženia a založenia hnuteľných vecí), by však mohla vyústiť do
zablokovania väčšiny práv žalovanej spojených s vlastníctvom k veciam patriacich do BSM. Neodkladné
opatrenie nesmie mať takýto obsah, pretože by mohlo porušiť a zasahovať do súkromia žalovanej, ktoré
je taktiež ako právo žalobcu ústavne chránené. K takémuto zásahu by došlo, ak by žalovaná v dôsledku

nariadenia neodkladného opatrenia nesmela nakladať s vecami alebo právami, ktoré vytvárajú jeho
súkromie.

21. V prejednávanej veci navrhovanému neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť jednak z
dôvodu, že žalobca neosvedčil naliehavosť a nutnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia,

nebezpečenstva mu bezprostredne hroziacej ujmy, žiadnym spôsobom neosvedčil, že žalovaná nakladá
s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán takým spôsobom, ktorý by zásadným
spôsobom ohrozoval vlastnícke právo žalobcu (ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom žalovanej)
a ani neosvedčil žiadne také skutočnosti, ktoré by ohrozovali jeho majetkové a materiálne záujmy
pri vyporiadaní BSM (existencia scudzovacích zmlúv, plomby na LV), ako aj z dôvodu, že by jeho

nariadením bola porušená vyššie uvedená zásada primeranosti zásahu, t.j. primeranosti uložených
povinností žalovanej vo vzťahu k právam žalobcu. Navyše ide o spoločný majetok žalobcu a žalovanej
patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a navrhovaným neodkladným opatrením by
došlo k zásahu aj do vlastníckeho práva žalovanej nad zákonom dovolenú a prípustnú mieru.

22. Z obsahu návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia tak nie sú podľa súdu
žiadnym spôsobom osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver, že existuje bezprostredné
nebezpečenstvo ujmy žalobcu, t.j. nepreukázal dôvodnú obavu, že by bol výkon rozhodnutia pri
prípadnom vyporiadaní BSM ohrozený v jeho neprospech. BSM strán stále nezaniklo a ani nebolo
zrušené, a teda na právny režim nakladania s týmito vecami platia ustanovenia Občianskeho zákonníka

o bezpodielovom spoluvlastníctve. Súd podotýka, že nariadenie neodkladného opatrenia má byť v
prípade nakladania s majetkom manželmi hraničným prostriedkom na úpravu pomerov, zákon v tomto
prípade uprednostňuje napr. inštitút relatívnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu absencie súhlasu
druhého manžela. Žalobca má však aj počas manželstva možnosť využiť právne prostriedky za účelomochrany jeho práv súvisiacich s BSM v prípade ich ohrozenia, konkrétne už súdom uvádzané namietanie
relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a,§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako aj určenia,
že vec patrí do BSM, ako aj rozhodovanie súdu o nezhodách medzi manželmi o právach a povinnostiach

vyplývajúcich z BSM (§ 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uvádzané prostriedky možnej ochrany
v prípade podania žaloby vo veci samej sú spôsobilé poskytnúť žalobcovi včasnú a účinnú ochranu práv
z BSM, pričom uvedené už neplatí pri žalobe o vyporiadanie BSM, ktorá je za aktuálneho stavu veci stále
iba hypotetická, keďže manželstvo strán nebolo právoplatne rozvedené, a nestačí len osvedčiť, že bol
podaný návrh na rozvod.

23. Vyššie uvedené sa týka aj ďalšej časti návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, a to
vydania kľúča od schránky a pivnice patriace k bytu č. XX na prvom poschodí nachádzajúcom sa
v bytovom dome na B. E. XX v Trnave. Uvedená nehnuteľnosť spolu s prislúchajúcou poštovou
schránkou a pivnicou patria do BSM strán sporu, a preto prístup k poštovej schránke a k pivnici
majú mať obaja, t.j. žalobca aj žalovaná. Skutočnosť, že žalovaná dobrovoľne opustila nehnuteľnosť

patriacu do BSM, ju nezbavuje jej vlastníckych práv, do ktorých patrí nehnuteľnosť užívať, resp.
mať do nej zabezpečený prístup. Výmenu zámku na vchodových dverách či už zo strany žalobcu
alebo žalovanej neodôvodňuje ani údajné odnášanie veci patriacich do BSM žalovanou, alebo iné
skutočnosti na strane žalobcu, keď na zabránenie takémuto konaniu sú iné občianskoprávne inštitúty
ako zákaz vstupu do obydlia. Aj zo samotného návrhu podľa súdu vyplýva, že žalobca si neuvedomuje,

že žalovaná má k predmetnej nehnuteľnosti ako aj k hnuteľným veciam v nej nachádzajúcich sa,
pokiaľ boli nadobudnuté počas manželstva, užívacie právo v rovnakom rozsahu ako on. Teda žalovaná
ako ich spoluvlastník môže nielenže užívať nehnuteľnosť, ktorú sama dobrovoľne opustila a ktorá
jej ako spoluvlastníkovi tiež patrí, ale tiež nakladať so spoločnými hnuteľnými vecami, kde pokiaľ sa
žalobca domnieva, že žalovaná odniesla hnuteľnú vec patriacu výlučne žalobcovi, nič mu nebránilo,

aby sa obrátil na príslušné oddelenie Policajného zboru s trestným oznámením. Zároveň súd uvádza,
že žalovaná môže túto nehnuteľnosť navštevovať bez toho, aby to oznamovala žalobcovi, t. j. pokiaľ
žalobca uvádza, že do predmetného bytu žalovaná chodí bez toho, aby mu to oznámila a v čase, kedy
je on v práci, neporušuje tým žalovaná žiaden právny predpis s tým, že opätovne súd zdôrazňuje,
že ako spoluvlastník môže túto nehnuteľnosť užívať v rozsahu podľa svojho vlastného uváženia, bez

potreby dohody so žalobcom. A v zmysle uvedeného je žalovaná oprávnená navštevovať aj pivnicu
prislúchajúcu k bytu, ktorého vlastníčkou je aj žalovaná a rovnako aj vyberať poštu z poštovej schránky
rovnako prislúchajúcej k bytu v BSM strán sporu. A preto i v tejto časti bol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia nedôvodný.

24. Čo sa týka užívania motorového vozidla zn. Peugeot s ŠPZ C. súd má za to, že žalobca nepreukázal
bezprostredné nebezpečenstvo ujmy na jeho právach konaním žalovanej, v ktorej situácií by bolo
dôvodné zasiahnuť formou neodkladnej úpravy. V tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nebolo možné mať užívanie predmetného motorového vozidla výlučne žalovanou za
osvedčené, keď žalobca tvrdené užívanie tohto motorového vozidla ničím nepodložil, a preto jeho

tvrdenia zostali len v rovine ničím neosvedčených subjektívnych tvrdení. Žalobca nepredložil žiadny
relevantný dôkaz ohľadom ním tvrdených skutočností v tejto časti jeho návrhu.

25. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako i potrebu neodkladnej

úpravypomerov.Osvedčenietvrdenýchskutočnostíznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

26. Zároveň i v súvislosti s motorovým vozidlom platí právny stav uvádzaný súdom pre ostatné hnuteľné

veci patriace do BSM strán sporu.

27. Súd zdôrazňuje, že len zo skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné vyvodzovať naliehavosť a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože
iba samotné narušenie vzájomných vzťahov strán sporu nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného

neodkladného opatrenia (porov. Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/109/2024-130 zo dňa
26.09.2024).28. Súd zároveň poukazuje na to, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa
vykoná jeho vyporiadanie. Vyporiadať možno iba zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
to znamená, že bezpodielové spoluvlastníctvo nemožno vyporiadať vopred ešte pred jeho zánikom.

Podstata vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva spočíva v jeho likvidácii. Pod vyporiadaním
bezpodielového spoluvlastníctva sa rozumie komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými
spoluvlastníkmi, t.j. manželmi. Predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a
čo existovalo ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
sa tiež môže vykonať ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú

a vyporiadavajú aj spoločné pohľadávky a záväzky manželov vzniknuté za trvania bezpodielového
spoluvlastníctva; toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím
osobám, ktoré nie sú účastníkmi vyporiadania. Vyporiadanie pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.
j. z usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva, jednak
zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov bývalých bezpodielových spoluvlastníkov
na spoločnom majetku.

29. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prichádza do úvahy aj dohodou. Dohoda
musí spĺňať všetky náležitosti požadované pre právne úkony. Môže byť uzatvorená aj ústne alebo
konkludentne, ak z takéhoto konania možno bezpečne usúdiť na to, že prejavy vôle účastníkov
smerovali zhodne k tomu, aby bolo (a akým spôsobom) vyporiadané ich zaniknuté bezpodielové

spoluvlastníctvo. Rozhodovacia prax pripustila, že k dohode o vyporiadaní mohlo dôjsť aj tak, že
bezpodieloví spoluvlastníci, hoci aj mlčky, zhodne vychádzali z toho, že do výlučného osobného
vlastníctva každého z nich pripadnú tie veci, ktoré mal každý v dobe vyporiadania vo svojej dispozícii
a vo svojom užívaní. Nemožno tiež vylúčiť, že v písomne uzavretej dohode o vyporiadaní bezpodieloví
spoluvlastníci uvedú menovite iba niektoré veci a k dohode pripoja prehlásenie o tom, že nemajú voči

sebe ďalšie nevyporiadané nároky z ich bezpodielového spoluvlastníctva (R 62/1974). Iba okolnosť, že
si každý z manželov ponechal po zániku bezpodielového spoluvlastníctva niektoré veci zo spoločného
majetku (hoci v približne rovnakej hodnote), však neodôvodňuje bez ďalšieho záver, že medzi nimi bola
uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (R 73/1968).

30. S poukazom na to, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže dôjsť aj
dohodou strán sporu, resp. k vyporiadaniu nemusí dôjsť vôbec a vtedy sa uplatní nevyvrátiteľná právna
domnienka, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach vtedy platí, že sú v podielovom

spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

31. Vzhľadom k uvedenému v situácii, kedy BSM strán sporu stále nezaniklo a ani nebolo zrušené
a existuje len hypotetická možnosť, že by k zániku BSM strán sporu rozvodom došlo, nestačí táto

možnosť zániku BSM pre uloženie povinnosti strane podať žalobu o vyporiadanie BSM a už vôbec
nie samotnému žalobcovi. Podať žalobu o vyporiadanie BSM je možnosť jednej alebo druhej strany
sporu a je výlučne na ich vôli, či k uvedenému dôjde, resp. si BSM vyporiadajú dohodou alebo
nastane nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená vyššie. Ani jedna strana sporu nebola pozbavená
spôsobilosti na právne úkony a žalobca využíva i služby advokáta, preto súd nevidí akýkoľvek dôvod

na ukladanie povinnosti neodkladným opatrením žalobcovi a o to viac ak ide o povinnosť podať žalobu
o vyporiadanie BSM, kedy takýto výrok nie je ani vykonateľný. V tejto časti je tak návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia absurdný, absolútne nevykonateľný a už vôbec nepožívajúci
charakter nevyhnutnosti. Je na žalobcovi a rovnako aj na žalovanej, aby si v prípade zániku BSM
hájili svoje práva a záujmy a zákon im na to ukladá lehotu 3 rokov a je výlučne na ich rozhodnutí, či

k vyporiadaniu BSM pristúpia a ak áno akým spôsobom.

32. Vzhľadom na všetko uvedené dospel súd k záveru, že žalobca ničím neosvedčil nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy zo strany žalovanej voči jeho právam, konkrétne vlastníckemu právu,
a teda že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mu mohla vzniknúť ťažko napraviteľná ujma.

Pretože predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli, súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu vo výroku I. tohto uznesenia zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

35. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

36.Podľačl.4ods.2CSP,aktakéhoustanovenianiet,súdprejednáarozhodneprávnuvecpodľanormy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych

autorít.

37. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s
neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP,

ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba
rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť
tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej
bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia
nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže

byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí zamietnutím
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je
povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje
napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/147/2017 zo dňa 03.08.2017, Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by mal
priznať náhradu trov konania žalovanej, avšak možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že jej v tomto
konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). Takúto situáciu CSP priamo

neupravuje, preto súd za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 CSP (princíp racionálneho
zákonodarcu) z dôvodu hospodárnosti konania priamo vo výroku II. rozhodol tak, že žalovanej nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

(§ 364 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..