Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Dana Farkašová
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/101/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125206835
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125206835.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
7Csp/101/2025
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová
banka, a.s., skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava – Ružinov, IČO:
31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01
Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., v spore
o zaplatenie 513,32 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
7Csp/101/2025
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 466 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
z dlžnej sumy odo dňa 21.08.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.
III. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,56%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
7Csp/101/2025
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.08.2025 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu vo výške 513,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa
28.12.2022 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili
dňa 23.05.2022 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške
616 eur. Žalovaný sa zaviazal predmetnú pôžičku splácať v pravidelných 14-tich mesačných splátkach
v sume 50 eur až do celkovej sumy pôžičky 700 eur. Žalovaný uhradil sumu vo výške 150 eur. Z dôvodu
porušenia povinností žalovaného žalobca úver zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
K úhrade dlžnej sumy nedošlo.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril napriek skutočnosti, že žaloba mu bola doručená
dňa 25.10.2025.3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav:
4. Z Notárskej zápisnice D. XXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017 mal súd za preukázané
zlúčenie obchodných spoločností Consumer Finance Holding, a.s. so spoločnosťami Všeobecná
úverová banka, a.s. a spoločnosťou VÚB Leasing, a.s., ktoré sa stali jej právnym nástupcami.
5. Dňa 23.05.2022 bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná Zmluva o viazanom spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 616 eur, ktorý sa zaviazal splácať
v počte splátok 14, vo výške 50 eur, s dátumom konečnej splatnosti 14 mesiacov a s dátumom
prvej splátky 20.06.2022. Fixná ročná úroková sadzba bola 18,96%, RPMN predstavovala 18,19%.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky.
6. Predžalobnou upomienkou zo dňa 24.11.2022 žalobca žalovanému uviedol, že omeškanie titulom
zmluvy pretrváva od 20.09.2022. Výška nedoplatku dosiahla sumu 150 eur. Z tohto dôvodu bol žalovaný
vyzvaný, aby v termíne do 14.12.2022 zaplatil dlžné splátky s upozornením, že ak nedodrží stanovený
termín, dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
7. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.12.2022 veriteľ úver zosplatnil ku dňu
20.12.2022 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 513,32 eur.
8. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaný titulom poskytnutého úveru zaplatil
žalobcovi sumu vo výške 150 eur. V písomnom podaní zo dňa 24.10.2025 Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov ako občianske združenie oznámilo súdu vstup do konania v súlade s § 95 C.s.p. Súd
výzvou zo dňa 27.10.2025 oznámil tomuto združeniu, že na jeho vstup nebude prehliadať, nakoľko
súdu nebol predložený súhlas strany sporu na ochranu práv, ktoré má občianske združenie záujem
vystupovať a navyše súd jeho vstup považuje za nehospodárny s poukazom na to, že v spotrebiteľských
veciach súd ex offo preskúmava obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, premlčanie nárokov, ako
aj dodržanie iných povinností, ktoré zákon ukladá veriteľovi. Súd osobitnou výzvou vyzýval právneho
zástupcu žalobcu, aby súdu predložil všetky listiny postupom podľa § 7 v spojení s § 11 ods. 2 zákona
číslo129/2010Z.z.,zktorýchbymalsúdzapreukázanépostupveriteľakonaťsodbornoustarostlivosťou
pri poskytovaní úveru dlžníkovi. Žalobca v podaní zo dňa 28.11.2025 súdu uviedol, že akceptoval čistý
príjem žalovaného vo výške 351,11 eur. Zároveň nahliadol do registra SRBI, z ktorého nevyplývajú
žiadne finančné záväzky žalovaného ako dlžníka pri poskytovaní úveru. Súdu ku dňu 23.05.2022
predložil dopyt do Sociálnej poisťovne, z ktorého mal za preukázaný vymeriavací základ žalovaného
od všetkých zamestnávateľov vo výške 376 eur. Bol toho názoru, že veriteľ postupoval s odbornou
starostlivosťou pri poskytovaní úveru dlžníkovi.
9. Z dôvodu, že v tomto prípade sa jedná o drobný spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000 eur, súd
na deň 03.12.2025 určil termín verejného vyhlásenia rozsudku. Na verejné vyhlásenie rozsudku sa
neustanovili strany sporu, rovnako bol neprítomný právny zástupca žalobcu.
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 23.05.2022 ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet
stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej nabývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa§7ods.1Zákonač.129/2010Z.z.,veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. file_0.wmf
12
7Csp/101/2025
Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 7 ods. 20 Zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a)
čistý príjem spotrebiteľa,
b)
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a
d)
peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa § 7 ods. 21 Zákona č. 129/2010 z.Z., Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky
podľa odseku 20 písm. a).
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)
meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné
číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i)
výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k)
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n)
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
v)
názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
11. Z ustanovenia § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
nesporne vyplýva, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové
použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. Vychádzajúc z cit. zák. ustanovenia (§ 7 zák. č.
129/2010 Z. z.) je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta
veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné
vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné
vzťahykladieprávnaúpravazameranánaochranuspotrebiteľa,t.j.§52anasl.Občianskehozákonníka,
zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného
náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. Odborná
starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil
minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejnedostupnéinformácie,akýmisúnapr.štátompublikovanéúdajeoživotnomaexistenčnomminime
podľa zák. č. 110/2006 Z. z. a o priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto porovnávať so známymi
alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (Najvyšší súd ČR pod sp. zn.
33Cdo/2178/2018). Veriteľ v zmysle ustanovenia § 7 a 11 zák. č. 129/2010 Z. z. je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak
i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do
budúcna. Nejde pritom o získanie 100% istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné
s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď z pracovného pomeru alebo dlhodobo ochorie.
12. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o
tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom
o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa
tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných,
tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané
informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné
ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých
je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si
zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje (rozhodnutie KS v Prešove pod sp. zn. 22Co/107/2018).
13. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/2018, zo záverov ktorého vyplýva,
že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES, sa majú vykladať v tomzmysle, že vnútroštátnemu súdy ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23
smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa
ktorej sa sankcia za porušenie povinností veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu
spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť
veriteľovi poskytnutú sumu istiny, v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že
daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne.
14. Súd poukazuje na rozhodnutie NSS ČR 9 As 127/2024 – 34 z 13.08.2024 z ktorého súd
cituje: ,, Poskytovatel úvěrů je nadto povinen prověřit schopnost spotřebitele splácet úvěr s odbornou
péčí, jíž je třeba rozumět „úroveň zvláštních dovedností a péče, kterou lze od podnikatele ve vztahu
ke spotřebiteli rozumně očekávat a která odpovídá poctivým obchodním praktikám nebo obecným
zásadám dobré víry v oblasti jeho činnosti“. Postup s odbornou péčí zahrnuje též povinnost věřitele
ověřit podstatné informace poskytnuté spotřebitelem svědčící o jeho schopnosti splácet sjednaný úvěr
(rozsudek NSS ze dne 1. 4. 2015, č. j. 1 As 30/2015-39, č. 3225/2015 Sb. NSS, bod 26, vztahující se
k § 9 odst. 1 již neúčinného zákona č. 145/2010 Sb., jenž při posuzování úvěruschopnosti výslovně
přikazoval počínat si s odbornou péčí; ZSÚ ve svém § 75 zakotvil obecnou povinnost poskytovatele
provozovat svou činnost s odbornou péčí). Věřitel by měl úvěruschopnost dlužníka aktivně zjišťovat
a prověřovat, nikoliv se spokojit pouze s jeho ničím nedoloženými prohlášeními. Informaci o výši
příjmu spotřebitele může věřitel ověřit zejména doklady vydanými spotřebiteli třetí stranou, které budou
objektivně a věrohodně vypovídat o spotřebitelově schopnosti dostát svým závazkům ze smlouvy
o úvěru. Pokud by i v případě doložení těchto dokladů přetrvávaly pochybnosti o bonitě dlužníka,
bylo by možné jeho situaci ověřit nahlédnutím do databází umožňujících posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele (rozsudek NSS č. j. 1 As 30/2015-39, body 27 a 29). Pokud jde o námitku, že městský
soud bez adekvátního odůvodnění odmítl použití částky životního minima jakožto referenční hodnoty
výdajů vynaložených spotřebiteli, tak stěžovatelka argumentaci městského soudu zkresluje. Městský
soud v bodě 39 napadeného rozsudku upřesnil, že správní orgány stěžovatelce vytýkaly skutečnost,
že z částky životního minima vycházela paušálně. Tuto částku je dle nich třeba považovat za výchozí
bod minimálních nákladů, ke kterému je zásadně nutné přičíst náklady další. Správní orgány tak učinily
mimo jiné s odkazem na komentářovou literaturu, dle níž je třeba zohlednit i ostatní očekávatelné výdaje
(bod 123 prvostupňového rozhodnutí). Následně městský soud konstatoval, že proti těmto závěrům
a jejich aplikaci stěžovatelka žádné konkrétní námitky nevznesla. Konečně pak připomněl, že správní
orgány nezpochybnily, že by životní minimum nemohlo být nikdy považováno za relevantní ukazatel.
Nejvyšší správní soud se s argumentací správních orgánů ztotožňuje. Částka životního minima, jež
představuje státem uznanou minimální hranici peněžních příjmů fyzických osob k zajištění výživy a
ostatních základních osobních potřeb, nutně nereflektuje konkrétní částku, kterou k zajištění svých
individuálních základních životních potřeb musí vynaložit potenciální žadatel o úvěr. Nepokrývá zejména
výdaje na bydlení, které ji mnohdy několikanásobně převyšují. Rovněž nereflektuje další nutné výdaje,
jako například srážky ze mzdy, náklady vyvolané zdravotním stavem, či výživné. Z tohoto důvodu je
třeba bezvýhradně trvat na požadavku individualizovaného posuzování úvěruschopnosti, při kterém
poskytovatel musí brát zřetel na konkrétní situaci konkrétního spotřebitele.“
15. Súd vyberá z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné konštatovať,
že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti
veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov
ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená
hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka
nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalobca
nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver. Žalobca
sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných
prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle
§ 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.
16. Postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje
poskytnutéspotrebiteľomanahrádzaichpaušálnymúdajomvpodobesumyživotnéhominima,nakoniecneplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje
najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na
inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím
súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30% životného minima na túto
osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu
spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak
rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“
17. Z uvedené nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že
výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez
ďalšieho majú rovnať sume životného minima, tak ako v tomto smere postupoval žalobca.
18. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2178/2018-77 z
25.7.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před
negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť
předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob
na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.
Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým
výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny
informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,
ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. E., F. G. H., J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“
19. Z predloženého rovnopisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom vyplýva, že žalovaný mal
deklarovať priemerný čistý mesačný príjem vo výške 550 EUR, avšak žalobca mal akceptovať príjem
vo výške 351,11 EUR. Súdu I. inštancie však žalobca za účelom preukázania preverenia výšky čistého
mesačného príjmu žalovaného predložil report zo Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva iba údaj
vymeriavacieho základu, teda nie čistého mesačného príjmu žalovaného, ale jeho hrubého príjmu
plynúceho zo zárobkovej činnosti pre účely výpočtu odvodov. Pokiaľ žalobca ako veriteľ si neoveril
informáciu o výške čistého mesačného príjmu žalovaného, potom nedisponoval relevantnou informáciou
pre účely splnenia si povinnosti odbornej starostlivosti predpokladanej ust. § 7 ods. 19 až 21 zákona č.
129/2010 Z.z. pre určenie ukazovateľa schopnosti splácať úver spotrebiteľom za účelom posúdenia, či
žalovaný spĺňa zákonné podmienky pre poskytnutie
predmetného úveru. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez
poplatkov, potom žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru. Ku dňu vydania rozhodnutia súdubola uhradená pohľadávka do výšky 150 eur, bolo potrebné započítať celé plnenie na splatnú istinu. S
poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, tak súd I. inštancie priznal žalobcovi iba nárok na
zaplatenienesplatenejistinyúveruvovýške466eur(výškaúveru616eur-úhrady150eur)s5%úrokom
z omeškania ročne od 21.08.2023 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po termíne konečnej
splatnosti úveru a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa
§ 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
21. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorý
bol úspešný v 90,78% z hodnoty sporu a neúspešný v 9,22% z hodnoty sporu bol priznaný nárok na
pomernú časť náhrady trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v
rozsahu 81,56%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.
Poučenie:
7Csp/101/2025
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolacínávrh). Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsahvakomsarozhodnutienapádamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.