Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/177/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125215315
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125215315.1

Uznesenie

Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zlozˇenom z predsedníčky sena´tu JUDr. Moniky Šabľovej a sudcov
JUDr. Ju´liusa Tótha a JUDr. Mareka Kotoru v spore navrhovateľa: KAMICO s.r.o. Košice, so sídlom
Papradia 10, 040 17, Košice - mestská časť Šebastovce, IČO: 31 684 068, v zastúpení: JUDr. Vladimír
Vrabeľ, Advokátska kancelária so sídlom Gelnická 2099/114, 040 11 Košice a žalovaného: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX B. A., v zastúpení: IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13,

040 01 Košice - Sever, IČO: 36 588 041, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Mestského su´du Kosˇice, č.k. 93Cb/82/2025-153 z 9. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice č.k. 93Cb/82/2025-153 z
9. októbra 2025.

II. Odporcovi p r i z n á v a voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolnávrhnavrhovateľananariadenieneodkladného
opatrenia (výrok I.) a odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.)

2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.9.2025 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zdržať
sa vykonávania výberov finančných prostriedkov v hotovosti a prevodov finančných prostriedkov či
akýchkoľvek bankových operácií s finančnými prostriedkami na účtoch navrhovateľa špecifikovaných
v návrhu, ako aj zdržať sa uzatvárania bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhého konateľa
žalobcu A. E. F. obchodných a iných zmlúv alebo dohôd za účelom kúpy a predaja alebo
prenájmu hnuteľného majetku vedeného v účtovnej evidencii navrhovateľa, zdržať sa uzatvárania bez

predchádzajúceho súhlasu druhého konateľa žalobcu A. E. F. obchodných a iných zmlúv alebo dohôd za
účelom prevodu či prechodu nehnuteľného majetku navrhovateľa zapísaného na LV č. XXX, zdržať sa
zaťaženia uvedeného hnuteľného a nehnuteľného majetku navrhovateľa zmluvami o záložnom práve,
zmluvami o zriadení vecného bremena, zmluvami alebo dohodami o budúcich zmluvách týkajúcich sa
uvedeného hnuteľného a nehnuteľného majetku a (v) zdržať sa akéhokoľvek ďalšieho konania, ktoré by
poškodzovalo záujmy navrhovateľa. Svoj návrh navrhovateľ v dôvodil nasledovne:

2.1 Konatelia navrhovateľa sa mali dohodnúť s konateľmi spoločnosti Contineo s. r. o. na obchodnom
vedení v oboch spriaznených spoločnostiach od 20.6.1996 tak, že rozhodovanie o obchodnom vedení
v spoločnosti navrhovateľa bude v pôsobnosti konateľa A. E. F. a rozhodovanie o obchodnom vedení
v spoločnosti Contineo s. r. o. bude v pôsobnosti A. C.. Na základe uvedeného navrhovateľ tvrdí, že
do výlučnej pôsobnosti konateľa A. E. F. v spoločnosti navrhovateľa patrí rozhodovanie o organizačnej
štruktúre, personálnej a mzdovej agende navrhovateľa.

2.2 Neodkladnú potrebu upraviť pomery účastníkov konania žalobca odôvodnil aj tým, že odporca si
31. mája 2016 v rozpore s prijatou dohodou o obchodnom vedení sám so sebou uzatvoril pracovnúzmluvu na druh práce riaditeľ kontrolingu a nových investícii, s nástupom práce od 1.6.2016, za mzdu
1.000,- eur mesačne brutto, pri odpracovaní 40 hodín mesačne. Na základe tejto pracovnej zmluvy
si následne vyplácal mzdu a súvisiace odvody, čím hrubo porušil povinnosti konateľa podľa § 135a

Obchodného zákonníka a spôsobil žalobcovi škodu, ktorú navrhovateľ vymáha v štyroch samostatných
konaniach vedených na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 17Cb/8/2020, 17Cb/20/20021, 91Cb/8/2023
a 32Cb/61/2025. Rozsudkom Mestského súdu Košice, sp. zn. K3-17Cb/20/2021, bolo rozhodnuté, že
pracovná zmluva je odporcu je absolútne neplatným právnym úkonom, čo podľa tvrdení navrhovateľa
odporca ignoruje, a naďalej má neobmedzený prístup k bankovým účtom navrhovateľa, pokračuje v

zadávanípríkazovnazaplateniemiezdaodmienpreodporcuakozamestnancavrátenestýmspojených
príkazov na úhradu platieb do fondov na sociálne a zdravotné poistenie a preddavku dane z príjmov
zo závislej činnosti.
2.3 Navrhovateľ tiež poukázal na vyplácanie konateľskej funkcie a súvisiacich odvodov zo strany
odporcu, ktorý každý mesiac nakladá s finančnými prostriedkami na účtoch navrhovateľa proti záujmom
spoločnosti. Neodkladnú potrebu upraviť pomery účastníkov konania navrhovateľ opieral aj o to,

že odporca ignoruje aj zákonné ustanovenia a súdnu prax v otázke vzniku práva na vyplatenie
odmeny konateľovi podľa mandátnej zmluvy a svojvoľne si naďalej vypláca odmenu konateľa mesačne
ako alternatívu namiesto mzdy, na ktorú nemá mať z pohľadu navrhovateľa zákonný nárok, čím
preukázateľne „tuneluje“ spoločnosť navrhovateľa.
2.4 Ďalším dôvodom, v ktorom navrhovateľ vidí potrebu neodkladne upraviť pomery, má byť

banková operácia na účte žalobcu zrealizovaná 19.8.2025, ktorou odporca vykonal jednorazový prevod
finančných prostriedkov vo výške 73.000,- eur z účtu navrhovateľa na účet predajcu automobilov Todos
Panónska s. r. o. na zakúpenie osobného motorového vozidla AUDI Q8,50TDI, OTDI Quatro S-Line,
EČV:00Doris,VIN:WAUZZZF17PD047219,vcene73.000,-eursDPH.Vsúvislostis kúpouosobného
motorového vozidla odporca z účtu navrhovateľa zaplatil poistné v sume 2.954,48 eura a ďalšie poplatky

spolu vo výške 192,72 eura. Touto bankovou operáciou mal spôsobiť navrhovateľovi značnú škodu v
celkovej výške 76.147,20 eura a vážne ohroziť chod prevádzky navrhovateľa a stabilitu dlhodobých
partnerských vzťahov navrhovateľa založených na spoľahlivosti a dôvere. Predmetná transakcia z
pohľadu navrhovateľa ohrozuje jeho postavenie do budúcna, a to v smere jeho bonity a stability na
trhu, môže mať aj vážny dopad na oprávnené mzdové nároky zamestnancov a môže vyústiť do vzniku

úpadku navrhovateľa vo forme platobnej neschopnosti. Podľa navrhovateľa si predmetné motorové
vozidlo zakúpil odporca výlučne pre svoju osobnú potrebu a kúpa nemá nič spoločné s vykonávaním
podnikateľskej činnosti navrhovateľa.
2.5Navrhovateľpotrebuneodkladneupraviťpomeryspájaajsprítomnosťouodporcuv sídlespoločnosti
navrhovateľa 28.8.2025, keď mal podľa tvrdení navrhovateľa bez ohlásenia odporca vtrhnúť do jeho

priestorov v sídle spoločnosti na G. H. I. XX J. E. a za pomoci objednaného zámočníka poškodiť zámok
a dvere, otvoriť kanceláriu v tom čase neprítomnej zamestnankyne A. A. F., v ktorej mal následne
svojvoľne prehľadávať a nahliadať do tam uložených dokumentov spoločnosti navrhovateľa, v ktorých
sú zaznamenané dôverné informácie o zamestnancoch a o obchodných partneroch, vrátane know-how
spoločnosti. Odporca mal spôsobiť neoprávnený zásah do majetku a práv spoločnosti navrhovateľa, a

to napriek tomu, že rozsudkom Mestského súdu Košice, sp. zn. 17Cb/20/2020, má byť preukázané, že
odporca sústavne porušuje zákaz konkurencie.

3. Súd prvej inštancie posúdil návrh podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a
2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

ako „CSP“) a podľa ustanovení § 133 ods. 1 až 4, § 134 a § 261 ods. 6 písm. a)Obchodného zákonníka.

4. Súd prvej inštancie v odseku 18. odôvodnenia napádaného rozhodnutia uviedol, že základnými
predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je (a) osvedčenie existencie právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, (b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenie exekúcie (princíp opodstatnenosti), (c) uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), (d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolnosti
prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, (e) že právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp

proporcionality) a (f) že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity). Zároveň musí navrhovateľ osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana. Ak vo veci konajúci súd zistí, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nespĺňa čo i len jeden predpoklad, návrh bez ďalšieho zamietne.5. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnil tým, že navrhovateľ neosvedčil, aby v rámci Spoločenskej zmluvy spoločnosti

bola niekde zakotvená povinnosť odporcu ako konateľa, pri konaní v mene a na účet spoločnosti od
určitej sumy žiadať súhlas či už druhého konateľa alebo valného zhromaždenia. Z výpisu z Obchodného
registra vyplýva, že v mene spoločnosti koná každý konateľ samostatne, preto tu súd prvej inštancie
nepovažoval za splnenú ani podmienku osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov a ohrozenia
výkonu exekúcie. V uvedenom prípade navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného

opatrenia najmä z dôvodu právnej istoty a predchádzania vzniku škôd, ktoré by mohli byť spoločnosti
spôsobené pokračovaním konania odporcu v neprospech spoločnosti, aby odporca navrhovateľa do
budúcna nezaťažil neúnosnými nákladmi z uzatvorených možných obchodných a iných zmlúv, ktoré by
mali vážny dopad na podnikanie navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že Mestský súd Košice v
konaní sp. zn. K3-17Cb/20/2021 posudzoval, či je možné z obsahového hľadiska posudzovať pracovnú
zmluvu uzatvorenú s odporcom zo dňa 31.5.2016 a dospel k záveru, že nie je to možné. Uvedené

konanie však k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
uzavrel, že spoločnosť má dvoch konateľov, pričom každý z nich je rovnako zodpovedný za vedenie
účtovníctva a hospodárenie spoločnosti. Samotný spor medzi konateľmi sám o sebe nie je dôvodom na
obmedzeniekonaniajednéhoznich. Konštatoval,žeakbysúdvyhovelnávrhu,ktorýbypodaliteoreticky
obaja konatelia vzájomne proti sebe, spoločnosť by sa dostala to pätovej situácie, a nemohol by nikto

za ňu konať. V prípade ak konateľ spoločnosti koná v rozpore so záujmami spoločnosti, spoločnosť
môže si voči nemu uplatňovať nároky v súlade so zákonom (napríklad § 135a Obchodného zákonníka).
Spoločnosť má dvoch konateľov, pričom každý z nich je povinný riadne vykonávať svoje povinnosti.

6. Súd prvej inštancie v súvislosti s podmienkou proporcionality poukázal na výrazný nepomer, pričom

mal za to, že navrhované neodkladné opatrenie by odporcu obmedzilo neprimeraným spôsobom, v
dôsledku čoho nie je splnená ani ďalšia z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Z pohľadu
súdu prvej inštancie, ak by vyhovel nariadeniu neodkladného opatrenia a zakázal by odporcovi konať v
mene spoločnosti navrhovateľa, jediným konateľom spoločnosti by sa stal druhý konateľ A. F., čo nie je
možné považovať za primerané vo vzťahu k obmedzeniu odporcu, ktorý má rovnaké oprávnenie konať

za spoločnosť ako A. F..

7. Súd prvej inštancie poukázal aj na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Banskej
Bystricisp.zn.43Cob/65/2023zodňa8.8.2023,vzmyslektorého(odsek29.a30.),kdebolonavrhované
obmedzenie konateľských oprávnení iba v určitej časti (nakladanie s finančnými prostriedkami,

zásobami), a kde bolo konštatované, že obmedziť konateľské oprávnenie (úplne, čiastočne, vo vzťahu k
určitému druhu majetku alebo určitým spôsobom nakladania) môže len spoločenská zmluva alebo valné
zhromaždenie, nie však súd. V tejto súvislosti bolo poukázané na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Obo/96/2002 kde okrem iného bolo uvedené: „Konateľ je pritom zo zákona oprávnený na všetky
úkony týkajúce sa činnosti spoločnosti a podľa § 133 ods. 3 ObZ obmedziť jeho konateľské oprávnenie

môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda nie súd), a to bez účinnosti voči tretím
osobám.“

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 354 CSP,
tak že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t. j. z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej
inštancie bolo porušené právo navrhovateľa na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu, že uznesenie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nerozhodol o celom návrhu žalobcu, čím došlo
vkonanínesprávnymprocesnýmpostupomsúdukporušeniuprávanavrhovateľanaspravodlivýproces.
Navrhovateľpoukázalnato,žesúdprvejinštancienajednejstranevbode19.odôvodnenianapádaného

rozhodnutia uvádza, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana – zdržať sa vykonávania výberov
finančných prostriedkov, prevodov finančných prostriedkov ako aj zdržania sa výkonu nakladania s
nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu bez predchádzajúceho súhlasu druhého konateľa A. E. F.,
ako to uvádza navrhovateľ, je vskutku legitímny dôvod v rámci odôvodnenia nariadenia neodkladnéhoopatrenia, na strane druhej vo výroku napádaného rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodol inak, a
to zamietnutím návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Prvý
výrok napádaného rozhodnutia má tak byť podľa jeho názoru v zjavnom rozpore s jeho odôvodnením

v bode 19. napádaného uznesenia minimálne v tom, že v prvom výroku napádaného rozhodnutia
súd prvej inštancie nerozhodol o petite návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v
bode 27. v odseku 1. (zdržať sa vykonávania výberov finančných prostriedkov v hotovosti a prevodov
finančných prostriedkov, či akýchkoľvek bankových operácií s finančnými prostriedkami na účtoch
žalobcu špecifikovaných v návrhu), a to napriek tomu, že skutočná vôľa spoločnosti prejavená navonok

jej konateľmi v rámci rozhodovania obchodného vedenia do vnútra spoločnosti je taká, na ktorú poukázal
a osvedčil navrhovateľ. Z rozhodnutia podľa navrhovateľa nevyplýva a ani sa nedá vyabstrahovať, či
sa zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týka celého návrhu, t. j. aj odporcovej
povinnosti zdržať sa výberov a prevodov finančných prostriedkov na účtoch navrhovateľa v tam
uvedených bankách, pretože podľa názoru navrhovateľa to z odôvodnenia napádaného rozhodnutia
zrejmé nie je. Navrhovateľ zastáva názor, že ak je legitímny dôvod a nárok navrhovateľa, ktorému sa

má poskytnúť ochrana tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 19. odôvodnenia napádaného
rozhodnutia, potom nie je presvedčivé ani odôvodnenie v bode 20., kde súd prvej inštancie má uvádzať
už iné odôvodnenie napádaného rozhodnutia, ktoré nemá mať nič spoločné s odporcovým samostatným
konaním konateľa navonok.
10.1 Ďalej v odvolaní navrhovateľ tvrdil, že navrhol súdu neodkladnú potrebu dočasne upraviť pomery

medzi navrhovateľom a odporcom na obmedzenie manipulácie s finančným majetkom na účtoch
odporcu. Správanie odporcu, ktorý v postavení konateľa navrhovateľa zjavne zneužíva na svoj prospech
naúkormajetkunavrhovateľaasvojvoľnýmkonanímvážneohrozujeriadnychodprevádzkyspoločnosti.
Vzhľadom na status spoločníkov v spoločnosti navrhovateľa s rovnakým podielom 50 %, ktorí sú
zároveň aj konateľmi spoločnosti, nemá navrhovateľ iný účinný zákonný nástroj na zamedzenie resp.

účinné obmedzenie neobvyklého, nepoctivého a nespravodlivého správania sa odporcu než požiadať
o bezodkladnú súdnu ochranu pre navrhovateľa, aby dočasne obmedzil odporcovi voľné disponovanie
s účtami a tak zamedzil odporcovi ďalší nekontrolovateľný výber a prevod finančných prostriedkov a
neohrozoval prevádzku navrhovateľa a nespôsoboval nenapraviteľné škody.
10.2 Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku

vrátane finančných prostriedkov na účtoch navrhovateľa je len a len navrhovateľ. Odporca ako spoločník
v spoločnosti navrhovateľa nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom majetku navrhovateľa, má vlastnícke
právo iba k svojmu obchodnému podielu v spoločnosti. Nariadením neodkladného opatrenia, by
žiadnym spôsobom nebol odporca dotknutý, či obmedzený pri nakladaní s jeho obchodným podielom.
Obmedzenie odporcu pri nakladaní s finančnými prostriedkami na účtoch navrhovateľa nemá nič

spoločné s právom odporcu konať navonok vo veciach týkajúcich sa predmetu činnosti žalobcu, ktoré
nevyužíva. Svojvoľný nákup už druhého luxusného osobného auta výlučne pre osobnú potrebu odporcu
a vykonávanie aj ďalších neoprávnených dispozícií na účtoch iba v prospech odporcu zjavne nie je
konaním odporcu navonok v záujme navrhovateľa. Právny názor súdu prvej inštancie uvedený v odseku
20. napadaného uznesenia, že žalobca neosvedčil, že by v rámci Spoločenskej zmluvy spoločnosti bola

niekde zakotvená povinnosť odporcu ako konateľa konaním v mene a na účet žiadať súhlas druhého
konateľa alebo VZ, nie je podľa navrhovateľa správny a nemá nič spoločné s konaním konateľa ako
takého konať navonok samostatne, ak by vykonával činnosti, ktoré sú predmetom činnosti navrhovateľa
a v jeho záujme. Odporca v danej veci však nevykonával do vnútra a ani navonok činnosti, ktoré sa
týkajú predmetu činnosti, práve naopak vykonal činnosti, ktoré nepatria do pôsobnosti konateľa a sú v

zjavnom rozpore so zákonom (§ 265 OBZ, § 135a OBZ), na ktoré poukázal navrhovateľ v návrhu na
nariadenia neodkladného opatrenia.
10.3 Nariadením neodkladného opatrenia podľa II. petitu návrhu neobmedzí odporcu a ani nemôže
obmedziť neprimeraným spôsobom, pretože od vzniku spoločnosti navrhovateľa odporca žiadnu
pôsobnosť konateľa týkajúcu sa výkonu predmetu činnosti a v súvislosti s ním navonok a ani

dovnútra spoločnosti nevykonával a ani nevykonáva. Svoje postavenie konateľa zjavne zneužíva na
presadzovanie výlučne svojich osobných záujmov proti záujmom a na úkor majetku navrhovateľa.
Obmedzenie odporcu týkajúce sa zdržania sa a neuzatvárania obchodných a iných zmlúv bez
písomného súhlasu druhého konateľa priamo súvisí s I. petitom návrhu, aby odporca nemohol
kedykoľvek svojvoľne zneužiť postavenie konateľa a nekontrolovateľne nakladať s majetkom

navrhovateľa. Návrh v zmysle I. a II. petitu nijakým spôsobom neobmedzí odporcu konať navonok vo
veciachtýkajúcichsapodnikateľskejčinnostinavrhovateľa,ibahoobmedzí,abymajetoknezneužívaliba
na svoje obohatenie. Okrem toho navrhovateľ zastáva názor , že odporca nemôže aktívne vykonávaťfunkciu konateľa pre zákonnú prekážku, ktorou je porušenie povinnosti zákazu konkurencie podľa
rozsudku sp. zn. K3-17Cb/20/2021.
10.4 Navrhovateľ je názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď zamietol návrh navrhovateľa, ktorý ani
riadne a presvedčivo neodôvodnil. V ostatnom poukázal na svoje vyjadrenie v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že
vyhovie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a prizná navrhovateľovi náhradu trov konania
proti odporcovi vo výške 100 %.

11. K odvolaniu, ktoré bolo doručené odporcovi spolu s návrhom, rozhodnutím o neodkladnom opatrení
a listinnými dôkazmi sa odporca vyjadril v odvolacím súdom predĺženej lehote 12.12.2025 keď uviedol,
že navrhovateľ súdu prvej inštancie neosvedčil, že by v rámci spoločenskej zmluvy spoločnosti
navrhovateľa bola niekde zakotvená odporcova povinnosť ako konateľa navrhovateľa, konaním v mene
a na účet spoločnosti napríklad od určitej sumy žiadať súhlas či už druhého konateľa alebo valného

zhromaždenia a pod. V mene spoločnosti koná každý konateľ samostatne, v dôsledku čoho súd
prvej inštancie nepovažoval za splnenú podmienku osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov.
K nesplneniu princípu opodstatnenosti uviedol odporca, že o žiadnej dohode o obchodnom vedení
navrhovateľa vedomosť nemá, žiadna takáto dohoda medzi ním a A. E. F. ako druhým konateľom
uzatvorená nebola. Obchodný zákonník zveruje rozhodovanie o obchodnom vedení všetkým konateľom

spoločnosti, dobrovoľné vylúčenie jeho osoby z obchodného vedenia spoločnosti navrhovateľa by
pre odporcu v podstate zmarilo samotný zmysel a účel jej založenia. O vznik a riadne fungovanie
spoločnosti sa s druhým konateľom zaslúžili spoločne, a preto vždy fungovali ako rovnocenní spoločníci
a rovnocenní konatelia, a to až do času, kým si druhý konateľ nezačal svojvoľne privlastňovať väčšie,
resp. všetky kompetencie. Takáto dohoda nikdy neexistovala a neexistuje a navrhovateľ dohodu v

žiadnom súdnom konaní, ktoré proti odporcovi inicioval, nepredložil a hodnoverne nepreukázal.
11.1 Navrhovateľ na osvedčenie (preukázanie) výlučnej pôsobnosti A. E. F. v otázke obchodného
vedenia predložil jeho zmluvu o výkone funkcie konateľa z 2.1.2002, ktorá mala byť v rovnaký deň
schválená valným zhromaždením spoločnosti navrhovateľa, jeho pracovnú zmluvu uzatvorenú podľa §
9 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. z 1.2.1994 a aktualizovaný organizačný poriadok spoločnosti navrhovateľa.

Ani jeden z týchto predložených dokumentov podľa odporcu nepreukazuje žiadnu dohodu o obchodnom
vedení, v zmysle ktorej by len druhý konateľ navrhovateľa mal mať „zvrchované“ právo rozhodovať o
obchodnom vedení.
11.2 Odporca sa vyjadril, že zmluva o výkone funkcie druhého konateľa z 2.1.2002 nikdy nebola
schválená valným zhromaždením spoločnosti navrhovateľa. Ako druhý spoločník odporca nemá

vedomosť o tom, že by valné zhromaždenie takúto zmluvu schválilo. V početných vzájomných súdnych
sporoch originál zápisnice z valného zhromaždenia, na ktorom mala byť táto zmluva údajne schválená,
doposiaľ A. F. nepredložil. Pracovná zmluva A. E. F. z 1.2.1994 žiadnu dohodu o obchodnom vedení
nedokazuje. Táto zmluva preukazuje, neprípustný súbeh pracovných činností s funkciou konateľa.
Pracovná náplň managerov sa v súlade s ustálenou súdnou praxou prekrýva s činnosťami, ktoré

sú v rámci obchodného vedenia spoločnosti vyhradené konateľovi. Konateľ spoločnosti môže mať
uzatvorenú aj pracovnú zmluvu s touto spoločnosťou, avšak musí na jej základe vykonávať činnosti
odlišné od obchodného vedenia spoločnosti.
11.3 Ani organizačný poriadok spoločnosti KAMICO s.r.o. Košice nemá preukazovať, aby pôsobnosť v
oblasti obchodného vedenia spoločnosti navrhovateľa bola zverená výlučne druhému konateľovi. V tejto

súvislosti uviedol, že existujú dve verzie totožného organizačného poriadku, ktorý mal byť schválený
valným zhromaždením spoločnosti žalobcu 2.1.2002 a poukázal na odlišnosti verzií organizačného
poriadku ako aj dôvod prečo nemohol byť prijatý 2.1.2002. Organizačný poriadok je podľa odporcu v
skutočnosti fiktívny, druhým konateľom ex post vytvorený dokument, bez akejkoľvek právnej relevancie
či už v tomto alebo akomkoľvek inom súdnom konaní.

11.4 Neodkladnú potrebu upraviť pomery účastníkov konania navrhovateľ odôvodňoval tiež tým, že
odporca ignoruje rozsudok Mestského súdu Košice, sp. zn. K3-17Cb/20/2021 a na základe pracovnej
zmluvy z 31.5.2016 pokračuje v zadávaní príkazov na zaplatenie miezd a odmien pre odporcu ako
zamestnanca vrátene s tým spojených príkazov na úhradu platieb do fondov na sociálne a zdravotné
poistenie a preddavku dane z príjmov zo závislej činnosti. Odporca si od 1. júla 2023 žiadnu mzdu

na základe pracovnej zmluvy z 31.5.2016 a s tým spojené odvody na sociálne a zdravotné poistenie
a preddavky na daň zo závislej činnosti už nevypláca čo navrhovateľovi je zrejmé, keď proti odporcovi
vedie konanie na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 32Cb/61/2025 kde sa domáha náhrady škody
vo výške 35.067,81 eura s príslušenstvom, ktorá v časti 8.117,81 eura zodpovedá mzde, súvisiacimodvodom na sociálne a zdravotné poistenie a preddavkom na daň zo závislej činnosti za obdobie
mesiacov január 2023 až jún 2023, vyplatených na základe pracovnej zmluvy, a v časti 26.950,- eur
zodpovedá vyplatenej odmene so súvisiacimi odvodmi v období mesiacov júl 2023 až február 2025 za

výkon konateľskej funkcie.
11.5 K vyplácaniu konateľskej odmeny a súvisiacich odvodov odporca uviedol, že je konateľom
navrhovateľa a nemá uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie ani inú obdobnú zmluvu, ktorá by upravovala
právny vzťah medzi ním ako konateľom navrhovateľa a navrhovateľom. V zmysle § 66 ods. 6
Obchodného zákonníka sa na vzťah voči spoločnosti navrhovateľa primerane aplikujú ustanovenia o

mandátnej zmluve, ktoré mu za výkon funkcie konateľa priznávajú právo na obvyklú odmenu podľa §
571 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zákon pritom nezakladá len samotný nárok na zaplatenie odplaty,
ale stanovuje aj jej výšku, keď v § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka pojednáva o odplate obvyklej.
Samotná existencia odporcovho nároku na odmenu za výkon funkcie konateľa teda celkom neguje vznik
škody na strane navrhovateľa a nepredstavuje nedôvodný majetkový úbytok na strane navrhovateľa.
Navrhovateľ teda ani v tejto súvislosti neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov ani dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
11.6 Ku kúpe motorového vozidla odporca uviedol, že ho využíva na výkon podnikateľskej činnosti
navrhovateľa v rámci možností, ktoré sú mu druhým konateľom dané, a poprel, že by ho využíval len na
svoje súkromné účely. Potvrdil, že okrem osobného motorového vozidla AUDI Q8,50TDI má k dispozícii
už skôr zakúpené vozidlo zn. Mercedes Benz a nemá záujem mať v držbe dve firemné motorové vozidlá.

Vozidlo zn. Mercedes Benz má záujem čím skôr predať avšak predložený návrh kúpnej zmluvy mu druhý
konateľ odmietol podpísať.
11.7 Odporca poprel, aby v danom prípade išlo s ohľadom na ekonomické pomery u žalobcu o neobvyklú
kúpu. Porovnal nákupy iných motorových vozidiel navrhovateľa a to motorové vozidlo zn. Subaru
Outback za obstarávaciu cenu vo výške 33.677,75 eur bez DPH a v roku 2021 v poradí druhé osobné

motorové vozidlo zn. VW Touareg so silným 6-valcovým motorom, a to za obstarávaciu cenu vo výške
54.999,95 eur bez DPH. Manželka druhého konateľa, ekonómka žalobcu, má taktiež firemné motorové
vozidlo zn. Subaru XV, ktoré je využívané primárne na cestu z domu do práce a späť a svoje tvrdenie
preukázal listinnými dôkazmi. Poukázal na to, že doposiaľ nemá ako druhý konateľ a druhý spoločník
žalobcu zdôvodnenú vecnú súvislosť využívania motorových vozidiel spoločnosti navrhovateľa druhým

konateľom navrhovateľa, jeho manželkou a ich rodinnými príslušníkmi, pre spoločnosť KAMICO s.r.o.
Košice.
11.8 Ak navrhovateľ vytýka, že bankovou operáciou z 19.8.2025 porušil odporca vnútorné pravidlá
finančného plánovania, ktorými sa navrhovateľ riadi, odporcovi pravidlá nie sú známe, keďže mu
dlhodobo nie sú sprístupňované ani dokumenty spoločnosti, ani mu nie sú poskytované žiadne

relevantné informácie o záležitostiach spoločnosti. Navrhovateľ namietal, že k prevodu finančných
prostriedkov vo výške 73.000,- eur odporca nepodal žiadne racionálne vysvetlenie ani na osobnom
stretnutí v sídle žalobcu konanom 2.9.2025. Odporca sa bránil, že kúpa predmetného motorového
vozidla nebola témou tohto stretnutia, a nikto sa ho na danú bankovú operáciu nijak nedotazoval a
nepožadoval vysvetlenie.

11.9 K hľadaniu náhradných finančných zdrojov navrhovateľom (odporca vytýka navrhovateľovi, že
uvedené navrhovateľ ani neosvedčil) odporca uviedol, že žalobca mal v čase predmetnej bankovej
operácie (19.8.2025) na bankovom účte v ČSOB finančné prostriedky v sume viac ako 190.000,- eur
a na bankovom účte v D. v sume 69 449,35 eura. V nasledujúcich dňoch mal žalobca na bankovom
účte v ČSOB k dispozícii 30.000,- – 40.000,- eur a na bankovom účte v D. 55.000,- – 70.000,-

eur, čo v súčte tvorí denné dispozičné zostatky na bankových účtoch žalobcu v období od 18.8. do
22.8.2025 v sumách 85.000,- – 110.000,- eur. Nemožno v žiadnom prípade hovoriť o ohrození chodu a
prevádzky navrhovateľa či ohrození úverového vzťahu s bankou, a už vôbec nie o riziku jeho úpadku
vo forme platobnej neschopnosti. Dňa 27.8.2025 previedol odporca v rámci plnenia jeho judikovaného
záväzku voči navrhovateľovi na účet v SLSP finančné prostriedky vo výške 32.911,23 eura, a to na

základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu z 27. marca 2025, sp. zn. 18Up/356/2025.
Ak navrhovateľ tvrdil, že porušovanie povinností odporcom od 19.8.2025 je takej intenzity, že bez
dočasnej úpravy pomerov je vážne ohrozený chod jeho prevádzky a stabilita na obchodnom trhu ako
dôveryhodného partnera tak poukázal odporca na to, že z aktuálneho stavu účtu navrhovateľa v ČSOB
vyplýva, že má limit na čerpanie kontokorentného úveru vo výške 700.000,- eur, pričom aktuálne čerpá

448.941,76 eura, a k dnešnému dňu má ešte k dispozícii finančné prostriedky vo výške 251.058,24 eura.
Žiadne vážne ohrozenie prevádzky či stability na obchodnom trhu nehrozí. Spoločnosť KAMICO s.r.o.
už od roku 2011 vôbec nerozdeľuje zisk, ktorý sa len za obdobie do roku 2024 nakumuloval vo výške
613.724,- eur a ktorý po celý tento čas zostáva majetkom spoločnosti. Bankovou operáciou z 19.8.2025tak odporca neohrozil (tobôž vážne) - chod prevádzky, ani - stabilitu dlhodobých partnerských vzťahov,
ani - dôveru obchodných partnerov žalobcu, ani - úverový vzťah s bankou, ani - postavenie navrhovateľa
do budúcna v smere jeho bonity a stability na trhu, - ani oprávnené mzdové nároky zamestnancov, ani

žalobca nebol vystavený riziku jeho úpadku vo forme platobnej neschopnosti. Navrhovateľ tak podľa
odporcu ani v tomto smere neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
11.10 Odporca dodal, že v danej veci ide už od druhý neúspešný pokus navrhovateľa obmedziť
odporcovi konateľské oprávnenia a zabrániť mu disponovať s jeho bankovými účtami. V konaní sp.
zn. 17Cb/8/2020 sa voči odporcovi navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým

mala byť uložená povinnosť zdržať sa vykonávania výberov finančných prostriedkov v hotovosti a
prevodov finančných prostriedkov, či akýchkoľvek bankových operácií s finančnými prostriedkami na
účtoch žalobcu v I. K., č. účtu IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a v SLSP a. s., č. účtu IBAN:
D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za účelom vyplácania mzdy podľa pracovnej zmluvy alebo dohody
o nároku na mzdu vrátane zdržania sa vykonávania úhrad povinných odvodov ako zamestnanca do
Sociálnej poisťovne a. s. a zdravotnej poisťovne Dôvera a. s. a platenia preddavku na daň zo mzdy

príslušnému daňovému úradu z uvedených účtov žalobcu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Návrh Krajský súd v Košiciach uznesením z 28.2.2022, č. k. 3Cob/36/2022-249, zamietol.
11.11 K návšteve sídla spoločnosti žalobcu 28.8.2025, ktorou mal spôsobiť neoprávnený zásah do
majetku a práv spoločnosti navrhovateľa napriek tomu, že rozsudkom Mestského súdu Košice, sp.
zn. 17Cb/20/2020, má byť preukázané, že sústavne porušuje zákaz konkurencie odporca uviedol, že

predmetná udalosť nesúvisí s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ
sa nedomáha povinnosti zdržania sa vstupu do budovy jeho sídla či na pozemok, na ktorom je
táto stavba postavená, a rovnako sa nedomáha zdržania sa nahliadania do dokladov spoločnosti
či čohokoľvek podobného. Udalosť z 28.8.2025 preto absolútne žiadnym spôsobom nezdôvodňuje
a už vôbec neosvedčuje predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho navrhuje

navrhovateľ a s týmto konaním nijak nesúvisí. Druhý konateľ navrhovateľa odporcovi s odvolávaním sa
na akúsi neexistujúcu dohodu o obchodnom vedení v snahe svojvoľne si privlastniť väčšie rozhodovacie
kompetencie a v konečnom dôsledku ovládnuť spoločnosť KAMICO s.r.o. Košice ako takú, systematicky
a dlhodobo bránil a bráni v prístupe k dokumentom spoločnosti a v zúčastňovaní sa na jej riadení. Už
od roku 2013 sa odporca dožaduje dokladov spoločnosti potrebných na riadne plnenie konateľských

povinností,vprístupekuktorýmmujeaktívneaždoposiaľbránené.Vosvojomvyjadrení odporcauviedol
a opísal situáciu z 28.8.2025, ku ktorej došlo v sídle navrhovateľa. Tvrdil, že v sídle spoločnosti neurobil
nič protiprávne, na čo by ako rovnocenný konateľ a spoločník žalobcu nemal nárok. Do firmy „nevtrhol“,
akotolživopopisujenavrhovateľ,aleprišielslušnevsprievodesvojhoadvokáta.Užvyšedekádyrokovje
odporca nútený urputne sa domáhať základných oprávnení spoločníka a konateľa navrhovateľa. Druhý

konateľ neposkytuje žiadnu súčinnosť, naopak, kladie aktívny odpor v akejkoľvek participácii odporcu
na fungovaní spoločnosti. Odporca sa považuje za rovnakého spoločníka a rovnakého konateľa ako
A. F. a mieni sa k danej situácii zodpovedajúco stavať. A. F. klamlivo popisoval ako násilné otvorenie
kancelárie a svojvoľné nahliadanie do dokladov čo má deklarovať, že odporca je schopný kedykoľvek v
budúcnostiuzatvoriťakúkoľvekobchodnúčiinúzmluvu,ktoráprenehomôžebyťmaximálnenevýhodná,

nepredvídateľné správanie vraj môže navrhovateľovi spôsobiť existenčné problémy, ktoré sa už nebudú
dať napraviť uvedením do predošlého stavu. Nahliadať do dokladov spoločnosti navrhovateľa je právom
konateľa, ktoré nemožno bez dôvodu odňať.
11.12 Odporca sa vyjadril aj k princípu proporcionality a efektívnosti neodkladného opatrenia
a k nevykonateľnosti petitu návrhu v tej časti petitu ktorou sa navrhovateľ domáha nariadenia

neodkladnéhoopatrenia,ktorýmsúdodporcoviuložípovinnosťzdržaťsaakéhokoľvekďalšiehokonania,
ktoré by poškodzovalo záujmy navrhovateľa.
11.13 K námietke navrhovateľa ohľadne jeho ústavných majetkových práv, súhlasil odporca s
tvrdením navrhovateľa, že vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku vrátane finančných
prostriedkov na účtoch je len navrhovateľ a on ako spoločník v spoločnosti navrhovateľa má vlastnícke

právo iba k svojmu obchodnému podielu v spoločnosti. Navrhovateľ je ako spoločnosť s ručením
obmedzeným umelo vytvorený, právom existujúci subjekt, a aj keď je z právneho hľadiská oddelená od
svojich zakladateľov, členov alebo vlastníkov, z faktického hľadiska je tvorená predovšetkým odporcom
a druhým konateľom a spoločníkom, ktorí sa spoločne zaslúžili o jej založenie, vznik, rozvoj a prosperitu.
Spoločnosť navrhovateľa je jedným z produktov celoživotného podnikateľského pôsobenia a činnosti,

nemá záujem jej akokoľvek škodiť. Jediným záujmom je jej zdarný chod, úspešné hospodárenie a
stabilita na trhu, na ktorom pôsobí, t. j. dosiahnutie účelu, za ktorým ju spoločne s druhým konateľom
založil a rozbehol, pričom napriek aktívnemu odporu, ktorý A. F. v tomto smere kladie, je pripravený
tento účel naďalej napĺňať.11.14Odporcanavrhol,abyKrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúduznesenieMestskéhosúduKošice
z 9. októbra 2025, sp. zn. 93Cb/82/2025, potvrdil.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový
poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav

nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či
došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces; či na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že
označené odvolacie dôvody neboli naplnené.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie navrhovateľa, odôvodnenie
napadnutéhouzneseniasúduprvejinštancie,akoajskutočnostiosvedčenéobsahomspisuboloposúdiť,
či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.23. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje, na
doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu navrhovateľa a k podstatným
tvrdeniam strán v odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

24. Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania podľa § 324 ods. 1 CSP
vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu podľa § 325 ods. 1 CSP. Navrhovateľ
pritom musí osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi stranami, potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
efektívnosť požadovanej ochrany, dočasný charakter opatrenia, dodržanie princípu proporcionality.

25. V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal, aby
súd uložil odporcovi povinnosť tak ako je vymedzená v odseku 2. tohto uznesenia.

26. Odvolací súd nezdieľa názor navrhovateľa uvedený v odvolaní, aby prvý výrok napádaného
rozhodnutia bol v rozpore s jeho odôvodnením v odseku 19. Súd prvej inštancie v bode 19. odôvodnenia

napádaného rozhodnutia uviedol, že navrhovateľom opísaný nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
predstavuje legitímny dôvod v rámci odôvodnenia nariadenia neodkladného opatrenia, avšak v odseku
18 odôvodnenia napádaného rozhodnutia výslovne uviedol, potrebu kumulatívneho splnenia všetkých
zákonom predvídaných predpokladov, ktoré v danom prípade splnené neboli tak ako konštatoval súd
prvej inštancie. Výrok I. napádaného uznesenia znie tak, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu

na nariadenie neodkladného opatrenia v celosti, hlavne z dôvodu, že vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniabypredstavovalorozporsozákonom,nakoľkoobmedziťkonateľskéoprávnenie
môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie a nie súd.

27. Pokiaľ ide o štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným, odvolací súd poukazuje na znenie

§ 133 Obchodného zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že štatutárnym orgánom spoločnosti s
ručením obmedzeným je jeden konateľ ako individuálny štatutárny orgán alebo viac konateľov ako
kolektívny štatutárny orgán. Jediný konateľ ako individuálny štatutárny orgán koná v mene spoločnosti
vo všetkých veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám. V prípade existencie
viacerých konateľov ako kolektívneho štatutárneho orgánu je nevyhnutné určiť spôsob konania v mene

spoločnosti. Spôsob konania štatutárneho orgánu je povinne zapisovaným údajom do obchodného
registra (§ 2 ods. 1 písm. e/ zákona o obchodnom registri) a je zároveň obligatórnou náležitosťou
spoločenskej zmluvy podľa § 110 ods. 1 písm. e/ Obchodného zákonníka. Ak je konateľov viac, je
oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba a vymenováva ho valné zhromaždenie z radov

spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Zákon teda predpokladá, že každý z viacerých konateľov koná
samostatne v mene spoločnosti. Spoločenská zmluva môže upraviť spôsob konania v jej mene aj inak.
Spôsob konania v mene spoločnosti teda znamená, či v mene spoločnosti je oprávnený konať každý
jeden z viacerých konateľov samostatne, resp. všetci konatelia spoločne alebo len niektorí z konateľov
spoločne, ktorí sú určení v spoločenskej zmluve. Spôsobom konania v mene spoločnosti sa prejavuje

vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám, a to v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka
a podľa úpravy v spoločenskej zmluve. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v
konečnom dôsledku viesť k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči
tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. určeným spôsobom konania
v mene spoločnosti.

28. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že nemožno neodkladným opatrením
uložiť konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným zdržať sa konania v mene spoločnosti v rozsahu
práv a povinností konateľa spoločnosti, ktoré má právne dôsledky voči tretím osobám a teda obmedziť
jeho oprávnenia vyplývajúce mu z jeho postavenia ako konateľa spoločnosti. Nariadenie neodkladného

opatrenia v znení tak, ako to požaduje navrhovateľ by bolo podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore so
zákonomatokonkrétnesustanovením§133ods.3Obchodnéhozákonníka.Uloženietakéhozákazuby
znamenalo obmedzenie konateľského oprávnenia štatutárneho orgánu spoločnosti, keďže konateľ je zo
zákona oprávnený na všetky právne úkony, ktoré sa týkajú spoločnosti, a podľa citovaného ustanovenia
obmedziť jeho konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda

nie súd), i to bez účinnosti voči tretím osobám. Súd prvej inštancie správne uzavrel, keď uviedol, že
v súčasnej dobe má spoločnosť dvoch konateľov s obchodným podielom 50 % : 50 % konajúcich
samostatne.29. Odvolací súd tiež udáva, že vôľa právnickej osoby sa navonok prejavuje konaním fyzických osôb
oprávnených konať v jej mene. Predmetné konštatovanie platí tak v rovine hmotného práva, ako aj v
rovine práva procesného vzhľadom na odkaz obsiahnutý v ustanovení § 72 CSP. Uvedené znamená,

že v prípade konania osôb oprávnených konať v mene právnickej osoby ako štatutárny orgán, musí
byť dodržaný zákonom (spoločenskou zmluvou alebo stanovami) určený spôsob konania fyzických
osôb, aby bolo možné dospieť k záveru, že konanie určitej fyzickej osoby (vykonávajúcej pôsobnosť
štatutárneho orgánu) v čase jej konania predstavuje prejav vôle právnickej osoby. Právna úprava
vychádza z priameho konania štatutárneho orgánu v mene právnickej osoby.

30. Konateľ spoločnosti nielenže koná priamo v mene spoločnosti s ručením obmedzeným, ale do
jeho pôsobnosti patrí v zmysle § 134 OBZ taktiež rozhodovanie o jej obchodnom vedení. Obchodné
vedenie definuje právna veda ako konanie konateľa dovnútra spoločnosti, ktoré zahŕňa riadenie
spoločnosti, vnútornú správu spoločnosti, rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach spoločnosti,
organizačných, personálnych, technických a obchodných otázkach, ale taktiež rozhodovanie o tom,

do akých záväzkových vzťahov spoločnosť vstúpi. Konateľ teda nielenže koná v mene spoločnosti
navonok, ale medzi jeho oprávnenia patrí aj riadenie každodennej podnikateľskej činnosti spoločnosti
či jej obchodné rozhodnutia. Aj podnikateľské rozhodnutia konateľa v mene spoločnosti je možné
subsumovať pod obchodné vedenie spoločnosti – ide napr. o rozhodovanie o uzatvorení kúpnych
zmlúv alebo iných obchodno-právnych záväzkov v súvislosti s predmetom podnikania spoločnosti, kúpu

pohľadávok, investovanie na finančnom trhu, marketing a podobne.

31. Odvolací súd udáva, že neodkladným opatrením nemôže súd založiť konateľské oprávnenie
fyzickej osoby konať za obchodnú spoločnosť a ustanovenie konateľa zákonom predpísaným spôsobom
je výlučne v kompetencii obchodnej spoločnosti, ktorá takto prejaví vôľu, aby za ňu konal konateľ

a stotožňuje sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že zároveň nemohol zákonne obmedziť alebo úplne
zakázať konanie odporcu v mene navrhovateľa, nakoľko právomoc na obmedzenie konateľského
oprávnenia má len valné zhromaždenie alebo spoločenská zmluva (pozri k tomu uznesenie NS SR sp.
zn.4Obdo/66/2017 z 19.6.2018).

32. V odseku 20. napádaného rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol a zdôvodnil prečo nepovažuje
za splnenú ani podmienku osvedčenia potreby neodkladnej úpravy s čím sa odvolací súd stotožňuje.
Navrhovateľ taktiež neosvedčil splnenie princípu opodstatnenosti a proporcionality. Navrhovateľ súdu
prvej inštancie neosvedčil, aby v rámci spoločenskej zmluvy spoločnosti KAMICO s.r.o. Košice bola
zakotvená povinnosť odporcu ako jedného z konateľov navrhovateľa, konaním v mene a na účet

spoločnosti žiadať súhlas či už druhého konateľa alebo valného zhromaždenia. Z výpisu z Obchodného
registra navrhovateľa vyplýva, že v mene spoločnosti navrhovateľa koná každý konateľ samostatne, v
dôsledku čoho súd prvej inštancie nepovažoval za splnenú podmienku osvedčenia potreby neodkladnej
úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti).

33. Súd prvej inštancie v bode 20. odôvodnenia napádaného rozhodnutia zhrnul, že dôvodmi uvedenými
v návrhu navrhovateľ odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov najmä z dôvodu právnej
istoty a predchádzania vzniku škôd, ktoré by mohli byť spoločnosti spôsobené pokračovaním v
odporcovom konaní v neprospech spoločnosti, aby navrhovateľa do budúcna nezaťažil neúnosnými
nákladmi z uzatvorených možných obchodných a iných zmlúv, ktoré by mali vážny dopad na podnikanie

navrhovateľa. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na to, že samotný spor medzi
konateľmi sám osebe nie je dôvodom na obmedzenie konania jedného z nich. Súd prvej inštancie
správne konštatuje, že v prípade, ak konateľ spoločnosti koná v rozpore so záujmami spoločnosti,
spoločnosť si voči nemu môže uplatňovať nároky v súlade so zákonom, napríklad v súlade s §
135a Obchodného zákonníka. A práve týmto spôsobom spoločnosť navrhovateľa svoje nároky voči jej

konateľom aj v praxi uplatňuje a to v niekoľkých samostatných konaniach vedených na Mestskom
súde Košice. Navrhovateľ má k dispozícii účinné zákonné nástroje umožňujúce mu sa domôcť jeho
prípadných nárokov touto cestou, čo diskvalifikuje naplnenie princípu opodstatnenosti (danosť potreby
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy ohrozenia exekúcie).

34. Odvolací súd uzatvára, že obmedzenie konania konateľa súdnym rozhodnutím je v praxi možné
najmä prostredníctvom súdneho konania o náhradu škody (ak koná v rozpore so zákonom/záujmami
spoločnosti) alebo v rámci konania o odvolanie konateľa valným zhromaždením (kde súd môže
zasiahnuť, ak je odvolanie nezákonné). Hoci spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie môžeobmedziť konanie, voči tretím osobám je to neúčinné, preto súdne rozhodnutia hrajú kľúčovú úlohu
pri vynucovaní lojality a odbornej starostlivosti konateľa, najmä v súvislosti s jeho zodpovednosťou
za škodu. Z podstaty právnej úpravy povinnosti člena štatutárneho orgánu vykonávať funkciu

s požadovanou starostlivosťou a lojalitou voči obchodnej spoločnosti a jej nevyhnutnej miery abstrakcie
vyplýva,žeichobsahjepotrebnénachádzaťvovzťahukukonkrétnymokolnostiam,zaktorýchkonkrétne
rozhodnutie alebo konanie člen štatutárneho orgánu robí.

35. Odvolací súd udáva, že je pravdou, že navrhovateľ sa nemusel (ani vo všeobecnosti) domáhať

súdnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia bezprostredne po ním tvrdenom reálnom vzniku
potreby neodkladnej úpravy avšak časový horizont 10 rokov nezodpovedá naliehavosti a nevyhnutnosti
a to najmä vychádzajúc pri tom zo skutočnosti, ktorú tvrdil navrhovateľ, že pracovný pomer odporcu
s navrhovateľom mal byť uzavretý dňa 31.5.2016 (čo má byť jeden z dôvodov nariadenia neodkladného
opatrenia), pričom úpravy pomerov neodkladným opatrením sa žalobca domáhal až návrhom dňa
11.9.2025, t. j. po takmer 10 rokoch od uzavretia pracovnej zmluvy.

36. K udalosti z 28.8.2025 (neoprávnený vstup odporcu do sídle spoločnosti) odvolací súd udáva, že
ako taká či už k nej došlo spôsobom ako ho opísal navrhovateľ alebo ako ho opísal odporca, absolútne
žiadnym spôsobom nezdôvodňuje a už vôbec neosvedčuje predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia tak, ako ho navrhuje žalobca, a s petitom návrhu a s týmto konaním nijak nesúvisí.

37. Odvolací súd na margo veci ešte udáva, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť odporcovi zdržať sa aj akéhokoľvek ďalšieho konania, ktoré by
poškodzovalo záujmy žalobcu. Navrhovateľ len všeobecne uviedol „ďalšie konanie“ ktoré nešpecifikoval
(akého konkrétneho konania sa má odporca zdržať, ktoré možno považovať za konanie spôsobilé

poškodiť záujmy navrhovateľa). Nie je zrejmé, čoho presne by sa odporca bol povinný zdržať. Odvolací
súd tak udáva, že takto formulovanej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by nebolo
možno vyhovieť, je neurčitá, a v dôsledku toho aj nevykonateľná, tak ako vo vyjadrení k odvolaniu
poukázal odporca.

38. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

39. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zamietol návrh
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. O náhrade trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania, pretože bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne podľa

§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak ma´ dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).