Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3619201528
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3619201528.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO:
35 831 154, so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, IČO: 37 927 795, so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48
proti žalovanej: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XX/X, zastúpená D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie 450,42,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. apríla 2025,

č. k. PE-5Csp/91/2019-331, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I. m e n í tak, že žalobu zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í tak, že žalovaná má nárok proti
žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 405,42 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,- eur od 21.11.2016 do
zaplatenia,zosumy15,-eurod21.12.2016dozaplatenia,zosumy15,-eurod21.01.2017dozaplatenia,

zo sumy 15,- eur od 21.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy
15,- eur od 21.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od 21.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 15,-
eur od 21.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od 21.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od
21.08.2017dozaplatenia,zosumy15,-eurod21.09.2017dozaplatenia,zosumy15,-eurod21.10.2017
do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od 21.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od 21.12.2017 do
zaplatenia,zosumy15,-eurod21.01.2018dozaplatenia,zosumy15,-eurod21.02.2018dozaplatenia,
zo sumy 15,- eur od 21.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od 21.04.2018 do zaplatenia. zo sumy

15,- eur od 21.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od 21.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 15,-
eur od 21.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od 21.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od
21.09.2018dozaplatenia,zosumy15,-eurod21.10.2018dozaplatenia,zosumy15,-eurod21.11.2018
do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od 21.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od 21.01.2019 do
zaplatenia,zosumy15,-eurod21.02.2019dozaplatenia,zosumy15,-eurod21.03.2019dozaplatenia,
zo sumy 15,- eur od 21.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od 21.05.2019 do zaplatenia, zo sumy
15,- eur od 21.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 15,- eur od 21.07.2019 do zaplatenia, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.
Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi nárok voči žalovanej na náhradu
trov konania vo výške 80,02 %. Na vec aplikoval ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a/,
písm. b/ a písm. d/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "zákon o
spotrebiteľských úveroch"), § 52 ods. 1 a 2 prvá veta, § 52 ods. 3 a 4, § 53 ods. 9,

§ 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení
(ďalej len "nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z."). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
proti pôvodnej žalovanej G. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX domáhal zaplatenia sumy 450,42

eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
450,42 eur od 04.04.2017 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že právny predchodca
žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. a právna predchodkyňa žalovanej uzatvorili dňa
09.06.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol právnej predchodkyni žalovanej sumu 405,00 eur na zakúpenie spotrebného tovaru
(televízor). Podľa zmluvy o úvere mala právna predchodkyňa žalovanej splácať úver v pravidelných

37 mesačných splátkach po 15,00 eur, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 20.07.2016.
Právnapredchodkyňažalovanejuhradilazvyššieuvedenejsumy15,00eur.Vzhľadomktomu,žeprávna
predchodkyňa žalovanej porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 26.01.2017 - predžalobná upomienka vyzval právnu predchodkyňu žalovanej k úhrade
dlžných splátok, poskytol jej dodatočnú lehotu 30 dní s upozornením, že úver zosplatní. Keďže právna

predchodkyňa žalovanej dlžné splátky ani v dodatočnej lehote neuhradila, právny predchodca žalobcu
využil oprávnenie úver zosplatniť, o čom bola právna predchodkyňa žalovanej informovaná listom zo
dňa 29.03.2017. Celkový dlh žalovanej tak predstavuje sumu
450,42 eur.

2. Okresný súd Partizánske rozhodol vo veci samej platobným rozkazom č. k. 5Csp/91/2019-55 zo
dňa 17.02.2020, proti ktorému podala včas odpor právna predchodkyňa žalovanej. Odpor odôvodnila
tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pre absenciu
určitosti ročnej úrokovej sadzby a presnej adresy, na ktorú môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť.Žalovanávznieslanámietku premlčania,nakoľkopremlčaciadobasapočítaododňazročnosti

nezaplatenej splátky (15.08.2016) a žaloba bola podaná na súd až 24.10.2019. Súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 27.08.2020, č. k. 5Csp/91/2019-96 pripustil zmenu účastníka konania na strane
žalobcu tak, že do konania vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom
Bratislava, Mýtna 48.

3. Právna predchodkyňa žalovanej v priebehu konania zomrela (XX.XX.XXXX). Uznesením č. k.
5Csp/91/2019-163 zo dňa 23.09.2021 súd prvej inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia
dedičského konania po poručiteľke. Uznesením č. k.
5Csp/91/2019-221 zo dňa 09.12.2022 tamojší súd rozhodol tak, že v konaní pokračuje so žalovanou
A. B., nar. XX.XX.XXXX ako právnou nástupkyňou zomrelej žalovanej, pretože táto sa stala dedičkou

celého majetku zomrelej poručiteľky.
4. Okresný súd Partizánske v poradí prvým rozsudkom č. k. PE - 5Csp/91/2019-275 zo dňa 06.04.2023
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 450,42 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 450,42
eur od 04.04.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na odvolanie žalovanej odvolací súd uznesením č. k.

6CoCsp/26/2023-299 zo dňa 30.11.2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne v bode 11 svojho rozhodnutia
uviedol, že žalovanej bolo oznámenie
(o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017) doručené dňa 06.02.2017. Pokiaľ nebolo
preukázané, že žalobca, resp. jeho právny predchodca oznámenie zaslal, nebolo možné, podľa názoru

odvolacieho súdu, dospieť k záveru o tom, že došlo k platnému zosplatneniu predmetného úveru.
Správny záver o tom, či došlo k platnému zosplatneniu úveru bol
v predmetnej veci kľúčovou otázkou aj vo vzťahu k posúdeniu prípadného premlčania nároku žalobcu.
Odvolací súd mal za to, že aplikovať závery, ktoré uviedol Najvyšší súd SR
v rozhodnutí zo dňa 15.12.2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021 a na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie

je možné len vtedy, ak bolo súdom riadne zistené, či skutočne došlo aj k zosplatneniu úveru. Pokiaľ
nemožno taký záver urobiť (pre nepreukázanie doručenia listiny obsahujúcej vyhlásenie okamžitej
splatnosti), je potrebné vychádzať z toho, že premlčanie sa posudzujev závislosti od splatnosti jednotlivých splátok. Uviedol, že v predmetnej veci je preto namieste uvažovať,
či niektoré splátky úveru sú, alebo nie sú už vzhľadom na plynutie času a ich splatnosť premlčané. Zvlášť
ide o otázku splátok splatných pred viac ako troma rokmi (všeobecná premlčacia doba) s ohľadom na

to, že žaloba bola podaná dňa 25.10.2019 a prvá splátka bola splatná dňa 20.07.2016, v prípade ak
tieto splátky sú splatné a žalovaná, či jej právna predchodkyňa tieto v plnej výške neuhradila.

5. Súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu a viazaný jeho právnym názorom nariadil vo veci
samejpojednávanienadeň29.04.2025,naktorésastranysporunedostavili,svojuneúčasťospravedlnili

a požiadali o konanie v ich neprítomnosti. Žalovaná sa týmto podaním vyjadrila vo veci samej, v ktorom
uviedla, že žalobca predložil predžalobnú upomienku spolu s doručenkou zo dňa 26.01.2017, pričom
druhý list " Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru list zo dňa 29.03.2017" žalovanej doručený
nebol ani právnej predchodkyni žalovanej a taktiež žalobca žalovanej, resp. právnej predchodkyni
žalovanej neposlal riadnu výzvu, ktorá by obsahovala obligatórnu špecifikáciu splátky, s ktorou bola
v omeškaní a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Namietala nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že nemôže byť platné postúpenie pohľadávky, nakoľko
nedošlo ani k platnému zosplatneniu úveru.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.06.2016
zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok poskytla žalovanej na kúpu tovaru

(televízor) úver vo výške 405,00 eur pri ročnej úrokovej sadzbe
23,37 %, RPMN 23,37 %, pri priemernej RPMN 20,29 %, pri splatnosti prvej splátky 20.07.2016,
splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci, pri konečnej splatnosti úveru 20.07.2019, čo jednoznačne
a zrozumiteľne vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, súčasťou ktorej sú obchodné podmienky právneho
predchodcu žalobcu. Žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver v 37 mesačných splátkach po 15,00

eur. Celková výška úveru bola 555,00 eur.

7. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017 vyplýva, že žalobca zosplatnil
celý dlh vo výške 450,48 eur. Žalovaná bola upozornená podaním žalobcu zo dňa 26.01.2017 o tom, že
má nedoplatok na splátkach v celkovej výške 90,00 eur, ktorý ak do 05.03.2017 neuhradí, bude žalobca

oprávnený úver zosplatniť. Žalovanej bola predžalobná upomienka doručená dňa 06.02.2017.

8. Z prehľadu splátok vyplýva, že právna predchodkyňa žalovanej na úver zaplatila sumu 15,00 eur.
Dlžná suma po zosplatnení úveru prestavuje sumu 465,42 eur.

9. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 02.06.2020 na č. l. 71 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu ako postupca adresoval právnej predchodkyni žalovanej list, v ktorom jej oznamuje, že svoju
pohľadávku postúpil na žalobcu. Zásielku podal žalovanej na pošte dňa 02.06.2020 pod č. H. (č. l. 70
spisu).

10. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že nárok
žalobcu je v časti dôvodný. Medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance
Holding. a.s. ako veriteľom a právnym predchodcom žalovanej ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.06.2016, na základe ktorej žalovaná získala úver vo
výške 405,00 eur ako účelovo viazaný na kúpu tovaru (televízora), ktorý sa zaviazala splácať v 37-mich

mesačných splátkach po 15,00 eur v celkovej výške 405,00 eur, pri RPMN 23,37 %, pri splatnosti prvej
splátky 20.07.2016 a konečnej splatnosti úveru 20.07.2019, pri priemernej RPMN 20,29 %, pri úroku
z úveru 23,37 %. Ide
o spotrebiteľský právny vzťah, keď veriteľ uzavrel zmluvu o úvere so žalovanou ako spotrebiteľom
- fyzickou osobou bez oprávnenia na podnikanie. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že zmluva o

spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Súd
ex offo posúdil platnosť spotrebiteľskej zmluvy a nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Súd
nezistil,žebyzmluvaneobsahovalaniektorúnáležitosťvyžadovanúzákonomč.129/2010Z.z.,prektorú
by sa poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme.
Pokiaľ ide o výšku RPMN, táto je vypočítaná správne a je primeraná času, kedy bola úverová zmluva

uzavretá. Rovnako súd konštatuje, že RPNM neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú
podľa osobitných predpisov. Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
platná pre zmluvyo spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.05.2016 do 15.08.2016 so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5
rokov bola na úrovni 24,92 % (zverejnená na webovom sídle Ministerstva financií SR), v zmluve bola
dohodnutá na úrovni 24,92 %, RPMN bola stanovená vo výške 23,37 %, neprekračuje teda najvyššiu

prípustnú výšku odplaty.

11. Súd prvej inštancie na námietku žalovanej skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v konaní v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zo slov "napriek písomnej výzve" možno vyvodiť,
že postúpeniu pohľadávky má predchádzať písomná výzva a napriek tejto výzve musí byť klient

v omeškaní /teda na výzvu nereaguje uhradením dlhu/, ale z tejto formulácie nemožno vyvodiť, že by
po výzve mala banka čas ešte 90 dní. Za písomnú výzvu v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať aj predžalobnú upomienku, ktorej súčasťou bola výzva
na uhradenie pohľadávky z konkrétnej zmluvy a v konkrétnej výške, keďže podľa § 92 ods. 8 bankového
zákona postačuje omeškanie - napriek výzve - dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením len časti
peňažného záväzku. Podľa predžalobnej upomienky bola žalovaná v omeškaní so šiestimi splátkami a

k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou
o postúpení pohľadávky ku dňu 29.05.2020, pričom žalovaná bola riadne upovedomená
o postúpení pohľadávky listom zo dňa 02.06.2020, čo preukazuje podací hárok na č. l. 70 spisu, čím
sa tento list považuje za doručený a žalovaná nemôže namietať, že jej táto zásielka doručená nebola.
Zároveň v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. môže právny predchodca žalobcu

pohľadávku postúpiť až po konečnej splatnosti všetkých splátok,
t. j. po 20.07.2019, čo je daný prípad, pretože k postúpeniu došlo dňa 29.05.2020, teda po termíne
konečnej splatnosti celej pohľadávky. Právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi už splatné, t. j.
dospelé splátky, preto bolo postúpenie pohľadávky platné.

12. Súd prvej inštancie preskúmal na námietku žalovanej, či je nárok žalobcu premlčaný. Aby súd
mohol vyššie uvedené vyhodnotiť, bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či veriteľ (žalobca) úver platne
predčasne zosplatnil, a to v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565
Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že účinky zosplatnenia úveru,
o ktorom žalobca tvrdil, že nastali dňa 19.03.2017 pre nedodržanie podmienky § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka nenastali, pretože žalobca nepreukázal, že žalovanej doručil oznámenie o zosplatnení úveru.
Súdnemalpreukázané,žežalobcatakútopísomnosťžalovanejdoručoval,keďpísomnosť-oznámenieo
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru je datovaná dňom 29.03.2017 a doručenka, ktorú žalobca predložil
je s dátumom prevzatia 06.02.2017, a preto sa nemohla na túto listinu predmetná doručenka vzťahovať.
Je zrejmé, že táto doručenka sa vzťahovala na listinu - "predžalobná upomienka". Keďže nedošlo k

predčasnému zosplatneniu úveru z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy postupom podľa zákona, resp.
toto preukázané v spotrebiteľskom spore nebolo, bolo potrebné skúmať prípadné premlčanie každej zo
splátok úveru v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka samostatne.

13. Súd prvej inštancie mal za to, že každá zo splátok predstavuje samostatný dlh, ktorý sa samostatne

tiež premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. V súlade s ustanovením § 103 veta prvá Občianskeho
zákonníka, ktoré ustanovenie je potrebné v danej veci aplikovať, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V danej veci bola žaloba
podaná na súde dňa 25.10.2029. V zmysle predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 09.06.2016 splátky boli
splatné k 20. dňu v mesiaci a 1. splátka bola splatná dňa 20.07.2016 (20. deň v mesiaci nasledujúcom

po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené čerpanie úveru). Od tohto dátumu, teda odo dňa nasledujúceho
po tomto dátume teda začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku
na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula uvedená 3-ročná premlčacia doba aj u ostatných
(nasledujúcich) splátok. Poskytnutá istina úveru v sume 405,- eur pri výške mesačnej splátky 15,- eur
bolasplatnáv37celýchsplátkach.Nazákladeuvedeného,pozohľadnenísplátok,ktoréžalovanýuhradil

podľa prehľadu splátok a úhrad (uhradil sumu 15 eur - prvú splátku),
s poukazom na plynutie trojročnej premlčacej lehoty a skutočnosť, že žaloba bola podaná na súd dňa
25.10.2019, súd konštatuje, že došlo k premlčaniu troch splátok splatných dňa 20.08.2016, 20.09.2016
a 20.10.2016. Vzhľadom k tomu súd žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 405,42
eur a v prevyšujúcej časti žalobcom uplatneného nároku tento zamietol.

14. Žalovaná je s plnením úveru v omeškaní, preto ju súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov zaviazal aj na zaplatenie úrokovz omeškania vo výške 5 % ročne zo súm jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti
až do zaplatenia.

15. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V predmetnej veci mal žalobca úspech v
časti istiny 405,42 eur, neúspešný bol v časti týkajúcej sa premlčaných splátok vo výške 45,- eur, preto
mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
80,02 % (úspech 405,42 eur z 450,42 eur = 90,01 % - 9,99 % = 80,02 %). O výške trov konania rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.

16. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie bolo porušené právo

na spravodlivý proces, neboli splnené procesné podmienky a súd prvej inštancie sa dostatočne
nevysporiadal s námietkami žalovanej. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2,
I. ÚS 407/2010, IV. ÚS 77/02, na čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Postupom súdu prvej
inštancie došlo k ohrozeniu práv a právom chránených záujmov žalovanej ako spotrebiteľa. Namietala
neplatnosť zosplatnenia úveru ako i nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Závery súdu prvej

inštancie uvedené v odseku 36. rozsudku súdu prvej inštancie o zosplatnení úveru nie sú správne.
Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalobca doručil žalovanej oznámenie o zosplatnení
úveru, pričom sa nezaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Ak je neplatné zosplatnenie úveru,
nemôže byť platným ani postúpenie pohľadávky na žalobcu /viď rozhodnutie Krajského súdu Žilina č. k.
10Co/84/2018 zo dňa 26.04.2018/. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru upravuje ust. § 53 ods. 9 a §

565 OZ. Žalobca predložil predžalobnú upomienku spolu s doručenkou zo dňa 26.01.2017. Oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017 nebolo žalovanej doručené, ani poručiteľke /
uznesenie NS SR zo dňa 28.01.2011, sp. zn. 5Cdo/129/2010/ žalobca nepreukázal, že žalovaná mala
objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavenej vôle /viď rozhodnutie KS Žilina zo dňa
26.04.2018, sp. zn. 10Co/84/2018/. Zosplatnenie je neplatné aj z dôvodu, že žalobca neposlal riadnu

výzvu, ktorá by obsahovala obligatórnu špecifikáciu /identifikáciu/ splátky, s ktorou bola v omeškaní
aktorázakladádôvodnavyhláseniepredčasnejsplatnostiúveruaplatnosťtohtoprávnehoúkonu.Výzva
zo dňa 26.01.2017 takúto špecifikáciu neobsahuje, s ktorou splátkou je žalovaná v omeškaní. Poukázala
na rozhodnutia KS Žilina, sp. zn. 11CoCsp/21/2024 zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 7CoCsp/24/2024 zo dňa
09.10.2024, sp. zn. 7CoCsp/41/2024 zo dňa 04.12.2024 ako i NS SR sp. zn. 2Cdo/149/2021. Žalobca

v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nemôže
byť platným ani postúpenie pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom
a žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Navrhla, aby odvolací súd žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.

17. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne, keď súd prvej inštancie sa vysporiadal s právnou aj skutkovou
stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. V spore bolo
preukázané, že žalovaná poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatila, preto v súlade so zákonom
a princípom spravodlivosti bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy nevráteného úveru. Navrhol,

aby dovolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutých
výrokoch potvrdil ako vecne správne.

18. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

19. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
po zopakovaní dokazovania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 383 a § 385 ods. 1 CSPa dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne, čím boli splnené podmienky pre jeho
zmenu podľa § 388 CSP.

20. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania /§ 379 CSP/ a odvolacími dôvodmi /§ 380
ods. 1 CSP/.

22.Vpreskúmavanejvecisúdprvejinštancie,vporadídruhýmrozhodnutím,založilsvojerozhodnutiena
záveroch, posúdiac zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou C. I. J., G. ako veriteľom a právnym predchodcom žalovanej ako dlžníkom zo dňa
09.06.2016, na základe ktorej získala žalobkyňa úver vo výške 405,-eur, ako účelovo viazaný na kúpu
tovaru /televízora/. Súd prvej inštancie skúmal ex offo platnosť spotrebiteľskej zmluvy a skonštatoval, že

zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Posúdil aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z. z., keď skúmal predžalobnú upomienku,
ktorej súčasťou bola výzva na uhradenie pohľadávky z konkrétnej zmluvy a v konkrétnej výške, ako
i omeškanie so šiestimi splátkami a postúpenie pohľadávky, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 29.05.2020. Uzavrel, že žalovaná bola riadne upovedomená o postúpení pohľadávky listom zo

dňa 02.06.2020, čo preukazuje podací hárok č. l. 70 spisu. V zmysle
§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. môže právny predchodca žalobcu pohľadávku postúpiť až po
konečnej splatnosti všetkých splátok, t. j. po 20.07.2019, čo je daný prípad, keď k postúpeniu došlo dňa
29.05.2020, po termíne konečnej splatnosti úveru. Vyhodnotil, že nedošlo
k predčasnému zosplatneniu úveru, keď žalobcove oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru je

datované dňom 29.03.2017 a v doručenke, ktorú predložil žalobca v konaní, je uvedený dátum prevzatia
dňa 06.02.2017, preto bolo potrebné skúmať premlčanie každej zo splátok úveru. S poukazom na
plynutie trojročnej premlčacej lehoty a skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 25.10.2019,
došlo k premlčaniu troch splátok splatných dňa 20.08.2016, 20.09.2016 a 20.10.2016.

23. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

24. Podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil starne, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

25. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

26. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti

adôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazovbybolomožnévytknúťsúduprvejinštancie
len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré
neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení
dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vierohodnosti, je logický rozpor.27. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP vychádza z neprávneho právneho
posúdenia veci, keď súd prvej inštancie neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu
právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval a správne zvolenú a správne

interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

28. Odvolacie dôvody žalovanej poukazom na citované zákonné ustanovenia vyhodnotil odvolací súd
ako dôvodné.

29. Podľa § 382 CSP odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k možnému
použitiu ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona o bankách
č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 39 2 Občianskeho zákonníka, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §
565 veta druhá Občianskeho zákonníka vo vzťahu k posúdeniu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Súčasne odvolací súd vo výzve poukázal na aktuálnu, ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024.

30. Žalovaná v písomne podanom vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedla, že vzniesla námietku
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s uvedením, že zosplatnenie úveru je neplatné, pričom
nebol dodržaný postup pri tomto úkone. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru upravuje ust. § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní predložil predžalobnú upomienku spolu

s doručenkou zo dňa 26.01.2017 a list Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa
29.03.2017, ktoré neboli žalovanej, resp. právnej nástupkyni žalovanej, riadne doručené. Žalobca
v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď do rozhodnutia súdu nepredložil doklad o doručení.
Zosplatnenie je neplatné, keď právny predchodca žalobcu neposlal riadnu výzvu, ktorá by obligatórne
obsahovala špecifikáciu /identifikáciu/ splátky, s ktorou bola v omeškaní a ktorá zakladá dôvod na

vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Výzva zo dňa 26.01.2017 špecifikáciu neobsahuje, s ktorou
splátkou sa žalovaná dostala do omeškania. Zopakovala svoju argumentáciu tak, ako v podanom
odvolaní s odkazom na rozhodovaciu činnosť iných krajských súdov. V rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 3/2025, uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 je uvedené, že
neurčenie splátky vo výzve banky a v oznámení o zosplatnení, pre ktorú sa zosplatňuje, spôsobuje

neplatnosťtýchtoprávnychúkonovapretojeneplatnéajpostúpenie.ObdobnevrozhodnutíNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 ako i v rozhodnutí sp. zn.
5Cdo/197/2022. Navrhla, aby odvolací súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
31. Žalobca v písomne podanom vyjadrení, k výzve odvolacieho súdu uviedol, že ust. § 53 ods.
9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka nie je možné na prejednávaný spor použiť, keď súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, odsek 36. uviedol, že k predčasnému zosplatneniu
úveru postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka
nedošlo a úver sa stal splatným prirodzeným spôsobom, dňom konečnej splatnosti. V predžalobnej
upomienke zo dňa 26.01.2017 právny predchodca identifikoval splátku splatnú 11/2016, pre ktorú mienil
úver predčasne zosplatniť. K postúpeniu pohľadávky došlo po 90 dňoch od žaloby, výzvy banky pred

postúpením, ktorá bola žalovanej preukázateľne doručená, nakoľko žalovaná podala proti platobnému
rozkazu odpor, týmto boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie žalovanej pohľadávky.

32. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP na
nariadenom pojednávaní, kde zopakoval dokazovanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť z nasledujúcich dôvodov:

33. Podstata odvolacích dôvodov žalovanej bola koncentrovaná v tvrdení, že žalobca nedoručil
žalovanej oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017, neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepredložil doručenku s podpisom žalovanej. Namietala, že zosplatnenie úveru je

neplatné, nakoľko žalobca neposlal riadnu výzvu, ktorá by obsahovala obligatórnu špecifikáciu /
identifikáciu/ splátky, s ktorou bola v omeškaní a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie okamžitej splatnosti
úveru. Nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nie je platné postúpenie pohľadávky. Zmluva
o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom a žalobca nie je v konaní aktívne vecne
legitimovaný.

34. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôrpo uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

35. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

36. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej
len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok
zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie

pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení

pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu
o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka
zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch
medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

39. Výzva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj žiadosť veriteľa o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka ako jednostranné
právne úkony pre svoju platnosť vyžadujú v zmysle § 37 resp.

§ 39 Občianskeho zákonníka určitosť a zrozumiteľnosť. Z prejavu vôle veriteľa podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka by malo byť z tohto právneho úkonu veriteľa zrejmé, že spotrebiteľ
je v omeškaní so zaplatením tej-ktorej individualizovanej splátky alebo splátok, pre ktoré omeškanie
v prípade jeho trvania viac ako tri mesiace, bude môcť veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, pričom táto výzva sa musí dostať k spotrebiteľovi najneskôr 15 dní predtým, ako veriteľ svoje

právo uplatní.

40. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k splneniu podmienok definovaných v § 53 ods. 9
a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že aj keď vymedzenie konkrétnej splátky, pre
omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na

zosplatnenie dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis
verbis, nemožno však opomenúť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch
podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Výzva prezumovaná
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti
musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ

(v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej
splatnostiúveru.Ideobezpodmienečnúnáležitosťtakejtovýzvy,ktorejúčelomjeinformovaťspotrebiteľa
o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie
s ktorou splátkou uplatní svoje právo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Vo vzťahu
k určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že posúdenie náležitosti

takejto výzvy bolo v rozhodnutiach odvolacieho súdu v obdobných skutkových základoch riešené
rovnako – v rozhodnutiach sp. zn. 27CoCsp/1/2024 zo dňa 30.01.2024, v rozhodnutí sp. zn.
19CoCsp/13/2022 zo dňa 28.09.2024 ako aj v rozhodnutí sp. zn. 16CoCsp/20/2024 zo dňa 25.02.2025,
sp. zn. 8CoCsp/17/2025 zo dňa 30.09.2025.41. V predmetnej veci, vo vzťahu k náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaujal
stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých rozhodnutiach - sp. zn. 5Cdo/2/2023

zo dňa 25.01.2024 ustálil, že "v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh"... resp.
v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 zotrval na svojich záveroch, pričom svoju

argumentáciu doplnil, keď uviedol, že "identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého
dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni
zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu
a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy
by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť

zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže
byť poškodený."

42. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa
04.06.2025 prijalo uznesenie najvyššieho súdu z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022 ako judikát,

publikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025, ktorého právna
veta znie: „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok/uplynutie oboch lehôt podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou.

43. V predmetnej veci za takúto výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá by spĺňala vyššie
uvedené náležitosti, t. j. špecifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ
(v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá predchádzala zosplatneniu ku dňu 14.06.2022,
nemožno považovať výzvu označenú ako "Predžalobnú upomienku" zo dňa 26.01.2017, ktorú predložil

žalobca v konaní. Z konštrukcie predmetnej upomienky vyplýva, že žalobca upozornil žalovanú na
nedoplatok na splátkach v celkovej výške 90,- eur s upozornením, že ak do 05.03.2017 nedôjde
k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2016, bude oprávnený úver zosplatniť. Nebolo sporné, že
uvedená listina nie je výzvou v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako predpoklad pre
možné platné predčasné zosplatnenie úveru. Uvedenie nedoplatku na splátkach vo výške 90,- eur, pre

ktorú sa žalovaná dostala do omeškania s upozornením na úhradu splátky v mesiaci 11/2016, pre
ktorú by mimoriadnu splatnosť vyvolala, zo znenia výzvy nevyplýva, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok/uplynutie oboch lehôt podľa §
53ods.9Občianskehozákonníka.Zosplatnenieúveruprávnympredchodcomžalobculistomoznačením
ako "Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru" zo dňa 29.03.2017 neobsahovalo uvedenie

splátky, pre ktorú predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru a naviac, nebolo možné posúdiť, či
zosplatnenie bolo vyvolané splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.

44. Opačnou argumentáciou, ktorú je potrebné odmietnuť ako nedostatočnú, by sa prijal záver
prezentovaný žalobcom v odvolaní, že ust. § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka

nie je možné na prejednávaný spor použiť z dôvodu, že súd prvej inštancie rozsudkom pod č.
k. PE-5Csp/91/2019-331 v odseku 36. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že k predčasnému
zosplatneniu úveru postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka nedošlo a úver sa stal splatným prirodzeným spôsobom, dňom konečnej splatnosti. Žalobca
v predžalobnej upomienke zo dňa 26.01.2017 identifikoval splátku splatnú 11/2016, pre ktorú mienil

úver predčasne zosplatniť. K výzve odvolacieho súdu na preukázanie splnenia postupu podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách uviedol, že žaloba právneho predchodcu žalobcu, banky je výzvou banky
pred postúpením v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. K postúpeniu došlo po 90 dňoch
od žaloby, výzvy banky pred postúpením, ktorá bola žalovanej preukázateľne doručená, nakoľko proti
platobnému rozkazu podala odpor, týmto boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie žalovanej

pohľadávky.

45. Odvolací súd na tvrdenia žalobcu, keď žaloba je výzvou banky pred postúpením a k postúpeniu
došlo po 90 dňoch od žaloby, s poukazom na § 366 CSP, keď ide o novoty v odvolacomkonaní, neprihliadal. Súčasne zotrváva na svojich záveroch, posúdiac predžalobnú upomienku zo
dňa 26.01.2017 ako i vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017, keď sa od žalobcu
vyžaduje vymedzenie konkrétnej náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v podobe

identifikáciesplátky,sktorouježalovanávomeškaníaprektorúsplátkumalžalobcavúmyslepožadovať
mimoriadne zosplatnenie úveru.

46. Odvolací súd uzavrel, že pre platné predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9
a § 565 Občianskeho zákonníka a tým aj platné postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa od žalobcu resp. právneho predchodcu žalobcu
vyžaduje vymedzenie konkrétnej náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v podobe
identifikáciesplátky,sktorouježalovanávomeškaníaprektorúsplátkumalžalobcavúmyslepožadovať
mimoriadne zosplatnenie úveru za splnenia predpokladu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, že
zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.
Odvolací súd ani z dostupných údajov (ani zo znenia žaloby či iných vyjadrení žalobcu uskutočnených

v konaní) nie je schopný overiť, či došlo k splneniu podmienok definovaných v § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka.
S poukazom na uvedené skutočnosti je potrebné výzvu obsahujúcu upozornenie na možnosť vyhlásenia
mimoriadnejsplatnostiúveruakoajsamotnévyhláseniemimoriadnejsplatnostipovažovaťpreneurčitosť
za neplatné právne úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Právnym následkom neplatného

zosplatnenia úveru je neplatnosť postúpenia pohľadávky
s poukazom na ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tzn. nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, keď žalobca nie je nositeľom tvrdeného oprávnenia.

47. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní odstránil nesprávne skutkové i právne pochybenie súdom

prvej inštancie, ktorý sa naviac neriadil zákonným ustanovením § 259 CSP, podľa ktorého súd môže
vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj
bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Ustanovenie
§ 295 CSP predstavuje jedno z kľúčových ustanovení prelamujúce dispozičný princíp
v civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv

garantovaných hmotným právom. Uzatvára, že odvolací súd sa nezaoberal nesprávnym posúdením
doručenia výzvy žalovanej pred zosplatnením, poukazom na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 1Cdo/77/2024 zo dňa 30.09.2025, keď svoje rozhodnutie založil na iných skutkových a právnych
záveroch.

48. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a súčasne zmenil aj nárok na náhradu trov
konania, keď žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania /prvoinštančného ako i odvolacieho konania/ v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa
§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 CSP).