Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120011522
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7120011522.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa
2. októbra 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre trestný čin vraždy spáchaný formou účastníctva
vo forme pomoci podľa § 10 ods.1 písm. c) Tr.zák. č. 140/1961 Zb. zákonov, § 219 ods. 1 Tr. zák. č.
140/1961 Zb. zákonov a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa

3.12.2024 sp. zn. 10Tk/2/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 10Tk/2/2020 zo dňa 3.12.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný
za vinného v bode 1/ obžaloby pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný
zákon v znení zákona č. 100/1996 Z.z. formou účastníctva vo forme pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c)

zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 100/1996 Z.z. a v bode 2/ obžaloby pre trestný
čin všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v
znení zákona č. 13/1998 Z.z. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný
zákon v znení zákona č. 13/1998 Z.z. sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 zákona
č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 13/1998 Z.z., na tom skutkovom základe, že

1./vpresnenezistenýdeňvmesiacimáj1997vC.D.E.F.,A.B.,ktoréhopopredchádzajúcejnepravdivej
informácii od inej osoby, ktorý je vylúčený na samostatné konanie, o nefunkčnosti diaľkového ovládania
k nástražnému výbušnému systému zabezpečil G. H., odsúdený za tento skutok, prostredníctvom
inej osoby, ktorý je vylúčený na samostatné konanie, v prítomnosti G. H., štyroch iných osôb a I. F.
odsúdeného za tento skutok, vyskúšal funkčnosť nového diaľkového ovládania a rozbušky, ktoré si
zabezpečil od doposiaľ nezistenej osoby bývajúcej v panelovom dome v F., časť E., a namontoval

nástražnývýbušnýsystémsnovýmprijímačomadiaľkovýmovládanímtak,abytentobolomožnéodpáliť
aj na väčšiu vzdialenosť, do motorového vozidla zn. E. XXXX, J.: K., za účelom usmrtenia A. K., nar.
XX.XX.XXXX, ktorého vraždu si v období mesiacov október 1996 až máj 1997 objednal nebohý C. G.
za sumu 1 000 000,- Sk u L. D., ktorý oslovil M. G., aby zabezpečili vykonávateľa tohto skutku, a to
inú osobu, ktorý sa následne s predmetným vozidlom presunul do E. L., kde sa zdržiaval v byte, ktorý
poskytol A. C., odsúdený za tento skutok, a odvoz tejto osoby do H. N. K. zabezpečoval I. F., ktorý s

A. C. monitorovali pohyb A. K., pričom dňa 20.05.1997 v popoludňajších hodinách, po tom, čo A. K.
odparkoval svoje motorové vozidlo zn. O. P. J.: K. na parkovisku pred obchodným strediskom na O. ulici
v H. N. K. a odišiel do svojho baru C., A. zaparkoval osobné motorové vozidlo I.. E. XXXX, J.: K. XX-XX,
F. Q., vedľa vozidla A. K. a v čase o 17.22 h, keď sa A. K. vracal z baru C. a chcel nastúpiť do svojho
vozidla, A. inicioval na diaľku nástražný výbušný systém, čím došlo k výbuchu, ktorý poškodenému A. K.
spôsobil viacnásobné devastačné poranenia hlavy, úrazové poranenia mozgu, devastačné poranenia

celého tela s popáleninami II. až IV. stupňa, na následky ktorých na mieste podľahol,2./ dňa 03.02.1998 na D. N. E. L., A. B. spolu s nebohým L. L., nebohým L. D. a ďalšími nezistenými
osobami, za účelom usmrtenia R. F., nar. XX.XX.XXXX, z dôvodu konkurenčného boja o získanie
dominantného postavenia v „košickom podsvetí" po smrti B. O., kde R. F. bol považovaný za riadiacu

osobu konkurenčnej skupiny, po zaobstaraní asi 10 kg neznámej trhaviny, pravdepodobne R. X S. R. T.
X a po zostrojení nástražného výbušného systému umiestneného do batožinového priestoru vozidla zn.
E. XXXX, J.: L. XX-XX, toto vozidlo pristavili k vozidlu zn. G. C., J.: N. XX-XX, ktoré v tom čase používal
R. F., pričom A. B. dňa 03.02.1998 v čase asi o 16.50 h, keď sa R. F. chôdzou približoval k svojmu
vozidlu,nadiaľkuiniciovalnástražnývýbušnýsystém,čímdošlokvýbuchu,ktorýspôsobilpoškodenému

R. F. mnohonásobné strelné poranenia v oblasti tváre, oboch nôh a podbruška, perforáciu bubienkov
oboch uší s dobou liečenia do 6 týždňov, poškodenému R. O., nar. XX.XX.XXXX, perforáciu bubienkov
obochušíapoškodeniaprevodovéhosystémuvnútornéhoucha,poškodenémuE.U.,nar.XX.XX.XXXX,
mnohonásobné tržnozmliaždené rany na čele, nose, líci, hornej a dolnej pere, dolnom viečku pravého
oka, vyrazenie 3 horných a 3 dolných zubov s dobou liečenia 2 až 3 týždne, pričom výbuchom došlo k
ohrozeniu života a zdravia najmenej 7 prítomných osôb nachádzajúcich sa v tom čase v blízkosti miesta

výbuchu, a súčasne bola výbuchom spôsobená škoda E. G., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn.
Q. U. vo výške 105 438,- Sk (3 500,- EUR), V. V., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. V. XXXX
vo výške 32 176,- Sk (1 068,- EUR), M. V. G., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. V. Q. vo výške
31 575,- Sk (1 048,- EUR), G. R., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. V. Q. vo výške 2 700,- Sk
(90,- EUR), B. D., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. V. Q. vo výške 15 078,- Sk (501,- EUR),

M. G. V., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. E. T. vo výške 39 878,- Sk (1 324,- EUR), I. L., nar.
XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. Q. W. vo výške 9 105,- Sk (302,- EUR), E. C., nar. XX.XX.XXXX,
poškodením vozidla zn. Q. K. vo výške 9 393,- Sk (312,- EUR), B. B., nar. XX.XX.XXXX, poškodením
vozidla zn. Q. K. vo výške 3 200,- Sk (106,- EUR), G. K., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. U.
P. vo výške 8 810,- Sk (292,- EUR), A. C., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. V. Q. vo výške

4 520,- Sk (150,- EUR), G. Q., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. Q. B. vo výške 10 920,- Sk
(362,- EUR), C. T., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla zn. C. XXX vo výške 22 920,- Sk (760,-
EUR) a poškodením stánku na predaj hydiny vo výške 1 100,- Sk (36,51 EUR), A. I., nar. XX.XX.XXXX,
poškodením vozidla zn. V. Q. vo výške 2 590,- Sk (86,- EUR), K. K., nar. XX.XX.XXXX, poškodením
vozidla zn. Lada E. 21011 vo výške 15 300,- Sk (508,- EUR), M. S. U., nar. XX.XX.XXXX, poškodením

vozidla zn. G. C. vo výške 450 000,- Sk (14 937,- EUR), E. U., nar. XX.XX.XXXX, poškodením vozidla
S. XX vo výške 130 000,- Sk (4 315,- EUR), M. R. C., nar. XX.XX.XXXX, poškodením tovaru v predajni
kvetov vo výške 5 000,- Sk (166,- EUR), M. K. V. nar. XX.XX.XXXX, poškodením tovaru v predajni kvetov
vo výške 17 183,- Sk (570,37 EUR), X. D. B. F., L. X, F., poškodením budovy Železničnej stanice v
Košiciach vo výške 921 212,- Sk (30 578,64 EUR), spoločnosti Y. D. L., S., ktorá je právnym nástupcom

spoločnosti K. L., S., poškodením predajného stánku vo výške 5 000,- Sk (165,97 EUR), čím týmto
skutkom bola spôsobená celková škoda vo výške 1 843 098,- Sk (61 179,65 EUR), pričom k usmrteniu
R. F. nedošlo len v dôsledku predčasnej iniciácie nástražného výbušného systému.

Súd za to u obžalovaného A. B. podľa § 37 Trestného zákona zák. č. 140/1961 Zb. (ďalej len

Trestný zákon) upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože má za to, že trest uložený mu rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. BB - 3T 32/2014 zo dňa 30.11.2017, ktorým mu bol
uložený výnimočný úhrnný trest odňatia slobody na doživotie podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona s
použitím§35ods.1,a§29ods.3Trestnéhozákonasozaradenímpodľa§39aods.2písm.c)Trestného
zákonadoIII./tretej/nápravnovýchovnejskupinyatrestprepadnutiamajetkupodľa§51ods.1Trestného

zákona, je dostatočný.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného S. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. X, L. P.
odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd dedičov po poškodenom R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom U. H. XX, U. L. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému E.
U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, B. spôsobenú škodu na zdraví vo výške 170,- EUR a vecnú

škodu vo výške 4 315,- EUR.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť B. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H. XXX/XX, E. spôsobenú škodu vo výške 3.500,- EUR.Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H.
XXX/XX, E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému V.
V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/X, L. spôsobenú škodu vo výške 1.068,- EUR.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému M.

V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X, F. spôsobenú škodu vo výške 1.048,- EUR.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému B.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, R. C. O. spôsobenú škodu vo výške 501,- EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/

X, R. C. O. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému M.
G. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, L. spôsobenú škodu vo výške 1.324,- EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného M. G. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.
XXXX/XX, L. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému G.
K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, G. E., R. C. O. spôsobenú škodu vo výške 292,- EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/
XX, G. E., R. C. O. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému M.

S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, B. spôsobenú škodu vo výške 14.937,- EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného M. S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXX/X, B. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému M.
R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, L. spôsobenú škodu vo výške 166,- EUR.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti X. D. B., L. X, XXX XX F., M.: XX XXX XXX spôsobenú škodu vo výške 30.578,64 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania odôvodneného
prostredníctvom obhajcu uviedol, že výrok o vine a treste považuje za nesprávny. Prvostupňový súd sa
nevyporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie. Rozhodovanie o vine a treste
po cca 25 rokov od skutku poväzuje za porušenie čl 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. Tento názor je plne v súlade s názormi ESĽP, v zmysle ktorých má dĺžka trestného
stíhania, ako aj čas od skutku po právoplatné uloženie trestu predstavovať čo možno najkratší časový
úsek. Z rozhodnutia R 10/2011, neprimeraná dĺžka konania ako dôvod aplikácie § 40 Tr. zák., resp. § 39
Tr. zák. - dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu
a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje

dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní
trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. (teraz § 39 ods. 1
Tr. zák. - pozn. autora) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
zákonom. Ústavný súd SR II. ÚS 195/2005 primeraná lehota na prerokovanie veci v trestnom konaní sa
v dôsledku mimoriadne citlivého zásahu do sféry základných práv a slobôd musí posudzovať prísnejšie.

Z rozhodnutia ÚS SR vyplýva, že pri rozhodovaní o sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, dĺžku prípravného konania od vydania uznesenia
o vznesení obvinenia do podania obžaloby, resp. iného ukončenia prípravného konania. Rozsudok Eckle
v. Spolková republika Nemecko z 15. júla 1982. Obhajoba zastáva názor, že v prejednávanom prípadebol porušený článok 6 ods. 1 Dohovoru. „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu.“ - Rozsudok Eckle v. Spolková republika Nemecko z 15. júla 1982. Predmetné
trestné konanie, iniciované po 17 rokoch od údajného spáchania skutku a následne rozhodovanie po
viac ako 25 rokoch od údajného spáchania skutku, nesplní účel trestného stíhania a prípadný výrok
o vine, ako aj treste sa míňa účelom trestného stíhania. Vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho
súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za

výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie uvedenej hranice nie je možné
trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať. Vytýkané prieťahy boli spôsobené zo strany štátu. Trestné
konanie má byť vedené spôsobom a rýchlosťou, aby obvinený nebol príliš dlho vystavený trestnému
stíhaniu, s čim sú spojené zásahy do jeho práv a slobôd, vrátane vystavenia neistote o svojom osude
(trestné stíhanie má totiž vplyv na jeho povesť, postavenie v zamestnaní ako aj v spoločnosti, čo už samo
osobe možno považovať za určitú formu sankcie). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca

základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od
spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý
má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby porušenie
práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spôsobom odškodnené. Zastáva
tak názor, že u obžalovaného došlo k porušeniu práv neprimeranou dĺžkou trestného konania. Ďalšou

podstatnou skutočnosť je, že obžalovaný v zahraničí vykonáva trest odňatia slobody na doživotie, a
aj preto je trestné stíhanie voči obžalovanému neúčelné. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
vina obžalovaného je založená výlučne na nepriamych svedeckých výpovediach. Ide len o svedecké
výpovede svedkov, ktorí vypovedali len na základe informácií, ktoré počuli od inej osoby a nie na
základe osobného prežitia skutočností. Takmer všetky osoby, ktoré obžalovaného mali „usvedčovať“,

sú po násilnej smrti alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Súd však môže oprieť výrok o vine aj
o nepriame dôkazy, ale len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú
a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré
vcelku zhodne a spoľahlivo dokazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, teda všetky skutočnosti,
ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný

záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru, a pritom usvedčujú z jeho spáchania obvineného.
V prejednávanom prípade však takáto sústava nepriamych dôkazov neexistuje. Upriamuje pozornosť
na ustálenú judikatúru súvisiacou s jednou zo základných zásad uplatňovaných v trestnom konaní, a
to „in dubio pro reo“. Zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) je jednou z
kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámci trestného konania. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6To 11/2018

vyplýva, že zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností v zmysle Trestného poriadku
vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané
fakty, nie o pravdepodobnosť. V prípade pochybností o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie sa
musí rozhodnúť v prospech obvineného, orgány činné v trestnom konaní musia postupovať nestranne a
nezaujato a na obvineného sa hľadí ako na nevinného dovtedy, kým odsudzujúci rozsudok nenadobudol

právoplatnosť. Prezumpcia neviny sa však neobmedzuje len na trestné konanie, v ktorom sa má
rozhodnúť o vine toho, proti ktorému sa konanie vedie, ale má širší dosah. Rôznorodé zákonné
obmedzenia a opatrenia, ktoré je obvinený povinný strpieť, však nenarúšajú zásadu prezumpcie neviny,
keďže ich účelom nie je zistenie a ani vyhlásenie viny obžalovaného t. j. nahradenie právoplatného
odsudzujúceho rozsudku súdu. (ÚS SR 12/98). Na porušenie zásady prezumpcie neviny postačuje aj

argumentácia nasvedčujúca tomu, že úradná osoba považuje obvineného za vinného (ESĽP vo veci
Daktaras v. Litva a ESĽP vo veci Allenetde Ribemont v. Francúzsko). Pričom skutočnosť, či namietané
výrokyúradnejosobyporušujúprezumpciuneviny,mábyťposudzovanávkontexteosobitnýchokolností,
za akých boli tieto výroky urobené (ESĽP vo veci Daktaras v. Litva a Adolf v, Rakúsko In: ÚS SR
83/01) Prezumpcia neviny je vyjadrením humánnosti prístupu k občanovi, proti ktorému sa vedie trestné

konanie, rešpektovania jeho procesných oprávnení i jeho osobnosti. Má zaručiť objektívny postoj k
obvinenému počas konania, má byť zárukou správnosti, objektívnosti a zákonnosti celého konania; jej
integrálnou súčasťou je aj ochrana zákonných práv a záujmov obvineného. Uplatňovanie základného
práva na prezumpciu neviny v zmysle čl. 50 ods. 2 Ústavy SR však neprichádza vôbec do úvahy v
prípadochtýchosôb,protiktorýmsatrestnéstíhanienevedie(ÚSSR65/98).Nazákladevšetkýchvyššie

uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) a
písm. j) Tr. por. napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil
vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie alebo aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3Tr. por. sám rozhodol rozsudkom a oslobodí obžalovaného spod obžaloby vo veci tak, že obžalovaného
oslobodí spod obžaloby prokurátora Generálnej prokuratúry SR.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav, na právny rozbor
a právny záver mestského súdu o vine obžalovaného.

Krajský súd v tejto veci už konal, keď uznesením sp. zn. 7To 34/2023 zo dňa 26.9.2023 podľa § 321

ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V tomto zrušujúcom uznesení krajský súd v podstate konštatoval pochybenia, ktorých sa prvostupňový
súd dopustil, ktoré boli následným procesným postupom prvostupňového súdu odstránené.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj
obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o záveroch mestského súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje,
tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Ako to vyplýva z predloženého spisového materiálu rozhodnutie o vine obžalovaného v predmetnej
trestnej veci ku skutku č. 1, bolo založené na svedeckých výpovediach I. F., t.j. osoby, u ktorej si mal C.
G. u L. D. objednať vraždu A. K., M. Z., G. L., G. H. a D. D.. Vo vzťahu ku skutku č. 2 bolo rozhodnutie
o vine obžalovaného založené na výpovediach svedkov A. L., M. Z., Z. F., V. C., G. H., S. O., G. L., A.
V., G. Z. a I. F., ktorý uviedol, že vraždu R. F. si mal u G. H. objednať L. L., Z. F. a Z. F..

Krajský súd za účelom objektívneho posúdenia skutkového deja venoval zvýšenú pozornosť overenia
uvádzaných skutočností jednotlivých svedkov, ktorí sa mali podieľať na príprave a spáchaní skutkov
(resp. pomoci a iných foriem) či títo neboli akýmkoľvek spôsobom ovplyvnení resp., či ich výpovede
neboli motivované inými benefitmi v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Pre úplnosť je

potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade nefiguroval tzv. ”chránený” svedok, resp. obvinený, ktorý
by sa významnou mierou podieľal na objasnení prejednávanej trestnej činnosti. Rovnako vykonaným
dokazovaním na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa (pripojením spisov) sa nepotvrdilo, aby
prostredníctvom OČTK bol akejkoľvek osobe v súvislosti s podanou výpoveďou poskytnutý alebo do
budúcna sľúbený benefit, ktorý by predstavoval motiváciu svedka vypovedať ku skutkovým okolnostiam.

Neexistenciu vyššie uvádzaných benefitov krajský súd citlivo posudzoval v kontexte s výpoveďami
svedkov. Krajský súd uvádza, že v tejto súvislostí s vyššie uvedenými možnými benefitmi pristupoval
aj k hodnoteniu hodnovernosti jednotlivých výpovedí svedkov, konkrétne v rovine súladu výpovede
s inými dôkazmi a vnútornej konzistentnosti výpovedí toho ktorého svedka. Ide predovšetkým o výpoveď

svedka G. H., ktorý v tom čase zastával významné miesto v horizontálnej štruktúre organizovaného
zločinu a ktorý ako osoba znalá, disponoval informáciami od tej ktorej skupiny, operujúcej na území
Slovenskej republiky. Ide predovšetkým o časovú líniu začínajúcou objednávkou likvidácie A. K. a R.
F. prostredníctvom osôb, ktoré boli v úzkom kontakte s osobou G. H.. Je potrebné uviesť, že takýmitoosobami boli nebohí L. D., M. G., a osoby žijúce, ako B. Z., G. L., a G. H., ktorí prostredníctvom ďalších
osôb zadávali objednávky na likvidáciu osôb a získavali z toho finančný prospech. Ide predovšetkým
o osoby A. V., I. F., A. C. a A. L., ktorí sa priamo podieľali na realizácii likvidácie poškodeného A. K. a na

pokuse likvidácie poškodeného R. F. a v neposlednom rade aj o osobu V. C., ktorý potvrdil, že realizoval
prepravu osoby obžalovaného z G. B. N. D..

Krajský súd považuje za nevyhnutné upriamiť pozornosť na hodnotenie jednotlivých výpovedí
svedkov, na základe ktorých prvostupňový uznal vinu obžalovaného. Je bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že výpovede svedkov boli vnútorne logické, konzistentné a tieto sa navzájom dopĺňali bez
rozporov v zásadných okolnostiach, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali priebeh skutkového
deja, objektivizovaný výpoveďami svedkami. Z podrobného vyhodnotenia výpovedí svedkov je aj podľa
názoru krajského súdu zrejmé, že títo svedkovia vypovedali aj na hlavnom pojednávaní o podstatných
skutkových okolnostiach zhodne, ako v prípravnom konaní, pričom podrobne popísali okolnosti týkajúce
sa zhotovenia nástražného výbušného systému cez jeho inštaláciu do osobných motorových vozidiel, až

po ich umiestnenie na vopred dislokované miesto, (vrátane zlyhania diaľkového iniciačného zariadenia,
čo viedlo k premiesteniu motorového vozidla späť do Banskej Bystrice v prípade skutku č. 1 z dôvodu
inštalácie nového iniciačného zariadenia až po opätovné umiestnenie vozidla) na miesto, kde došlo k ich
výbuchu.

Účelovosť výpovedí jednotlivých svedkov prvostupňový súd eliminoval preskúmaním ich trestnoprávnej
zodpovednosti za prejednávané skutky (ktorí sa podieľali na spáchaní skutku), pričom ich závery
prvostupňový súd objektivizoval zabezpečením odpisov z registra trestov (svedkov) Generálnej
prokuratúry obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o výrok o treste mestský súd sa adekvátnym spôsobom vysporiadal s osobou obžalovaného
a v tejto súvislosti správne zistil, že tento bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný. Zohľadniac všetky
skutočnosti majúce význam z hľadiska ukladania druhu trestu a ich výmery, sa krajský súd stotožnil
s názorom mestského súdu, že trest uložený rozsudkom Špecializovaným súdom sp. zn. 3T 32/2014
zo dňa 10. 12. 2018 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To 9/2018 pre trestný čin

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., všeobecného ohrozenia
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 179 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. účinného v čase
spáchania skutku a trestného činu vraždy spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, §
219 ods. 1,ods. 2 písm. a), c), f) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, trestného činu vraždy
spáchanéhoformouspolupáchateľstvapodľa§9ods.2,§219ods.1,ods.2písm.c),f)Tr.zák.,účinného

v čase spáchania skutku, trestný čin vraždy spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, §
219 ods. 1, ods. 2 písm. c), h) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, za ktoré bol obžalovanému
uložený úhrnný výnimočný trest odňatia slobody na doživotie so zaradením do III. nápravnovýchovnej
skupiny, je dostatočný a spĺňa tak všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Nezistiac žiadne pochybenie mestského súdu ani vo vzťahu k výroku o náhradách spôsobenej škody,
krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné zamietol.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.