Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-47Sa/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200300
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2021200300.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXXX/X, XXX XX E., zastúpeného advokátskou kanceláriou: Beňo
& partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Nám. Sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250
029, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát,
Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom: Kollárova 31, 917 02 Trnava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-KD13-2021/004977-002 zo dňa 04.10.2021, v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Trnave, oddelenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a dopravných evidencií č. ORPZ-
TT-ODI2-2021/008338 zo dňa 30.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trnave,
Krajský dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, číslo KRPZ-TT-
KD13-2021/004977-002 zo dňa 04.10.2021 z r u š u j e a vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na

ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti
tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Dňa 18.11.2020 o 04.45 hod. v meste Trnava na ulici Trstínskej na parkovisku pred nákupným domom
Kaufland došlo k dopravnej nehode, v rámci ktorej bola žalobkyňa pri prechádzaní cez neosvetlené
parkovisko v šikmom smere zachytená ľavým spätným zrkadlom prichádzajúceho motorového vozidla
zn. KIA CEED, EČV E., ktorého vodičom bol F. G. z E..

2. Na podklade tejto dopravnej nehody sa začalo konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky, číslo konania: ORPZ-TT-ODI2-2021/008338, podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o priestupkoch“).
Obvinenou z tohto dopravného priestupku bola žalobkyňa.

3. Dňa 30.06.2021 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, oddelenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

a dopravných evidencií č. ORPZ-TT-ODI2-2021/008338 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
bolažalobkyňauznanávinnouzospáchaniavyššieuvedenéhopriestupku,začojejbolauloženásankcia
- pokarhanie. Zároveň jej bola uložená povinnosť do 15 dní nahradiť trovy konania vo výške 16,- €.4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 05.08.2021, v ktorom
poukázala na nezrovnalosti odborného vyjadrenia znalca z odboru cestná doprava H. I. D., spočívajúce

v údajne nesprávne vyhodnotených rozhľadových podmienok, rýchlosti vozidla v čase nehody
a možného porušenia právnych predpisov zo strany samotného vodiča. Žalobkyňa rovnako poukázala
na opomenutie prizvania žalobkyne k vykonaniu rekonštrukcie predmetnej dopravnej nehody, ktorá sa
uskutočnila dňa 18.02.2021 na parkovisku OD Kaufland v Trnave, na ul. E. v čase o 21:00 hod. za
prítomnosti znalca H. I. D. a dvoch účastníkov dopravnej nehody - vodiča F. G. a svedkyne J. K..

5. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-TT-KDI3- 2021/004977-002
zo dňa 04.10.2021, ktorým podané odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Čo sa týka žalobkyňou namietanej neúčasti na vykonanej rekonštrukcii dopravnej nehody žalovaný
sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva na stanovisko znalca, ktorý mal usúdiť, že na vypracovanie

rekonštrukcie stačí účasť dvoch priamych účastníkov dopravnej nehody a vzhľadom na večernú
hodinu vykonávania rekonštrukcie a zdravotný stav žalobkyne túto k rekonštrukcii neprizvali. Žalovaný
zároveň uviedol, že zápisnica o rekonštrukcii dopravnej nehody bola súčasťou kompletného spisového
materiálu v čase ústneho pojednávania o priestupku, ktoré sa konalo dňa 30.06.2021, pričom žalobkyňa
počas ústneho pojednávania nemala voči zápisnici o rekonštrukcii dopravnej nehody žiadne námietky.

Žalovaný tiež poznamenal, že rekonštrukciu predmetnej dopravnej nehody nariadil objasňujúci orgán,
teda poverený príslušník PZ G. I. L. a nie správny orgán, ktorý priestupok prejednával.

7. Vo vzťahu k údajným nezrovnalostiam odborného vyjadrenia znalca z odboru cestná doprava H. I.
D. č. 7/2021, na ktoré v odvolaní poukázala žalobkyňa, žalovaný uviedol, že H. I. D. pri vypracovaní

odborného vyjadrenie vychádzal z predloženého spisového materiálu, zistení z rekonštrukcie dopravnej
nehody, vlastných zistení a meraní, ako aj z odbornej literatúry.

8. Čo sa týka údajne nesprávne vyhodnotených rozhľadových podmienok, žalovaný s poukazom na
odborné vyjadrenie H. I. D. uviedol, že v čase dopravnej nehody, ako aj počas rekonštrukcie dopravnej

nehody, v čase od 22:06 h na parkovisku pred OD Kaufland bolo vypnuté verejné osvetlenie. Rovnako
s poukazom na závery predmetného vyjadrenia žalovaný uviedol, že viditeľnosť chodkýň a ich oblečenia
boli pri vypracovaní vyjadrenia náležite zohľadnené. K námietke žalobkyne týkajúcej sa rýchlosti vozidla
Kia Ceed, žalovaný uviedol, že výpočtami rýchlosti sa podrobne zaoberal znalec z odboru doprava
cestná v časti 2.5.3 odborného vyjadrenia.

II.
Správna žaloba

9. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote správnu žalobu. V správnej žalobe
žalobkyňa žiada preskúmať zákonnosť a následne zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím.

10. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že zo strany žalovaného

došlo k zásadnému porušeniu jej patriacich procesných práv. K porušeniu procesných práv malo podľa
žalobkyne dôjsť neprizvaním k procesnému úkonu, ktorým bolo vykonanie rekonštrukcie dopravnej
nehody. V dôsledku tohto procesného pochybenia mala byť žalobkyni odňatá možnosť aktívne sa
vykonanej rekonštrukcie zúčastniť a podávať vysvetlenia na svoju obranu. Takýmto postupom malo
tiež dôjsť k porušeniu všeobecného právneho princípu, ktorý ovláda každý súdny proces, a to princípu

kontradiktórnosti konania a s tým súvisiacej „rovnosti zbraní“.

11. Žalobkyňa tiež poukazuje na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
podľa ktorého je priestupok vecou trestnoprávneho charakteru, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra
súdov SR, napr. rozsudku NS SR, sp. zn. 2 Sžo/2/2012 zo dňa 19.12.2012. Na základe uvedeného

je podľa žalobkyne potrebné záruky a práva zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku
poskytnúť aj osobe, voči ktorej je vyvodzovaná zodpovednosť za správne delikty. Z toho dôvodu sa
na konanie o priestupkoch budú vzťahovať aj všeobecné ustanovenia Trestného zákona, či Trestného
poriadku. V súlade s trestnoprávnym charakterom priestupkového konania, malo podľa žalobkyne dôjsťpopísaným postupom správneho orgánu k porušeniu základného práva obvineného, ktorým podľa
názoru konajúceho orgánu žalobkyňa bola, a to práva na obhajobu vyjadreného jednak v ustanovení §
2 ods. 9 Trestného poriadku, v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny základných

právaslobôd,čidokoncavčl.6ods.3písm.b),písm.c)Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení tiež cituje komentár k Trestnému poriadku, podľa ktorého:
„Rekonštrukciu nemožno vykonať bez účasti osôb, ktorých sa rekonštrukcia týka.“

12. Pokiaľ ide o vyjadrenie G. I. L., ktorým je odôvodnená neúčasť žalobkyne na rekonštrukcii

v napadnutom rozhodnutí tým, že tak usúdil znalec, žalobkyňa v tomto smere uvádza, že podľa jej
vedomostí, žiadne ustanovenie, žiadneho právneho predpisu platného na území Slovenskej republiky,
takéto oprávnenie znalcovi nedáva.

13. Z uvedených argumentov podľa žalobkyne vyplýva, že správny orgán svojím konaním porušil
viacero ustanovení príslušným právnych predpisov, nehovoriac o porušení základných práv osôb

zúčastnených na konaní, či princípov ovládajúcich každé konanie, čo malo za následok absolútnu
neúčinnosť vykonaného dôkazu (uskutočnenie rekonštrukcie), o ktoré svoje rozhodnutie opieral. Z
uvedeného dôvodu je preto podľa žalobkyne potrebné napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie,
vydané na podklade nezákonných, či neúčinných dôkazov, považovať za nezákonné.

14.Nazákladeuvedenéhožalobkyňanavrhlanapadnuté,akoajprvostupňovérozhodnutiezrušiťavrátiť
vec žalovanému na ďalšie konanie.

III.

Konanie pred správnym súdom

15.Nazákladevýzvysúduzodňa28.12.2021žalovanýposkytolsúdusvojevyjadrenie,vktoromuviedol,
že vzhľadom na dôvody správnej žaloby, ktoré sú obdobné ako dôvody odvolania, s ktorými sa žalovaný
už vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, žalovaný trvá na napadnutom rozhodnutí.

16. Žalobkyňa svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného, na základe výzvy súdu zo dňa
11.02.2022, nevyužila.

IV.
Relevantné právne predpisy

17. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z

krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

18. Podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), na konanie a

rozhodovanievsprávnomsúdnictvesúvecnepríslušnéSprávnysúdvBratislave,SprávnysúdvBanskej
Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

20. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

21. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie

obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok,
ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo
spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k nápravepáchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží
páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

22. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

23. Podľa § 4 správneho poriadku, (1) účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu
celého konania. (2) Všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu
osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva
a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania.

V.
Právne posúdenie správneho súdu

24.PôvodnebolažalobapodanánaKrajskýsúdvTrnave.Nazákladezákonač.151/2022Z.z.ozriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený
Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Trnave výkon súdnictva vo všetkých
veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.

25. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a §
13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté druhostupňové a prvostupňové rozhodnutie žalovaného a priebeh
administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby
podľa § 134 ods. 1 SSP, s výnimkou ustanovenou v ustanovení § 196 v spojení s ustanovením § 195

SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, za
splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP.

26. Nakoľko skutkový stav v tejto veci bol pred správnym súdom ustálený na základe zhodných tvrdení
účastníkov konania, za predmet sporu v tejto veci považoval správny súd posúdenie, či neúčasť

žalobkyne na procesnom úkone, ktorým bolo vykonanie rekonštrukcie dopravnej nehody, je možné
považovať za tak podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

27. Uvedený spor je potrebné posúdiť na základe výkladu ustanovenia § 58 ods. 1 zákona

o priestupkoch, podľa ktorého sa objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona rozumie obstaranie
podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je
priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania
priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa
priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi

priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

28. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že cieľom objasňovania priestupkov je napomôcť správnemu
orgánu riadne, hospodárne a rýchlo uskutočniť priestupkové konanie. Objasňovanie priestupkov
pritom nie je priestupkovým konaním a ani jeho súčasťou, a teda sa naň ani nebudú vzťahovať

podporné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Na túto fázu
sa však jednoznačne musia vzťahovať minimálne základné zásady správneho konania vymedzené
predovšetkým v § 3 správneho poriadku a modifikované na účely zákona o priestupkoch. Osobitne treba
zdôrazniť zásadu legality, zásadu materiálnej pravdy a zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania.

29. Objasňovanie priestupkov predstavuje špecifický procesnoprávny inštitút priestupkového práva,
ktorý v sebe kombinuje viaceré prvky známe aj z trestnoprávnej úpravy, ale aj zo samotného
priestupkového konania. Z trestnoprávnej úpravy treba spomenúť najmä inštitút vyšetrovania počas
prípravného konania (druhá hlava Trestného poriadku). Právna úprava objasňovania priestupkov jerelatívne strohá, avšak jej hlavným cieľom je zistenie skutočného stavu veci (zásada materiálnej pravdy).
Je zrejmé, že skutočný stav sa zisťuje najmä postupom orgánu objasňujúceho priestupky, avšak už
v tejto fáze je možné aplikovať zásadu aktívnej súčinnosti (§ 3 ods. 2 a § 4 správneho poriadku), ako

aj možnosť, a zároveň povinnosť osôb, ktoré takto spolupracujú s orgánom objasňujúcim priestupky,
predkladať dôkazy pre svoje tvrdenia (§ 34 ods. 3 správneho poriadku) (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 15. mája 2012, sp. zn. 1Sžd/42/2011)

30. Objasňovaniu priestupkov venuje náležitú pozornosť aj judikatúra slovenských súdov, podľa ktorej

orgány objasňujúce priestupky by mali zistiť, či ide o priestupok, a ak áno, tento zdokumentovať
spôsobom, ktorý vylučuje pochybnosti o totožnosti miesta, času a páchateľa. V zázname o objasňovaní
priestupku ani pri priestupkovom konaní by nemali vznikať pochybnosti o správnosti skutkových zistení
(pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. decembra 2011, sp. zn. 10Sžd/38/2011). Z uvedeného
vyplýva,žeorgányobjasňujúcepriestupkynesmúzanedbaťtútofázuupravenúvzákoneopriestupkoch,
pretože aj ona môže mať a nevyhnutne aj má vplyv na rozhodnutie vydané v priestupkovom

konaní. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 26. septembra 2012, sp. zn. 6Sžo/1/2012).

31. Obstaranie podkladov pre vydanie rozhodnutia má úzky súvis najmä so zásadou materiálnej pravdy,

ktorá prikazuje orgánom objasňujúcim priestupky a správnym orgánom prejednávajúcim priestupky
zistiť skutočný stav veci. Zistenie skutočného stavu veci je dôležité pre vydanie riadne odôvodneného
a zákonného rozhodnutia. Zo znenia ustanovenia § 58 zákona o priestupkoch vyplýva, že obstaranie
dôkazov je ovládané tzv. vyhľadávacou zásadou. Jej podstata tkvie v tom, že zodpovednosť za
zhromažďovanie podkladov na rozhodnutie v čase objasňovania priestupku má orgán objasňujúci

priestupky, pričom jeho zistenia musia byť úplné a presné. Rozsah a spôsob zisťovania si určuje orgán
objasňujúci priestupky sám v súlade so zásadami legality, materiálnej pravdy a hospodárnosti a rýchlosti
konania. Orgán objasňujúci priestupky musí pritom podklady pre rozhodnutie aktívne zisťovať, nemôže
sa uspokojiť s pasívnym prístupom k veci.

32. Podkladmi pre rozhodnutie sú pritom všetky skutočnosti, ktoré napomáhajú zistiť skutočný stav
veci. Ide o skutočnosti právneho významu spôsobilé objasniť stav veci a musia byť získané zákonným
spôsobom. Orgán objasňujúci priestupky je povinný napomáhať tomu, aby sa osoby, ktoré prišli do
styku s objasňovaním priestupkov, čiže sú na ňom zainteresované, aj samy vyjadrovali, podávali návrhy
a podania, navrhovali dôkazy a pod. Uvedené vyplýva z aplikácie zásady súčinnosti (§ 56 zákona

o priestupkoch).

33. Na základe uvedeného výkladu ustanovenia § 58 zákona o priestupkoch, upravujúceho
procesnoprávny inštitút objasňovania priestupkov, správny súd v tejto veci prisvedčil argumentácii
žalobkyne, že jej neprizvaním k procesnému úkonu, ktorým bolo vykonanie rekonštrukcie dopravnej

nehody, došlo zo strany žalovaného k zásadnému porušeniu jej patriacich procesných práv.

34. Tak ako to uvádza žalobkyňa v podanej správnej žalobe, v dôsledku jej neprizvania k rekonštrukcii
dopravnej nehody bola žalobkyni odňatá možnosť aktívne sa vykonanej rekonštrukcie zúčastniť a
podávať vysvetlenia na svoju obranu. Takýmto procesným postupom, v súlade s trestnoprávnym

charakterom priestupkového konania (viď argumentáciu vyššie) a tvrdením samotnej žalobkyne, došlo
k porušeniu jej základného práva na obhajobu, vyjadreného jednak v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného
poriadku, v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, či
dokonca v čl. 6 ods. 3 písm. b) a písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

35. Takýto procesný postup bol navyše podľa správneho súdu aj v rozpore s vyššie uvedeným
ustanovením § 58 zákona o priestupkoch a zásad správneho konania, ktoré mali byť v zmysle
tohto ustanovenia zákona rešpektované. Neprizvaním žalobkyne k rekonštrukcii dopravnej nehody,
orgán objasňujúci priestupky podľa správneho súdu priamo znemožnil, aby žalobkyňa, ktorá bola
na objasňovaní priestupku priamo zainteresovaná, sa k vykonávanej rekonštrukcii sama vyjadrovala,

prípadne podávala návrhy a podania, navrhovala dôkazy a pod., čo je v rozpore s už vyššie uvedenou
zásadou súčinnosti (§ 56 zákona o priestupkoch v spojení s § 3 ods. 2 a § 4 Správneho poriadku).36. Na tomto závere nič nemení ani argumentácia žalovaného uvedená v napadnutom rozhodnutí,
v ktorom sa žalovaný odvoláva na stanovisko znalca, ktorý mal usúdiť, že na vypracovanie rekonštrukcie
stačí účasť dvoch priamych účastníkov dopravnej nehody a vzhľadom na večernú hodinu vykonávania

rekonštrukcie a zdravotný stav žalobkyne túto k rekonštrukcii neprizvali. Zo znenia ustanovenia § 58
zákona o priestupkoch, tak ako je to uvedené vyššie, vyplýva, že obstaranie dôkazov je ovládané
tzv. vyhľadávacou zásadou. Jej podstata tkvie v tom, že zodpovednosť za zhromažďovanie podkladov
na rozhodnutie v čase objasňovania priestupku má orgán objasňujúci priestupky, pričom jeho zistenia
musia byť úplné a presné. Rozsah a spôsob zisťovania si určuje orgán objasňujúci priestupky

sám v súlade so zásadami legality, materiálnej pravdy a hospodárnosti a rýchlosti konania. Orgán
objasňujúci priestupky musí pritom podklady pre rozhodnutie aktívne zisťovať a nemôže sa uspokojiť
s pasívnym prístupom k veci, tak ako v tomto konkrétnom prípade, keď sa objasňujúci orgán uspokojil
s údajným stanoviskom znalca, že k rekonštrukcii nie je potrebné prizvať žalobkyňu. Tak ako to uvádza
žalobkyňa v podanej správnej žalobe, znalec, ako osoba pribratá do konania za účelom odborného
posúdenia spornej skutočnosti, nemôže rozhodovať o tom, kto sa konkrétneho procesného úkonu

zúčastní a kto nie, nakoľko toto nepatrí do jeho právomoci. Naopak, orgány objasňujúce priestupky
by mali priestupok zdokumentovať spôsobom, ktorý vylučuje pochybnosti o totožnosti miesta, času
a páchateľa, pričom v zázname o objasňovaní priestupku ani pri priestupkovom konaní by nemali vznikať
pochybnosti o správnosti skutkových zistení (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. decembra
2011, sp. zn. 10Sžd/38/2011). Neúčasť žalobkyne, ako osoby priamo zainteresovanej a dotknutej

objasňovaným priestupkom, na rekonštrukcii, ktorá mala slúžiť ako základ neskoršie vypracovaného
odborného posúdenia, však takéto pochybnosti o správnosti skutkových zistení jednoznačne vyvoláva.

37. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zároveň uviedol, že zápisnica o rekonštrukcii dopravnej nehody
bola súčasťou kompletného spisového materiálu v čase ústneho pojednávania o priestupku, ktoré

sa konalo dňa 30.06.2021, pričom žalobkyňa počas ústneho pojednávania nemala voči zápisnici o
rekonštrukcii dopravnej nehody žiadne námietky. Ani tento argument žalovaného neobstojí, nakoľko
žalobkyňa svoje námietky vzniesla v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom
prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Žalovaný sa mal teda s námietkami žalobkyne
týkajúcimi sa jej neúčasti na rekonštrukcii dopravnej nehody v napadnutom rozhodnutí náležite

vysporiadať, bez ohľadu na to, že počas ústneho pojednávania nemala voči zápisnici o rekonštrukcii
dopravnej nehody žiadne námietky.

38. Čo sa týka poznámky žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že rekonštrukciu predmetnej dopravnej
nehody nariadil objasňujúci orgán, teda poverený príslušník PZ G. I. L. a nie správny orgán, ktorý

priestupok prejednával, správny súd opätovne poukazuje na vyššie uvedený výklad objasňovania
priestupkov, ako špecifického procesnoprávneho inštitútu priestupkového práva. Objasňovanie
priestupkovjevzmysleuvedenéhovýkladusícepotrebnéprocesneoddeliťodsamotnéhoprejednávania
priestupku, zároveň však orgány objasňujúce priestupky nesmú zanedbať túto fázu upravenú v zákone
o priestupkoch, pretože aj ona môže mať a nevyhnutne aj má vplyv na rozhodnutie vydané

v priestupkovom konaní. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2012, sp. zn. 6Sžo/1/2012). Na základe uvedeného teda
nezákonnosť postupu orgánu objasňujúceho priestupok nie je možné ospravedlniť tým, že sa tak stalo
ešte pred jeho prejednaním. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou

postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia, a to bez ohľadu na
procesné štádium, v ktorom k nezákonnému postupu orgánu došlo.

39. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd ustálil, že v dôsledku neprizvania
žalobkyne k rekonštrukcii dopravnej nehody došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred

orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Napadnuté
rozhodnutie teda trpí vadou uvedenou v ustanovení § 191 ods. 1 písm. g) SSP, a preto správny súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

40. V ďalšom konaní žalovaný, v rámci odstránenia nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, opätovne

posúdi zákonnosť vykonanej rekonštrukcie dopravnej nehody v zmysle záverov správneho súdu
uvedených v tomto rozhodnutí vyššie, ktorými je žalovaný podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP viazaný.41. Správny súd napriek návrhu žalobkyne nepovažoval za potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie
podľa ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP, nakoľko druhostupňový orgán žalovaného disponuje
všetkými právomocami potrebnými na vydanie nového rozhodnutia, ktoré bude po odstránení vád

v zmysle vyššie uvedených skutočností v súlade so zákonom. Žalobkyňa navyše už skôr v tejto veci
vyčerpala riadne opravné prostriedky, ktoré mala vo vzťahu k žalovanému k dispozícii, a preto vydanie
nového rozhodnutia priamo orgánom druhého stupňa žalovaného sa v tejto situácii javí ako efektívne
a hospodárne.

42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni,
ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
samostatným uznesením.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť.

O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa
podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa (449 ods. 2 písm. a) SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ sa môžu obrátiť na Centrum právnej pomoci.