Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/203/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201255

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201255.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-2S/203/2021
BA-2S/16/2022

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej, členov
senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: Obec
Chynorany, so sídlom Cintorínska 45/1, Chynorany, IČO: 00 310 506, zastúpeného doc. JUDr. Jozef
Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom Hlavná 111/25, Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému:
Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla 2021 a č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10.

marca 2020, takto

r o z h o d o l :

BA-2S/203/2021
BA-2S/16/2022

I. Správny súd v Bratislave žalobu v časti týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného č. 15369-6000/2019-
OD/3 zo dňa 10.03.2020 o d m i e t a .

II. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 7331-

P/2021 zo dňa 19.07.2021 spolu s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 2855-3000/2021 zo
dňa 08.04.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

BA-2S/203/2021
BA-2S/16/2022

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu vydal rozhodnutie č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa
10. marca 2020, ktorým rozhodol, že žalobca svojím konaním pri uzatváraní kúpnej zmluvy č. 1/2019zo dňa 21. januára 2019 uzavretej medzi verejným obstarávateľom Obcou Chynorany ako kupujúcim a
spoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o., ako predávajúcim vrátane všetkých dodatkov, ako aj
pri uzavretí kúpnej zmluvy č. 2/2019 zo dňa 21. januára 2019 medzi Obcou Chynorany ako kupujúcim a

spoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o. ako predávajúcim „Technickej vybavenosti pre Bytový
dom 16 b.j.“ vrátane všetkých dodatkov, porušil § 1 ods. 2, písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom
obstarávaní a o mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.
343/2015 Z.z.), keď neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.
z., čím súčasne porušil § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z., keď zadal podlimitnú zákazku

na uskutočnenie stavebných prác bez použitia postupu podľa zákona č. 343/2015 Z. z. Preto Úrad pre
verejné obstarávanie, odbor dohľadu konštatoval, že uvedené porušenia zákona č. 343/2015 Z. z. mali
vplyv na výsledok verejného obstarávania.

2. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny oznámil žalobcovi oznámením zo dňa 12.
februára 2021 začatie správneho konania vo veci správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona

č. 343/2015 Z. z. za to, že zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím nájomnej
zmluvyč.64/2017zodňa13.októbra2017vznenídodatkov(ďalejlen„nájomnázmluva“),kúpnejzmluvy
č. 1/2019 zo dňa 21. januára 2019 v znení dodatkov (ďalej len „kúpna zmluva č. 1“) a kúpnej zmluvy
č. 2/2019 zo dňa 21. januára 2019 v znení dodatkov (ďalej len „kúpna zmluva č. 2“) so spoločnosťou
BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o., neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c/ zákona

č. 343/2015 Z. z., čím sa pri obstaraní výstavby Bytového domu 16 b.j. (nájomné byty v obci Chynorany)
a technickej vybavenosti pre Bytový dom 16 b.j. vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na podlimitnú zákazku
na uskutočnenie stavebných prác podľa cit. zákona. Žalobcovi zároveň bolo podľa § 33 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“) umožnené oboznámiť sa s podkladom pre rozhodnutie, vyjadriť sa k nemu, k spôsobu jeho

zistenia a navrhnúť jeho prípadné doplnenie. Žalobca zaslal správnemu orgánu list č. S2021/000174
„Vyjadrenie“ zo dňa 24. februára 2021, v závere ktorého poukázal na to, že v zmysle oznámenia o začatí
správneho konania e-mailom požiadal správny orgán o vyhotovenie kópie celého spisu, pričom mu
správny orgán neposkytol základnú listinu, na základe ktorej sa začalo konanie, a to podnet na kontrolu
postupukontrolovanéhozodňa27.septembra2019,oktoréhozaslaniežalobcasprávnyorgánpožiadal.

Na predmetnú žiadosť žalobcu reagoval správny orgán e-mailom zo dňa 10. marca 2021, v ktorom
uviedol, že žalobca e-mailom zo dňa 17. februára 2021 sprístupnil podklady pre rozhodnutie uvedené
v oznámení o začatí správneho konania, medzi ktorými žalobcom požadovaný podnet nie je uvedený a
z tohto dôvodu nemalo opodstatnenie jeho poskytnutie v rámci správneho konania č. 2855-3000/2021,
v ktorom netvorí podklad pre rozhodnutie.

3. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny ako správny orgán prvého stupňa vydal
rozhodnutie č. 2855-3000/2021 zo dňa 08. apríla 2021, ktorým uložil žalobcovi pokutu v celkovej výške
42.737,43 eur za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 343/2015 Z.z., a to tým, že zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím nájomnej

zmluvy č. 64/2017 zo dňa 13. októbra 2017 v znení dodatkov, kúpnej zmluvy č. 1/2019 zo dňa 21.
januára 2019 v znení dodatkov a kúpnej zmluvy č. 2/2019 zo dňa 21. januára 2019 v znení dodatkov
so spoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o., neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2
písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., čím sa žalobca pri obstaraní výstavby Bytového domu 16 b.j. (nájomné
byty v obci Chynorany) a technickej vybavenosti pre Bytový dom 16 b.j. vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu

na podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa cit. zákona.

4. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že aplikácie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c/ zákona
č. 343/2015 Z.z. sa nemožno dovolávať v prípade, ak verejný obstarávateľ súkromnému subjektu
predá alebo prenajme pozemok, následne na tomto pozemku bez procesu verejného obstarávania

tento subjekt vybuduje objekt, ktorý, dovolávajúc sa predmetnej výnimky, tento subjekt odpredá
verejnému obstarávateľovi. Takýto postup predstavuje obchádzanie zákona č. 343/2015 Z.z. za účelom
obchádzania zadávania zákaziek na stavebné práce, pričom zo skutkových okolností predmetného
prípadu je zrejmé, že postup žalobcu bol zjavným príkladom práve takéhoto obchádzania zákona.
Konštatoval,žespoukazomnaexistenciupovinnostižalobcuposkytnúťzhotoviteľovistavby,spoločnosti

BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o. za kúpu bytového domu a kúpu technickej vybavenosti protiplnenia,
je zrejmé, že v danom prípade ide o zákazku v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z., a to konkrétne
o zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa § 3 ods. 3 cit. zákona. Vychádzajúc zo súhrnnej
nadobúdacej ceny za výstavbu Bytového domu 16 b.j. a súvisiacej technickej vybavenosti, stanovenejkúpnou zmluvou č. 1 a kúpnou zmluvou č. 2 v celkovej sume 854 748,60 eur s DPH, t. j. 712 290,50
eur bez DPH a v spojení s postavením žalobcu ako verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b/
zákona č. 343/2015 Z.z., ide o podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa § 5 ods. 3

písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z.

5.Dospelkzáveru,žežalobcazvolenouformoukombináciezmluvnýchvzťahov,atouzavretímnájomnej
zmluvy, kúpnej zmluvy č. 1 a kúpnej zmluvy č. 2 výrazným spôsobom obmedzil hospodársku súťaž,
nakoľko bez použitia postupov podľa zákona č. 343/2015 Z.z. uzatvoril záväzky so spoločnosťou

BETONÁRKANADLICEspol.sr.o.,vdôsledkučohosaneuskutočnilriadnyvýberúspešnéhouchádzača
v zmysle cit. zákona a obmedzila sa tak účasť aj iných potenciálnych záujemcov a uchádzačov
uskutočňujúcich na trhu obdobné stavebné práce, a tým sa obmedzila riadna hospodárska súťaž.
Uvedeným postupom žalobcu tak došlo k neoprávnenej aplikácii výnimky podľa ustanovenia § 1 ods. 2
písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., a teda aj k porušeniu ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z.
Žalobca sa teda vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných

prác podľa zákona č. 343/2015 Z.z. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal za
preukázané, že žalobca zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím nájomnej
zmluvy, kúpnej zmluvy č. 1 a kúpnej zmluvy č. 2 so spoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o.
neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., čím sa pri obstaraní
výstavby Bytového domu 16 b.j. (nájomné byty v obci Chynorany) a technickej vybavenosti pre Bytový

dom 16 b.j. vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác
podľa zákona č. 343/2015 Z.z. Uvedeným konaním žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty správneho
deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z., za ktorý správny orgán uloží pokutu vo
výške 5% zmluvnej ceny.

6. Na podklade podaného rozkladu vydal žalovaný rozhodnutie č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla
2021, ktorým rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný bol toho názoru, že v
prvostupňovom správnom konaní nedošlo k pochybeniu, na ktoré poukazoval žalobca v rozklade.
Naopak, žalobcovi bolo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku umožnené pred vydaním napadnutého
rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť

doplnenie tohto správneho konania. Podľa žalovaného je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že
zdôraznením niektorých článkov nájomnej zmluvy ako aj kúpnej zmluvy č. 1, či kúpnej zmluvy č. 2,
prvostupňový správny orgán poukazoval na skutočnosť, že sa žalobca zvolenou formou kombinácie
zmluvných vzťahov, a to uzavretím predmetných zmlúv, pri obstaraní výstavby Bytového domu 16 b.j.
(nájomné byty v obci Chynorany) a technickej vybavenosti pre Bytový dom 16 b.j. vyhol povinnosti

uzavrieť zmluvu na podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa zákona č. 343/2015 Z.z.

7. Žalovaný ďalej vyslovil, že neobstojí argumentácia žalobcu vo vzťahu k použitiu výnimky podľa
§ 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., nakoľko táto bola podľa druhostupňového správneho
orgánu neoprávnene aplikovaná. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že aplikácie výnimky podľa §

1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. sa nemožno dovolávať v prípade, ak verejný obstarávateľ
súkromnému subjektu predá alebo prenajme pozemok, následne na tomto pozemku bez procesu
verejného obstarávania tento subjekt vybuduje objekt, ktorý, dovolávajúc sa predmetnej výnimky,
tento subjekt odpredá verejnému obstarávateľovi. Takýto postup predstavuje obchádzanie zákona č.
343/2015 Z.z. za účelom obchádzania zadávania zákaziek na stavebné práce, pričom zo skutkových

okolností predmetného prípadu je zrejmé, že postup žalobcu bol zjavným príkladom práve takéhoto
obchádzania zákona. Dodal, že s poukazom na existenciu povinnosti žalobcu poskytnúť zhotoviteľovi
stavby, spoločnosti BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o., za kúpu bytového domu a kúpu technickej
vybavenosti protiplnenia je zrejmé, že v danom prípade išlo o zákazku v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.
343/2015 Z.z., a to konkrétne o zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa § 3 ods. 3 zákona

č. 343/2015 Z.z. Vychádzajúc zo súhrnnej nadobúdacej ceny za výstavbu Bytového domu 16 b.j. a
súvisiacej technickej vybavenosti, stanovenej kúpnou zmluvou č. 1 a kúpnou zmluvou č. 2 v celkovej
sume 854 748,60 eur s DPH, t. j. 712 290,50 eur bez DPH a v spojení s postavením žalobcu ako
verejnéhoobstarávateľapodľa§7ods.1písm.b/zákonač.343/2015Z.z.,maloísťopodlimitnúzákazku
na uskutočnenie stavebných prác podľa § 5 ods. 3 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. Žalobca však

zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím nájomnej zmluvy, kúpnej zmluvy č. 1
a kúpnej zmluvy č. 2 výrazným spôsobom obmedzil hospodársku súťaž, nakoľko bez použitia postupov
podľa cit. zákona uzatvoril záväzky so spoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o., v dôsledku
čoho sa neuskutočnil riadny výber úspešného uchádzača v zmysle cit. zákona a obmedzila sa tak účasťaj iných potenciálnych záujemcov a uchádzačov uskutočňujúcich na trhu obdobné stavebné práce, a
tým sa obmedzila riadna hospodárska súťaž. V danom prípade došlo k neoprávnenej aplikácii výnimky
podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., a teda aj k porušeniu ustanovenia §

10 ods. 1 cit. zákona.

II.
Žaloba

8. Správnou žalobou zo dňa 06. augusta 2021 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla 2021 v spojení s rozhodnutím správneho
orgánu prvého stupňa č. 2855-3000/2021 zo dňa 08. apríla 2021, ako aj rozhodnutia Úradu pre verejné
obstarávanie,odbordohľaduč.15369-6000/2019-OD/3zodňa10.marca2020zdôvodu,žerozhodnutia
sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

9. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla 2021 je výsledkom
nesprávneho výkladu zákona č. 343/2015 Z.z. a rovnako prejavom svojvôle správneho orgánu, ktorý
vydalrozhodnutiemimorámcasvojichkompetencií.Žalovanémuvyčítal,žeprekročilhranicevyjadrenév
princípochmateriálnehoprávnehoštátu,ktoréokreminýchzahrňujúpredovšetkýmprincípprávnejistoty,
spravodlivosti, proporcionality a tiež princíp legality, premietajúci sa okrem iného do čl. 2 ods. 2 Ústavy

SR. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie, rovnako ako ani prvostupňové rozhodnutie nemá oporu
v zistenom skutkovom stave a ani v platnej právnej úprave, ktorá exaktne a vyčerpávajúco upravuje
podmienky, kedy je žalobca ako verejný obstarávateľ povinný postupovať podľa zákona č. 343/2015 Z.z.

10. Ďalej poukázal na znenie § 1 zákona č. 343/2015 Z.z., vychádzajúc z ktorého podľa žalobcu

žalovanému vo vzťahu k verejnému obstarávateľovi právomoc konať vzniká momentom, kedy svojím
postupom naplní obsahovú stránku ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. Inak povedané, na
to, aby žalovanému vznikla právomoc iniciovať akékoľvek zákonom č. 343/2015 Z.z. predpokladané
konanie, vydať rozhodnutie, či udeliť pokutu, musí byť naplnená elementárna podmienka (musí byť
naplnená hypotéza právnej normy) – t. j. verejný obstarávateľ iniciuje postup, na ktorý sa aplikuje

zákona č. 343/2015 Z.z., a teda že verejný obstarávateľ zadáva zákazky na dodanie tovaru, zákazky
na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadáva koncesie na
stavebné práce, zadáva koncesie na služby. V konkrétnom prípade žalobcu, jeho konanie a postup,
ktorý bol žalovaným v predmetnom rozhodnutí vytýkaný, nenapĺňa definičné znaky konania, na ktoré
sa má vzťahovať zákon č. 343/2015 Z.z. Žalobca uzavrel nájomnú zmluvu a následne kúpne zmluvy,

predmetom ktorých boli existujúce nehnuteľné a hnuteľné veci. Na uzatváranie takýchto zmlúv sa zákon
č. 343/2015 Z.z. neaplikuje, a teda jeho pôsobnosť je úplne vylúčená. Konštatovanie, že žalobca bol
povinný realizovať verejné obstarávanie, je plne rozporné s článkom 2 ods. 3 Ústavy SR, obsahom
ktorého je zákaz nútiť subjekt do konania, ktoré zákon neprikazuje.

11. V nadväznosti na uvedené sa žalobca zameral na otázku obchádzania zákona, v súvislosti s ktorým
namietal, že právny poriadok Slovenskej republiky nespája s „obchádzaním“ zákona č. 343/2015 Z.z.
žiadne ďalšie následky. Preto, ak akýkoľvek správny orgán má za to, že konanie subjektu napĺňa znaky
„obchádzania zákona“, môže sa s takouto situáciou vysporiadať len v rámci zákonných mechanizmov.
V tomto prípade, zákonný mechanizmus predstavuje možnosť domáhať sa absolútnej neplatnosti

týchto právnych úkonov na príslušnom súde. Doplnil, že ak mal žalovaný za to, že žalobca sa
svojím konaním dopustil tzv. „obchádzania zákona“, zákon mu umožnil napadnúť platnosť uzavretých
zmlúv argumentáciou absolútnej neplatnosti, žiadny právny predpis mu ale neumožnil „uzurpovať
si“ zákonodarnú moc, rozšíriť si svoje kompetencie a udeľovať sankcie subjektu, na ktorý nemá za
daných okolností žiaden dosah, keďže formálna stránka postupu kontrolovaného subjektu kompetencie

žalovaného vylučuje. Pokutu môže žalovaný uložiť len v prípade ak zistí porušenie zákona, nie v prípade
obchádzania zákona.

12. Napokon dal do pozornosti, že žalovaný pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vydal v súlade s
postupom podľa § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. rozhodnutie č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10.

marca 2020, v ktorom konštatuje porušenie zákona a zároveň konštatuje, že uvedené porušenia tohto
zákona mali vplyv na výsledok verejného obstarávania. Tvrdil, že na to, aby bol žalovaný oprávnený
konštatovať, že postup žalobcu mal vplyv na výsledok verejného obstarávania, musel by jednoznačne
preukázať, že v prípade použitia postupov podľa cit. zákona, by spoločnosť BETONÁRKA NADLICEspol. s r.o. nikdy nebola úspešným uchádzačom, a žalobca by s ňou predmetné (alebo svojou povahou
obdobné) zmluvy za žiadnych okolností neuzavrel. Uvedené žalovaný nepreukázal, a to aj napriek
skutočnosti, že v prípade administratívneho trestania dôkazné bremeno musí znášať správny orgán.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16. novembra 2021 navrhol, aby správny súd podanú žalobu

voči rozhodnutiu č. 2855-3000/2021 zo dňa 08. apríla 2021 a rozhodnutiu č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla
2021 ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Zároveň žiadal, aby
správny súd správnu žalobu v časti proti rozhodnutiu č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10. marca 2020
pre neprípustnosť v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol.

14. K argumentácii žalobcu, že pokutu môže žalovaný uložiť len v prípade, ak zistí porušenie zákona,
nie v prípade obchádzania zákona, a že zákon č. 343/2015 Z.z. nemohol porušiť, nakoľko jeho postup
vylučoval aplikáciu ustanovení cit. zákona, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí č. 28553000/2021 zo dňa
08. apríla 2021 ako aj v rozhodnutí č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla 2021 poukázal na to, že aplikácie
výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. sa nemožno dovolávať v prípade, ak verejný

obstarávateľ súkromnému subjektu predá alebo prenajme pozemok, následne na tomto pozemku
bez procesu verejného obstarávania tento subjekt vybuduje objekt, ktorý, dovolávajúc sa predmetnej
výnimky, tento subjekt odpredá verejnému obstarávateľovi. Takýto postup predstavuje obchádzanie
zákona č. 343/2015 Z.z. za účelom obchádzania zadávania zákaziek na stavebné práce, pričom zo
skutkových okolností predmetného prípadu je zrejmé, že postup žalobcu bol zjavným príkladom práve

takéhoto obchádzania zákona. Zároveň žalovaný v oboch vyššie uvedených rozhodnutiach konštatoval,
že vyššie uvedeným postupom žalobcu došlo k neoprávnenej aplikácii výnimky podľa ustanovenia §
1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., a teda aj k porušeniu ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č.
343/2015 Z.z. Žalobca sa tak vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na podlimitnú zákazku na uskutočnenie
stavebnýchprácpodľazákonač.343/2015Z.z.,čímzároveňnaplnilznakyskutkovejpodstatysprávneho

deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z.

15. Žalovaný taktiež opätovne pripomenul, že žalobcovi uložil pokutu za to, že naplnil skutkovú podstatu
správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z. tým, že zvolenou formou
kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím nájomnej zmluvy, kúpnej zmluvy č. 1 a kúpnej zmluvy č.

2 so spoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o. neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2
písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. , čím sa pri obstaraní výstavby Bytového domu 16 b.j. (nájomné byty
v obci Chynorany) a technickej vybavenosti pre Bytový dom 16 b.j. vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na
podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa cit. zákona. Neobstojí tak snaha žalobcu
navodiť dojem, že nemôže byť sankcionovaný za porušenie zákona č. 343/2015 Z.z., ak podľa neho

nepostupoval, avšak práve v tom je podstata správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta.
Žalobca si účelovo a vopred vytvoril podmienky na to, aby sa domnele oprávnene mohol domáhať
uplatnenia výnimky zo zákona č. 343/2015 Z.z., avšak takéto konanie je jednoznačne v rozpore so
zákonom č. 343/2015 Z.z. a narúša hospodársku súťaž.

16. K poukazu žalobcu na rozhodnutie žalovaného č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10. marca 2020 a
návrhu na zrušenie tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v konaní
o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Zdôraznil, že žalobca proti rozhodnutiu 15369- 6000/2019-OD/3
zo dňa 10. marca 2020 nepodal odvolanie podľa § 177 zákona č. 343/2015 Z.z., t. j. nevyužil riadne
opravné prostriedky. S poukazom na § 7 písm. a/ SSP tak rozhodnutie žalovaného č. 15369-6000/2019-

OD/3 zo dňa 10. marca 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. marca 2020, nemôže byť
predmetom prieskumu zo strany správneho súdu, nakoľko žalobca nesplnil elementárnu požiadavku
zákona a nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

IV.

Replika žalobcu

17. Žalobca v replike zo dňa 28. februára 2022 zopakoval, že správny orgán môže trestať subjekt v
prípade porušenia zákona, t. j. v prípade porušenia právnej povinnosti ustanovenej subjektu zákonom.Udeliť sankciu môže trestajúci orgán len v prípade, že subjekt naplní skutkovú podstatu daného deliktu
vyjadrenú v príslušnom právnom predpise. Deliktuálnu zodpovednosť nemôže správny orgán rozširovať
na iné situácie ako tie, ktoré sú predpokladané- jazykovo vyjadrené a opísané v skutkovej podstate

deliktu. Správny orgán za žiadnych okolností nemá oprávnenie rozširovať okruh situácií pre vyvodenie
deliktuálnej zodpovednosti. Ak obchádzanie zákona nie je ako skutková podstata deliktu jasne a
zreteľne vyjadrená v právnej norme, označiť ju ako dôvod pre udelenie sankcie je absolútne neprípustné
v materiálnom právnom štáte. Na základe uvedeného teda nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že
žalobca neoprávnene aplikoval výnimku predpokladanú v § 1 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z.

V.
Duplika žalovaného

18.Vduplikezodňa20.apríla2022žalovanýzotrvalnapodanomvyjadreníkžalobe,aopätovneuviedol,
že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a žalobcom napadnuté
rozhodnutia vydal v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný ďalej uviedol, že v
súvislosti so žalobcom predstavenými dôvodmi podania žaloby neidentifikoval žiadny dôvod na zrušenie

napadnutých rozhodnutí.

VI.
Konanie na správnom súde

19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/203/2021, BA-2S/16/2022. V súlade s platným a účinným

rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S
správneho súdu.

VII.
Verejné vyhlásenie rozsudku

20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných

bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a/ až e/ SSP,
keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel
k záveru, že rešpektujúc princípy správneho trestania vzhľadom na zmenu právnej úpravy v prospech
sankcionovaného (žalobcu) je nutné žalobu čiastočne odmietnuť (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobe
vyhovieť (výrok II.).

21. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 30. októbra 2025, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 14. októbra 2025
oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva

spravodlivosti SR.

VIII.
Relevantné právne predpisy

22. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.23. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

24. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

26.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

28. Podľa § 7 písm. a/ SSP, správne súd nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

29. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

30. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

31.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

32. Podľa § 195 písm. d/ SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

33. Podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z. z. (v znení účinnom do 31. júla 2024) úrad
uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol
povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom
alebo postupom ustanoveným týmto zákonom.

34. Podľa § 187s ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. v platnom znení pohľadávka štátu, ktorá vznikla
na základe právoplatného rozhodnutia úradu o uložení pokuty podľa § 149 ods. 1 písm. a/ predpisu
účinného do 17. apríla 2016, § 182 ods. 1 písm. a/ až c/ alebo § 182 ods. 2 písm. a/ až q/ v období
od. 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 verejnému obstarávateľovi za správne delikty súvisiace
s obstarávaním výstavby alebo nadobudnutím nájomných bytov, nájomných bytových jednotiek a

súvisiacej technickej vybavenosti zaniká.

IX.
Posúdenie veci správnym súdom

35. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné
obstarávanie, odbor dohľadu č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10. marca 2020, ako aj rozhodnutia
žalovaného predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla 2021
v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. 2855-3000/2021 zo dňa 08. apríla 2021.36. Správny súd sa v prejednávanej veci primárne zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky
na konanie vo veci, a či v konaní neexistuje prekážka, ktorá by mu bránila meritórne rozhodnúť.

V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly
s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia
alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia
a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené

záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré
zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Správny súd zdôrazňuje, že konanie v správnom
súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov
právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci
správneho konania. Konštrukcia Správneho súdneho poriadku preto vychádza z požiadavky vyčerpania
prípustných opravných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 7 písm. a/ SSP, t. j. správne súdy

preskúmavajú až právoplatné, resp. konečné rozhodnutia správnych orgánov.

37. V časti, týkajúcej sa súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie,
odbordohľaduč.15369-6000/2019-OD/3zodňa10.marca2020,správnysúdzistil,žeideorozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, čo preukazuje i poučenie rozhodnutia, v zmysle ktorého je možné

proti danému rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie do 10 dní od doručenia
rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, čo vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 7 písm. a/ SSP. Z
týchto dôvodov preto správny súd dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie Úradu
pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10. marca 2020 nie je

spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a to z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nebol podaný riadny opravný prostriedok v zákonnej lehote. Správna žaloba žalobcu tak smeruje proti
prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré zo strany žalobcu pred jeho právoplatnosťou nebolo napadnuté
riadnym opravným prostriedkom podľa osobitného predpisu, čo spôsobuje neprípustnosť správnej
žaloby.

38. Na základe uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je v časti
týkajúcej sa rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu č. 15369-6000/2019-OD/3 zo
dňa 10. marca 2020 neprípustná, keďže sa ňou žalobca domáha prieskumu zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa, pred právoplatnosťou ktorého žalobca nevyčerpal všetky riadne

opravné prostriedky. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení
s § 7 písm. a/ SSP v uvedenej časti odmietol.

39. Vo zvyšnej časti žaloby predmet súdneho prieskumu pozostával z prieskumu rozhodnutia predsedu
Úradu pre verejné obstarávanie č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla 2021, ktorým podľa § 59 ods. 2

správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie
č. 2855-3000/2021 zo dňa 08. apríla 2021, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v celkovej výške
42.737,43 eur za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 343/2015 Z. z., a to tým, že zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím nájomnej
zmluvy č. 64/2017 zo dňa 13. októbra 2017 v znení dodatkov, kúpnej zmluvy č. 1/2019 zo dňa 21.

januára 2019 v znení dodatkov a kúpnej zmluvy č. 2/2019 zo dňa 21. januára 2019 v znení dodatkov
so spoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o. neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2
písm. c/ zákona č. 343/2015 Z. z., čím sa pri obstaraní výstavby Bytového domu 16 b.j. (nájomné byty
v obci Chynorany) a technickej vybavenosti pre Bytový dom 16 b.j. vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na
podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa cit. zákona.

40. Úlohou správneho súdu bolo na podklade žalobných námietok preskúmať zákonnosť a správnosť
postupu žalovaného, a to na oboch stupňoch rozhodovania, so zameraním sa na to, či žalovaný
postupoval podľa zákona č. 343/2015 Z. z., a či si vo vzťahu k vydaniu napadnutých rozhodnutí zadovážil
dostatok dôkazov, ktoré preukazovali spáchanie skutku tak, ako sa to žalobcovi kládlo za vinu, a či

postupoval vo vzťahu k uloženiu sankcie za správny delikt v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z.
Správny súd po preskúmaní žaloby v uvedenej časti vyhodnotil, že podstatou žalobných námietok bolo,
či žalovaný v uvedenom prípade správne posúdil, že konanie a postup žalobcu, ktorý mu bol žalovanýmv predmetnom rozhodnutí vytýkaný, napĺňa definičné znaky konania, na ktoré sa má vzťahovať zákon
č. 343/2015 Z.z.

41. Správny súd však v nadväznosti na vyššie uvedené dáva do pozornosti, že predmetná žaloba
je žaloba vo veciach správneho trestania a správny súd je tak povinný nad rozsah žalobných bodov
posudzovať, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v §
195 písm. a/ až e/ SSP. Je preto nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že medzi vydaním napadnutého
rozhodnutia a vydaním tohto rozsudku došlo k novelizácii zákona č. 343/2015 Z.z., a to zákonom č.

179/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, ktorým sa do zákona č. 343/2015 Z.z. dopĺňa prechodné ustanovenie účinné od 1. augusta
2024, a to ustanovenie § 187s, zakotvujúce úpravu priaznivejšiu pre žalobcu. S odkazom na uvedené
skutočnosti považuje správny súd za podstatné uviesť, že došlo k zásadnej zmene právneho predpisu,
vzťahujúceho sa na preskúmavanú vec, a to v otázke trestnosti konania žalobcu, keď k uplatneniu

zodpovednosti a uloženiu sankcie už nemôže dôjsť. Zatiaľ čo pôvodné znenie § 182 ods. 1 písm. a/
zákona č. 343/2015 Z.z. operovalo s uložením sankcie: „5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti
uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo
postupom ustanoveným týmto zákonom“, tak novozavedené ustanovenie § 187s ods. 1 zákona č.
343/2015 Z.z. zakotvuje úpravu: „pohľadávka štátu, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia

úradu o uložení pokuty podľa § 149 ods. 1 písm. a/ predpisu účinného do 17. apríla 2016, § 182 ods.
1 písm. a/ až c/ alebo § 182 ods. 2 písm. a/ až q/ v období od. 1. januára 2016 do 31. decembra 2021
verejnému obstarávateľovi za správne delikty súvisiace s obstarávaním výstavby alebo nadobudnutím
nájomných bytov, nájomných bytových jednotiek a súvisiacej technickej vybavenosti zaniká“. Je tak
nepochybné, že nové znenie zákona č. 343/2015 Z.z. obsahuje úpravu výhodnejšiu pre žalobcu,

nakoľko zavedením tohto ustanovenia zaniká trestnosť konania žalobcu, za ktoré mu bola napadnutým
rozhodnutím v spojení s preskúmavaným rozhodnutím uložená pokuta.

42. K danému správny súd poukazuje na závery, ktoré vyslovil Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL.
ÚS 3/2019 zo dňa 12. októbra 2022, a ktorý uviedol, že správny súd v prípade správnej žaloby vo veciach

správneho trestania rozhoduje v plnej jurisdikcii. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny
súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom
rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti. Plná
jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne

prejavuje práve v oblasti správneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní tohto
pojmu) patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa
neskoršiehozákonalenvtedy,akjetoprepáchateľapriaznivejšie,apretosa súdomvytvárapriestor,aby
v procese súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy ukladajúcich sankcie
podľa napadnutého ustanovenia prihliadli na zmenu právnej úpravy, ktorá toto ustanovenie vypustila, a

teda už netvorí súčasť právneho poriadku.

43. Správny súd riadiac sa vysloveným právnym názorom Ústavného súdu SR, ale aj rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR zastáva názor, že na novú právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre
trestaného je potrebné prihliadnuť (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019

zo dňa 05. novembra 2019, ktorý bol judikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. R 20/2021).
V predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR vyslovil: „rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne
orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase,
keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej
úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie,

pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej
úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych
orgánov vo veci samej.“

44. Pri trestaní sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, čo vyplýva priamo z Ústavy

SR a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a
trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je
to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa posudzuje trestnosť činu a trest
sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu avynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

45. Správny súd dospel k záveru, že ak v období medzi vydaním napadnutých rozhodnutí a uložením
sankcie, a rozhodovaním správneho súdu došlo k nahradeniu aplikovanej právnej normy ustanovením
priaznivejším pre žalobcu, je potrebné umožniť orgánu verejnej správy nanovo vyhodnotiť okolnosti
daného prípadu vo vzťahu k otázke trestnosti konania žalobcu, ako aj k uplatneniu zodpovednosti.
Správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyplývajúce z vyššie uvedeného rozsudku

sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05. novembra 2019, ktorý vo vzťahu k prípustnosti aplikácie inštitútu
retroaktivity v správnom trestaní uviedol, že na priaznivejšiu právnu úpravu musí správny súd prihliadať
ex lege, aj keby túto skutočnosť žalobca ani nenamietal. V bode 76 konštatoval, že „ide tu o
rešpektovanieprincípovsprávnehotrestaniaaaplikácieinštitútunepravejretroaktivity,ktorájeprípustná,
ak je v prospech páchateľa, ktoré skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods. 6 Ústavy SR, ako i z príslušných
medzinárodných dokumentov“.

46. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil
postupujúc analogicky podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.

47. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy postupovať podľa právneho názoru správneho
súdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, najmä sa vysporiadať s novou, pre
žalobcu priaznivejšou právnou úpravou vo vzťahu k otázke trestnosti konania žalobcu, s čím sa spája
aj otázka uplatnenia zodpovednosti.

48. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

49. V danom prípade však správny súd pokladá tiež za potrebné poukázať na dôvody, pre ktoré

nepristúpilvprejednávanejvecikaplikáciiustanovenia§167ods.3písm.a/SSPaúspešnémužalobcovi
priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu. Vo vzťahu k uvedenému správny
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/8/2025 zo dňa 23. októbra
2025. Zároveň odkazuje na nasledovné pasáže citovaného rozhodnutia relevantné pre prejednávanú
vec:

„33. Pre posúdenie možnosti aplikácie § 167 ods. 3 písm. a/ SSP je nevyhnutné nazrieť na ustanovenie
§ 167 SSP v jeho celistvosti. Náhrada trov konania v správnom súdnom konaní je primárne postavená
na úspešnosti účastníkov konania, kedy neúspešný účastník konania hradí trovy úspešného účastníka
konania (porovnaj Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžo/240/2010 zo dňa 13.7.2011).

34. Zásada úspechu v správnom súdnom konaní sa premieta v ustanovení § 167 ods. 1, ods. 2 a
§ 168 SSP, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Pričom predmetný „úspech vo
veci“ správny súd vždy skúma čo do právneho základu veci. Plný úspech v správnom súdnom konaní
môže mať žalobca aj žalovaný, pričom u žalobcu ide o plný úspech vtedy, ak sa výrokom meritórneho
rozhodnutia vyhovelo jeho žalobnému návrhu v plnom rozsahu (porovnaj Baricová, J., Fečík, M.,

Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2018, 815 s.)

35. Žalobca v správnej žalobe vo veci správneho trestania vymedzil svoj žalobný návrh nasledovne: „Na
základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovanéhoakoiprvostupňovérozhodnutieúradupreverejnéobstarávanieavecvrátilnaďalšiekonanie

úradu pre verejné obstarávanie. Žalobca zároveň navrhuje, aby mu súd priznal úplnú náhradu trov
konania.“

36. Kasačný súd pre ucelený pohľad uvádza výrok napadnutého rozsudku:
„I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. sp. 8832-P/2019 zo dňa 21.05.2019 a rozhodnutie

žalovaného č. sp. 762-3000/2019, 13468-3000/2018, 34-7000/SK/2013 zo dňa 12.02.2019 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.
II. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“37. V zmysle vyššie uvedených citácií možno konštatovať, že výrokom napadnutého rozsudku sa v
plnom rozsahu vyhovelo žalobnému návrhu žalobcu. Kasačný súd dospel k záveru, že bol objektívne
preukázaný plný úspech žalobcu v správnom súdnom konaní. Na základe tejto skutočnosti a podľa §

167 ods. 1 SSP mu prináleží právo na plnú náhradu trov konania.
38. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že úspech žalobcu v konaní bol založený “len“ na zmene
právnej úpravy, a nie ako dôsledok žalobcom uplatnenej argumentácie, či nesprávneho právneho
posúdenia skutkového stavu v rozhodnutí žalovaného. Sťažovateľ sa domnieva, že zmena právnej
úpravy, ako jediný dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutí, predstavuje okolnosť hodnú osobitného zreteľa

v zmysle § 167 ods. 3 písm. a/ SSP.

39. V zmysle ustálenej judikatúry sa v sporovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne môže súd úspešnému účastníkovi nepriznať
náhradu trov konania. Môže tak postupovať podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP v prípadoch, keď sú
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. (pozri napr.
Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 469/2013, Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/67/2010, sp. zn. 5MCdo/24/2011 alebo sp. zn. 2MCdo 17/2009).

40. Z vyššie uvedeného, ako aj zo samotného znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že aplikácia §
167 ods. 3 písm. a/ SSP negatívne dopadá na účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu
trov konania, preto je predmetné ustanovenie aplikovateľné len výnimočne. Uvedené ustanovenie má
zmierniť prípadnú neprimeranú tvrdosť pri aplikácii zásady úspechu vo veci a umožniť súdu prihliadnuť

na zvláštnosti konkrétneho prípadu.

41. Kasačný súd preto uvádza, § 167 ods. 1 SSP predstavuje všeobecné pravidlo, ktoré sa uplatňuje
vždy, keď účastník konania dosiahne úspech. Naopak, aplikácia § 167 ods. 3 SSP, predstavuje výnimku
z tohto pravidla a prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch. Zákon dôvody hodné

osobitného zreteľa explicitne ani exemplifikatívne neuvádza, preto ich obsah a rozsah vyplýva len z
konkrétnych okolností veci, ktoré musia byť zhodnotené osobitne v každom jednom prípade.

42. Na dôvažok k vyššie uvedenému uvádza kasačný súd, rovnako ako aj sťažovateľ odbornú literatúru
k ustanoveniu § 167 ods. 3 SSP, ktorá uvádza: „Uplatnenie tejto konštrukcie prichádza do úvahy len

výnimočne, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne.
Dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie práva na náhradu trov úspešnému žalobcovi musia
existovať najmä v okolnostiach prípadu, ktoré môžu mať inú kvalitu ako v sporovom konaní...“

48. Kasačný súd ďalej uvádza, pokiaľ by bola samotná zmena právnej úpravy, vyplývajúca z rozhodnutia

zákonodarcu, považovaná za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 167 ods. 3 písm. a/ SSP, došlo
by k popretiu účelu tohto ustanovenia. Uvedené ustanovenie má predstavovať výnimku z pravidla, a teda
umožniť nepriznanie náhrady trov výnimočne, v prípadoch, keď konkrétne okolnosti alebo správanie
účastníkov odôvodňujú odchýlenie sa od zásady úspechu vo veci podľa § 167 ods. 1 SSP.

49. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje, že pri uplatňovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa je
potrebné prihliadať na okolnosti, ktoré viedli k uplatnenému nároku na súde, ako aj postoj účastníkov
konania (pozri Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25.2.2009). Uvedené
preto vylučuje, aby bola zmena právnej úpravy, ako všeobecný dôsledok výkonu zákonodarnej moci,
považovaná za individuálnu a výnimočnú okolnosť prípadu.

50. Kasačný súd zároveň prihliadal na ustálenú rozhodovaciu prax, rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 5.11.2019, publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2/2021, podľa ktorého:

„Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte

uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak
následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý
namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom,je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto
zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“

51. Citovaný rozsudok sa týkal obdobnej situácie, keď došlo k zmene právnej úpravy priaznivejšej pre
žalobcu vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Krajský súd v danej veci nezohľadnil zmenu právnej úpravy,
ktorá bola pre žalobcu priaznivejšia a bola v žalobe explicitne namietaná. Kasačný súd tak v uvedenej
veci, rovnako ako správny súd v napadnutom rozsudku, zrušil rozhodnutia správnych orgánov a priznal
žalobcovi ako úspešnej strane náhradu trov konania. Na základe uvedeného kasačný súd považuje

rozsudok sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 5.11.2019 za plne aplikovateľný na posudzovanú vec, keďže
skutkový aj právny základ sú zhodné.

52. Kasačný súd uzatvára, že dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP je
potrebné vykladať reštriktívne, keďže ide o výnimku zo všeobecného pravidla o náhrade trov konania
podľa § 167 ods. 1 SSP. Uvedené ustanovenie má slúžiť len pre prípady, v ktorých existujú skutočne

výnimočné okolnosti odôvodňujúce odklon od zásady úspechu v konaní. Z toho dôvodu nie je možné
automaticky aplikovať všetky rozhodnutia súdov, ktoré sa týkajú obdobnej právnej problematiky, bez
individuálneho posúdenia skutkových a právnych okolností konkrétneho prípadu. Každé rozhodnutie
o trovách musí vychádzať z posúdenia konkrétneho priebehu a procesného postavenia účastníkov
konania.

53. Z uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, že samotná zmena právnej normy ako prejav výkonu
zákonodarnej moci nie je okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, a to ani v prípadoch, keď na ňu súd
prihliadne ex offo v prospech účastníka. Takéto prihliadnutie vyplýva z princípu legality, nie však z
individuálnych okolností prípadu v zmysle § 167 ods. 3 písm. a/ SSP. Z uvedených dôvodov kasačný

súd zotrváva v judikatúrnej línii rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019
zo dňa 5.11.2019 a v jej intenciách kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamieta.“

50. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd v zhode s právnym názorom Najvyššieho správneho
súdu SR vysloveným v citovanom rozsudku tej mienky, že okolnosti prejednávanej veci odôvodňujú

postup správneho súdu, ktorý žalobcovi z dôvodu úspechu vo veci priznal úplnú náhradu trov konania.

51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

BA-2S/203/2021

BA-2S/16/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Vkonaníokasačnejsťažnostimusíbyťsťažovateľaleboopomenutýsťažovateľvzmysle §449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.