Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Judgement was issued on Friday, September 12, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 20Sas/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100170
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100170.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die v právnej veci: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie
peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2,
043 32 Košice, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/1132 zo dňa 05.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, ako aj rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2023/102200-3 zo dňa 17.08.2023

a v e c v r a c i a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa
05.03.2024 sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/
US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/1132 zo dňa 05.01.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“),

zrušenia rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej aj ako „Úrad práce“) PO2/
OPPnKŤZPaPP/SOC/2023/102200-3 zo dňa 17.08.2023 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“)
a priznania plnej náhrady trov konania.

II. Administratívne konanie

2. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 05.04.2023 požiadala o poskytnutie príspevku na opatrovanie svojej

dcéry. Úrad práce prvostupňovým rozhodnutím žalobkyni nepriznal príspevok na opatrovanie jej
dcéry, čo odôvodnil s odkazom na komplexný posudok zo dňa 11.08.2023, podľa ktorého je dcéra
žalobkyne ako posudzovaná osoba fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej aj ako
„ŤZP“), nie je však odkázaná na opatrovanie. Podľa záverov komplexného posudku posudzovaná
osoba nemá obmedzenú schopnosť sebaobsluhy a nálezy, ktoré boli doložené pri podaní žiadosti
nepodmieňujú odkázanosť posudzovanej osoby na celodennú starostlivosť a opateru inou fyzickou
osobou. Odkázanosť posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodnotení Barthelovej indexu

dosahuje stupeň I (počet bodov 105) podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o sociálnych službách“) , a tak v súlade s § 14 ods. 4
zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia ao zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ŤZP“) posudzovaná osoba nie je odkázaná na opatrovanie.

3. Žalobkyňa podala voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom poukázala na rozpor
záverov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí s predloženými lekárskymi správami a nálezmi, bez
predvolania posudzovanej na objektívne posúdenie jej zdravotného stavu. Žalobkyňa namietala, že
závery uvedené v komplexnom posudku, nevychádzajú z nálezu detskej psychiatričky MUDr. Zuzany
Sekelskej, v ktorom je uvedené, že posudzovaná má epilepsiu a diagnózu PAS – Aspergerov syndróm

s poruchou aktivity a pozornosti s nepredvídateľným správaním, agresivitou a bez sociálnych zručností.
Zároveň žalobkyňa poukázala na nesúlad záverov prvostupňového rozhodnutia, v ktorom neboli
zohľadnené závery lekárskej správy psychologičky, podľa ktorej posudzovaná potrebuje absolútnu
pomoc v oblasti hygieny, pri bežných činnostiach potrebuje neustály dohľad (napríklad dohľad nad
užívaním liekov, pri umývaní zubov, tváre vlasov aj tela, česaní vlasov, výbere vhodného oblečenia
podľa počasia a. i.), posudzovaná je dezorientovaná, emočne nezrelá a hypersenzitívna. Žalobkyňa

nesúhlasila so záverom prvostupňového rozhodnutia, že posudzovaná nie je odkázaná na opatrovanie
a navrhla, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na
nové prejednanie, alternatívne vo veci sám rozhodol tak, že žalobkyni prizná peňažný príspevok na
opatrovanie posudzovanej osoby.

4. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobkyne
zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí úvodom
v krátkosti zhrnul skutkový stav a dôvody prvostupňového rozhodnutia. Ďalej uviedol, že sociálna
posudková činnosť bola vykonaná na ústredí dňa 14.11.2023 za osobnej účasti posudzovanej osoby a
žalobkyne.Bolozistené,žeposudzovanáosobabývavbytovomdomesostarýmirodičmi,sožalobkyňou

a so sestrou. Navštevuje druhý ročník Spojenej školy Pavla Sabadoša v Prešove s denným vyučovaním
(strednáškola).Žalobkyňavrámcisociálnejposudkovejčinnostiuviedla,žeposudzovanáosobaväčšinu
úkonov sebaobsluhy zvláda samostatne, ale musí na ňu dohliadať, či konzumuje správnu stravu (kvôli
bezlepkovej diéte a intolerancii na mliečne bielkoviny). Musí ju kontrolovať pri sprchovaní, či sa poriadne
osprchuje (neodhadne množstvo sprchového gélu, šampónu), či sa dobre poutiera. Ďalej uviedla, že

musí dohliadať, či posudzovaná osoba sa správne učeše, či má čisté oblečenie, či sa vhodne oblieka
(primerane počasiu), tiež musí dohliadať na jej liečebný režim. Pomoc vyžaduje pri strihaní nechtov,
pri úkonoch vyprázdňovania je samostatná, najesť a napiť sa vie sama, nenáročné jedlo si prichystá
sama. V odvolacom konaní vydal posudkový lekár dňa 12.12.2023 lekársky posudok a následne dňa
18.12.2023 bol vydaný komplexný posudok, v ktorom miera funkčnej poruchy posudzovanej osoby bola

stanovená na 90% s preklasifikovaním najzávažnejšieho zdravotného postihnutia podľa časti IV. 1. d)
prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP pre poruchy psychického vývoja
detí – Aspergerov syndróm, ktorému zodpovedá percentuálne rozmedzie miery funkčnej poruchy 90%
- 100%. Miera funkčnej poruchy (ďalej aj ako „MFP“) posudzovanej osoby bola zhodnotená na dolnej
hranici 90 %, z dôvodu, že Aspergerov syndróm jej bol potvrdený skoro v dospelom veku. Posudzovaná

osoba sa považuje za fyzickú osobu s ŤZP, je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia
zdravotného stavu nebol stanovený. Posudzovaná osoba sa lieči aj pre epilepsiu, ľahkú poruchu, štyri
roky bez epi záchvatov (hodnotená podľa časti V.6.A.a.) s MFP 20%.

5. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z lekárskeho posudku ústredia vyplynulo,

že posudzovaná osoba je sledovaná a liečená pre pervazívne poruchy vývoja detí, v neskoršom
veku jej bol diagnostikovaný a Aspergerov syndróm, preto posudkový lekár ústredia zmenil MFP na
90% - Aspergerov syndróm bol potvrdený až v dospelosti. S posudzovanou osobou je narušená
komunikácia, sociálna interakcia, badateľné stereotypie, rituály, afektívne rapty, trvanie na nemennosti,
sťažená je adaptácia a intolerancia prepravy v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy osôb pre

jej nevypočítateľné správanie (napr. odišla viackrát z domu bez kontaktovania rodiny). Posudzovaná
osoba nevie vyhodnotiť situácie a primerane sa rozhodnúť, je sociálne naivná a nevie odhadnúť, čo je
vhodné a čo nie. V jej správaní sú afektívne prejavy, pri ktorých sa vyhráža žalobkyni a starým rodičom
vraždou, prípadne svojou samovraždou. Nevie si uvedomiť, že si má dávať pozor na svoje veci, veľakrát
si nevšimne, že si niečo pošpinila alebo zničila, alebo oblečenie si postrihá, pofarbí, maľuje a píše po

stenách bytu, po nábytku, nedá sa to ustrážiť. Orientácia posudzovanej osoby je správna, poloha je
aktívna, postoj a chôdza bipedálna. Poruchy kontinencie neboli dokladované.6. V ďalšom texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa prílohy č. 3
Zákona o sociálnych službách boli pre účely posúdenia odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc
inej osoby boli jednotlivé činnosti vzhľadom na odborné nálezy a sociálny prieskum bodovo ohodnotené

nasledovne: 1. stravovanie a pitný režim, 2. vyprázdňovanie močového mechúra, 3. vyprázdňovanie
hrubého čreva, 4. osobná hygiena, 5. celkový kúpeľ, 6. obliekanie a vyzliekanie, 7. zmena polohy,
sedenie a státie, 8. pohyb po schodoch a 9. pohyb po rovine – všetky činnosti po 10 bodov. Činnosti 10.
orientácia v prostredí – 5 bodov, 11. dodržiavanie liečebného režimu - 0 bodov a 12. potreba dohľadu
– 5 bodov, vzhľadom na to, že pri úkonoch stravovania a pitného režimu, pri osobnej hygiene a pri

dodržiavaní liečebného režimu je potrebný dohľad. Žalovaný súhrnne uviedol, že posudzovaná osoba v
oblasti mobility a orientácie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri niektorých úkonoch orientácie
v prostredí. Dohľad v tejto oblasti nevyžaduje. V oblasti sebaobsluhy posudzovaná osoba je odkázaná
na pomoc inej fyzickej osoby pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu. Dohľad v tejto oblasti
vyžaduje pri úkonoch stravovania a pitného režimu, pri osobnej hygiene a pri dodržiavaní liečebného
režimu.Nazákladeuvedenéhoposudzovanáosobadosiahlapriposúdenístupňaodkázanostinapomoc

inej fyzickej osoby 100 bodov, čo zodpovedá stupňu II. Barthelovej indexu, teda priemerný rozsah
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby 2 až 4 hodiny denne), a preto posudzovaná osoba nie je
odkázaná na opatrovanie, keďže nedosahuje stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby V alebo
VI.

III. Konanie pred správnym súdom

7. Žalobkyňa iniciovala podaním správnej žaloby v sociálnych veciach podľa § 199 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) súdny prieskum napadnutého rozhodnutia.
Žalobkyňa ako hlavné dôvody podania správnej žaloby a potreby zrušenia napadnutého rozhodnutia

a prvostupňového rozhodnutia uviedla dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) SSP, teda
nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy. Mala tiež za to, že skutkový stav nebol zistený dostatočne a došlo tiež
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. V ďalšom texte správnej
žaloby uviedla vlastné bodové ohodnotenie, podľa ktorého by posudzovaná osoba dosiahla 40 bodov

a teda V. stupeň odkázanosti s tým, že by tak bola odkázaná na opatrovanie. Namietala rozpor
v záveroch žalovaného kedy tento jednej strane uvádza, že posudzovaná osoba je v oblasti mobility
a orientácie odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri niektorých úkonoch orientácie v prostredí, ale
na druhej strane protichodne uviedol, že dohľad v tejto oblasti nevyžaduje. Vyjadrila nesúhlas s tým, že
napriek záveru žalovaného, že posudzovaná osoba je v oblasti sebaobsluhy odkázaná na pomoc inej

fyzickej osoby, príspevok na opatrovanie nebol priznaný. V tejto súvislosti poukázala zistenia ohľadne
správania a schopností posudzovanej osoby, na základe ktorých mal byť príspevok na opatrovanie
podľažalobkynepriznaný.ŽalobkyňanamietalatiežzáveryohľadnepotvrdeniaAspergerovhosyndrómu
až v dospelosti, na základe čoho bola MFP určená na dolnej hranici. V ďalšom texte správnej žaloby
žalobkyňa priblížila svoje rodinné pomery, ako aj posudzovanej osoby a to aj vo vzťahu k celkovému

správaniu posudzovanej osoby a konkrétnych dopadov diagnózy posudzovanej osoby na jej bežný
život. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že vzhľadom na zdravotný stav posudzovanej osoby jej
boli v iných konaniach priznané iné príspevky na kompenzáciu ŤZP. Žalobkyňa odkazujúc na závery
rozhodnutí vyšších súdnych autorít v správnej žalobe uviedla, že pri rozhodovaní sa správny súd môže
odchýliť od zákonných ustanovení, keď si to vyžadujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom pri

opatrení je potrebné skúmať, že je opatrovanie osoby plnohodnotné, napĺňajúce účel a plný rozsah,
a že o opatrovanú osobu je náležite postarané. Na základe uvedeného označila žalobkyňa postup
žalovaného v rozpore s účelom zákona a navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v predmetnej veci rozhodnutie závisí od
splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré sú predovšetkým odbornou medicínskou otázkou, nejde
len o formálne právne posúdenie ale vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu.
Posudzovaná osoba dosiahla až 100 bodov t. j. II. stupeň odkázanosti, pričom na splnenie podmienok
odkázanosti na opatrovanie by musela dosiahnuť 44 - 0 bodov, t. j. V. alebo VI. stupeň odkázanosti

pričom uvedené bodové hodnotenie v zmysle Barthelovej indexu vykonal posudkový lekár žalovaného,
pritom bol striktne zachovaný spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej
osoby pri jednotlivých činnostiach podľa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách. Zároveň žalovaný
uviedol, že posudzovaná sa ani len nepriblížila k stupňu odkázanosti V. alebo VI. Žalovaný vo vyjadrenízdôraznil, že lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, pre ktorého
majú závery odborných lekárov len odporúčací charakter.

9. K svojmu vyjadreniu žalovaný pripojil ako prílohu stanovisko posudkovej lekárky žalovaného zo
dňa 15.04.2024, v ktorom sa posudková lekárka podľa žalovaného vecne a dostatočne zrozumiteľne
vyjadrila k predmetu konania, faktograficky odôvodnila hodnotenie zdravotného stavu posudzovanej a
v jednotlivých bodoch reagovala na žalobné námietky žalobkyne. K námietke žalobkyne, že žalovaný
neposúdil zdravotný stav posudzovanej osoby v súlade s jej zdravotnou dokumentáciou, žalovaný

uviedol, že žalobkyňa si laicky prisvojuje oprávnenie posudzovať medicínske závery vyplývajúce z
lekárskych správ a hodnotiť ich obsah, čo podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR
neprináleží ani ošetrujúcemu lekárovi. Zároveň uviedol, že informácie získané pri sociálnej posudkovej
činnosti, vrátane tvrdení posudzovanej osoby, samy osebe nepostačujú na priznanie požadovaného
peňažného príspevku. Správnu žalobu žalobkyne preto považuje za nedôvodnú, keďže je založená
iba na jej subjektívnom presvedčení o zásahu do práv bez uvedenia konkrétnych dôvodov, prečo

by odborný lekársky posudok mal byť nepreskúmateľný, nedostatočný alebo v rozpore s lekárskymi
nálezmi. K zisteniu skutkového stavu žalovaný uviedol, že vychádzal z predložených lekárskych nálezov
a posudzovaná osoba bola osobne posúdená posudkovým lekárom dňa 14.11.2023. Uviedol tiež, že
nie je oprávnený prehodnocovať závery posudkového lekára a neprináleží to ani správnemu súdu. Mal
za to, že bez ďalšieho nie je možné stotožňovať starostlivosť a opateru (napr. osoba sa síce dokáže

sama najesť, ale bez starostlivosti urobí pri tejto činnosti neporiadok), aj keby boli náročné, na jednej
strane, s odkázanosťou na túto opateru a starostlivosť, keďže pri odkázanosti na opatrovanie ide o tak
intenzívny stav, kedy odkázaná osoba nemôže a nevie existovať sama (napr. sa sama nevie vôbec
najesť) a nevie a nemôže ani koexistovať v sociálnych interakciách s inými. V súvislosti s namietaným
rozporom pri posúdení orientácie posudzovanej osoby žalovaný uviedol, že orientáciu je potrebné

chápať v dvoch rovinách, a to ako orientáciu v prostredí (v cudzom alebo známom) a ako orientáciu
v čase, priestore, a osobe, to znamená, že posudzovaná osoba má podľa posudkového lekára zníženú
orientačnú schopnosť vplyvom narušenej schopnosti komunikácie a dorozumievania sa s okolím, ale nie
jedezorientovaná.Osobou,miestomačasomjeorientovanásprávne.Žalovanýpoukázalnaskutočnosť,
že posudzovanej osobe boli navrhnuté iné príspevky na kompenzáciu ŤZP a uviedol, že podmienky na

priznanie príspevku na opatrovanie v danom prípade splnené neboli. Záverom žalovaný navrhol nariadiť
v na prejednanie veci pojednávanie a predmetnú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Písomným podaním zo dňa 16.05.2024 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila replikou žalobkyňa,
ktorá v tomto svojom písomnom podaní opätovne namietala nezákonný postup pri posúdení závažnosti

následkov zdravotných postihnutí jej dcéry, zistenie skutočného stavu veci a skutočnosť, že v obdobných
prípadoch pri rovnakých diagnózach je príspevok na opatrovanie priznávaný. Mala za to, že závery
z lekárskych nálezov neboli adekvátne vyhodnotené a citovala z niektorých týchto nálezov. Uviedla,
že posúdenie MFP pri pervazívnej vývinovej poruche je obzvlášť náročné a poukázala na základné
informácie o tejto diagnóze, resp. akým spôsobom zasahuje do funkčnosti jednotlivca. V ďalšom

texte uviedla vlastné skúsenosti a svoj pohľad na zvládanie jednotlivých činností posudzovanej
osoby podľa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách a jednotlivým oblastiam priradila vlastné
bodové hodnotenie. Záverom uviedla, že zo strany žalovaného neboli dodržané zásady správneho
konania. Ako prílohu uvedeného písomného podania žalobkyňa predložila kópie lekárskych nálezov
z psychologickej ambulancie (21.11.2023, 02.01.2023), pediatrickej neurológie (13.02.2023), detského

psychiatra (02.04.2024, 25.01.2023, 25.04.2024) a klinického psychológa (18.10.2013).

11. Po výzve správneho súdu sa k replike žalobkyne vyjadril žalovaný duplikou zo dňa 12.06.2024,
v ktorej uviedol, že na dodatočne predložené lekárske nálezy datované po vydaní napadnutého
rozhodnutia nie je možné prihliadať, keďže objektívne nemohli byť zohľadnené.

12. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP správny súd nariadil na prejednanie
veci pojednávanie na 03.09.2025 o 10:00 hod., na ktoré boli riadne predvolaní žalovaný ako aj
žalobkyňa. Pojednávania v uvedený deň sa zúčastnila zástupkyňa žalovaného a žalobkyňa. Deň pred
pojednávaním, dňa 02.09.2025 žalobkyňa správnemu súdu doručila kópie:

- rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 11.11.2024,
- odborný posudok o invalidite zo dňa 23.10.2024,
- lekárska správa z neurológie zo dňa 03.03.2025,
- lekárske správy z psychiatrie (03.12.2024, 27.03.2025 a 30.06.2025),- psychologické vyšetrenie zo dňa 20.11.2024,
- správu z diagnostiky zo dňa 15.10.2024,
- záznamy zo školy o incidentoch zo dňa 21.05.205, z pohovoru zo dňa 22.05.2025, zhrnutie záverov

školy zo dňa 26.05.2025 a pokarhanie riaditeľom školy za závažné porušenie školského poriadku zo
dňa 24.06.2025.

13. Na pojednávaní dňa 03.09.2025 žalobkyňa uviedla, že správnu žalobu podala najmä z dôvodu,
že nesúhlasila s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že Aspergerov syndróm bol jej dcére

diagnostikovanýtesnepreddovŕšenímdospelosti.Následneopísalapriebehapríčiny,kvôliktorýmpodľa
nej došlo k diagnostikovaniu uvedenej choroby u jej dcéry až vo veku 16 rokov. Žalobkyňa pokračovala
tým, že iným ich žiadostiam o poskytnutie peňažného príspevku napr. na motorové vozidlo bolo
vyhovené, v čom žalobkyňa videla rozpor v rozhodovaní úradu v porovnaní s nepriznaním peňažného
príspevkunaopatrovanie.Uviedlažedcéreakoposudzovanejosobesarelatívnerýchlozmenilstavkedy
jej rapídne kleslo IQ. Podľa žalobkyne dcéra síce bežné úkony fyzicky zvládnuť dokáže, avšak mentálne

je na úrovni 3-ročného dieťaťa, je nesamostatná ,a vyžaduje si k tomu zodpovedajúcu starostlivosť a
pomoc pri všetkých bežných úkonoch od prípravy jedla, osobnej hygieny, odievania atď.

14.Zástupkyňažalovanéhonapojednávanízotrvalanazáverochznapadnutéhorozhodnutiaavyjadrení
a doručených správnemu súdu. Mala za to, že lekársky posudok bol vydaný na základe predložených

lekárskych nálezov, kde práve tie úkony, ktoré boli spomenuté žalobkyňou, čo sa týka orientácie
posudzovanej v prostredí, stravovania, osobnej hygieny, boli v lekárskom posudku zohľadnené práve
zníženým bodovým hodnotením Barthelovej indexu, kde okrem toho bol určený dohľad pri činnostiach,
ktorými sú stravovanie, osobná hygiena, dodržiavanie liečebného režimu. Posudzovaná má vydaný
preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom, čiže jednotlivé úkony, čo sa týka dohľadu a pomoci pri

orientácii v prostredí sú kompenzované práve tým sprievodcom. V danom prípade bol určený počet
bodov Barthelovej indexu 100, čo sa ani len nepribližuje k odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby,
čo sa týka opatrovania, kde je ten počet bodov najviac 40 bodov. Lekárske nálezy, ktoré boli datované
a doručené až po vydaní rozhodnutia žalovaného nebolo možné brať do úvahy nakoľko správny orgán
nemal vedomosť o týchto lekárskych nálezoch. Pokiaľ sa zdravotný stav posudzovanej osoby za čas

od podania žiadosti nejakým spôsobom zhoršil, tak ako to aj uviedla žalobkyňa, je možné podať novú
žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie, kde už budú zhodnotené aj tieto lekárske nálezy. Záverom
uviedla, že invalidita priznaná Sociálnou poisťovňou, prípadne priznanie iných príspevkov nemá vplyv
na rozhodnutie žalovaného.

15. Správny súd následne na pojednávaní postupom podľa § 116 SSP oznámil účastníkom konania, že
rozsudok v predmetnej veci bude verejne vyhlásený dňa 12.09.2025.

16. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach
(§ 199 SSP a nasl.), zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu

a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, na základe
čoho dňa 12.09.2025 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, vec vrátil Úradu práce na ďalšie konanie a žalobkyni priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

IV. Relevantná právna úprava

17. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia

Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c/, § 199 a nasl.
SSP, ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom
súdnom konaní.

18. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.19. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

20. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v

zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

21. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

22. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, tento zákon upravuje
právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom
(ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej

len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti
poskytovanej podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, sociálny dôsledok ťažkého
zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného

postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za
rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

24.Podľa§2ods.3ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP,ťažkézdravotnépostihnutie
je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

25. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekárska posudková
činnosť na účely tohto zákona je: a/ hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a
porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b/ určovanie miery funkčnej poruchy,
c/ posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku

ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d/
posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e/
posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
f/ posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g/ posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa

osobitného predpisu.

26. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekársku posudkovú
činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej
posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore

všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje
všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

27. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, pri výkone lekárskej

posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie,
na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a
psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a
psychickejschopnostifyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutímudeliťpísomnýsúhlaspodľa§40
ods. 7 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený

v prílohe č. 1. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza aj z elektronických
zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby.28. Podľa § 11 ods. 11 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, výsledkom lekárskej
posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide
o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu,
ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, sociálna posudková
činnosťsavykonáva,akjefyzickáosobaposúdenáakofyzickáosobasťažkýmzdravotnýmpostihnutím.

30. Podľa § 13 ods. 5 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s ťažkým
zdravotnýmpostihnutímjeodkázanánapomocinejfyzickejosobynaúčelytohtozákona,akjeodkázaná
na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 13 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, výsledkom

sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh
kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

32. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s ťažkým
zdravotnýmpostihnutímjeodkázanánapomocinejfyzickejosobynaúčelytohtozákona,akjeodkázaná
na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s ťažkým

zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej
osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na základe lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán

vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b)
vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku
na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na
sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu

prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí
posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.

35.Podľa§39ods.1ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP,opatrovanienaúčelytohto
zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie

podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 39 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, účelom opatrovania
je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri
úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.

37. Podľa § 40 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, ak fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného
podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4,
možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

38.Podľa§55ods.6ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP,podkladomnarozhodnutie
o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

39. Podľa § 49 ods. 10 Zákona o sociálnych službách, odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej

fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní
odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm.
A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickejosoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí
na základe celkového počtu bodov.

40. Podľa § 49 ods. 12 Zákona o sociálnych službách, ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0
bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až
jedenásteho bodu sa neprihliada.

V. Právne závery správneho súdu

41. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP možno
fyzickej osobe podľa § 40 ods. 3 a 4, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie, a to
po splnení niekoľkých podmienok. Musí ísť o osobné opatrovanie opatrujúcou osobou, opatrovanou
osobou musí byť fyzická osoba s ŤZP, ktorá zároveň dovŕšila šesť rokov veku a táto osoba musí byť

podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 na opatrovanie odkázaná.

42. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP je fyzická osoba s ŤZP
odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa
osobitného predpisu, ktorým je Zákon o sociálnych službách, konkrétne ustanovenia § 49 ods. 10 a 12,

vrátane prílohy č. 3, v ktorej je upravený spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc
inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach. V časti A uvedenej prílohy je upravených 12 činností
rozdelených na jednotlivé úkony a spôsob ich bodovania, kedy sa podľa schopností posudzovanej osoby
vykonať jednotlivé úkony určí bodové hodnotenie činnosti s možnosťou 10, bodov, 5 bodov a 0 bodov.
V časti B je následne tabuľka upravujúca spôsob zaradenia do stupňa odkázanosti fyzickej osoby na

pomoc inej fyzickej osoby na základe dosiahnutých bodov a určenie rozsahu odkázanosti s tým, že na
určenie V. stupňa odkázanosti je potrebných 25 až 44 bodov a na určenie VI. stupňa odkázanosti je
potrebných0až24bodov.Podľa§49ods.10Zákonaosociálnychslužbáchsadosiahnutébodyvprvom
až dvanástom bode uvedenej prílohy sčítajú, stupeň odkázanosti sa tak určí na základe celkového počtu
bodov. Podľa § 49 ods. 12 Zákona o sociálnych službách však zároveň platí, že ak fyzická osoba pri

posudzovaní odkázanosti podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu (potreba dohľadu) dosiahne 0
bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na ostatné body sa neprihliada.

43. V rámci posudkovej činnosti vykonanej v predmetnom konaní bol ustálený počet bodov podľa prílohy
č. 3 Zákona o sociálnych službách u posudzovanej osoby na 100, čo zodpovedá II. stupňu odkázanosti,

a v bode 12 (Potreba dohľadu) bol počet bodov ustálený na 5, na základe čoho s ohľadom na ust. §
14 ods. 4 v spojení s § 49 ods. 12 Zákona o sociálnych službách nebola konštatovaná odkázanosť
posudzovanej osoby na opatrovanie a teda príspevok na opatrovanie žalobkyni nebol priznaný.

44. S ohľadom na vyššie uvedený skutkový stav mal správny súd za to, že v predmetnej veci nebolo

sporným, že posudzovaná osoba je fyzickou osobou s ŤZP, ktorá zároveň dovŕšila šesť rokov veku,
keďže podľa záverov lekárskeho posudku ako aj komplexného posudku trpí zdravotným postihnutím s
MFP 90 % a žalobkyňa je osobou podľa § 40 ods. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ŤZP. Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávne určenie MFP, správny súd na tomto mieste uvádza, že
ak ako najzávažnejšie zdravotné postihnutie posudzovanej osoby bol podľa časti IV. 1. d) prílohy

č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP určený Aspergerov syndróm, ktorému
zodpovedá percentuálne rozmedzie MFP 90% - 100% a MFP posudzovanej osoby bola zhodnotená
na dolnej hranici 90 %, z dôvodu, že Aspergerov syndróm jej bol potvrdený skoro v dospelom veku,
uvedené zdôvodnenie vyhodnotil správny súd ako dostačujúce, najmä v situácii, ak pri rozmedzí
MFP 90% - 100%, stanovenie presnej MFP nemá v konečnom dôsledku vplyv na záver o tom, že

posudzovaná osoba sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe
uvedeného správny súd vyhodnotil túto žalobnú argumentáciu žalobkyne ako nedôvodnú. Rovnako ako
nedôvodnú vyhodnotil správny súd žalobnú argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k protichodným záverom
ohľadne orientácie posudzovanej osoby, čo žalovaný vysvetlil vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, na
ktorésprávnysúdvtejtosúvislostivplnejmiereodkazujeaktoréjezachytenévbodeč.9tohtorozsudku.

45. Správny súd tiež neidentifikoval pochybenia, či porušenie zákona zo strany žalovaného a Úradu
práce vo vzťahu k náležitému zisteniu skutkového stavu, podstatnému porušenie ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, či nesprávnemu právnemu posúdeniu, keďže toto vychádzalo zo záverovposudkov, ktoré však, ako je uvedené nižšie v texte tohto rozhodnutia, vykazovali obsahové nedostatky,
ktoré v konečnom dôsledku mohli ovplyvniť aj konečné právne posúdenie. Rovnako tak správny
súd nevidel pochybenie žalovaného, ak nezohľadnil závery lekárskych nálezov, či iných dokumentov

datovaných po vydaní napadnutého rozhodnutia, keďže tieto objektívne nemohol zohľadniť.

46. Podstatou žalobnej argumentácie žalobkyne bol však primárne nesúhlas so závermi komplexného
posudku o tom, že posudzovaná osoba nie je odkázaná na opatrovanie. Spornou teda zostala otázka, či
zdravotný stav posudzovanej osoby, čo do ustálenia stupňa odkázanosti podľa § 49 ods. 10 a 12 Zákona

o sociálnych službách vrátane jeho prílohy č. 3 v spojení s § 14 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ŤZP odôvodňuje odkázanosť v takom stupni, ktorý by zakladal splnenie podmienok pre
priznanie peňažného príspevku na opatrovanie.

47. Na tomto mieste považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že v zmysle § 55 ods. 6 Zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na

opatrovanie predstavuje komplexný posudok. Zároveň na účely konania a rozhodovania o tomto
type peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, podklad pre vydanie
komplexného posudku predstavuje lekársky posudok vypracovaný príslušným posudkovým lekárom
(§ 11 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP) a posudkový záver ako výsledok
sociálnej posudkovej činnosti vykonanej sociálnym pracovníkom príslušného orgánu (§ 13 Zákona o

peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP). Príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie
zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, je
úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým
lekárom (§ 10 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP). Je potrebné zdôrazniť, že
v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru,
ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu. Môže len rovnako
ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť
ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o
konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu, v danom prípade na peňažný príspevok na opatrovanie.

Lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy
ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených
záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým
záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán, či súd takýto
posudok nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej

stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti
a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

48. V predmetnej veci dcéra žalobkyne ako posudzovaná osoba získala 100 bodov, čo ju zaradilo do

stupňa odkázanosti II. s tým, že bola zohľadnená potreba pomoci pri niektorých úkonoch orientácie
v prostredí s tým, že sa v tomto prípade nevyžaduje dohľad a potreba pomoci pri väčšine úkonov pri
dodržiavaní liečebného režimu. Zároveň bola konštatovaná potreba dohľadu pri úkonoch stravovania
a pitného režimu, pri osobnej hygiene a pri dodržiavaní liečebného režimu. Ako však už bolo uvedené,
podľa § 49 ods. 12 Zákona o sociálnych službách, stupeň odkázanosti VI dosahuje aj osoba, ktorá

dosiahne 0 bodov pri potrebe dohľadu. Potreba dohľadu sa hodnotí pri jednotlivých činnostiach podľa
prvého až jedenásteho bodu, pričom zároveň platí, že fyzickej osobe patrí 0 bodov, ak je odkázaná na
dohľad pri väčšine (najmenej šesť) činností, 5 bodov, ak je odkázaná na dohľad počas dňa minimálne
pri troch činnostiach, a 10 bodov fyzickej osobe, ktorá nie je odkázaná na dohľad pri žiadnej z činností.
Dcére žalobkyne bolo v tomto bode priradených 5 bodov, keďže podľa záverov komplexného posudku

je tu potreba potrebu dohľadu pri troch činnostiach (stravovanie a pitný režim, osobná hygiena a
dodržiavanie liečebného režimu). Ďalej však nebolo zrejmé aké skutočnosti boli pri ustálení tohto záveru
vzaté do úvahy, a to najmä vo vzťahu napr. k záverom v náleze klinickej psychologičky Mgr. Ľudmily
Bišovej zo dňa 21.11.2023 (Psychologická ambulancia, PhDr. Martin Čižmárik, PhD.), ktorá uviedla, že
posudzovaná osoba je nesamostatná v sebaobsluhe, sociálne neobratná, trpí výraznými afektívnymi

raptami, nediskriminuje nebezpečenstvo a je nutný neustály dohľad a kontrola dospelej osoby. V ďalších
lekárskych nálezoch sú popisované schopnosti posudzovanej osoby a rôzne jej konanie, ktoré naprieč
administratívnym konaním, ale aj j v rámci správneho súdneho konania opisovala žalobkyňa a žalovaný
ich žiadnym spôsobom nevyhodnotil vo vzťahu určeniu potreby dohľadu pri jednotlivých činnostiach.Z komplexného posudku, ani z napadnutého rozhodnutia nebolo možné zistiť, akým spôsobom sa
žalovaný vyrovnal s vyššie uvedenými skutočnosťami.

49. V danom prípade bolo teda nepochybné, že posudzovaná osoba je osoba s ŤZP. Správny súd má
za to, že osoby ŤZP možno primárne rozdeliť do dvoch skupín, a to na osoby s telesným postihnutím
a osoby so zmyslovým postihnutím. Nie je samozrejme vylúčené, že osoba s ŤPZ je postihnutá tak
telesne, ako aj zmyslovo. Uvedené je významné z hľadiska vyhodnotenia schopností posudzovanej
osoby s ŤZP zvládnuť jednotlivé činnosti v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3 s pomocou, či bez pomoci inej

fyzickej osoby a následne z hľadiska vyhodnotenia potreby dohľadu pri jednotlivých činnostiach. Je
prirodzené, že posudzovaná osoba s ŤZP zmyslového charakteru môže byť fyzicky schopná zvládnuť
každú z týchto činností bez pomoci a dosiahnuť za každý z bodov 1 až 11, hodnotenie 10 bodov, avšak
v takom prípade je osobitne významným podrobné vyhodnotenie bodu 12, teda potreby dohľadu pri
jednotlivých činnostiach, keďže s ohľadom na § 49 ods. 12 Zákona o sociálnych službách, ak fyzická
osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm.

A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy
č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada. Správny súd má za to, že úrad by
mal za účelom naplnenia požiadavky zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti svojich rozhodnutí vo svojich
rozhodnutiach náležite vysvetliť rozdiel medzi pomocou a dohľadom, pretože napr. osoba s ŤZP môže
byť plnohodnotne fyzicky schopná vykonať osobnú hygienu, či celkový kúpeľ, avšak bez dohľadu inej

fyzickej osoby, by k týmto činnostiam v dôsledku svojho zmyslového postihnutia pristúpila len vo veľmi
obmedzenej miere, prípadne aj nikdy.

50. Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, prvostupňové rozhodnutie,
ani posudky, z ktorých vychádzali, neboli schopné ozrejmiť, ako sa orgány verejnej správy vyrovnali

s potrebou dohľadu pri jednotlivých činnostiach posudzovanej osoby v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3, inak
povedané, akým spôsobom došlo k vyhodnoteniu odkázanosti posudzovanej osoby v zmysle § 49 ods.
12 Zákona o sociálnych službách. Z tohto pohľadu žalovaný , ako aj Úrad práce zaťažili nimi vydané
rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti, ktorej dôsledkom je zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP, ako aj prvostupňového rozhodnutia Úradu práce podľa § 191 ods. 3 písm.

a) SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

51. V ďalšom konaní bude úlohou Úradu práce vzhľadom na viazanosť právnym názorom správneho
súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, opätovne posúdiť žiadosť žalobkyne a postupovať pri tom
v intenciách úvah a záverov správneho súdu uvedených v tomto rozsudku, to znamená najmä vyhodnotiť

a odôvodniť potrebu dohľadu a s ohľadom na zistené závery následne nanovo vyhodnotiť splnenie
podmienok poskytnutia príspevku na opatrovanie v predmetnej veci žalobkyne.

52. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobkyne v konaní rozhodol v
súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP
neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.