Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124013647
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124013647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov

JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M na verejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 16. septembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a prokurátorky proti rozsudku Mestského
súdu Košice zo dňa 07.04.2025 sp. zn. 6T/58/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade
škody poškodenému C. D..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkazuje poškodeného C. D. nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., E. XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 07. apríla 2025 sp. zn. 6T/58/2024 obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v D., trvale bytom F. G., D. XXX/X, uznal vinným zo skutku právne kvalifikovaného ako

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

v Košiciach dňa 26.09.2023 v čase okolo 22:20 hod. na ulici Ázijská trieda v areáli samoobslužnej
autoumyvárne Mobydick odsledujúc osoby mužského pohlavia nachádzajúce sa pri mincovníku
autoumyvárne Mobydick vystrelil z legálne držanej strelnej zbrane Glock model 45 kaliber 9 mm,
výrobného čísla BKYK779, čím zasiahol poškodeného C. D. na pravej dolnej končatine v hornej
vonkajšej (laterálnej) strane pravého stehna v hornej tretine s okrúhlym vstrelom veľkosti cca 1 cm

a priestrelom stehna, kde na vnútornej strane pravého stehna pri semenníkoch v koži bol prítomný
projektil, čím mu spôsobil trieštivú otvorenú zlomeninu horného konca pravého stehna pod chocholmi
s posunom s prítomnými fragmentmi v mäkkých častiach horného stehna, čím poškodený C. D. utrpel
ťažký úraz s dobou liečenia v trvaní do 6 mesiacov, v dôsledku ktorého došlo u poškodeného k sťaženiu
obvyklého spôsobu života v trvaní od 26.09.2023 do 02.11.2023, t.j. 38 dní, v dôsledku nevyhnutnej
hospitalizácie v nemocničnom zariadení, kde bol obmedzený v pohybe z dôvodu ležania na lôžku s
bolesťami veľkej intenzity hlavne v prvom týždni, nutnosti podrobenia sa opakovaným 9 operáciám,

odkázanosti na pomoc inej osoby zdravotníkov a podrobeniu sa medikamentóznej liečbe.

Súd mu za to uložil podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona,
§ 38 odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 300,- EUR (tristo eur).Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch)
mesiacov.

Podľa § 60 odsek 1 písmena a/ Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci strelnej zbrane Glock
model 45, kaliber 9 mm Luger (9x19), výrobného čísla BKYK779 so zásobníkom, čiernym látkovým
puzdrom na zbraň a svietidlom zn. Olight, model PL-Mini 2 Walkyrie, výrobné číslo K42410078.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť
nahradiť poškodenému C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXX škodu vo výške 5.086,- EUR
(päťtisíchosemdesiatšesť eur).

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť
nahradiť poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01

Bratislava, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 10.891,36 EUR (desaťtisícosemstodeväťdesiatjeden eur
tridsaťšesť centov).

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, prokurátorka aj obžalovaný podali odvolanie.

Prokurátorka v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné.

Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. 6T/58/2024 zo dňa 07.04.2025, po tom ako obžalovaného
A. B. uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

uložil obžalovanému A. B. za spáchaný skutok okrem iného trestu aj peňažný trest vo výške 300,- € s
náhradným trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov. Takéto uloženie alternatívneho peňažného
trestu na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby nie je možné vzhľadom na charakter
spáchanej trestnej činnosti považovať za dostačujúce a je v priamom rozpore s účelom trestu.

Pri určovaní výšky ukladaného peňažného trestu musí súd prihliadať v prvom rade na druh a charakter
spáchaného trestného činu, okolnosti jeho spáchania, následok, zavinenie, pohnútku, na osobu a
pomery páchateľa, a ďalšie, a teda súd pri určovaní výšky peňažného trestu postupuje v súlade so
základnými zásadami pre ukladanie trestov podľa znenia § 34 Trestného zákona.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, obžalovanému A. B. bol uložený peňažný
trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s poukazom na výrok, ktorým ho súd
zaviazal k povinnosti nahradiť škodu poškodeným vo výške spolu 15977,36 €, čo predstavuje ďalší
zásah do jeho majetkovej sféry. Pričom výška peňažného trestu bola primerane upravená tak, aby
v súhrne so zaviazaním na náhradu škody nebola pre obžalovaného neprimerane zaťažujúca, ale

naplnila aj preventívno-represívny účel trestu. Z uvedeného vyplýva, že súd prispôsobil výšku uloženého
peňažného trestu výške náhrady škody, čo je však v rozpore so samotným účelom trestu, ktorý sa má
jeho uložením dosiahnuť. Ak mal súd za to, že peňažný trest vo vyššej výmere, ktorý by bol v súlade s
účelom trestu a ktorý by bol primeraný a spravodlivý vzhliadnuc k charakteru spáchanej trestnej činnosti
obžalovaného, by nebol schopný obžalovaný vzhľadom na výšku náhrady škody zaplatiť, nemal mu súd

uložiť tento druh trestu, ale mal pristúpiť k uloženiu iného trestu, podmienečného trestu odňatia slobody,
eventuálne iného alternatívneho trestu.

Zároveň je potrebné uviesť, že náhrada škody nie je vo všeobecnosti „trestom" pre obžalovaného, ako
to súd nesprávne poníma, je to zákonný následok

protiprávneho konania obžalovaného, ktorý obžalovaný musí znášať z dôvodu jeho protiprávneho
konania, ktorým spôsobil inému škodu, resp. ujmu na zdraví.
Kategóriu náhrady škody a trestu nie je možné spájať. Aj Trestný zákon pre prípad, že by uložením
peňažného trestu mohla byt' zmarená možnost' náhrady škody spôsobenej trestným činom, vylučuje
uloženie tohto druhu trestu.

Súčasné znenie § 34 ods. 1 Trestného zákona za hlavný účel trestnoprávneho postihu považuje v prvom
rade ochranu spoločnosti pred páchateľom, v druhom rade nápravu páchateľa a nakoniec preventívnu
funkciu trestu, teda odradenie iných od páchania trestnej činnosti. Súd de facto týmto rozsudkomumožňuje občanom zasiahnuť objekt trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona,
ktorýmjeochranaľudskéhozdraviainéhozasumu800,-€.Uvedenéurčiteniejevsúladespreventívnou
funkciou trestu, kde táto výška trestu by iných občanov odradila od páchania takejto trestnej činnosti,

práve naopak.

Trest má pre páchateľa predstavovať ujmu na jeho právach, má byt' pre neho citeľnou sankciou, má ho
odradiť od takéhoto konania v budúcnosti, pričom v tomto prípade nie je výška uloženého peňažného
trestu vo výške 800,- € adekvátna k charakteru a spôsobu spáchaného trestného činu. Súd pri ukladaní

výmery tohto trestu nesprávne zohľadnil všetky okolnosti prípadu, obžalovaný neprichytil páchateľov
pri trestnej činnosti náhodne, on sa na nich pripravil, dohodol sa s F. B., že v inkriminovaný deň ich
budú vyčkávať kým opäť prídu. Obžalovaný nechránil ani svoj majetok, predchádzajúce podané trestné
oznámenia za totožné krádeže sa netýkali majetku obžalovaného. Obžalovaný bol len zamestnanec
spoločnosti, na ktorej majetku dochádzalo ku škode v dôsledku predchádzajúcej trestnej činnosti. Nikto
obžalovaného nepoveril, aby takýmto spôsobom (vyčkávaním páchateľov, ozbrojený legálne držanou

zbraňou a dvoma nožmi, spolu s ďalšou dospelou osobou) chránil majetok inej osoby. Bola to len
vlastná iniciatíva obžalovaného. Aj preto je výška uloženého peňažného trestu k charakteru spáchaného
trestného činu a okolnosti, za ktorých k nemu došlo neprimeraná a nepostačujúca.

Takto uložený peňažný trest je v rozpore so zásadami ukladania trestov aj vzhľadom na následok

spáchaného trestného činu, kde poškodenému zásahom zo
strelnej zbrane do zadnej časti stehna na pravej nohe boli spôsobené zranenia v podobe otvorenej
zlomeniny horného konca pravého stehna, čím poškodený utrpel ťažký úraz s dobou liečenia do 6
mesiacov, v dôsledku čoho došlo u poškodeného k sťaženiu obvyklého spôsobu života v trvaní od 38
dní, kedy bol nútený zotrvať v nemocnici, bol obmedzený v pohybe ležaním na lôžku s bolesťami veľkej

intenzity hlavne v prvom týždni, musel sa podrobiť 9 operačným zákrokom, užívať medikamentóznu
liečbu a bol odkázaný na pomoc zdravotníkov. Takémuto závažnému narušeniu života poškodeného je
neadekvátne uloženie peňažného trestu.

Vyššieuvedenéskutočnostiodôvodňujúuloženieinéhodruhutrestuobžalovanému.Zároveňjepotrebné

súdu prvého stupňa vytknúť, že peňažný trest uložil obžalovanému bez toho, aby v konaní pred súdom
skúmal majetkové pomery obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené považuje podané odvolanie za dôvodné a navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach
podľa § 321 ods. 1 písm. b) a e) Trestného poriadku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku

Mestského súdu Košice a o treste sám rozhodol.

Odvolanie podal aj obžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol v odvolaní
nasledovné.

Rozsudok, jeho odôvodnenie a závery považuje za nesprávne, svojvoľné, účelové, nelogické, formálne,
nezrozumiteľné a arbitrárne. Rozsudok v odôvodnení neobsahuje relevantné a obhájiteľné úvahy,
ktorými sa súd riadil pri ustálení mojej viny. Nie sú v ňom uvedené také logické a nespochybniteľné
argumenty, pre ktoré by ma súd mal uznať za vinného a pre ktoré by bolo možné hodnotiť moje konanie
ako trestný čin. Argumenty obhajoby nie sú v rozsudku zohľadnené, resp. akceptované, ale na druhej

strane, nie sú ani presvedčivo vyvrátené. Pre faktickú stručnosť rozsudku, v ňom absentuje relevantná
a dostatočná analýza dôkazov, skutkového sta\m i uloženého trestu.

V prvom rade treba upriamiť pozornosť na skutočnosť, že odvolací súd musí napádaný rozsudok v celom
rozsahu zrušiť a následne ma spod obžaloby oslobodiť z dôvodu, že v rámci dokazovania na hlavnom

pojednávaní, nebol vykonaný, resp. produkovaný relevantný dôkaz, ktorý by, že moje konanie by vôbec
bolo trestným činom. Prvostupňový súd neakceptoval obhajobné námietky ohľadom existencie okolností
vylučujúcich protiprávnosť - tzv. nutnej obrany.

Pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Zlá aplikácia zákona, nesprávne ustálenie skutkového stavu a absentujúca analýza dôkazov,
nedostatočná komparácia výpovedí, či nedokonalé zhodnotenie dôkaznej situácie, sa negatívnepremietli do rozsudku voči mne a spôsobili jeho nesprávnosť, nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť,
ako aj nezákonnosť. Opis skutku uvedený v napádanom rozsudku nemá nič spoločné s reálnym
priebehom skutkového deja. Záver o jeho vine za úmyselný trestný čin, nemá oporu v realizovanom

dokazovaní. Je neakceptovateľné, ak samosudca úplne rezignuje na svoje povinnosti a v rozsudku
sa nevyrovná so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Právny názor mestského súdu
nie je správny, logický a obhájiteľný. Ani dôkazmi, ktoré vykonal a vyhodnotil samosudca výslovne
jednostranne, nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by skutok, za ktorý
ho titulný súd odsúdil, bol trestným činnom.

Samosudca Mestského súd Košice nesprávne vyhodnotil skutkový dej a nezohľadnil zrejmé logické
rozpory, ktoré boli obhajobou prezentované v rámci dokazovania. Potom sa objektívne javí ako
neobhájiteľné a nelogické, hodnotiť jeho konanie ako závadové za stavu, keď len využil zákonnú
možnosť nutnej obrany, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť. Snaha súdu, odsúdiť ho bez ohľadu
na obsah relevantných dôkazov, sa pretransformovala v plnej miere do neobjektívneho rozhodnutia.

Ani vykonané dôkazy však netvorili tzv. ucelenú reťaz dôkazov na ustálenie jeho viny. Vo veci existujú
reálne a uveriteľné argumenty a dôkazy, ktoré objektívne spochybňujú jeho vinu a navyše preukazujú, že
konanie, ktoré mu je pripisované ako trestný čin, trestným činom ani nie je. V konaní predložil fotografie z
areálu samoobslužnej autoumývarne Mobydick na Ázijskej triede v Košiciach vo zväčšenom, farebnom
a detailnom vyhotovení. Tieto dokazujú obhajobou tvrdenú skutočnosť, že na vypáčenie, resp. vlámanie

sa do pokladničiek vysávačov, bol páchateľmi vlámania použitý nástroj (pozn. železné páčidlo), ktoré
si pre tento účel so sebou na vyššie uvedené miesto doniesli páchatelia a za použitia nástrojov a
páčidla vyhrňovali pokladničky. Práve preto bol výstrel z legálne držanej zbrane, len následkom jeho
obáv k smerom ku páchateľom vlámania v momente, keď títo nereagovali na jeho výzvy, aby upustili
od nezákonného konania.

Chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení rozsudku, ako aj
skutočnosť, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, znamenali
stav, že som bol nedôvodné a nesprávne uznaný vinným, a to za súčasného porušenia mojich práv a
ustanovení zákona.

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Prokurátor v konaní neuniesol dôkazné bremeno, no takýto faktický stav sa neodzrkadlil v rozsudku. Vo

veci neboli produkované relevantné dôkazy, ktorý by boli spôsobilé založiť uznanie jeho viny tak, aby
to aspoň spĺňalo minimálne požadované podmienky, za súčasného rešpektovania jeho práv a zásad
spravodlivého procesu. Ani nesprávne vyhodnotené skutkové zistenia, ktoré boli nedôvodné a nekriticky
súdom vnesené do rozsudku, nemôžu postačovať nato, aby bol uznaný vinným v pripisovanom skutku.
Celá obžaloba je postavená na nepodložených domnienkach. Skutková veta tak ako je formulovaná v

obžalobe, nenapĺňa znaky úmyselného trestného činu ublíženia na zdraví. Je nutné opätovne vypočuť
aktérov vlámaní ku skutočnostiam, aké okolnosti ich ovplyvnili páchať opakovanú majetkovú tresnú
činnosť. Z dokazovania nevyplývalo, že by sa páchatelia majetkovej trestnej činnosti pravidelne vracali
na miesto na ulici Ázijská trieda v areáli samoobslužnej autoumývarne Mobydick. Preto nie je možno ani
osvedčiť ako potvrdený záver skutkovej vety rozsudku, ktorá bola nekriticky prevzatá z obžaloby.

Konanie, ktoré je opísané v obžalobe a následne pretransformované do skutkovej vety rozsudku,
nijakým spôsobom nevyvolal. Konal v nutnej obrane, kde odvracal priamo hroziaci útok proti záujmom
chráneným Trestným zákonom. Uvedená skupina páchateľov sa dopúšťala na mieste v areáli
samoobslužnej autoumývarky Mobydick minimálne majetkového trestného činu, pričom, vzhľadom na

neskorú večernú hodinu (v noci o 22.10 hod.), vzhľadom ku počtu páchateľov (traja opití rómovia pod
vplyvom drog), zvolil spôsob nutnej obrany, ktorý sa nemusí každému javiť na prvý pohľad ako primeraný
a oprávnený. Mal vzhľadom ku vývoju celej situácie, oprávnený strach z priamo hroziaceho a trvajúceho
útoku páchateľov. Preventívne zasiahol, lebo bolo možné predpokladať jeho napadnutie v rámci prevahy
páchateľov nad ním. Jeho konanie bolo ovplyvnene aj strachom, tiesňou a najmä počtom páchateľov.

Nikdy predtým zbraň nepoužil ani z nej v nejakej obdobnej chvíli situačne nevystrelil. V uvedenej situácii
čelil prvýkrát. V ten večer sa nechystal spáchať žiadny trestný čin, keďže je bezúhonný. Samosudca
nezohľadňoval subjektívne hľadisko, teda ako sa situácia javila mohla javiť jemu. Súd prehliadol pri
rozhodovanífaktorhrozbyútoku,miesto,časavšemožnéinédôležitéokolnosti,vzťahujúcesakosobámútočníkov. Najmä faktor čas útoku a počet páchateľov súd nijako neposudzoval, teda nevzal do úvahy
že bol ohrozovaný v nočnej dobe nebezpečnými osobami na majetku, živote a zdraví, pričom v takej
situácii nemožno žiadať takú mieru opatrnosti a obozretnosti, ako za iných okolností. V prípade nutnej

obranyneplatíanitzv.zásadasubsidiarity,čoznamená,žeobrancaniejepovinnývyužiťvšetkydostupné
prostriedky na odvrátenie útoku, ale sa môže začať brániť, prípadne brániť záujem chránený Trestným
zákonom aj bez toho, že by napr. volal najskôr políciu, pomoc a pod.

Pod záujmom chráneným Trestným zákonom sa jedná o život, zdravie, slobodu a ľudskú dôstojnosť,

majetok, práva a slobody, hospodárske záujmy a iné záujmy spoločnosti chránené Trestným zákonom.

Pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov sú zrejmé. Závery súdu
neodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie
Trestného zákona.

Skutkové zistenia napádaného rozsudku sú preto neobhájiteľne, nepravdivé, neobjektívne a nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní. Konanie opísané vo výroku rozhodnutia nikdy nemohlo objektívne
naplniť obligatórne znaky skutkovej podstaty úmyselného trestného činu ublíženia na zdraví. Po analýze
všetkých okolností a argumentov odvolania, bude musieť krajský súd vysloviť záver, že ani v rozsudku
popísaný skutok, nie je trestným činom.

Zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu, pričom
zavinenie je vybudované na zložke vedomostnej, ktorá zahŕňa vnímanie páchateľa a na zložke vôľovej,
ktorá zahŕňa predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie, teda v podstate rozhodnutie konať určitým
spôsobom so znalosťami podstaty veci. Ak páchateľ rozhodné skutočnosti nechce a ani s nimi nie je

uzrozumený, nie je tu žiadny vôľový vzťah.

Zavinenie sa pritom vzťahuje na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a
ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného činu. Úmyselné zavinenie páchateľa sa musí
vzťahovať k všetkým týmto znakom skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví a prípadne, že

sa úmysel vzťahuje len k niektorým z nich, nemôže ísť o spáchanie úmyselného trestného činu podvodu
ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 Trestného zákona.

V ustanovení § 25 ods. 1 Trestného zákona je uvedené:
„Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto

zákonom, nie je trestným činom. “

V ustanovení § 25 ods. 3 Trestného zákona je uvedené:
„Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom
rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľahnutia. “

V ustanovení § 25 ods. 4 Trestného zákona je uvedené:
Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva. že útok hrozí, nevylučuje to trestnú
zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti. “

Priamo hroziaci útok zase znamená, že záujem chránený Trestným zákonom v danom momente ešte
nie je porušovaný, ale z okolností vyplýva, že s vysokou pravdepodobnosťou bude bezprostredne
nasledovať začiatok útoku. Vo vzťahu k priamo hroziacemu útoku je nutné povedať, že útočník nemusí
hrozbu priamo vysloviť, ale postačí, ak táto vyplýva priamo z okolností prípadu. Útočník sa napríklad
nemusí priamo verbálne vyhrážať, že niečo urobí, aby som mohol konať v nutnej obrane tak, že útok

priamo hrozí, ale stačí, ak z konania útočníka evidentne vyplýva, že hrozí útok na záujem chránený
Trestným zákonom.

Útočníkov pred výstrelom vyzval, aby od konania, resp. páchania trestnej činnosti upustili, a že ak budú
pokračovať, tak sa bude brániť. Až po tom ako výzvu neuposlúchli a približovali sa k nemu, použil

zbraň výstrelom na dolnú končatinu jedného z útočníkov. Akt nutnej obrany smeroval voči vizuálne
najmohutnejšiemu útočníkovi a predpokladanému vodcovi skupiny (Patrik Kora). Navyše v prípade, že
útok vedú spoločne viacerí útočníci, je nutná obrana prípustná proti ktorémukoľvek z nich. Súd v žiadnej
fáze súdneho procesu neskúmal prípadnú existenciu jeho silného rozrušenia v stresovej a hraničnejsituácii, ktorú nevyvolal. Súd rovnako neskúmal možnosť kvalifikovania jeho konania ako nedbanlivosť.
Samosudca sa pri rozhodovaní nezaoberal ani prípadnou možnosťou existencie putatívnej obrany.

Konštatované pochybenia súdu v celom konaní, či už jednotlivo alebo v súhrne, predstavujú závažné
chyby prvostupňového konania. Postupom súdu bol nespravodlivo a nezákonne uznaný vinným, za
súčasného flagrantného porušenia ustanovení Trestného zákona.

Ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Z ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že „ak podľa výsledku dokupovania nie je
podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti
na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by
ho, sud odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, pripadne na konanie pred iným príslušným
orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a

miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo
názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri. Živnostenskom registri
alebo inom registri. “

Napádanými adhéznymi výrokmi rozhodol súd nasledovne:

Podľa ustanovenia § 287 odsek 1 Trestného poriadku mi bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému
C. D., uar. 29.04.2004, bytom D., E. XXX, škodu vo výške S.086,- EUR (päťtisíc osemdesiatšesťeur).

Podľa ustanovenia § 287 odsek 1 Trestného poriadku mi bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: XX

XXX XXX škodu vo výške 10.891,36 EUR (desaťtisícosemstodeväťdesiatjeden eur tridsaťšesť centov).

Takto ustálené a formulované adhézne výroky sú neakceptovateľné a sú v rozpore s elementárnymi
zásadami a právami na spravodlivé konanie a dôveryhodné rozhodnutie.

Uznesením povereného príslušníka PZ v trestnej veci vedenej OR OZ v Košiciach, Odbor poriadkovej
polície,00PZKošice-Ťahanovce;ČVS:ORP-2975/TH-KE-2023podňa19.12.2023.mibolopovereným
príslušníkom PZ vznesené obvinenie pre prečin Ublíženie na zdraví podľa ustanovenia § 156 ods. 1
Trestného zákona. Predmetné uznesenie mi bolo doručené dňa 22.12.2023. Teda k vzneseniu obvinenia
došlo viac ako tri mesiace od incidentu dňa 26.09.2023.

Suma vo výške 10.891,36 EUR, ktorá mu bola uložená ako povinnosť nahradenia škody spoločnosti
Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, ICO: 35 942 436, nie
je správne a zákone ustálená. Nemal som v konaní možnosť rozporovať oprávnenosť a reálnu výšku,
dôvodnosť a efektívnosť skutočne vynaložených nákladov nemocničného zariadenia. K takto ustálenej

sume v rámci trestného konania neprebehlo žiadne relevantné dokazovanie a súd sa len nekriticky
stotožnil s výškou, lebo akékoľvek dokazovanie by mohlo neadekvátne predĺžiť súdne konanie. Preto sa
domnieva, že súd mal objektívne odkázať spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., na občianske
súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom, kde by bolo možné rozporovať
dôvodnosť, oprávnenosť a výšku použitia finančných prostriedkov nemocničným

zariadením.

Suma vo výške 5.086,- €, ktorá mu bola uložená ako povinnosť titulom náhrady škody páchateľovi
trestnej činnosti C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXX, vyznieva ako lacný a nemiestny žart.
V trestnom konaní súd nerozporoval oprávnenosť a opodstatnenosť výšky uplatnenej a v rozsudku

priznanej náhrady škody. K takto ustálenej sume v rámci trestného konania neprebehlo žiadne
relevantné dokazovanie a súd sa len nekriticky stotožnil s určenou výškou, lebo akékoľvek dokazovanie
by mohlo neadekvátne predĺžiť súdne konanie. Preto sa domnieva, že súd mal objektívne a zaslúžene
odkázať C. D. na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom, kde by
bolomožnérozporovaťdôvodnosť,oprávnenosťavýškutaktourčenejsumy,akoajsprávaniesaapostoj

C. D. ku liečbe. Pokiaľ súd takouto formou potrestal jeho namiesto páchateľa, pokiaľ súd bezdôvodne
obohatilpáchateľanajehoúkor,nemôžeísťospravodlivérozhodnutie.Pretoodvolaciemusúdudôvodne
navrhuje, aby po preskúmaní napádaného rozsudku, z niektorých dôvodov uvedených v ustanovení §
321 ods. 1 písm. b), c), d), f) Trestného poriadku, zrušil napadnutý rozsudok a podľa ustanovenia § 322ods. 3 Trestného poriadku, ma rozsudkom spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil, keďže skutok nie
je trestným činom.

Prokurátorka sa vyjadrila k odvolaniu obžalovaného nasledovne.

Vzhľadom na výsledky prípravného konania, ako aj s prihliadnutím na priebeh hlavných pojednávaní a
na nich vykonané dokazovanie má za to, že je jednoznačne preukázané, že skutok, ktorý je predmetom
obžaloby sa stal, spáchal ho obžalovaný A. B. spôsobom ako je uvedený v obžalobnom návrhu a

jeho konanie naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania na hlavných pojednávaniach dospel k správnym a úplným
skutkovým zisteniam, keď správne vyhodnotil zákonne vykonané dôkazy, a to každý dôkaz samostatne,
ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel aj k správnemu právnemu

záveru, ktorý sa premietol do vyhláseného rozsudku, ktorým uznal obžalovaného A. B. za vinného zo
skutku právne kvalifikovaného ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Hlavným argumentom odvolania obžalovaného A. B., tak ako to prezentoval aj počas celého trestného
konania,jetvrdenie,žekonalvnutnejobrane,nakoľkobolohrozenýviacerýmiosobami,ktorépristiholpri

trestnom čine. Konanie obžalovaného A. B. za daných skutkových okolností v čase spáchania trestného
činu však v žiadnom prípade nenapĺňalo znaky konania v nutnej obrane ako okolnosti vylučujúcej
protiprávnosť.

Podstatou nutnej obrany je odvracanie útoku na záujem chránený Trestným zákonom. Jej význam

spočíva v tom, aby neboli stíhané osoby, ktoré za rešpektovania určitých podmienok bránia, alebo sa
postavia na obranu chránených záujmov spomenutým zákonom.

Základy nutnej obrany sú vymedzené v § 25 ods.1 a ods. 2 Trestného zákona. Odsek 3 zmieneného
ustanovenia Trestného zákona následne upravuje osobitnú okolnosť vylučujúcu trestnú zodpovednosť,

pričom zostávajúci odsek sa týka zdanlivej (domnelej, putatívnej) nutnej obrany.

Prevysloveniepozitívnehozáveruokonanítrestnezodpovednejosobyvnutnejobranejenutnésúčasné
(kumulatívne) splnenie nasledujúcich taxatívne uvedených podmienok:
- musí ísť o odvracanie útoku na záujem chránený Trestným zákonom

- takýto útok musí priamo hroziť alebo trvať
- obrana musí smerovať proti útočníkovi a napokon
- obrana nemôže byť celkom zjavne neprimeraná útoku, a to najmä k jeho spôsobu, miestu a času,
okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Odklonenie sa od hraníc nutnej obrany je protiprávne, a preto trestné podľa skutkovej podstaty, ktorá
bola konaním „obrancu“ naplnená.

Zistený skutkový stav nesvedčí vôbec ani o potenciálnej hrozbe nejakého útoku zo strany poškodeného
C. D. na osobu obžalovaného A. B., Je potrebné prihliadať k skutočnosti, že dňa 26.09.2023, v čase

spáchaniaskutku,obžalovanýA.B.neprichytilpáchateľovinejtrestnejčinnosti(vrátanepoškodenéhoC.
D.) v areáli samoobslužnej autoumyvárne Mobydick na Ázijskej triede v Košiciach náhodne. Obžalovaný
sa na nich pripravil, dohodol sa so svedkom F. B., že v inkriminovaný deň ich budú vyčkávať kým opäť
prídu, nakoľko títo páchatelia boli na uvedenom mieste, kde mali vykrádať vysávač v podobe automatu
na mince už aj predchádzajúce dni a predpokladali, že prídu opäť. Na danom mieste bol obžalovaný

teda cielene a dobrovoľne. Obžalovaný nechránil ani svoj majetok, predchádzajúce podané trestné
oznámenia za totožné krádeže sa netýkali majetku obžalovaného. Obžalovaný bol len zamestnanec
spoločnosti, na ktorej majetku dochádzalo ku škode v dôsledku predchádzajúcej trestnej činnosti. Nikto
obžalovaného nepoveril, aby takýmto spôsobom (vyčkávaním páchateľov, ozbrojený legálne držanou
zbraňou a dvoma nožmi, spolu s ďalšou dospelou osobou) chránil majetok inej osoby. Preto obhajoba

obžalovaného, že bol v silnom rozrušení, mal strach vzhľadom k počtu páchateľov a neskorej nočnej
hodine nie je hodnoverná.Výpovede svedkov B. C., F. H. a F. B. v konaní pred súdom priamo vyvracajú tvrdenie obžalovaného
A. B. o konaní v nutnej obrane.

Svedok B. C. v konaní pred súdom uviedol, že v inkriminovaný deň stroj spolu s poškodeným C. D. a
svedkom F. H. otvorili len za pomoci rúk, pričom vyslovene uviedol, že nikto z nich troch v daný deň
nemal zbraň ani náradie. Uvedené potvrdil aj svedok F. H., pričom konkrétne uviedol, že predtým ho
otvárali tyčkou, teraz to skúsili za pomoci rúk a podarilo sa im to, v rukách nemali nič. Ani svedok F. B.
nevidel zbraň ani náradie a k poškodeniu vysávača uviedol, že bol rozkopaný a boli vytrhnuté zámky.

Naviac vykonané dokazovanie preukázalo, že žiadna z týchto osôb neútočila na obžalovaného A. B.,
páchatelia krádeže utekali, dvaja sa rozbehli od obžalovaného preč, pričom tieto skutočnosti potvrdil aj
svedok B., ktorý sa rozbehol za páchateľmi a keď ich nedobehol vrátil sa späť.

Obžalovaným predložené fotografie z areálu samoobslužnej autoumývarne Mobydick na Ázijskej triede

v Košiciach, majú byť dôkazom toho, že dňa 26.09.2023 na vypáčenie pokladničiek vysávačov bol
použitý nástroj - železné páčidlo, a teda páchatelia krádeže mincí z automatu na vysávač, medzi ktorými
bol aj poškodený C. D., si mali toto priniesť na miesto činu. Uvedené fotografie nesvedčia o reálnej
prítomnosti železného páčidla na mieste činu, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že ešte pred samotným spáchaním skutku obžalovaným, niekoľko dní predtým došlo ku krádežiam

mincí z automatu na vysávač za použitia železného páčidla, a teda je zjavné, že tento automat bol
poškodenýzapoužitiaželeznéhopáčidlaužpredsamotnýmspáchanímskutku,prektorýbolobžalovaný
uznaný vinným odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa. Tieto fotografie nesvedčia o
tom, aby v čase spáchania skutku mali páchatelia krádeže mincí z automatu na vysávač pri sebe železný
nástroj. Neexistenciu zbrane, či nástroja potvrdzujú vyššie uvedené výpovede svedkov. A teda tvrdenia

obžalovaného, že s týmto nástrojom mali na neho útočiť, nie sú hodnoverné, presvedčivé, ani uveriteľné.

V rámci vykonanej obhliadky miesta činu nebol zaistený žiadny nebezpečný predmet, ktorý by bolo
možné považovať za zbraň v zmysle ustanovení Trestného zákona, s ktorým by poškodený alebo iné
osoby mali útočiť na obžalovaného A. B.. Naopak obžalovaný A. B. mal pri sebe v čase spáchania skutku

okrem legálne držanej strelnej zbrane aj dva nože - bodák s dĺžkou čepele 16 cm a hubársky vreckový
nožík s dĺžkou čepele 8 cm, ktoré v prípade nejakého útoku na jeho osobu mohol taktiež použiť na
sebaobranu. Preto použitie strelnej zbrane bolo celkom zjavne neprimeraným proti poškodenému, ktorý
ani neútočil na obžalovaného A. B..

Má za to, že uvedené dostatočne vyvracia tvrdenia obžalovaného o prítomnosti akéhokoľvek nástroja,
či zbrane, ktorou poškodený mal na obžalovaného útočiť, ako aj jeho tvrdenia o útoku, resp. o hrozbe
útoku.

Obhajobu obžalovaného počas celého trestného konania v tom smere, že konal v nutnej obrane možno

chápať ako účelovú snahu o exkulpáciu, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný
čin.

Výsledky vykonaného dokazovania pred súdom dostatočne odôvodňovali záver o naplnení všetkých
štyroch obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

Trestného zákona zo strany obžalovaného, čo je premietnuté do výroku o vine rozsudku súdu prvého
stupňa.

VzhľadomnavyššieuvedenépovažujeodvolanieobžalovanéhoA.B.protirozsudkusúduprvéhostupňa
za nedôvodné, ktoré navrhuje zamietnuť v celom rozsahu.

Na podklade odvolania prokurátorky a obžalovaného a krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Tr. poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie
o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku a dospel tak ku
správnym skutkovým a právnym záverom.V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd
jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

opiera, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne vysporiadal
s obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o záveroch okresného súdu vo vzťahu k napadnutým výrokom, a keďže sa so

závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok ( I.ÚS 141/04 ) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver okresného súdu.

Popodrobnompreskúmanípredloženéhospisovéhomateriálunemalanikrajskýsúdžiadnepochybnosti
o tom, že obžalovaný A. B. vystrelil z legálne držanej zbrane, čím zasiahol poškodeného na pravej
dolnej končatine v hornej vonkajšej laterálnej ( bočnej ) strane pravého stehna, čím mu spôsobil trieštivú
otvorenú zlomeninu horného konca pravého stehna pod chocholmi s posunom s prítomnými fragmentmi

v mäkkých častiach horného stehna, čím poškodený C. D. v zmysle znaleckého dokazovania utrpel
ťažký úraz so sťažením obvyklého spôsobu života v rozsahu 38 dní.

Súd I. stupňa dôsledným až vyčerpávajúcim spôsobom poukázal na jednotlivé dôkazy vykonané
v predmetnej trestnej veci, zhodnotil ich tak samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach a dôsledne

sa vysporiadal aj s namietanými právnymi otázkami, týkajúcimi sa okolností vylučujúcich protiprávnosť.

Zákonné podmienky nutnej obrany sú vymedzené v § 25 ods. 1 a nasl. Tr. zákona. Podstatou nutnej
obrany je odvracanie útoku na záujem chránený trestným zákonom.

Tak ako to konštatoval prokurátor vo vyjadrení k podanému odvolaniu, pre vyslovenie pozitívneho
záveru o konaní trestnej zodpovednej osoby v nutnej obrane je nutné kumulatívne splnenie taxatívne
vymedzených podmienok:
-musí ísť o odvracanie útoku na záujem chránený trestným zákonom
-takýto útok musí priamo hroziť alebo trvať

-obrana musí smerovať proti útočníkovi
-obrana nemôže byť celkom zjavne neprimeraná útoku, a to najmä k jeho spôsobu, miestu a času,
okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka, alebo k osobe obrancu.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania sa krajský súd stotožnil s názorom súdu I. stupňa, aj s názorom

prokurátora v tom smere, že zistený skutkový stav nezodpovedá žiadnej hrozbe útoku zo strany
poškodeného C. D. na osobu obžalovaného A. B.. V čase spáchania skutku obžalovaný A. B.
neprichytilpáchateľovinejtrestnejčinnosti,vrátanepoškodenéhoC.D.vareályautoumyvárnenáhodne.
Z výpovede svedka F. B. je zrejmé, že na podnet obžalovaného sa vopred pripravili na možný pokus
krádežeacielenevyčkávalinapríchodpáchateľov,keďžetítopáchateliamalivykrádaťmincezautomatu

už aj prechádzajúce dni. Potom ako páchateľov prichytili priamo pri páchaní trestného činu, došlo
k použitiu strelnej zbrane a obžalovaný jedného z páchateľov, teda poškodeného postrelil. Obžalovaný
bol na danom mieste dobrovoľne, cielene, nechránil svoj majetok, nikto ho nepoveril k tomu, aby takýmto
spôsobomvyčkávanímnapáchateľovozbrojenýlegálnedržanouzbraňouadvomanožmispolusďalšou
osobou chránil majetok inej osoby.

Vykonané dokazovanie aj podľa názoru krajského súdu zároveň preukázalo, že žiadna z osôb -
páchateľov krádeže neútočila na obžalovaného A. B., páchatelia utekali od obžalovaného preč, čo
potvrdil aj svedok B..

Za takto zistených okolností sa tak krajský súd nemohol nestotožniť s názorom tak I. stupňového súdu
aj prokurátora o nesplnení zákonných podmienok nutnej obrany ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť,
čomuvkonečnomdôsledkuzodpovedáajskutočnosť,vyplývajúcazoznaleckéhodokazovania,ževstrel
v hornej časti stehna nie je spredu, čo by zodpovedalo útočiacej osobe, ale z boku. Skutočnosť, žez vykonaného dokazovania vyplýva, že páchatelia vrátane poškodeného začali utekať a boli teda na
odchode svedčí aj o tom, že vôbec nebolo nutné v danom prípade použiť zbraň.

Rovnako nemožno ani podľa názoru krajského súdu akceptovať ani argumentáciu ohľadom
oprávneného použitia zbrane s poukazom na § 26 ods. 2 Tr. zák., keďže oprávnené použitie zbrane je
možné len v obydlí, čo v konečnom dôsledku dôsledne rozviedol v napadnutom rozsudku súd I. stupňa,
z ktorého odôvodnením sa krajský súd aj v tomto smere v celom rozsahu stotožňuje.

Dôsledne sa súd I. stupňa vysporiadal aj s osobou obžalovaného, jeho predchádzajúcim životom
a všetkými okolnosťami majúcimi význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery.

Aj napriek kvalifikovaným námietkam prokurátora vo vzťahu k výroku o treste sa krajský súd stotožnil
s názorom súdu I. stupňa, že v danom prípade, za daných okolností - predovšetkým skutkových
okolností, ako aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného uložený peňažný trest vo výške 300.-Eur spĺňa

všetky kritéria z hľadiska tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

V rámci dôslednej individualizácie trestu súd I. stupňa podľa názoru krajského súdu správne
zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný ako osoba bez akéhokoľvek záznamu v odpise registra trestov,
teda bezúhonná osoba, prichytil páchateľov pri trestnej činnosti majetkovej povahy. Aj keď reakcia

obžalovaného pri prichytení páchateľov bola zjavne neprimeraná a neadekvátna, považuje aj krajský
súd v rámci individualizácie trestu za potrebné na túto skutočnosť prihliadať.

V prípade obžalovaného ako bezúhonnej osoby má výchovný vplyv podľa názoru krajského súdu aj
samotné prejednanie veci pred súdom a vzhľadom na charakter predmetného trestného činu je preňho

citeľnou sankciou aj uložený trest prepadnutia veci, jeho legálne držanej strelnej zbrane Glock.

Dôvodom, pre ktorý krajský súd rozhodoval rozsudkom bolo zohľadnenie námietky obhajoby vo vzťahu
k výroku o náhrade spôsobenej škody poškodenému C. D..

Krajský súd sa v tomto smere stotožnil s názorom obhajoby, že oprávnenosť a opodstatnenosť
výšky uplatnenej škody poškodeného bude potrebné skúmať podrobne, nakoľko v danom prípade sa
poškodený nachádzal na mieste skutku, za účelom páchania trestnej činnosti a teda svojim spôsobom
ide o spoluzavinenie poškodeného na spôsobenom zranení. Preto krajský súd procesným postupom
podľa § 321 ods. 1 písm. f/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody poškodenému

C. D. a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. ho s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.