Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101050
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101050.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Nadácia Aevis, so sídlom Rybnícka 3951, 069 01 Snina,
IČO: 17 077 265, právne zastúpený: Mgr. Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského 21, 974
01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ.
Štúra 1, 821 01 Bratislava, za účasti: 1/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom Karloveská
2, 841 04 Bratislava, IČO: 36 022 047, 2/ Občianske združenie NUFIA, Bankov č. 4089, P.O.Box N-24,

040 21 Košice-Sever, IČO: 51 254 859, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.10772/2025-9. (3/2025 – rozkl.) zo dňa 29.05.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo
veci samej, vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/75/2025.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 17.07.2025 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10772/2025-9. (3/2025 – rozkl.) zo dňa 29.05.2025 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad občianskeho združenia NUFIA, Bankov č.
4089, P.O.Box N-24, 040 21 Košice, IČO : 51 254 859 a potvrdil rozhodnutie Ministerstva životného

prostredia Slovenskej republiky, odboru ochrany prírody a štátnej správy ochrany prírody a krajiny č.
10670/2024-6.1, 74796/2024 zo dňa 22.11.2024, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy, na základe
žiadosti Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Karloveská 2, 841 04 Bratislava – Karlova Ves,
IČO: 36 022 047, v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody
a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) a § 46 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v bode A. povolil výnimku zo zakázaných činností podľa

§ 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z., t. j. povolilo žiadateľovi úmyselne usmrtiť 36 jedincov
chráneného živočícha druhu bobor vodný (Castor fiber) v jeho prirodzenom areáli v nasledovných
územiach: a) lokalita č. 1: ľavobrežná a pravobrežná ochranná hrádza Trnávky, rkm 0,000 – 23,200 v
katastrálnych územiach: A., B. A., C., D., A. v okrese Trebišov, b) lokalita č. 2: pravobrežná ochranná
hrádza Latorice, rkm 0,000 – 19,000, v katastrálnych územiach: E., F., G. v okrese Michalovce, c)
lokalita č. 3: ľavobrežná ochranná hrádza Latorice, rkm 0,000 – 12,500, v katastrálnych územiach: H.

I., B., F. v okrese Trebišov, d) lokalita č. 4: ľavobrežná ochranná hrádza Bodrogu, rkm 0,000 – 7,000,
v katastrálnych územiach: J. K. F., F., H. K. F. L. M. v okrese Trebišov, v bode B. povolilo výnimku
zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 543/2002 Z.z., t. j. povolilo žiadateľovi
úmyselne držať a prepravovať chráneného živočícha druhu bobor vodný (Castor fiber) usmrteného v
súlade s bodom A. výroku tohto rozhodnutia a súčasne v bode C. nepovolilo výnimku zo zakázaných
činností podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z., t. j. nepovolilo žiadateľovi úmyselne

usmrcovať jedince chráneného živočícha druhu bobor vodný (Castor fiber) v jeho prirodzenom areáli
v lokalite č. 5: ľavobrežná ochranná hrádza Laborca, rkm 0,000 – 5,000, v katastrálnom území E. vokrese Michalovce, s platnosťou časti A. výroku rozhodnutia do 31.03.2026. Žalobca žiada napadnuté
rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

2. Žalobca súčasne s podaním žaloby podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol priznať správnej žalobe
odkladný účinok. Návrh na jeho priznanie žalobca odôvodnil tým, že žalovaný napadnutým rozhodnutím
povolil výnimku na usmrtenie 36 jedincov chráneného živočícha – bobra vodného, ktorý je zaradený do
prílohy IV Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich

živočíchov a rastlín, čím patrí medzi živočíšne druhy, o ktoré má Spoločenstvo záujem a ktoré vyžadujú
prísnu ochranu. Spoločenská hodnota jedného jedinca bobra vodného je vyhláškou stanovená na 500,
- eur. Žalobca uviedol, že nezákonným rozhodnutím žalovaného môže dôjsť k usmrteniu 36 jedincov
bobra vodného, čím môže Slovenskej republike vzniknúť značná hospodárska a finančná škoda, ako aj
priama škoda na životnom prostredí vyjadrená spoločenskou hodnotou druhu v hodnote 18 000, - eur,
to bez vyčíslenia nákladov potrebných na uvedenie do pôvodného stavu. Žalobcova obava vychádza

tiež z predpokladu, že aprobáciou nezákonného konania žalovaného sa vytvorí nebezpečný precedens
pre vydávanie a realizáciu množstva obdobných nezákonných rozhodnutí s fatálnymi dôsledkami
pre slovenskú populáciu bobra vodného. Žalobca poukázal na ustanovenie § 89 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z.z, ktorá umožňuje na žiadosť
účastníka konania rozhodnúť aj o predĺžení platnosti rozhodnutia, čo odôvodňuje podľa žalobcu zásah

súdu v podobe priznania odkladného účinku žaloby. Zásad do životného prostredia, v tomto prípade
druhovej ochrany nezvratný, a preto je podľa žalobcu namieste aj uplatnenie princípu predbežnej
opatrnosti. Aj právna teória sa prikláňa k tomu, aby zvlášť v prípadoch časovo ohraničeného povolenia
na usmrtenie chráneného druhu živočícha sa tomuto nezvratnému následku predchádzalo priznaním
odkladného účinku správnej žaloby. Súdne rozhodnutie vyhlásené po usmrtení živočícha, kde je

konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia, tak stráca na svojom primárnom význame, lebo reálnu ochranu
životného prostredia nezabezpečilo (keďže chránený živočích bol usmrtený). Včasnosť súdneho zásahu
je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné
predbežné opatrenia v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods.
4 Aarhuského dohovoru. Podľa žalobcu udelená výnimka na usmrtenie 36 jedincov bobra vodného

má nezvratný charakter a môže viesť k závažnej ujme na životnom prostredí. Žalobca ďalej poukázal
na skutočnosť, že celkový stav ochrany bobra vodného na Slovensku v období rokov 2013 až 2018
bol vyhodnotený ako nevyhovujúci. Žalobca tvrdil, že žalovaný výnimku na usmrtenie 36 jedincov
bobra vodného vydal bez toho, aby disponoval relevantnými údajmi za nové reportovacie obdobie
(2019-2024). Je preto podľa žalobcu zrejmé, že rozhodnutím žalovaného môže dôjsť k zhoršeniu stavu

ochrany populácie bobra vodného v jeho prirodzenom areáli. Podľa žalobcu priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom, naopak záujem na ochrane životného prostredia
je vyjadrený množstvom právnych noriem upravených viacerými zákonmi, podzákonnými predpismi
i právne záväznými medzinárodnými zmluvami či aktmi Európskej únie. Žalobca ďalej uviedol, že
napadnutým rozhodnutím, ktorým žalovaný povolil výnimku na usmrtenie 36 jedincom bobra vodného,

môže dôjsť k postihom Slovenskej republiky zo strany Európskej komisie. Na základe uvedených
skutočností žalobca navrhol, aby súd podľa § 185 písm. a) SSP priznal správnej žalobe odkladný účinok.

II.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril žalovaný písomným podaním
doručeným správnemu súdu dňa 20.10.2025, pričom administratívny spis bol súdu doručený dňa
21.10.2025. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s priznaním odkladného účinku správnej
žalobe je nevyhnutné skúmať, či boli kumulatívne splnené podmienky, s ktorými SSP spája možnosť
priznať odkladný účinok správnej žalobe. Podľa žalovaného, povolenou výnimkou na elimináciu 24

jedincov bobra vodného (12 jedincov, ktoré môžu byť usmrtené do konca roku 2025 a 12 jedincov, ktoré
môžu byť usmrtené do 31.03.2026) preukázateľne nedôjde k závažnej ujme na životnom prostredí a ani
k ohrozeniu zabezpečenia priaznivého stavu populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli (v
danom prípade ide o povolenie na úmyselné usmrtenie 36 jedincov bobra vodného v dotknutej lokalite,
nie 24 jedincov uvedeného živočíšneho druhu – poznámka súdu). S ohľadom na už známe údaje o

početnosti za reportovacie obdobie rokov 2019 – 2024 možno naopak konštatovať, že populácia bobra
vodného na území Slovenskej republiky od predchádzajúceho reportovacieho obdobia značne narástla,
pričom len v dôsledku dopravnej a inej mortality je ročne usmrtený obdobný počet jedincov bobra
vodného ako bol povolený v prvostupňovom správnom rozhodnutí. Žalovaný konštatoval, že povolenávýnimka nemôže viesť k závažnej ujme na životnom prostredí. Podľa žalovaného, priznanie odkladného
účinku správne žalobe by v danom prípade bolo nespochybniteľne v rozpore s verejným záujmom.
V tejto súvislosti podľa žalovaného, žalobca ani neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by

sa čo i len pokúsil preukázať, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Žalovaný zdôraznil, že odstránenie problémových jedincov bobra vodného je realizované vo verejnom
záujme za účelom ochrany života a zdravia ľudí, resp. ochrany protipovodňových hrádzí, ktoré by sa
mohli v dôsledku nežiaducej činnosti jedincov bobra vodného pretrhnúť. Vzhľadom na vyššie uvedené
mal žalovaný za to, že nie je splnená žiadna z podmienok podľa SSP na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe.

III.

4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa vyjadril aj ďalší účastník
– Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.10.2025.

Ďalší účastník poukázal na zákonné podmienky, ktoré predpokladajú vyhoveniu odkladného účinku
správnej žaloby. Poukázal na právnu doktrínu, ktorá charakterizuje pojem všeobecného záujmu ako
záujem určitého spoločenstva, ktorý vyžaduje primeranú ochranu a štát má záujem na tom, aby
nedošlo k jeho ohrozeniu alebo porušeniu. Ide napríklad o záujem na ochrane života a zdravia
osôb, životného prostredia, majetku. Predmetné zásahy sú podľa ďalšieho účastníka založené na

relevantných faktoch a v záujme ochrany protipovodňových hrádzí, ktoré boli vybudované na ochranu
života a zdravia osôb a majetku. V nadväznosti na uvedené sa účastník konania domnieva, že
podmienka hmotnoprávneho charakteru – absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom v
danom prípade nie je naplnená. Podľa ďalšieho účastníka žalobca má zámer zmariť naplnenie účelu
napadnutého rozhodnutia žalovaného stratou platnosti rozhodnutia, ktoré by predstavovalo právny

dôvod, ktorý by mal za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktorý bolo
vydané,nakoľkovýkonrozhodnutiajepovolenýačasovolimitovanýdo31.03.2026.Prežalovaného(ako
aj pre účastníka konania) by teda nemohlo predstavovať ani reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v
jeho prospech. S poukazom na uvedené ďalší účastník navrhol návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku zamietnuť ako zjavne nedôvodný.

IV.

5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

V.9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne

iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť
v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného
rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
Priznanímodkladnéhoúčinkusapozastavujúdoskončeniakonaniapredsprávnymsúdomvšetkyúčinky

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia
plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú
právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) stanovuje dva
predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom
alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný

nenapraviteľný následok, je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho
očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný
nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne
k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného
nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie, ako

prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť (bližšie pozri unesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020).

11.Správnysúdvsúladescitovanýmzákonnýmustanovením§185SSPskúmal,čisúvpredmetnejveci
splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a dospel k záveru,

že tieto boli pre jeho priznanie naplnené.

12. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu a posúdil podmienku pre priznanie odkladného účinku
správnejžalobezdôvoduhrozbyzávažnejujmynaživotnomprostredízapreukázanú.Udelenávýnimka,
v dôsledku ktorej môže prísť k usmrteniu 36 jedincov bobra vodného, v prípade jej realizácie má

jednoznačne nezvrátiteľný charakter a môže potenciálne viesť k závažnej ujme na životnom prostredí.

13.Správnysúdktvrdenejmožnejhospodárskejčifinančnejškodeuvádza,žeelimináciabobravodného
na základe rozhodnutia sa neprejavuje ako strata peňazí (nemá ekonomickú hodnotu), ale môže
predstavovať zhoršenie kvality životného prostredia, preto nejde o hospodárku či finančnú škodu (v ich

užšom hmotnom význame), ale o environmentálnu ujmu (ujmu na životnom prostredí). Usmrtenie bobra
vodného je nezvratné, nemožno ho napraviť a ani kompenzovať. Spoločenská hodnota chráneného
živočícha v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa
vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je síce peňažné
vyjadrenie významu chráneného jedinca pre spoločnosť, ale slúži na kvantifikáciu škody na prírode

v prípadoch, keď dôjde k usmrteniu, zraneniu alebo odchytu chráneného živočícha. Nepredstavuje
však náhradu finančnej škody, ale spoločenský ekvivalent straty biologickej a kultúrnej hodnoty jedinca
určitého živočíšneho druhu.

14. Hoci je výkon rozhodnutia povolený a časovo limitovaný do 31.03.2026, ustanovenie § 89 ods. 2

zákona č. 543/2002 Z.z. upravuje možnosti orgánu ochrany prírody, za ktorých môže platnosť ním
vydanéhorozhodnutiazvlastnéhopodnetualebonanávrhúčastníkakonaniapredĺžiť,atoajopakovane.
Teda priznanie odkladného účinku správnej žalobe v danom prípade nepredstavuje nemožnosť reálne
dosiahnuť rozhodnutie v prospech návrhu ďalšieho účastníka v 1/ rade.15. Správny súd vyhodnotil podmienku pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu
nezvratnej hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí za preukázanú.

16. Naopak, rozpor priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom vo vzťahu
k neodkladnej potrebe ochrany životov, zdravia a majetku v dotknutých územiach výskytu predmetného
živočíšneho druhu správny súd nezistil, keďže podľa vlastného vyjadrenia žalovaného len v dôsledku
dopravnej a inej mortality je ročne usmrtený obdobný počet jedincov bobra vodného, ako bol povolený

v prvostupňovom správnom rozhodnutí. Čiže minimálne do rozhodnutia správneho súdu vo veci samej
je aj bez osobitnej regulácie, formou povoleného úmyselného usmrtenia jedincov chráneného živočícha
druhu bobor vodný, pravdepodobný prirodzený úbytok predmetného živočíšneho druhu.

17. V súvislosti s aplikáciou inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe je potrebné mať
na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym

spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných
rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok stanovených v § 185 SSP.

18. Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, správny súd návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

19.TotorozhodnutieprijalsenátSprávnehosúduvBratislavepomeromhlasov3:0(§139ods.4vspojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2

písm. e) SSP.