Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/75/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021203767
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:0021203767.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XXX, zastúpeného JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom so sídlom vo Svidníku,
Makovická 20, adresa pracoviska: C., D. E. XX/X, IČO: 42230691, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska

kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47233516, o
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo dňa 14. marca 2022 č. k. 30Csp/135/2021-100 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil

žalovanému povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 500 eur (výrok
I.) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd tak rozhodol o žalobe na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka, § 1 ods. 1, § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len
„ZOS“), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“)
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Majúc vykonaným dokazovaním za preukázané, že v konaní
vedenom na súde sp. zn. 7Csp/234/2017 rozsudkom z 15.5.2020 v spojení s opravným uznesením
z 15.7.2020 bolo rozhodnuté o tom, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300063294 z 24.7.2013
je neplatná a neplatná je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300063294 z 24.7.2013, uzavrel, že

žalobca v pôvodnom konaní úspešne uplatnil porušenie svojich práv na súde a bola tým splnená
hypotéza právnej normy, na základe ktorej požaduje primerané finančné zadosťučinenie. Rozsudok
súdu sp. zn. 7Csp/234/2017 je hmotnoprávnou podmienkou tohto nároku a z tejto hmotnoprávnej
podmienky je potrebné vychádzať ako zo záväznej. Dôvodil, že žalobca v konaní na súde sp. zn.
7Csp/234/2017 úspešne uplatnil porušenie práva spotrebiteľa, keď dosiahol určenie, že Zmluva o
revolvingovom úvere č. 8300063294 z 24.7.2013 je neplatná a rovnako, že Dohoda o zrážkach zo mzdy

č. 8300063294 z 24.7.2013 je neplatná z dôvodu, že predmetný revolvingový úver pri podpise zmlúv
žalobcom nebol individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska ZoSÚ, preto žalobca
má právo na primerané finančné zadosťučinenie. Dodal, že na priznanie práva na primerané finančné
zadosťučinenie stačí, že súd v rozsudku sp. zn. 7Csp/234/2017 jasne konštatoval porušenie ZoSÚ,
pričom ustanovenie § 3 ods. 5 ZOS nevyžaduje ako podmienku vznik ujmy, ani spôsobilosť porušenia
privodiť ujmu spotrebiteľovi. Požadované finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur považoval súd

za primerané s poukazom na to, že v konaní 7Csp/234/2017 žalobca objektívne zaplatil sumu 507,16
eur. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia postačuje iba úspešné uplatnenie porušenia(práva alebo povinnosti) ustanovenej ZOS a osobitnými predpismi. Konštatoval, že priznaná výška
musí byť primeraná, aby splnila satisfakčnú, výchovnú a odstrašujúcu funkciu a uzavrel, že v tomto
prípade sa výška priznaného zadosťučinenia môže rovnať aj majetkovej ujme, ktorú spotrebiteľ uhradil

v čiastke 507,16 eur viac, než mal. Doplnil, že priznanie tejto výšky zohľadňujúcej vzniknutú ujmu plní
aj odradzovaciu funkciu.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, že v konaní plne
úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania, pričom nevzhliadol priestor na

aplikáciu § 257 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Navrhol zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný namietol
porušenie práva na spravodlivý súdny proces postupom a rozhodnutím súdu. Žalovaný poukázal na to,
že už v priebehu sporu namietal zneužitie práva zo strany žalobcu, ktoré spočívalo v tom, že v rovnaký

deň došlo k vyhotoveniu a následnému podaniu obsahovo úplne identických žalôb, o ktorých sú vedené
konania, v nich si žalobca uplatňuje samostatné požiadavky na finančné zadosťučinenie s odvolaním sa
na ten istý rozsudok vždy v časti týkajúcej sa tej-ktorej úverovej zmluvy. Všetky žaloby boli vyhotovené v
jeden deň s rovnakým obsahom. V žiadnej žalobe sa neuvádzalo a netvrdilo, že by pre ich samostatné
podanie vôbec existoval právne uznateľný dôvod. Žalobcovi nebránila žiadna objektívna prekážka

uplatňovania požiadavky na primerané finančné zadosťučinenie jednou žalobou, ak by mu vôbec taký
nárok vznikol. Súd sa touto námietkou mal zaoberať ex offo, bez ohľadu na to, či strana sporu spôsob
výkonu práva namieta alebo nie. Žalovaný poukázal na to, že v konaní a v prípade postupu žalobcu išlo o
zdanlivo a formálne o postup v medziach práva, ale jeho realizácia smerovala k zámernému poškodeniu
žalovaného, keďže v každom konaní si uplatňuje žalobca nárok na náhradu trov právneho zastúpenia

za prevzatie a prípravu zastúpenia, hoci tak robí na základe tej istej plnej moci. Postup žalobcu vedie
k situácii posudzovania obdobných skutkových okolností duplicitne a postup žalobcu nespĺňa princíp
hospodárnosti konaní. V tomto smere sa podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie ani nezaoberal
opodstatnenosťou priznania primeraného finančného zadosťučinenia z pohľadu účelu § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z., keď je zrejmé, že skutkovo a právne neopodstatnené multiplikovanie súdnych

sporov nesleduje zákonom predpokladaný účel, a to je nastolenie rovnováhy zmluvných strán, ale
naopak vytvára neoprávnené obohatenie na strane žalobcu. Žalovaný namietal aj nepreskúmateľnosť
rozsudku ohľadom vyporiadania so vznesenou námietkou premlčania. Námietka premlčania je voči
uplatňovaniu majetkového práva vždy vecne súvisiaca s uplatneným nárokom. Žalovaný spochybňoval
vecnú správnosť rozsudku aj námietkou absencie dokázaných skutkových okolností, ktoré by odôvodnili

výšku 500 eur ako primerané finančné zadosťučinenie. Podľa názoru žalovaného určujúcou nie je ani
suma bezdôvodného obohatenia a súdu vytkol, že nijakým spôsobom nezohľadnil princíp primeranosti,
keďže nekonkretizoval povahu ani objektívne hľadiská s poukazom na konkrétne dôkazy a skutočnosti,
a neobsahuje žiadnu dokázanú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala právo na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia ako formy odškodnenia nemajetkovej ujmy. Závery súdu o osemročnom

trvanízávadnéhostavu(oduzatvoreniazmluvy)označilžalovanýzanedôvodné,lebozáveroneplatnosti
zmluvy bol vyslovený až s odstupom času. Podľa názoru žalovaného, súdom poukazovaný zásah do
majetkového práva žalobcu bol reparovaný vydaním obohatenia a úroku z omeškania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu akcentoval svoje právo na uplatnenie nároku v konaní pred

súdom ním zvoleným spôsobom, aj formou viacerých samostatných žalôb vo vzťahu ku každej
zmluve o spotrebiteľskom úvere, u ktorej sa žalovaný dopustil porušenia jeho práv, lebo primerané
finančné zadosťučinenie je potrebné hodnotiť samostatne a jednotlivo, pričom ani žalovaný ako veriteľ
mu neposkytol úver jednou úverovou zmluvou, ale prostredníctvom viacerých, za ktoré inkasoval aj
samostatné plnenia, pokiaľ išlo o poplatky či úroky. Zdôraznil, že to bol práve žalovaný ako veriteľ, ktorý

sa vo vzťahu k žalobcovi ako dlžníkovi obohatil, ktoré bezdôvodné obohatenie mu ani nikdy nevydal. S
poukazom na podmienku vyplývajúcu z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá
vyžaduje pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia úspešné uplatnenie porušenia práv
alebo povinností spotrebiteľom na súde uviedol, že až týmto momentom je peňažný nárok uplatniteľný
v súdnom konaní, preto považuje námietku premlčania za neopodstatnenú. Zopakoval, že v zhode s

judikatúrou najvyššieho súdu predpokladom finančného odškodnenia nie je vznik ujmy, ale judikovanie
práva v prospech spotrebiteľa, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia
alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Žalobca považuje rozsudok za riadne odôvodnený a vecnesprávny aj v časti primeranosti priznaného nároku, najmä z hľadiska nielen hroziacej ujmy na strane
žalobcu, ale dokonca aj zodpovedajúci reálnej majetkovej ujme, ktorá žalobcovi vznikla.

7. Žalovaný aj žalobca následne zotrvali na svojich vyjadreniach v podanom odvolaní, resp. vyjadrení
k odvolaniu.

8.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

9. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. z dôvodu, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že výkon práva v konkrétnom prípade nie je v súlade s právnym

poriadkom a účelom, ktoré to - ktoré ustanovenie sleduje, ak žalobca podal v ten istý deň viacero žalôb,
ktorých základom bol jediný rozsudok, pričom mu nebránila žiadna objektívna prekážka uplatňovať
požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie jednou žalobou, túto námietku žalovaného vyhodnotil
odvolací súd ako neopodstatnenú. Žiaden právny predpis totiž nezakazuje dlžníkovi domáhať sa
primeraného finančného zadosťučinenia, pri porušení povinností veriteľa z viacerých zmlúv, viacerými

samostatnými žalobami tak, ako žiaden právny predpis neukladá ani veriteľovi povinnosť poskytnúť
dlžníkovi iba jeden úver a neukladá povinnosť vymáhať nároky z viacerých uzavretých úverových
zmlúv jednou žalobou. Ak sa v prejednávanej veci žalobca domáha svojich nárokov samostatnými
žalobami, táto možnosť podania viacerých samostatných žalôb je iba na jeho vôli. Nakoľko aj veriteľ by
si nároky zo spotrebiteľských zmlúv uzavretých so žalobcom ako dlžníkom mohol uplatniť realizáciou

zabezpečovacieho inštitútu zrážkami zo mzdy z každej zmluvy samostatne, prípadne nároky zo zmlúv
o revolvingovom úvere vymáhať samostatne, a obrana žalobcu by bola vo všetkých prípadoch účinná,
nemôže mu byť upreté právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia z porušenia každej
povinnosti žalovaným samostatne iba preto, že to nevyhovuje predstavám veriteľa.

11. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalovaného, že postup žalobcu, ktorý si uplatnil
nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia samostatnou žalobou, vo vzťahu ku každej
zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere, u ktorej súd jedným rozhodnutím v súdnom konaní 7Csp/234/2017
konštatoval porušenie práva žalobcu, je šikanóznym výkonom práva odporujúcim dobrým mravom.
Šikanou vo všeobecnosti je taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného. Také konanie

je v rozpore s dobrými mravmi, preto mu ani neprináleží súdna ochrana. Výsostným právom žalobcu
ako dominus litis je rozhodnutie o tom, či a v akom rozsahu uplatní svoje nároky v konaní pred
súdom, týkajúce sa primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. vyplývajúce mu z porušenia jeho práv vo vzťahu k zmluvám o spotrebiteľskom úvere, ktoré
uzavrel s totožným žalovaným. Len okolnosť, že súdneho rozhodnutia o porušení svojich práva a

povinností veriteľa - žalovaného sa domáhal jednou žalobou, nezakladá postup odporujúci dobrým
mravom, ak samostatnými žalobami žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo vzťahu ku každej
spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola predmetom posudzovania porušenia povinnosti žalovaného ako
veriteľa pri vstupe do záväzkového spotrebiteľského vzťahu so žalobcom. Niet priestoru na ukracovanie
práva žalobcu v situácii vyvolanej práve a len konaním veriteľa, ktorý predkladal žalobcovi ako

spotrebiteľovi na podpis listiny odporujúce zákonným požiadavkám na uzatváranie spotrebiteľských
zmlúv v čase ich vzniku, čo do formy a obsahových náležitostí, a z ktorého konania vyplývala snaha o
zneužitie slabšej strany sporu - žalobcu ako spotrebiteľa pri vstupe do tohto záväzkového vzťahu. Je
to žalovaný kto opakovane porušil zákon, ak finančné prostriedky poskytoval žalobcovi za podmienok,
ktoré neboli žalobcovi vopred známe. Súd pri hodnotení primeranosti finančného zadosťučinenia vždy

zohľadňuje konkrétne okolnosti prípadu, berúc na zreteľ tak skutkové tvrdenia žalobcu v podanej
žalobe ako i procesnú obranu žalovaného, ktoré podliehajú hodnoteniu súdu z hľadiska ich právnej
relevancie pre meritórne rozhodnutie. Ak práve konanie žalovaného založilo dôvod pre vedenie súdneho
konania spočívajúce v ochrane spotrebiteľa pred porušovaním práv zo strany žalovaného, ktorý konalv rozpore so zákonom, nemožno uplatňovanie nárokov žalobcu ako spotrebiteľa na primerané finančné
zadosťučinenie aj vo forme samostatných žalôb hodnotiť za danej situácie ako zneužitie výkonu práv,
keďže žiadna zo žalôb nemá povahu žaloby šikanóznej.

12. Podľa § 3 ods. 5 poslednej vety zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenia od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, jedinou podmienkou pre priznanie
finančného zadosťučinenia je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Konštatovanie porušenia práv spotrebiteľa v
zmluvnom vzťahu s dodávateľom nevyhnutne nepredstavuje len určovací výrok rozsudku o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, či neplatnosti úverovej zmluvy alebo určenie neprijateľných podmienok,

ale takým je aj rozsudok zaväzujúci na vydanie bezdôvodného obohatenia dodávateľa v prospech
spotrebiteľa, a to z dôvodu porušenia zákonných ustanovení určených na ochranu spotrebiteľa.

14. Otázku úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia vysvetlil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zo dňa

14.9.2016 sp.zn. 6Cdo/389/2015 a zo dňa 30.1.2019 sp.zn. 6Cdo/127/2017.

15. V rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/389/2015 najvyšší súd v súvislosti s § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z.
uviedol, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
trebarozumieťúspešnéuplatneniekonkrétnehonárokuzporušeniaprávaalebopovinnosti,napr.nároku

na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj určenie neprijateľnosti konkrétne
vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

16. V rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/127/2017 najvyšší súd nadviazal na vyššie uvedené závery a zároveň sa
zaoberal otázkou, či je možné priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5

zákona 250/2007 Z.z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez
toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že § 3 ods. 5 zákona 250/2007
Z.z. má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľovi. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,

kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením

porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku,
aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna

ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu,
keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane
spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej
súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by
bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,

ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť
finančného zadosťučinenia. Je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého
jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

17. Vychádzajúc z vyššie citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu odvolací súd konštatuje, že možno

priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. bez
toho, aby bola v konaní preukázaná konkrétna ujma, či už materiálna alebo nemateriálna (morálna) a
bez toho, aby spotrebiteľ musel preukazovať výšku vzniknutej ujmy. Jedinou podmienkou pre priznanie
finančného zadosťučinenia je iba to, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebopovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, tak, ako bolo vysvetlené vyššie, preto
výklad prezentovaný žalovaným (pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi
stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy), týkajúci sa predpokladu uplatnenia daného nároku nie je

správny.

18. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nedostatočného
vysporiadania s namietaným zneužitím práva zo strany žalobcu, absencie odôvodnenia ohľadom
posúdenia vznesenej námietky premlčania a nedostatočne odôvodneného a nesprávneho posúdenia

výšky priznaného finančného zadosťučinenia.

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Súdna prax je dlhodobo ustálená v závere, že rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s

citovaným zákonným ustanovením, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom
práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa
vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom
nároku musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady
a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti
rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku
opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody

neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že súd sa
vysporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom. Súd rozhodujúci o
uplatnenom nároku sa teda musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery
musia byť dostatočne vysvetlené.

21. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá. Súd v odôvodnení rozsudku (bod
25. odôvodnenia) iba všeobecne uviedol, že „ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za
rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už
konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.“

22. V odôvodnení rozsudku úplne absentuje akékoľvek posúdenie žalovaným vznesenej námietky
premlčania žalobcom uplatneného nároku, ktorú žalovaný vzniesol už vo svojom vyjadrení k podanej
žalobe. Posúdenie námietky premlčania je pritom pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.
Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z

27. augusta 2008, sp. zn. 1MObdo 1/2007, v zmysle ktorého otázkou premlčania uplatneného nároku sa
musí súd zaoberať vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený
žalobcom.

23. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že je opodstatnená odvolacia námietka žalovaného, že rozsudok

je nepreskúmateľný z dôvodu, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal žalovaným vznesenou
námietkou premlčania a je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov aj pokiaľ ide o určenie výšky
primeraného finančného zadosťučinenia, lebo súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so všetkými
kritériami, podstatnými z hľadiska rozhodnutia v spore. Týmto nesprávnym procesným postupom súdznemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Nakoľko tento nedostatok,

vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nebolo možné efektívne napraviť v
odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389
ods. 1 písm. b) CSP neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a tiež v závislom
výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, v ktorom súd opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto

odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 a 3 CSP).

24. Po vrátení veci bude úlohou súdu v ďalšom konaní v prvom rade sa vysporiadať so žalovaným
vznesenou námietkou premlčania, a to so zreteľom na to, že nárok na primerané finančné
zadosťučinenie nemožno uplatniť skôr, ako je porušenie práva spotrebiteľa úspešne právoplatne
judikované súdom, a preto aj premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku nemôže začať plynúť skôr,

než dňom nasledujúcim po právoplatnosti príslušného rozhodnutia.

25. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že námietka premlčania nie je dôvodná, za stavu, ak: (i) právoplatným
rozhodnutím Okresného súdu Michalovce vo veci 7Csp/234/2017 bolo konštatované porušenie
povinností veriteľa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobcom, keď posudzovaná

zmluva o revolvingovom úvere č. 8300063294 zo dňa 24.7.2013 bola považovaná za zmluvu neplatnú
pre nedostatok písomnej formy a absenciu zákonom vyžadovaných obsahových náležitostí, čo malo
za následok tiež neplatnosť zabezpečenia záväzku vo forme dohody o zrážkach zo mzdy a (ii) v
konaní bolo zistené, že zmluvný vzťah sporových strán bol založený len na žiadosti žalobcu ako dlžníka
a následného tlačiva veriteľa „oznámenie o schválenom úvere“, ktorá listina však obsahovala údaje

odlišné od pôvodnej žiadosti veriteľa, táto nebola písomne akceptovaná spotrebiteľom, preto nedošlo
k písomnej dohode strán o celkovej výške úveru, úrokovej sadzbe, výške splátok a ich splatnosti,
s ohľadom na odôvodnenie rozsudku z 12.2.2020 sp. zn. 7Csp/234/2017, že zo strany žalovaného
(veriteľa) došlo k porušeniu zákona č. 129/2010 Z.z., čo stačí na priznanie práva na primerané finančné
zadosťučinenie, na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a doplneného po vrátení veci bude

úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, aká výška finančného zadosťučinenia je primeraná vzhľadom na
okolnosti tu prejednávanej veci, a to z hľadiska vyššie uvedených (prípadne aj ďalších) kritérií a určiť
sumu primeraného finančného zadosťučinenia tak, aby bola naplnená jeho sankčná, ale aj satisfakčná
funkcia a zároveň, aby odradila dodávateľa od protiprávneho konania. Skutkové zistenia vyplývajúce z
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne vyhodnotí a svoje závery odôvodní v súlade s §

220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie súdu a jeho právne zdôvodnenie bolo zrozumiteľné, presvedčivé
a vyčerpávajúce celý predmet sporu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces(§420CSP).Nanámietkužalovanej,žejejnevytkolvadynajneskôrdošiestichmesiacov,uviedol,
že uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady, ktorého cieľom je dosiahnuť plnenie bez vád, nevylučuje
možnosť uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená vadou, keďže cieľom zodpovednosti

za škodu je nahradiť poškodenému majetkovú ujmu vzniknutú porušením právnej povinnosti.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).