Rozsudok – Dedičské právo ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, March 7, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 27C/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723203775
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5723203775.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcov 1/Eva A., B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXX,XXX XX D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., 3/ H.
I., B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. K. XXX/X, XXX XX B., 4/ L. M. L., B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXXX/X, XXX XX N., 5/ L. O. M., B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I. XXX, XXX XX O. I., 6/ P. E. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX R., 7/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX R., 8/ R. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX R., 9/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX
B. – H. R., 10/ L. I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX B., 11/ O. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., XXX XX D., všetci žalobcovia právne zastúpení Advokátska kancelária Kováčik Legal s. r.

o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovaným 1/ L. R. D.,
B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpená advokátom Mgr. Michalom
Krákorníkom, so sídlom Štiavnická 2018/7, 034 01 Ružomberok, 2/ J. F., B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXXX/X, XXX XX H., 3/ E. R., B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX H., v konaní
o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná 1/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 11/ v celom rozsahu.

III. Žalovaným 2/ a 3/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 11/ sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území
D., obec D., okres Ružomberok, zapísaná na LV č. XXXX, a to pozemok parcela reg. E pod parc.
č. 1104 – orná pôda o výmere 3571 m2 patrí v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi E. C., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, ďalej v podiele 1 do dedičstva
po poručiteľovi J. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX,

ďalej v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi T. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XXX/XX,
D., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi U. I., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom M. XXX/XX, D., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Zároveň žiadali, aby bol žalobcom
1/ a ž 11/ voči žalovaným 1/ až 3/ spoločne priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. V odôvodnení uviedli, že vlastníkom predmetného pozemku je žalovaná 1/, ktorá ho nadobudla
na základe darovacej zmluvy V 2891/13, vklad bol povolený dňa 26.03.2014. Pozemok bol pôvodne
vo vlastníctve uja žalovanej 1/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je bratom jej matky U. D., B. M., ktorá

zomrela XX.XX.XXXX. B. M. pozemok nadobudol od svojho otca J. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel
XX.XX.XXXX.2. J. M. však počas života dňa 16.06.1970 na základe kúpno-predajnej zmluvy pozemok predal E. C.
a jeho manželke J. C., B. I. v podiele 1 a T. I. a jeho manželke U. I., B. E. v podiele 1 za kúpnu cenu
23.000,- Kčs. Podpisy boli úradne overené, k zápisu ich vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností

nedošlo. J. C., B. I. a T. I. boli súrodencami, J. M., ktorý im pozemok predal, bol ich ujom, čiže bratom
ich matky J. I., B. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Všetci
štyria sa od uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy považovali za vlastníkov pozemku, každý manželský
pár v podiele 1 k celku. Fakticky pozemok v celom rozsahu od jeho kúpy v roku 1970 až do ich smrti
v roku 2003 (Jozef Sordiliak) a v roku 2009 (J. C.) užívali len E. C. a J. C. a následne ich dedičia

až do roku 2021. Manželia I. a následne ani ich dedičia pozemok neužívali, no súhlasili s užívaním
tohto pozemku rodinou Sordiliakovcov. Nakoľko v čase smrti manželia C. a manželia I. neboli zapísaní
v katastri nehnuteľností ako vlastníci pozemku, tento pozemok nebol predmetom dedičských konaní.

3. Aktívna vecná legitimácia žalobcov a pasívna vecná legitimácia žalovaných 2/ a 3/ vyplýva z tej
skutočnosti, že ide o všetkých dedičov po poručiteľoch manželoch C. a manželoch Tomlyovcoch, pričom

manželia C. a manželia I. boli v čase ich smrti podielovými spoluvlastníkmi pozemku. Žalobcovia sa
touto žalobou domáhajú, aby súd určil, že pozemky patria do dedičstva po poručiteľoch manželoch
Sordiliakovcoch a manželoch Tomlyovcoch. Nakoľko po zániku bezpodielového spoluvlastníctva týchto
manželov nedošlo ani v jednom prípade k jeho vyporiadaniu v zmysle § 149 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, nastúpila domnienka a to, že pozemok je v ich podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch

spoluvlastníkov sú rovnaké. To znamená, že v prípade ak bude pozemok predmetom dedičských konaní
po poručiteľoch, v dedičskom konaní sa prejedná iba zostávajúca časť podielov vždy o veľkosti 1 k celku
u každého z poručiteľov. Na základe uvedeného sa žalobcovia domáhajú určenia toho, že pozemok patrí
do dedičstva každého z manželov C. a I. v podiele 1 k celku. Čo sa týka žalovanej 1/, tá je aktuálna
vlastníčka pozemkov, pozemku zapísaného na LV č. XXXX, čiže je daná jej pasívna vecná legitimácia.

4. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, a to z toho dôvodu, že sú v právnej
neistote, či pozemok patrí do dedičstva po poručiteľoch, nakoľko je tu rozpor so skutočným stavom
a evidovaným stavom v katastri nehnuteľností, v ktorom je zapísaná ako výlučný vlastník žalovaná 1/.

5. Žalobcovia tvrdili, že po tom, čo v roku 1970 manželia C. a manželia I. kúpili od J. M. pozemok,
začali ho riadne a nerušene užívať až do svojej smrti s tým, že tento pozemok so súhlasom a vedomím
manželov I. užívali manželia C. a následne ich dedičia. Do roku 2021 ho užívala žalobkyňa 1/, kedy jej
jeden pán z D., roľník, povedal, že pozemok už ďalej užívať nemôže, pretože ho má v nájme on na
základe nájomnej zmluvy, pričom mu pozemok prenajala žalovaná 1/. Žalobkyňa 1/ nemala vedomosť

o tom, že evidovanou vlastníčkou pozemku je na katastri nehnuteľností žalovaná 1/, ktorá tento pozemok
nikdy neužívala. V zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka ako oprávnení držitelia pozemok
manželia C. a manželia I. vydržali a stali sa jeho vlastníkmi, nakoľko ho mali nepretržite v držbe viac
ako desať rokov. K rušeniu držby nikdy nedošlo a to aj napriek tomu, že písomná kúpna zmluva nebola
registrovaná Štátnym notárstvom. Boli objektívne presvedčení o tom, že pozemok nadobudli poctivým

spôsobom v súlade s dobrými mravmi. S J. M. uzatvorili riadnu kúpnu zmluvu a za pozemok zaplatili
dohodnutú sumu. Pravosť podpisov na kúpnej zmluve bola úradne osvedčená, preto teda pozemok
nemohol od J. M. nadobudnúť B. M. a ten ho následne nemohol darovať svojej neteri – žalovanej 1/.
Predmetné právne úkony sú absolútne neplatné, a to absolútne neplatným bol už prvý právny úkon,
a to prevod (eventuálny prechod) vlastníctva z J. M. na B. M., čiže J. M. ním v skutočnosti nepreviedol

k pozemku vlastnícke právo na B. M. a následne ďalšia v poradí darovacia zmluva uzatvorená medzi B.
M. a žalovanou 1/ nemohla spôsobiť predpokladané právne následky, keďže žalovaná 1/ týmto právnym
úkonom vlastnícke právo k pozemku nenadobudla v súlade so zásadou, že nikto nemôže previesť na
iného viac práv ako on sám má, nemohla predmetnými nehnuteľnosťami nakladať. Súd by teda v konaní
mal prejudiciálne posúdiť otázku neplatnosti prevodov pozemku z J. M. na B. M. a následne z B. M.

na žalovanú 1/. K týmto skutočnostiam navrhli žalobcovia vypočutie svedkov, žalobkyne 1/. Na podporu
týchto tvrdení poukázali žalobcovia aj na dôkaz, ktorý preukazuje skutočnosť užívania pozemku, a to
Dohodu o vrátení poľnohospodárskej pôdy medzi užívateľom PD so sídlom v Ludrovej a žiadateľom T.
I. zo dňa 29.04.1991. Predmetom tejto Dohody bolo prinavrátenie poľnohospodárskej pôdy – pozemku
EKN parc. č. 1104 o výmere 3571 m2 (1785 m2 t.j. polovica výmery). V roku 1991 teda PD evidovalo

T. I. ako žiadateľa o prinavrátenie pôdy v jeho vlastníctve vo vzťahu k pozemku, ktorý je predmetom
žaloby. V ďalšom poukázali na judikatúru Ústavného súdu ohľadne výkladu pojmy oprávnenej držby.
6. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe (č. l. 81 súdneho spisu) uviedla, že predmetná kúpna zmluva
trpí viacerými podstatnými vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, a to predovšetkým s poukazomna vtedy platný Občiansky zákonník, predložená zmluva nebola registrovaná na Štátnom notárstve,
nemohlo vlastnícke právo prejsť na kupujúcich z tohto dôvodu. Rovnako čo sa týka dôkazu označeného
žalobcami Dohoda o vrátení poľnohospodárskej pôdy, ktorý má slúžiť na preukázanie ich vlastníckeho

práva, tomuto dôkazu je možné pripísať opačnú výpovednú hodnotu, kde v predmetnej Dohode je
odkaz,atoupozornenie,žežiadateľT.I.nemámajetkovoprávnevysporiadanépozemkyvráteniaktorých
sa domáhal. Od uvedenej doby sa až do podania predmetnej žaloby nikto zo žalobcov nedomáhal
vykonanianápravyresp.nekontaktovalžalovanú1/anijejprávnychpredchodcov.T.I.akojedenzúdajne
kupujúcich tak nemohol byť dobromyseľným nadobúdateľom uvedeného pozemku. Nikto z právnych

predchodcov žalobcov nie je vlastníkom ani zvyšných pozemkov, na ktoré predmetná listina poukazuje.
Zároveňžalovaná1/poukázalanarozporžalobcamitvrdenýchskutočnostíaobsahompredmetnejlistiny
žalobcovia (na str. 3 dole) predmetnej žaloby argumentujú tým, že celý pozemok od jeho nadobudnutia
užívali výlučne C., čo je v príkrom rozpore s predloženou listinou, nakoľko táto má svedčiť o tom, že časť
pozemku malo užívať PD Ludrová. Rovnako je zarážajúca aj pasivita všetkých žalobcov vo vetve rodiny
C.,ktoríhocitvrdia,žepozemokužívali,nikdynebolijehovlastníkmiatútoskutočnosťnijakýmspôsobom

nenapádali ani v rámci dedičských konaní po svojich právnych predchodcoch. Je teda zrejmé, že
uvedené osoby mali pochybnosti o svojom vlastníckom práve z dôvodu nadobúdacieho titulu, nakoľko
napriek viacerým dedičským konaniam nikto z nich nevykonal kroky smerujúce k tomu, aby boli ako
vlastníci evidovaní na liste vlastníctva a jedná sa tak z pohľadu žalovanej o neospravedlniteľný omyl,
a teda tak ako právni predchodcovia ani žalobcovia nie sú a nemôžu byť dobromyseľnými držiteľmi.

7. Vďalšomžalovaná1/uviedla,žepredmetnýspornýpozemoknadobudlanazákladedarovacejzmluvy
zo dňa 16.09.2013 od jej matky U. D., ktorá pozemok nadobudla titulom osvedčenia o dedičstve č.k.
4D/857/2004-320 zo dňa 02.05.2011 vydanom v dedičskom konaní po L. M., B. T. (manželka J. M.).
Jedinou vlastníčkou sporného pozemku tak bola počas svojho života výlučne L. M., B. T.. Čo sa týka

osvedčenia o dedičstve po J. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom 14.03.1980, z neho je zrejmé, že jeho
manželka L. M. nadobudla celé dedičstvo po ňom, a teda bola výlučnou vlastníčkou sporného pozemku
už v roku 1980. Žalobcovia sa nemôžu úspešne domáhať uplatneného nároku, keďže poručitelia, od
ktorých sú odvodiť svoje vlastnícke právo neboli a nemohli byť ku dňu svojej smrti jeho podielovými
spoluvlastníkmi, keďže jediným jeho vlastníkom bola už v roku 1980 L. M., B. T. a svoje vlastnícke právo

odvodzujú od osoby, ktorá nikdy nebola vlastníkom dotknutého pozemku. Ďalšími dôkazmi o maximálnej
dobromyseľnosti je aj LV č. XXXX vytvorený v roku 1999, kde bola zapísaná ako vlastník dotknutého
pozemku stará mama žalovanej 1/ L. M., B. T.. Preto v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka, k času
smrti právnych predchodcov žalobcov t.j. k 21.07.2003 v prípade E. C., k 19.06.2009 v prípade J. C.,
k 19.09.2016 v prípade T. I., k 06.05.2020 v prípade U. I. títo nemohli byť vlastníkmi sporného pozemku,

pretože jeho výlučným vlastníkom v rozhodnom čase bola jednak L. M. do 17.11.2004 a následne po
nej U. D., mama žalovanej 1/ do doby, kedy sporný pozemok previedla na žalovanú 1/. V prípade
žalobcov a ich právnych nástupcov nemožno konštatovať, že by ich držba bola oprávnená, pretože ich
správanie v priebehu desiatok rokov javí známky značných pochybností o právnom titule nadobudnutia
ich vlastníckeho práva, keď napriek minimálne štyrom dedičským konaniam nikto zo žalobcov nevykonal

ani len zmienku o spornom pozemku. Stará mama žalovanej 1/ L. M., B. T. ako aj mama žalovanej 1/
U. D. a zároveň aj žalovaná 1/ mali vždy vedomosť o tom, že v k.ú. D. vlastnia (aj poľnohospodárske)
pozemky, o ktoré sa síce osobne nestarali, nakoľko žili v Martine a jeho okolí, avšak boli presvedčení, že
dotknutépozemky,vrátanetoho,prektorýjevedenýpredmetnýspor,patrilidlhodoboichrodineanikomu
inému, pretože ich nikto z právnych predchodcov žalobcov (a ani nikto iný) s uvedeným problémom

nekontaktoval. Žalovaná 1/ bola až v roku 2021 kontaktovaná ohľadom prenájmu dotknutého pozemku,
ktorý prenajala. Žalovaná 1/ žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 130 súdneho spisu) uviedla, že nárok žalobcov
uplatnený proti nej v plnom rozsahu uznáva, a teda, že vyššie uvedená nehnuteľnosť patrí do dedičstva

po vyššie uvedených poručiteľoch.

9. Žalovaná 3/ vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 155 súdneho spisu) uviedla, že nárok žalobcu
uplatnený proti nej v plnom rozsahu uznáva, a teda, že vyššie uvedená nehnuteľnosť patrí do dedičstva
po vyššie uvedených poručiteľoch.

10. Žalobcovia 1/ - 11/ vo svojej replike uviedli resp. zopakovali všetky skutočnosti, ktoré už uvádzali
v podanej žalobe s tým, že poukázali opätovne na rozhodnutia Ústavného súdu ako aj na rozhodnutia
súdov iných súdov. Trvali na tom, že užívanie predmetného pozemku nebolo zo strany žalobcov skryté.Do roku 2021 ho užívala žalobkyňa 1/, posledne žijúca dcéra manželov C.. Ostatní dedičia boli s týmto
užívanímžalobkyňou1/uzrozumeníasúhlasilistým,abypozemokužívala.Aktedažalovaná1/namieta,
že žalobcovia nijako nerozporovali dedičské konania, ktoré prebehli, tak rovnako platí, že žalovaná 1/

ani jej právni predchodcovia sa nijako v priebehu rokov o predmetný pozemok nezaujímali, nezisťovali
či a kto ho užíva a podobne. Dohoda o vrátení poľnohospodárskej pôdy bola spísaná dňa 29.04.1991,
v tom čase manželia C. a manželia I. pozemok ako oprávnení držitelia užívali a boli v jeho užívaní
dobromyseľní. V ďalšom žalobcovia poukázali na prechodné ustanovenia Občianskeho zákonníka
k úpravám účinným od 01.01.1992, z ktorých vyplýva, že pre účely vydržania bolo umožnené započítať

čas držby pred účinnosťou novely. Manželia C. a manželia I. teda k 01.02.1992 vydržali vlastnícke právo
k pozemku. Zároveň poukázali na to, že predložené dedičské rozhodnutie po J. M. nepreukazuje, že
predmetný pozemok nadobudla jeho manželka L. M., B. T.. V súpise nehnuteľností, ktorý bol predmetom
dedenia sa nenachádza predmetný pozemok parc. č. 1104. LV č. XXXX bol založený až v roku 1999,
teda v čase spísania Dohody o vrátení poľnohospodárskej pôdy. V roku 1991 neexistovala oficiálna
evidencia, v ktorej by bol ako vlastník predmetného pozemku zapísaná nejaká iná osoba. V tom teda

manželia C. a manželia I. boli zjavne dobromyseľní v tom, že sú vlastníci tohto pozemku a oprávnenosť
ich držby nebola nikdy spochybnená. Súd by mal teda v konaní prejudiciálne posúdiť otázku neplatnosti
prevodov pozemku z J. M. na L. M., z L. M. na U. D. a následne z U. D. na žalovanú 1/. V ostatnom
zotrvali na skutočnostiach uvedených v podanej žalobe.

11. Žalovaná 1/ v rámci dupliky (č. l. 133 súdneho spisu) uviedla, že z príloh, ktoré boli doručené zo
strany žalobcov vyplýva, že spolu s J. M. bola vlastníčkou pozemkov uvedených vo výpise komasačného
hárku aj jeho manželka L., B. T., ktorá nikdy nepreviedla žiaden zo svojich pozemkov na právnych
predchodcov žalobcov. Pozemky vo vlastníctve L. M., B. T. boli evidované na LV č. XXXX v podiele 1/1.
Jedná sa o pôvodne komasačné parcely predtým evidované v komasačnom hárku č. 0547 na mená

manželov Kuderovcov a na LV č. XXXX boli zapísané na základe záznamovej listiny Z 1473/1999, zápis
zjednodušeného registra pôvodného stavu v spojení s D 383/80 (dedičské rozhodnutie po J. M.) ako
parcely reg. E katastra nehnuteľností, parcela EKN č. 1104 – orná pôda o výmere 3571 m2, parcela
EKN č. 1738, trvalý trávnatý porast o výmere 997 m2, parcela EKN č. 1739, trvalý trávnatý porast
o výmere 3069 m2, parcela EKN č. 1740, trvalý trávnatý porast o výmere 3069 m2. Žalovaná 1/ ďalej

uviedla, že v správnom konaní, ktoré vyústilo do vydania rozhodnutia Okresného úradu v Ružomberku,
odborpozemkový,poľnohospodárskehoalesnéhohospodárstvač.RE13-891/99Brzodňa05.05.1999,
právoplatné dňa 11.06.1999 mohli predkladať právni predchodcovia žalobcov počas celého uvedeného
správneho konania listiny, ktorými by preukazovali svoje vlastnícke právo. Nik z nich však nepredložil
žiadnu listinu, pretože si boli dobre vedomí skutočnosti, že dotknuté pozemky sú vo vlastníctve rodiny

Kuderovcov a ich vlastnícke právo rešpektovali. Žalovaná 1/ ako aj jej právne predchodkyne si boli dobre
vedomé svojho vlastníckeho práva, avšak z dôvodu, že v obci Hubová nemali trvalý pobyt, nemali
nič proti tomu, aby ich pôdu obrábali tretie osoby. Nik predsa nemôže stratiť svoje vlastnícke právo
k svojim nehnuteľnostiam len preto, že sa o tieto osobne nestará prípadne, že na nich nehospodári.
Právni predchodcovia žalobcov vedeli prečo takmer 40 rokov neuplatnili svoje domnelé vlastnícke

práva, a to z toho dôvodu, že sa nikdy ako vlastníci uvedených pozemkov necítili. Nakoľko je na LV
č. XXXX pre k.ú. D. uvedená poznámka o prebiehajúcom konaní na Okresnom súde Ružomberok pod
sp. zn. 5C/19/2022, žalovaná strana navrhuje, aby si konajúci súd vyžiadal dotknutý spis Okresného
súdu Liptovský Mikuláš. Od roku 1999, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o schválení ZRPS
v katastri Hubová, kedy ešte žili všetci právni predchodcovia žalobcov, títo s plným vedomím rešpektovali

vlastnícke právo právnej predchodkyne žalovanej 1/ a pozemky pokiaľ ich užívali, užívali ich s vedomím,
že patria L. M., B. T.. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov o tom, že v roku 1991 neexistovala v k.ú.
D. oficiálna evidencia vlastníkov. V uvedenom období bol záväzný komasačný stav. Zároveň taktiež
popierajú možnosť aplikovania rozhodnutí, na ktoré žalobcovia poukazujú vo svojom vyjadrení na daný
skutkový stav. Trvali na zamietnutí žaloby.

12. Súd vo veci vykonal pojednávania, na ktorých vykonal výsluch navrhnutých svedkov, ako aj výsluch
žalobkyne 1/. Ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré do konania pripojili
účastníci konania.

13. Žalobcovia na preukázanie ich aktívnej vecnej legitimácie a pasívnej vecnej legitimácie žalovaných
2/ a 3/ do konania doložili listinné dôkazy - Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 4D/500/2003 po neb. E.
C., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom dňa 21.07.2003 (č. l. 28 súdneho spisu), ďalej preukazovali aktívnu
vecnú legitimáciu uznesením č. k. 9D/29/2009, o dedičstve po poručiteľke J. C., B. I., nar. XX.XX.XXXX,zomrelej 19.06.2009 (č. l. 44 súdneho spisu). Súd mal na základe týchto uznesení o dedičstve, čo sa
týkalo manželov C., E. C. a J. C., že títo mali tri deti. Prvá dcéra je žalobkyňa 1/ U. A.. Druhou dcérou
bola L. Q., B. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX, v zmysle osvedčenia o dedičstve sp. zn.

10D/1810/05, Dnot 272/05 sú dedičmi jej tri deti, a to R. Q., syn – žalobca 7/, P. E. Q., syn – žalobca 6/, R.
Q., syn – žalobca 8/. Uvedené bolo preukázané uznesením o dedičstve sp. zn. 9D/29/2009 na 9. strane.
Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 9D/153/2012 ( č. l. 27 spisu) mal súd preukázané , že dedičmi tretej
dcéry manželov E. C. a J. C., J. F., B. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX sú jej tri deti
a manžel – E. F., označený ako žalobca 2/, E. R., B. F., dcéra – žalovaná 3/, L. M. L., B. F., dcéra –

žalobca 4/, J. F., B. F., dcéra – žalovaná 2/. Súd mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov 1/,
2/, 4/, 6/, 7/, 8/ ako aj žalovaných 2/ a 3/.

Čo sa týkalo manželov Tomlyovcov, tak T. I. sa narodil XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX s tým, že
dedičské konanie po ňom bolo prejednané na základe uznesenia o dedičstve sp. zn, 9D/116/2021,
Dnot 186/2021 (č. l. 46 súdneho spisu) a čo sa týkalo jeho manželky, tak J. I., B. E. bola narodená

XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo vedené pod č. 2D/69/2020, Dnot 91/2020
(č. l. 45 súdneho spisu) s tým, že manželia mali dve deti, a to J. M., B. I., ktorá zomrela XX.XX.XXXX
a ktorej dedičmi sú jej dve deti L. I. M., syn – žalobca 10/, O. M., syn – žalobca 11/. Ďalej druhé dieťa B.
I. zomrel XX.XX.XXXX, jeho dedičmi sú manželka a dve deti – H. I., B. J., manželka – žalobca 3/, B. I.,
syn – žalobca 9/, L. O. M., B. I., dcéra – žalobca 5/. Žalobcovia nedisponovali uzneseniami o dedičstve

po J. M. a B. I., o ktoré požiadali súd. Súd si vyžiadal z Okresného súdu Ružomberok príslušné dedičské
rozhodnutia po týchto poručiteľoch - uznesenie o dedičstve po poručiteľovi B. I., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelý 17.04.2021, č. k. SD 77/2021, Dnot 134/2021 (č. l. 187 súdneho spisu), z ktorého je zrejmé, že
dedičmi sú H. I., B. J., B. I., B. I., O. M., B. I., čiže tak, ako boli označení žalobcovia 5/, 9/ 3/ v rámci
podanej žaloby. Ďalej súd zistil z pripojeného uznesenia o dedičstve č. k. 2D/11/2019, Dnot 31/2009 (č.

l. 202 a nasledujúce), išlo vlastne o konanie o dedičstve po poručiteľke J. M., B. I., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelej 24.01.2019, kde dedičmi boli I. M., B. M., O. M., B. M., označení žalobcovia 10/,11/. Súd mal
preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu aj žalobcov 3/,5/, 9/, 10/, 11/.

14. Súd na základe listinných dôkazov, ktoré žalobcovia predložili na podporu svojich tvrdení, zistil tento

skutkový stav:

15. Z výpisu LV č. XXXX okres Ružomberok, obec D., katastrálne územie D. mal súd preukázané, že
v katastri nehnuteľností je žalovaná 1/ vedená ako jediná vlastníčka nehnuteľností, a to parcely reg.
E, parc. č. 1104 o výmere 3571 m2, druh pozemku orná pôda v spoluvlastníckom podiele 1/1, kde

predmetnú nehnuteľnosť žalovaná 1/ nadobudla na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený
pod č. V 2891/13 dňa 26.03.2014.
Z listinného dôkazu, a to kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 16.06.1970 (č. l. 47) mal súd preukázané,
že táto mala byť uzavretá medzi J. M. ako predávajúcim a E. C. s manželkou a T. I. s manželkou
ako kupujúcim, kde J. M. odpredáva týmto nehnuteľnosť zapísanú v katastrálnom území obce Hubová

č. parcely 1104, v hone Pusté vo výmere 35,71 ha za dohodnutú cenu 23.000,- Kčs. Odpredávajúci
prehlasuje,žeodpredávanánehnuteľnosťjejehovlastníctvomatútodoposiaľnikomunescudzilstým,že
súhlasí, aby nehnuteľnosť bola kedykoľvek prepísaná v pozemkovej knihe na meno kupujúcich s tým, že
nehnuteľnosť teda predáva bez akýchkoľvek tiarch a zaťažení a na predmetnej kúpno-predajnej zmluve
bol overený podpis predávajúceho J. M..

Z Dohody o vrátení poľnohospodárskej pôdy ( č. l. 14 spisu) mal súd za preukázané, že užívateľ
Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Ludrovej na základe žiadosti T. I., ktorý požiadal o prinavrátenie
poľnohospodárskej pôdy potvrdil, že tento prevzal poľnohospodársku pôdu, a to konkrétne aj parcelu č.
1104 o výmere 3571 m2 (1785 m2 t.j. polovica výmery). V závere dohody je ale uvedené, že LV nie je
vedený na žiadateľa T. I., preto si urýchlene majetkovoprávne vysporiadajte prevod poľnohospodárskej

pôdy a v prípade vzniknutého rozporu užívacích a vlastníckych vzťahov spor by mal vyriešiť pozemkový
úrad. Predmetná dohoda je z 29.04.1991.

16. Z listinných dôkazov, ktoré do konania predložila žalovaná 1/ na podporu svojich tvrdení súd zistil
tento skutkový stav:

17. Z darovacej zmluvy (č. l. 83 súdneho spisu) mal súd preukázané, že táto bola uzavretá 16.09.2013
medzi darcom D. D., B. M., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou R. D., B. D., nar. XX.XX.XXXX, kdepredmetom darovania bola aj nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXXX, parcela reg. E, parc. č. 1104
o výmere 3571 m2, orná pôda v celosti, katastrálne územie D..
Ďalej súd mal preukázané z osvedčenia o dedičstve č.k. 4D/857/2004, Dnot 248/2004 (č. l. 86 súdneho

spisu), že sa prejednávalo dedičstvo po L. M., B. T., nar. XX.XX.XXXX, zomretej 17.11.2014, ktorého
predmetom boli aj nehnuteľnosti zapísané v registri „E“ pre obec a katastrálne územie D., vedené na
LV č. XXXX, parc. č. 1104 orná pôda o výmere 3571 m2 s tým, že po smrti tejto poručiteľky predmetnú
nehnuteľnosť nadobudla do výlučného vlastníctva dcéra poručiteľky D. D., B. M., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá potom následne predmetnú nehnuteľnosť darovala žalovanej 1/.

Z osvedčenia o dedičstve po J. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom 14.03.1980 ( č. l. 98 spisu) je zrejmé, že
nadobúdateľkou hnuteľností, rolí a lúk sa stala pozostalá manželka L. M.. Z predmetného rozhodnutia
o dedičstve D 383/80 mal súd preukázané, že v rámci rozhodnutia bolo uvedené, že je potrebné
role a lúky do dedičstva patriace zapísať L. M., po prevedení identifikácie, lebo podľa oznámenia
orgánu geodézie, nehnuteľnosti sú nateraz v evidencii nehnuteľností neidentické. Z tohto dôvodu došlo
k založeniu LV č. XXXX v Hubovej pre L. M., čo bolo preukazované LV (č. l. 96 – 97 súdneho spisu),

kde je zrejmé, že vlastníkom pozemku parc. č. 1104 o výmere 3571 m2 orná pôda jej vlastníčkou bola L.
M., nar. XX.XX.XXXX na základe D 383/80. Zároveň žalobcovia do konania doložili aj majetkový hárok
obce Hubová, z ktorého je zrejmé, že J. M. bol vlastníkom predmetného pozemku s parcelným číslom
1104 o výmere spolu 3571 m2 (3427 + 144) (č.l. 122 súdneho spisu).

18. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Základným predpokladom určovacej žaloby, teda žaloby o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam a žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi je
preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný tam, kde pomocou takejto žaloby možno
eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak zodpovedajúcej náprave nie je možné
dospieť inak a tam, kde určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu

právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu príslušný právny rámec, ktorý
je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Ak sa má určovacou žalobou resp. určovacím výrokom súdu
dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý
právny záujem na požadovanom určení daný vždy.

20. Žalobcovia podali žalobu o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí predmetný pozemok
v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi E. C., v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi J. C. a v podiele
1 do dedičstva po poručiteľovi T. I. a v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi U. I.. Súd teda
konštatuje, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na danom určení, keďže žalovaná 1/ je vo
vzťahu k spomínanej nehnuteľnosti vedená v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník, popiera nárok

žalobcov, a teda podaná žaloba voči žalovanej 1/ odstráni právnu neistotu žalobcov. V konaní o určenie,
že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania
dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dediči považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom
spore títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto
žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dediči, inak je daný nedostatok

vecnej legitimácie (viď. uznesenie NS SR zo 16.mája 2019 č. k. 8Cdo/94/2018).

21. Podľa § 133 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa
16.06.1970 ( ďalej len „OZ“), osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.

22. Podľa § 134 ods. 2 OZ k zmluve o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia štátnym
notárstvom, vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

23. Podľa § 135 OZ, ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.24. Žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo poručiteľov - manželov Sordiliakovcov a manželov I., teda
právnych predchodcov žalobcov a žalovaných 2/ a 3/, kde tvrdili, že predmetný pozemok nadobudli
kúpnou zmluvou zo 16.06.1970, kedy je potrebné tento právny úkon považovať za nadobúdací titul,

od ktorého sa potom odvíjala ďalšia dobromyseľnosť pri užívaní predmetného pozemku, či už osôb,
ktoré boli kupujúcimi alebo potom ich právnych nástupcov. Žalobcovia trvali na tom, že predmetný
pozemok bol užívaný výlučne rodinou Sordiliakovcov a rodinou I. počas celého tohto obdobia s krátkou
prelukou, keď pozemky užívalo poľnohospodárske družstvo, a to až do roku 2021 tento pozemok užívali
nerušene. Žalobcovia poukázali na to, že až novelou z roku 1991 došlo k započítaniu vydržacej doby

10-ročnej predchodcov žalobcov a už k tomuto momentu došlo k vydržaniu vlastníckeho práva. Ak by
súd túto argumentáciu neuznal, nepochybne k vydržaniu vlastníckeho práva malo dôjsť od 01.01.1992,
nasledovne, keď držba právnych predchodcov žalobcov nebola nijakým spôsobom rušená.

25. Žalovaná 1/ namietala, že žalobcovia nesplnili základné podmienky pre vydržanie, predovšetkým
dobromyseľnosť t.j. oprávnenosť držby, nakoľko nimi uvádzaný putatívny právny titul, na základe ktorého

vstúpili do držby, vzhľadom k obsahu dedičských rozhodnutí, nemohol založiť ich dobromyseľnosť.

26. Každého zo žalobcov preto zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať splnenie jednotlivých
predpokladov na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej parcele v nimi tvrdenom spoluvlastníckom
podiele.

27. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 16.06.1970 medzi J.
M. ako predávajúcim a medzi kupujúcimi E. C. a jeho manželkou a T. I. a manželkou ako kupujúcimi.
Predmetom kúpnej zmluvy bol aj predmetný sporný pozemok. Nebolo sporné medzi stranami konania,
že v čase uzavretia tejto kúpnej zmluvy v zmysle citovaného § 134 ods. 2 OZ bola ku zmluve

o prevode nehnuteľnosti potrebná jej registrácia Štátnym notárstvom s tým, že vlastníctvo prechádzalo
až registráciou zmluvy. Žalobcami predložená zmluva nebola registrovaná na Štátnom notárstve, a teda
nemohlo vlastnícke právo prejsť na kupujúcich z tohto dôvodu. Čo sa týka otázky vydržania, nakoľko
žalobcovia si boli vedomí toho, že predmetná kúpna zmluva nebola registrovaná Štátnym notárstvom,
trvali na tom, že manželské páry C. aj I. od roku 1970 pozemok mali v nerušenom užívaní, a teda vydržali

vlastnícke právo k tomuto pozemku, kde ich oprávnená držba trvala nepretržite od roku 1970 až do ich
smrti a následne pokračovala až do roku 2021, kedy predmetný pozemok užívala žalobkyňa 1/ ako jedna
z ich zákonných dedičov so súhlasom ostatných dedičov. Trvali na tom, že v zmysle § 134 Občianskeho
zákonníka ako oprávnení držitelia pozemok manželia C. a manželia I. vydržali a stali sa jeho vlastníkmi,
nakoľko k rušeniu držby nedošlo.

28. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zámennou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

29. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

30. Podľa § 134 ods. 2 OZ takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených

právnických osôb (§ 125).

31. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

32. Podľa § 134 ods. 4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

33. Podľa § 868 OZ, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 01. 01. 1992. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred

01. 01. 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

34. Žalobcovia teda tvrdili, že vlastníkmi spornej parcely v uvedených spoluvlastníckych podieloch
sa stali ich právni predchodcovia na základe vydržania. Vydržanie patrí k všeobecným originálnymspôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva
dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania
okrem spôsobilého predmetu vydržania (veci, ku ktorým nemožno nadobudnúť vlastnícke právo

vydržaním negatívne vymedzuje citované ustanovenie § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
zákona č. 509/1991 Zb.) patria:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav držby predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne

nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec
oprávnenie držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ
prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

35. Žalobcovia teda trvali na tom, že držba právnych predchodcov nebola nijakým spôsobom rušená.
Poukázali na závery prezentované v Náleze Ústavného súdu zo dňa 14.11.2018 sp. zn. II. ÚS 484/2015.

Podľa žalobcov nešlo o tzv. skryté užívanie ale právne predmetný pozemok bol užívaný predchodcami
žalobcov, a to v prostredí dediny ako komunity navzájom poznajúcich sa osôb, ktoré boli s reáliami
užívacích vzťahov denne konfrontované. Celý čas sa predmetný pozemok podľa žalobcov obrábal, celý
čas sa na ňom kosilo, dorábali sa na ňom zemiaky, vnímali to vlastníci susedných nehnuteľností resp.
ich právni nástupcovia ako aj vypočutí svedkovia. Podľa žalobcov teda jednoznačne dobromyseľná

držba tu bola preukázaná. Bol preukázaný nadobúdací titul, a teda došlo k vydržaniu vlastníckeho práva
a predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi E. C. v podiele 1, J. C. X, T. I. X a U. I. 1.

36. Súd práve v súvislosti s užívaním predmetného pozemku alebo teda obrábaním tohto pozemku
v konaní vypočul aj svedkov, ktorých navrhli na vypočutie žalobcovia. Zároveň súd vypočul aj žalobkyňu

1/ v súvislosti s užívaním tohto pozemku.

37. Žalobkyňa 1/ vo výpovedi na pojednávaní (č. l. 214 súdneho spisu) uviedla, že má vedomosť o tom,
že jej rodičia kúpili predmetnú parcelu od neb. J. M. a ako sa tam narodila, tak ju stále obrábali. Pamätá
si to, až keď vyrástla, že tam hrabali, oco tam stále kosil, že tam chovali ovce a kravu. Takto to na dedine

bežne bývalo s tým, že oni potom následne v tom pokračovali. Ona má sama farmu na ovce a hovädzí
dobytok, takže takisto ten pozemok im slúžil za týmto účelom. Poukázala na to, že jej rodičia sa starali
o predmetný pozemok do roku 2001 a potom už ona a jej manžel. Za celé obdobie ju nikto nekontaktoval,
nikto nenarušil ich prácu, ktorú tam vykonávali a vedomosť o tom, že žalovaná 1/ má vlastnícke právo
k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla až v roku 2021, keď nejaký poľnohospodár, farmár si dohodol

so žalovanou 1/ nájomnú zmluvu, že tam ide hospodáriť na pozemku a oznámil žalobkyni, že pozemok
patrí žalovanej 1/. Ani po získaní tejto informácie nekontaktovala však žalovanú 1/.
Na otázky zástupcu žalovanej 1/ upresnila, že C. a I. spoločne pozemok užívali od roku 1970 do roku
1980, keď ona bola na základnej škole. Potom však krstný ochorel, tak to užívali len jej rodičia do
roku 2001 a od roku 2001 to užívala ona až do roku 2021. Potvrdila však, že určitú dobu to užívalo aj

poľnohospodárske družstvo. Bola to však celá časť a oni za to dostali inú parcelu, ktorú mohli kosiť a keď
družstvo skončilo, parcela sa navrátila a oni pokračovali v starostlivosti o predmetný pozemok.
Na otázku zástupcu žalovaného 1/, že či v Dohode o vrátení poľnohospodárskej pôdy je uvedené, že
je tu rozpor užívacích a vlastníckych práv, že sa majú obrátiť na vyriešenie na pozemkový úrad, na
otázku, či má vedomosť, že by I. alebo jej rodičia takýmto spôsobom postupovali žalobkyňa 1/ uviedla,

že určite posielali do Žiliny na geodéziu žiadosť o zavkladovanie tejto kúpno-predajnej zmluvy s tým, že
túto žiadosť videla a na otázku, či podnikli jej rodičia alebo Tomlyovci ďalšie právne kroky, keďže zrejme
bola neúspešne táto žiadosť vybavená, žalobkyňa 1/ uviedla, že nepodnikli. Boli si vedomí v tom, že je
to ich a stačila im kúpna zmluva z roku 1970. Rovnako žalobkyňa 1/ na otázku, či vie uviesť, kedy zomreli
jej rodičia ako vlastníci predmetného pozemku uviedla, že otec zomrel v roku 2003 a mamina v roku

2009 a predmetná parcela bola predmetom dedičského konania, ale pani notárka L. zomrela a vlastne
sa to celé nedoriešilo. Rovnako žalobkyňa 1/ uviedla, že keď bolo dedičské konanie po jej rodičoch,
bolo to asi vtedy po mamine isto, tak na základe toho, že nebola zapísaná táto parcela na katastri, tak
sa to malo riešiť osobitným spôsobom a nemalo to prejsť dedičským konaním. V čase úmrtia rodičov
v rámci dedičského konania, vtedy sa to tam neriešilo, až keď zomrela krstná mama v roku 2020, ale

potom sa to už nedoriešilo.

38. K otázke obhospodarovania predmetného pozemku v konaní súd vypočul ako svedkov I. M. ( č.l. 217
súdneho spisu), ktorá potvrdila, že tam bývala a videla bývalých ako žijúcich Sordiliakovcov uja a tetu,teda rodičov žalobkyne 1/, potom následne aj samotnú žalobkyňu 1/ s manželom, keď boli sezónne
práce, tak sa okopávali zemiaky, stretli sa tam a okrem nich tam nevidela nikoho iného.

39. Ďalej súd vypočul v konaní ako svedkyňu V. E. s tým, že táto uviedla, že na pozemky si pamätá
a na tomto pozemku vždycky videla len rodinu C., teda J. C. s manželom a deťmi s tým, že v roku
1983 zobralo družstvo predmetné pozemky a naspäť sa vrátili do súkromného vlastníctva s tým, že tam
videla C., zároveň aj I. rodinu s deťmi. Táto svedkyňa bola vlastne starostkou a za ten čas, čo ona bola
starostkou sa nikto nebol pýtať ohľadne tohto pozemku. Keď sa robila ROEP, ohľadne tohto pozemku

sa nikto nezaujímal. Rovnako táto svedkyňa aj potvrdila to, že počas jej starostovania nezaznamenala
žiaden spor o vlastníctvo predmetného pozemku.

40. Súd ďalej vypočul ďalšieho svedka, a to E. W. s tým, že tento pôvodne do konania doložil čestné
prehlásenieavrámcivýpovede súduuviedol,žepredmetnéčestnéprehláseniemupredložilažalobkyňa
1/ s tým, že on s ním súhlasí, on ho nevypracovával. Poukázal na to, že sú so žalobkyňou 1/ dlhodobí

susedia, spoločne rodičia pozemky obhospodarovali, oni mali vyššie parcelu, žalobkyňa 1/ nižšie
parcelu. Boli to C. a I. pred rokom 1982, potom to zobralo družstvo a po 6 -7 rokoch sa to vrátilo. Pamätá
si, že sa tam kosilo, niekto tam mal zemiaky, užívali to rodičia žalobkyne 1/ a potom to začal užívať
manžel žalobkyne 1/. Na otázku, či tam videl v poslednom období pracovať niekoho tri roky spätne
uviedol, že manžel žalobkyne 1/ má tam farmu, takže on to kosí a niektoré ďalšie pozemky.

41. Čo sa týka ďalšieho svedka, ktorý bol v konaní vypočutý, a to súd vypočul J. I., ktorá takisto potvrdila,
že jej predložila čestné prehlásenie žalobkyňa 1/. Ona s tým vyslovila súhlas, a teda ho aj podpísala.
Vyjadrila sa, že predmetný pozemok využívali M., I.. Nevie číslo ktorého pozemku to je, ale nad nimi to
robili stále. Potvrdila, že na predmetnom pozemku sa vždy sadilo a oralo. Potvrdila, že to bola aj rodina

Sordiliakovcov, teda rodičia žalobkyne 1/. Zároveň táto svedkyňa uviedla, že po smrti Sordiliakovcov
videla tam užívať predmetný pozemok Tomlyovcov, Sordiliakovcov, potom v neskoršej dobe to už nikto
neobrábal. Na otázku, čo je to neskoršia doba, uviedla, keď to družstvo vrátilo pôvodným majiteľom,
tak potom keď pomreli starí ľudia, tak tam robili napr. Rapošovci s tým, že oni tiež umreli. Na otázku,
či si pamätá, že žalobkyňa 1/ užívala predmetný pozemok uviedla, že áno, ale nepamätá si, v ktorých

rokoch to bolo. Rovnako si nepamätala, či predmetný pozemok obrábal niekto z rodiny Kuderovcov. Čo
sa týka B. M., k tejto osobe uviedla, že ho pozná, ale nikdy ho nevidela obrábať predmetný pozemok.

42. Po výsluchu týchto svedkov mal súd zato, že títo nevedeli ohraničiť časovo, kedy mali právni
predchodcovia daný pozemok užívať. Niektorí tvrdili aj to, že od roku 2021 naďalej užívala pozemok

žalobkyňa 1/, hoci táto sama uviedla, že pozemok od roku 2021 neužívajú a užíva ju na základe
nájomnej zmluvy p. T. z obce D.. Čiže títo svedkovia nepreukázali tak, ako to tvrdili žalobcovia, užívanie
viditeľné, a to v prostredí dediny ako komunity navzájom sa poznajúcich osôb. Svedkovia, ktorí pôvodne
predložili čestné prehlásenie sami potvrdili, že toto čestné prehlásenie nevytvorili, bolo predložené
žalobkyňou 1/, čo aj uvedené spochybnilo ich svedeckú výpoveď, ktorú nakoniec podali ústne v rámci

vykonávaného pojednávania. Aj žalobkyňa 1/ v rámci výpovede potvrdila, že mala vedomosť, že
po vrátení poľnohospodárskej pôdy na základe dohody videla, že jej rodičia a aj Tomlyovci žiadali
ozavkladovaniepredmetnejkúpno-predajnejzmluvy,avšakužpotomďalšieprávnekroky,keďtážiadosť
nebola vybavená, nepodnikli, nakoľko mali za to, že je to ich. Zároveň potvrdila, že keď zomrel otec
v roku 2003 a mamina v roku 2009, predmetná parcela nebola predmetom dedičských konaní, resp.

že mali vedomosť, že nebola zapísaná táto parcela na katastri, lebo to mali riešiť osobitným spôsobom
a nemohlo to prejsť dedičským konaním. Rovnako sa to riešilo aj v roku 2020, ale sa to nedoriešilo.

43. Na základe vykonaného dokazovania súd bol toho názoru, že žalobcom sa nepodarilo preukázať, že
právni predchodcovia alebo poručitelia manželia C. a manželia I. nadobudli vlastnícke právo k spornému

pozemku, a to vydržaním v súlade s ustanovením § 134 Občianskeho zákonníka. S tým, že poručitelia
alebo teda právni predchodcovia žalobcov mali vstúpiť do držby nehnuteľnosti už od roku 1970, a to na
základekúpnejzmluvy,ktorábolauzavretásJ.M..Možnosťnadobudnutiavlastníckehoprávavydržaním
bola zavedená novelou Občianskeho zákonníka, uskutočnenou zákonom č. 131/1982 Zb., účinnou od
01.04.1983. Avšak na základe tejto novely nebolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemkom. Až

novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. boli s účinnosťou od 01.01.1992
predmetné obmedzenia odstránené a predmetnou novelou bolo umožnené započítanie nepretržitej
držby vykonávanej aj pred 01. 01. 1992.44. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je
teda dobromyseľnosť resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné

posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať
s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu
práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať,

že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej
viery sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia (právneho titulu), teda tzv. uchopenia
sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie ak nie je tento
pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. V dobrej viere je teda
držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí aj keď v skutočnosti tomu tak
nie je. Až v prípade ustálenia a preukázania existencie relevantného titulu (oprávnenej) držby sa môžu

stať významnejšími okolnosti užívania sporných nehnuteľností. Samotná detencia hoci aj dlhoročná
a nerušená nie je spôsobilá nahradiť existenciu (domnelého) nadobúdacieho titulu. Súčasne je žiadúce
dodať, že vo všeobecnosti platí, že neužívanie predmetu vlastníctva (po roku 1950 jednoznačne aj vo
vzťahu k územiu Slovenska) nemá žiaden vplyv na zánik vlastníckeho práva. Inými slovami, pokiaľ
(spolu) vlastník neužíva predmet svojho (spolu) vlastníctva, nedochádza k zániku jeho vecného (spolu)

vlastníckeho práva.

45. Pokiaľ ide o existenciu samotnej držby spornej parcely, vykonaným dokazovaním mal súd za
preukázané, že spornú parcelu užívala zo všetkých žalobcov len žalobkyňa 1/, a to v podstate od
smrti rodičov, kde užívanie aj držbu spornej parcely rodičmi žalobkyne 1/ ako aj manželmi I. mali

potvrdiť vypočutí svedkovia. Je teda zrejmé, že nadobúdací titul z roku 1970 v prípade žalobcov a ich
právnych predchodcov nemohla za žiadnych okolností na neho spočívať oprávnenosť ich držby, nakoľko
sa jedná o omyl presahujúci bežný rámec posudzovania veci a jedná sa o neospravedlniteľný omyl
a takýto držiteľ nemôže byť dobromyseľným a jeho držba nemôže byť oprávnená. Nemôže požívať
právnu ochranu. Aj zo samotnej výpovede žalobkyne 1/ vyplynulo, že počas dlhšieho obdobia bola

ich snaha usporiadať vlastnícke právo k dotknutému pozemku, avšak nevyšlo im to ani v roku 2001,
2003, 2020 ani 2021, teda v základných dedičských konaniach po jej rodičoch, ani v dodatočných
dedičstváchpoichprávnychpredchodcoch.Omyldržiteľavychádzajúcizneznalostialeboznedokonalej
znalosti a celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je neospravedlniteľným
právnym omylom. Držba nehnuteľnosti, ktorú žalobcovia odvodzovali od kúpnej zmluvy nemohla viesť

k nadobudnutiu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov. Najvyšší súd už v rozhodnutí č. k.
2Cdo/271/2007 uviedol, že vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva s tým, že posúdenie
toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj
z objektívneho hľadiska t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na

okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva vec, ktorej vlastníctvo nenadobudol. Obsahovo rovnaké závery zaujal aj najvyšší súd v ďalších
rozhodnutiach (5Cdo/49/2010, 3Cdo/12/2010, 4Cdo/287/2006, 5Cdo/234/2009 ako aj rozhodnutie, na
ktorésaodvolávalžalovaný1/4Cdo/283/2009).Čižeotázka,čimôžedobromyseľnosťdržbyzaúčinnosti
Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 zakladať kúpna zmluva o prevode nehnuteľností,

ktorá síce bola uzavretá písomne, ale nebola registrovaná, je potrebné skonštatovať, že podmienka
dobromyseľnosti v danom prípade splnená právnymi predchodcami žalobcov, žalovanej 2/ a 3/ splnená
nebola. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu. V tomto smere
súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/361/2012, publikované v Zbierke
stanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdov SlovenskejrepublikyakojudikátR74/2015,ktorýtakisto

dospel k právnemu záveru, v zmysle ktorého oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za
účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností,
ktorá nebola uzavretá v písomnej forme. Rovnako súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
v uznesení z 27.10.2010 sp. zn. 4Cdo/283/2009 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a súdov Slovenskej republiky ako judikát R 73/2015, ktorý zaujal právny záver, v zmysle ktorého
oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je
jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do
31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá nebola registrovaná Štátnym notárstvomv zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom. Najvyšší súd
bližšie v odôvodnení uviedol, že pokiaľ do uvedeného deja niekto vstúpil do držby pozemkov na základe
zmluvy o ich prevode, ktorá nebola registrovaná Štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu

vyžadoval, nemohla byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je ich vlastníkom, aj keď
subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka, aby zmluvy o prevode vlastníctva
k nehnuteľnej veci boli registrované Štátnym notárstvom bola v Občianskom zákonníku upravená jasne
a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak
sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom

na jej účinnosť je potrebná registrácia Štátnym notárstvom, ak teda nejde o prevod do socialistického
vlastníctva. Tieto závery z judikatúry sú rešpektované aj v aktuálnej rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu napr. rozsudok Najvyššieho súdu z 11.04.2017 sp. zn. 3 Cdo/46/2017.

46. Okresný súd sa teda neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a dospel
k záveru, že právni predchodcovia, teda poručitelia žalobcov nenadobudli k nehnuteľnosti vlastnícke

právovydržaním,keďženebolisozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľní,žeimpatrianehnuteľnosti,
do držby ktorých vstúpili za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 na základe kúpnej
zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá nebola registrovaná Štátnym notárstvom.

47. Pre úplnosť súd uvádza, že vlastníkom dotknutého pozemku okrem J. M. bolo preukázané, že bola

aj jeho manželka s tým, že v obci Hubová bol záväzný komasačný stav z roku 1949 a ako komasační
vlastníci boli evidovaní právni predchodcovia žalovanej 1/ J. M. a jej stará mama, ktorá následne
nadobudla v roku 1980 dotknuté pozemky do výlučného vlastníctva vrátane sporného pozemku a po nej
dotknuté pozemky prešli na mamu žalovanej 1/ v rámci dedičského konania a žalovaná 1/ na základe
darovacej zmluvy tieto nadobudla od svojej mamy.

48. Súd preto žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

49. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaná 1/ mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal

plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom 1/ až 11/. O výške náhrady trov konania žalovanej 1/
bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

50. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ súd rozhodoval podľa § 257 CSP, podľa
ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Žalované 2/ a 3/ v priebehu konania uznali nárok žalobcov, ďalšieho pojednávania sa nezúčastnili. Do
konania boli žalované 2/ a 3/ označené žalobcami z dôvodu, že v konaní o určenie, že veci patria do
dedičstva, stranami sporu musia byť všetci potencionálni dediči poručiteľa, či už na strane žalobcov
alebo strane žalovaných. Žalované 2/ a 3/ nemali záujem podať predmetnú žalobu, v priebehu konania
sa s ňou stotožnili, čiže uznali žalovaný nárok, a bolo by nespravodlivé vzhľadom na povahu a okolnosti

tohto sporu im nárok na náhradu trov konania priznať. Preto súd žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Ak bolo
vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

V Martine dňa 07.03.2025

JUDr. Miriam Štillová
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Silvia Jurečková

image1.png