Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122376857
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová, st.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122376857.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, so sídlom Tomášikova 28, Bratislava, proti žalovanej:
P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. V. XXX-XXX/X/XX, XXXX G., Rakúska republika, o zaplatenie

855,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.
B5-60Csp/170/2022-106 zo dňa 7. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti do výšky 290,63 eur z titulu
zmluvnej pokuty, spolu s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania z tejto sumy, ako aj v časti trov konania
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 855,41 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 29.08.2021 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia žalovanej

povinnosti zaplatiť mu sumu 855,41 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z celej dlžnej
sumy od 29.08.2021 do zaplatenia z titulu nezaplatenia úhrady za telekomunikačné služby, ktoré jej
boli poskytnuté na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb č. A., A., A., A., A., A. v súhrnnej
výške 105,66 eur, nezaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu po
dohodnutú dobu, ktorú si uplatňuje vo výške pomernej časovému rozsahu porušenia tohto záväzku,
a to 290,63 eur, a nezaplatenia zvyšku kúpnej ceny za kúpené telekomunikačné zariadenie vo výške

459,12 eur.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že čo sa týka jej dlhu voči žalobcovi, dostala sa do
finančnej tiesne a požiadala o splátkový kalendár alebo o odklad jej povinnosti dlh zaplatiť, kým nebude
rozhodnuté príslušnými orgánmi v Rakúskej republike o dorovnaní jej dôchodku.

4. Súd prvej inštancie v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania s odôvodnením, že v prejednávanej veci sa rieši
otázka jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota žalobcom
uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 23.09.2024.

5. Oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom na podopretie jeho skutkových tvrdení, a
to zmluvami o poskytovaní verejných služieb č. A., A., A., A., A., A. zo dňa 08.07.2014, 02.10.2014,19.07.2018, 18.12.2019, 13.02.2020, dodatkami a dohodami o splátkach k týmto zmluvám zo dňa
11.09.2019, 18.12.2019, 13.02.2020; faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č.

XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, pokusom o pokonávku z 19.07.2021; výzvou na
zaplatenie dlhu pred podaním žaloby z 07.06.2022, ako aj ostatným obsahom spisu.

6. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobca ako podnik prevádzkujúci verejné
telekomunikačné siete uzavrel so žalovanou viaceré zmluvy o poskytovaní verejných služieb,

predmetom ktorých bol záväzok žalobcu zriadiť a poskytovať žalovanej verejné telekomunikačné služby
podľa zvoleného programu a záväzok žalovanej riadne a včas zaplatiť za ne dohodnutú cenu a počas
dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a nevykonať žiadny
úkon,ktorýbyviedolkukončeniuzmluvy,ktorýmjetiežriadneavčasnénezaplateniecenyzaposkytnuté
služby. Porušenie záväzku viazanosti bolo zabezpečené zmluvnými pokutami v dohodnutej výške,
zníženej na pomernú časť zodpovedajúcu časovému rozsahu porušenia tejto povinnosti. Na základe

uvedených zmlúv žalobca poskytol žalovanej telekomunikačné (hlasové alebo dátové) služby, a to za
zúčtovacie obdobie od 24.02.2021 do 23.04.2021. V dôsledku toho, že žalovaná nezaplatila cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby riadne a včas, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvných
pokút v zmysle uzatvorených dodatkov k zmluvám v celkovej výške 350,17 eur, ktoré zodpovedajú
časovému rozsahu porušenia záväzku viazanosti, po ktorý žalovaná počas trvania zmluvného vzťahu so

žalobcom neplnila svoje povinnosti riadne a včas. Žalovaná na pokus o pokonávku reagovala čiastočnou
úhradou pohľadávky vo výške 54,17 eur, ktorá bola započítaná na úhradu zmluvnej pokuty. Žalobca si
preto v konaní uplatnil len zvyšnú časť vo výške 290,63 eur titulom zmluvnej pokuty.
Žalobca ako predávajúci zároveň uzavrel so žalovanou ako kupujúcou kúpne zmluvy označené ako
„Dohoda o splátkach“, predmetom ktorých bola kúpa telekomunikačných zariadení Samsung Galaxy

S10 black, Samsung Galaxy A40 black, Sony Playstation 3 hry, Apple iPhone 8 space grey. Úhrada
kúpnej ceny bola dohodnutá v dvoch častiach, a to v prvej časti vo výške 1 euro, resp. 1,04 alebo
1,08 eur, ktoré bola žalovaná povinná zaplatiť bez zbytočného odkladu po uzavretí týchto zmlúv,
a zvyšné časti vo výške 568,80 eur, 223,92 eur, 228,96 eur a 228,96 eur bola žalovaná povinná
uhradiť v 24 mesačných splátkach splatných v dňoch splatnosti určených vo výzvach žalobcu na

zaplatenie jednotlivých mesačných splátok zasielaných žalovanej. V bode 2.3. týchto dohôd o splátkach
bolo zároveň dohodnuté, že ak žalovaná ako kupujúci bude v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek
splátky kúpnej ceny po dobu minimálne troch mesiacov, žalobca ako predávajúci je oprávnený žiadať o
zaplatenie celého zvyšku nezaplatenej kúpnej ceny naraz. Z priložených faktúr za zúčtovacie obdobia
vyplýva, že žalovaná jednotlivé splátky kúpnych cien nehradila riadne a včas (nezaplatené splátky po

splatnosti tvorili sumu vo výške 251,01 eur), preto ju žalobca listom z 19.07.2021 požiadal aj o predčasné
splatenie celého zvyšku kúpnych cien vo výške 208,11 eur (spolu teda 459,12 eur) a vyzval ju na úhradu
v lehote splatnosti do 28.08.2021. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu vyššie uvedených plnení listom
z 19.07.2021, a to v dodatočnej lehote splatnosti do 28.08.2021. Žalovaná na uvedenú výzvu platbou
reagovala len sčasti, keď žalobcom uplatnené nároky doposiaľ uhradila len vo výške 59,54 eur.

7. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie predmetnú právnu vec podľa § 488, § 489, § 52 ods. 1
a 2, § 53 ods. 1, § 544 ods. 1-3, § 588, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ),
§ 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,
v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej ako „zákon o elektronických komunikáciách“),

§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.
8. Zo zisteného skutkového stavu považoval za preukázané, že žalovaná ako účastník uzavrela so
žalobcom ako podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné služby zmluvy, na základe ktorých jej
bolo umožnené užívať telekomunikačné služby podľa zvoleného programu. Tiež mal za preukázané, že
žalovaná ako kupujúci uzavrela so žalobcom ako predávajúcim kúpne zmluvy, predmetom ktorých bola

kúpa vybraných telekomunikačných zariadení za kúpne ceny 570 eur, 225 eur, 230 eur a 230 eur, ktoré
žalovaná zaplatila len sčasti v sume 1 euro (2x), resp. 1,04 alebo 1,08 eur. Žalobcovi preto vznikol nárok
na úhradu dohodnutých cien za poskytnuté telekomunikačné služby a nezaplateného zvyšku kúpnych
cien,atovpreukázanejsúhrnnejvýške564,78eur(t.j.105,66eur+459,12eur),ktorúžalovanádoposiaľ
nezaplatila.

Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná počas doby viazanosti, po ktorú bola povinná zotrvať
v zmluvnom vzťahu so žalobcom a riadne si plniť svoje povinnosti, na ktoré sa zmluvne zaviazala,
cenu za tieto poskytnuté služby neplatila riadne a včas, žalobcovi vznikol tiež nárok na zaplatenie
dohodnutej zmluvnej pokuty, zníženej na pomernú časť zodpovedajúcu časovému rozsahu porušeniatejto povinnosti, a to v preukázanej súhrnnej výške 290,63 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie
dohoda o zmluvnej pokute je dostatočne určitá čo do určenia povinnosti, ktorej splnenie zabezpečuje
(t. j. povinnosti žalovanej zotrvať v záväzku počas doby viazanosti a počas nej riadne a včas uhrádzať

svoje peňažné záväzky), aj čo do spôsobu určenia jej výšky (t. j. suma základu zmluvnej pokuty znížená
o pomernú časť zodpovedajúcu dobe viazanosti, počas ktorej žalovaná v záväzku zotrvala a svoje
peňažné záväzky si plnila riadne a včas). Ustanovenie o zmluvnej pokute nemožno považovať ani za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože s ohľadom na žalobcom ako podnikom poskytnuté zľavy a
výhody nemožno dospieť k záveru, že by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (žalovanej).

9. Vyslovil, že žalovaná v rámci procesnej obrany nenamietala, že by jej povinnosť úhrady vyššie
uvedených plnení nevznikla vôbec, resp. nevznikla v žalobou uplatnenej výške, alebo že táto povinnosť
v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu už netrvá, teda že už zanikla, napr. jej splnením, hoci aj čiastočným.
Súd prvej inštancie preto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné a žalobe čo do istiny

uplatnenej v súhrnnej výške 855,41 eur (t. j. 105,66 eur + 290,63 eur + 459,12 eur) ako dôvodnej vyhovel.
Pokiaľ ide o žiadosť žalovanej o splátkový kalendár, resp. odklad jej povinnosti zaplatiť dlh, uviedol,
že súd takéto oprávnenie bez návrhu, resp. súhlasu žalobcu nemá, preto bude potrebné obrátiť sa s
predmetnou žiadosťou priamo na žalobcu.

10. Konštatoval, že povinnosť účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb zaplatiť úhradu (cenu)
za poskytnuté telekomunikačné služby sa stáva splatnou na základe predloženej faktúry § 43 ods. 12
písm. b) zákona o elektronických komunikáciách). Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa stáva splatnou
v dohodnutej lehote splatnosti alebo prvý deň po tom, čo dlžníka o plnenie veriteľ požiadal (§ 563
OZ). Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ktorej plnenie bolo dohodnuté v splátkach, sa stáva splatnou

dohodnutýmdňomsplatnostijednotlivýchsplátok;vprípade,žesaprenesplnenieniektorejsplátkystane
zročným celý dlh, stáva sa splatným ku dňu zročnosti nesplnenej splátky ( § 103 OZ). Žalobca však
listom z 19.07.2021 poskytol žalovanej na úhradu vyššie uvedených plnení dodatočnú lehotu splatnosti
do 28.08.2021. Žalovaná mu tieto peňažné nároky ani v takto určenej dodatočnej lehote splatnosti
nezaplatila, a tak sa nasledujúci deň dostala s ich plnením do omeškania. Preto vyhovel žalobe aj v

časti uplatneného príslušenstva a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom
stanovenejvýške5%ročnezdlžnejsumy855,41eur,avšaklenzadobuomeškaniauplatnenúžalobcom
v žalobe, t. j. od 29.08.2021 do zaplatenia, keďže súd je v zmysle § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobným
návrhom žalobcu a nemôže žalobný návrh prekročiť a priznať viac, než čoho sa žalobca domáha.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP
s odôvodnením, že žalobca mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnej žalovanej
vznikolnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,stým,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
súd v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 290,63
eur odvolanie žalovaná a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť jej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu len vo výške 564,78 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z
uvedenej sumy od 29.8.2021 do zaplatenia, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že ako

bežný spotrebiteľ rozumie, že musí zaplatiť neuhradené faktúry za poskytnuté služby a doplatiť kúpnu
cenu mobilného telefónu, nie je jej však zrejmé, prečo by mala za daných a súdom prvej inštancie
zistených skutkových okolností uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 290,63 eur, čiže takmer trojnásobok
dlžnej sumy neuhradených faktúr za poskytnuté služby. Bola toho názoru, že výška zmluvnej pokuty je
neprimeraná a že v kontexte všetkých preukázaných skutočností predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú

podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorú so žalobcom ako dodávateľom uzavrela. Z obsahu rozsudku
vyplýva, že je dlhoročným klientom spoločnosti Orange Slovensko, a.s., už od 8.7.2014 a do omeškania
s úhradami faktúr sa dostala až v zúčtovacom období od 24.2.2021 -23.4.2021, a tiež bolo preukázané,
že sa snažila vzniknutú situáciu so žalobcom riešiť mimosúdne, ešte pred podaním žaloby. Čaká na
dorovnaniepenziezRakúskejrepublikyaaktuálnavýškajejpenzieje347eur.Vychádzajúczuvedených

okolností mal podľa nej súd prvej inštancie aj zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute posudzovať v
ich kontexte.
Je zrejmé, že zmluvný vzťah so žalobcom je spotrebiteľským zmluvným vzťahom. Všetka zmluvná
dokumentácia, ktorú s ním podpísala v rokoch 2014 až 2020, mala formulárovú povahu bez toho, abymohla ovplyvniť jej obsah. Poukázala na ust. § 53 prvá veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré obsahujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka) a na ust. § 53

ods. 4 písm.k) OZ, ktoré za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj také zmluvné ustanovenie,
ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ako aj na ust. § 53 ods. 5 OZ považujúce neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách za neplatné.
Žalovaná mala za to, že pri posudzovaní zmluvnej pokuty predovšetkým z pohľadu primeranosti jej

výšky (a teda, či ide alebo nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku), si konajúci súd nemal osvojiť
len z ustanovenia zmluvnej dokumentácie a tvrdenia žalobcu. Podľa nej bolo povinnosťou súdu okrem
vyššie uvedených skutkových okolností skúmať aj skutočný zmysel a význam zmluvného ustanovenia o
zmluvnej pokute, zodpovedne analyzovať skutočný účel, ktorý žalobca ustanovením o zmluvnej pokute
vo svojom formulári zmluvnej dokumentácie sleduje. Konštatovala, že spotrebiteľ počas doby zmluvnej
viazanosti pokiaľ by chcel akokoľvek predčasne ukončiť zmluvný vzťah so svojim dodávateľom -

poskytovateľom mobilných a dátových služieb, a začať využívať služby iného dodávateľa a už nechce
nič zazmluvnenému dodávateľovi platiť, čelí za takéto svoje vedomé konanie sankcii v podobe zmluvnej
pokuty.

13. V konaní mala žalovaná za preukázané, že sa dostala do finančnej tiesne, v dôsledku ktorej po

viac ako šiestich rokoch nebola schopná žalobcovi uhrádzať faktúry, čo bol aj skutočný dôvod, prečo
žalobca s ňou ukončil zmluvný vzťah (a nie ona s ním). Rovnako bola preukázaná aj jej snaha sa so
žalobcom pred podaním žaloby dohodnúť na postupnom splácaní. Samotnému žalobcovi je teda zrejmé,
že neuhrádzanie faktúr v období od 24.2.2021 - 23.4.2021 za poskytnuté služby nebolo jej vedomým
konaním. Nekonala teda vedome z dôvodu, že hoci bola zmluvou časove viazaná, nechcela využívať

služby žalobcu ako dodávateľa, pretože sú jeho služby drahé, zastaralé a postupujúcim obdobím
viazanosti čoraz menej efektívne, atď. a nechce už ďalej uhrádzať faktúry. Pokiaľ sa žalobca napriek jej
snahám o mimosúdne riešenie vzniknutej situácie rozhodol obrátiť sa žalobou voči nej na súd, nemal
si uplatniť nárok na úhradu zmluvnej pokuty.
Žalovaná je toho názoru, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi nevyplýva ani zo samotnej zmluvy, a

preto mu neprináleží.
Nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute nemožno
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak jej poskytol bližšie neurčené zľavy a výhody a že
vďaka ich poskytnutiu nedošlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach v jej neprospech
ako spotrebiteľa. Takéto všeobecné konštatovanie podľa nej nepreukazuje žiadnu väzbu - „zľavy a

výhody“ a „prijateľnosť či neprijateľnosť“ ustanovenia o zmluvnej pokute ako zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve. Mala za to, že súd prvej inštancie ich mal v rozhodnutí konkretizovať, porovnať
so „zľavami a výhodami“ iných obdobných dodávateľov a riadne zdôvodniť, že sú natoľko významné,
že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v prípad
jednostranne formulovanej zmluvnej pokuty skutočne nespôsobujú. Mala za to, že vyváženosť zmluvnej

pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve je potrebné chápať tak, že z obsahu zmluvy
musí vyplývať najmä jej obojstrannosť a rovnosť jej výšky. Uviedla, že nezriedka svoje povinnosti počas
šiestich rokov porušoval aj samotný žalobca ako dodávateľ služieb, ako oneskorené odosielanie sms
správ, nemožnosť uskutočniť telefonický hovor v zahraničí v rámci euroroamingu, pokrytie signálom,
nemožnosť načítať webové prehliadače v oblastiach, v ktorých dodávateľ garantuje „plnú internetovú

rýchlosť siete“ a pod. Spotrebiteľ síce môže takéto výpadky služieb u dodávateľa reklamovať, avšak
stretávasananajvýš „svýhovorkami“aospravedlnením.Žiadennároknaúhraduzmluvnejpokutynemá.
Formulárová spotrebiteľská zmluva vyhotovená dodávateľom mu ho negarantuje a nepriznáva.

14. Žalovaná poukázala aj na ust. § 545 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje súdu znížiť

neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, a to nielen v prípade spotrebiteľských zmlúv. Mala preto za to, že
súd prvej inštancie sa nemal obmedziť len na konštatovanie uvedené na str. 5 v bode 25. rozhodnutia v
tom smere, že keďže za poskytnuté služby neplatila riadne a včas, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 290,63 eur, ale mal sa aj zaoberať primeranosťou výšky zmluvnej pokuty,
ktorú žalobca žalobou žiada. Cena úhrad za telekomunikačné služby je pritom 105,66 eur, a preto podľa

nej ide o zjavný nepomer medzi sumou neuhradených faktúr za poskytnuté služby ku škode žalobcu
a výškou zmluvnej pokuty.
Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa možnosťou moderovať výšku zmluvnej pokuty v súlade s ust. § 545
písm. a) OZ ani nezaoberal a paušálne si osvojil iba obsah zmluvnej dokumentácie a tvrdenia žalobcu.Pritom podľa nej súd prvej inštancie v súlade s ust. § 295 CSP mohol a mal vykonať a vyhodnotiť
dôkazy,ajkeďichakospotrebiteľvrámcipísomnéhovyjadrenianenavrhla. Išlopodľažalovanejootázky
presahujúce rámec jednoduchého právneho poúdenia veci a rozhodnutím bez nariadenia pojednávania

to možno považovať aj za porušení jej práva na spravodlivý proces.
15. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril odvolací návrh nepodal.
16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti do výšky 290,63 eur z titulu

zmluvnej pokuty, spolu s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania z tejto sumy, ako aj v časti trov konania
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie prejednávanú vec nesprávne právne posúdil
a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Bola názoru, že jej súd
prvej inštancie uložil neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, pričom namietala, že sa súd prvej inštancie

nezaoberal primeranosťou výšky zmluvnej pokuty, len sa obmedzil na konštatovanie, že keďže za
poskytnuté služby žalovaná neplatila riadne a včas, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 290,63 eur.

18. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom

a účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej ako „zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný: a) používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až

na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.
Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa
podnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnépripojeniekverejnejsietialeboposkytovaťpríslušnéslužby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní

verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§544ods.1-3OZ,akstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa
použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú
pokutu vo výške 290,63 eur, ktorá pozostávala zo sumy 48,38 eur, ktorú si žalobca uplatnil na základe
Dodatku k zmluve č. A., zo sumy 10,00 eur, ktorú si žalobca uplatnil na základe Dodatku k zmluve č. A.,
zo sumy 150,00 eur, ktorú si žalobca uplatnil na základe Dodatku k zmluve č. A. a zo sumy 82,25 eur,

ktorú si žalobca uplatnil na základe Dodatku k zmluve č. A..

20. Vo vzťahu k zmluvnej pokute v sume 82,25 eur odvolací súd uvádza, že v zmysle bodu 2.5 Dodatku
k zmluve č. A. bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 329,00 eur. Podľa tohto bodu zmluvná pokutapredstavovala rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou zariadenia bez zľavy z jeho spotrebiteľskej
ceny s DPH (ďalej len „maloobchodná cena zariadenia“) a kúpnou cenou s DPH, za ktorú žalobca
predal zariadenie žalovanej (ďalej len „kúpna cena“). V zmysle bodu 1.2 Dodatku k zmluve č. A7835491

vyplývalo, že maloobchodná cena zariadenia bola 899,00 eur a kúpna cena bola 570,00 eur. Rozdiel
v uvedených sumách tak predstavoval výšku zmluvnej pokuty v sume 329,00 eur. V zmysle bodu 2.5
Dodatkukzmluveč.A.bolodohodnuté,ževýškazmluvnejpokutysabudepostupneznižovaťvzávislosti
od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola

podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od
uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na
túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená
v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa
ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti. Doba viazanosti bola stanovená podľa bodu 2.3
tohto Dodatku na dobu 24 mesiacov.

V konaní nebolo sporné, že žalovaná viazanosť nedodržala po dobu 6 mesiacov. Na základe vyššie
uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca si dôvodne uplatnil zmluvnú pokutu na základe Dodatku
k zmluve č. A. vo výške 82,25 eur (zmluvná pokuta vo výške 329,00 eur / doba viazanosti 24 mesiacov
x 6 mesiacov).

21. Čo sa týka zmluvnej pokuty v sume 10,00 eur odvolací súd uvádza, že v zmysle bodu 2.5 Dodatku
k zmluve č. A. bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 20,00 eur. Podľa tohto bodu zmluvná pokuta
predstavovala rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou zariadenia a kúpnou cenou. V zmysle bodu
1.2 tohto Dodatku vyplývalo, že maloobchodná cena zariadenia bola 245,00 eur a kúpna cena bola
225,00 eur. Rozdiel v uvedených sumách tak predstavoval výšku zmluvnej pokuty v sume 20,00 eur. V

zmysle bodu 2.5 tohto Dodatku bolo dohodnuté, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať
v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na
ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý
uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik

práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto
uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola
podľaustanovenítohtoDodatkustanovenádobaviazanosti.Dobaviazanostibolastanovenápodľabodu
2.3 tohto Dodatku na dobu 24 mesiacov. V konaní nebolo sporné, že žalovaná viazanosť nedodržala po
dobu 12 mesiacov. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca si dôvodne uplatnil

zmluvnú pokutu na základe Dodatku k zmluve č. A. vo výške 10,00 eur (zmluvná pokuta vo výške 20,00
eur / doba viazanosti 24 mesiacov x 12 mesiacov).

22. Vo vzťahu k zmluvnej pokute v sume 150,00 eur odvolací súd uvádza, že v zmysle bodu 2.5 Dodatku
k zmluve č. A. bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 360,00 eur. Podľa tohto bodu zmluvná pokuta

predstavovala rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou zariadenia a kúpnou cenou. V zmysle bodu
1.2 tohto Dodatku vyplývalo, že maloobchodná cena zariadenia bola 590,00 eur a kúpna cena bola
330,00 eur. Rozdiel v uvedených sumách tak predstavoval 260,00 eur a nie dohodnutú výšku zmluvnej
pokuty v sume 360,00 eur. V zmysle bodu 2.5 tohto Dodatku bolo dohodnuté, že výška zmluvnej
pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia

tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že
sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba
viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré
má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo

rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba
viazanosti. Doba viazanosti bola stanovená podľa bodu 2.3 tohto Dodatku na dobu 24 mesiacov. V
konaní nebolo sporné, že žalovaná viazanosť nedodržala po dobu 10 mesiacov. Na základe vyššie
uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca si nedôvodne uplatnil zmluvnú pokutu na základe Dodatku
k zmluve č. A12437993 vo výške 150,00 eur, keď si mal správne uplatniť len sumu vo výške 108,33 eur

(zmluvná pokuta vo výške 260,00 eur / doba viazanosti 24 mesiacov x 10 mesiacov).

23. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu v sume 48,38 eur odvolací súd uvádza, že v zmysle bodu 2.5 Dodatku
k zmluve č. A14278054 bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 129,00 eur. V zmysle bodu 2.2 tohtoDodatku bolo dohodnuté, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho
koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.
Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa

ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od
uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na
túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená
v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa
ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti. V konaní nebolo sporné, že žalovaná viazanosť

nedodržala po dobu 9 mesiacov. Avšak z obsahu tohto Dodatku nebolo zrejmé, podľa akých skutočností
bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 129,00 eur. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia dôvodnosti výšky zmluvnej pokuty bolo
v celom rozsahu nedostatočne odôvodnené. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým
preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté

rozhodnutie v tejto časti nespĺňa, v dôsledku čoho je v tejto časti nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia predstavuje porušenie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu a odňatie možnosti
konať pred súdom.

24. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Nevyžaduje sa,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c.

Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

25. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. US 115/03).

26. Nakoľko odvolaciemu súdu nebolo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani z obsahu spisu zrejmé, ako tento dospel k dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie

zmluvnejpokutyvsume290,63eur,čosatýkajejvýšky,pričomabsenciapreskúmateľnéhoodôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie predstavuje prekážku preskúmateľnosti rozhodnutia, odvolací súd tak
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti do výšky 290,63 eur z titulu zmluvnej
pokuty, spolu s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania z tejto sumy, ako aj v časti trov konania zrušil (§
389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP),

zachovávajúc pritom aj podmienku dvojinštančnosti konania.

27. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vyššie uvedené nedostatky spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení
posúdenia výšky zmluvnej pokuty tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti, aj s poukazom na

vyššie uvedené skutočnosti vyjadrené odvolacím súdom. Právne závery súdu prvej inštancie môžu
byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak tento podá jasný a zrozumiteľný výklad na základe akých
skutočností dospel k dôvodnosti uplatneného nároku čo do výšky tak, aby rozhodnutie súdu prvej
inštancie spĺňalo náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej
inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/strananemalaspôsobilosťsamostatnekonať predsúdomvplnom rozsahuanekonalzaňuzákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veciuž prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacejpraxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýza nekoná,mávysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).