Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010142
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325010142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov

senátu Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanej
A. B., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/ Trestného
zákona, o odvolaní obžalovanej A. B. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 02.06.2025, sp. zn.
4T/21/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 2. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o uloženom treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanej
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Leviciach, trvale bytom C.
C. A. XXXX/XX, prechodne bytom
C. – C. A. XXXX/XX

u k l a d á :

podľa § 211 odsek 1 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/
a zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona a § 54 Trestného zákona,
trest povinnej práce 150 (stopäťdesiat) hodín.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 02.06.2025,
sp. zn. 4T/21/2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovanú A. B. (ďalej len „obžalovaná“)

vinnou z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/ Trestného
zákona účinného do 06.08.2024 na tom skutkovom základe, že: „ako stará matka mal. D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXXX/XX, ktorej bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti
rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 10P/47/2011-24 zo dňa 07.06.2011, právoplatný dňa
15.06.2011, nedôsledne pristupovala k jeho výchove a napriek upozorneniam na neospravedlnenú
absenciu maloletého na vyučovacích hodinách zo strany E. F. E. G. H. E. I. J. C., F. K. XX, v školskom
roku XXXX/XXXX nezabezpečila jeho riadnu povinnú školskú dochádzku, v dôsledku čoho maloletý v

období od G. XXXX do XX.XX.XXXX vymeškal celkovo XXX neospravedlnených vyučovacích hodín
a tento čas trávil potulovaním sa v meste C., čím mu vytvorila podmienky na vznik nežiaducich návykov
v podobe záškoláctva“.Za tento trestný čin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanej podľa § 211 odsek
1 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/, § 38 odsek 2 Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení účinnom do 06.08.2024 k trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiace. Podľa §

48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanú zaradil na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Protitomutorozsudku,ihneďpojehovyhlásení,podalaobžalovanáodvolaniečodovýrokuotreste,ktoré
písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch odvolania namietala, že súd prvého

stupňa jej vzhľadom na okolnosti prípadu a jej osobné pomery uložil neprimerane prísny nepodmienečný
trest odňatia slobody. V súvislosti s okolnosťami prípadu uviedla, že v medziach jej možností vynaložila
maximálne úsilie v tom smere, aby mal. D. riadne navštevoval školu – pravidelne udržiavala kontakt so
školou a spolupracovala s L. M. A. N. B. C.. Poukázala na skutočnosť, že okrem mal. D. zabezpečuje
výchovu a starostlivosť aj o ďalšie svoje maloleté deti a maloleté deti jej dcéry, ktorá je vzhľadom
na spôsob jej života na tento účel úplne nespôsobilá. Uviedla, že napriek takémuto počtu maloletých

detí sa jej podarilo zabezpečiť pravidelnú školskú dochádzku pre všetky ostatné školopovinné maloleté
deti, keďže ani s jedným podobné problémy, ako s mal. D. nemala. Mala za to, že táto okolnosť
preukazuje, že na páchaní predmetnej trestnej činnosti mal nepochybne obrovský podiel aj mal. D..
Ďalej uviedla, že mal. D. v týchto dňoch končí povinnú školskú dochádzku, takže predmetnej trestnej
činnosti sa voči nemu už ani teoreticky v budúcnosti dopustiť nemôže. V kontexte pomerov, za akých

sa predmetnej činnosti dopustila, uviedla, že pri výchove a starostlivosti o maloleté deti jej nemá kto
pomáhať, keďže jej druh je trvale zamestnaný v O. B. a domov dochádza len zriedkavo. Pokiaľ ide
o uloženie odvolaním napadnutého druhu trestu, poukázala na odôvodnenie súdu I. stupňa, že v prípade
jej osoby ide o špeciálnu recidivistku. Aj keď sa s týmto konštatovaním stotožňuje, je názoru, že práve
táto okolnosť je tou, ktorá neodôvodňuje v jej prípade uloženie nepodmienečného trestu. Z odpisu

registra trestov je totiž zrejmé, že sa dopúšťala len tohto druhu trestného činu. Vzhľadom na to, že
mal. D. už v týchto dňoch povinnú dochádzku definitívne končí a ostatné školopovinné maloleté deti
problém so školskou dochádzkou nemajú, nie je dôvod pri uložení nepodmienečného trestu poukazovať
na individuálnu prevenciu pri prevýchove jej osoby, keďže páchanie takejto alebo akejkoľvek inej trestnej
činnosti pri jej osobe nehrozí. Poukázala na skutočnosť, že v prípade uloženia nepodmienečného trestu,

by sa nemal kto postarať o ďalšie maloleté deti, výchovu ktorých zabezpečuje ona sama. Ďalej dala do
pozornosti návrh komisára pre deti, ktorý navrhuje, aby za predmetnú trestnú činnosť súd neukladal
nepodmienečný trest. Bola názoru, že na prevýchovu jej osoby bude stačiť uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321
odsek 1 písmeno d/, e/ Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 odsek 3 rozhodol svojím rozsudkom

sám tak, že jej uloží trest odňatia slobody, ktorého výkon jej podmienečne odloží na primeranú skúšobnú
dobu.

O verejnom zasadnutí bola obžalovaná riadne a včas upovedomená, na verejné zasadnutie sa
nedostavila, neúčasť ospravedlnila prostredníctvom svojho obhajcu a preto krajský súd, za splnenia

podmienok ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného poriadku, toto vykonal v neprítomnosti

Obhajca obžalovanej sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných dôvodov
odvolania, nadrámecuvedenéhohonedoplnil.Navrholrozhodnúťvzmyslepísomnéhopetituodvolania.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nepovažovala odvolanie
obžalovanej za dôvodné, odkázala na právne úvahy súdu I. stupňa a trest považovala za zákonný
a primeraný.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaná na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 02.06.2025 urobila vyhlásenie o vine v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/
Trestného poriadku a na otázky uvedené v § 333 odsek 3 písmeno c/, písmeno d/, písmeno f/, písmenog/, písmeno h/ Trestného poriadku odpovedala kladne, pričom súd I. stupňa v zmysle § 257 odsek 7
Trestného poriadku toto vyhlásenie obžalovanej prijal a dokazovanie vykonával len ohľadne trestu.
Postup súdu I. stupňa pri prijatí vyhlásenia obžalovanej bol správny a v súlade so zákonom

a s prihliadnutím na dôkazy vykonané v prípravnom konaní správne právne kvalifikoval konanie
obžalovanej ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/
Trestného zákona.

Odvolací súd s poukazom na odvolanie obžalovanej preskúmaval výlučne napadnutý výrok rozsudku

súdu I. stupňa a to výrok o treste.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací
súdpreskúmalvýrokotreste,protiktorémupodanéodvolaniesmerovaloavrozsahuzisteniaprípadných
chýbodôvodňujúcichpodaniedovolaniatiežpostupkonaniasúduprvéhostupňavšetkýmtýmtovýrokom
napadnutého rozsudku predchádzajúci.

Horeuvedeným postupom nadriadený súd zistil, že súd prvého stupňa u obžalovanej správne zistil
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l/ Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného
činu priznala a tento úprimne oľutovala a taktiež správne zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno
m/ Trestného zákona, pretože už bola za trestný čin odsúdená.

Odvolací súd sa však nestotožnil s druhom trestu uloženým súdom I. stupňa, a to najmä s poukazom
na skutočnosť, že obžalovaná sa osobne stará o svoje maloleté dieťa a taktiež aj o maloleté deti
svojej dcéry, vzhľadom k čomu bol odvolací súd názoru, že súd I. stupňa neprihliadol v dostatočnom
rozsahu na zásadu ukladania trestov ustanovenú v § 34 odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorej

trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. Z výpovedí obžalovanej vyplynulo, že táto je okrem svojho syna jedinou živiteľkou aj
pre 4 maloleté deti jej dcéry, vrátane mal. D., pričom z výpovedí obžalovanej a jej dcéry vyplynulo,
že dcéra obžalovanej, nie je schopná osobne zabezpečiť výchovu a starostlivosť o jej maloleté deti.
S prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovanej s výchovou maloletých detí nemá kto pomôcť z dôvodu,

že jej druh je trvalo zamestnaný v O. B. a domov chodí len zriedkavo, bol odvolací súd názoru, že
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace uložený súdom I. stupňa by predstavoval
v intenciách ustanovenia § 34 odsek 3 Trestného zákona disproporčne intenzívny a negatívny vplyv na
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti obžalovanej z titulu absencie vhodného alternatívneho
zákonného zástupcu a osoby, ktorá sa o maloleté deti osobne stará. Odvolací súd vzhľadom na uvedené

považoval za nevyhnutné, aby sa o maloleté deti obžalovaná osobne starala. Za týmto účelom vzhliadol
potrebu uložiť obžalovanej alternatívny druh trestu a to trest povinnej práce vo výmere 150 hodín.
Spoukazomnaskutočnosť,žetrestnosťčinuaukladanietrestusaposudzovalopodľaTrestnéhozákona
účinnéhodo06.08.2024bolopotrebné,abyobžalovanávintenciáchustanovenia§54Trestnéhozákona
účinného do 06.08.2024 dala na trest povinnej práce súhlas, pričom obžalovaná, ako to vyplýva zo

zápisnice o jej výsluchu v procesnom postavení obvinenej dňa 25.10.2024, súhlas k trestu povinnej
práce dala. Keďže obžalovaná sa dopustila trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 odsek 1 Trestného zákona, za spáchanie ktorého sa páchateľ potrestá až na dva roky, bolo
možné namiesto trestu odňatia slobody uložiť trest povinnej práce, keďže tento možno uložiť výlučne
za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu

odňatia slobody nepresahuje 5 rokov. Obhajca obžalovanej súčasne na verejnom zasadnutí konanom
dňa 02.10.2025 uviedol, že obžalovaná nie je poberateľkou invalidného dôchodku, na základe čoho
ustanovenie § 55 odsek 2 nebolo prekážkou pre uloženie tohto druhu trestu. Nadriadený súd dodáva, že
skúmal aj možnosť uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, pričom dospel k záveru,
že uloženie ďalšieho podmienečného trestu vyhodnotil ako neúčelne s poukazom na skutočnosť, že

obžalovanej v súčasnosti stále plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia Okresným súdom
Levice, sp. zn. 3T/125/2023, právoplatným dňa 25.01.2024, a to do roku 2027, a to za totožný charakter
trestnej činnosti.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby

v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, ktoré mal odvolací súd za zistené a

preukázané, na základe odvolania obžalovanej podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3
Trestného poriadku odvolací súd sám vo veci rozhodol.

Odvolací súd mal za to, že tento druh, ale aj výmera trestu zodpovedá všetkým kritériám ustanovených
pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,

pohnútka, zistená poľahčujúca a priťažujúca okolnosť, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy, jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä jeho úsilie o odstránenie škodlivého
následku trestného činu, ako aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, aj
práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté
škodlivým následkom trestného činu). Trest povinnej práce uložil odvolací súd vzhľadom na povahu

a závažnosť spáchaného prečinu, okolnosti prípadu, osobu obžalovanej, jej pomery, a to najmä jej
starostlivosť o maloleté deti a možnosť nápravy obžalovanej. Uložený trest povinnej práce vo výmere
150 hodín je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, a to tak v
oblasti individuálnej, ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred
konaním obžalovanej, zabráni jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej výchovu k

tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne
vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou.

Takto uložený trest obžalovanému je podľa odvolacieho súdu primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Podľa § 54 Trestného zákona účinného do 06.08.2024 trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom
páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.

Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do

jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do
doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený:
a) nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto

dobe práca nebola určená,
b) vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby,
c) zdržiaval sa v cudzine,
d) bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci.

Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a
vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa § 55 odsek 4 Trestného zákona ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny
život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo

povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé
dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň
rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Podľa§55odsek5Trestnéhozákonasúdmôžeupustiťodvýkonutrestupovinnejpráce,aksaodsúdený

v čase výkonu tohto trestu nie z vlastnej viny stal trvalo práceneschopným alebo invalidným alebo z
iných závažných dôvodov.

Takto uložený súhrnný trest považoval krajský súd za primeraný a zodpovedajúci zákonu.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.