Uznesenie – Opatrovníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoPs/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122210465
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1122210465.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
RóbertaFoltánaaJUDr.KristínySrnkovej,vkonaníonávrhunavrhovateľaU9,a.s.,sosídlomZelinárska
6, Bratislava – mestská časť Ružinov 821 08, IČO: 35 849 703 na ustanovenie opatrovníka fyzickej
osobe: A. B., nar. XX.X.XXXX, štátny občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,
t.č. na neznámom mieste, za účasti navrhovaného opatrovníka: Mestská časť C. – D. E., D. D. F. G. X,

C., H.: XX XXX XXX, o odvolaní navrhovaného opatrovníka proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
II č.k. 69Ps/4/2024-84 zo dňa 27.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ustanovil osobe A. B., nar. XX.X.XXXX opatrovníka Mestskú
časť C. – D. E. D. D. C., F. G. X na jeho zastupovanie pri realizácii záložného práva formou dobrovoľnej
dražby vo vzťahu k nehnuteľnostiam, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. X, prízemie, vchod
I. X, súp. č. XXXX, bytový dom postavený na pozemku parc. č. 7352/1 a na liste vlastníctva č. XXXX,

druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg C., parc. č. 7352/1 o výmere 259 m2, vedených
Okresným úradom – katastrálnym odborom pre okres Bratislava I, obec C. – D. E., k.ú. D. E. (výrok I.).
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).

2.
Rozhodoltakonávrhunavrhovateľa,ktorýuviedol,ženazákladenávrhunavykonaniedražbypodaného

F. J. C., K., D. D. E. G. X, C., H.: XX XXX XXX, bol poverený v rámci výkonu záložného práva
navrhovateľa organizáciou dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom sú vyššie uvedené nehnuteľnosti.
Vlastníkom predmetu dražby v podiele 1/1 je B. A., pričom dôvodom konania dražby je skutočnosť, že
pán B. ako dlžník si nesplnil riadne a včas svoju pohľadávku vyplývajúcu mu zo zmluvy o financovaní
bývania reg. č. 001/203597/13 – 001/000 zo dňa 21.1.2014, a preto navrhovateľ dražby pristúpil
k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dražobník v rámci prípravy na realizáciu

dražobných úkonov a za účelom doručovania požiadal Ministerstvo vnútra SR, sekciu verejnej správy,
odborregistrov,matríkahláseniapobytu,oddeleniesprávyregistrov,sosídlomnám.Ľ.Štúra1vBanskej
Bystrici o informáciu o vydanie údajov o trvalom pobyte pána B.. Z odpovede zo dňa 13.10.2022
vyplynulo, že pán B. nemá v systéme evidovaný aktuálny pobyt. Bola snaha ho osobne kontaktovať
v rámci miestneho šetrenia, pričom od susedov bolo zistené, že menovaný má pobyt mimo územia
SR a na adrese predmetu dražby sa nenachádza. Menovaný bol kontaktovaný aj telefonicky, avšak

telefónny aparát bol neaktívny. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, a to najmä z dôvodu potreby ochrany
záujmov menovaného pre jeho neznámy pobyt, navrhovateľ žiadal, aby mu bol ustanovený opatrovníkza účelom ochrany jeho práv a záujmov ako dlžníka a vlastníka predmetu dražbu v procese realizácie
záložného práva predajom nehnuteľností na dražbe. Nakoľko navrhovateľ nedisponuje informáciami
o osobe z blízkeho okolia pána B., žiadal, aby mu bol ustanovený opatrovník miestny úrad Mestskej

časti C. – D. E., D. D. F. G. X, C., ktorý ale nesúhlasil s ustanovením za opatrovníka menovanému,
poukazujúc na kapacitné možnosti ako aj z dôvodu, že pán B. nemá evidovaný trvalý pobyt na území
SR. Tiež poukázal na to, že v uvedenej veci je sporná aj právomoc súdu vo veci konať s ohľadom na §
42 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len zákon č. 97/1963
Zb.). Ďalej uviedol, že mu nie je známa žiadna iná osoba, ktorá by mohla funkciu opatrovníka vykonávať.

3.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 27 ods. 3, § 29 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), § 37, § 42 ods. 1, 2 zák. č. 97/1963 Zb. ako aj
§ 272, § 273, §274ods. 2 a § 275 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

4.
Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že sa pred rozhodovaním vo veci sa zaoberal otázkou, či je
daná jeho právomoc vo veci konať. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že súd koná
o ustanovení opatrovníka občanovi Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorého

reálny pobyt nie je známy (nie je známa ani krajina, kde sa menovaný zdržiava) a nepodarilo sa ho
zistiť ani rozsiahlym šetrením a dopytmi na príslušné orgány. Bolo zistené, že pán B. mal naposledy
evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky v období od 2.9.2009 do 22.6.2016, a to na
adrese I. XXXX/X, C. – D. E., keď na uvedenej adrese vlastní nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej
časti predmetného rozhodnutia. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že právomoc slovenského súdu

na ustanovenie opatrovníka osobe s neznámym pobytom je daná, a to vzhľadom na podstatnú väzbu
menovaného smerom k Slovenskej republike, ktorou je vlastníctvo nehnuteľností v územnom obvode C.
H. a okrem toho je predmetom konania aj ochrana majetkových práv menovaného. Ďalej konštatoval, že
ohľadne zistenia reálneho pobytu pána B. boli vykonané rozsiahle šetrenia, pričom ku dňu rozhodovania
sa pobyt menovaného nepodarilo ustáliť. S poukazom na ustanovenie § 29 Občianskeho zákonníka

mu bol ustanovený opatrovník – Mestská časť C. – D. E., D. D. F. G. X, C., H. : XXXXXXXX, na jeho
zastupovanie pri realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby vo vzťahu k vyššie označeným
nehnuteľnostiam. Opatrovník mu bol ustanovený aj napriek jeho nesúhlasu, a to s poukazom na
ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže v čase rozhodovania súdu nebola známa
žiadna iná blízka osoba, ktorá by túto funkciu mohla vykonávať. Okrem toho menovaný mal naposledy

evidovaný trvalý pobyt v E. L. C. – D. E. a nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dobrovoľnej dražby sa
nachádzajú v katastrálnom území C. – D. E..

5.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie Mestská časť C. – D. E.

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
nakoľko rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej
poukázal na príslušné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na predmetnú vec. Na pojednávaní konanom dňa
27.11.2024 vyslovil svoj nesúhlas s ustanovením za opatrovníka pánovi B. z kapacitných dôvodov ako aj
zdôvodu,ževtomtoprípadesajednáoosobu,ktorániejeobyvateľommestskejčasti.Poukázalnato,že

tátoskutočnosťvyplývazozisťovania,resp.šetreniasúdu,keďmenovanýnemáod22.6.2016vmestskej
častievidovanýtrvalýpobytavsúčasnostisanachádzananeznámommieste.Vtejtosúvislostipoukázal
aj na ustanovenie § 276 a § 277 CMP, v súlade s ktorými súd (okrem iného) odvolá opatrovníka z funkcie
na jeho návrh, ak stratí opatrovník spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje svoje povinnosti, zneužíva
svoje práva alebo z iných závažných dôvodov. Ustanovenie mestskej časti za opatrovníka považoval,

aj napriek jeho nesúhlasu, za nesprávne a kontraproduktívne. Súčasne namietal, že v predmetnej veci
nie je daná právomoc slovenských súdov, nakoľko pán B. nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej
republiky (§ 42 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb.). Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6.
K odvolaniu navrhovaného opatrovníka sa vyjadril navrhovateľ, ktorý konštatoval, že súd prvej inštancie
sa dostatočne vysporiadal s námietkami navrhovaného opatrovníka a žiadal rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť. Upozornil na skutočnosť, že navrhovaný opatrovník sa odvolávana § 276, § 277 CMP, ktoré sa týkajú situácie, ak bol opatrovník vo výkone funkcie a podal návrh na
jeho odvolanie a súd opatrovníka odvolá, ak opatrovník stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje
povinnosti, zneužíva svoje práva, alebo z iných vážnych dôvodov (§ 277 ods. 2), z čoho vyplýva, že

musel v danej funkcii už byť. V danej veci navrhovaný opatrovník ešte nie je vo svojej funkcii, nakoľko
predmetné uznesenie Mestského súdu Bratislava II nie je právoplatné. Okrem toho poukázal na to, že
návrh s vysloveným nesúhlasným stanoviskom navrhovaného opatrovníka by, ale podľa jeho právneho
názoru nemohol byť a ani nie je jediným kritériom na odvolanie z funkcie opatrovníka, najmä, ak ide
o ochranu záujmov osoby, ktorej pobyt nie je známy a aj v prípade, ktorej ide zároveň aj o verejný

záujem (§ 29 Občianskeho zákonníka).

7.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 psím. b) CMP) po zistení, že odvolanie podal včas
oprávnený subjekt (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné, v dôsledku
čoho bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správne potvrdiť.

8.
Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh na ustanovenie opatrovníka fyzickej osobe,
ktorej pobyt nie je známy. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť správnosť rozhodnutia súdu
prvejinštancieoustanoveníMestskejčastiC.–D.E.zaopatrovníkafyzickejosobenajehozastupovanie
pri realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby vo vzťahu k nehnuteľnostiam ktoré vlastní.

9.
Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je
ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),
má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

Podľa § 42 ods.1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vo veciach
obmedzeniaapozbaveniaspôsobilostinaprávneúkony,akoajvporučníckychaopatrovníckychveciach
je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
Podľa§42ods.2zákonač.97/1963Zb.omedzinárodnomprávesúkromnomaprocesnomakprávomoc
slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu

osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia
prijme súd podľa slovenského hmotného práva.
Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím

menom (§ 18 ods. 1).
Podľa § 29 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt
koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem.
Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho
dôvodu.

Podľa § 272 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), súd
ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 273 CMP, na konanie o ustanovení opatrovníka je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má
fyzická osoba bydlisko; ak takýto súd nie je, súd, v ktorého obvode má fyzická osoba majetok.
Podľa§274ods.2CMPvuznesení,ktorýmustanovujeopatrovníka,súdvymedzírozsahopatrovníckych

práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
Podľa § 275 CMP, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na
pokyny súdu.
10.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že opatrovníctvo je inštitút, ktorý slúži na ochranu určitých

skupín subjektov, resp. ich záujmov. Výkon opatrovníctva je viazaný na určitý účel a tam kde plní právno-
ochrannú funkciu, pričom predpoklady a dôvody pre jeho ustanovenie vyplývajú z hmotného práva.
Ide o tzv. hmotnoprávneho opatrovníka, ktorý vo všeobecnej rovine plní funkciu ochrany subjektov v
hmotnoprávnych vzťahoch. Zastúpenie fyzických osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, vrátanemaloletých osôb (§ 26, § 27 Občianskeho zákonníka) je obligatórne. Subjekt opatrovníka nemusí byť
výlučne fyzická osoba. Z ustanovenia § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť preferenciu
určitých subjektov a ich ustanovenie do tejto funkcie. Ide predovšetkým o príbuzných fyzickej osoby a ak

ichniet,takinejvhodnejosoby.Prenaplnenieinštitútuopatrovníctvazostranyfyzickejosobyjepotrebné,
abyopatrovníksvýkonomtejtofunkciesúhlasil.Subsidiárnezákonpočítaismožnosťouustanoveniatzv.
verejného opatrovníka - orgánu miestnej správy, prípadne jeho zariadenia, ak je oprávnené vystupovať
svojím menom. K ustanoveniu verejného opatrovníka dochádza až v prípade, že sa súdu napriek úsiliu
nepodarilo nájsť z okruhu príbuzných, či iných vhodných subjektov žiadnu fyzickú osobu, ktorá by mohla

vykonávať funkciu opatrovníka. Tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich
zamestnancov a v súlade s vymedzením úloh miestnej samosprávy. Ustanovenie orgánu miestnej
správy za opatrovníka občana nie je viazané na jeho súhlas.
V predmetnej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné množstvo šetrení ohľadne pobytu
menovaného, ktorý mal naposledy evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky v období
od 2.9.2009 do 22.6.2016 na adrese I. XXXX/X, C. – D. E., pričom na tejto adrese vlastní aj vyššie

uvedené nehnuteľnosti. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že napriek riadne vykonanému šetreniu sa súdu
nepodarilo nájsť žiadnu inú vhodnú osobu, ktorá by mohla byť ustanovená za opatrovníka menovanému,
a preto bolo dôvodné v predmetnej veci za opatrovníka ustanoviť orgán miestnej samosprávy, u ktorého
platí výnimka z pravidla, že k opatrovníctvu je nutný súhlas opatrovníka, a to v zmysle § 27 ods. 3
Občianskehozákonníka,ktoréustanoveniereflektujeprávanaprípadypredídeniasituácie,abysaosoba

mohla ocitnúť bez opatrovníka. Taktiež možno konštatovať, že ustanovenie § 42 ods. 2 zák. č. 97/1963
Zb. umožňuje aj v prípade, že by nebola daná právomoc slovenského súdu vo veci konať, oprávnenie
slovenského súdu urobiť opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku, ktoré prijíma súd podľa
slovenského hmotného práva. Za takýto prípad možno považovať aj konanie o ustanovenie opatrovníka
osobe,ktorejpobytniejeznámy,naochranujejzáujmovamajetkovýchpráv.Postupsúduprvejinštancie

bol v predmetnej veci správny a zákonný, aplikovateľný aj na tento prípad, pretože pobyt p. B. je
neznámy, tento má v územnom obvode C. X nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom, a preto bol dôvod mu
ustanoviť opatrovníka na ochranu jeho záujmov a majetku.

11.

Podľa zistenia odvolacieho súdu vykonal súd prvej inštancie dokazovanie v rozsahu postačujúcom pre
objektívne posúdenie veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ich logickým významom a zistený
skutkový stav správne posúdil podľa na predmet konania sa vzťahujúcich ustanovení príslušných
právnych predpisov. Súd prvej inštancie sa nedopustil ani procesných pochybení, ktoré by mohli mať za
následok nesprávnosť rozhodnutia alebo nezákonnosť jeho vydaniu predchádzajúceho postupu súdu.

12.
Za takýchto okolností sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie
a jeho rozhodnutím o ustanovení opatrovníka osobe ktorej pobyt nie je známy, na území SR má ale
majetok, a preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

13.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

14.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).