Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200197
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci
žalobcu: A. B. C. D., E. XX, B., proti žalovanému: hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava,
Primaciálne nám. 1, P. O. Box 192, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
MAGS UES 60975/2020 zo dňa 25. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. MAGS
UES: 60975/2020 zo dňa 25.11.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadosťou z 02.09.2020 požiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZSI”) Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava (ďalej aj len ,,povinná osoba“) o
poskytnutie informácií - ,,databázy svetelných miest (pasport) verejného osvetlenia mesta Bratislava v

plnom rozsahu informácií o jednotlivých svetelných miestach, tak ako ich má hlavné mesto k dispozícii,
v štruktúrovanej elektronickej forme“.

2. Povinná osoba rozhodnutím č. MAGS UES 58165/2020 zo dňa 25.09.2020 nevyhovela žiadosti
žalobcu a požadované informácie nesprístupnila podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSI.

3. V odôvodnení uviedla, že disponuje požadovanými dátami prostredníctvom prístupu do aplikácie

spoločnosti SLM.lighting prevádzkovanej spoločnosťou Siemens Mobility s.r.o. (ďalej aj len „Siemens”).
Na základe uvedeného povinná osoba postupovala podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSI, v zmysle ktorého
povinná osoba obmedzí sprístupnenie alebo nesprístupní informáciu, ak jej bola odovzdaná osobou,
ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so
sprístupnením nesúhlasí. Povinná osoba doručila spoločnosti Siemens výzvu vo veci udelenia súhlasu
v zmysle žiadosti žalobcu. Spoločnosť Siemens vo svojej odpovedi uviedla, že považuje informácie
uvedené v pasporte verejného osvetlenia za súčasť svojho file_0.jpg

file_1.wmfduševného vlastníctva, pričom nie je povinnou osobou v zmysle ZSI a neposkytuje súhlas na
sprístupnenie predmetných informácií file_2.jpg

file_3.wmf

poskytovaných hlavnému mestu SR Bratislava. Keďže povinná osoba teda nedisponovala súhlasom
tretieho subjektu – Siemens, žiadateľovi požadované informácie nesprístupnila.

4. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že nie je zrejmé,
či povinná osoba správne posúdila žiadosť o informácie, keďže nepožadoval aplikáciu „SLM.lighting“
prevádzkovanúspoločnosťouSiemens,aniprístupdotejtoaplikácie,alepožadovaldatabázusvetelných
miest verejného osvetlenia mesta Bratislava v takom rozsahu, ako ho má povinná osoba k dispozícii.
Ďalej uviedol, že požadované informácie majú pôvod u povinnej osoby, keďže sa jedná o jej majetok
a museli byť v minulosti v nejakej forme zverené zmluvnému prevádzkovateľovi verejného osvetlenia

mesta Bratislava, a ak aj tieto informácie prevádzkovateľ verejného osvetlenia previedol do inej
formy, doplnil, rozšíril a udržiaval, tak to prevádzkovateľ verejného osvetlenia robil výhradne pre účely
prevádzky a v súvislosti s prevádzkou verejného osvetlenia na základe zmluvy s povinnou osobou.

5. Primátor hlavného mesta SR Bratislavy ako príslušný odvolací orgán (ďalej aj len ,,žalovaný“)

rozhodnutím č. MAGS UES 60975/2020 zo dňa 25.11.2020 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“)
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby. Poukázal na to, že
povinná osoba žiadateľovi informáciu nesprístupnila z dôvodu, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZSI
nedisponovala súhlasom tretej osoby – spoločnosti Siemens.

6. K odvolacím námietkam uviedol, že databáza svetelných miest verejného osvetlenia a zoznam
a súpisu majetku hlavného mesta nezakladá to isté, keďže povinná osoba disponuje požadovanými
dátami prostredníctvom prístupu do aplikácie SLM.lighting, prevádzkovanej spoločnosťou Siemens.
Spoločnosť Siemens na základe platnej a účinnej uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb s hlavným
mestom Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 22.12.2017- MAGTS 1700259 (ďalej aj len „Zmluva“)

zabezpečuje poskytovanie služieb prostredníctvom prevádzky riadiaceho systému Monitorovanie a
diaľkové ovládanie (spínanie a vypínanie) rozvádzačov verejného osvetlenia Mesta Bratislava a
prislúchajúcej infraštruktúry, realizovanej pomocou Siemens-Cloud systém u SLM.lighting - SRM v
rozsahu podľa prílohy č. 1 tejto Zmluvy a pri zachovaní technologických parametrov podľa prílohy
č. 2 tejto Zmluvy. Súčasťou tejto služby podľa bodu 1.1 písm. a) je aj riadenie prevádzky verejného

osvetlenia a poskytnutie komunikačného a informačného rozhrania pre dotknuté osoby (napr. občania
Mesta Bratislava, správca a prevádzkovateľ verejného osvetlenia) prostredníctvom nadradeného Cloud
Systému SLM.lighting (Smart Light Management), ktorý pozostáva z troch modulov: subsystému
Siemens Remote Management (ďalej len „systém SRM“), HelpDesk a Pasport.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že je nesporné, že poskytuje spoločnosti Siemens finančnú odplatu za
poskytovanie služieb pomocou systému SLM.lighting. Tieto služby sú poskytované v rozsahu celej
osvetľovacej sústavy. Súčasťou tohto systému je aj pasport (databáza) svetelných miest - čl. 1.2
písm. a) Zmluvy. V tejto súvislosti uviedol, že ak by spol. Siemens dáta o jednotlivých svetelných
miestach nezozbierala a neevidovala, nebola by schopná poskytnúť modul "pasport", ktorý je súčasťou

systému SLM.lighting. Vzhľadom na uvedené je preto podľa žalovaného zrejmé, že nemôže žiadateľovi
sprístupniť požadované informácie, pretože Siemens v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZSI neudelila
súhlas so sprístupnením žiadateľom požadovaných informácií, keďže považuje informácie uvedené v
pasporte verejného osvetlenia za súčasť svojho duševného vlastníctva a zároveň nie je v zmysle ZSI
povinnou osobou.

8. Žalovaný poukázal na čl. 7.1.8 Zmluvy, ktorý definuje vlastníctvo systému a dát prevádzkovaného
systému zo strany spol. Siemens, v zmysle ktorého je vlastníkom systému verejného osvetlenia (okrem
riadiaceho systému, softvéru, hardvéru a dát zhromaždených dodávateľom pri poskytovaní plnenia)
hlavné mesto.

9. K odvolacej námietke nemožnosti aplikácie ochrany duševného vlastníctva žalovaný uviedol, že
požadovaná informácia predstavuje databázu „sui generis“, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 185/2015
Z. z. autorský zákon. K tomu uviedol, že databázu môžu tvoriť rôzne diela (napr. fotografie, články,ilustrácie atď), ale aj iné údaje (napr. čísla), ktoré sú usporiadané do určitého systému (alebo podľa
určitej metodiky) a sú prístupné elektronickými alebo inými prostriedkami. Toto usporiadanie nemusí byť
tvorivé, chránený je práve vklad do získania týchto údajov - tzv. „netvorivá databáza“.

10. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v rámci prvej žiadosti zo dňa 18.8.2020 žalobca požadoval
sprístupnenie informácií v rozsahu GPS súradníc a čísel svetelných miest, pričom túto svoju žiadosť
následne rozšíril oficiálnou žiadosťou zo dňa 2.9.2020 na sprístupnenie databázy svetelných miest
(pasport) verejného osvetlenia mesta Bratislava v plnom rozsahu informácii o jednotlivých svetelných

miestach tak, ako ich má hlavné mesto k dispozícii, v štruktúrovanej elektronickej forme. K tomu
žalovaný uviedol, že ak by povinná osoba vytvorila export z DTM - digitálnej technickej mapy, takýto
export by obsahoval v zásade len súradnice jednotlivých svetelných miest a neobsahoval by už
napr. čísla stožiarov, ako žalobca požadoval ešte pred zaslaním oficiálnej žiadosti zo dňa 2.9.2020,
pričom vzhľadom na veľký rozsah papierovej dokumentácie nie je možné túto informáciu poskytnúť v
štruktúrovanej elektronickej forme, ako žalobca požadoval a navyše by sa jednalo o vytvorenie novej

informácie. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Sžo 190/2008 z 27.05.2009.
II.
Žaloba

11. Včas podanou žalobou, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave, sa žalobca domáhal
preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Žalobu
odôvodňoval tým, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1
písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len
„SSP“], sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d)

SSP] a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP].

12. Namietal, že požadované informácie majú charakter elementárnych údajov o sieti verejného
osvetlenia, ktoré je vo vlastníctve povinnej osoby, a teda je verejným majetkom a povinná osoba ich

potrebuje a využíva ku svojej činnosti tak, ako to vyplynulo aj z napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že
povinná osoba je ako obec osobou s plnou informačnou povinnosťou (§ 2 ods. 1 ZSI), a teda musí
poskytovať všetky informácie, ktoré má k dispozícii alebo ktoré by mala mať k dispozícii, pokiaľ nejde
o informácie podľa § 8 až § 11 ZSI.

13. Ďalej žalobca uviedol, že požadované informácie vznikli z verejných prostriedkov počas
prevádzkovania a v súvislosti s prevádzkou verejného osvetlenia dodávateľom, a to nielen na základe
aktuálne platnej a účinnej Zmluvy, ale aj na základe pôvodnej 20 ročnej zmluvy o prevádzke verejného
osvetlenia v Bratislave, na ktorú aktuálna Zmluva nadviazala.

14. Žalobca spochybnil odôvodnenie, kedy má povinná osoba vo svojej dispozícii informácie, ktoré
potrebuje mať pre svoju činnosť v súlade s § 6a ods. 2 písm. g) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste
Slovenskej republiky Bratislave, ale tieto informácie má vo vlastníctve tretia osoba (dodávateľ), ktorá ich
povinnej osobe poskytuje odplatne na zmluvnom základe a povinná osoba s odvolaním sa na cudzie
vlastníctvo bráni sprístupneniu týchto informácií verejnosti. Z uvedeného stavu zároveň podľa žalobcu

vyplýva, že povinná osoba nemá žiadnu motiváciu tieto informácie spracovať do podoby zodpovedajúcej
súčasnej dobe a odvoláva sa na to, že nie je povinná spracovávať nové informácie.

15. Žalobca namietal, že v odvolaní poukazoval na to, že povinná osoba mala postupovať procesným
postupom podľa § 11 ods. 2 ZSI, keďže požadované informácie vznikli z verejných zdrojov. K tomu

uviedol,žecit. ustanovenieZSIjevyjadrenímprincípuprevažujúcehoverejnéhozáujmuvyplývajúcehoz
čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, pričom žalovaný sa s touto námietkou v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.

16. Ďalej poukázal na to, že nejde o informáciu odovzdanú bez právnej povinnosti, keďže táto informácia
je, resp. mala by byť povinnej osobe známa z jej činnosti, keďže sa jedná o informácie o (verejnom)

majetku povinnej osoby. Žalobca nedisponuje informáciou o rozsahu údajov, ktoré obsahuje databáza
svetelných miest tzv. pasport a z toho dôvodu žiadal povinnú osobu o poskytnutie informácií v plnom
rozsahu tak, ako ich má povinná osoba k dispozícii. Namietal, že ak by nejaká časť informácií z pasportumala podliehať obmedzeniu pri poskytovaní informácii, tak povinná osoba mohla a mala postupovať v
zmysle pravidla selekcie, ktoré je vyjadrené v § 12 ZSI.

17. K argumentácii žalovaného ochranou duševného vlastníctva namietal, že povinná osoba odmietla
sprístupniť požadované informácie z dôvodu podľa §11 ods. 1 písm. a) ZSI, a nie z dôvodu, že by mohlo
dôjsť k porušeniu ochrany duševného vlastníctva podľa §11 ods. 1 písm. c) ZSI. Napriek tomu sa žalobca
k ochrane duševného vlastníctva vyjadril vo svojom odvolaní, kde uviedol, že požadované informácie
v žiadnom prípade nemožno považovať za výsledok tvorivej činnosti, keďže tam absentuje prvok

jedinečnostiautorskéhodiela.Pretopodľažalobcupožadovanéinformácienepožívajúochranuakodielo
podľa druhej časti autorského zákona, pričom súčasne spochybnil, že je možné dodávateľa Siemens
považovať za zhotoviteľa databázy v zmysle § 135 ods. 2 autorského zákona, keďže zhotovenie
databázy bezpochyby iniciovala povinná osoba uzatvorením zmluvy o prevádzke verejného osvetlenia.

18. Podľa žalobcu, ak aj bola povinná osoba presvedčená o osobitnom práve Siemens k databáze, tak

mala postupovať v súlade s pravidlom selekcie v zmysle § 12 ZSI v spojení s § 138 ods. 3 autorského
zákona, z ktorých vyplýva, že ak by aj existovalo osobitné právo Siemens k databáze, tak reutilizáciou
kvalitatívne alebo kvantitatívne nepodstatnej časti databázy by povinná osoba do tohto práva nezasiahla
a mohla aspoň čiastočne uspokojiť právo žalobcu na informácie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že požadované informácie
(najmä v požadovanej štruktúrovanej elektronickej forme) majú charakter elementárnych údajov o

sieti verejného osvetlenia. Za elementárne údaje, ktoré má žalovaný k dispozícii, možno považovať
evidenciu majetku (verejného osvetlenia) vrátane kompletnej výkresovej dokumentácie. Ak by povinná
osoba sprístupnila žalobcovi požadované informácie, vrátane údajov o svetelných bodoch, musela
by tak vykonať ich exportovanie, následne vyextrahovať sumárnu tabuľku dát a odovzdať žalobcovi
prihlasovacie údaje, vrátane hesla do databázy, ktorej vlastníkom je spol. Siemens. V tejto súvislosti

uviedol,žežalovanývnapadnutomrozhodnutíužpoukázalnato,žeakbypovinnáosobavytvorilaexport
z DTM - digitálnej technickej mapy, tento by obsahoval v zásade len súradnice jednotlivých svetelných
miest (neobsahoval by už napr. čísla stožiarov, ako o žalobca požadoval ešte pred zaslaním oficiálnej
žiadosti zo dňa 02.09.2020 a vzhľadom na veľký rozsah papierovej dokumentácie nie je možné túto
informáciuposkytnúťvštruktúrovanejelektronickejforme,akopožadovalžalobcaanavyšebysajednalo

o vytvorenie novej informácie.

20. Žalovaný uviedol, že žalobca so sprístupnením informácií v rozsahu, ale najmä forme, v akej má
povinná osoba k dispozícii, nesúhlasil, keďže išlo o formu sprístupnenia informácií formou nahliadnutia
do dokumentácie, a nie zaslanie informácií v štruktúrovanej elektronickej podobe prostredníctvom mailu,

ako žiadal.

21. Ďalej uviedol, že Siemens neposkytuje požadované informácie (databázu svetelných bodov
v štruktúrovanej elektronickej forme) odplatne na zmluvnom základe, ale predmetom Zmluvy je
poskytnutie komunikačného a informačného rozhrania pre dotknuté osoby (napr. občania mesta

Bratislava, správca a prevádzkovateľ verejného osvetlenia) prostredníctvom nadradeného Cloud
Systému SLM.lighting (Smart Light Management), ktorý pozostáva z troch modulov: subsystému
Siemens Remote Management (ďalej len „systém SRM”), HelpDesk a Pasport. V tejto súvislosti
žalovaný zdôraznil, že nemožno zamieňať pojmy „poskytnutie komunikačného a informačného
rozhrania“ (predmet zmluvy) a poskytnutie informácií - databázy svetelných miest v štruktúrovanej

elektronickej forme (predmet žiadosti žalobcu).

22. Poukázal na to, že povinná osoba konštatovala, že disponuje požadovanými dátami prostredníctvom
prístupu do aplikácie spoločnosti SLM.lighting, prevádzkovanej spoločnosťou Siemens a zároveň
povinná osoba postupovala procesným postupom podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSI. Spoločnosť Siemens

Mobility neposkytla súhlas na poskytnutie požadovaných informácií a uviedla, že nie je v zmysle ZSI
povinnou osobou, a ani neposkytla súhlas na sprístupnenie predmetných informácií poskytovaných
hlavnému mestu SR Bratislave. Povinná osoba teda žalobcovi informáciu nesprístupnila z dôvodu, že v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZSI nedisponuje súhlasom tretej strany, teda spol. Siemens.23. K námietke, že povinná osoba mala postupovať procesným postupom podľa § 11 ods. 2 ZSI,
keďže požadované informácie sú vyjadrením princípu prevažujúceho verejného záujmu, žalovaný

uviedol, že Siemens v zmysle Zmluvy zabezpečuje poskytovanie služieb prostredníctvom prevádzky
riadiaceho systému Monitorovanie a diaľkové ovládanie (spínanie a vypínanie) rozvádzačov verejného
osvetleniamestaBratislavaaprislúchajúcejinfraštruktúry,realizovanejpomocouSiemens-Cloudsystém
u SLM.lighting - SRM v rozsahu podľa prílohy č. 1 tejto Zmluvy a pri zachovaní technologických
parametrov podľa prílohy č. 2 tejto Zmluvy. Súčasťou služby je aj riadenie prevádzky verejného

osvetlenia a poskytnutie komunikačného a informačného rozhrania pre dotknuté osoby (napr. občania
mesta Bratislava, správca a prevádzkovateľ verejného osvetlenia) prostredníctvom nadradeného Cloud
Systému SLM.lighting (Smart Light Management), ktorý pozostáva z troch modulov: subsystému
Siemens Remote Management (ďalej len „systém SRM”), HelpDesk a Pasport. K tomu žalovaný uviedol,
že ak by spol. Siemens dáta o jednotlivých svetelných miestach nezozbierala a neevidovala, nebola by
hlavnému mestu schopná poskytnúť modul ,,pasport”, ktorý je súčasťou systému SLM.lighting.

24. Podľa žalovaného preto, pokiaľ Siemens neudelila súhlas so sprístupnením požadovaných
informácií, keďže ich považuje za súčasť svojho duševného vlastníctva a zároveň nie je v zmysle ZSI
povinnou osobou, nemôže povinná osoba tieto informácie žalobcovi sprístupniť. K tomu ďalej žalovaný
uviedol, že predmetom Zmluvy nie je vytvorenie databázy svetelných bodov a za vytvorenie tejto

databázy nebolo spoločnosti Siemens poskytnuté finančné plnenie z verejných prostriedkov zo strany
hlavného mesta. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle Zmluvy sú dáta týkajúce sa databázy svetelných
miest verejného osvetlenia hlavného mesta SR Bratislavy vlastníctvom Siemens.

25. Žalovaný ďalej konštatoval, že nebolo možné využiť postup podľa § 12 ZSI, pretože Siemens

neudelila súhlas pre sprístupnenie požadovaných informácií v celom rozsahu. K tomu žalovaný doplnil,
že požadovanú informáciu tvorí databáza, ktorá obsahuje 48 000 riadkov technických súhrnných údajov.

IV.
Replika žalobcu

26. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, v ktorej v zásade zotrval na svojej

predchádzajúcej argumentácii. Uviedol, že za elementárne údaje o sieti verejného osvetlenia možno
považovať všetky údaje o sieti verejného osvetlenia, ktoré povinná osoba potrebuje ku svojej činnosti a
tieto údaje jej majú byť známe, ergo sa na tieto informácie vzťahuje plná informačná povinnosť, pričom
nezáleží, akým spôsobom s týmito informácia povinná osoba disponuje alebo akým spôsobom k týmto
informácia povinná osoba pristupuje. Žalobca zastáva názor, že pre sprístupnenie informácií v tomto

prípade nie je podstatné, či sú vo vlastníctve povinnej osoby, ale podstatné je, či nimi povinná osoba
disponuje a najmä či by nimi mala povinná osoba disponovať. Ak sa jedná o informácie, ktorými by mala
povinná osoba disponovať, tak jej zmluvné dojednania s tretími osobami ohľadom týchto informácií sú
vo vzťahu k zákonnej informačnej povinnosti irelevantné.

V.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.

z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na
ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/28/2021.28.Podľa§493ezák.č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok,vzneníúčinnomod01.07.2023,konania
začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), v znení účinnom do 31.10.2020, povinná
osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou,
ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so

sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť
súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie
súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená.

30. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z., ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie,
ktoré sa získali za verejné prostriedky,7a) alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania

s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických
osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej
únie.
VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

31. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie ako aj
prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd rozhodol o žalobe bez

nariadenia pojednávania dňa 31. októbra 2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v
spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali v žiadnom
zo svojich podaní. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s lehotou uvedenou v §
137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle
Ministerstva spravodlivosti SR.

VII.
Právne posúdenie veci

32.Predmetomsúdnehoprieskumuvprejednávanejvecijenapadnutérozhodnutiežalovanéhovspojení
s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým povinná osoba rozhodla o nesprístupnení informácie týkajúcej sa
databázy svetelných miest (pasport) verejného osvetlenia mesta Bratislava v plnom rozsahu informácií o
jednotlivýchsvetelnýchmiestachtak,akoichmápovinnáosobakdispozícii.Nesprístupnenieodôvodnila
povinná osoba poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) ZSI, keďže nedisponovala súhlasom na sprístupnenie

požadovaných informácií od tretej osoby – spol. Siemens.

33. Z odôvodnenia žalovaného ako aj povinnej osoby vyplýva, že obmedzenie sprístupnenia, resp.
nesprístupnenie odvodzovali od výkladu § 11 ods. 1 písm. a) ZSI, podľa ktorého bola spol. Siemens
v súvislosti s jej nesúhlasom na sprístupnenie informácie v postavení osoby: i) ktorá odovzdala

požadovanú informáciu povinnej osobe a ii) ktorej zákon povinnosť sprístupňovať informáciu neukladá.

34. Správny súd vzhľadom na uvedené považuje za potrebné venovať pozornosť výkladu § 11 ods. 1
písm. a) ZSI, a to s prihliadnutím najmä na účel cit. ustanovenia. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) ZSI
upravuje obmedzenie, resp. nesprístupnenie v prípade informácie, ktorá bola poskytnutá bez právnej

povinnosti.Uvedenéustanoveniejevždypotrebnéaplikovať,resp.vykladaťajvspojenís§11ods.2ZSI.

35. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) ZSI upravuje zákonné obmedzenie prístupu k informácii, ktorú
povinná osoba získala od tretej osoby bez právnej povinnosti. Za informáciu poskytnutú bez právnej
povinnosti možno považovať také informácie, ktoré v praxi tretie osoby pri komunikácii s povinnými

osobami často odovzdajú, aj keď nie sú povinné ich odovzdať a ktoré povinná osoba pre vybavenie
úradnej agendy nevyhnutne nepotrebuje. Pôjde napr. o neformálne listy, oznámenia, podnety, doklady
a materiály, ktoré podľa zákona nie sú povinnou súčasťou žiadostí a podaní (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 22. 11. 2016, sp. zn. 23S/33/2016). Za informáciu odovzdanú bez zákonnejpovinnosti nemožno považovať také informácie, podklady, dokumenty a údaje, ktoré povinná osoba
získava, resp. získala svojou úradnou činnosťou, a teda ide o informácie, ktoré sú povinnej osobe
známe z jej činnosti realizovanej v súlade s kompetenciou (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

13S/30/2013, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/26/2013, rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 21S/75/2011).

36. Pokiaľ ide o význam pojmu „osoba, ktorej takúto povinnosť zákon neukladá“, je potrebné tento
vykladať extenzívne a pri posudzovaní, či informáciu možno sprístupniť, sa neskúma skutočnosť, či

osoba, ktorá informáciu odovzdala, je v povinnou osobou v zmysle ZSI, ale podstatná je len skutočnosť,
či z nejakého zákona tretej osobe vyplýva povinnosť odovzdať požadovanú informáciu povinnej osobe,
od ktorej žiadateľ informáciu žiada (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. 11. 2016, sp. zn.
23S/33/2016).

37. Ako už správny súd naznačil vyššie, ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) ZSI je však vždy potrebné

aplikovať s prihliadnutím na § 11 ods. 2 ZSI, ktorý reflektuje prevažujúci verejný záujem na sprístupnení
informácie. Dôvod obmedzenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) sa podľa § 11 ods. 2 ZSI neuplatní
v prípade, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky alebo sa týkajú používania
verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného
celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania

s finančnými prostriedkami Európskej únie. Pri takýchto informáciách prevláda verejný záujem na ich
sprístupnení, a preto sa povinná osoba nezaoberá súhlasom so sprístupnením, ale pri absencii iného
dôvodu obmedzenia práva na informácie, informáciu automaticky sprístupní (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Sži 13/2013).

38. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poukazuje na rozhodujúce okolnosti, spočívajúce
v tom, že žalobca požadoval informácie, ktoré sa bezprostredne týkajú verejného osvetlenia ako
majetku mesta. Uvedené je taktiež potrebné doplniť tým, že ide o informácie (dáta), ktoré boli vo
výsledku získané za verejné prostriedky. Je síce pravdou, že zo Zmluvy vyplýva, že vlastníkom dát
zhromaždených pri poskytovaní plnenia je Siemens, avšak tieto dáta možno považovať za imanentnú

súčasť plnenia – poskytnutie informačného rozhrania pre dotknuté osoby prostredníctvom systému
SLM.lighting, ktorý obsahuje modul Pasport, kde sú dáta zhromaždené, pričom za toto plnenie bola
v zmysle Zmluvy spoločnosti Siemens poskytnutá odplata. Zjednodušene povedané, ide o informácie,
ktoré boli získané za verejné prostriedky, pretože sú súčasťou zmluvne dojednaného plnenia, ktoré
spol. Siemens poskytovala povinnej osobe, pričom navyše ide o dáta, ktoré úzko súvisia s mestským

majetkom (osvetlením).

39. S ohľadom na vyššie uvedené, správny súd konštatuje, že za kľúčovú a dôvodnú námietku žalobcu,
ktorá odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP,
považoval námietku, že povinná osoba, resp. žalovaný mali za daných okolností aplikovať § 11 ods. 2

ZSI, pretože ide o informácie, ktoré povinná osoba má k dispozícii za odplatu z verejných prostriedkov.
Uvedené už samo o sebe vylučuje aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) ZSI. Napokon sa ako otázne javí aj to, či
ide vôbec o informáciu poskytnutú bez právnej povinnosti, keďže v prípade požadovaných informácií ide
o informácie, ktoré nevyhnutne musia byť povinnej osobe známe z jej činnosti, ktorú vykonáva za účelom
zabezpečenia plnenia úloh v zmysle § 6a zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky

Bratislave, v prejednávanej veci konkrétne úlohy spočívajúcej v zabezpečovaní verejného osvetlenia
podľa § 6a ods. 2 písm. g) zákona č. 377/1990 Zb. Uvedené taktiež vylučuje možnosť aplikácie § 11
ods. 1 písm. a) ZSI.

40. Správny súd berie do úvahy, že vzhľadom na technické spracovanie dát sa môže javiť ako

komplikované ich prípadné sprístupnenie v elektronickej forme, avšak pre tieto prípady ZSI v § 16
ods. 1 predpokladá, že ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne
povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobca
sosprístupneníminformáciívrozsahu,alenajmäforme,vakejmápovinnáosobakdispozícii,nesúhlasil,
tak správny súd konštatuje, že uvedená skutočnosť z obsahu administratívneho spisu nevyplynula a ani

sa nejaví ako logická, keďže povinná osoba nesprístupnila požadované informácie ako celok, nie len
v určitom rozsahu.41. Správny súd pre doplnenie uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené neposudzoval argumentáciu,
resp. otázku prípadného obmedzenia sprístupnenia požadovaných informácií z dôvodu ochrany
duševného vlastníctva, pretože túto povinná osoba ani žalovaný neoznačili ako dôvod nesprístupnenia

informácie,aleňoulenpodporneargumentovali.Vtejtosúvislostisprávnysúdpripomína,žeobmedzenie
sprístupnenia určitej informácie z tohto dôvodu je podmienené aplikáciou osobitného ustanovenia § 11
ods. 1 písm. c) ZSI, a teda nemožno ochranu duševného vlastníctva subsumovať pod odôvodnenie
nesprístupnenia alebo obmedzenia sprístupnenia informácie, ktoré je založené len na dôvode podľa §
11 ods. 1 písm. a) ZSI tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Kumulácia dôvodov nesprístupnenia

informácie podľa § 11 ZSI nie je vylúčená, avšak tieto je potrebné zreteľne špecifikovať, následne
aplikovať s týmito dôvodmi príslušné ustanovenia ZSI a taktiež je potrebné doplniť ich náležitým
odôvodnením. V tejto súvislosti by bolo potrebné následne prihliadnuť aj na prípadnú aplikáciu § 12 ZSI.

42. S ohľadom na vyššie uvedené a s ohľadom na procesné možnosti žalovaného vo vzťahu k povinnej
osobe správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie.

43. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách tohto rozhodnutia a opätovne
posúdiť žiadosť žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií, a to v tom zmysle, či je možné
požadované informácie sprístupniť, alebo, či je daný zákonný dôvod pre obmedzenie sprístupnenia,

resp. pre nesprístupnenie, pričom v rámci tohto posúdenia žalovaný prihliadne aj na prípadnú potrebu
aplikácie § 11 ods. 2, príp. § 12 ZSI.

44. O náhrade trov konania úspešného žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že
mu priznal právo na ich náhradu v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa § 175

ods. 2 SSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

45. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku (§ 443
ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe

nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,(h)saodklonilodustálenejrozhodovacejpraxekasačnéhosúdu,
(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.