Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123430608
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123430608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra v spore žalobcu: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01
Prešov, IČO: 00 327 646, proti žalovanému: ESALEX s.r.o., Varšavská 2492/19, Košice - mestská časť
Sídlisko Ťahanovce 040 13, IČO: 52 136 761, právne zastúpený: HUDÁK & partners, s.r.o., so sídlom
Alžbetina 41, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 52 796 418, o zaplatenie 1.920,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice z 26. februára 2025,
č.k.: 95Cb/4/2024 - 177, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice z 26. februára 2025, č.k.: 95Cb/4/2024 – 177

v napadnutom výroku I. a III.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.569,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 960,- eur od 16.1.2022 do 20.8.2024, zo sumy 609,90 eur od 21.8.2024 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 960,- eur od 16.1.2023 do zaplatenia, to všetko v

lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
III. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 63,54 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť 1.920,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 960,- eur od 16.1.2022 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy

960,- eur od 16.1.2023 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, titulom dlžného nájomného za rok
2022 a 2023. Žalobca uviedol, že dňa 1.6.2021 uzavrel so žalovaným Zmluvu o nájme pozemku č.
1s/2021 (ďalej len „zmluva o nájme pozemku“). Nájomné bolo stanovené dohodou na sumu 64,- eur/
m2/ročne, t.j. 960,- eur/rok. Žalovaný uhradil nájomné za rok 2021, pričom nájomné za roky 2022 - 2023
neuhradil. V zmysle zmluvy bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania žalovaného s platením nájomného.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že strany uzatvorili Zmluvu o nájme
pozemku, predmetom ktorej bol prenájom pozemku parc. č. KNC 9310/532 o výmere 13 m2, zastavaná
plocha a nádvorie a pozemku parc. č. KNC 9310/530 o výmere 2 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. A., za účelom majetkovoprávneho usporiadania pozemku pod stánkomna prevádzkovanie služieb a reklamy, v lokalite Ul. Prostějovská v Prešove. Namietal, že cena nájmu
vo výške 960,- eur/rok bola určená žalobcom nesprávne, nakoľko iba časť prenajatého pozemku o
výmere 2 m2 slúži na podnikateľské účely a zvyšná časť je využívaná ako skladový priestor. Sadzba

pre výpočet ceny nájmu mala byť zohľadnená podľa spôsobu jeho využitia žalovaným (správna cena
ročného nájmu mala byť 280,10 eur/rok). Uvedené potvrdzuje aj Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve (ďalej
len„Dodatokč.1“),kdejeuvedenávýškanájomného280,10eur/rok,ktorýžalobcapredložilžalovanému
a tým uznal nesprávny výpočet ročného nájmu. Žalovaný zvýraznil, že požiadal žalobcu o prehodnotenie
výšky nájmu aj za spätné obdobia, z dôvodu zjavného nadhodnotenia nájomného a zároveň zaplatil

žalobcovi alikvótnu časť nájomného vo výške 554,96 eur za obdobie do 5/2023.

4. Žalobca dôvodil, že žalovaný zaslal žalobcovi žiadosť z 31.3.2023 o úpravu nájomného z dôvodu
zmeny podnikateľskej činnosti na predmete nájmu, ktorú doplnil dňa 7.6.2023. Žalobca pripravil Dodatok
č. 1 k nájomnej zmluve, ktorý reflektoval požiadavky žalovaného týkajúce sa úpravy predmetu nájmu a
nájomného. K podpísaniu Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve však nedošlo.

5. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii o nesprávne určenej sadzbe pre výpočet ceny nájmu v
zmluve, ktorá mala byť zohľadnená podľa spôsobu jeho využitia žalovaným. Poukázal, že správna cena
ročného nájmu mala byť určená na základe žalobcom vypracovaného Odborného stanoviska č. 68/2021
pri zohľadnení spôsobu využitia prenajímanej plochy, t.j. 2 m2 plocha pod automatmi (63,80 eur/m2) a

13 m2 za pozemok slúžiaci na skladové účely (5,30 eur/m2). Výška nájomného uvedená v Dodatku
č. 1 je odvodená od Odborného stanoviska č. 79/2024, vypracovaného na základe objednávky žalobcu
pre rok 2024 a využitia prenajatej plochy t.j. 2 m2 plochy pod automatmi (2 x 150,- eur/m2/rok) a 13
m2 určenej na skladové účely (13 x 8,60 eur/m2/rok). Je nesporné, že žalovaný má prenajatých od
žalobcu 15 m2, z toho 2 m2 plochy pod automatmi a 13 m2 na skladové účely. Výška nájmu uvedená v

samotnej zmluve bola v rozpore s komunikáciou strán, ako aj odborným stanoviskom aktuálnym v čase
podpisu zmluvy o nájme pozemku. Nesprávne vypočítaná výška nájmu nezohľadnila komunikované
využitie prenajatej plochy, t.j. pri výpočte nájmu bola použitá nesprávna sadzba na celú plochu (15 m2
x 63,80 eur/m2/rok, namiesto 2 x 63,80 eur/m2/rok a 13 x 5,30 eur/m2/rok). V Dodatku č. 1 žalobca
síce správne upravil výšku ceny nájmu, ale odmietol riešiť ním nesprávne zaúčtovaný nedoplatok, ktorý

vznikol z nesprávne vypočítanej ceny nájmu. Zároveň do Dodatku č. 1 žalobca zapracoval absolútne
neprimeranú zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur (v rozpore s dobrými mravmi) za nejasne a všeobecne
formulované porušenie podmienok zmluvy, čo žalovaný rozporoval.

6. Uviedol súd prvej inštancie, že zo Zmluvy o nájme pozemku č. 1s/2021 uzatvorenej stranami sporu

dňa 1.6.2021 vyplýva, že jej predmetom je prenechanie pozemku par. č. KNC 9310/532 o výmere 13
m2, zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parc. č. KNC 9310/530 o výmere 2 m2, zastavaná plocha a
nádvorie, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. A. za účelom majetkovoprávneho usporiadania pozemku pod
stánkom na prevádzkovanie služieb a reklamy, v lokalite Ul. Prostějovská v Prešove (ďalej len „predmet
nájmu“). Celková výmera predmetu nájmu je 15 m2. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

V zmysle čl. III zmluvy, cena nájmu je stanovená dohodou na 64,- eur/m2/ročne v súlade s VZN mesta
Prešov č. 9/2011, ktorým sa určujú Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Prešov v znení
neskorších predpisov. Nájomné predstavuje 960,- eur ročne, ktoré uhradí nájomca do 15.1. bežného
roka na účet žalobcu. Alikvotnú čiastku nájomného za rok 2021 uhradí nájomca do 15 dní od účinnosti
zmluvy na účet prenajímateľa s tým, že za nedodržanie termínu úhrady výšky nájomného prenajímateľ

účtuje úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB,
platná k prvému dňu omeškania nájomcu s platením nájomného. Zmluvné strany môžu meniť obsah
tejto zmluvy, prípadne prijímať dodatky k tejto zmluve len písomne, po vzájomnej dohode.

7.ZnávrhuDodatkuč.1,ktorýbolzaslanýžalovanému7.6.2023 anebolzmluvnýmistranamipodpísaný

vyplýva, že cena nájmu je stanovená dohodou na 7,70 eur/m2/ročne za pozemok slúžiaci na skladové
účelya90,-eur/m2/ročnezapozemokpodvýdajnýmautomatomvsúladesVZNmestaPrešovč.9/2011,
ktorým sa určujú Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Prešov, v znení neskorších
predpisov.

8. Žalovaný žiadosťou zo dňa 30.3.2023 v znení jej opravy zo dňa 7.6.2023 požiadal o úpravu výšky
nájmu z dôvodu zmeny podnikateľskej činnosti na predmetnom pozemku a navrhol, aby parcela pod
automatmi predstavovala 2 m2 - aktuálne hradená osobitná daň za umiestnenie výdajných automatov
na mestskom pozemku a zvyšok parcely 13 m2 využívaných ako sklad osobných vecí nesúvisiacichs podnikateľskou činnosťou navrhol klasifikovať ako nebytový/skladový priestor a k tomu prispôsobiť aj
primeranú výšku nájomného.

9. Žalovaný dňa 28.8.2023 požiadal žalobcu o odpustenie časti pohľadávky za nájomné zo roky 2022
a 2023 a navrhol spätne za celé toto obdobie uplatniť cenu nájmu podľa Dodatku č. 1, čo odôvodňoval
tým, že bola nesprávne určená výška nájmu za predmetný pozemok za roky 2022 – 2023, vzhľadom
na to, že aj podnikateľská činnosť je vykonávaná iba na ploche 2 m2 a ostatná plocha je využívaná len
ako skladový priestor.

10. Z odborného stanoviska č. 68/2021 vyplýva, že v lokalite Prostějovská bola výška nájomného za
pozemok stanovená na sumu 5,30 eur a pri podnikateľskej činnosti v oblasti obchodu a služieb pri
jednoduchých stavbách (stánky) a provizória v zóne 1 vo výške 70,93 eur/m2 a v zóne 2 vo výške
63,80 eur/m2.

11. Z odborného stanoviska č. 201/2023 vyplýva, že v lokalite Prostějovská bola výška nájomného za
pozemok stanovená na sumu 8,60 eur/m2 a pri podnikateľskej činnosti v oblasti obchodu a služieb pri
jednoduchýchstavbách-stánkyaterasyvzóne1vovýške121,-eur/m2avzóne2vovýške98,-eur/m2.

12. Z potvrdenia o platbe a listiny „Obraty – Prehľad“ vyplýva, že dňa 19.8.2024 bola žalovaným

realizovaná bezhotovostná platba vo výške 350,10 eur, ktorá bola dňa 20.8.2024 prijatá na účet žalobcu.

13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1, § 365 ods.
1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej podľa § 663, § 664, § 665 ods. 1, § 671 ods. 1, § 673
Občianskeho zákonníka.

14. Súd prvej inštancie poukázal, že cena nájmu za prenajatý pozemok v celkovej výmere 15 m2 bola
medzi zmluvnými stranami stanovená na základe ich vzájomnej dohody, čo vyplýva jednak zo samotnej
zmluvy, v zmysle ktorej zmluvné strany prehlásili, že si zmluvu pred jej podpísaním prečítali, že bola
uzatvorenápovzájomnomprerokovanípodľaichslobodnejvôle,určite,vážneazrozumiteľne,nievtiesni

za nápadne nevýhodných podmienok, ale aj z vyjadrení strán spočívajúcich v tom, že žalovaný cenu 64,-
eur/m2/rok za prenájom pozemku navrhol v rámci ponuky v súvislosti s pripravovaným zámerom mesta
na priamy prenájom nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalovaného,
ktorý uviedol, že dobrovoľne poslal ponuku na 64,- eur/m2/rok, pretože spodnú hranicu mal určenú na
63,80 eur/m2/rok. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu žalovaného, že keby mal spodnú hranicu určenú

na 5,50 eur/m2/rok, tak by zaslal ponuku na sumu 6,- eur/m2/rok. Z e-mailovej komunikácie strán z
21.4.2021, teda pred podpisom zmluvy o nájme pozemku, je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o cene
nájmu za pozemok v danej lokalite vo výške 5,30 eur/m2/rok, ako aj o cene nájmu za pozemok pod
stánkom vo výške 63,80 eur/m2/rok, pričom tieto ceny za prenájom pozemkov vychádzali z Odborného
stanoviska č. 68/2021. Žalovaný mal jednoznačne vedomosť o cenách za prenájom pozemkov v danej

lokalite, jednak o cene nájmu za pozemok a jednak o cene nájmu za pozemok pod stánkom.

15.Zvýraznilsúdprvejinštancie,žepozemokbolprenajatýzaúčelomprevádzkovaniaslužiebareklamy,
bez bližšej špecifikácie toho, aká časť pozemku je využitá na podnikateľské účely a aká časť na skladové
priestory. Až listom z 30.3.2023, po splatnosti nájomného za rok 2022 - 2023 žalovaný požiadal žalobcu

o úpravu zmluvy o nájme pozemku a pozemok v celkovej výmere 15 m2 rozdeliť na pozemok slúžiaci na
skladové účely nesúvisiace s podnikateľskou činnosťou (13 m2) a pozemok pod výdajným automatom
(2 m2) a upraviť tak výšku nájmu z dôvodu zmeny podnikateľskej činnosti na predmetnom pozemku,
resp. vzhľadom na zmenu pôvodného účelu nájmu v zmluve. Na základe tejto žiadosti bol následne
vypracovaný návrh Dodatku č. 1 tak, aby zohľadnil skutočný stav, nakoľko došlo k zmene využitia

pozemku, ktorá nastala až po uzatvorení pôvodnej zmluvy.

16. Súd prvej inštancie platbu žalovaného vo výške 350,10 eur započítal na úhradu dlžného nájomného
za rok 2022 (960,- eur - 350,10 eur), nakoľko vychádzal z toho, že žalovaný má voči žalobcovi niekoľko
splatných záväzkov a keďže poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, mal byť splnený

záväzok určený pri plnení dlžníkom. Z vyjadrenia žalovaného ako dlžníka možno bez akýchkoľvek
pochybnostívyvodiť,žejehozámerombolosplniťzáväzoknadlžnomnájomnom.Nakoľkovšakžalovaný
presne neuviedol, ktoré dlžné nájomné má byť uhradené (keďže vychádzal z toho, že pri správnomvýpočte nájomného by bolo uhradené nájomné až do obdobia k 31.8.2024), súd prvej inštancie aplikoval
§ 330 Obchodného zákonníka a započítal túto platbu na dlžné nájomné za rok 2022 ako najskôr splatné.

17. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie dlžného nájomného vo výške 1.569,90
eur je dôvodná, a to v súlade s princípom „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať), nakoľko
cena nájmu bola stanovená na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Ide sa o dlžné nájomné za
rok 2022 vo výške 609,90 eur (po zohľadnení platby žalovaného vo výške 350,10 eur) a dlžné nájomné
za rok 2023 vo výške 960,- eur. Zároveň je dôvodné aj uplatnené príslušenstvo, po zohľadnení platby

žalovaného, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
960,- eur od 16.1.2022 do 20.8.2024, zo sumy 609,90 eur od 21.8.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 7,5 % ročne zo sumy 960,- eur od 16.1.2023 do zaplatenia, ktorého výška bola dohodnutá
v článku III. bod 4 zmluvy (výrok I.) a vo zvyšku uplatnenej istiny 350,10 eur s príslušenstvom žalobu
ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

18. K námietkam žalovaného, že zmluva o nájme pozemku je neplatný právny úkon z dôvodu, že je
v nej nesprávne uvedená výmera pri parc. č . KNC 9310/532, a to konkrétne 15 m2 (článok I., bod
1.), pričom správne malo byť uvedené 13 m2, ako aj z dôvodu nesprávneho označenia parcely č.
9310/530 ako zastavaná plocha a nádvorie namiesto ostatná plocha, súd prvej inštancie uviedol, že
tieto nepresnosti nemajú vplyv na platnosť zmluvy o nájme pozemku ako takej, nakoľko predmet nájmu

je presne vymedzený v článku I. bod 2 s uvedením účelu, na ktorý má tento pozemok slúžiť, ktoré
vymedzenie predmetu nájmu uvedením parcelného čísla a výmery v spojení s číslom listu vlastníctva
v katastrálnom území je postačujúce, čím je dostatočne zabezpečené presné určenie predmetu nájmu,
resp. konkrétneho pozemku.

19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C.s.p. a priznal žalobcovi náhradu
trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore. Keďže žalobca bol úspešný v rozsahu 81,77 % a
neúspešný v rozsahu 18,23 %, pomer úspechu žalobcu predstavuje 63,54 % (výrok III.).

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti jeho

vyhovujúcemu výroku I. a výroku III. o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol alebo zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1
písm. b) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.

21. Žalovaný namietal, že parcely č. KN-C 9310/532 a KN-C 9310/530 sú v zmluve o nájme pozemku
zlé identifikované. V bode 1. článok I. je parcela č. KN-C 9310/532 vymedzená vo výmere 15 m2,

pričom táto parcela má výmeru 13 m2. Zároveň parcela č. KN-C 9310/530, je označená ako druh
pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, pričom samotná plocha je druhom „ostatná plocha“ s tým,
že spôsob využitia pozemku by mal byť okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná
funkčná zeleň. Žalovaný v konaní poukazoval na nesprávne vymedzený predmet a účel nájmu, čo
samo o seba mohlo mať pri kreovaní zmluvy o nájme pozemku vplyv aj na nesprávne určenie výšky

nájmu. Žalovaný mal už v predzmluvnej komunikácii od počiatku záujem o prenájom pozemku pod
výdajnými automatmi na teplé nápoje a pochutiny o výmere 2 m2 a časť priľahlého pozemku. Nesprávne
vymedzený predmet a účel nájmu, tak ako je uvedený v zmluve o nájme pozemku, sa od počiatku
míňa skutkovému a reálnemu využívaniu prenajatej plochy. Samotný odkaz uvedený v článku III. bod
1 zmluvy na súlad so Všeobecne záväzným nariadením mesta Prešov č. 9/2011 je v príkrom rozpore

so znením a podmienkami upravenými v žalobcom prijatými Zásadami hospodárenia a nakladania
s majetkom mesta Prešov, na ktoré sa predmetné ustanovenie zmluvy pri určení výšky nájomného
odvoláva. Vzhľadom na nejasné a zmätočné určenie predmetu nájmu a z tohto dôvodu aj nesprávne
vymedzenú výšku nájmu, je zmluva o nájme pozemku neplatná. Dôvodom neplatnosti zmluvy je aj jej
rozpor s dobrými mravmi, nakoľko dojednané nájomné je v hrubom rozpore so Všeobecne záväzným

nariadením mesta Prešov č. 9/2011, ktorým sa určujú Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom
mesta Prešov v znení neskorších predpisov, a na ktoré sa samotná zmluva odvoláva. Pri samotnom
nájomnom vzťahu a jeho predzmluvnej komunikácií bol účel nájmu zle zadefinovaný a žalovaný bol
uvedenýdoomylu.Samotnýzámernapriamyprenájomnehnuteľnostizverejnenýžalobcomjezmätočnýa zavádzajúci, nakoľko vyzýva na predloženie ponuky ceny nájmu za 1 m2/ročne s uvedením ceny
nájmu výlučne iba vo výške od 63,80 eur/m2 (odvolávajúc sa na VZN žalobcu a Zásad hospodárenia
a nakladania s majetkom), ktorá prislúcha cene prenájmu pozemku tej časti (2 m2), na ktorom sa

nachádza stánok (bod 3./ Odborného stanoviska č. 68/2021: „Pri podnikateľskej činnosti v oblasti
obchodu a služieb pri jednoduchých stavbách (stánky) a provizória; zóna 2 platí cena nájmu 63,80 EUR/
m2“). V zmysle žalobcom vypracovaného odborného posudku je pritom cena za prenájom pozemkov
diferencovanápodľaúčeluichvyužitia.Žalovanýodpočiatkumalzato,žeibačasťprenajatéhopozemku
o výmere 2 m2 slúži na podnikateľské účely a zvyšná časť prenajatého pozemku je využívaná ako

skladový priestor. Z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že sadzba pre výpočet ceny nájmu mala byť
zohľadnenápodľaspôsobujehovyužitiažalovaným.Správnosťvyššieuvedenýchvznesenýchnámietok
žalovaného potvrdzuje aj žalobcom predložený Dodatok č. 1. Žalobca v Dodatku č. 1 síce správne
upravil výšku ceny nájmu, ale zároveň odmietol riešiť ním nesprávne vyúčtovaný nedoplatok, ktorý
vznikol z nesprávne vypočítanej ceny nájmu. Žalobca zároveň do Dodatku č. 1 zapracoval absolútne
neprimeranú zmluvnú pokutu. Napokon zvýraznil, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal

so skutkovým stavom a z tohto dôvodu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zároveň
bol povinný v rozsudku jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie,
zaoberať sa najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo
odmietnutie týchto argumentov.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Dôvodil, že napriek jednotlivým administratívnym nepresnostiam je v predmete nájmu
uvedenom v článku I. ods. 2 zmluvy správne vymedzená výmera predmetu nájmu, a to 13 m2. Predmet
nájmu je teda stále zrejmý a nezameniteľný. Navyše parcelné číslo v kombinácii s katastrálnym územím
a listom vlastníctva je v praxi považované za dostatočné na jednoznačnú identifikáciu pozemku. Tieto

tri údaje spolu zabezpečujú presné určenie konkrétneho pozemku, a to aj napriek prípadnej nepresnosti
vo výmere alebo označení druhu pozemku. Nepresnosti v označení parciel neovplyvnili reálne využitie
pozemku a teda nezakladajú dôvod na neplatnosť zmluvy. Nepresnosti v technickom označení parciel
(napr. výmera alebo druh pozemku) nepredstavujú dostatočný dôvod na spochybnenie platnosti zmluvy.
Tietonepresnostinemaližiadnyvplyvnaschopnosťstránplniťzmluvnézáväzkyaaninezakladaližiadne

praktické pochybnosti o predmete zmluvy. Zmluva o nájme pozemku jednoznačne definovala účel,
miesto a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. V čase uzatvárania zmluvy o nájme pozemku sa
na predmete nájmu (príslušnom pozemku) nachádzal stánok. Z tohto dôvodu bol účel nájmu stanovený
ako prenájom pozemku pod stánkom. Tento fakt bol známy obom zmluvným stranám a zodpovedal
realite. Žalovaný od predchádzajúceho nájomcu pozemku kupoval stánok, čo ďalej potvrdzuje, že účel

nájmu bol jasný a konkrétny. Zmluva o predaji stánku potvrdzuje, že žalovaný mal plnú vedomosť
o tom, že pozemok je prenajímaný práve pre umiestnenie tohto stánku. Tieto skutočnosti opätovne
ukazujú, že účel nájmu bol od začiatku zrejmý a obom stranám známy. Žalovaný dostal návrh zmluvy,
v ktorom bol jasne definovaný účel nájmu. Keby podľa neho účel zmluvy nebol správny, ako tvrdí,
mal možnosť tento nesúlad namietať ešte pred podpisom zmluvy. Žalovaný však nevyjadril žiadne

námietky týkajúce sa účelu nájmu v čase, keď mal možnosť vyjadriť sa k návrhu zmluvy. Žalovaný
neoznačil účel za nesprávny, čo podporuje záver, že zmluva v čase jej uzatvorenia bola v súlade s
reálnym stavom a oboma stranami akceptovaná. Vyjadrenie žalovaného o nesprávnosti účelu nájmu je
preto irelevantné, keďže k tejto námietke sa mal vyjadriť už pri uzatváraní zmluvy, nie až po uplynutí
určitého času. Navyše, ak žalovaný s uvedeným účelom nájmu nesúhlasil, nemusel zmluvu vôbec

podpísať, čím by sa vyhol neskoršiemu spochybňovaniu jej účelu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého
nikdy neprišlo k zmene účelu prenajatého pozemku, je nepravdivé. Po uzatvorení zmluvy totiž došlo
k zmene reálneho využitia pozemku, pričom žalovaný túto zmenu neoznámil žalobcovi a neinformoval
ho včas o zmene účelu využitia. Následná zmena v spôsobe využitia pozemku bola riadne ošetrená
až prostredníctvom dodatočného právneho vysporiadania zo strany žalobcu, ktorý následne predložil

návrh Dodatku č. 1. Tento dodatok bol navrhnutý tak, aby zohľadnil skutočný stav, keďže došlo k zmene
využitia pozemku v súlade s realitou, ktorá nastala po uzatvorení pôvodnej zmluvy. Neskoršie snahy o
spresnenie údajov v dodatkoch nijako nemenia skutočnosť, že účel nájmu bol od začiatku zrejmý a v
súladesreálnymvyužívanímprenajímanejplochy.Nájomnébolourčenénazákladeponukyžalovaného,
ktorú predložil v reakcii na vyvesený zámer žalobcu na priamy prenájom pozemku, a to v súlade s

ustanoveniami § 9a a nasl. zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí. Tento zákonný rámec ukladá obciam
povinnosť dodržiavať pri nakladaní s majetkom princípy transparentnosti a účelnosti a stanovuje, že
výška nájomného nesmie klesnúť pod minimálnu sadzbu, ako ju určuje odborné stanovisko. Žalovaný
podal ponuku na prenájom pozemku s plným vedomím týchto podmienok, ako vyplýva aj z jehovyjadrenia, že ponuku podal dobrovoľne. Týmto akceptoval podmienky a bol si vedomý minimálnej výšky
nájomného, stanovenej odborným stanoviskom. Tvrdenie žalovaného o nesprávnom určení nájomného
nemá oporu ani v zákone, ani v dôkazoch predložených v konaní, keďže žalobca stanovil nájomné

plne v súlade s odborným stanoviskom a v reakcii na žalovaným podanú ponuku. Žalovaný poukazuje
na návrh Dodatku č.1 k nájomnej zmluve, kde vyjadril súhlas so sumou nájomného. Predmetom jeho
výhrad sa stala výlučne výška zmluvnej pokuty. Avšak otázka, či je zmluvná pokuta neprimeraná a či je
v súlade s dobrými mravmi, je v konečnom dôsledku na posúdení súdu. Ide o špekulatívne správanie
sa žalovaného, ktorý sa snaží spochybniť ustanovenie o pokute ešte predtým, než vôbec došlo k

uzatvoreniu dodatku a k akémukoľvek porušeniu zmluvy. Žalovaný uzavrel nájomnú zmluvu dobrovoľne
a v plnom vedomí všetkých podmienok, ktoré boli v zmluve stanovené, vrátane účelu nájmu, výšky
nájomného a výmery prenajímaného pozemku. Poukázal, že v podnikateľských vzťahoch platí zásada
zmluvnej slobody, ktorá umožňuje zmluvným stranám slobodne si dohodnúť obsah a podmienky zmluvy.
Žalovaný bol povinný konať s náležitou starostlivosťou, ak mal akékoľvek výhrady. Tým, že zmluvu
podpísal, prejavil súhlas so všetkými jej ustanoveniami. V súlade s princípom pacta sunt servanda

(zmluvy sa majú dodržiavať) je žalovaný povinný plniť záväzky, ktoré z tejto zmluvy vyplývajú. Tvrdenia
žalovaného o nesprávnom určení výšky nájomného nemajú oporu v príslušných právnych predpisoch
ani vo vykonanom dokazovaní. Nájomné bolo stanovené v súlade s odborným stanoviskom, pričom
žalovaný podal svoju ponuku na prenájom pozemku s plným vedomím minimálnej sadzby nájomného.

23. Žalovaný v odvolacej replike a žalobca v odvolacej duplike zotrvali na svojej argumentácii uvádzanej
v konaní na súde prvej inštancie a odvolacom konaní.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

25. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

26. Žalobca odvolanie voči zamietavému výroku (výroku II.) súdu prvej inštancie nepodal. Tento
nadobudol právoplatnosť a preto jeho vecná správnosť nepodlieha odvolaciemu prieskumu.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,
pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa

javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

28.Podstataodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.f)C.s.p.spočívapredovšetkýmvnesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

30. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie
uložil žalovanému povinnosť uhradiť 1.569,90 eur s príslušenstvom. Rozhodnutie súdu prvej inštancienemožnopretopovažovaťzasvojvoľné,zjavneneodôvodnené,resp.ústavnenekonformné,pretožesúd
prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že

rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou
pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1
písm. b) C.s.p.

31. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní

(občianskoprávnom spore).

32. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie okrem iného z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného súdom prvej inštancie.
Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného
súdu uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho

námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu
prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri

ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd
pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v

súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného
práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.
ÚS 97/97). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo
vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...

„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu
cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a
zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať
návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a

súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu
konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.
Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie
uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o tvrdenia a relevantné
dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a

interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

33. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo vyhovujúcej časti, k odvolaniu
žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

34. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a

2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

36. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa

1.6.2021 Zmluvu o nájme pozemku č. 1s/2021 (ďalej len „zmluva o nájme pozemku“), kde si dohodli
výšku nájomného 64,- eur/m2/ročne, t.j. 960,- eur/rok.37. Žalovaný v konaní namietal jej neplatnosť z dôvodu, že v zmluve bol nesprávne vymedzený predmet
a účel nájmu.

38. Odvolací súd udáva, že podstatnými náležitosťami, ktoré sa vyžadujú na platnosť všeobecnej
nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, sú určenie predmetu nájmu a odplatnosti.

39. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva o nájme pozemku je platný
právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže obsahuje podstatné náležitosti pre

uvedený zmluvný typ a zároveň nie je neurčitá.

40. Z článku I. bod 2 predmetnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že predmetom nájmu je prenájom
pozemku parc. č. KNC 9310/532 o výmere 13 m2 a pozemku parc. č. KNC 9310/530 o výmere 2
m2, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. A., teda vymedzenie predmetu nájmu nie je možné zameniť
s iným predmetom nájmu, je dostatočne a určite vymedzený, ktorý strany v čase uzatvorenia zmluvy

nespochybňovali. Taktiež bolo medzi zmluvnými stranami zrejmé a nespochybniteľné, čo je predmetom
počas trvania nájmu. To, že v článku I. bod 1 predmetnej zmluvy je pri parcele č. KNC 9310/532 uvedená
nesprávna výmera 15 m2 pri deklarovaní vlastníckeho práva žalobcu k tejto parcele, resp. v zmluve je
pri parcele č. KNC 9310/530 uvedený nesprávny údaj o druhu parcely, nespôsobuje neurčitosť predmetu
nájomnej zmluvy, tak ako to správne uvádzal aj žalobca.

41. Z uzatvorenej zmluvy o nájme pozemku zároveň jednoznačne vyplýva aj jej účel, a to prenájom
pozemkov na prevádzkovanie služieb a reklamy, čo vyplýva z článku II. bod 2 zmluvy, teda zmluva bola
uzatvorená na podnikateľský zámer žalovaného. Z obsahu spisu a to jednotlivých listinných dôkazov
vyplýva, že došlo k prenajatiu celej parcely č. KNC 9310/532, ktorá má výmeru 13 m2, keďže je na nej

umiestnený novinový stánok žalovaného a časti parcely č. KNC 9310/530 o výmere 2 m2, za účelom
umiestnenia výdajných automatov žalovaným a to podľa grafického znázornenia mapy z 12.4.2021 /č.l.
147 spisu/. Podnikateľský účel nájmu predmetných pozemkov vyplýva aj z ďalších listinných dôkazov
a to žiadosti o zaujatie stanoviska z 29.3.2021, kde je uvedený účel nájmu prevádzkovanie služieb
a reklám /č.l. 145/, resp. stanoviska z 12.4.2021, kde je uvedené, že žalovaný ako žiadateľ má zámer

v novinovom stánku a na ploche pozemku č. KNC 9310/530 umiestniť automaty na predaj bagiet,
nealko nápojov a kávy a reklamnú tabuľu /č.l. 146 spisu/. Žalovaný až po uzatvorení zmluvy o nájme
pozemku, žiadosťou z 30.3.2023, v znení jej opravy z 7.6.2023 /č.l. 29 spisu/ deklaroval žalobcovi
zmenu podnikateľskej činnosti a to využívanie parcely č. KNC 9310/532 o výmere 13 m2 (na ktorej je
umiestnený stánok žalovaného) ako sklad osobných vecí nesúvisiacich s podnikateľskou činnosťou,

teda v čase uzatvorenia zmluvy o nájme pozemku bol účel využívania predmetných parciel medzi
stranami jednoznačne ustálený, že predmet nájmu je určený na podnikateľskú činnosť žalovaného,
pričom to, že pôvodný zámer žalovaného sa po jej uzatvorení zmenil, nemá vplyv na samotnú platnosť
zmluvy, keďže účel nájmu nepredstavuje ani podstatnú náležitosť samotnej nájomnej zmluvy. Zároveň
odvolací súd zvýrazňuje, že nájomca je oprávnený a nie povinný užívať predmet nájmu, preto bolo iba na

žalovanom, či predmet nájmu bude skutočne využívať na podnikateľské účely, resp. na nepodnikateľské
účely.

42.Zuvedenýchdôvodovneobstojíaninámietkažalovaného,ževzmluveonájmepozemkuuzatvorenej
medzi stranami bol nesprávne uvedený jej účel, ktorý mal vplyv aj na nesprávne určenie výšky

nájomného. Odvolací súd pritom dáva žalovanému do pozornosti, že výška nájomného v zmluve
predstavuje konsenzus zmluvných strán a skutočnú vôľu oboch zmluvných strán v čase uzavretia
zmluvy. V súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda (zmluvy musia byť dodržané) - a
to aj v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť
vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzatvárať, a neskôr namietať

ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle. V súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané,
je povolené. Platná zmluva je záväzná pre obe strany a túto záväznosť môže stratiť len spôsobom
vyplývajúcim zo zmluvy alebo zákona. Navyše to bol žalovaný, ktorý navrhol žalobcovi výšku nájomného
64,- eur/m2/rok v rámci ponuky v súvislosti s pripravovaným zámerom žalobcu na priamy prenájom
nehnuteľnosti a to v čase, keď mu už žalobca informačne oznámil cenu nájmu v danej lokalite 5,30 eur/

m2/rok, resp. 63,80 eur/m2/rok, v prípade pozemku pod stánkom /e-mailová komunikácia z 21.4.2021/.

43. Nenáležitá je aj argumentácia žalovaného, že zmluvne dohodnutá cena nájmu je v rozpore so
žalobcom prijatými Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom žalobcu uvedenými vo VZNžalobcu č. 9/2011, na ktoré sa samotná zmluva o nájme pozemku odvoláva v článku III. bod 1 a preto
je v rozpore s dobrými mravmi, keďže to z obsahu spisu nevyplýva. Žalovaný ani len nepredložil text
VZN č. 9/2011, teda nepreukázal svoje tvrdenia o rozpore uzatvorenej zmluvy o prenájme pozemku zo

samotnými Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom žalobcu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na
Odborné stanovisku o č. 68/2021 /č.l. 11 – 113 spisu/ a tam uvádzanú výšku nájomného za pozemky
vo vlastníctve žalobcu, odvolací súd udáva, že žalovaný výšku nájomného za užívanie pozemku č.
KNC 9310/530 o výmere 2 m2 nerozporoval, rozporoval iba výšku nájomného za využívanie parcely č.
KNC 9310/532 o výmere 13 m2 (na ktorej je umiestnený stánok žalovaného). V Odbornom stanovisku

č. 68/2021 je uvedená výška nájomného pri podnikateľskej činnosti v oblasti obchodu a služieb pri
jednoduchých stavbách (stánky) a provizória pre zónu 2: 63,80 eur/m2, čo zodpovedá výške uvedenej
v zmluve o nájme pozemku, ktorú žalovaný uzatvoril za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd pritom opätovne zvýrazňuje, že cena nájmu bola stranami sporu dohodnutá priamo
v uzatvorenej zmluve, teda zodpovedala ich zmluvnej voľnosti. Zároveň zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva pre žalobcu zákaz uzatvorenia nájomnej zmluvy, kde by musela byť výška nájmu dohodnutá

výlučnevovýšketakakotojeuvedenévOdbornomstanoviskuč.68/2021,keďžezjehopovahyvyplýva,
že ide o stanovenie tzv. minimálnych súm nájomného, čo však nevylučuje, aby žalobca ako prenajímateľ
dohodol s nájomcom výšku nájomného, ktoré tieto sumy prevyšuje. Existenciu takejto dohody preto
nemožno považovať ani ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

44. K argumentačnej línii žalovaného, ktorý poukazoval na návrh Dodatku č. 1, kde je výška nájomného
uvedená v nižšej sume, odvolací súd udáva, že návrh Dodatku č. 1 zohľadňoval žalovaným až následne
deklarovaný stav o využívaní parcely č. KNC 9310/532 o výmere 13 m2 na nepodnikateľské účely, teda
došlo k jeho prekvalifikácii z užívania na podnikateľské účely, na užívanie na nepodnikateľské účely.
Navyše samotný text návrhu Dodatku č. 1 je pre účely tohto sporu právne irelevantný, keďže tento

Dodatok č. 1 nebol zmluvnými stranami podpísaný, nenadobudol platnosť a preto nevyvoláva žiadne
právne účinky. Pre účely tohto konania pritom nie je významné, prečo nedošlo k jeho uzatvoreniu a preto
odvolací súd sa už nezaoberal polemikou strán v tomto smere.

45. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že ak by mal spodnú hranicu výšky nájomného určenú na 5,50 eur/

m2/rok, tak by zaslal ponuku na 6,- eur, odvolací súd poukazuje na § 49a poslednú vetu Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého omyl v pohnútke, nerobí právny úkon neplatným. Vnútorné presvedčenie
účastníka právneho úkonu nijakým spôsobom neovplyvňuje otázku platnosti právneho úkonu.

46. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,

vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak žalovaného zaviazal na úhradu pohľadávky
1.569,90 eur, uplatnenej titulom dlžného nájomného za užívanie predmetných pozemkov žalovaným
na základe platnej nájomnej zmluvy. Keďže sa žalovaný s úhradou nájomného dostal do omeškania,
súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi aj zmluvne dohodnutý úrok z omeškania, tak ako to
vyplýva z výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorého výšku a dobu omeškania žalovaný ako taký

nerozporoval.

47. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku I. ako vecne správny. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o
trovách konania (výrok III.), ktorým žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,54 %

a to pomerne podľa čiastočného úspechu žalobcu (§ 255 ods. 1 C.s.p.).

48. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný

žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

49.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie

druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).