Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 1, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-36Cb/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122228715
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radim Hudec

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6122228715.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom Mgr. Radimom Hudecom v spore žalobkyne: E. L., s miestom

podnikania M. W. XXX/XX, XXX XX L., IČO: 33 512 159, právne zastúpená: Advokátka kancelária JUDr.
Andrej Struhár, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 744
775, proti žalovanému: PK NET s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 7, 811 02 Bratislava-mestská
časť Staré Mesto, IČO: 46 918 353, právne zastúpený: JUDr. Ján Polák, advokát, so sídlom Miletičova
64, 821 08 Bratislava, IČO: 31 817 432, o zaplatenie 9.450,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 9.450,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne

- zo sumy 5.400,- EUR odo dňa 15.02.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 4.050,- EUR odo dňa 15.03.2018 do zaplatenia,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
ako upomínaciemu súdu dňa 29.01.2022 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 9.450,- Eur spolu

s príslušenstvom, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur
a náhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe neformálne uzavretej zmluvy žalobkyňa dlhodobo
poskytovala žalovanému služby spojené so správou a zabezpečením manažmentu objektu obchodného
centra BOZIN SHOPPING. Za týmto účelom žalovaný udelil žalobkyni aj plnú moc, a to dňa 22.08.2016.
K ukončeniu poskytovania služieb žalobkyne pre žalovaného došlo ku dňu 21.02.2018. Za poskytované

služby žalobkyňa účtovala žalovanému dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 4.500,- EUR mesačne.
Žalovaný takto dohodnutú zmluvnú odmenu vždy uhradil s výnimkou posledných dvoch odmien, a
to za obdobie január 2018 a za obdobie 01.02.2018 - 21.02.2018 (pozn. ku dňu 21.02.2018 došlo
k ukončeniu poskytovania služieb). Na úhradu zmluvnej odmeny za poskytované služby za mesiac
január 2018 žalobkyňa vystavila faktúru číslo 20180102 s fakturovanou sumou 5.400,- Eur vrátane
DPH, z čoho suma 4500,- Eur je dohodnutá zmluvná odmena a suma 900,- Eur predstavuje čiastku
DPH. Faktúra bola splatná dňa 14.02.2018. Na úhradu zmluvnej odmeny za poskytované služby za

obdobie 01.02.2018 - 21.02.2018 žalobkyňa vystavila faktúru číslo 20180204 s fakturovanou sumou
4.050,- Eur vrátane DPH, z čoho suma 3.375,- Eur je pomerná časť z dohodnutej zmluvnej odmeny
zodpovedajúca dĺžke uvedeného obdobia a suma 675,- Eur predstavuje čiastku DPH. Faktúra bola
splatná dňa 14.03.2018. Žalovanému boli faktúry riadne zaslané, avšak k dnešnému dňu ich neuhradil.Žalovaný dlžné čiastky neuhradil ani na základe predžalobnej výzvy zo dňa 28.11.2019. Opätovne bol
žalovaný vyzvaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 21.01.2022. Žalovaný úhradu odmietol.
2.1. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v súvislosti s faktúrou číslo 20180102 s fakturovanou sumou 5.400,-

Eur vrátane DPH má vedomosť o zaradení tejto faktúry žalovaným do evidencií a výkazov súvisiacich
s plnením vlastnej povinnosti žalovaného ako subjektu registrovaného pre daň z pridanej hodnoty. V
súvislosti s faktúrou číslo 20180204 s fakturovanou sumou 4.050,- Eur vrátane DPH žalobca síce túto
vedomosť nemá, nakoľko faktúra bola vystavená po ukončení jeho činnosti a poskytovania služieb pre
žalovaného, avšak aj v jej prípade je dôvodný predpoklad takéhoto postupu žalovaného.

2.2. K návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobkyňa priložila nasledovné listinné dôkazy: výpis
žalobkyne zo živnostenského registra (č. l. 5), výpis žalovaného z obchodného registra (č. l. 6), výtlačok
z webovej stránky zo dňa 13.01.2020 (č. l. 7), výpis zo zoznamu subjektov registrovaných pre platenie
DPH týkajúci sa žalobkyne (č. l. 8), výpis zo zoznamu subjektov registrovaných pre platenie DPH týkajúci
sažalovaného(č.l.9),faktúruč.20180102(č.l.10),faktúruč.20180204(č.l.11),e-mailovúkomunikáciu
(č. l. 12), predsporovú výzvu zo dňa 20.01.2022 (č. l. 13), evidenciu DPH - zdaniteľné obchody (č. l.

14-15).

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.02.2022 platobný rozkaz sp. zn. 25UP/96/2022, ktorým
návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný popiera existenciu a
platnosť takej neformálnej a/alebo formálnej dohody o splnomocnení a/alebo akejkoľvek inej dohody,
na základe ktorej by vznikol žalobkyni voči žalovanému nárok na mesačnú odmenu vo výške 4.500,-
€ + DPH za: "služby spojené so správou a zabezpečením managementu objektu BOZIN SHOPPING
v Pezinku" tak, ako to uvádza žalobkyňa vo faktúre č. 20180102 a 20180104. Skutočnosť, že faktúra

č. 20180102 bola zaevidovaná do účtovníctva žalovaného, vyplýva predovšetkým z toho, že sama
žalobkyňa túto evidenciu zabezpečila, pretože konateľka žalovaného v tom čase pani L. sa nezdržiavala
na Slovensku, ale vo Švajčiarsku. Druhú faktúru č. 20180104 síce nový manažment žalovaného do
účtovníctva v zmysle interného postupu zaevidoval, ale s výhradami, ktoré obratom adresoval žalobkyni,
kde žiadal o vysvetlenie na základe akej zmluvy sú faktúry vystavené a cena akého plnenia je v

nich účtovaná. Žalobkyňa napriek výzvam následne doposiaľ nepreukázala ani existenciu dohody
a ani existenciu plnenia, na základe ktorého by jej takto faktúrami účtovaný nárok vznikol, pričom
žalovaný postupne zisťoval ďalšie okolnosti vedúce k podozreniam o vzniku škody konaním žalobkyne.
Z týchto dôvodov ako aj z dôvodu žaloby avizovanej žalobkyňou žalovaný faktúry doposiaľ neuhradil,
pripravený čeliť súdnemu konaniu a akceptovať rozhodnutie súdu. Žalovaný však na základe jemu

doposiaľ známych skutočností, ktoré vyšli dodatočne najavo, jednoznačne a výslovne popiera, že by
žalobkyňa poskytla plnenie, na základe ktorého by jej vznikol nárok faktúrami účtovaný. V e-mailovej
komunikácii (príloha č. 2) sa totiž žalobkyňa odvoláva na údajnú ústnu dohodu s pani Q. a pánom N..
Lenže ani pani Q. a ani pán N. toto tvrdenie žalobkyne nepotvrdili, pričom žalovaný upozorňuje, že
opodstatnenosť všetkých predchádzajúcich faktúr, ktoré si žalobkyňa nechala uhrádzať, nemal prakticky

kto kontrolovať, pretože konateľka pani Q. sa zdržiavala vo Švajčiarsku. Tu žalovaný pre vysvetlenie
uvádza, že žalobkyňa vykonávala od 15.12.2012 do 30.08.2016 funkciu konateľa žalovaného (príloha
č. 3), pričom aj v tomto období inkasovala od žalovaného vysoké čiastky za rôzne údajné marketingové
a poradenské služby (príloha č. 4-34) a to aj cez externých dodávateľov (príloha č. 35-41). Činnosť
konateľa ukončila odvolaním sa na svoj zlý zdravotný stav, avšak okamžite po skončení funkcie začala

vykonávaťčinnosťúdajnesplnomocnenéhozástupcuadoručovaťžalovanémufaktúryzaslužby,ktorých
preplácanie si aj zabezpečovala.
4.1. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný priložil tieto listinné dôkazy: e-mailovú komunikáciu (č.
l. 31-32), výpis z obchodného registra žalovaného (č. l. 33-34), faktúry vystavené žalobkyňou a externým
dodávateľom žalovanému (č. l. 35-72), vyjadrenie k predsporovej výzve zo 14.01.2020 (č. l. 73-74), e-

mail z 23.01.2022 (č. l. 75).

5. Žalobkyňa sa k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu vyjadrila replikou zo dňa 06.04.2022.
Žalobkyňa uviedla, že odpor žalovaného nie je možné považovať za vecne odôvodnený. Ďalej uviedla,
že žalovaný v podanom odpore uviedol, že faktúry vystavené žalobkyňou uviedol vo svojom kontrolnom

výkaze. Žiadny opravný kontrolný výkaz alebo dodatočný kontrolný výkaz nepodal, a ani to netvrdil.
Keďže žalovaný nepodal ani opravný a ani dodatočný kontrolný výkaz, znamená to, že vo vzťahu k
finančnej správe podaním kontrolného výkazu tvrdil a stále tvrdí, že došlo k zdaniteľnému plneniu, ale
vo vzťahu k súdnemu konaniu žalovaný uvádza po 4 rokoch od podania riadneho kontrolného výkazu,že k plneniu nedošlo. Žalovaný si pritom voči finančnej správe uplatnil odpočítanie dane na základe
faktúr prijatých od žalobkyne a to ako príjemca fakturovaného zdaniteľného plnenia. Ak by tvrdenia
žalovaného o zaradení faktúry číslo 20180102 do účtovníctva žalovaného akýmsi konaním žalobkyne

vôbec boli pravdivé, potom tvrdenia žalovaného nedávajú žiadne prijateľné vysvetlenie jeho postupu,
a to prečo zaradil do účtovníctva a do kontrolného výkazu aj faktúru číslo 20180204, o ktorej ani sám
netvrdí, že by to mala spraviť žalobkyňa a prečo nesplnil zákonnú povinnosť podať opravný alebo
dodatočný kontrolný výkaz. Tvrdenie žalovaného opisujúce konanie žalobkyne tým spôsobom, že ona
malazabezpečiťzaradeniefaktúryčíslo20180102doúčtovníctvaspoločnostižalovanéhojenepravdivé,

lebo aj túto faktúru do účtovníctva zaradil sám žalovaný. Žalovaný súd svojimi tvrdeniami zavádza. Bola
to práve konateľka N. Q., ktorá sama zabezpečila zaradenie oboch faktúr do účtovníctva žalovaného,
do kontrolného výkazu a súčasne uplatnila si odpočet dane z pridanej hodnoty za žalovaného. Žalovaný
v podanom odpore neuviedol žiadne tvrdenie, kedy by činnosť žalobkyne v období január 2018 a za
pomernú časť februára 2018 vôbec spochybňoval. Fakt, že žalovaný neuhradil posledné faktúry, súvisí
práve len s ukončením činnosti žalobkyne. Pritom v e-mailovej komunikácii aj Z. N. O. N. ešte zo dňa

28.02.2018 potvrdil oprávnenosť nároku žalobkyne.
5.1. S účinnosťou od 15.02.2018 bola konateľkou spoločnosti žalovaného N. Q.. V e-mailovej
komunikácii, ktorou žalobkyňa zasielala faktúry N. Q. ako konateľke, na vyššie spomenutú komunikáciu
žalobkyne s Z. O. N. zo dňa 28.02.2018 poukazuje. Avšak bola to len konateľka žalovaného N. Q., ktorá
zabezpečila zaradenie faktúr do účtovníctva žalovaného, do kontrolného výkazu a súčasne uplatnenie

odpočtu dane z pridanej hodnoty za žalovaného. Vedenie účtovníctva je zodpovednosťou konateľa. V
zmysle Obchodného zákonníka, § 135, je konateľ jediným zodpovedným subjektom za zabezpečenie
riadneho vedenia predpísanej evidencie a účtovníctva. Ak by tvrdenia žalovaného mali reálny základ,
potom by predsa prinajmenšom v roku 2018 vykonal opravu nesprávneho vedenia účtovníctva, podal
opravný alebo dodatočný kontrolný výkaz, nevykonal na úkor finančnej správy odpočet dane z pridanej

hodnoty a faktúry vrátil. Nič z toho žalovaný nespravil. Z toho je zrejmé, že jeho postup a tvrdenia v
e-mailovej komunikácii už z mája 2018 sú hrubo účelové, zamerané na poškodenie žalobkyne. Ani na
základe tvrdení v máji 2018 žalovaný nerobil nápravné kroky voči kontrolnému výkazu a už uplatnenému
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ani v odpovedi na predsporovú výzvu žalovaný
neuviedol jedinú skutočnosť, ktorou by nárok žalobkyne spochybnil. Tvrdenia tam uvádzané sa nielen že

netýkajú obdobia január 2018 a február 2018, ale len potvrdzujú existenciu neformálne založeného, ale
dlhodobo trvajúceho zmluvného vzťahu, v ktorom žalobkyňa vykonávala činnosti spojené so správou,
managementom a prevádzkou obchodného centra v Pezinku prevádzkovaného pod názvom BOZIN
SHOPING.
5.2. Žalobkyňa dlhodobo zabezpečovala pre žalovanú spoločnosť činnosti spojené so správou,

managementom a prevádzkou obchodného centra v Pezinku prevádzkovaného pod názvom BOZIN
SHOPING. Žalovaný sám túto skutočnosť, jej ekonomickú stránku preukázal predložením faktúr za
zdaniteľné plnenia poskytované žalobkyňou aj za predchádzajúce obdobia; tie preukazujú nielen
existenciu právneho vzťahu, ale aj pravidelnosť pokiaľ ide o poskytované služby a rovnako ich prijatie,
a tiež aj to, že suma 4.500 EUR mesačne bola dohodnutá, a preto fakturovaná za jednotlivé obdobia

opakovane. Ešte aj po ukončení činnosti pre žalovaného bola žalobkyňa kontaktovaná tretími osobami
práve v súvislosti s prevádzkou obchodného centra, pretože žalovaný nebol v stave správu vykonávať
sám a ani to tretím osobám oznámiť.
5.3. K vyjadreniu žalobkyňa priložila e-mail (č. l. 89).

6. Spis bol dňa 12.04.2022 postúpený Okresnému súdu Bratislava I ako právnemu predchodcovi
Mestského súdu Bratislava III.

7. Žalovaný sa k replike žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 12.04.2023, v ktorom uviedol, že
argumentácia žalobkyne ohľadom vecného neodôvodnenia odporu proti platobnému rozkazu je

neopodstatnená.
7.1. Pokiaľ ide o otázku vystavovania, doručovania a úhrady faktúr, tu si žalobkyňa riadila procesy tak
ako jej to vyhovovalo. Keď sa nový manažment žalovaného začal zaujímať o právny titul a samotný
obsah údajného plnenia, ktorého astronomickú cenu si žalobkyňa účtovala, nebola žalobkyňa schopná
preukázať ani právny titul a ani obsah údajného plnenia. Žalovaný výslovne popiera existenciu a platnosť

takej neformálnej a/alebo formálnej dohody o splnomocnení a/alebo akejkoľvek inej dohody, na základe
ktorej by vznikol žalobkyni voči žalovanému nárok na pravidelnú mesačnú odmenu vo výške 4.500,- €
+ DPH za: "služby spojené so správou a zabezpečením managementu objektu BOZIN SHOPPING v
Pezinku" tak, ako to uvádza žalobkyňa vo faktúre č. 20180102 a 20180104. Žalovaný so žalobkyňounikdy takúto dohodu neuzatvoril a ak boli v minulosti niektoré faktúry takéhoto charakteru uhrádzané,
tak najmä pre postavenie žalobkyne, ktorá ho na tento účel zneužívala.
7.2. Plnenie, ktorého cenu žalobkyňa účtovala faktúrami č. 20180102 a 20180204 žalovaný k dnešnému

neviduje ako poskytnuté a preukázané. Na uvedenú skutočnosť žalovaný žalobkyňu v minulosti
niekoľkokrát upozornil a žalobkyňa k dnešnému dňu plnenie ničím nepreukázala. Za obdobie, v ktorom
žalobkyňa údajne poskytovala plnenie, eviduje žalobca vážne nedostatky v činnosti, ktorá predstavuje
správu objektu BOZIN SHOPING v Pezinku a ktoré vo vyjadrení bližšie rozpísal.
7.3. K vyjadreniu žiadne dôkazy nepriložil.

8. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.04.2023 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vedomie.
Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej vyjadril podaním zo dňa 26.08.2025. Tvrdenie žalovaného,
že žalobkyňa v mesiacoch január a február 2018 neposkytovala plnenie, za ktoré si nárokuje žalované
nároky, je v rozpore so skutočnosťou a aj v rozpore s vlastným konaním žalovaného a jeho zástupcov
z februára 2018. Pri odvolaní splnomocnenia na zastupovanie vo februári 2018, konateľka žalovaného

(L. Q.) v e-mailovej správe zo dňa 22.02.2018 uviedla, že dáva výpoveď zo zastupovania a vykonávania
všetkých ostatných záležitostí spoločnosti PK NET s.r.o., ktoré dovtedy žalobkyňa vykonávala. Nešlo
o ojedinelú komunikáciu - už v e-maili zo dňa 14.02.2018 konateľka žalovaného (L. Q.) uviedla, že
vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou PK NET s.r.o. žiada,
aby žalobkyňa postupovala podľa pokynov, ktoré obdržala od W.N. a advokátky Q. vrátane poskytnutia

potrebných informácií. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa dňa 15.02.2018 poskytla advokátke R..
Q. ňou požadované dokumenty (zakladateľskú listinu spoločnosti PK NET s.r.o.), kontakt na K.. N.
(zabezpečujúceho vonkajšiu údržbu BOZIN SHOPPING Pezinok). Konateľ spoločnosti O. N. v e-maili
zo dňa 28.02.2018 uviedol, že ohľadne ukončenia činnosti žalobkyne pre spoločnosť PK NET s.r.o.
(žalovaného) platí to, čo uviedol na stretnutí dňa 21.02.2018. Pri zachovaní primerane vecného a

racionálneho výkladu komunikácie žalovaného by v kontexte jeho aktuálnych tvrdení vznikla otázka,
na základe čoho dvaja predstavitelia žalovaného opakovane spomínajú ukončenie zmluvného vzťahu,
spolupráce a činnosti žalobkyne pre žalovaný subjekt, ako aj realizovali úkon odvolanie splnomocnenia,
ak by takáto spolupráca neexistovala a žalobkyňa by neposkytovala svoje služby pre spoločnosť
žalovaného. Uvedené platí aj v kontexte emailu právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 12.02.2018,

v ktorom sa uvádza nielen informácia o dohodnutom odovzdaní dokumentácie, ale aj cit. „za účelom
predstavenia mojej osoby a osoby pani Q.sobám, s ktorými ste v jednotlivých veciach komunikovali.“
8.1. Pokiaľ žalovaný popiera plnenie zo strany žalobkyne, potom sám seba usvedčuje z protiprávneho
postupu kedy si uplatnil nárok na odpočet DPH za dodané služby na vstupe v súvislosti s údajne
neexistujúcim plnením zo strany žalobkyne. Nedá sa totiž na jednej strane postupovať tak, že pre

účely daňových povinností žalovaný tvrdí dodanie služieb od žalobkyne a na základe toho si uplatňoval
odpočet DPH a ohľadne toho istého plnenia zároveň v tomto súdnom spore tvrdiť, že sa neuskutočnilo.
8.2. Činnosť žalobkyne pre žalovaného spočívala predovšetkým v komunikácii s podnájomcami
priestorov BOZIN SHOPPING Pezinok, s dodávateľmi, a s p. Q. (konateľka PK NET s.r.o.), s Tatra
Leasingom a.s. (vlastníkom budovy), riešili sa záležitosti s bežnou správou budovy, s novými nájomnými

zmluvami a na koniec odovzdanie celej agendy. Okrem toho vykonávala kompletnú agendu spojenú so
správou budovy (faktúry, príprava podkladov k vyúčtovaniu a pod., e-mailová a telefonická komunikácia
a osobné stretnutia). Poskytovanie takýchto služieb predstavuje činnosť, ktorá má v podstatnom rozsahu
efemérnu povahu - výsledkom služby nie je v prevažnej miere nejaký hmotný výsledok (ako napríklad
osobná kontrola so zástupcom spol. ISTA - p. T. pri kontrole meračov vody, rokovanie so zástupcom

spol. AGAMA s.r.o. a AGAM 2 s.r.o. dňa 29.01. 2018). Avšak o reálnosti poskytovania služieb svedčí
aj nasledovná komunikácia
- email zo dňa 02.01. 2018 týkajúci sa komunikácie s podnájomcom - PEPCO Slovakia, s.r.o. ohľadne
zvýšenia platieb v súvislosti s rozšírením prevádzky PEPCO
- e-mail zo dňa 04.01. 2018 týkajúci sa komunikácie so spol. Tatra- Leasing s.r.o., ako vlastníkom

nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza komplex priestorov prevádzkových pod označením BOZIN
SHOPPING
- e-mail zo dňa 10.01. 2018 týkajúci opravy fakturácie za služby dodávateľa - servis kotolne za mesiace
09/10/2017
- e-mail zo dňa 11.01. 2018 týkajúci sa oznámenia údajov o odpočte spotreby dodávanej vody,

komunikácia so zástupcom spol. ISTA
- e-mail zo dňa 12.01. 2018 so zástupcom spol. V.K.K. Stav s.r.o. ohľadne opravy strešných vpustí spolu
so súvisiacou odpoveďou
- e-mail zo dňa 16.01. 2018 so zástupcom spol. OKAY SLOVAKIA, spol. s r.o.- e-mail zo dňa 17.01. 2018 so zástupcom spol. STELLO s.r.o.
- e-mail zo dňa 30.01. 2018 so zástupcom spol. OKAY SLOVAKIA, spol. s r.o.
- e-mail zo dňa 05.02. 2018 s právnym zástupcom spoločnosti PK NET s.r.o. vo veci súdneho sporu

so spoločnosťou Est. 1, s.r.o.
O činnosti žalobkyne pre žalovaného, teda o vykonávaní faktických úkonov správy obchodného centra
BOZIN SHOPPING svedčí aj email zo dňa 12.01.2018 medzi žalobkyňou a konateľkou žalovaného L.
Q., ktorým konateľka schvaľuje realizáciu platieb žalovaného za plnenia jednotlivých dodávateľov. Medzi
uvedenými platbami bola, okrem iného, aj úhrada faktúry za mesiac december 2017 a išlo o typovo

rovnaké služby, ako boli poskytované v období január 2018 a február 2018. Išlo o položku 5.400,- EUR,
čo predstavuje 4.500,- EUR + 20 % DPH. O reálnosti činnosti žalobkyne svedčí okrem uvedeného aj
emailová komunikácia s konateľkou žalovaného L. Q. zo dňa 30.01.2018. V tejto komunikácii žalobkyňa
žiadaakocit.„správkyňaspoločnostiPKNETs.r.o.“oudeleniesúhlasusnájomnýmizmluvamiaosúhlas
k ich predloženiu spoločnosti TATRA LEASING s.r.o. Odpoveď žalovanej zo dňa 31.01.2018 potvrdzuje
súhlas s postupom žalobkyne.

8.3. To, že suma 4.500,- EUR bez DPH ako výška mesačnej odplaty za poskytované služby pri správe
obchodného centra bola dohodnutá, svedčí konkrétne správanie zmluvných strán. Táto cena bola
uhrádzaná opakovane. K dnešnému dňu žalovaná strana nikdy neoznámila žiadnu námietku. Z toho, že
voči štátu žalovaný deklaroval a deklaruje, že plnenie od žalobkyne za odplatu 4.500,- EUR bez DPH
nielen obdržal, ale že odplata je 4.500,- EUR bez DPH a táto odplata predstavuje cenu zdaniteľného

plnenia vyplýva aj potvrdenie správnosti tejto sumy.
8.4. Ďalej sa žalobkyňa vyjadrila k žalovaným vytýkaným nedostatkom a uviedla, že tieto tvrdenia
považuje za nepravdivé. K tvrdeniam žalovaného, ktoré sa obsahovo a časovo netýkajú obdobia január
2018 a február 2018 žalobkyňa nepovažuje potrebné venovať žiadnu pozornosť, s vecou nesúvisia.
8.5. Žalobkyňa záverom uviedla, že podstata tvrdení žalovaného je založená na tom, že ani jedno zo

svojich tvrdení nedoložil a nepreukázal, uvádza tvrdenia vecne a časovo nesúvisiace s prejednávanou
vecou a vo viacerých smeroch sú jeho tvrdenia zjavne nepravdivé.
8.6. K vyjadreniu priložil listinné dôkazy, a to: e-mailovú komunikáciu (č. l. 136-139), Zmluvu o podnájme
nebytových priestorov (č. l. 140), e-mailovú komunikáciu (č. l. 141-158).

9. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na vedomie dňa 10.10.2025.
Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne ďalej nevyjadril.

10. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 08.09.2025, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca
žalobkyne. Žalovaný ani právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie bez ospravedlnenia

nedostavili, hoci bol právny zástupca žalovaného na pojednávanie riadne a včas predvolaný.
Pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.

11. Vo veci sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie dňa 01.12.2025, na ktorom sa zúčastnili, právny zástupca
žalobkyne a právny zástupca žalovaného. Strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Právny

zástupca žalovaného súdu na pojednávaní doručil e-mail zo 14. marca 2018. Súd ďalej určil, ktoré
skutkové tvrdenia strán považuje za nesporné a ktoré za sporné.
11.1. Za nesporné súd v tejto veci považuje: dlhodobé poskytovanie služieb žalovanému spojených so
správou a zabezpečením manažmentu objektu obchodného centra BOZIN SHOPPING, udelenie plnej
moci žalovaným za týmto účelom dňa 22.08.2016, úhrada odmien okrem odmeny za január 2018 a

obdobie od 01.02.2018 do 21.02.2018, výkon funkcie konateľa žalovaného žalobkyňou v období od
15.12.2012 do 30.08.2016, ukončenie poskytovania služieb žalobcu pre žalovaného ku dňu 21.02.2018,
vystavenie faktúr č. 20180102 a č. 20180204 žalovaným a výška faktúr, doručenie a zaevidovanie
oboch faktúr do účtovníctva žalovaného výzva žalobcu žalovanému na úhradu predmetných faktúr,
neuhradenie faktúr.

11.2. Za sporné v tejto právnej veci súd považuje: existenciu a platnosť neformálnej zmluvy, poskytnutie
plnenia, za ktoré žiada žalobkyňa odmenu, dohodnutá odmena vo výške 4.500,- EUR mesačne,
zaradenie faktúr č. 20180102 a 20180204 do účtovníctva žalovaného žalobkyňou, podanie opravného
kontrolného výkazu DPH, nárok žalobkyne na úhradu žalovanej sumy.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise. Z vykonaných dôkazov súd zistil
nasledovný skutkový stav:
Žalobkyňa na základe neformálne uzavretej zmluvy so žalovaným dlhodobo poskytovala žalovanému
služby spojené so správou a zabezpečením manažmentu objektu obchodného centra BOZINSHOPPING. Žalobkyni bola zo strany žalovaného udelená na tento účel plná moc zo dňa 22.08.2016,
čo v konaní nebolo sporné. K ukončeniu poskytovania služieb žalobkyne pre žalovaného došlo ku
dňu 21.02.2018. Plná moc bola vypovedaná a zmluvný vzťah bol ukončený odo dňa 21.02.2018, čo

vyplýva z e-mailu žalovaného zo dňa 22.02.2018 (č. l. 158), ako aj e-mailu zo dňa 28.02.2018 (č. l.
155). Žalobkyňa za poskytované služby účtovala žalovanému dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške
4.500,- EUR mesačne. Žalovaný takto dohodnutú zmluvnú odmenu vždy uhradil s výnimkou odmeny za
obdobie január 2018 a za obdobie od 01.02.2018 do 21.02.2018, kedy došlo k ukončeniu poskytovania
služieb. Na úhradu zmluvnej odmeny za poskytované služby za mesiac január 2018 žalobkyňa vystavila

faktúru číslo 20180102 s fakturovanou sumou 5.400,- Eur vrátane DPH, z čoho suma 4.500,- Eur je
dohodnutá zmluvná odmena a suma 900,- Eur predstavuje čiastku DPH. Na úhradu zmluvnej odmeny
za poskytované služby za obdobie od 01.02.2018 do 21.02.2018 žalobkyňa vystavila faktúru číslo
20180204 s fakturovanou sumou 4.050,- Eur vrátane DPH, z čoho suma 3.375,- Eur je pomerná časť z
dohodnutej zmluvnej odmeny zodpovedajúca dĺžke uvedeného obdobia a suma 675,- Eur predstavuje
čiastku DPH. Žalovanému boli faktúry doručené a žalovaný ich zaradil do svojho účtovníctva. Žalovaný

vystavené faktúry napriek výzvam žalobkyne neuhradil.

13. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

14. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

15. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca a žalovaný medzi

sebou uzatvorili nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej
žalobkyňa vykonávala pre žalovaného činnosti spojené s manažmentom a správou nákupného centra
BOZIN SHOPPING. Súd mal vykonávanie činností, ktoré boli predmetom tejto zmluvy za preukázané z
predložených listinných dôkazov, najmä z predloženej e-mailovej komunikácie strán sporu predloženej
žalobkyňoudňa26.08.2025(č.l.136-158).Zelektronickejkomunikáciestránsporunespornevyplýva,že

žalobkyňaprežalovanéhozabezpečovalasprávuamanažmentobchodnéhocentraBOZINSHOPPING,
nakoľko z uvedenej komunikácie je zrejmé, že žalobkyňa napr. riešila aj situáciu týkajúcu nájomných
zmlúv a iné, pričom konateľka žalovaného jej predmetné úkony schvaľovala. Rovnako z predloženej
komunikácie vyplýva, že žalobkyňa žiadala o potvrdenie vykonať platby pre spoločnosť PK NET s.r.o.,
ktoré jej rovnako konateľka žalovaného schválila a potvrdila (č. l. 141-143). Žalovaný prostredníctvom

konateľky L. Q. schválil aj dohodnutú odmenu žalobkyni za mesiac december 2017 vo výške 5.400,-
EUR. Námietky žalovaného, že odmena žalobkyne za vykonávanie správy a manažmentu obchodného
centra BOZIN SHOPPING nebola dohodnutá nie je pravdivé, keď samotná konateľka žalovaného
v e-mailovej komunikácii uvádza, že po schválení advokátom potvrdzuje platby, medzi ktorými sa
nachádza aj odmena pre žalobkyňu vo výške, ktorú si uplatňuje aj vo faktúrach v tomto konaní. Žalovaný

nijako nevysvetlil, prečo bola táto odmena žalobkyne žalovaným odsúhlasená, keď podľa názoru
žalovaného nebola dohodnutá a neexistoval žiadny zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným.
Žalovaný rovnako nevysvetlil, na základe čoho potom žalobkyňa vykonávala pre žalovaného správu
a manažment obchodného centra BOZIN SHOPPING a ako je možné, že žalovaný odsúhlasovalžalobkyni úkony, o ktorých odsúhlasenie ho požiadala, keď s ňou nemal založený žiaden obchodný
ani pracovný vzťah. Pokiaľ by boli pravdivé tvrdenia žalovaného, potom sa javí, že žalobkyňa
vykonávala činnosti, ktoré sú uvedené v komunikácii strán sporu, ako aj vo vyjadrení samotného

žalovaného zo dňa 12.04.2023, kde namieta vady vykonaných úkonov žalobkyňou, bez zmluvného
obchodného vzťahu, teda ako zamestnanec žalovaného bez písomnej pracovnej zmluvy, čím mohlo
dôjsť k nelegálnemu zamestnávaniu. Žalovaný taktiež neargumentoval tým, ako zabezpečoval správu
a manažment obchodného centra, keď tieto činnosti nemala vykonávať žalobkyňa. Zároveň žalovaný
nevysvetlil prečo konateľka žalovaného Susane Q. vypovedala plnú moc zo dňa 22.08.2016 udelenú

žalobkyni a rovnako tak aj advokát O. N., keď podľa tvrdení žalovaného žiadny obchodno-právny vzťah
medzi žalobkyňou a žalovaným neexistoval. Konateľka žalovaného v e-maili zo dňa 14.02.2018 uviedla,
že vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou PK NET s.r.o. žiada,
aby žalobkyňa postupovala podľa pokynov, ktoré obdržala od O. N. a advokátky Q. vrátane poskytnutia
potrebných informácií. Žalovaný nevysvetlil ako je možné, že so žalobkyňou ukončil zmluvný vzťah a
žiadal ju o postupovanie v zmysle jeho pokynov, keď na druhej strane tvrdí neexistenciu zmluvného

vzťahu medzi stranami sporu. Žalovaný napriek tomu, že v konaní namieta neexistenciu zmluvného
vzťahu, na základe ktorého by žalobkyňa vykonávala pre neho správu a manažment obchodného
centra BOZIN SHOPPING, namieta, že vykonané činnosti majú vady. Tvrdenia žalovaného sú preto
zjavne rozporné a javia sa ako účelové. Dlhodobá spolupráca žalovaného so žalobkyňou vyplýva aj
zo samotným žalovaným predložených faktúr vystavených žalobkyňou žalovanému (č. l. 35-65) a

uhradených žalovaným, čo nebolo v konaní sporné. Spochybňovanie existencie zmluvného vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovaným preto nie je dôvodné a procesná obrana žalovaného je neúčinná.

20. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že žalobkyňa zaevidovala
vystavenú faktúru č. 20180102 do účtovníctva žalovaného. Tieto tvrdenia žalovaného neboli v

konaní nijako preukázané. Žalovaný nepreukázal ani ním tvrdené zneužívanie postavenia žalobkyňou.
Len skutočnosť, že konateľka žalovaného sa zdržiavala vo Švajčiarsku, nepreukazuje zneužívanie
postavenia žalobkyne. Žalobkyňa si podľa predloženej e-mailovej komunikácie nechávala úkony
konateľkou odsúhlasovať. Zároveň je potrebné uviesť, že konateľ spoločnosti je zodpovedný za výkon
svojej funkcie a pokiaľ si neplní svoje povinnosti riadne, nesie za to zodpovednosť v zmysle Obchodného

zákonníka. Žalobkyňa v čase vystavenia faktúry č. 20180102 nebola konateľkou žalovaného, a preto
pokiaľ žalovaný tvrdil, že túto faktúru do účtovníctva zaevidovala žalobkyňa, bol povinný to preukázať, čo
všakneurobil.Zároveňjepotrebnéuviesť,žežalovanýfaktúruzafebruár2018zaevidovaldoúčtovníctva
podľa svojho tvrdenia sám, pričom mal k nej mať výhrady. Je potom nepochopiteľné, prečo bola faktúra
do účtovníctva zaevidovaná a nebola žalobkyni vrátená, keďže žalovaný s ňou nesúhlasil. Zaevidovanie

faktúr č. 20180102 a č. 20180204 do účtovníctva žalovaného vyplýva aj z odpovede Finančného
riaditeľstva SR zo dňa 01.03.2022 na žiadosť upomínacieho súdu, kedy Finančné riaditeľstvo SR
uviedlo, že žalovaný predmetné faktúry zaradil do svojho kontrolného výkazu DPH. Žalovaný v konaní
netvrdil, že predmetné výkazy opravil a túto skutočnosť ani nepreukázal. Naopak, právny zástupca
žalovaného na pojednávaní argumentoval tým, že žalovaný kontrolné výkazy opraviť nemohol, pretože

by žalovanému musel byť vystavený dobropis, čo sa nestalo. Súd sa s touto argumentáciou nestotožnil.
Pokiaľ žalovaný zdaniteľné plnenie a vystavenie faktúry považoval za neoprávnené, bol povinný faktúry
vrátiť žalobkyni a opraviť kontrolný výkaz DPH. Vystavenie dobropisu v tomto prípade nie je možné,
keď sám žalovaný tvrdí, že ide o neexistujúce plnenie. Nie je potom zrejmé, čo by sa vlastne malo
dobropisovať, keď podľa tvrdenia žalovaného nebolo žiadne plnenie poskytnuté.

21. Súd ďalej uvádza, že žalovaný v konaní nepreukázal ani ním namietané vady žalobkyňou
vykonaných úkonov, resp. dodaného plnenia. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.04.2023 tvrdí
rôzne nedostatky v činnosti, ktorá predstavuje správu objektu BOZIN SHOPPING v Pezinku, pričom
niektorénamietanévadysavôbecnetýkajúobdobiajanuárafebruár2018ažiadnuztýchtovádžalovaný

nepreukázal nijakými dôkazmi. K svojmu vyjadreniu zo dňa 12.04.2023 žiadne dôkazy nepriložil a
neuniesol tak dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.

22. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne je dôvodný. Súd preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 9.450,- EUR. Žalovaný sa dostal so zaplatením

žalovanej sumy do omeškania, a preto je žalobkyňa oprávnená požadovať od žalovaného úrok z
omeškania. Výšku úroku z omeškania určuje Obchodný zákonník v § 369 ods. 2 kogentne odkazom na
osobitný predpis. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka v čase vzniku omeškania žalovaného so zaplatením jednotlivýchfaktúr,apretosúdzaviazalžalovanéhoajnaúhraduúrokovzomeškaniazosumyuplatnenejjednotlivými
faktúrami odo dňa, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s úhradou tej-ktorej faktúry, a to až do
zaplatenia, tak ako to žalobkyňa požadovala v žalobe. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania a

žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd je zároveň priznal v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR. (výrok I.)

23. Súd neprihliadal pri rozhodovaní na predložený dôkaz, a to e-mailovú komunikáciu zo dňa 14. marca
2018 predložený žalovaným, pretože tento bol súdu predložený až na pojednávaní dňa 01.12.2025, teda

v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný súdu neuviedol žiadne relevantné
dôvody, prečo nemohol uvedené dôkazy predložiť už skôr, v rámci písomnej časti konania, prípadne
pred pojednávaním v dostatočnom časovom predstihu, a to vzhľadom na hospodárnosť konania.

24. Súd nevykonal navrhovaný výsluch strán sporu a výsluch svedkyne JUDr. T. Q., ako aj návrh
žalobkyne na vyžiadanie stanoviska daňového úradu, či žalovaný opravil svoje kontrolné výkazy.

Výsluchy strán sporu vzhľadom na predložené listinné dôkazy, ktoré dostatočne objasňujú skutkový stav
veci, súd nepovažoval za potrebné vo veci vykonať. Rovnako tak vyžiadanie stanovísk daňového úradu
ohľadomopravykontrolnýchvýkazovzadanéobdobiežalovanýmneboloprerozhodnutiesúdupotrebné
a hospodárne, keďže žalovaný tieto tvrdenia nijako nepoprel a v konaní ani netvrdil, že by výkazy opravil.
Výsluch svedkyne JUDr. T. Q. súd nevykonal, pretože žalovaný svedkyňu na nariadené pojednávanie

nezabezpečil, pričom ju nežiadal na pojednávanie predvolať súdom, a súdu a protistrane ani neoznámil,
že ju chce na pojednávaní vypočuť. Súd preto tento návrh na výsluch svedkyne zamietol.

25. Súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.

ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobe vyhovel a preto má nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok II.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.