Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 62Cb/124/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325209073
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1325209073.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa:
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so
sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, proti odporcovi: F.M. Servis s.r.o., so
sídlom Ulica Rudolfa Mocka 1B,841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 764 350, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje.

II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

2 62Cb/124/2025
1. Navrhovateľ sa návrhom z 26. novembra 2025 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým odporcovi uloží povinnosť vydať veci špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by ohrozil, poškodil alebo znehodnotil
spisy, registratúrne záznamy, kompletnú dokumentáciu a majetok, ktoré boli odporcovi zverené A. B. B.
B. XX. XXXX XXXX C. D. B. XX. XXXXXXXX XXXX, C. C. E., registratúrne záznamy a dokumentáciu,
ktorých prevzatie potvrdzujú sprievodné listy špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že medzi SAŽP
a odporcom F. D. XX. XXXX XXXX uzavretá zmluva o správe registratúry, na základe ktorej bola
odporcovi zverená časť správy registratúry SAŽP v rozsahu stanovenom zmluvou, ktorá bola zmenená
dohodou medzi navrhovateľom, SAŽP a odporcom z 22. decembra 2023, na základe ktorej sa
navrhovateľ stal novým objednávateľom služby. Navrhovateľ listom B. XX. XXXXXXXXX XXXX od
zmluvy odstúpil, pričom odporca označil listom z 1. októbra 2024 odstúpenie od zmluvy za neplatný

právny úkon. Navrhovateľ vyzval odporcu na odovzdanie kompletnej dokumentácie najneskôr D.
XX. XXXXXXX XXXX. D. X. XXXXXXXX XXXX odporca odmietol navrhovateľovi vydať registratúrne
záznamy a ďalšie veci v zmysle zmluvy o správe registratúry. Odporca nie je podľa navrhovateľa
oprávnený zadržiavať dokumentáciu proti vôli navrhovateľa, pričom na strane odporcu nemohlo
vzniknúť zádržné právo k tvrdenej pohľadávke odporcu vo výške 69.792,-- eur. Odstúpenie od zmluvy
považuje navrhovateľ za platné, preto nie sú splnené predpoklady pre vznik a splatnosť údajnej

pohľadávky odporcu a teda nemohlo dôjsť ani k vzniku zádržného práva, navyše zádržné právo je podľa
navrhovateľa v rozpore so zákonom o archívoch.

3.Podľaustanovenia§324ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejaj„C.s.p.“),predzačatímkonania,
počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3.1. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.3.2. Podľa ustanovenia § 329 ods. 3 C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,

prekážku rozhodnutej veci.
3.3. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").
3.4. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2).

3.5. Podľa ustanovenia § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a
rozhodovať znova.

4. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vo všeobecnosti chápe tak, že o tej istej veci, o ktorej sa už
raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady
ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci

tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo, čo znamená, že súd je
povinný v prípade zistenia existencie tejto vady konania zastaviť.
4.1. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvomi kritériami, a to
totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa
v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné

postavenie týchto osôb (žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. Inak povedané, ak by sa
žalobca stal žalovaným a žalovaný žalobcom, pričom by sa nevyskytla žiadna nová skutočnosť, ktorá by
zmenila skutkový stav žaloby, ešte stále bude trvať prekážka právoplatne rozhodnutej veci (k tomu viď
aj ŠTEVČEK, M., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ,
J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H: BECK, 2017, s. 836.).

4.2. V procesnej rovine nachádza zásada ne bis in idem vyjadrenie v ustanovení § 230 C. s. p.
upravujúcom prekážku právoplatne rozhodnutej veci (prekážku rei iudicatae). Prekážka právoplatne
rozhodnutej veci predstavuje neodstrániteľnú podmienku konania a má za následok zastavenie konania.

5. Pri posudzovaní prekážky právoplatne rozhodnutej veci v rámci konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať aj zo znenia ustanovenia § 329 ods. 3 C.s.p.,
v zmysle ktorého je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci v konaní o druhom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ak predchádzajúci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bol právoplatne zamietnutý, okrem prípadu, ak dôjde k zmene skutkových okolností významných pre
rozhodnutie po vydaní uznesenia o zamietnutí v poradí prvého návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia.
5.1. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že právoplatné uznesenie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh,
ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd konanie o takomto návrhu zastaví

v zmysle § 161 ods. 2 CSP pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa § 230 CSP.
V teoretickej rovine možno uvažovať aj o návrhu na nariadenie identického neodkladného opatrenia
z iných dôvodov alebo za zmenených (relevantných) skutkových okolností, čomu zásadne prekážka
právoplatne rozhodnutej veci nebráni. Vzhľadom na existenciu a záväznosť predchádzajúceho
neodkladného opatrenia však spravidla nemožno predpokladať reálnu potrebu bezodkladne upraviť

pomery, ani obavu z ohrozenia exekúcie, čo má z procesného hľadiska za následok zamietnutie návrhu.
Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. Dodatočná zmena skutkových okolností
významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vytvára na strane
navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu. Ak by samotný návrh vychádzal z takto zmenených

skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a za splnenia
zvyšných podmienok mu môže súd vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť (k tomu viď aj SEDLAČKO,
F., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H: BECK, 2017, s. 1120-1121.).
5.2. Pri správnom výklade ustanovenia § 329 ods. 3 C.s.p. je z tohto dôvodu nevyhnutné – aby nebola

daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia – tvrdenie a preukázanie toho, že došlo k zmene skutkových
okolností významných pre rozhodnutie. Uvedené znamená, že nestačí, aby navrhovateľ svoj neskorší
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil takým istým spôsobom ako v poradí prvý návrhna nariadenie neodkladného opatrenia a v neskoršom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa snaží odstrániť len nedostatky, pre ktoré bol skorší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnutý, a ktoré mu boli v uznesení o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

vytknuté zo strany súdu. Je povinnosťou navrhovateľa súdu hodnoverným spôsobom preukázať, že po
vydaní prvého rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k zmene
skutkových okolností odôvodňujúcich iné rozhodnutie o podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prípade, ak navrhovateľ túto podmienku v neskoršom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nesplní, je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci a súd musí konanie o neskoršom

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť.

6. Súd uvádza, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia
v totožnom znení, ako je tomu v prípade aktuálne posudzovaného návrhu z 26. novembra 2025, už
návrhom zo 14. februára 2025. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo 14. februára
2025 bolo vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 77Cb/14/2025, pričom predmetnému

návrhu navrhovateľa súd vyhovel uznesením z 13. marca 2025, č. k. 77Cb/14/2025-361. Uznesenie
onariadeníneodkladnéhoopatreniabolozmenenéuznesenímKrajskéhosúduvBratislavezo7.októbra
2025, č. k. 4Cob/88/2025-491, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. októbra 2025.
6.1. V rámci skúmania procesných podmienok si súd pripojil skorší návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia zo 14. februára 2025, z ktorého zistil, že návrh navrhovateľa z 26. novembra

2025 je obsahovo totožný ako jeho návrh zo 14. februára 2025, pričom z neho nevyplýva žiadna zmena
skutkových okolností, ktoré by nastali po 7. októbri 2025 (po vydaní uznesenia o zamietnutí skoršieho
návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo 14. februára 2025), a ktoré by mohli
odôvodňovať iné rozhodnutie vo veci tak, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 329 ods. 3 C.s.p.
6.2. Keďže v relevantnom časovom období (po vydaní uznesenia o zamietnutí v poradí prvého návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia) nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností (žiadnu zmenu
v skutkových okolnostiach navrhovateľ v návrhu z 26. novembra 2025 netvrdil), než ktoré posudzoval
Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo 7. októbra 2025, č. k. 4Cob/88/2025-491, predstavuje
uznesenieKrajskéhosúduvBratislavezo7.októbra2025,č.k.4Cob/88/2025-491prekážkuprávoplatne
rozhodnutej veci pre konanie o neskoršom návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci založená uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra
2025, č. k. 4Cob/88/2025-491 predstavuje neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach pre
konanie a rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z 26. novembra
2025, a pre tento nedostatok v procesných podmienkach musí súd konanie o návrhu navrhovateľa na
nariadenie neodkladného opatrenia z 26. novembra 2025 zastaviť v súlade s ustanoveniami § 161 ods.

2, § 230 a § 329 ods. 3 C.s.p.

7. Skutočnosť, že navrhovateľ sa s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2025,
č. k. 4Cob/88/2025-491 nestotožňuje a považuje ho subjektívne za nesprávne, nemôže prelomiť
prekážku právoplatne rozhodnutej veci v konaní o jeho neskoršom návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, keďže v konečnom dôsledku by (pri totožnom odôvodnení neskoršieho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zo strany navrhovateľa) súd konajúci vo veci preskúmaval (mimo rámca
zákonom upravených opravných prostriedkov) vecnú správnosť záverov vyslovených v právoplatnom
uznesení Krajského súdu v Bratislave (t. j. súd nižšej inštancie by preskúmaval správnosť záverov súdu
vyššej inštancie), čo je v právnom štáte neprípustné a dochádzalo by tým k prelomeniu právnej istoty

nastolenej právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave vydaním v konaní o skoršom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
7.1. Súd zvýrazňuje, že s právoplatným rozhodnutím (uznesením Krajského súdu v Bratislave) zákon
v ustanovení § 226 C.s.p. spája jeho záväznosť (strany sporu sú týmto rozhodnutím viazané) a zásadnú
nezmeniteľnosť, ktorá sa vyznačuje tým, že zmenu právoplatného rozhodnutia za existencie totožných

skutkových okolností (ako je tomu v danom prípade – pozn. súdu) možno dosiahnuť len v rámci zákonom
upravených mimoriadnych opravných prostriedkov a nie v rámci iniciovania nového konania na základe
obsahovo totožného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Rovnako tak súd dáva do pozornosti, že nie sú splnené predpoklady upravené v ustanovení §

329 ods. 3 C.s.p. v podobe zmeny skutkových okolností po vydaní skoršieho uznesenia o zamietnutí
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď jedinú „skutkovú“ zmenu v návrhu z 26. novembra
2025 v porovnaní s návrhom zo 14. februára 2025 má predstavovať podanie trestného oznámenia
navrhovateľom, ktoré bolo orgánmi činnými v trestnom konaní právoplatne odmietnuté, pričom trestnéoznámenie bolo odmietnuté uznesením vyšetrovateľa z 29. júla 2025 a sťažnosť navrhovateľa bola
zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 20. augusta 2025, a teda obidve uznesenia
orgánov činných v trestnom konaní boli vydané skôr, než bolo rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave

o zamietnutí skoršieho návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (pred 7. októbrom
2025), čo znamená, že sa nejedná o skutkovú okolnosť, ktorá by v súlade s ustanovením § 329 ods. 3
C.s.p. prelamovala zákonom upravenú prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

9. Súd musí odmietnuť aj argumentáciu navrhovateľa týkajúcu sa toho, že Krajský súd v Bratislave mal

zamietnuť jeho skorší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia čisto z formálnych dôvodov (pre
nepredloženie podpísaných verzií zmluvy o správe registratúry a jej dodatkov), a že sa nezaoberal tým,
či boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Táto argumentácia nezodpovedá
obsahu uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2025, č. k. 4Cob/88/2025-491, ktorý síce
v bode 20. odôvodnenia uviedol, že zo strany navrhovateľa nebola zmluvná dokumentácia, na ktorej by
boli uvedené podpisy zmluvných strán a dátum podpísania zmluvy a dodatkov k nej, avšak podstatný je

ajbod21.odôvodneniajehouznesenia,vktoromodvolacísúduviedol,žejenepochybné,ženavrhovateľ
dňa 17.09.2024 odstúpil od Zmluvy z dôvodu, ktorý bol daný podľa čl. XII. ods. 12.3 písm. b) Zmluvy,
nakoľko registratúrne záznamy špecifikované pod písm. A až J mali byť v zmysle žiadosti zo dňa
28.08.2024vyhľadanéadoručenédo15minútoddoručeniažiadosti.Jetiežnesporné,žeodporcapodal
žalobu o určenie, že Zmluva o správe registratúry č. SAŽP SFEÚ/2022/14 zo dňa 17.05.2022 (ďalej len

„Zmluva“) naďalej trvá a konanie je vedené na MS BA III pod sp. zn. 73Cb/149/2024, v ktorom sa rieši
prejudiciálne otázka, či MŽP SR platne odstúpilo od tejto Zmluvy. V konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné posudzovať platné, resp. neplatné odstúpenie od zmluvy. Podľa odvolacieho
súdu posúdenie, či je odstúpenie od Zmluvy platným právnym úkonom s účinkami ukončenia zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, alebo odstúpenie od Zmluvy je neplatné, bude mať vplyv na

určenie podstatného porušenia zmluvy zo strany odporcu a dôvodu odstúpenia od Zmluvy za použitia
čl. XII ods. 12.2. Zmluvy, cl. XII ods. 12.3. písm. b) Zmluvy.
9.1. Práve z bodu 21. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2025, č. k.
4Cob/88/2025-491 vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nebolo len formálne nepredloženie zmluvnej dokumentácie obsahujúcej podpisy zmluvných strán

a dátumy, ale aj neosvedčenie nároku navrhovateľa pre spornosť ohľadom platnosti, resp. neplatnosti
odstúpeniaodzmluvyrealizovanéhozostranynavrhovateľalistomzo17.septembra2025,pričomotejto
spornej otázke, ktorá je významná pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
(ktorá je významná pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa na vydanie vecí od odporcu –
pozn. súdu), sa rozhoduje v samostatnom sporovom konaní, ktoré je vedené na Mestskom súde

Bratislava III pod sp. zn. 73Cb/149/2024, pričom posudzovanie platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia
od zmluvy je mimo rámca rozhodovania o neodkladnom opatrení, t. j. súd v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nemôže túto otázku posudzovať. K zamietnutiu skoršieho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia tak došlo okrem iného pre spornosť o zásadnej otázke významnej
pre posúdenie (ne)dôvodnosti nároku navrhovateľa na vydanie vecí špecifikovaných v návrhu, ktorej

vyriešenie závisí od vyriešenia viacerých skutkových a právnych otázok, ktoré majú byť posudzované
v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 73Cb/149/2024. Súd v nadväznosti na
uvedené dopĺňa, že skorší návrh navrhovateľa bol zamietnutý pre neosvedčenie jeho nároku nielen vo
formálnej rovine (pre nepredloženie kompletnej zmluvnej dokumentácie), ale aj v rovine materiálnej (pre
neodstránenú spornosť týkajúcu sa platnosti odstúpenia od zmluvy a trvania zmluvného vzťahu medzi

stranami).
9.2. Súd pritom zvýrazňuje, že z obsahu návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
nevyplýva, že by konanie vo veci samej vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.
73Cb/149/2024, ktoré inicioval odporca, bolo medzičasom právoplatne skončené, či už zastavením
konania alebo meritórnym rozhodnutím vo veci samej, čo by mohlo predstavovať novú zmenu

v skutkových okolnostiach v porovnaní so skutkovým a právnym stavom, ktorý posudzoval Krajský súd
v Bratislave v uznesení zo 7. októbra 2025, č. k. 4Cob/88/2025-491, a čo by mohlo prelomiť prekážku
právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ustanovenia § 329 ods. 3 C.s.p.

10. Pokiaľ ide o odkaz navrhovateľa na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. novembra

2024, sp. zn. III. ÚS 601/2024 a na údajnú potrebu extenzívneho výkladu ustanovenia § 329 ods. 3
C.s.p., súd zvýrazňuje, že „extenzívny“ výklad nesmie ísť priamo proti zneniu predmetného zákonného
ustanovenia, čoho sa v konečnom dôsledku v predmetnej veci domáha navrhovateľ. Zároveň súd
považujezanevyhnutnéuviesť,ževkaždomjednomprípadejenevyhnutnosťoustranysporuoboznámiťsa s celým rozhodnutím, na ktoré odkazuje, a nielen s jednou vetou z odôvodnenia rozhodnutia. Vo veci,
ktorá bola posudzovaná Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS
601/2024, išlo o prípad, kedy sa navrhovateľ opätovne domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,

ktorým súd uloží odporcovi povinnosť strpieť užívanie rodinného domu, vrátane jeho pripojenia
k elektrickej sieti, pričom zmenenou skutkovou okolnosťou, ktorá bola podstatná pre konanie o novom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo zrušenie právoplatných rozhodnutí Ústavným
súdom Slovenskej republiky a následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom dovolacím
v konaní o určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu, ktorý navrhovateľ užíval (a k čomu smeroval

aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia). Obdobná zmenená skutková okolnosť, ktorou sa
vyznačovalo konanie vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 601/2024, však
navrhovateľom v jeho návrhu z 26. novembra 2025 nebola tvrdená a ani z obsahu spisu nevyplýva.
10.1. Rovnako tak nie je na predmetnú vec aplikovateľné ani uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 14. júna 2023, sp. zn. 5Obdo/13/2023 (na ktoré odkazovalo uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo 7. novembra 2024, sp. zn. III. ÚS 601/2024), keďže vo veci posudzovanej

Najvyšším súdom Slovenskej republiky zmenou v skutkových okolnostiach vylučujúcou prekážku
právoplatne rozhodnutej veci v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spore
o neúčinnosť právneho úkonu bola zmena judikatúry realizovaná rozhodnutím veľkého senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, ku ktorej došlo
po zamietnutí v poradí prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a práve zmenou judikatúry

bol odôvodnený nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V aktuálne posudzovanej veci
pritom nedošlo k zmene judikatúry vo vzťahu k otázke týkajúcej sa veci samej [k posudzovaniu
(ne)platnosti odstúpenia od zmluvy] po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2025, č.
k. 4Cob/88/2025-491.
10.2. K odkazu navrhovateľa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 2009,

sp. zn. 5MCdo/13/2007 súd v krátkosti uvádza, že ani predmetné rozhodnutie nie je použiteľné pre
rozhodnutieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,keďžepredmetnérozhodnutieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky vychádzalo z inej právnej úpravy, pričom právna úprava predbežných
opatrení v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala ustanovenie obdobné ustanoveniu § 329 ods.
3 C.s.p., ktoré výslovne upravuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pri nezmenených skutkových

okolnostiach aj v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10.3. Navyše v posudzovanej veci sa jedná o neodkladné opatrenie konzumujúce vec samu (t. j.
de facto nahrádzajúce rozsudok súdu o vydanie veci), kedy po rozhodnutí o neodkladnom opatrení
nemá nasledovať konanie vo veci samej, čo tiež odôvodňuje požiadavku pre nutnosť dôsledného
posudzovania procesných podmienok, vrátane prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ak obsahovo

totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol už skôr rozhodnutím súdu právoplatne
zamietnutý a skutkové okolnosti sa nezmenili. Práve vo veciach, kedy ide o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia konzumujúceho vec samu, je nutné vychádza práve (a predovšetkým)
z ustanovenia § 230 C.s.p. upravujúceho prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a ustanovenie
§ 329 ods. 3 C.s.p. je nutné v týchto prípadoch vykladať reštriktívne a nie extenzívne, ako to

nesprávne tvrdí navrhovateľ. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosti, ak ide o návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci prebiehajúceho konania vo veci samej, kedy aj na
základe vykonaného dokazovania vo veci môže dôjsť k zmene skutkového stavu, ktorý (v porovnaní
so situáciou, kedy v skoršom štádiu konania bol v poradí prvý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnutý) odôvodňuje v neskoršom štádiu konania nariadenie neodkladného opatrenia.

Takáto situácia však v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konzumujúceho vec
samu nemôže nastať, keďže v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie
nevykonáva a rozhodnutím o podanom návrhu sa vec končí. Rovnako tak je potrebné poukázať na to, že
akbysanavrhovateľdomáhalvydaniavecížalobouvovecisamej,atátobybolaprávoplatnezamietnutá,
nemohol by s úspechom iniciovať nové konanie o vydanie veci pre prekážku právoplatne rozhodnutej

veci podľa ustanovenia § 230 C.s.p., preto iné pravidlá nemôžu platiť pre konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia konzumujúceho vec samu, ktorým sa navrhovateľ domáha vydania veci, o to
viac v situácii, ak nedošlo k žiadnej skutkovej zmene po zamietnutí skoršieho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

11. Keďže sa už raz o obsahovo totožnom návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia právoplatne rozhodlo (uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2025, č. k.
4Cob/88/2025-491) a zároveň po vydaní skoršieho rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, súd konanie o návrhunavrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z 26. novembra 2025 podľa ustanovenia § 230
v spojení s ustanoveniami § 161 ods. 2 a § 329 ods. 3 C.s.p. zastavil.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 C. s. p. tak, že navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, avšak v konaní
úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).

Poučenie:

2 62Cb/124/2025
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C.s.p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.).