Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124268410
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124268410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Peter Milec, so sídlom Banská Bystrica,
Lazovná 20, IČO: 50 285 076, proti žalovanému: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. XX/XX, v konaní
o zaplatenie 106.058,34 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
17C/51/2024-622 zo dňa 17. marca, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Odvolací súd návrh žalobkyne na zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví označeným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 106.058,34 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobkyni priznal právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 451 ods. 1,
2, § 456 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 05.08.2024 domáhala
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 106,058,34 eura s príslušenstvom a náhradu trov
konania na tom skutkovom základe, že žalobca na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 60D/71/2011,
D not 44/2011 zo dňa 16.11.2011 vydaného A. F. J., notárom, v dedičskej veci po nebohom E. A.
G., zomrelom XX.XX.XXXX, za účasti žalobkyne a žalovaného ako detí a ich matky K. G., D. B.,
pozostalej manželky, došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov otca a matky
ako pozostalej manželky, a to tak, že matke patria z majetku v BSM nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v okrese Bratislava IV, obci C., katastrálnom území L., zapísané na LV č. XXX, v 1/2, v hodnote
určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 75.000 eur a uzavretiu dedičskej dohody o vyporiadaní
dedičstva (aktíva dedičstva po otcovi tvorili najmä nehnuteľnosti: pozemky o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/2 a byt o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 medzi žalobkyňou, žalovaným a matkou
ako účastníkmi konania o dedičstve, a to pozemky v 1/2 v hodnote určenej účastníkmi konania o
dedičstve vo výške 25.000 eur nadobudla matka v celosti s povinnosťou výplaty ostatným spoludedičom:
žalobkyni a žalovanému každému sumu rovnajúcu sa výške zákonného dedičského podielu 1/3, v

prípade obdržania akéhokoľvek finančného prospechu získaného z prenájmu, predaja alebo inej formy
scudzenia pozemkov, v lehote 1 mesiaca od výplaty peňazí; byt v 1/2 v hodnote určenej účastníkmi
konania o dedičstve vo výške 75.000 eur nadobudla matka v celosti s povinnosťou výplaty žalobkyni a
žalovanémukaždémusumurovnajúcusavýškezákonnéhodedičskéhopodielu1/3,vprípadeobdržaniaakéhokoľvek finančného prospechu získaného z prenájmu, predaja alebo inej formy scudzenia bytu, v
lehote 1 mesiaca od výplaty peňazí. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.05.2022 bol byt predaný za kúpnu cenu
vo výške 311.300 eur, ktorá bola kupujúcimi uhradená na bankový účet matky. Keďže matka pre svoj

zhoršený zdravotný stav súvisiaci okrem iného aj s jej vyšším vekom nebola schopná zabezpečiť osobne
všetky potrebné úkony súvisiace s predajom bytu, a nakoľko sa na týchto úkonoch nemohla podieľať
ani žalobkyňa, po spoločnej dohode matka svojím zastupovaním vo veci predaja bytu splnomocnila
žalovaného plnomocenstvom zo dňa 13.11.2020 (ďalej len „plnomocenstvo“) a z rovnakých dôvodov
mu udelila aj dispozičné oprávnenie k bankovému účtu matky na základe generálneho plnomocenstva

zo dňa 04.10.2022. Po predaji bytu mala byť kúpna cena po jej pripísaní na bankový účet matky do
jedného mesiaca, t. j. do 25.06.2022, rozdelená medzi dedičov nasledovne: matka mala obdržať sumu
207.533,33 eura (1/2 kúpnej ceny z titulu vyporiadania BSM matky a otca + 1/3 z 1/2 kúpnej ceny na
základe dedičskej dohody o vyporiadaní dedičstva), žalobkyňa sumu 51.883,33 eura a žalovaný sumu
51.883,33 eura (obaja po 1/3 z 1/2 kúpnej ceny). V rozpore uvedeným žalovaný využijúc dispozičné
oprávnenie k bankovému účtu matky a jej zhoršený zdravotný stav postupne previedol z účtu matky na

svoj bankový účet vedený v M. C., dňa 30.05.2022 sumu 30.000 eur; dňa 31.05.2022 sumu 30.000 eur;
dňa 02.06.2022 sumu 30.000 eur; dňa 03.06.2022 sumu 30.000 eur; dňa 04.06.2022 sumu 30.000 eur;
dňa 05.06.2022 sumu 29.000 eur; dňa 07.06.2022 sumu 30.000 eur; dňa 08.06.2022 sumu 30.000 eur,
teda spolu sumu 239.000 eur tak, že na bankovom účte matky zostala ku dňu 31.12.2022 suma vo výške
25.306,97 eura. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, keď žalovaný bezprostredne potom, ako bola

na bankový účet matky pripísaná kúpna cena, bez akéhokoľvek právneho dôvodu začal prakticky na
dennej báze realizovať prevody finančných prostriedkov na svoj bankový účet vo výške maximálneho
denného limitu transakcie (30.000 eur) k 31.12.2022 v celkovej sume 239.000 eur, podiel z predaja
bytu prislúchajúci žalobkyni, sumu 51.883,33 eura v rozpore s dohodou dedičov do jedného mesiaca
po zaplatení kúpnej ceny (t. j. do 25.06.2022) nevyplatil. Až na základe opakovaných výziev a urgencií

previedol z bankového účtu matky na bankový účet žalobkyne vedený dňa 19.09.2022 sumu 25.000 eur
a dňa 26.09.2022 suma 25.000 eur . Zvyšnú časť podielu žalobkyne z predaja bytu vo výške 1.883,33
eura jej nevyplatil. Žalobkyňa, za účelom zabezpečenia jej pohľadávky proti žalovanému podala návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, ktorému Okresný súd Bratislava
IV vyhovel a uznesením č. k. 9C/15/2023 - 58 zo dňa 31.03.2023, právoplatným dňa 19.09.2023

a vykonateľným dňa 23.09.2023 zriadil v jej prospech záložné právo k peňažným prostriedkom na
bankovom účte žalovaného vo výške 93.558,34 eura (v čase podania predmetného návrhu nemala
žalobkyňa vedomosť o prevode sumy 25.000 eur, ktorý žalovaný zrealizoval ako posledný v deň smrti
matky dňa 02.02.2023). V zmysle predmetných skutočnosti, predložených dôkazov a s poukazom na
ust.§451anasl.Občianskehozákonníka,malažalobkyňazato,že žalovanýsanajejúkor bezdôvodne

obohatil preto si voči nemu uplatnila právo na zaplatenie istiny (bezdôvodného obohatenia žalovaného)
vo výške 106.058,34 eura s náhradou trov konania.

1.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uvádzal, že keď otec zomieral, zaprisahal ho stisknutím oboch
jeho rúk, aby sestre nedal ani halier, to bola jeho posledná vôľa, ani nevedel vysloviť meno svojej dcéry,

len povedal tvoja sestra. Na pohrebe prišiel k žalovanému rodinný kňaz a povedal mu, že sa musí
postarať o majetok po otcovi a že najlepšia investícia je pomoc slabým, chudobným, bezdomovým, ale
nie opilcom atď. A tak sa aj stalo. Po smrti otca mala matka veci, ktoré chcela, aby splnil, a preto mu
dala generálnu plnú moc a taktiež mu udelila dispozičné právo na jej účet v M. C. (v 2013 alebo tak),
teda nie v 2022 ako sestra tvrdí. Sestre ho nechcela dať. Takže pošta, platby za jej byt, nákupy, lieky

atď. od otcovej smrti bola jeho náplň vrátane upratovania atď. Sestra chcela byt predať, ale matka jej to
zakázala. Naopak vyžadovala, aby to urobil žalovaný. Na prvý pokus sestra robila obštrukcie a so svojím
právnikom skazila predaj. Matka ho tlačila, aby ho predal sám, a tak sa aj stalo. Keď dostala peniaze na
účet, matka vyžadovala, aby previedol peniaze na svoj účet, ale banka nedovolila prevod celý, len po
častiach, tak ako to šlo, to urobil. Nechcela nechať na účte nič (asi kvôli dedičskému poplatku), ale trval

a aj urobil, že 25.000 eur tam nechá. Keď jej povedal, že sestre vyplatil 50.000 eur, tak sa veľmi hnevala
a chcela, aby v deň smrti previedol všetko preč. A tak sa aj stalo. V sobotu bol u nej a očividne sa s
ním lúčila. Pohreb prebiehal podľa vôle sestry, nie matky, matka chcela iné. Či právnička, či advokát,
známy či neznámy mu dohovárali, aby po tom všetkom, čo sestra s ním a s rodičmi robila počas života,
jej nedal nič, že má právo vykonať poslednú vôľu svojich rodičov. A tak sa deje. Celý život im pomáhal,

ako sa dalo a boli mu vďační, lebo on im bol vďačný, čo urobil oni preňho, na rozdiel od sestry plnej
nenávisti. Takže kto ide proti vôli rodičov na smrteľnej posteli, i keď sestra vyhrá cez rôzne intrigy, od
právnika, vrátnika až po prezidentku idú svojvoľne do temnej budúcnosti. Sú zákony, ktoré sú nad týmito
vymyslenými ľuďmi. Celý sestrin opis je vykonštruovaný, mnoho podvodu a zavádzajúcich skutočností.1.3.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žežalovanánazákladeOsvedčeniaodedičstve
sp. zn. 60D/71/2011, D not 44/2011 zo dňa 16.11.2011 vydaného A. F. J., notárom v dedičskej veci po

nebohom E. A. G., zomrelom XX.XX.XXXX, za účasti žalobkyne a žalovaného ako detí a ich matky
K. G., D. B., ako pozostalej manželky, došlo k vyporiadaniu BSM otca a pozostalej manželky, tak,
že matke patria z majetku v BSM nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Bratislava IV, obci C.,
katastrálnom území L., zapísané na LV č. XXX, v rohodnutí bližšie popísané v podiele 1/2, v hodnote
určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 25.000 eur; LV č. XXXX, v podiele 1/2, LV č.

XXXX, v 1/2, v hodnote určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 75.000 eur a uzavretiu
dedičskej dohody o vyporiadaní dedičstva (aktíva dedičstva po otcovi tvorili najmä nehnuteľnosti:
pozemky o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a byt o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 medzi
žalobkyňou, žalovaným a matkou ako účastníkmi konania o dedičstve, a to pozemky v 1/2 v hodnote
určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 25.000 eur nadobudla matka v celosti s povinnosťou
výplaty ostatným spoludedičom: žalobkyni a žalovanému každému sumu rovnajúcu sa výške zákonného

dedičského podielu 1/3, v prípade obdržania finančného prospechu získaného z prenájmu, predaja
alebo inej formy scudzenia pozemkov v lehote 1 mesiaca od výplaty peňazí; byt v 1/2 v hodnote
určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 75.000 eur nadobudla matka v celosti s povinnosťou
výplaty ostatným spoludedičom: žalobkyni a žalovanému každému sumu rovnajúcu sa výške zákonného
dedičského podielu 1/3, v prípade obdržania akéhokoľvek finančného prospechu získaného z prenájmu,

predajaaleboinejformyscudzeniabytu,vlehote1mesiacaodvýplatypeňazí.Nazákladekúpnejzmluvy
V-16487/2022 zo dňa 20.05.2022 došlo k predaju bytu za cenu 311.300 eur, ktorá bola kupujúcimi
uhradená na bankový účet matky prostredníctvom notárskej úschovy peňazí dňa 25.05.2022. Kvôli
zhoršenému zdravotnému stavu matka dňa 04.10.2022 udelila žalovanému generálne plnomocenstvo
na jej zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch a bolo žalovanému zriadené aj dispozičné právo

k bankovému účtu matky v M. C., N. číslo (IBAN): O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX; následne
plnomocenstvom zo dňa 13.11.2020 splnomocnila matka žalovaného na zastupovanie jej osoby vo veci
predaja bytu. Po vzájomnej dohode došlo k predaju nehnuteľnosti – bytu. Kúpna cena mala byť po jej
pripísaní na uvedený bankový účet matky, v súlade s dedičskou dohodou, do jedného mesiaca, t. j. do
25.06.2022, rozdelená medzi dedičov. Matka mala obdržať sumu 207.533,33 eura (1/2 kúpnej ceny z

titulu vyporiadania BSM matky a otca + 1/3 z 1/2 kúpnej ceny na základe dedičskej dohody o vyporiadaní
dedičstva), žalobkyňa sumu 51.883,33 eur a žalovaný sumu 51.883,33 eura (obaja po 1/3 z 1/2 kúpnej
ceny). Žalovaný disponujúc dispozičným oprávnením k bankovému účtu matky previedol z neho na svoj
bankový účet vedený v M. C., N. dňa 30.05.2022 sumu 30.000 eur; dňa 31.05.2022 sumu 30.000 eur;
dňa 02.06.2022 sumu 30.000 eur; dňa 03.06.2022 sumu 30.000 eur; dňa 04.06.2022 sumu 30.000 eur;

dňa 05.06.2022 sumu 29.000 eur; dňa 07.06.2022 sumu 30.000 eur; dňa 08.06.2022 sumu 30.000 eur,
teda spolu sumu 239.000 eur. Na bankovom účte matky zostala ku dňu 31.12.2022 suma 25.306,97
eura. Žalovaný podiel z predaja bytu prislúchajúci žalobkyni vo výške zákonného dedičského podielu
(1/3 z 1/2 kúpnej ceny), sumu 51.883,33 eura, v zmysle dohody dedičov uvedenou v Osvedčení o
dedičstve žalobkyni do jedného mesiaca po zaplatení kúpnej ceny (t. j. do 25.06.2022) nevyplatil. Až

na opakované výzvy žalobkyne žalovaný uhradil z bankového účtu matky na účet žalobkyne vedený v
mBank S.A., dňa 19.09.2022 sumu 25.000 eur a dňa 26.09.2022 sumu 25.000 eur. Zvyšnú časť podielu
žalobkyne z predaja bytu jej neuhradil. Žalobkyňa žalovaného opakovane telefonicky, prostredníctvom
e-mailovej a SMS komunikácie žiadala o vrátenie peňažných prostriedkov v uvedenom (prevyšujúcom)
rozsahu na bankový účet matky, ako to preukazuje aj e-mail žalobkyne zo dňa 26.01.2023, v ktorých

žalovaný sľúbil žalobkyni, že predmetné finančné prostriedky vráti na účet matky. Žalovaný finančné
prostriedky na bankový účet matky nevrátil. V deň smrti matky, dňa 02.02.2023, žalovaný previedol z
bankového účtu matky na svoj bankový účtu ešte sumu 25.000 eur. Kúpna cena predstavujúca výťažok
z predaja bytu bola vo výške 311.300 eur, tej 1 mala byť rozdelená medzi žalovaného, žalobkyňu a
matku, teda každému z nich mala pripadnúť suma 51.883,33 eura. Druhá polovica kúpnej ceny vo výške

155.650 eur mala pripadnúť matke (na základe vyporiadania BSM po smrti otca), a po jej smrti dňa
02.02.2023 sa mala stať súčasťou dedičstva po matke. Súčasťou dedičstva po matke po jej smrti mala
byť suma najmenej výške 207.533,33 eura pochádzajúca len z predaja bytu. Žalovaný si z bankového
účtu matky postupne previedol na svoj bankový účet sumu vo výške 264.000 eur, z ktorej jemu prináleží
suma vo výške 51.883,33 eura ako jeho zákonný dedičský podiel po otcovi. Sumu 212.116,67 eura

previedol na základe matkou udeleného dispozičného oprávnenia z jej bankového účtu bez právneho
titulu. Okruh oprávnených dedičov po matke je stanovený na žalobkyňu ako jej dcéru a žalovaného ako
jej syna, zo sumy 212.116,67 eura, ktorá by bola inak súčasťou aktív dedičstva po matke, žalovanémuprináleží jedna polovica t. j. suma 106.058,34 eura a žalobkyni prináleží taktiež jedna polovica, t. j. suma
106.058,34 eura.

1.4.Súdnazákladevyjadrenísporovýchstránapovykonanomdokazovanídospelkzáveru,žežalovaný
nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o tom, že by finančné prostriedky z bankového účtu matky
sporových strán K. G. previedol na svoj bankový účet na základe jej poverenia, resp. iného právneho
titulu. Nakoľko neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení v zmysle § 150 a 151 CSP súd mal za to, že
svojim konaním získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, ktoré je v zmysle § 451 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Na základe uvedeného mal súd
skutočnosti tvrdené žalobcom za preukázané a nesporné, a preto zaviazal žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodnéobohateniezískanéprevodomfinančnýchprostriedkovzúčtuichmatkyovýške106.058,34
eura, teda v časti podielu prináležiacemu žalobkyni zo sumy získanej predajom nehnuteľnosti patriacej
do dedičstva vo výške 212.116,67 eura, ktorá by bola inak súčasťou aktív dedičstva po matke a z

ktorej žalovanému prináleží jedna polovica t. j. suma 106.058,34 eura žalobkyni prináleží taktiež jedna
polovica, t. j. suma 106.058,34 eura. Predmetná suma ani samotný právny základ nároku čo do výšky
aj dôvodu nebol žalovaným rozporovaný, preto ho súd vyhodnotil ako nesporný. Obrana žalovaného
spočívala len v tom, že tvrdil, že poverenie na prevod finančných prostriedkov z bankového účtu matky
na svoj účet dostal ústne, čo však v konaní nepreukázal a nenavrhol ani žiaden dôkaz, ktorý by túto

skutočnosť potvrdil. Na základe uvedeného súd dospel k dôvodnosti podanej žaloby, preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a žalobkyni
náhradu trov konania nepriznať. Uviedol, že nikom nič nedlhuje, predal aj vlastný byt, aby sa mohol ísť

do H. starať o chorú mamu. Všetko vybavoval, platil nákupy a výdavky domácnosti, žalobkyňa o všetkom
vedela. Mama dostávala sms správy a výpisy z banky. Otec povedal, aby nenechal peniaze v banke,
lebo mu ich nevyplatia. Robil všetko v súlade s prianím rodičov.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. K tvrdeniam žalovaného uviedla, že dedičstvo po ich otcovi bolo vysporiadané prostredníctvom
osvedčenia o dedičstve dňa 16.11.2011, preto tvrdenie žalovaného o plnení vôle rodičov je v rozpore
s dedičskou dohodou. v uvedenom dedičskom konaní si žiadne námietky ani pripomienky nevzniesol.
Nebolo preukázané, že realizoval poslednú vôľu rodičov. K tvrdeniu, že musel predať byt uviedla že
matka bola posledné roky svojho života umiestnená v zariadení pre seniorov v Bratislave. Tým, že

žalovaný si kúpil v roku 2021 do v Patinciach, posledné 2 roky už matku navštevoval iba sporadicky,
keďže nevlastnil auto. Aj rodinný dom úplne zrejmé z jej peňazí ktoré postupne prevádzal od 30.05.2022
do jej smrti 20.02.2023 na účely a v sumách, ktoré vyplynuli zo zápisnice o výsluchu pred orgánom
činným v trestnom konaní dňa 27.06.2023.

4. Žalovaný v replike zotrval na názore, že otec mu povedal priamo do očí skutočnosti uvádzané v
odvolaní týkajúce sa finančných prostriedkov. Stojí si za tým, že realizoval vôľu rodičov, ktorí uvádzali, že
to bude ich budúcnosť, ktorou sa budú musieť vysporiadať. Nič na tom nemení ani to, že nebol spísaný
závet. Matku navštevoval týždenne, bol aj práceneschopný. Nebol vzatý do väzby na základe trestného
stíhania začatého z podnetu žalobkyne, peniaze prevádzal s dispozičným právom v banke.

5. Žalobkyňa a duplike zotrvala na svojich vyjadreniach. Poukázala na to, že replika žalovaného
neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, iba opakuje
svoju obranu spravovaní štátneho konania. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté (žalovaným), v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania
(§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), nepovažujúc za potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie, majúc za
to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia, ktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci neboli použité a sú pre
rozhodnutie vo veci rozhodujúce, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 382 a § 219 ods. 3
CSP), na základe čoho dospel k záveru, že je daný dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 388 CSP.7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Odvolací súd postupom podľa § 382 CSP podaním zo dňa 17.07.2025 vyzval strany sporu ohľadom
možného použitia ustanovení, ktoré môžu byť pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce a to § 2 ods. 1, § 7
ods. 1, 2, § 132 ods. 1, 2 § 420 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 460, § 461 ods. 1, § 463 ods. 1, §
469, § 482 ods. 1, § 483, § 489 Občianskeho zákonníka, § 194 ods. 1, 2, § 197, § 198 ods. 1, 2, § 203

ods. 1, § 204 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“).

9. Žalobkyňa k vyššie uvedenej výzve odvolacieho súdu doručila vyjadrenie ohľadne aktívnej a pasívnej
vecnej legitimácie. Uviedla, že pohľadávku voči žalovanému odvodzuje od skutočnosti, že žalovaný,
využijúc svoje dispozičné oprávnenie k účtu matky ako poručiteľky, previedol z jej účtu celkovo
sumu 264.000 eur, z, ktorej suma 212.116,67 eura prevyšuje jeho zákonný dedičský podiel po otcovi,

teda túto sumu si prisvojil bez právneho dôvodu. Táto skutočnosť nie je sporná, sporná je existencia
právneho dôvodu na strane žalovaného, ktorý tvrdí, že tým plnil poslednú vôľu svojich rodičov. Dedičské
konanie po matke, K. G., zomr. XX.XX.XXXX doposiaľ nebolo prejednané, v súlade s predbežným
súpisom majetku a dlhov boli peňažné prostriedky vo výške 212.116,67 euro zapísané do súpisu ako
sporný majetok, pričom notár tieto peňažné prostriedky pri výpočte čistej hodnoty dedičstva zatiaľ

nezohľadňuje. Žalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje z ustanovenia § 460 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého nadobudnutím dedičstva ex lege sa dedič stáva spoluvlastníkom celého
majetku poručiteľa a do jeho vyporiadania ide o tzv. nerozlučné spoločenstvo. Smrťou poručiteľa teda
dochádza k prechodu vlastníckeho práva, pričom žalobkyňa ako spoludedič je až do vyporiadania
nerozlučným spoluvlastníkom dedičstva a môže samostatne žalovať na ochranu spoločného majetku.

Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného odvodzuje z § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka upravujúcich
bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaný je priamym nadobúdateľom prospechu získaného bez
právneho dôvodu, eventuálne neoprávneným držiteľom podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Koncepciu bezdôvodného obohatenia považuje z hľadiska možnej právnej kvalifikácie nároku za
prioritnú, keďže Najvyšší súd SR opakovane potvrdil, že neoprávnené finančné výmery dedičov z účtu

poručiteľa sa posudzujú ako bezdôvodné obohatenie, prípadne pripúšťa aj vydanie vecí spolu s jej
plodmi a úžitkami neoprávneným držiteľom podľa § 132 Občianskeho zákonníka, avšak, keďže vec -
peňažné prostriedky sú už prakticky spotrebované, a teda naturálna reštitúcia nie je možná, mohla by
byť priznaná voči žalovanému aj náhrada peňažná rovnakej výške 106.058,34 eur.

9.1. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, eventuálne rozsudok zmeniť a
„uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť do dedičskej podstaty po poručiteľke K. G., D. B., narodenej
XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt C., I. XXXX/X N., zomr. XX.XX.XXXX sumu vo výške 106.058,34
eura a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom žalobkyňa ako spoludedič k je oprávnená
prijaté plnenie prevziať. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%“.

10. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia peňažnej
sumy vo výške 106.058,34 eura. Žalobu odôvodnila tým, že na základe dedičského konania po jej
nebohom otcovi E. A. G. došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to tak, že
matke pripadli nehnuteľnosti v podiele 1-ina s tým, že v dedičskom konaní po nebohom otcovi bola

schválenádedičskádohoda.Súčasťouzdedenéhomajetkubolajbyt,ktorýbolnazákladekúpnejzmluvy
V-16487/2022 zo dňa 20.05.2022 predaný za 311.300 eur, ktorá bola kupujúcimi uhradená na bankový
účet matky ako predávajúcej. Matka svojím zastupovaním vo veci predaja bytu splnomocnila žalovaného
plnomocenstvom zo dňa 13.11.2020, pričom udelila žalovanému aj dispozičné oprávnenie k svojmu
bankovému účtu, a to na základe generálneho plnomocenstva zo dňa 04.10.2022. Po predaji bytu

mala byť kúpna cena po jej pripísaní na bankový účet matky v súlade s dedičskou dohodou do jedného
mesiaca, t. j. do 25.06.2022, rozdelená medzi dedičov po poručiteľovi nasledovne: matka mala dostať
sumu 207.533,33 eura (1/2 kúpnej ceny z titulu vyporiadania BSM matky a otca + 1/3 z 1/2 kúpnej ceny
na základe dedičskej dohody o vyporiadaní dedičstva), žalobkyňa a žalovaný každý sumu 51.883,33
euro (obaja po 1/3 z 1/2 kúpnej ceny). Podľa tvrdení žalobkyne v rozpore s uvedeným ale žalovaný

využijúc svoje dispozičné oprávnenie k bankovému účtu matky a jej zhoršený zdravotný stav postupne
(čiastkovými sumami) previedol z bankového účtu matky na svoj bankový účet v úhrne sumu 239.000
eur; na bankovom účte matky zostala suma 25.306,97 eura. Až na základe opakovaných výziev a
urgencií žalobkyne adresovaných žalovanému bola žalovaným prevedená z bankového účtu matky nabankový účet žalobkyne spolu suma 50.000 eur s tým, že zvyšná časť podielu žalobkyne z predaja bytu
vo výške 1.883,33 eura jej nebola dňa vyplatená. Po smrti matky strán sporu žalovaná suma predstavuje
sumu zákonného dedičského podielu žalovanej po matke, t. j. sumu aktív, ktoré mali patriť do dedičstva

po matke, ak by si tieto neoprávnene nepreviedol žalovaný na svoj bankový účte a predstavuje nárok
titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyne voči žalovanému.

10.1. Súd prvej inštancie o nároku žalobkyne rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom (bližšie
špecifikovaným v záhlaví tohto rozhodnutia), ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keď žalovanému

uložil povinnosť voči žalobkyni zaplatiť sumu vo výške 106.058,34 eura (výrok I.) a žalovanej priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal za preukázané skutkové okolnosti
tak ako ich uviedla žalobkyňa v žalobe a to, že matke patrila polovica kúpnej ceny z bytu, že žalovaný
disponoval s peňažnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na bankovom účte matky a že si časť týchto
peňažných prostriedkov prevádzal na svoj účet bez odôvodnenia. Poukazujúc na ustanovenie § 150
ods. 2 CSP vyhodnotil, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o tom,

že by finančné prostriedky z bankového účtu matky sporových strán previedol na svoj bankový účet
na základe jej poverenia, resp. iného právneho titulu. Zastal názor, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení, v dôsledku čoho konštatoval, že svojim konaním žalovaný získal majetkový
prospech plnením bez právneho dôvodu, ktoré je v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
bezdôvodným obohatením. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalovaná suma ani samotný právny

základ nároku čo do výšky aj dôvodu nebol žalovaným rozporovaný, preto ho vyhodnotil ako nesporný.

11. Po prejednaní veci, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a námietkami, ex offo pri tom
prihliadajúc na naplnenie vecnej legitimácie strán sporu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie
predmetný nárok po právnej stránke nesprávne právne posúdil. Odvolací súd k uvedenému právnemu

záveru dospel na podklade vyššie citovaných zákonných ustanovení, vo vzťahu ku ktorým postupom
podľa § 382 CSP umožnil stranám sporu sa vyjadriť. Odvolací súd nemohol vzhliadnuť vecnú správnosť
napadnutého (vyhovujúceho výroku), pretože na rozdiel od súdu prvej inštancie vyhodnotil ohľadom
žaloby na plnenie nedostatok (aktívnej, ale i pasívnej) vecnej legitimácie strán sporu, z ktorého dôvodu
postupom podľa § 388 CSP zmenil preskúmavaný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že

nárok žalobkyne zamietol, a to z dôvodov ďalej uvádzaných v odôvodnení tohto rozhodnutia.

12. Úvodom odvolací súd sumarizuje, že žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie v žalobe uvedenej
peňažnej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorá suma má predstavovať jej podiel
z finančných prostriedkov, ktoré mali byť zaradené do aktív po poručiteľke, t. j. do dedičstva po matke

strán sporu.

13. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku je reparácia
nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére
subjektov právnych vzťahov. Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak

náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho
dôvodu. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom
súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej
nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda
i príslušných reparačných ustanovení.

13.1. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 456 Občianskeho zákonníka implicitne ustanovuje
subjekty záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, resp. stanovuje okruh vecne
legitimovaných subjektov z tohto vzťahu. Týmito subjektmi sú na jednej strane subjekt bezdôvodne
obohatený a na druhej strane subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu prišlo. Medzi

týmito subjektmi existuje synalagmatický koreálny právny vzťah, kde právu na vydanie predmetu
bezdôvodného obohatenia koreluje vzájomná právna povinnosť, predmet tohto obohatenia vydať.
Osoba, na úkor ktorej k bezdôvodnému obohateniu došlo, je osoba, z ktorej majetkovej sféry došlo
k odčerpaniu hodnôt v prospech subjektu bezdôvodne obohatenému. V majetkovej sfére subjektu
postihnutého bezdôvodným obohatením tak dochádza k zníženiu aktív alebo k nezväčšeniu aktív

majetku tohto subjektu. Subjekt bezdôvodne obohatený je tá osoba, ktorej majetok sa na úkor
postihnutého zväčšil, prípadne sa znížili pasíva jeho majetku.13.2. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a
aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii
nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010,
sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

13.3. Z obsahu súdneho spisu ako i z vykonaného dokazovania vyplýva, že z bankového účtu
matky strán sporu (poručiteľky) žalovaný preukázateľne a nesporne (na základe nesporne platného
splnomocnenia) odosielal finančné prostriedky na svoj bankový účet. Uvedená skutočnosť je právne
významná pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, keďže oprávneným subjektom na
vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané; tomu subjektu

je zásadne potrebné bezdôvodné obohatenie vydať. Z uvedeného potom vyplýva, že subjektom, na úkor
ktorého v danom prípade mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu (vo vzťahu k časti žalovanej sumy,
ktorá podľa tvrdení žalobkyne má tvoriť aktíva dedičstva po poručiteľke – matke strán sporu), je práve
len matka strán sporu (poručiteľka), z ktorej bankového účtu žalovaný odosielal finančné prostriedky na
svoj bankový účet. Len matka strán sporu v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka disponovala aktívnou

vecnou legitimáciu k uplatneniu si nároku na vydanie (prípadného) bezdôvodného obohatenia voči
žalovanému, preto postavenie aktívne vecne legitimovaného subjektu nesvedčí žalobkyni (vo vzťahu
k časti žalovanej sumy, ktorá podľa tvrdení žalobkyne má tvoriť aktíva dedičstva po poručiteľke –
matke strán sporu) a zároveň nebolo doteraz ani preukázané, že by takéto oprávnenie na žalobkyňu
(v zmysle univerzálnej sukcesie po smrti matky) prešlo, keď dedičské konanie vedené po matke

do súčasnosti právoplatne skončené nebolo (vedené na Mestskom súde Bratislava IV po sp. zn.
65D/91/2023). S ohľadom na vyššie uvedené sa teda odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie)
nestotožnil s názorom, že by žalobkyňa bola oprávneným subjektom (v zmysle hmotného práva - § 456
Občianskeho zákonníka) k uplatneniu nároku na zaplatenia žalovanej sumy voči žalovanému, pretože
nie je subjektom, na úkor ktorého došlo k bezdôvodnému obohateniu a ani nebolo preukázané, že by

v tomto rozsahu vstúpila do práv a povinností poručiteľky, keďže konanie o dedičstve po poručiteľke
doteraz právoplatne skončené nebolo.

14. Odvolací súd ďalej uvádza, že súčasťou úhrnne uplatnenej žalovanej sumy je i nárok žalobkyne
na zaplatenie sumy 1.883,33 eura, ktorá predstavuje zvyšok neuhradeného podielu zo sumy 51.883,33

eura, ktorý prislúchal žalobkyni ako 1/3 z podielu z dedičstva po otcovi v zmysle dedičskej dohody
obsiahnutej v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 60D/71/2011, D not 44/2011 zo dňa 16.11.2011 po
poručiteľovi – otcovi strán sporu (ďalej ako „uznesenie o dedičstve“). Odvolací súd uvádza, že v konaní
bolo nesporné, že zo sumy 51.883,33 eura bola žalovanej uhradená suma 50.000 eur, pričom suma
v rozsahu 1.883,33 eura uhradená nebola. Z obsahu uznesenia o dedičstve, ako uviedol súd prvej

inštancie vyplynulo, že všetok majetok po poručiteľovi zdedila matka strán sporu (K. G.) a to s následnou
povinnosťou výplaty voči ostatným dedičom – stranám sporu v prípade scudzenia týchto nehnuteľností,
resp. i niektorej z nehnuteľností. V konkrétnom prípade, ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané,
po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o dedičstve došlo k predaju bytu s následnou povinnosťou
matky strán sporu výplaty voči ostatným dedičom. Práve tu zaťažovala matku strán sporu povinnosť

vyplatiť žalobkyni sumu 51.883,33 eura s tým, že táto suma jej bola uhradená (ako už bolo vyššie
uvedené) len v rozsahu 50.000 eur a zvyšný nárok v sume 1.883,33 eura uhradený nebol. Odvolací súd
s ohľadom na vyššie uvedené považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že povinným
subjektom z tohto nároku voči žalobkyni bola jej matka (nie žalovaný), ktorá však ku dňu iniciovania
tohto súdneho konania zomrela a po ktorej doteraz právoplatne dedičské konanie skončené nebolo. Inak

povedané, vo vzťahu k tomu nároku žalovanému neprislúcha postavenie povinného subjektu, a teda
v zmysle hmotného práva mu neprislúcha pasívna vecná legitimácia. S ohľadom na túto skutočnosť,
že tento nárok žalobkyne je voči žalovanému nedôvodný nič nebráni žalobkyni, aby si tento uplatnila
v konaní o dedičstve po poručiteľke (ako pohľadávku). Čo sa týka nároku žalovaného založeného
existenciou dedičskej dohody v rozhodnutí po neb. otcovi strán sporu by žalobkyňa síce aktívne

legitimáciu z neho vyplývajúceho mala, avšak žalovaný postráda pasívne vecnú legitimáciu, nakoľko
nebol nositeľom v dedičskom rozhodnutí uloženej povinnosti, ktorú povinnosť mala matka.14.1. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v
civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie

je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne
je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že

je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

15. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené sumarizuje, že v danom prípade žalobkyni neprislúcha
aktívna vecná legitimácia voči žalovanému na uplatnenie nároku na zaplatenie žalovanej sumy titulom
bezdôvodného obohatenia (vo vzťahu k časti žalovanej sumy, ktorá podľa tvrdení žalobkyne má

tvoriť aktíva dedičstva po poručiteľke – matke strán sporu), keď žalobkyňa nie je osoba, na úkor
ktorej k bezdôvodnému obohateniu došlo, keďže išlo v tom čase o prevod finančných prostriedkov
patriacich matke strán sporu v prospech bankového účtu žalovaného, a teda výlučne v majetkovej
sfére matky strán sporu (nie žalobkyne) mohlo v tom čase dôjsť (ak by bolo preukázané bezdôvodné
obohatenie - uvedené v tomto konaní nebolo predmetom konania) k odčerpaniu hodnôt v prospech

subjektu bezdôvodne obohatenému, t. j. (podľa tvrdení žalobkyne) voči žalovanému. Vo vzťahu k nároku
žalobkyne na zaplatenie sumy 1.883,33 eura napokon odvolací dospel k záveru o nedostatku pasívnej
vecnej žalovaného, keď v konaní bolo preukázané, že povinnosť výplaty tejto sumy v prospech žalobkyni
zaťažovala jej matku (s poukazom na uzatvorenú dedičskú dohodu). Keďže dedičské konanie po matke
strán sporu doposiaľ právoplatne skončené nebolo, ani nebolo možné uvažovať o tom, že by spomínaná

povinnosť výplaty, ktorú mala matka strán sporu voči žalobkyni, prešla na žalovaného, v dôsledku čoho
nateraz nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného.

16. Odvolací súd k celkovo žalobkyňou uplatnenému úhrnnému nároku považuje za potrebné dodať,
že i napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda ku

dňu smrti poručiteľa, tak v našom právnom poriadku je nevyhnutné, aby toto dedičstvo bolo rozhodnutím
dedičského súdu (notára) dedičom potvrdené, resp. deklarované uznesením podľa § 203 ods. 1 CMP.
Smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna
sukcesia podľa § 460 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou
poručiteľa, avšak princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo

musí byť súdom prejednané a vyporiadané. Podľa rozhodnutia súdu (notára, ako povereného súdneho
komisára) o dedičstve sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Rozhodnutie súdu
o tom, ktoré veci a práva prešli z majetku poručiteľa na dediča má iba deklaratórnu povahu (viď
bližšie R 30/1993, obdobne konštatoval i Najvyšší súd v uznesení sp. zn.: 3 Cdo 84/2012 zo dňa
23.05.2012). Inak povedané, do času právoplatného skončenia dedičského konania po matke strán

sporu nemožno uplatňovať nároky, na ktoré mala oprávnenie, alebo na ktoré bola povinná matka
strán sporu – poručiteľka, pretože až potvrdením dedičstva – právoplatnosťou uznesenia o dedičstve
sa deklaruje nadobudnutie dedičstva ku dňu smrti poručiteľa a teda až týmto okamihom dochádza
k univerzálnej sukcesií do práv a povinností poručiteľa dedičmi s účinkami ku dňu smrti poručiteľa.

17. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu v zmysle
§ 382 CSP navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, alebo pripustiť zmenu žaloby v znení:
„uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť do dedičskej podstaty po poručiteľke K. G., D. B., narodenej
XX.XX.XXXX, po 106.058,34 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom žalobkyňa
ako spoludedič je oprávnená prijaté plnenie prevziať. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy

konania v rozsahu 100%“. K uvedenému je potrebné v prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zmena
žaloby v zmysle § 371 CSP v odvolacom konaní nie je prípustná. Okrem toho navrhovaná zmena žaloby
ani nevyplýva z hmotného práva; náš právny poriadok nepozná výraz dedičská podstata a ani prevzatie
plnenia len jedným z dedičov. Výkladom by bolo možné mať za to, že sa jedná o majetok poručiteľa.
Určenie toho, čo patrí do dedičstva je prioritne predmetom v zásade nesporového dedičského konania

a notára ako súdneho komisára., ktorý v prípade spornosti odkáže dedičov na podanie žaloby na určenie
toho, čo do dedičstva ako sporné patrí. Je prioritne na posúdení dedičského súdu vyhodnotiť prípadné
námietky dediča, ktorý popiera zaradenie majetku do súpisu majetku po poručiteľovi, vyhodnotiť
dôvodnosť jeho námietok a tvrdení; teda rozhodnúť, či je vôbec daný dôvod na postup podľa § 198ods. 1 CMP. Žalobkyňa k vyjadreniu na výzvu odvolacieho súdu v zmysle § 382 CSP pripojila predbežný
súpis majetku a dlhov po poručiteľke, spísaný A. N. D., notárkou dňa 25.07.2025, z ktorého vyplýva,
že notárka, okrem iných, do súpisu majetku zaradila aj peňažné prostriedky vo výške 212.116,67

eura získané z odpredaja bytu. K tomu odvolací súd považuje za vhodné uviesť, že ak by dedičský
súd zotrval na hodnotení, že majetok poručiteľovi nepatril, dedič môže dosiahnuť ochranu svojich práv
prostredníctvom určovacej žaloby (§ 137 písm. c) CSP). Žaloba by mala smerovať voči osobe, ktorá
sa javí ako vlastník majetku z pohľadu dedičského súdu. Na základe určovacieho rozsudku sa potom
majetokprejednáakodedičstvo.Nebolotedamožnébezpredchádzajúcehokonaniaourčeniepredmetu

dedičstva(ajžalobkyňoutvrdenéneoprávnenévýberyžalovaným)avyporiadaniadedičstvapredmetnou
žalobou na plnenie – vydanie bezdôvodného obohatenia (ako predčasnou a nedôvodnou pri existencii
dedičského rozhodnutia o vyporiadaní) riešiť otázku nateraz súdu neprislúchajúcu.

18. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, zohľadňujúc tiež procesnú zásadu hospodárnosti
konania (čl. 17 CSP) odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu

prvej inštancie tak, že nárok žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

19. Vzhľadom k zmene napadnutého rozhodnutia bolo potrebné podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodnúť
i o nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho). Nakoľko odvolací súd
postupom podľa § 388 CSP zmenil vyhovujúci výrok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu

zamietol, bola daná potreba odlišného rozhodnutia o závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.
O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že vzhľadom na celkový neúspech žalobkyne priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému voči
žalobkyni v rozsahu 100 %. V súvislosti s nárokom na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd
tiež postupom podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, keď v dôsledku odvolania podaného žalovaným, došlo postupom podľa § 388
CSP k zmene napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).