Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Friday, November 14, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/270/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201659
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201659.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: RV Development 1, s. r. o., IČO: 50 158 929,
so sídlom Vajnorská 137, Bratislava, zastúpený: BOHUNICKÝ & Co., s. r. o., IČO: 47 876 034, so sídlom
Lermontovova 16, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so
sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia – záväzného stanoviska
žalovaného k investičnej činnosti č. MAGS OUIC 39155/18-76384 zo dňa 7. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet súdneho prieskumu

1. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) vydal záväzné nesúhlasné stanovisko č. MAGS OUIC
39155/18-76384 zo dňa 07.10.2019 podľa § 140a ods. 3, § 140b zákona č. 50/1976 Zb. a § 4 ods. 3
písm. d/, j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 369/1990 Zb.“) k investičnému zámeru žalobcu „A.“ – polyfunkčný komplex, pre územné konanie.

II. Priebeh administratívneho konania

2. Žalovaný ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. vydal nesúhlasné
záväzné stanovisko k investičnej činnosti na investičný zámer „A.“ – polyfunkčný komplex, lokalita A.
B., katastrálne územie C. D. pre územné konanie. Žiadosť podal žalobca dňa 20.02.2018, doplnenú

dňa 19.11.2018 a 01.02.2019. Dokumentácia predložená žalobcom rieši novostavbu polyfunkčného
komplexu „A.“. Prevládajúcou funkciou polyfunkčného komplexu bude najmä prechodné bývanie
(apartmány – nebytové priestory), trvalé bývanie a občianska vybavenosť. Celkom bolo navrhnutých
370 jednotiek, z toho 258 apartmánov – nebytových priestorov, 112 bytových jednotiek a na jednotlivých
podlažiach sú navrhnuté aj sklady v celkovom počte 97. Navrhnutá občianska vybavenosť pozostáva
najmä z kaviarne, reštaurácie a škôlky.

3. Žalovaný predložený zámer výstavby polyfunkčného komplexu hodnotil ako monofunkciu trvalého
a prechodného bývania s minimálnou občianskou vybavenosťou, ktorý sa umiestňuje do, toho času,
priemyselnej zóny. Konštatoval, že umiestnenie funkcie bývania v danej lokalite nebolo overené na
úrovni zóny, pričom vhodnosť navrhovanej zástavby je potrebné overiť urbanistickou štúdiou zóny,
ktorú je potrebné spracovať na celú rozvojovú funkčnú plochu občianskej vybavenosti celomestského

a nadmestského významu a ktorá by mala preukázať najmä väzby na okolitú zástavbu, dopravné
napojenie, napojenie na inžinierske siete, ako aj vhodnosť navrhovaného zámeru voči existujúcejzástavbe. Vzhľadom na to, že územie medzi A. ulicou a železničnou traťou E. – F. predstavuje
rozsiahle územie obchodu, služieb a je environmentálne zaťažené hlukom, vibráciami a emisiami najmä
z automobilovej a železničnej dopravy, vyhodnotil žalovaný navrhovaný rozsah trvalého a prechodného

bývaniavdanejlokaliteakonadmerný,nevhodnýanekoncepčný.Uvažovanýzámervyhodnotilžalovaný
tak, že je v rozpore s Územným plánom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, a preto vydal
k nemu nesúhlasné záväzné stanovisko.

III. Žaloba

4. Žalobca sa včas podanou žalobou (05.12.2019) domáhal zrušenia záväzného stanoviska žalovaného
č. MAGS OUIC 39155/18-76384 zo dňa 07.10.2019 a jeho vrátenia žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Uviedol, že je investorom stavby polyfunkčného
komplexu občianskej a bytovej vybavenosti „A.“ realizovaného na pozemkoch nachádzajúcich sa
v katastrálnom území C. D. (ďalej len „Projekt“). Žalovaný v záväznom stanovisku vyjadril svoj

nesúhlas s realizáciou Projektu, pričom tento svoj nesúhlas odôvodnil výlučne jeho nesúladom s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou.

5. K otázke spôsobilosti súdneho prieskumu žalobca poukázal na záväznosť tohto stanoviska čím pre
stavebný úrad zakladá prejudicialitu k rozhodnutiu a má tak spôsobilosť privodiť žalobcovi ujmu na jeho

subjektívnych právach. Nesúhlasné stanovisko zasahuje do majetkových práv žalobcu, pretože reálne
znižuje hodnotu nehnuteľnosti a samotný investičný zámer. Poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5Sžo/54/2016 zo dňa 29.11.2016, sp. zn.
2Sžo/228/2009 zo dňa 19.01.2010.

6. K dôvodom nezákonnosti stanoviska žalobca uviedol, že jediný dôvod, na ktorom žalovaný založil
svoje nesúhlasné stanovisko, je rozpor Projektu s územnoplánovacou dokumentáciou. Žalovanému
ako dotknutému orgánu síce podľa § 140a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. prislúcha uplatňovať aj
„ďalšie záujmy, ak mu to vyplýva z osobitných predpisov“, v tomto prípade však žalovaný žiadny rozpor
Projektu s takýmito „ďalšími záujmami“ v záväznom stanovisku nekonštatoval. Žalovaný v napadnutom

stanovisku uviedol, že žalobca „neoveril umiestnenie funkcie bývania na úrovni zóny“, čím mal žalovaný
na mysli overenie súladu Projektu s príslušným územným plánom zóny. Toto tvrdenie žalovaného je
podľa žalobcu zavádzajúce. Žalobca síce neoveril Projekt s príslušným územným plánom zóny, ale to
z dôvodu, že takýto územný plán zóny neexistuje. Žalobca uviedol, že žalovaný hodnotí Projekt ako
„nadmerný, nevhodný a nekoncepčný“, avšak toto tvrdenie neopiera o relevantné časti územného plánu

obce, ktorými by toto svoje tvrdenie podoprel. Žalovaný ako dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať
výlučne obsah územnoplánovacej dokumentácie. Tvrdenie žalovaného o nevhodnosti Projektu v danej
lokalite sa podľa žalobcu priamo prieči záväznej časti územného plánu obce, kde žalovaný v časti C,
na strane 12 výslovne žiada v mestskej časti C. D. dotvoriť „nové zóny bývania s vlastnými centrami
občianskej vybavenosti lokálneho charakteru“. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že

predmetná lokalita je priemyselnou zónou. Územný plán obce s priemyselnou funkciou tejto zóny
najmenej od roku 2007 nepočíta. Aktuálne ju charakterizuje ako zónu zaniknutých výrobno-produkčných
prevádzok, ktorú treba reštrukturalizovať a nahradiť novou zónou komerčnej vybavenosti mestského
charakteru, obslužno-vybavenostných, obchodných a administratívnych funkčných zložiek. Územný
plán obce toto územie označuje kódom 201, ktorého funkčné využitie je občianska vybavenosť

celomestského a nadmestského charakteru, v ktorej sa predpokladá zástavba mestského typu a
zástavba formou výškových objektov v uzlových priestoroch mestskej štruktúry a v rámci celej hierarchie
mestských centier, t. j. nie priemyselná zástavba. Je tak zrejmé, že územný plán už ďalej nepočíta
s využitím tejto zóny ako zóny priemyselnej, ale ako zóny občianskej vybavenosti celomestského a
nadmestského charakteru.

7. Žalobca predložil žalovanému projektovú dokumentáciu s vypracovanou akustickou štúdiou,
dopravnou štúdiou, rozptylovou štúdiou, svetlo-technickým posudkom a jednotlivými štúdiami zaťaženia.
Tieto dokumenty, vypracované odborne spôsobilými osobami, žalovaný v záväznom stanovisku podľa
žalobcu ignoroval. V záväznom stanovisku si vytvoril vlastný úsudok, ktorý so žiadnym z týchto

stanovísk nekonfrontoval. Žalovaný v záväznom stanovisku opomenul aj doplnenie žiadosti o vydanie
záväzného stanoviska, na ktoré žalobcu vyzval výzvou č. MAGS OUIC 39155/18-409859. Aj v procese
posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo environmentálne zaťaženie územia hodnotené ako
vyhovujúce. Žalovaný v tomto procese nenamietal žiadnu zo skutočností, ktoré namieta v záväznomstanovisku. Žalobca poukázal aj na stanovisko žalovaného zo dňa 21.03.2019 a zo dňa 24.04.2018, kde
žalovaný vyjadril s realizáciou Projektu súhlas.

8. Na záver žalobca poukázal na to, že ak by aj bol Projekt v rozpore s územnoplánovacou
dokumentáciou, tak v záväznom stanovisku absentuje odkaz žalovaného na relevantné časti tejto
dokumentácie a vysvetlenie, v čom žalovaný považuje Projekt vo vzťahu k týmto relevantným častiam
za rozporný, čo podľa žalobcu zakladá nepreskúmateľnosť záväzného stanoviska.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.07.2020 predložil súdu Metodické usmernenie Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja k vydávaniu záväzných stanovísk, z ktorého vyplýva, že žalovaný ako
dotknutý orgán je oprávnený v záväznom stanovisku uplatňovať výlučne súlad navrhovanej činnosti
so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, pričom akékoľvek iné záujmy či úvahy nie je
žalovaný ako dotknutý orgán oprávnený uplatňovať.

III. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť, resp. konanie zastaviť.
V dôvodoch uviedol, že iba stavebný úrad môže v rámci ním vedeného územného konania posúdiť na
podkladepredloženýchdokumentov,stanovísk,vznesenýchpripomienok,námietokaznalostimiestnych

podmienok, ako aj ostatných vydaných rozhodnutí vydaných k stavbám umiestneným v danom území, či
je v súlade s verejným záujmom, umiestniť posudzovanú stavbu a rozhodnúť podľa § 39 a § 39a zákona
č. 50/1976 Zb., tzn. vydať územné rozhodnutie ako individuálny správny akt. Hlavné mesto plní úlohy
samosprávyBratislavycelomestskéhocharakteruavrámcitohovykonávaajúzemnoplánovaciučinnosť
podľa zákona č. 50/1976 Zb., tzn. obstaráva ako príslušný orgán územného plánovania a schvaľuje

podľa §16 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. územný plán obce, tzn. územnoplánovaciu dokumentáciu,
ktorej riešeným územím je celé mesto Bratislava, ako aj niektoré územné plány zón (podľa ktorej
sú posudzované návrhy stavieb v územných konaniach). V rámci tejto územnoplánovacej činnosti
žalovaný ako dotknutý orgán posudzuje súlad navrhovaných stavieb s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou a háji záujmy samosprávy mesta ako jedného sídelného útvaru, pričom kompetenciu

stavebného úradu vykonávajú orgány s pôsobnosťou na miestnej úrovni v rámci územia danej mestskej
časti. Žalovaný vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti na podklade žiadostí investorov, resp.
subjektov, ktoré ich zastupujú.

11. Žalovaný ďalej v súvislosti s obsahom a formou záväzného stanoviska uviedol, že záväzné

stanovisko k investičnej činnosti, ktoré vydáva žalovaný ako príslušný dotknutý orgán, je vyjadrením
príslušného orgánu územného plánovania (ktorý zabezpečil obstaranie a spracovanie územného plánu
Bratislavy) po posúdení súladu predloženej dokumentácie stavby, ktorá obsahuje odborné technické
údaje a je vypracovaná projektantom (ako príslušnou oprávnenou osobou podľa § 45 a § 46 zákona
č. 50/1976 Zb. v spojení so zákonom č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných

stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov) so špecifickým odborným dokumentom, ktorou
je spomínaná územnoplánovacia dokumentácia - územný plán Bratislavy, vypracovaný odborníkmi
s príslušnou autorizáciou. Záväzné stanovisko k investičnej činnosti je vypracovávané odbornými
zamestnancami s príslušným odborným vzdelaním a zameraním, zaradenými v odborných útvaroch
hlavného mesta a slúži pre potreby stavebného úradu s príslušne odborne spôsobilými zamestnancami.

Podľa názoru žalovaného, záväzné stanovisko sa svojím charakterom a určením pre odborne spôsobilé
osoby radí medzi odborné technické dokumenty, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia
technického stavu veci. Obsahuje len údaje, ktoré sú potrebné vzhľadom na charakter posudzovanej
dokumentácie a dotknutého územia.

12. Žalovaný v napadnutom záväznom stanovisku k investičnej činnosti konštatoval, že uvažovaný
zámer je v rozpore s územným plánom Bratislavy a vyslovil nesúhlas s umiestnením navrhovanej
stavby. Žalovaný posudzoval súlad predloženej dokumentácie pre územné rozhodnutie predmetnej
stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, ktorým bol len územný plán Bratislavy, keďže
pre dotknuté územie nie je schválená územnoplánovacia dokumentácia na zonálnej úrovni, ktorá

spodrobňuje schválený územný plán a reguluje spôsob zástavby, spôsob a koncepciu dopravného
riešenia, stanovuje zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych
priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, tzn. s podrobnosťou až na
parcelu.13. Podľa názoru žalovaného záväzné stanovisko k investičnej činnosti nie je opatrením orgánu
verejnej správy podľa príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), obsahuje odborné stanovisko, je vyjadrením originálnej
samosprávnej pôsobnosti príslušného orgánu územného plánovania, a preto by nemalo byť predmetom
konania na správnom súde. Z textu záväzného stanoviska podľa žalovaného vyplynuli dôvody
konštatovania žalovaného o nevhodnosti a nekoncepčnosti Projektu. Navrhovaná stavba nespĺňala
požiadavky kvalitnej zástavby vo funkcii celomestského charakteru a neposkytovala ani dostatočné

podmienky pre umiestnenie navrhovaného ubytovania a bývania. Žalovaný sa zaoberal aj problematikou
„skladov“, ktoré sú navrhnuté na jednotlivých podlažiach, nie sú v predloženej dokumentácii bližšie
zadefinované(niejevôbecspresnenýúčelužívania),pričomkaždýtakýto„sklad“másamostatneriešené
sociálno-hygienické zázemie (kúpeľňa - WC a sprchový kút) a balkón. Pôdorysná dispozícia „skladu“ je
úplne identická s pôdorysnou dispozíciou apartmánu, a to na všetkých podlažiach, kde sú navrhnuté,
pričom plocha takýchto „skladov“ sa pohybuje v rozmedzí od 24,14 m2 do 54,80 m2.

14. Žalovaný podotkol, že v prebiehajúcom procese posudzovania predloženej dokumentácie
predmetnej stavby postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Dokumentácia bola dôsledne
posúdená vo vzťahu k platnej územnoplánovacej dokumentácii, ako aj z hľadiska ďalších súvisiacich
požiadaviek, vyplývajúcich z príslušných predpisov, so zohľadnením skutkového stavu a výsledok

posudzovania je dostatočne odôvodnený. Vydávanie záväzných stanovísk k investičnej činnosti sa
podľa žalovaného nedá kvalifikovať ako administratívne konanie a žalovaný v tomto prípade nie je
v postavení orgánu, ktorý rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
fyzických a právnických osôb. Záväzné stanovisko nemá charakter opatrenia, ktoré by podliehalo
súdnemu prieskumu a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/45/2014 zo dňa

04.08.2015.

15. Žalobca v podanej replike zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe k otázke prípustnosti správnej
žaloby voči záväzným stanoviskám, pričom právny názor uvedený v rozhodnutí sp. zn. 3Sžo/45/2014
bol prekonaný neskoršou judikatúrou, napríklad rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžo/54/2016. V ostatnom

zotrval na dôvodoch uvedených v podanej žalobe.

IV. Relevantné právne predpisy

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy

a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať
za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,

19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

V. Posúdenie veci správnym súdom

20. Predmetom súdneho prieskumu je záväzné nesúhlasné stanovisko č. MAGS OUIC 39155/18-76384
zo dňa 07.10.2019, ktoré žalovaný vydal podľa § 140a ods. 3, § 140b zákona č. 50/1976 Zb. a § 4 ods. 3
písm. d/, j/ zákona č. 369/1990 Zb. k investičnému zámeru žalobcu „Vajnorská“ – polyfunkčný komplex,

pre územné konanie.

21. Správny súd pred samotným prieskumom najprv zisťoval, či v danom prípade záväzné stanovisko
žalovaného je samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, a to spoukazom na § 2 ods. 1 a ods. 2, § 6 a § 7 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné
odmietnuť, keďže smeruje proti správnemu aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý
nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

22. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vypláva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne
z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

23. Podľa názoru správneho súdu, záväzné stanovisko k investičnému zámeru pre územné konanie,
nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe, keďže predmetné záväzné stanovisko

je len jedným z množstva záväzných stanovísk (potrebných na vydanie územného rozhodnutia), ktoré
musí pri svojom konečnom rozhodnutí správny orgán, pri vydaní územného rozhodnutia, vyhodnotiť,
a to všetky vo vzájomnej súvislosti a následne vo veci žiadosti o umiestnení stavby, rozhodnúť.
Predmetné záväzné stanovisko, v konaní o vydanie územného rozhodnutia, je len podkladom pre
vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, a preto nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu. Až

vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby sa končí konanie o žiadosti o umiestnení stavby. Získanie
záväzného stanoviska je jedným z viacerých zákonom stanovených požiadaviek, ktoré musí stavebník
ako účastník administratívneho konania pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zabezpečiť a
správnemu orgánu predložiť.

24. Správny súd poukazuje na to, že všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a
ochrany práv, ale nástrojom, ktorý podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jej
medze. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať v ďalších veciach ustanovených SSP.
V preskúmavanej veci však nejde o konečné rozhodnutie v správnom konaní, keďže nebolo vo veci
územného konania meritórne rozhodnuté, preto nemôže ani dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu
práv a povinností žalobcu podľa § 2 ods. 2 SSP a v dôsledku tohto žalobca nie je na týchto právach

ukrátený. Z uvedeného vyplýva, že samostatne záväzné stanovisko žalovaného, ako podklad pre
vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, nie je spôsobilé súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

25. Správny súd svoj právny názor opiera o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžk/4/2018 zo dňa 04.07.2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2019 ako judikát 70. V zmysle predmetného rozhodnutia „...
Kasačný súd sa v prejednávanom prípade stotožnil s názorom krajského súdu, že predmetné záväzné
stanovisko žalovaného je možné preskúmavať len v rámci súdneho prieskumu územného rozhodnutia,
resp. stavebného povolenia. Pri formovaní svojho právneho záveru vychádzal zo skutočností, že
najvyšší súd preskúmal podmienky na súdny prieskum a zistil rovnako ako krajský súd, že v danom

prípade ide o napadnuté záväzné stanovisko, ktoré je opatrením podľa § 140b ods. 1 Stavebného
zákona, ktoré je tzv. podkladom pre vydanie v danom prípade, územného rozhodnutia v územnom
konaní (umiestnenia stavby rodinného domu, pre ktorý je potrebné stavebné povolenie). Tiež správne
zdôraznil aj správny súd, že v § 140b ods. 5 a 6 Stavebného zákona je uvedený osobitný procesný
mechanizmus účastníka územného konania, ktorým sa môže domáhať nápravy v rámci správneho

konania, čo má tiež zásadný vplyv a utvrdzuje kasačný súd v názore, že správny súd žalobu žalobcu
odmietol dôvodne.
Podľa názoru najvyššieho súdu, záväzné stanovisko vo forme opatrenia nepodlieha samostatne
súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do
subjektívnych práv žalobcu, t. j. predmetné je rozhodnutím, resp. opatrením tzv. dočasnej povahy,

pričom konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie vydané v územnom a stavebnom konaní, ktoré
následne bude možné preskúmať súdom. Uvedené záväzné stanovisko z hľadiska konania žiadateľ
- žalobca sleduje konečný hospodársky či spoločenský cieľ, ktorým je konkrétne v posudzovanom
prípade stavba svojho rodinného domu. Získanie kladného záväzného stanoviska podľa § 10 ods. 2zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v spojení s § 140b ods. 1 Stavebného zákona je iba jedným z
viacerých zákonných požiadaviek, ktoré musí žalobca ako účastník konania pre uskutočnenie svojho
cieľa uskutočniť. Z objektívneho pohľadu je v rámci územného konania chráneným záujmom určité

územie a jeho rozvoj. Aby bol tento chránený záujem rešpektovaný, vzhľadom k zložitosti a rozličnosti
dopadov konkrétnych subjektívnych cieľov, majú orgány miestnej štátnej správy a stavebné úrady
postupovať vo vzájomnej súčinnosti s dotknutými orgánmi chrániacimi verejné záujmy podľa osobitných
predpisov. Táto spolupráca sa prejavuje vydávaním záväzných stanovísk (§ 126 ods. 1, § 140a ods.
1 a § 140b ods. 1 Stavebného zákona). Je tiež potrebné zdôrazniť, že z § 39a ods. 1, 2 Stavebného

zákona vyplýva, že pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu (a tiež pre rozhodnutie
o stavebnom povolení), pre vydanie konečného rozhodnutia nie je potrebné získať len toto jednojediné
záväzné stanovisko, ale celý súbor stanovísk, vyjadrení, atď., ktoré vytvárajú z pohľadu verejného
práva spoločné reálne podmienky pre uskutočnenie subjektívneho cieľa (pozri k tomu aj rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu ČR, publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu č.
12/2011 pod č. 2434/2011)....“

26. Podporne správny súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžk/27/2018 zo dňa 24.10.2019
auznesenieNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžk/43/2021zodňa27.10.2022.

27. Pokiaľ ide o odkaz žalobcu na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžo/54/2016 zo dňa 29.11.2016, podľa

ktorého je potrebné poskytnúť súdnu ochranu práv žalobcu, a to prieskumom záväzného stanoviska
dotknutého orgánu ešte pred vydaním rozhodnutia stavebného úradu, t. j. záväzné stanovisko je
spôsobilýmpredmetomsúdnehoprieskumu,aktuálnesprávnysúdoprelsvojerozhodnutiesdôrazomna
spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd, o rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2019 pod č. 70, na základe ktorého možno uzavrieť, že právny
názor vyjadrený v sp. zn. 5Sžo/54/2016 možno považovať za prekonaný.

28. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku
sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II.

ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí
orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na
ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb
k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu
o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne

a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v
právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere

v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).

29. Všeobecne je potrebné konštatovať, že judikatúra si nárokuje pozíciu všeobecne záväzného
prameňa poznania práva podopreného autoritou ústavného súdu a najvyššieho súdu. Tieto orgány
súdnej moci majú vzhľadom na svoje postavenie v súdnom systéme k dispozícii aj zákonné prostriedky

na zaistenie rešpektovania judikatúry súdmi nižšieho stupňa. Zjednocovanie a zverejňovanie judikatúry
cestou najvyšších súdnych autorít nepochybne pôsobí na celú právnickú obec a takáto judikatúra
nemôže byť ponechaná bez povšimnutia.

30. Správny súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené

podmienky na preskúmanie záväzného stanoviska vydaného pre územné konanie a s poukazom na §
98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP keďže žalobca procesne zavinil
odmietnutie žaloby, ale úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože

nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).