Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 19, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 18Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100759
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100759.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX, zast. JUDr. Ľubomír Šablica, so sídlom
AK Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 31 784 208, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovaného č. 610 302 6226 0 zo dňa 26.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie č. 610 302 6226 0 zo
dňa 26.08.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.06.2024 z r
u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a
zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 06.05.2024, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 09.05.2024, žalobca
požiadal o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 07.06.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“),
zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu, že žalobca ku dňu 02.05.2024, kedy dosiahol
dôchodkový vek, získal 5201 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 14 rokov a 91 dní, a teda nesplnil
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný
dôchodok.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 24.07.2024, v ktorom uviedol, že

prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných a starobných a pozostalostných
dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“), so Zákonom č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„Zákonosociálnomzabezpečenípolicajtov),
Zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) a s ustálenou
judikatúrou všeobecných súdov, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca v odvolaní
poukázal, že splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku ustanovené zákonom o sociálnom
poistení, a teda splnil podmienku dôchodkového veku a poistnej doby minimálne 15 rokov. Žalobca

poukázal, že zhodnotenie doby, ktorá mu bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok,
nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku, resp. na vznik samotného na roku. Žalobca
vo svojom odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajskýchsúdov, pričom podľa žalobcu práve tieto podporili jeho názor, že splnil dobu dôchodkového poistenia a
dovŕšil fyzický vek stanovený zákonom o sociálnom poistení.

3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č.
61030262260zodňa26.08.2024(ďalejlen„napadnutérozhodnutie“)tak,žepodľa§218ods.2Zákona
o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ku dňu 15.01.2012 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok
podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, pričom podľa oznámenia Ministerstvá vnútra

Slovenskej republiky č. SPSČ-OSZ-46.889-11/2020-VZ zo dňa 29.07.2020 bola žalobcovi na nárok
na výsluhový dôchodok zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.04.1981 do 23.03.1983
v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru od
01.11.1991 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii a od 01.01.2000 do 14.01.2012 v III. pracovnej
kategórii, teda celková započítaná doba bola 22 rokov a 72 dní. Zamestnanie - funkcia hasič nebola v
rozhodnom období zaradená v rezortných zoznamoch I. a II. kategórie funkcií. Pretože žalobca získal

dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a tento
mu bol priznaný v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení sa doba služobného
pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto žalobcovi nebol na nárok na starobný
dôchodok zhodnotená uvedená doba dôchodkového poistenia. K ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že žalovaným citované rozhodnutia nie sú aplikovateľné na jeho

situáciu. Záverom žalovaný konštatoval, že žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku bola
posúdená správne a bolo o nej rozhodnuté v súlade so zákonom.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie spolu
s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca v správnej
žalobe uviedol, že nesúhlasí s postupom žalovaného z hľadiska dodržania zákonnosti pri posudzovaní

nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalobca ďalej uviedol, že všeobecný systém sociálneho
poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia pre
výpočet dávky dôchodkového poistenia, pričom nesprávnym výkladom zákona zo strany žalovaného
pri súbežnom uplatnení týchto systémov dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému,
keďže žalovaný niektoré doby poistenia účelovo nehodnotí vôbec. Priznanie výsluhového dôchodku

podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby v služobnom
pomere príslušníka hasičského a záchranného zboru nebolo považované za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Žalobca je názoru, že neexistujú právne dôvody, ktoré
by bránili žalovanému pri posúdení splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok a jeho
výšku, pokiaľ ide o dobu dôchodkového poistenia menej ako 15 rokov, zhodnotí jej dobu poistenia,

ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na v výsluhový dôchodok. Žalobca svoju argumentáciu ďalej
oprel o viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajských súdov ako aj správnych
súdov. Záverom žalobca uviedol, že žalovaný svojim postupom spôsobuje nezákonnosť diskrimináciu
starobných dôchodcov z radov bývalých profesionálnych hasičov, keď svojím postupom upiera ústavné
právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol.

7. Žalovaný sa nestotožnil so žalobnými argumentami žalobcu. Podľa žalovaného, keďže žalobca
získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu, sa doba zhodnotená na účel priznaného nároku na výsluhový dôchodok nepovažuje sa
obdobie dôchodkového poistenia a preto nebola na nárok na starobný dôchodok a jeho určenie sumy

zhodnotená. Podľa žalovaného, keďže žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií,
nie je možné príslušnú dobu služby hodnotiť na nárok na starobný dôchodok a ani aplikovať článok
33 dohovoru č. 128. Keďže žalobca ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku získal 14 rokov a 90 dní
obdobia dôchodkového poistenia, nespĺňajú podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkovéhopoistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. V ostatnom sa žalovaný pridržiaval skutkových a
právnych dôvodov, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí.

Replika žalovaného

8. V podanej replike žalobca uviedol, že žalovaný vo svojej argumentácii neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by už neuviedol v prvostupňovom rozhodnutí alebo napadnutom rozhodnutí,
pričom žalobca naďalej trvá na tom, že ako žiadateľ o priznanie starobného dôchodku splnil obidve

podmienky stanovené zákonom o sociálnom poistení v čase podávania žiadosti, pričom žalovaný
túto skutočnosť doteraz neakceptoval. Žalobca poukazuje na súdnu prax pri priznávaní starobného
dôchodkupoberateľovivýsluhovéhodôchodku,pričomuviedol,žetátopraxjeužstabilizovaná.Záverom
vyjadrenia žalobca poukázal na to, že vo svojej žiadosti a ani v podanom odvolaní sa nedomáhal
priznania starobného dôchodku z titulu kategórii funkcií alebo pracovných kategórií, ale z dôvodu, že
splnil zákonom stanovené podmienky pre priznanie nároku na starobný dôchodok.

9. Ďalšie vyjadrenie žalovaného (duplika) podané nebolo.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

10. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj
konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach
fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134

ods. 2 písm. d) SSP.

11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP.
Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie

prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
Rozsudok bol dňa 19.01.2025 súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného
vyhotoveniarozsudkubezodôvodnenianaúradnejtabulisúduanawebovejstránkesúdu,pričommiesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené
viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP.

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

17. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.18. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

19. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov: tento zákon upravuje sociálne
zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové
zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia.

20. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov: pod pojmom policajt sa na účely tohto
zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej
služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení : tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených
príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov
mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené
osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 60 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení prvej vety : obdobie dôchodkového poistenia je
obdobiepovinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatieto
obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto
zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.

24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

25. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení : za obdobie dôchodkového poistenia sa
považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

27. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb.
a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (článok 154c Ústavy Slovenskej
republiky) : ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore
a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou

rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú
dávku.

28. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej

služby od 01.04.1981 do 23.03.1983 v III. pracovnej kategórií, služobného pomeru hasiča od 01.11.1991
do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórií, od 01.01.2000 do 14.01.2012 v III. pracovnej kategórií, t.j.
celkovo v rozsahu 22 rokov a 72 dní pre účely výsluhového dôchodku, ktorého poberateľom je od
15.01.2012 s tým, že funkcia hasič bola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v II. pracovnejkategórii do 31.12.1999, pričom odo dňa 0101.2000 za na účely sociálneho zabezpečenia pracovné
kategórie neuplatňovali. Ďalej nebolo sporné, že žalobca dosiahol dôchodkový vek požadovaný
Zákonom o sociálnom poistení, a to ku dňu 02.05.2024. Spornou bola len otázka započítania resp.

nezapočítania obdobia dôchodkového poistenia, zhodnoteného pre účely výsluhového dôchodku, do
obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle
Zákona o sociálnom poistení.

29. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia a zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém

sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia
dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia
príslušníkov hasičského zboru neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu
ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotení len doba služby poistenca ale

nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom
poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia,
ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský
alebo vdovecký dôchodok. Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov neobsahuje takú právnu úpravu

starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom
zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby
službypoistencaanehodnotídobupoistenia,ktorúzískalivovšeobecnomsystémesociálnehopoistenia.

30. Započítaním doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre

možnosť, resp. posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení
a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade
s Ústavou SR opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Možno
pri tom poukázať na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011
pod číslom 55 (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009, sp. zn. 9 So

214/2008).Zuvedenéhorozhodnutiavyplýva:„Akjepríspevokzaslužbu,priznanýakodávkasociálneho
zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z
osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške
starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného

dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku
za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť
o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“

31. Ďalej možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011

zo dňa 15. augusta 2011, z ktorého vyplýva : „ ...priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona
č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka
prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne

invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. takým spôsobom, že za túto
dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok
poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne
dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné
a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.“ Z uvedeného rozhodnutia teda jednoznačne

vyplýva nutnosť započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom
výsluhovej dávky podľa zák. č. 328/2002 Z. z. a dovŕšil dôchodkový vek podľa Zákona o sociálnom
poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok a určenia jeho výšky podľa
Zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, že v uvedenom prípade išlo o poistenca, ktorý vykonával
zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver podstatná, pretože nároky

vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len
s možnosťou zníženia dôchodkového veku a výhodnejšieho výpočtu dôchodkovej dávky, uvedené však
nemávplyvnazistenieobdobiadôchodkovéhopoisteniapoistencazovšetkýchsystémovdôchodkového
poistenia, v ktorých tieto doby získal.32. Zo záverov citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj ostatných
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajských súdov a správnych súdov, na ktoré

poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa §
65 Zákona o sociálnom poistení mal žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda
obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme.

33. Keďže žalovaný v napadnutom, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí čiastočne vylúčil hodnotenie

doby poistenia žalobcu, ktoré získal v inom systéme sociálneho zabezpečenia, malo rozhodnutie za
následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté
v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový
vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
Bolo povinnosťou žalovaného a aj prvostupňového orgánu verejnej správy v otázke započítania

celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku,
rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Konštantná
judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky sp. zn. 7So/138/2011, 9So/176/2015)
týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia
a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného

systému dôchodkového poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na
príslušníka Hasičského a záchranného zboru, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 3 zák.
č. 328/2002 Z. z. označuje aj hasič. To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy
policajti získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. v II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom
zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku

aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl.
33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Uvedený právny názor bol jednoznačne ozrejmený v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018. Zo záverov citovaných v rozhodnutí,
na ktoré poukázal aj žalobca v žalobe vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný
dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu

žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom
aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal
vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového
poistenia aj v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Z takto určenej sumy starobného dôchodku je
však podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá

by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu
bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka
výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej
dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky.

34. Vzhľadom na vyššie prezentovaný názor, keď žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy
uplatnený nárok žalobcu na starobný dôchodok nesprávne právne posúdili, správny súd rozhodol
tak, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vracia na ďalšie konanie
prvostupňovémuorgánuverejnejsprávy.Vďalšomkonaníprvostupňovýorgánverejnejsprávyopätovne
posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení

a v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky a správnych súdov.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,

ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.

3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v

tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.