Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 21, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 19Sas/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7025200066
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Sábo, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7025200066.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., právne zastúpený: JUDr. Peter Behúň, advokát, so
sídlom: Námestie sv. Egídia 44, Poprad, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 9842-3/2025-BA zo
dňa 20.02.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a správnu žalobu.

II. Žalobcovi a žalovanej n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti žalovanej č. 9842-3/2025-BA zo dňa
20.02.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo čiastočne zmenené rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočky Poprad č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 30.12.2024 [v časti výroku týkajúcej
sa začiatku plynutia solučnej lehoty, v ktorom bol text „do 30 dní od oznámenia (doručenia rozhodnutia)“
nahradený: „(...) do 30 dní odo dňa právoplatnosti (...)“], ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť

vrátiť nemocenské za obdobie od 04.09.2023 do 23.02.2024 celkovo v sume 6106,30 Eur (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“, „správny orgán prvého stupňa“ a „sporné obdobie“).

2. Žalobca požiadal o priznanie nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku žiadosťou zo dňa
21.08.2023 s dátumom uplatnenia nároku dňa 01.09.2023. Žalobca ukončil pracovný pomer u svojho
zamestnávateľa dňa 31.08.2023.

3. Ošetrujúci lekár žalobcu mu vystavil elektronickú dočasnú pracovnú neschopnosť č. 586250
s dátumom vzniku pracovnej neschopnosti 04.09.2023.

4. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 05.09.2023
priznala žalobcovi nemocenské za prvé tri dni pracovnej neschopnosti vo výške 15,64845000 Eur za
deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti,
najdlhšie do uplynutia podporného obdobia nemocenské vo výške 34,42659000 Eur za deň (ďalej aj

„rozhodnutie o priznaní nemocenského“).5. Sociálna poisťovňa ústredie, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.10.2023 priznala žalobcovi
predčasný starobný dôchodok od 01.09.2023 v sume 1.162,30 eur mesačne (ďalej aj „rozhodnutie
o priznaní predčasného starobného dôchodku“).

6. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že nemocenské bolo žalobcovi
vyplácané neprávom a to v celkovej výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, o čom musel mať
žalobca vedomosť (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 3). Dôvod neoprávnenej výplaty
nemocenského bol daný tým, že žalobca nespĺňal podmienku 7 dňovej ochrannej lehoty [§ 32 ods. 1

zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov (ďalejaj„zákonosociálnom
poistení“)]. K skončeniu tejto lehoty malo dôjsť v dôsledku vzniku nároku na výplatu predčasného
starobného dôchodku u žalobcu [§ 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení] pred vznikom jeho
dočasnej pracovnej neschopnosti (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 2).

7. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná, tak ako je uvedené

vyššie. V napadnutom rozhodnutí žalovaná konštatovala, že u žalobcu nebola splnená vyššie uvedená
podmienka pre výplatu nemocenského, ktoré bolo teda žalobcovi vyplácané neoprávnene (napadnuté
rozhodnutie, s. 4). Zároveň žalobca na základe podanej žiadosti o predčasný starobný dôchodok musel
o tejto skutočnosti vedieť (napadnuté rozhodnutie, s. 5).

8. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal, že nespôsobil neoprávnené vyplatenie dávky, keďže táto
mu bola riadne priznaná na základe rozhodnutia o priznaní nemocenského, (ii) poukazoval na to,
že v čase výplaty dávky nevedel, že k skončeniu ochrannej lehoty dochádza v dôsledku vzniku
nároku na predčasný starobný dôchodok, (iii) namietal, že pri podaní žiadosti o výplatu predčasného
starobného dôchodku ešte nevedel, či mu bude nárok na jeho výplatu skutočne priznaný, (iv) namietal

nepreskúmateľnosťnapadnutéhorozhodnutia,(v)namietal,ženapadnutérozhodnutiejenepresvedčivé.

9. Žalovaná k správnej žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, poukázala na
dôvody, ktoré sú v ňom uvedené a navrhla správnu žalobu zamietnuť (vyjadrenie žalovanej k správnej
žalobe zo dňa 13.05.2025). Vo svojom vyjadrení žalobca poukázal na okolnosti, ktoré by mali na jeho

strane vyvracať prítomnosť vedomostnej zložky ohľadom neoprávnenej výplaty nemocenského. V tejto
súvislosti žalobca zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v (ii) žalobnom bode (vyjadrenie žalobcu
zo dňa 10.07.2025).

10. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.11.2025, na ktorom sa zúčastnila žalovaná,

právny zástupca žalobcu a žalobca. Účastníci vo svojich prednesoch na tomto pojednávaní zotrvali
na dôvodoch uvedených vo svojich písomných podaniach. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil tento
rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

11. Podľa § 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení Plynutie ochrannej lehoty sa skončí,

ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku,
predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

12. Podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku
alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako

5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

13. Podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon

o zbierke zákonov“) O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia
sa stalo známym každému, koho sa to týka.

III.Posúdenie správnym súdom

14. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, prvostupňovým rozhodnutím, konaním,

ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

15. Ohľadom žalobnému bodu (i) žalobcovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok ku dňu
01.09.2023[rozhodnutímopriznanípredčasnéhostarobnéhodôchodkuuvedenýmvyššie].Pretomožno

považovať za vecne správny záver žalovanej, že žalobcovi nevznikol nárok na nemocenské odo
dňa 04.09.2023 z dôvodu, že ešte pred týmto dátumom [vznikom nároku na výplatu predčasného
starobného dôchodku] skončila ochranná lehota žalobcu [§ 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom
poistení]. Na druhej strane, dôvody na vrátenie neoprávnene vyplatenej dávky nie sú totožné s hmotno-
právnymi predpokladmi príslušnej dávky. Tieto dôvody sú osobitne vymedzené v § 236 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení. Preto pre právne posúdenie veci správnym súdom bolo rozhodujúce to, ako

žalovaná v napadnutom rozhodnutí vymedzila dôvod na vrátenie spornej dávky u žalobcu.

16. Z napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že žalovaná v prípade žalobcu uplatnila ako dôvod
vrátenia nemocenského § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení (napadnuté rozhodnutie, s.
4 posledný odsek zvýraznená časť zákonného ustanovenia). Príslušné ustanovenie nevyžaduje, aby

žalobca vykonal určitý úkon smerujúci k neoprávnenému vyplateniu dávky alebo k jej vylákaniu. Pre
jeho uplatnenie postačuje, aby mal žalobca vedomosť o tom, že k výplate nemocenského dochádzalo
neoprávnene.

17. V prípade žalobcu bol dôvod, pre ktorý mu nárok na nemocenské nevznikol, daný priamo zo zákona

o sociálnom poistení. Jednalo sa o vyššie uvedený dôvod ukončenia ochrannej lehoty z dôvodu vzniku
nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku (napadnuté rozhodnutie, s. 4). V tejto súvislosti
napadnuté rozhodnutie konštatuje (doslovne citované): „navrhovateľ, ktorý logicky v čase vzniku
dočasnej pracovnej neschopnosti (04. septembra 2023) vedel, že už požiadal o predčasný starobný
dôchodok (od 01. septembra)“ (napadnuté rozhodnutie, s. 5). Jedná sa o pomerne stručné odôvodnenie

skutkových okolností veci. Na druhej strane, podľa názoru správneho súdu takéto odôvodnenie
vskutkovejrovineadresnepoukazujenarozhodujúcuokolnosťnastranežalobcu,ktoráviedlakuloženiu
povinnosti vrátiť neoprávnene vyplatené nemocenské. Správny súd mal za preukázané, že žalobca
skutočne vedel o tom, že mu vznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku ku 01.09.2023
a zároveň touto vedomosťou disponoval ešte pred dňom 04.09.2023 [teda pred začiatkom sporného

obdobiavýplatynemocenského].Tátoskutočnosťvyplývazjehovlastnejžiadostiopriznaniestarobného
dôchodku zo dňa 21.08.2023, v ktorej si uplatnil nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku
ku dňu 01.09.2023. Sám žalobca v rámci administratívneho konania poukázal na to, že k príslušnému
dátumu podal sám takúto žiadosť o predčasný starobný dôchodok [viď napríklad odvolanie žalobcu zo
dňa 25.06.2024 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX

zo dňa 23.05.2024, ktoré je súčasťou administratívneho spisu]. Preto žalobca musel vedieť o tom, že
príslušný nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu vznikol ešte pred tým, ako došlo
kzačiatkuspornéhoobdobia.Zuvedenéhovyplýva,žetútovedomosťmuselmaťpočasceléhosporného
obdobia. Skutkové okolnosti veci teda odôvodňovali aplikáciu zvoleného zákonného dôvodu § 236 ods.
1 písm. b) zákona o sociálnom poistení pre vrátenie nemocenského na celé sporné obdobie, tak ako

to ustálila žalovaná v napadnutom rozhodnutí. Správny súd preto nepovažoval tento žalobný bod za
dôvodný.

18. V žalobnom bode (ii) žalobca poukazoval na to, že v čase výplaty dávky nevedel, že k skončeniu
ochrannej lehoty dochádza v dôsledku vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. Podľa názoru

správneho súdu týmto žalobca v zásade poukazuje na svoju vlastnú neznalosť zákona. Avšak na
všetkých adresátov právnych noriem v Slovenskom právnom poriadku sa vzťahuje prezumpcia znalosti
zákona [§ 15 zákona o zbierke zákonov]. Preto tento žalobný bod hodnotil správny súd vo svetle
zásady ignoratia legis neminem excusat [neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje]. Na základe vyššie
uvedeného, takúto nevedomosť žalobcu posúdil správny súd ako okolnosť, ktorá mohla byť pre účely

aplikácie § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení pripísateľná v jeho neprospech. Tento
žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný.19. V žalobnom bode (iii) žalobca namietal, že v čase kedy si podal žiadosť o predčasný starobný
dôchodok ešte nemohol vedieť ako sa rozhodne o jeho žiadosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že § 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení neviaže skončenie plynutia ochrannej lehoty na

právoplatné rozhodnutie o predčasnom starobnom dôchodku, ale na vznik nároku na jeho výplatu. Čiže
takáto argumentácia nie je relevantná vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý žalobcovi dávka nepatrila. Preto sa
nejedná o kvalifikovanú námietku, ktorá by bola spôsobilá spochybniť uplatnenie hypotézy § 236 ods. 1
písm. b) zákona o sociálnom poistení. Z hľadiska posúdenia vedomostnej zložky žalobcu správny súd
taktiež poukazuje na svoje právne závery k (i) žalobnému bodu. Správny súd nepovažoval tento žalobný

bod za dôvodný.

20. V súvislosti so svojim právnym posúdením žalobných bodov (ii) a (iii) správny súd mutatis mutandis
poukazuje na nasledovný právny názor rozhodovacej praxe:

„39. Kasačný súd sa však nestotožnil s vyššie uvedenou interpretáciou ustanovenia § 236 ods. 1 písm.

b) zákona č. 461/2003 Z. z. v kontexte prejednávanej veci z nasledovných dôvodov. Podľa § 236 ods.
1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. je príjemca dávky povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa,
od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a prijímal dávku
alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo
vyššej sume, ako patrila. Rozhodnou skutočnosťou pre vznik povinnosti vrátiť dávku je teda vedomosť

príjemcu (skutočná alebo predpokladaná) o tom, že mu dávka bola vyplatená neprávom. Správny súd
pri interpretácii normy zvolil jej „lineárny“ (v zmysle príliš zjednodušujúci, resp. striktne jazykový) výklad,
vychádzajúc (zjednodušene povedané) z úvahy, že pokiaľ príjemca poberal dávku v nezamestnanosti v
čase, kedy sa mu ešte nevyplácal rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, nemohol príjemca
vedieť(vdanomrelevantnomčase),žesamudávka(vnezamestnanosti)vyplácaneprávom.Tátoúvaha

je však podľa najvyššieho správneho súdu nesprávna a odporuje ako samotnému zneniu aplikovanej
normy, tak zmyslu a účelu ustanovenia § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., a to najmä vo svetle
vyššie citovaných ustanovení zákona č. 571/2009 Z. z. (pozri časť III. B vyššie).

40. Podľa ustanovenia § 2 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. slúži dávka v nezamestnanosti (pre

prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti) na zabezpečenie príjmu
v dôsledku nezamestnanosti. Ustanovenie § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. však vylučuje
(zjednodušene povedané) súbežné poberanie dávky v nezamestnanosti a rodičovského príspevku.
Ostatne túto skutočnosť žalobca nespochybňoval a správny súd ju považoval za nespornú. Žalobca
teda mal vedomosť o nemožnosti súbežného poberania predmetnej dávky a rodičovského príspevku,

nakoniec, aj keby dôvodil, že túto vedomosť nemal, túto skutočnosť by bolo nutné prezumovať
(prezumpcia znalosti zákona/obrátene ignorantia legis neminem excusat). Uvedený záver o tom, že
mal žalobca vedomosť o nemožnosti súbežného poberania predmetnej dávky a rodičovského príspevku
umocňuje i jeho predchádzajúca osobná skúsenosť, keď rozhodnutím č. 5724/2022-ZV-DvN zo dňa
4. novembra 2022 prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca nemá nárok na výplatu dávky v

nezamestnanosti v období od 5. septembra 2022 do 30. septembra 2022 (viď bod 3 vyššie).“ [rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 6Ssk/43/2025 zo dňa 30. 6. 2025, ods. 39, 40]

21. Prijaté závery správneho súdu k týmto žalobným bodom teda korešpondujú s ustálenými závermi
rozhodovacej praxe týkajúcimi sa výkladu § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

22. K žalobnému bodu (iv) správny súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé, prečo
v prípade nemocenského sa v spornom období jednalo o neoprávnene vyplácanú dávku. V napadnutom
rozhodnutí bol jasne identifikovaný zákonný dôvod na vrátenie takejto neoprávnene vyplatenej dávky.
Zároveň napadnuté rozhodnutie špecifikovalo skutkové okolnosti, ktoré viedli k záveru o vedomosti

žalobcu, že prijíma nemocenské neoprávnene. Žalovaná teda svoje skutkové závery a právne
hodnotenie uviedla v napadnutom rozhodnutí v takom rozsahu, ktorý postačoval pre riadne odôvodnenie
výroku napadnutého rozhodnutia [k tomu správny súd poukazuje na svoje hodnotenie jednotlivých
žalobných bodov]. Správny súd zároveň podotýka, že vo veci nebola spornosť ohľadom prijatých
skutkových okolností, z ktorých vychádzali skutkové závery napadnutého rozhodnutia. Správny súd

preto nepovažoval tento žalobný bod za dôvodný.

23. K žalobnému bodu (v) správny súd uvádza, že pre jeho právne posúdenie bolo rozhodujúce, či
je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné a či vychádza z preukázaných skutkových záverov a zosprávneho právneho posúdenia veci [k uvedenému správny súd poukazuje na svoje závery k žalobným
bodom (i) až (iv)]. Správny súd súhlasí s tým, že napadnuté rozhodnutie by mohlo do väčšej
miery akcentovať rozhodujúce okolnosti vedúce k výroku napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane

podstatné okolnosti, na základe ktorých bol tento výrok prijatý, toto rozhodnutie obsahuje. Preto i napriek
svojmu stručnému odôvodneniu, vykazuje napadnuté rozhodnutie atribúty zákonného individuálneho
správneho aktu. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný.

24. Správny súd nad rámec žalobných bodov nezistil také dôvody, pre ktoré by bolo možné konštatovať

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia [§ 203 ods. 2 SSP].

25. Na základe vyššie uvedeného správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190
SSP.

26. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal [a contrario

§ 167 SSP]. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal,keďževovecineboliprítomnétakéokolnosti,abybolomožnénáhradutrovkonaniaodžalobcu
spravodlivo požadovať [§ 168 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo

dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie na padnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.