Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Cbi/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200973
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200973.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: Origon Recovery Solutions,

k. s., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 103 821, správca
úpadcu M - TECH partner s. r. o. v konkurze, so sídlom Vodárenská 28/6006, 080 01 Prešov, IČO: 31
728 251, zastúpený: Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť
Staré Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: AXEL GROUP s.r.o., so sídlom Žižkova 1595, 739
11 Frýdlant nad Ostravicí, Česká republika, IČO: 25 818 210, zastúpený: LawService, s.r.o., so sídlom
Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o
ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.02.2025 sa žalobca domáha aby súd určil, že právne
úkony úpadcu M - TECH partner s.r.o. v konkurze, Vodárenská 28/6006, 080 01 Prešov, IČO: 31 728
251, vykonané so žalovaným, a to úhrady zo dňa 17.03.2023 v sume 15.281 Eur so symbolom 239006,
zo dňa 17.03.2023 Sume 3.084,69 Eur so symbolom 229052, zo dňa 21.02.2023 v sume 3.084,69 Eur
so symbolom 229052, zo dňa 10.11.2022 v sume 9.754 Eur so symbolom 229028, sú voči konkurzným

veriteľom úpadcu právne neúčinné. Súčasne sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 31.204,38 Eur a náhrady trov
konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na majetok dlžníka (ďalej aj „Úpadca“) bol vedený konkurz
a úpadca ešte pred jeho vyhlásením uskutočnil voči žalovanému viacero plnení, ktoré spĺňali znaky
zvýhodňujúcich právnych úkonov podľa § 59 v spojení s § 57 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZKR“).

3. Uviedol, že Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 19.09.2023 začal voči úpadcovi konkurzné
konanie a uznesením zo dňa 31.01.2024 (zverejnené v OV dňa 06.02.2024) vyhlásil na jeho majetok
konkurz a ustanovil žalobcu do funkcie správcu. Konkurz bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa
07.02.2024, od tohto dňa plynula jednoročná lehota na podanie odporovacej žaloby, ktorá uplynie
07.02.2025.

4. Žalobca poukázal, že počas jedného roka pred začatím konkurzného konania úpadca uhradil v
prospech žalovaného viaceré peňažné plnenia, a to najmä: dňa 10.11.2022 vo výške 9.754 Eur, dňa21.02.2023 vo výške 3.084,69 Eur, dňa 17.03.2023 vo výške 3.084,69 Eur, dňa 17.03.2023 vo výške
15.281 Eur.

5. Celková suma týchto plnení predstavovala 31.204,38 Eur. Platby boli identifikované dátumami,
sumami a variabilnými symbolmi vo výpise z bankového účtu úpadcu, ktorý žalobca predložil ako dôkaz.

6. Podľa žalobcu boli uvedené právne úkony urobené v čase úpadku úpadcu. Poukázal na účtovne
doklady, uviedol, že už ku dňu 31.12.2022 prevyšovala hodnota záväzkov úpadcu hodnotu jeho majetku

približne o 27.644 Eur a v roku 2023 bolo vlastné imanie účtovne vykázané v záporných číslach (–1 129
003 Eur). Poukázal, že predlženie ako forma úpadku (§ 3 ods. 3 ZKR) sa v účtovníctve odráža v položke
„vlastné imanie“, ak je vlastné imanie záporné, záväzky prevyšujú majetok.

7. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nebol v rozhodnom čase jediným veriteľom úpadcu. Do konkurzu si
prihlásili svoje pohľadávky viacerí veritelia a už v čase realizácie vyššie uvedených platieb existovali voči

úpadcovi splatné záväzky, napr. veriteľ A. B. C. – Co. Exp.–Imp. a veriteľ Ing. Pavel Kuba, ktorých nároky
vyplývali z neuhradených faktúr so splatnosťami spred realizovaných úhrad v prospech žalovaného.
Tieto skutočnosti žalobca osvedčil prihláškami pohľadávok uvedených veriteľov.

8. Na tomto základe žalobca poukazoval, že úpadca porušil zásadu rovnomerného uspokojenia veriteľov

(paripassu)vyjadrenúv§6ZKR.Peňažnéprostriedkyvsumenajmenej31.204,38Eur,ktorémalúpadca
v rozhodnom čase k dispozícii, nepoužil na pomerné uspokojenie všetkých veriteľov podľa zásady pro
rata, ale poskytol ich výlučne žalovanému, čím mu zabezpečil výhodnejšie postavenie oproti ostatným
konkurzným veriteľom a spôsobil ukrátenie ich uspokojenia.

9. Žalobca poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Obdo/84/2020), v zmysle
ktorej právne úkony dlžníka vedúce k prednostnému uspokojeniu jedného veriteľa na úkor iných sú
odporovateľné, rovnako platí, že aj zmena štruktúry majetku či započítanie pohľadávok v situácii úpadku,
keď je zrejmé, že veriteľov nemožno uspokojiť v plnom rozsahu, môže predstavovať ukrátenie ostatných
veriteľov.

10. Z týchto dôvodov žalobca uzavrel, že boli splnené všetky zákonné znaky zvýhodňujúcich právnych
úkonov podľa § 59 ZKR, a to že boli vykonané počas úpadku úpadcu, boli vykonané v lehote jedného
roka pred začatím konkurzného konania a viedli k ukráteniu uspokojenia pohľadávok prihlásených
konkurzných veriteľov. Preto sa domáhal určenia neúčinnosti uvedených plnení voči veriteľom v

konkurze a uloženia povinnosti žalovanému vydať do konkurznej podstaty prospech získaný z týchto
úkonov v celkovej výške 31.204,38 Eur s príslušenstvom.

11. Súd žalovanému doručil žalobu a pripojené listinné dôkazy, ktorý sa vyjadril (č. l. 39) a vo svojom
vyjadrení navrhoval žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal oneskorené uplatnenie odporovacieho

práva, keď uvádzal, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený a zverejnený v Obchodnom vestníku
dňa 07.02.2024 a jednoročná lehota podľa § 57 ods. 2 ZKR uplynula 07.02.2025, pričom z potvrdenia
Okresného súdu Prešov vyplývalo, že návrh na začatie konania bol súdu doručený až 10.02.2025.
Uvádzal, že lehota bola prekluzívna a zachovávala sa len podaním na súde, a preto súd mal žalobu
bez ďalšieho zamietnuť. Na preukázanie označil zverejnenie konkurzu v OV a potvrdenie súdu o začatí

konania.

12. Následne rozporoval naplnenie skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59
ods. 1 ZKR. Poukázal, že citované ustanovenie postihuje len úhradu peňažných pohľadávok, ktoré
boli inak splatné až vyhlásením konkurzu, resp. poskytnutie zabezpečenia takejto budúcej splatnosti,

naopak, riadna úhrada už splatnej peňažnej pohľadávky odporovateľnosťou netrpela. Uvádzal, že
v prejednávanej veci išlo o bežné plnenie záväzkov z obchodného vzťahu, v rámci ktorého medzi
stranami existovala zákazka na dodanie hliníkových profilov v celkovej hodnote 24.385 Eur nadviazaná
na e-mailovú komunikáciu zo dňa 25.08.2022 – 30.08.2022 a na písomnú dohodu o odbere zboží z
22.09.2021. Na jej základe vystavil úpadcovi tri zálohové faktúry.

13. K prvej zálohovej faktúre žalovaný uvádzal, že išlo o zálohovú faktúru č. 229028 zo dňa 30.08.2022,
splatnú dňa 05.09.2022, vystavenú na 40 % hodnoty objednávky, teda na sumu 9.754 Eur. Úpadca ju
uhradil dňa 11.11.2022. Druhá zálohová faktúra bola podľa žalovaného zálohová faktúra č. 239006 zodňa 23.02.2023, splatná 24.02.2023, ktorá zahrňovala 60 % hodnoty objednávky a paušál dopravy vo
výške 650 Eur; úpadca ju uhradil dňa 20.03.2023 v celkovej sume 15.281 Eur. Tretia zálohová faktúra
bola zálohová faktúra č. 229052 zo dňa 29.11.2022, splatná 06.12.2022, vystavená na 6.169,38 Eur.

Žalovaný uviedol, že táto faktúra sa viazala na posledný odber profilov podľa dohody (časť II, najmä
body 5.1 a 5.10), t. j. na tzv. „zostávajúci tovar“, ktorý mal byť odvezený až v závere plnenia. Úhrada
prebehla v dvoch čiastkach: dňa 22.02.2023 a dňa 20.03.2023, vždy po 3.084,69 Eur. Pri všetkých troch
zálohových faktúrach žalovaný zdôrazňoval, že splatnosti nastali výlučne pred vyhlásením konkurzu
(05.09.2022, 06.12.2022 a 24.02.2023), a teda nešlo o úhrady „inak splatné až vyhlásením konkurzu“.

Poukázal, že úhrada riadne splatnej pohľadávky nepodliehala sankcii odporovateľnosti.

14. Žalovaný ďalej opisoval priebeh dodávok. Uvádzal, že 04.04.2023 boli profily podľa zákazky riadne
zabalené a expedované, o tom svedči dodací list zo zákazky a Medzinárodný nákladný list. Súčasne
boli podľa dodacieho listu k zostávajúcim profilom expedované aj posledné profily tvoriace „zostávajúci
tovar“. Z dokladov vyplývala hmotnosť zásielok: približne 5.886 kg tovaru zo Zákazky a 1.709 kg

zostávajúceho tovaru, prepravovaných na dvoch paletách označených „AL“. Žalovaný následne vystavil
Faktúru – daňový doklad č. 20230340 zo dňa 04.04.2023 so splatnosťou 05.05.2023 a vykonal zápočet
záloh zo Zálohovej faktúry č. 229052 proti položkám tejto faktúry v sume 6.169,38 Eur; rovnaký postup
uplatnil aj pri konečnom vyúčtovaní tovaru zo Zákazky (tzv. „Prvá faktúra“ a „Druhá faktúra“), ktoré
boli splatné 05.05.2023, teda tiež pred vyhlásením konkurzu. V rámci vyúčtovania žalovaný predkladal

položkový rozpis dodaných profilov s kódmi výrobkov a jednotkovými cenami (napr. profily CJK0059/
JACC2067 28×9,5 mm v dekoroch a dĺžkach s cenami 0,63 Eur až 1,43 Eur za jednotku, celky napr.
2.819,88 Eur, 643,50 Eur a 2.630,40 Eur), pričom kúpna cena zodpovedala obvyklej trhovej cene a tovar
bol dodaný v požadovanej kvalite a množstve v súlade s Dohodou. Vyúčtovanie „zostávajúceho tovaru“
v Druhej faktúre zohľadňovalo aj oslobodenie od DPH podľa českého zákona o DPH pri dodaní do iného

členského štátu; súčasťou spisu boli preto aj prepravné doklady preukazujúce, že zásielka o hmotnosti
1.709,5 kg bola odoslaná spolu s tovarom zo Zákazky.

15. Žalovaný poukazoval na to, že úhrady záloh a následný zápočet proti konečnej cene predstavovali
len zmenu formy majetku úpadcu (peňažné prostriedky oproti tovaru), nie jeho zmenšenie, protiplnením

bol dodaný tovar, ktorý úpadca mohol použiť pri svojej podnikateľskej činnosti.

16. Taktiež žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal objektívne ekonomické dôsledky napadnutých
úkonov v zmysle § 57 ods. 4 ZKR: nepreukázal zníženie aktív úpadcu ani zníženie miery uspokojenia
prihlásených veriteľov po účinnosti úhrad, a pri posúdení sa nemohlo vychádzať len z účtovného

zobrazenia vlastného imania. Poukázal na rozsudok KS Žilina sp. zn. 14CoKR/8/2022 z 22.06.2023
a uznesenie NS SR sp. zn. 5ObdoK/4/2023 z 20.08.2024, podľa ktorých bolo rozhodné preukázať
skutočnú zmenu majetku dlžníka v čase napadnutých úkonov a nie každý právny úkon dlžníka
automaticky znamenal ukrátenie veriteľov.

17. K otázke úpadku k 31.12.2022 žalovaný uvádzal, že z účtovnej závierky za rok 2022 nevyplývalo
predlženiepodľa§3ods.3ZKR.Tvrdil,žehocisúhrnnézáväzkyvúčtovníctvedosahovali1.882.885Eur,
bolo potrebné odpočítať 255.000 Eur ako podriadený záväzok voči spoločníkom podľa § 5 ods. 1 ZKR,
a pri takto upravenej hodnote záväzkov 1.627.885 Eur prevyšovala hodnota majetku úpadcu 1.872.471
Eur záväzky, takže úpadca ku dňu 31.12.2022 predlžený nebol. Zároveň poukazoval, že účtovná

závierka za rok 2022 bola uložená do registra až 29.06.2023, teda po realizačných úhradách, takže on o
ekonomickej situácii úpadcu nevedel a konal v dobrej viere. Na podporu uvádzal aj zásadu právnej istoty
v obchodnom styku; vyhovenie žalobe by podľa neho spätne sankcionovalo riadne zaplatenie dodaného
tovaru a viedlo by k bezdôvodnému obohateniu úpadcu.

18. K dôkazom predloženým žalobcom (prihlášky veriteľov) žalovaný namietal, že z prihlášky A. D.
C. vyplývala len čiastočná úhrada vo výške približne 11.449,37 Eur a nepreukazovala akékoľvek
zvýhodnenie žalovaného. Odkazoval aj na konanie OS Prešov sp. zn. 40Cb/22/2023, v ktorom úpadca
svoje záväzky voči A. B. C. – Co. Exp.–Imp. nespochybňoval, v časti ich uznal a prejavil snahu ich
splácať, čo svedčilo o úsilí riešiť záväzky voči viacerým veriteľom, nie o selektívnom uprednostnení

žalovaného.

19. Žalovaný uvádzal, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o ukrátení
prihlásených veriteľov a nepreukázal, že napadnuté úhrady boli úhradami „inak splatnými až vyhlásenímkonkurzu“ ani že išlo o „iné neodôvodnené zvýhodnenie“ v zmysle § 59 ods. 1 ZKR. Dodal, že aj keby sa
pripustila neúčinnosť, viedlo by to k narušeniu legitímnych očakávaní v obchodných vzťahoch, pretože
úpadca prijal tovar a ekvivalentne zaň platil zo záloh vystavených a splatných ešte pred konkurzom.

Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu
trov konania.

20. Vyjadrenie žalobcu č. l. 89

21. Žalobca poukázal na včasnosť podania a uviedol, že návrh na začatie konania doručil Okresnému
súdu Prešov dňa 07.02.2025 o 20:25 hod., čo preukázal doručenkou.

22. Žalobca následne poukázal, že predmetom sporu nebola len osobitná skutková podstata z § 59 ods.
1ZKR(„úhradapeňažnejpohľadávkyinaksplatnejažvyhlásenímkonkurzu“),aleajvšeobecnáskutková
podstata iného neodôvodneného zvýhodnenia veriteľa oproti ostatným, ktorá dopadala aj na úhrady

riadne splatných pohľadávok vtedy, ak viedli k porušeniu zásady rovnomerného uspokojenia veriteľov.
Žalobca uviedol, že práve o takú situáciu išlo: úpadca v období úpadku a tesne pred konkurzom uhradil
žalovanému viaceré platby (9 754 Eur dňa 11.11.2022, 3 084,69 Eur dňa 22.02.2023, 3 084,69 Eur dňa
20.03.2023, 15 281 Eur dňa 20.03.2023) v celkovej výške 31 204,38 Eur, čím mu poskytol preferenčné
plnenie mimo pomerného režimu konkurzu a tým ukrátil prihlásených konkurzných veriteľov. Žalobca

poukázal na to, že účelom § 59 ZKR je zamedziť selektívnemu uprednostňovaniu veriteľov tesne pred
konkurzom a obnoviť princíp pari passu.

23. K námietke žalovaného, že plnenia boli ekvivalentné, žalobca poukázal, že ekvivalentnosť
protiplnenia nepredstavovala prekážku odporovateľnosti. Žalobca uviedol, že rozhodujúce bolo, že z

majetku úpadcu, ktorý mal slúžiť na pomerné uspokojenie všetkých nezabezpečených veriteľov, odišli
peniaze v prospech jediného veriteľa mimo konkurzného režimu. Žalobca poukázal, že pri určení
neúčinnosti by prijaté plnenie bolo povinné vrátiť do konkurznej podstaty a žalovaný by sa následne
uspokojoval rovnakým spôsobom podľa § 63 ZKR ako ostatní veritelia.

24. K výhrade žalovaného, že úpadca platil aj iným veriteľom, žalobca uviedol, že jednotlivé čiastočné
úhrady tretej osobe nezhoja samotné zvýhodnenie jedného veriteľa. Žalobca poukázal, že podstatné
je celkové vychýlenie od pomerného uspokojenia – ak úpadca v období úpadku smeroval disponibilné
zdroje prednostne k žalovanému, došlo k ukráteniu ostatných, bez ohľadu na to, či súbežne prebehli aj
menšie platby iným subjektom.

25. K otázke existencie úpadku žalobca uviedol, že úpadok trval už v čase realizácie odporovaných
úhrad. Žalobca poukázal na účtovné údaje (záporné vlastné imanie vykázané v účtovnej závierke za rok
2022 v rádovo miliónových záporných hodnotách a následnú stratu aj v roku 2023), ako aj na prihlášky
veriteľov s dlhodobo po splatnosti evidovanými záväzkami. Žalobca poukázal na prihlášky veriteľov A. D.

C. a A. B. C. – Co. Exp.–Imp., z ktorých podľa dátumov splatnosti vyplývalo, že omeškanie presahujúce
90 dní vzniklo už v lete 2022, žalobca uviedol, že takto preukázal platobnú neschopnosť resp. predlženie
podľa § 3 ZKR a uzavrel, že úpadca bol v úpadku najmenej od septembra 2022, teda pred a počas
realizácie všetkých napadnutých platieb.

26. Žalobca ďalej poukázal, že ak by súd vyhovel žalobe, nedošlo by k znevýhodneniu žalovaného,
keďže podľa režimu § 63 ZKR by žalovaný mohol svoju pohľadávku uplatniť a byť uspokojený pomerne
rovnako ako ostatní.

27. V závere žalobca uviedol, že preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov

odporovateľnosti: napadnuté úhrady boli vykonané v rámci jednoročnej lehoty pred začatím
konkurzného konania, boli vykonané počas úpadku úpadcu, a viedli k ukráteniu prihlásených veriteľov
porušením zásady pari passu. Žalobca uviedol, že preto bolo potrebné vysloviť neúčinnosť uvedených
plnení voči veriteľom v konkurze a uložiť žalovanému povinnosť vydať prijatý prospech do konkurznej
podstaty v celkovej výške 31.204,38 Eur, pričom zdrojom týchto súm boli výpisy z účtu úpadcu a ostatné

listiny tvoriace obsah spisu.

28. Vyjadrenie žalovaného č. l. 10429. Žalovaný opäť navrhol žalobu zamietnuť už pre zmeškanie lehoty, poukázal, že podľa § 57 ods. 2
ZKR išlo o prekluzívnu lehotu, ktorá sa zachovávala len doručením návrhu do dispozičnej sféry súdu
najneskôr v posledný deň, pričom žalobca podľa neho žiadnym spôsobom nepreukázal, že žaloba bola

súdu doručená dňa 07.02.2025. Zdôraznil, že ak doručenie nebolo preukázané, právo na odporovanie
právnym úkonom zaniklo.

30. Následne reagoval na ďalšie tvrdenia žalobcu a poukázal, že replika žalobcu zostala prevažne v
teoreticko-právnej rovine bez viazania na konkrétny skutkový základ a bez dôkazov o ekonomických

následkoch napadnutých úkonov. Žalovaný oprel svoju argumentáciu o judikatúru dovolacieho súdu
(uviedol uznesenie NS SR sp. zn. 5ObdoK/2/2024 z 26.02.2025) a zdôraznil, že úspech odporovacej
žaloby závisel od preukázania ukrátenia prihlásených veriteľov, t. j. od toho, či sa majetok dlžníka
právnym úkonom reálne zmenšil a či následne nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok;
poukázal, že nie každý právny úkon dlžníka viedol k ukráteniu a že samotné účtovné údaje či záporné
vlastné imanie na preukázanie ukrátenia nepostačovali. Žalovaný preto namietal, že žalobca nepredložil

dôkazy zachytávajúce majetkové pomery dlžníka v čase uskutočnenia sporových úkonov ani porovnanie
stavu majetku pred a po ich účinnosti, a tým neuniesol základné dôkazné bremeno. V skutkovej
rovine žalovaný uviedol, že napadnuté úhrady zodpovedali bežnému obchodnému styku a primeranému
protiplneniu: tovar a služby boli dodávané v riadnej kvalite a cene, vyúčtované zálohovými a konečnými
faktúrami so splatnosťami pred vyhlásením konkurzu, pričom išlo o úhrady za dodaný tovar, nie o

úkony bez protiplnenia poukázal, že z týchto okolností nevyplývalo zníženie čistého majetku dlžníka
v neprospech veriteľov. Súčasne sa vyhradil voči tvrdeniam žalobcu o rozsahu prostriedkov, ktoré by
boli použiteľné na uspokojenie nezabezpečených veriteľov (najmä k sume 113.639,31 Eur), keď uviedol,
že ide o nepreukázané a nepresné závery, naviac nereflektujúce postavenie niektorých veriteľov (napr.
banky vedené v oddelenej podstate), navrhoval, aby súd na tieto tvrdenia neprihliadol. K účtovným

tvrdeniam žalobcu žalovaný poukázal, že odkaz na účtovnú závierku za rok 2023 (negatívne vlastné
imanie a účtovná strata) nemohol sám osebe nahradiť dôkaz o tom, že po účinnosti sporových úkonov
majetok dlžníka nestačil na pomerné uspokojenie prihlásených veriteľov, uviedol, že takéto porovnanie
žalobca nepredložil. Záverom žalovaný zhrnul, že žalobca nepreukázal včasné doručenie žaloby,
nepreukázal ukrátenie prihlásených veriteľov ani reálne zníženie majetku dlžníka, pričom napadnuté

úhrady boli bežnými obchodnými plneniami s ekvivalentným protiplnením, preto navrhoval, aby Okresný
súd Prešov žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

31. Súd následne nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

32. Zo zverejneného údaja v Obchodnom vestníku, vydanie č. 183/2023, mal súd preukázané, že
Okresný súd Prešov uznesením vo veci vedenej pod sp. zn. 2K/33/2023 začal konkurzné konanie voči
dlžníkovi – úpadcovi M-TECH partner s. r. o., so sídlom Vodárenská 28/6006, 080 01 Prešov, IČO: 31
728 251, pričom predmetné uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 26.09.2023.

33. Z Obchodného vestníka, vydaného pod č. 26/2024, mal súd preukázané, že uznesením Okresného
súdu Prešov pod sp. zn. 2K/33/2023 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka M-TECH partner s. r.
o., so sídlom Vodárenská 28/6006, 080 01 Prešov, IČO: 31 728 251, pričom uvedené uznesenie bolo
v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 06.02.2024.

34. Súd vykonal dokazovanie prihláškou pohľadávky veriteľa A. B. C. – Co, Exp. – Img, z ktorej mal
preukázané, že dlžník M-TECH partner s. r. o., IČO: 3172825, má voči veriteľovi záväzok vzniknutý z
dodania tovaru, ktorý nebol uhradený. Na základe predložených účtovných dokladov a právoplatných
rozhodnutí Okresného súdu Prešov, konkrétne rozsudkov sp. zn. 40Cb/22/2025 zo dňa 03.10.2023
a 40Cb/22/2023 zo dňa 16.02.2024, súd zistil, že pohľadávka vo výške 13.711,23 Eur bola riadne

evidovaná v účtovníctve veriteľa a pozostáva z istiny vo výške 13.345,23 Eur a nákladov na uplatnenie
pohľadávky vo výške 366,00 Eur.

35. Podľa prihlášky pohľadávky, ktorú podal veriteľ Ing. Pavel Kuba, IČO: 16616595, fyzická osoba –
podnikateľ so sídlom v Českej republike, obec B., E. F. C. XXXX/XX, PSČ 78985, bolo preukázané, že

medzi veriteľom a dlžníkom vznikol záväzkový vzťah na základe dodania tovaru, pričom dlžník neuhradil
viaceré faktúry vystavené v rokoch 2022 a 2023. Čiastočná úhrada bola realizovaná len k faktúre č.
2207108, a to vo výške 11 494,37 Eur. Zvyšné faktúry ostali neuhradené. Veriteľ mal voči dlžníkovi
pohľadávku v celkovej výške 92.768,94 Eur, ku ktorej si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 19.781,44Eur, vypočítané podľa českého práva (Nariadenie Rím I, Občanský zákoník ČR, Nariadenie vlády ČR č.
351/2013 Sb), náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 4.272,14 Eur, zahŕňajúce paušálne náklady na
každú faktúru a trovy súdneho konania. Celková výška uplatnenej pohľadávky tak predstavovala sumu

116.822,52 Eur.

36. Súd vykonal ďalej dokazovanie účtovnou závierkou úpadcu zostavenou k 31.12.2023, z ktorej
vyplynulo, že ide o riadnu účtovnú závierku zostavenú dňa 26.02.2024, v ktorej úpadca vykázal celkový
majetok v netto hodnote 466.723 Eur. Majetok úpadcu tvoril najmä obežný majetok v netto hodnote

429.018 Eur, pozostávajúci zo zásob vo výške 126.000 Eur, krátkodobých pohľadávok v sume 283.052
Eur (z toho z obchodného styku 281.120 Eur) a peňažných prostriedkov na finančných účtoch v celkovej
výške 18.620 Eur (z toho stav bankových účtov 18.535 Eur a hotovosť v pokladni 85 Eur). Na strane
dlhodobého majetku boli vykázané len relatívne nízke hodnoty dlhodobého hmotného a finančného
majetku (dlhodobý finančný majetok 3.750 Eur). V pasívach spoločnosti bolo vykázané záporné vlastné
imanie vo výške –1.129.003 Eur pri základnom imaní 7.968 Eur, čo znamená, že záväzky úpadcu

výrazne prevyšovali hodnotu jeho majetku (celkové záväzky dosahovali približne 1.595.726 Eur) a
spoločnosť bola v stave predlženia.

37. Z účtovnej závierky úpadcu zostavenej k 31.12.2022 vyplynulo, že úpadca vykázal celkový majetok
v netto hodnote 1.872.471 Eur. Majetok tvoril predovšetkým obežný majetok v netto hodnote približne

1,76 mil. Eur, pozostávajúci najmä zo zásob vo výške 743.303 Eur, krátkodobých pohľadávok v sume
993.389 Eur (z toho pohľadávky z obchodného styku 956.937 Eur) a peňažných prostriedkov na účtoch
a v pokladni spolu 27.931 Eur. Na strane pasív bolo ku dňu 31.12.2022 vykázané záporné vlastné imanie
vo výške –27.644 Eur pri základnom imaní 7.968 Eur, čo znamená, že záväzky úpadcu prevyšovali
hodnotu jeho majetku a spoločnosť bola už k tomuto dátumu v stave predlženia, financovaná najmä z

cudzích zdrojov.

38. Súd ďalej vykonal dokazovanie listinným dôkazom e-mailovou komunikáciou medzi konateľom
spoločnosti AXEL GROUP s. r. o., a spoločnosťou úpadcu zo dňa 25. a 30.08.2022. Z tejto komunikácie
vyplynulo, že dňa 25.08.2022 žalovaný oznámil, že v pondelok má byť úpadcovi odoslaná zásielka

objednaných plastových profilov. Následne dňa 30.08.2022 žalovaný poskytol úpadcovi aktuálnu
cenovú ponuku na uvedené množstvo plastových profilov vo výške 24.385 Eur EXW Frýdlant nad
Ostravicí, uviedol, že termín výroby je približne 10 týždňov od úhrady zálohovej faktúry a termín prepravy
približne ďalšie 2 týždne, teda celkovo asi 3 mesiace.

39. Súd ďalej vykonal dokazovanie zálohovými faktúrami vystavenými spoločnosťou AXEL GROUP
s.r.o. pre žalovaného, vyúčtovacou faktúrou, dodacím listom a medzinárodným nákladným listom (CMR)
z ktorých vyplynulo, že žalovaný si u žalobcu objednal plastové (a hliníkové) profily, na ktoré mu bolo
účtované zaplatenie záloh vo výške 40 % a 60 % z ceny tovaru, pričom tieto zálohy žalovaný v období
november2022ažmarec2023postupneuhradil.Následnežalobcavystavildňa05.04.2023vyúčtovaciu

faktúru v celkovej sume 25.035 Eur, v ktorej započítal prijaté zálohy, takže výsledná suma k úhrade bola
nulová. Z dodacieho listu z 04.04.2023 a pripojeného CMR listu vyplýva, že v uvedený deň bol objednaný
tovar v celkovej hmotnosti 5 886 kg zo strany žalobcu odoslaný a dopravcom doručený žalovanému na
adresu v Haniske, pričom prevzatie tovaru bolo potvrdené podpisom zástupcu žalovaného. Tieto listinné
dôkazy preukazovali, že medzi účastníkmi došlo k riadnej objednávke, úhrade záloh, dodaniu tovaru aj

jeho vyúčtovaniu.

40. Súd ďalej vykonal dokazovanie Dohodou o odvozu zboží uzavretou medzi spoločnosťami žalovaným
a úpadcom, z ktorej vyplynulo, že na sklade AXEL GROUP boli dlhodobo uskladnené hliníkové profily
patriace M-TECH, pričom M-TECH sa zaviazal tieto profily v dohodnutých lehotách a množstvách na

vlastné náklady odviezť, uhradiť pred ich odvozom kúpnu cenu podľa faktúr AXEL GROUP a v prípade
omeškania s odvozom znášať zmluvné pokuty, ako aj ďalšie následky dohodnuté v prospech AXEL
GROUP.

41. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa týchto právnych predpisov:

42. Podľa § 57 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ZKR), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka
neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môžeodporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho
podnetu na odporovanie nevyhovel.

43. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

44. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky

sú už vykonateľné alebo uspokojené.

45. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa §
107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.

46. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

47. Podľa § 59 ods. 2 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon,
ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka,
dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik
svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

48. Podľa § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok
dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak
ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v
čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

49. Podľa § 59 ods. 4 ZKR, ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide
o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež
tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

50. Podľa § 59 ods. 5 ZKR, v konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať zvýhodňujúcim právnym
úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktoré bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia
majetku, najdlhšie však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

51. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na majetok úpadcu M-TECH partner s. r. o., so
sídlom Vodárenská 28/6006, 080 01 Prešov, IČO: 31 728 251, bol uznesením Okresného súdu Prešov
sp. zn. 2K/33/2023 zo dňa 31.01.2024, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 26/2024 dňa
06.02.2024, vyhlásený konkurz.

52. Účinky vyhlásenia konkurzu s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR
(v znení zákona účinnom k 07.02.2024) nastali dňa 07.02.2024, t. j. dňom nasledujúcim po zverejnení
uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

53.Ďalejmalsúdpreukázané,žejedanáaktívnavecnálegitimáciažalobcunapodanietejtoodporovacej

žaloby podľa § 57 ods. 1 ZKR, keďže žalobca pôsobí ako správca konkurznej podstaty úpadcu, ako aj
to, že žaloba bola podaná v zákonnej prekluzívnej lehote podľa § 57 ods. 2 ZKR. Účinky vyhlásenia
konkurzu nastali dňa 07.02.2024, pričom žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 07.02.2025
prostredníctvom elektronickej podateľne súdu. Súd preto uzavrel, že jednoročná lehota na uplatnenie
odporovacieho práva bola zachovaná a námietku žalovaného o jej zmeškaní vyhodnotil ako nedôvodnú.

54. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právne úkony úpadcu M-TECH partner s. r.
o. spočívajúce v úhradách v prospech žalovaného zo dňa 10.11.2022 vo výške 9.754 Eur, zo dňa
21.02.2023 vo výške 3.084,69 Eur, zo dňa 17.03.2023 vo výške 3.084,69 Eur a zo dňa 17.03.2023 vovýške 15.281 Eur sú voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné ako zvýhodňujúce právne
úkony podľa § 59 v spojení s § 57 ZKR, a zároveň sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu v celkovej výške 31.204,38 Eur

a náhradu trov konania.

55. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol jej zamietnutie. V prvom rade vzniesol námietku
oneskoreného uplatnenia odporovacieho práva podľa § 57 ods. 2 ZKR, ďalej namietal, že v
prejednávanej veci nie sú splnené podmienky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ods. 1 ZKR,

keďtvrdil,ženapadnutéúhradypredstavovaliriadneplneniesplatnýchzáväzkovzbežnéhoobchodného
styku za dodaný tovar, za ktoré žalovaný poskytol úpadcovi ekvivalentné protiplnenie, a že týmito úkonmi
nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok ostatných veriteľov úpadcu.

56. Podľa § 57 ods. 4 ZKR možno odporovať len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ide o všeobecnú, základnú

hmotnoprávnu podmienku každej skutkovej podstaty odporovateľnosti podľa § 58 až § 60 ZKR. V súlade
s právnymi závermi Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5ObdoK/2/2024) ale aj napr. Krajského súdu v Žiline
(sp. zn. 14CoKR/8/2022) je povinnosťou žalobcu preukázať, že napadnutým právnym úkonom došlo k
ukráteniu aspoň jednej riadne prihlásenej pohľadávky veriteľa, t. j. že sa majetok dlžníka týmto právnym
úkonom zmenšil v takom rozsahu, že zostávajúci majetok nepostačoval na uspokojenie prihlásených

pohľadávok, resp. miera ich uspokojenia sa znížila. Nestačí len konštatovanie úpadku alebo záporného
vlastného imania, rozhodujúci je konkrétny ekonomický dopad napadnutého úkonu na majetkovú sféru
dlžníka v čase jeho účinnosti.

57. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5ObdoK/2/2024 zdôraznil, že úspešnosť odporovateľnosti

závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok
mu zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Stav majetku úpadcu sa pritom skúma k momentu
uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu. Dovolací súd zároveň uviedol, že nie každý
právny úkon dlžníka spôsobuje ukrátenie veriteľov a že o ukracujúci právny úkon možno zásadne hovoriť
vtedy, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou za plnenie dlžníka.

58. V prejednávanej veci žalobca síce preukázal, že úpadca bol v čase napadnutých platieb v
úpadku (predlžení) a že existovala pluralita veriteľov s prihlásenými pohľadávkami (najmä veritelia
Ing. Michal Klein – Co. Exp.–Imp. a A. D. C.), nepreukázal však základný hmotnoprávny predpoklad
odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok.

59. Zo zálohových faktúr, konečnej faktúry, dodacieho listu a CMR listu vyplynulo, že napadnuté platby
(9.754 Eur, 3.084,69 Eur, 3.084,69 Eur a 15.281 Eur) predstavovali úhrady za dodávky tovaru (plastové
a hliníkové profily) v rámci existujúceho obchodného vzťahu strán. Žalobca nijako nespochybnil, že tovar
bolreálnedodaný,žebolocenenýobvykloucenouažeplatbyzodpovedalizmluvnedohodnutejcene.Za

týchto okolností súd nemal preukázané, že by plnenie žalovaného nebolo ekvivalentným protiplnením za
platby úpadcu. Samotná skutočnosť, že úpadca platil žalovanému v období svojho úpadku a neuspokojil
zároveň v plnom rozsahu iných veriteľov, ešte bez ďalšieho nepostačuje na záver o ukracujúcom a
zvýhodňujúcom právnom úkone v zmysle § 57 ods. 4 a § 59 ods. 1 ZKR.

60. Žalobca svoju argumentáciu oprel najmä o účtovné závierky úpadcu za roky 2022 a 2023 a o
záporné vlastné imanie, z ktorých vyplýva predlženie úpadcu. V zmysle vyššie citovaných záverov však
z negatívneho vlastného imania bez ďalšieho nemožno vyvodiť záver o ukrátení veriteľov. Žalobca v
konaní neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia a nepredložil dôkazy, ktoré by umožňovali porovnanie
stavu majetku úpadcu pred uskutočnením napadnutých úhrad a po nich, ani tvrdenia o reálnej (trhovej)

hodnote majetku úpadcu v čase týchto úhrad. Nezadovážil znalecký posudok či odborné vyjadrenie z
odboru ekonómie a účtovníctva, ktoré by zodpovedali na otázku, či a v akom rozsahu sa napadnutými
úhradami znížila hodnota majetku úpadcu dostupného na uspokojenie prihlásených veriteľov a či
majetok, ktorý úpadcovi po týchto úhradách zostal, nepostačoval na uspokojenie týchto pohľadávok.

61. Žalobca tak nepreukázal, že v dôsledku sporných platieb došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu
majetku úpadcu v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Nebolo preukázané, že bez napadnutých platieb by sa
miera uspokojenia prihlásených veriteľov zvýšila, resp. že sporné platby spôsobili stav, pri ktorom
zostávajúci majetok úpadcu nepostačoval na ich uspokojenie. Rovnako nebolo preukázané, že byplnenie žalovaného nebolo ekvivalentnou odplatou za plnenie úpadcu, čo je podľa záverov dovolacieho
súdu predpokladom na to, aby bolo možné hovoriť o ukracujúcom a zvýhodňujúcom právnom úkone.

62. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že žalobca ako nositeľ dôkazného bremena nepreukázal
základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov podľa § 57 ods. 4
ZKR.Keďženebolpreukázanýukracujúciúčinoktýchtoúkonovnauspokojenieprihlásenýchpohľadávok
veriteľov, nie je splnený nevyhnutný predpoklad pre aplikáciu § 59 ZKR o zvýhodňujúcich právnych
úkonoch. Z tohto dôvodu nebolo možné právne úkony úpadcu spočívajúce v napadnutých úhradách v

prospech žalovaného vyhlásiť za neúčinné voči konkurzným veriteľom úpadcu.

63. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

64. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP tak, že priznal úspešnému žalovanému
náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená

v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.