Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525201189
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8525201189.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX
A., proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX A., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným súdu dňa 6.11.2025 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodnutím nahradil
informovaný súhlas žalovaného s poskytnutím zdravotnej starostlivosti formou ústavnej psychiatrickej
hospitalizácie za účelom akútnej detoxikácie od návykovej látky, vykonania diagnostiky a nastavenia
ďalšej liečby, do stabilizácie jeho stavu, najviac na 14 dní a v tej súvislosti, aby súd nariadil najbližšiemu

vhodnému zdravotníckemu zariadeniu s oddelením psychiatrie (najmä Fakultnej nemocnici s poliklinikou
J. A. Reimana Prešov) okamžite prijať žalovaného do ústavnej starostlivosti, za poskytnutia súčinnosti
Záchrannej zdravotnej služby pri jeho prevoze a v prípade potreby za súčasnej asistencie zložiek
Policajného zboru. Uvedené je žalovaný povinný strpieť.

2. K návrhu boli pripojené listinné dôkazy, a to lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na

psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov trvajúcej od 25.7.2025
do 29.7.2025, vyhotovená ošetrujúcim lekárom E. F. D. a upovedomenie Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Prešove o postúpení veci, podnetu označeného ako „Doplnenie a žiadosť o
urýchlené riešenie – rodinná situácia (sp. zn. ORPZ-SL-OPR4-141-2025-P)“, Okresnému riaditeľstvu
policajného zboru v Starej Ľubovni.

3.Poskutkovejstránkebolnávrhodôvodnenýtým,žežalovanýdlhodoboanadmernepožívaalkoholické
nápoje, pričom dobrovoľnú liečbu odmieta. Stav opilosti je spojený s opakovanými incidentami, ktoré si
vyžiadali zásah policajných zložiek, konkrétne dňa 13.10.2025 pre nevhodné správanie v domácnosti,
dňa 3.11.2025 vo večerných hodinách pre pokus o úder päsťou proti osobe žalobcu, v nočných
hodinách zo dňa 3.11.2025 na 4.11.2025 „vystrájanie/rušenie“. Po incidentoch, dňa 4.11.2025 v ranných
hodinách, v požívaní alkoholických nápojov, ktoré mu boli v ten deň doručené – inokedy sú aj dvakrát

denne, pokračoval. Konanie žalovaného bolo prejednávané aj v priestupkovom konaní. V období
predchádzajúcom podaniu návrhu, dňa 25.7.2025, bol po zásahu zložiek privezený a hospitalizovaný
na psychiatrickom oddelení, prepustený s diagnózou F10.2 – syndróm závislosti od alkoholu. Rodičia
žalobcu sú seniori, matka po cievnej mozgovej príhode. Dlhodobé správanie žalovaného vyvoláva
opodstatnený strach nielen o zdravie, ale i o bezpečnosť žalovaného a celej rodiny. Doposiaľ
boli využívané miernejšie prostriedky na nápravu, najmä tu bola snaha, aby sa žalovaný podrobil

ambulantnému vyšetreniu a situácia bola riešená i v rámci priestupkového konania, avšak bezvýsledne.
V tejto súvislosti navrhovateľ neodkladného opatrenia poukázal na znenie ust. § 6 ods. 9 písm. d)zákona č. 576/2004 Z. z. umožňujúceho poskytnúť osobe zdravotnú starostlivosť aj bez jej súhlasu, a
to v prípade, že osoba pre psychickú poruchu alebo vplyv návykovej látky bezprostredne ohrozuje seba
alebo okolie alebo vážne zhoršuje svoje zdravie. Navrhovanú úpravu neodkladným opatrením označil

za časovo obmedzenú a najmenej invazívnu, ktorá poskytne ochranu zdravia žalovaného aj rodiny
a zároveň umožní nastaviť vhodný liečebný plán. V návrhu požiadal o pripojenie spisov a úradných
záznamov, ktorými disponuje Obvodné oddelenie Policajného zboru, prehľad výjazdov Záchrannej
zdravotnej služby na adresu C. XX za obdobie jún až november 2025 od Operačného strediska,
zdravotnej dokumentácie o hospitalizácii zo dňa 25. až 29.7. 2025 a stručné stanovisko Úradu práce

sociálnych vecí a rodiny k prejednávanému prípadu. Pre naliehavosť situácie požiadal rozhodnúť bez
zbytočného odkladu a uznesenie doručiť do vlastných rúk jemu a zdravotníckemu zariadeniu.

4. Dňa 17.11.2025 doručil žalobca súdu konajúcemu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
jeho doplnenie. V podaní uviedol, že v súvislosti so správaním žalovaného došlo k zhoršeniu akútneho
zdravotnéhostavujehomatky,včohodôsledkupodstúpilapohotovostnéošetrenieprevýraznéproblémy

s krvným tlakom. Na preukázanie tvrdenia priložil k podaniu lekársku správu zo dňa 15.11.2025.

Zákonné ustanovenia aplikované vo veci:

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spôsobilosť občana vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť
na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

15. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak občan pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.16. Podľa § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z., informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade: a)
neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,

b) ochranného liečenia uloženého súdom, detencie uloženej súdom a poskytovania zdravotnej
starostlivosti na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu, c) ústavnej starostlivosti, ak ide
o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, d) ambulantnej
starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo
s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej

zdravotného stavu, alebo e) ústavnej starostlivosti do rozhodnutia o vydaní predbežného príkazu na
umiestnenie osoby do zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ide o osobu, o
ktorej umiestnení do zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti rozhoduje sudca podľa Trestného
poriadku.

Súd dospel k záveru:

17. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a dočasnej úpravy právnych pomerov
účastníkov alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak je ohrozený, a to do doby, než súd vydá
vo veci konečné rozhodnutie – majúce základ a oporu v platnom práve, keďže práve stav vychádzajúci
z právnych noriem má byť nariadeným neodkladným opatrením dočasne chránený. Výnimočne, ak to

povaha veci pripúšťa, môžesúd nariadiťneodkladnéopatrenie,ktoréhoobsahbyboltotožnýsvýrokom
vo veci samej.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť splnenie základných predpokladov,
a to či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom

tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. napĺňajú
obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením navrhovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah

(princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

19. V tomto smere je potrebné dodať, že všetky tieto skutočnosti sa v rámci konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia osvedčujú. Osvedčenie pritom neznamená, že je potrebné vykonať

riadne dokazovanie vlastné sporovému konaniu, čoho sprievodným javom je skutočnosť, že o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje sudca bez potreby nariadenia pojednávania, „od stola“.

20. Z ustanovenia § 325 ods. 2 CSP vyplýva, že za splnenia predpokladov vyššie uvedených možno na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie a strane uložiť povinnosť alebo obmedzenie s rôznym obsahom,

keďže výpočet v citovanom ustanovení je demonštratívny. Koncipovanie návrhu, ako aj dôkazná
povinnosť spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktorý výber tohto prostriedku
ochrany zvolil, preto v tomto právnom režime musí byť súdom preskúmaný.

21. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca po materiálnej stránke domáha

nahradenia prejavu vôle – informovaného súhlasu žalovaného s podrobením sa protialkoholickému
liečeniu ústavnou formou. To, či je návrh prípustný a má svoje opodstatnenie súvisí s otázkou posúdenia
jeho obsahovej väzby s inými nástrojmi na dosiahnutie cieľa vymedzeného žalobcom, ktoré právny
poriadok pozná. Vlastné konanie a rozhodnutia fyzickej osoby– pokiaľ nie je jednotlivec obmedzený v
spôsobilosti na právne úkony, alebo ak kvalifikovane, nad právny rámec, nezasahuje do vlastných práv

alebo práv tretích osôb – nemôže byť nikým obmedzované ani suplované. Vo všeobecnosti platí, že
prejav vôle vyvolávajúci právne následky s tým spojené je spôsobilá dať osoba, ktorá má tieto následky
znášať, sama, samozrejme za predpokladu, že je plne spôsobilá na právne úkony.

22. Spôsobilosť na právne úkony je upravená v ust. § 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka. Ide o spôsobilosť vlastným konaním zakladať, meniť a rušiť subjektívne práva a povinnosti,
ako aj niesť následky za protiprávne konanie. V plnom rozsahu sa spôsobilosť na právne úkony
nadobúda dosiahnutím plnoletosti.23. V tomto smere súd uvádza, že je výlučne v kompetencii osoby plne spôsobilej na právne
úkony, aby rozhodovala o svojich osobných záležitostiach, teda aj o otázke, či sa podrobí alebo
nepodrobí protialkoholickému liečeniu. Vôľa tejto osoby, ak na to nie sú splnené zákonné predpoklady,

nemôže byť nahradená žiadnou inou osobou, ani ingerenciou štátu - súdu, len z dôvodu, že sa ako
vhodné javí absolvovanie liečby. Súd má pochopenie pre situáciu, ktorej rodina čelí, nie je však túto
situáciu za súčasného stavu možné riešiť spôsobom žiadaným žalobcom - nariadením neodkladného
opatrenia, ktoré ak by plnilo iba preventívnu funkciu, presahovalo by platný právny rámec. Neodkladné
opatrenie síce s prevenciou a dočasnosťou úzko súvisí, potreba jeho nariadenia však vždy vyplýva

z hmotnoprávnych noriem, z ktorých ohrozené právo môže svedčať práve žiadateľovi neodkladného
opatrenia. Za daných okolností však nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia na nahradenie prejavu vôle – informovaného súhlasu s poskytnutím
zdravotnej starostlivosti.

24. Súd poukazuje na to, že k vyjadreniu súhlasu iným subjektom ako samotnou fyzickou osobou, ktorá

má liečbu podstúpiť, slúži iné konanie, a to konanie o osobnom stave podľa § 231 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku, ktoré je spojené s vykonaním riadneho dokazovania (najmä znaleckého) o
rozsahu, trvaní a vplyve návykovej látky na schopnosť ovládať vlastné konanie a schopnosť posudzovať
jeho následky. Ak súd dospeje k záveru, že existuje stav dostatočne intenzívny, aby bolo do osobnej
integrity zasiahnuté, obmedzí osobu v spôsobilosti na právne úkony a určí rozsah obmedzenia, napr. aj

tak, že vyjadrovanie informovaného súhlasu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti bude vyslovovať v jej
mene iná osoba, pričom tou osobou je súdom ustanovený opatrovník. Konanie o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka. Súd má za to, že práve uvedené
konanie pripadá do úvahy v situácii popísanej v návrhu, navyše na podanie tohto návrhu je oprávnená v
zmysle § 233 Civilného mimosporového poriadku aj blízka osoba. Obmedzenie spôsobilosti na právne

úkony, ak súd o ňom rozhodne a vymedzí jeho rozsah, nemusí mať trvalú povahu.

25. Je pravdou, že za určitých okolností je možné do ústavnej starostlivosti prevziať pacienta aj bez
jeho súhlasu, teda i v prípade, že je plne spôsobilý na právne úkony a sám súhlas neudelí. Možnosť
prevzatia do ústavnej starostlivosti aj bez informovaného súhlasu upravuje čl. 17 ods. 6 zákona č.

460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky odkazujúci na zákonnú úpravu – zákon č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ustanovenie ktorého poukázal aj samotný
žalobca. V ust. § 6 ods. 9 je daných celkom päť prípadov prevzatia pacienta aj bez informovaného
súhlasu; v iných prípadoch predstavuje prevzatie zásah do ústavného práva na osobnú slobodu, ktorá

sa zaručuje.

26. V danom prípade by mohlo ísť o situáciu vyjadrenú pod písm. d), podľa ktorého sa informovaný
súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu,
ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje

okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Z listinných dôkazov je pritom zrejmé,
že žalovaný bol v zdravotníckom zariadení hospitalizovaný s jeho súhlasom, resp. bez jeho odvolania,
preto je dôvodné sa domnievať, že príslušný súd oznámenie od zdravotníckeho zariadenia v zmysle
§ 253 Civilného mimosporového poriadku, obsahom ktorého je informácia o prevzatí umiestneného
bez daného informovaného súhlasu, neobdržal. Túto skutočnosť je pritom zdravotnícke zariadenie

povinné oznámiť v lehote 24 hodín od prevzatia. V žalobcom predloženej prepúšťacej správe sa však
konštatuje, že suicidálne sklony, pre ktoré bol žalovaný pod vplyvom návykovej látky prevzatý do
zdravotníckeho zariadenia, nepretrvávali, preto bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. To, či sú
naplnené predpoklady ust. § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. posudzuje výlučne zdravotnícke
zariadenie, ktoré v prípade absencie súhlasu oznamuje túto skutočnosť súdu a ten je povinný rozhodnúť

o prípustnosti prevzatia do piatich dní.

27. V prípade, ak by správanie žalovaného pod vplyvom návykovej látky vykazovalo znaky zákonom
nedovolenéhokonaniapotenciálnemajúcehotrestnoprávnenásledky,čozobsahupodaniabezďalšieho
preukázania nevyplýva, prichádzala by do úvahy možnosť v rámci trestného konania, uložiť žalovanému

ochranné liečenie, ktoré je svojou povahou obdobné inštitútu prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení, uvedené však posudzujú výlučne orgány činné v trestnom konaní a následne súd.28. Ak by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, učinil by tak v rozpore s právnymi
prostriedkami, ktorými sa požadovaný súhlas má dosiahnuť, a ktoré tomu účelu skutočne slúžia. V tejto
súvislosti len súd dodáva, že v obdobnej, zložitej situácii sa nachádza množstvo jedincov a rodín, avšak

riešením situácie nie je nahrádzanie informovaného súhlasu súdom v rámci nariadenia neodkladného
opatrenia. Súd o týchto otázkach koná a rozhoduje, avšak v rámci zákonom danej kompetencie (ak
konanie osoby naráža na zákonom dané mantinely) tak, ako to je v rozhodnutí naznačené (viď bod 25 o
obmedzení spôsobilosti na právne úkony, bod 27 o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotného
zariadenia a bod 28 o protiprávnom konaní postihovanom v trestnom konaní).

29. Na základe vyššie uvedeného je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodným,
keďže v ňom neboli uvedené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nariadenie, najmä to, aby
práva žalovaného neboli týmto prostriedkom (bez vykonania riadneho, na ten účel určeného, konania)
dotknuté nad nevyhnutnú mieru (ak bol navyše informovaný súhlas v čase hospitalizácie v mesiaci júl
2025 dobrovoľne udelený). Zároveň je navrhované neodkladné opatrenie prostriedkom na dosiahnutie

ochrany nevhodným, pretože:
- ad1/ žalobca nesleduje ochranu vlastných ohrozených subjektívnych práv, ale najmä ochranu záujmov
samotného žalovaného (absencia protichodného postavenia pri ochrane subjektívnych práv daných
hmotnoprávnou normou),
- ad2/ za existujúceho stavu plnej spôsobilosti na právne úkony neumožňuje žiadna právna norma

nahradiť informovaný súhlas žalovaného (vynímajúc prípady kedy nemusí byť podľa ust. § 6 ods. 9 písm.
d) zákona č. 576/2004 Z. z. daný, čo súd preskúmava až na oznámenie zdravotníckeho zariadenia a
prípady, keď je súhlas vyjadrený opatrovníkom pri obmedzení spôsobilosti na právne úkon v danom
rozsahu),
- ad3/ správanie žalovaného pravdepodobne nevykazuje znaky trestnoprávneho konania a ak by aj

vykazovalo, je vylúčené aby v takomto prípade bolo o umiestnení v zdravotníckom zariadení rozhodnuté
podľa noriem občianskeho práva, a to či už v riadnom súdnom konaní na podklade návrhu na
obmedzenie spôsobilosti, oznámenia zdravotníckeho zariadenia o prevzatí bez informovaného súhlasu
žalovaného alebo neodkladným opatrením.

30. Súd v dôsledku uvedeného návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, táto skutočnosť
však žalobcovi nebráni domáhať sa ochrany použitím iných právnych prostriedkov – v inom konaní (ako
je vyššie naznačené).

31. V rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním si listinných

dôkazov označených v návrhu, nakoľko tieto by nemali vplyv a závery prijaté súdom.

Trovy konania:

32. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Keďže mal žalovaný plný úspech vo veci, mal by mu byť priznaný nárok na náhradu trov konania

voči žalobcovi, nakoľko mu však žiadne trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

35. Dôvod v zmysle § 257 CSP v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP)Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.