Medzitýmny rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/75/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522201410
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8522201410.15

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E. F., 2./ G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E.
F., žalobcovia v 1. a 2. rade zastúpení opatrovníčkou H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D.
E. F., 3./ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E. F. a 4./ G. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.
XX, XXX XX D. E. F., všetci právne zastúpení: JUDr. Drahoslav Potoček, advokát, so sídlom Čajakova

5, 040 01 Košice, IČO: 32 465 238, proti žalovanému: I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D.
E. F., právne zastúpený: JUDr. Michal Barnovský, advokát, Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01
Stará Ľubovňa, IČO: 53 287 461, v konaní o ochranu oprávnených dedičov a o vydanie dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že základ nároku žalobcov v 1. – 4. rade domáhať sa voči žalovanému vydania
majetku v zmysle § 485 a § 474 ods. 1., 2 Občianskeho zákonníka, ktorý majetok žalovaný nadobudol
vdedičskomkonanípoporučiteľkeJ.F.,nar.X.X.XXXX,zomr.XX.X.XXXX,vedenomnaOkresnomsúde

Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5D/117/2021, Dnot 115/2021, a to v rozsahu zodpovedajúcom ich zákonným
dedičským podielom, j e d a n ý .

II. O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. – 4. rade podali na tunajšom súde dňa 21.10.2022 žalobu, ktorou sa domáhali,

na podklade ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka, vydania spoluvlastníckych podielov na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci C., ako aj vyplatenia polovice z hodnoty 98,725,32 eur
z poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území C.
a polovice z hodnoty 208,96 eur z lesných pozemkov v katastrálnom území G., a to tak, ako je to presne
špecifikované petite podanej žaloby.

2. V odôvodnení žaloby uviedli, že predmetom návrhu na ochranu oprávnených dedičov a vydanie
dedičstva je rodičovský rodinný dom žalobcov súp. č. 45, v k.ú. C., v ktorom žalobcovia bývajú a
rodičovský majetok, ktorý žalobcovia ako deti pôvodne nadobudli po svojich rodičoch ako dedičstvo,
ale prostredníctvom prevodu rodičovského domu a majetku po rodičoch v prospech teraz už nebohej
poručiteľky ich sestry J. F., ktorá sa pred svojou neočakávanou a nepredpokladanou smrťou zaviazala
postarať sa o svojich súrodencov, bol prevedený na teraz už nebohú J. F.. Nebohá poručiteľka J.

F. sa vydala za žalovaného I. F. a po sobáši okolo roku cca 1992 odišla bývať k manželovi do F.,
do rodičovského domu jeho rodičov. Po smrti rodičov G. a G. B. sa poručiteľka J. F. aj s manželom
prisťahovali okolo roku 1994 až 1996 do rodičovského domu žalobcov. Poručiteľka J. bola ochotná
postarať sa o žalobcov, teda o svojich súrodencov A., G., D. a G. B. bývajúcich v rodičovskom rodinnom
domesúp.č.45,k.ú.C.,najmäoA.aG.B.,ktorítrpiaurčitouformoumentálnehoajfyzickéhopostihnutia.
Všetci ostatní - šiesti súrodenci C., H., D., G., A. a G. B. boli preto ochotní previesť (prepísať) všetok

majetok po rodičoch na svoju sestru J. F., čo sa aj stalo. Po dedičskom vysporiadaní po rodičoch a po
majetkovom vysporiadaní sa súrodencov s C. A. v prospech sestry J. F., súrodenci v darovacej zmluvezo dňa 20.02.1996 previedli na J. F. A. B. aj rodičovský rodinný dom súp. č. 45 v C. a zriadili doživotné
vecnébremenokrodinnémudomuvprospechpostihnutýchsúrodencovA.aG.B..Vuvedenejdarovacej
zmluve sa obdarovaná J. F. zároveň zaviazala, že bude svojim darujúcim súrodencom, bývajúcim v

spoločnej domácnosti, D., G., A. a G. poskytovať potrebnú pomoc a starostlivosť. Neskôr J. okolo roku
2004 až 2007 prevzala aj súdom ustanovené opatrovníctvo nad svojimi postihnutými súrodencami A. a
G. B.. Poručiteľka J. F. však zomrela dňa XX.XX.XXXX. V máji 2021 prebehlo dedičské konanie, kde
bez prizvania ostatných zákonných dedičov žalovaný „ako jediný dedič“ zdedil po svojej manželke
všetky rodičovské majetky žalobcov v hodnote 173.357,28 eur. Žalovaný zdedil obývaný rodičovský

rodinný dom žalobcov aj so zastavanými pozemkami, na ktorom dom stojí v hodnote 67.280,00 eur. Po
odpočítaní dlhov žalovaný zdedil spolu čistú hodnotu dedičstva v hodnote 174.326,53 eur. Po dedičskom
konaní začal sa žalovaný prejavovať majetnícky, panovačne, agresívne a vulgárne voči žalobcom. Začal
žalobcom vykrikovať, že dom patrí jemu a oni majú z domu vypadnúť, začal vyhadzovať žalobcom veci
z domu von a H. B., opatrovníčke, začal vykrikovať, že on sa o jej súrodencov starať nebude, preto majú
z domu všetci vypadnúť. Po smrti poručiteľky J. F., teda najmä po dedičskom konaní, začala panovať v

rodinnom dome, v ktorom žalovaný býva spoločne so žalobcami, veľmi dusná a neznesiteľná atmosféra.
Vzhľadom na to, že žalobcovia v 1. – 4. rade neboli účastníkmi dedičského konania po poručiteľke J.
F., pričom majú za to, že v zmysle § 474 Občianskeho zákonníka mali byť účastní dedičského konania
ako dedičia v druhej zákonnej skupine, domáhajú sa voči žalovanému vydania dedičstva podľa výšky
ich dedičských podielov a náhrady trov konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.4.2023 uviedol, že nárok žalobcov v plnom rozsahu
popiera a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný nepopiera, že ako manžel poručiteľky J. F. sa stal
jediným dedičom celého dedičstva, resp. majetku po poručiteľke v zmysle uznesenia Okresného súdu
Stará Ľubovňa, sp. zn. 5D/117/2021, Dnot 115/2021 zo dňa 24.05.2021. Dedičstvo pritom nadobudol

ako dedič v druhej skupine v zmysle § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko s manželkou
nemali deti, manželkini rodičia nežili a nikto iný s nimi netvoril spoločnú domácnosť. Žalovaný však
popiera tvrdenie, aby žalobcovia tvorili s poručiteľkou spoločnú domácnosť a rovnako popiera, aby
žalobcovia boli odkázaní výživou na poručiteľku. Žalovaný nepopiera tvrdenie, že manželka žalovaného
žila spolu so žalobcami v jednom rodinnom dome, súpisné číslo 45, avšak len táto samotná skutočnosť

ipso facto neznamená, aby so žalobcami aj tvorila spoločnú domácnosť. Ďalej uviedol, že žalobcovia
sú súrodenci poručiteľky, preto by sa mohli stať dedičmi až v prípade dedenia v tretej dedičskej
skupine v súlade s § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Má za to, že vzťah medzi žalobcom v 1.
rade, žalobcom v 2. rade a manželkou žalovaného bol vzťahom medzi opatrovancom a opatrovníkom,
pričom povinnosťou manželky žalovaného nebolo živiť žalobcu v 1. rade a ani žalobcu v 2. rade a

žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade preto neboli odkázaní na poručiteľku, pričom títo mali príjem,
nakoľko boli a aj naďalej sú poberatelia invalidného dôchodku a navyše manželka žalovaného poberala
na opatrovanie žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade opatrovateľský príspevok, a teda výkon prác
súvisiacich s výkonom opatrovateľskej činnosti bol hodnotený a aj odmeňovaný ako poskytovanie
opatrovateľskej služby. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca v 3. rade a žalobca v 4. rade

hospodárili samostatne od žalovaného a jeho manželky, mali samostatný príjem nezávislý od príjmu
manželky žalovaného, bývali v osobitných izbách, žili si svojim vlastným životom a netvorili s manželkou
žalovaného spoločnú domácnosť, pričom navyše ani samotní žalobcovia vo vzťahu k žalobcovi v 3.
rade a žalobcov v 4. rade neuvádzajú žiadne konkrétne skutočnosti, z akého dôvodu by vôbec mali byť
považovaní za dedičov v zmysle § 474 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdí, že z ustálenej judikatúry

vyplýva, že pokiaľ manželstvo trvá a manželia sa podieľajú na úhrade spoločných potrieb, a teda žijú
v trvalom spotrebnom spoločenstve, založenie ďalšej spoločnej domácnosti jedným z manželov v inom
spotrebnom spoločenstve nemožno z hľadiska § 115 Občianskeho zákonníka právne uznať. Zastáva
názor, že tvrdenia žalobcov o tom, že tvorili spoločnú domácnosť s manželkou žalovaného, ale žalovaný
už túto spoločnú domácnosť s nimi netvoril, a teda manželka žalovaného mala tvoriť akési dve separátne

domácnosti, a to jednu so svojim manželom a druhú so svojimi štyrmi súrodencami, spochybňuje
žalobcami tvrdenú existenciu spoločnej domácnosti, akcentujúc pri tom fakt, že majetok žalovaného a
jeho manželky bol v právnom režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný vyslovuje
presvedčenie, že on ako jediný dedič v druhej skupine je dedičom po svojej manželke a žiaden iný
subjekt(tedaanižiadenzožalobcov)nespĺňapodmienkyvzmysle§474Občianskehozákonníka,ateda

v prípade žalobcov absentuje aktívna vecná legitimácia v spore. Záverom uvádza, že nárok žalobcov
spochybňuje aj nezrozumiteľnosť a neurčitosť navrhnutých výrokov rozhodnutia a zároveň skutočnosť,
že na pomerne veľké množstvo nehnuteľností, za ktoré žalobcovia požadujú od žalovaného finančnúnáhradu, sa nevzťahuje zákaz drobenia, a teda keďže naturálna reštitúcia je dobre možná, požadovaný
nárok odporuje § 485 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobcovia v replike zo dňa 25.5.2023 veľmi obšírne popísali spolužitie žalobcov, ich sestry
J. (poručiteľky) a žalovaného, a to od roku 1996, kedy sa žalovaný s ich sestrou J. presťahovali
na C., opísali spôsob hospodárenia, zabezpečovania nákupov do domácnosti a starostlivosti o
domácnosť, podieľanie sa na chove hospodárskych zvierat, starostlivosti o rodinný dom, popísali
priebeh rekonštrukcie ich rodinného domu a vykonávania prác v jeho okolí. Konštatovali, že všetky

tieto práce vykonávali všetci, teda aj žalobcovia aj žalovaný spoločne, taktiež všetci investovali do
domu finančne prostriedky, ktoré dostali, resp. zarobili a rovnako tak aj každý manuálne pomáhal pri
každej rekonštrukcii domu. Žalobcovia poukázali na to, že kým žila ich sestra J., varilo sa iba dolu v
kuchyni. Na prvom poschodí mal žalovaný s poručiteľkou spálňu, žalobkyňa v 1. rade A. tam mala svoju
izbu, bola tam aj kúpeľňa, ktorú používali všetci, teda aj všetci žalobcovia, podobne ako všetci používali
jedinú chladničku v dome, na prvom poschodí v kuchyni. Zvyčajne všetci vždy sedeli a jedli v kuchyni na

prízemí, teda aj žalovaný. Keď mali návštevu, všetci sedeli na prvom poschodí v kuchyni a v obývačke.
To chce žalovaný tvrdiť, že netvorili spoločnú domácnosť? Po smrti poručiteľky J. sa žalovaný I. všetkým
otočil chrbtom, zmenil sa. Keď v marci 2021 poručiteľka Iveta prebrala invalidný dôchodok za žalobkyňu
A. a žalobcu G., peniaze ostali v spálni I. a poručiteľky J.. Po smrti ich teda mal žalovaný I., avšak nedal
im ich. Žalobcovia A. a G. v súčasnosti nemajú žiadne úspory, napriek skutočnosti, o ktorej poručiteľka

J. rozprávala, že sa im každý mesiac sporí po 50,- eur. Po smrti poručiteľky J. sa žalovaný I. pol roka
stravoval spolu ešte s nimi, s tým, že neprispieval na stravu, ani na elektrinu. Ani sa nikdy neopýtal, či
treba niečo kúpiť alebo zaplatiť. Pol roka po smrti poručiteľky, jeho manželky mal navarené, upratané,
oprané, zadarmo. Po smrti poručiteľky J., žalovaný len dvakrát zaplatil za elektrinu, o drevo sa vôbec
nestará, nič nerobí okolo domu, ani len trávnik nepokosí. Po pohrebe žalovaný povedal, že všetci pôjdu

nadedičskékonanie.Dedičskékonanienakoniecbolobeznich,tak,žepodedičskomkonaníimzamával
s papiermi, že „Všetko je moje!“, „Ja som zdedil po manželke!“ V rodinnom dome teraz už neprerábajú,
preto lebo žalobca je veľmi agresívny, stále kričí, že všetko je jeho. Žalobcovia tvrdia, že sú oprávnenými
dedičmi a mali byť prizvaní k dedičskému konaniu ako dedičia v druhej zákonnej skupine v zmysle §
474 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako spolužijúce osoby, ktoré žili s poručiteľkou J. F. najmenej po

dobu jedného roka pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú
domácnosť. Ako príklad absolútnej dôvodnosti tejto žaloby poukázali na judikát sp. zn. 23Co/235/2013
Krajského súdu Trnava a taktiež aj na judikát sp. zn. 6Co/19/2012 Krajského súdu Prešov. S poukazom
na uvedené žiadajú, aby súd ich žalobe o vydanie dedičstva v celom rozsahu vyhovel.

5. Žalovanývduplikezodňa17.7.2023vpodstatnejčastizopakovalsvojetvrdeniauvedenévovyjadrení
k žalobe, tak ako je to uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 11.4.2023, preto súd ich nebude opätovne
rozpisovať aj na tomto mieste. Navyše, k ďalšej argumentácii žalobcov o ostatných nehnuteľnostiach,
resp. o zákaze drobenia konštatoval, že nie práve malé množstvo pozemkov, ktoré žalobcovia označujú
paušálne ako poľnohospodárske alebo lesné pozemky nie sú ani poľnohospodárskymi a ani lesnými

pozemkami, na ktoré by sa vzťahoval zákaz drobenia a teda nemožno hovoriť o porušení zákazu
drobenia, nakoľko zákaz drobenia sa v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších právnych predpisov vzťahuje
na poľnohospodárske pozemky, lesné pozemky a vinice nachádzajúce sa mimo zastavaného územia
obce. Z ustanovenia § 485 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa dedičstvo má vydať podľa

zásad o bezdôvodnom obohatení. V zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom platí, že až
vtedy, ak nie je možná naturálna reštitúcia, resp. to nie je dobre možné, má sa poskytnúť peňažná
náhrada. Rovnako je v tomto smere potrebné uviesť, že žalovaný ani nedisponuje dostatočnými
finančnými prostriedkami, aby vôbec bol objektívne spôsobilý uhradiť žalobcom takto vysokú sumu
peňazí, akcentujúc pri tom fakt, že žalovaný nadobudol z dedičstva po svojej manželke predovšetkým

nehnuteľnosti a nie finančné prostriedky. Navyše poukázal na to, že súčasťou dedičstva prejednávaného
po manželke žalovaného – J. F. boli aj pasíva a preukázané pohrebné trovy. Žalobcovia však na túto
skutočnosť v rámci žalobného návrhu žiadnym spôsobom nereflektovali a z dedičstva žiadajú len aktíva
bez reflektovania pasív. Pre úplnosť pritom uviedol, že žalobcovia ani žiadnym spôsobom nepreukázali
hodnotu poľnohospodárskych a lesných pozemkov, vyplatenia (polovice) ktorej sa domáhajú.

6. Žalobcovia podaním zo dňa 12.9.2023 reagovali na výzvu súdu zo dňa 20.7.2023, ktorou boli
súdom vyzvaní na odstránenie vád žaloby. Žalobcovia zotrvali na pôvodnom žalobnom návrhu zo
dňa 20.12.2022, alternatívne však predložili súdom požadovanú špecifikáciu žaloby v alternatívnenavrhnutom petite, ktorým navrhli, aby súd prikázal žalovanému vydať žalobcom spoluvlastnícke podiely
na nehnuteľnostiach nadobudnutých v dedičskom konaní po poručiteľke J. F., a to formou naturálnej
reštitúcie tak, ako to presne špecifikujú v alternatívnom petite uvedenom v závere ich vyjadrenia.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 4.10.2024. Na tomto pojednávaní obidve sporové strany síce
prejavili vôľu vyriešiť tento spor zmierlivým spôsobom, avšak k dohode nedošlo, preto bolo pojednávanie
odročené na deň 29.11.2024 s tým, že súd konštatoval, že žalobcami novonavrhnutý petit sa súdu
javí ako nevykonateľný, nakoľko v danom petite boli delené na ďalšie spoluvlastnícke podiely aj

nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje zákaz drobenia v zmysle príslušných zákonných ustanovení.

8. Žalobcovia podaním zo dňa 26.11.2024 predložili súdu návrh na úpravu petitu žaloby podľa § 139
CSP. Súd na pojednávaní dňa 16.4.2025 pripustil zmenu petitu tak, ako to predniesol, resp. ako to
navrhol právny zástupca žalobcov v podaní zo dňa 26.11.2024.

9. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 16.4.2025, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov a výsluchom žalobkyne v 1. rade A. B., žalovaného I. F., svedkyne K. A., svedka
F. A. a svedkyne H. B..

10. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade A. B. vyplynulo, že v čase, keď žila sestra J. F., všetci žili dolu v

dome, všetko sa robilo dolu, varili dolu, všetci pokope. Dolu mali kuchyňu, dvaja bratia mali jednu izbu
spoločne a ďalší brat mal tiež svoju izbu. Kúpeľňu používali iba jednu, ktorá sa nachádza hore, tú istú
kúpeľňu používali aj poručiteľka s manželom. V domácnosti to vtedy fungovalo tak, že varila aj ona aj
J., varilo sa spoločne. V chladničke nemali rozdelené veci, ktoré sú ich a ktoré žalovaného a nebohej
J.. Pokiaľ ide o upratovanie, všetko upratovala ona (žalobkyňa v 1. rade, pozn. súdu), aj dolu, aj hore.

Kúrenie zabezpečoval brat D., drevo kupoval z urbariátu. Nákup do domácnosti robila sestra J., ona
na nákupy nechodievala. Elektrina bola písaná na žalovaného, ale všetko uhrádzal brat. Jedli spoločne,
mali spoločný stôl, jednu chladničku, tá bola na poschodí. Pokiaľ išlo o pranie, tak prala aj sestra, aj ona,
skladanie a žehlenie vecí taktiež robila aj ona, aj sestra J.. Keď išli prať, nemali označené, ktoré pracie
prostriedky sú ich a ktoré poručiteľky J., to mali spoločné. Chovali aj hospodárske zvieratá, o všetko

sa starala ona s bratom. Krmivo zabezpečoval brat D., on to aj financoval. Mali svine, kravu, teľa. Keď
zvieratá vyrástli, bola zabíjačka, na ktorej sa zúčastňovali všetci. Mäso uložili do mrazničky, mali jednu
mrazničku. Mäso sa nedelilo zvlášť pre nich a zvlášť pre žalovaného a nebohú Ivetu. Vykonávali sa aj
rekonštrukčné práce a úpravy na rodinnom dome, v ktorom bývali, všetko za ich peniaze, za bratove,
na týchto prácach sa podieľal každý.

11. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že s manželkou, neb. J. F. prišli bývať do C. asi v roku 1996,
resp. 1995. V tom čase boli hore v dome tri izby, dolu boli dve a dolu bola ešte pivnica. Všetko sa potom
začalo prerábať, a to zhora až dolu. V tom čase chodieval na týždňovky do Košíc, v piatok prišiel domov,
v sobotu robili celý deň až do noci. On je murár, takže on vykonával tieto práce, pričom je pravdou, že

ostatní mu pomáhali. Tieto práce bolo nutné vykonať, pretože keď tam prišiel, všetky okná prepúšťali,
bolo potrebné podkladať pod ne handry, pretože cez ne pretekalo. keď prebiehali rekonštrukčné práce
na dome, pracovali všetci, teda D., G., A. a G.. Rekonštrukciu financoval prevažne on, nebohá manželka
počas týždňa zabezpečila potrebné veci a vzhľadom na to, že on mal finančný príjem, väčšinu financoval
on. Nákupy do domácnosti zabezpečovala nebohá manželka, stále zobrala raz jedného, raz druhého,

aby videli, čo koľko stojí. On chodil do roboty, toto bola jej úloha. Pokiaľ ide o kúrenie, najprv tam bol
len jeden pec, ktorý vyhrieval obývačku a aj spálňu, kde spali. Potom sa muselo prerábať tak, aby každý
mal svoju miestnosť. Keď tam prišiel on, tak nemali traktor, neskôr D. zabezpečil traktor a vzájomne si
pomáhali. On pri týchto prácach pomáhal len keď mal čas a to väčšinou v sobotu. Pokiaľ išlo o finančné
príjmy, k tomu uviedol, že D. nerobil stále, robil len občas, keď niekto ho zobral do práce, pokiaľ ide o G.,

ten pracoval dlhé roky v Ostrave. V domácnosti varili A. B. J., väčšinou varila J. a A. jej pomáhala, či
už s varením alebo upratovaním. Kuchyne nemali oddelené. Keď sa chovalo, musela sa kúpiť 350 l
mraznička, tá bola na verande, jedna menšia mraznička bola v kuchyni a chladnička bola hore, pretože
nebolo ju kde dať. Pokiaľ ide o suroviny a potraviny, ktoré boli v mrazničke a chladničke, tieto neboli
rozdelené pre neho a nebohú J. a pre žalobcov, všetko bolo spoločné. On chodieval do roboty, nestaral

sa o to. Keď prebiehali zabíjačky, väčšinou bol pri nich prítomný on a zvyčajne sa zavolal nejaký mäsiar.
Bolo potrebné, aby to niekto riadil, tak to zabezpečoval on. Pokiaľ ide o stravovanie, resp. stolovanie
v domácnosti, tak vo Vianočné a Veľkonočné sviatky jedli spoločne, pokiaľ ide o nedeľu tak kedy-ako.12. Z výsluchu svedkyne K. A. vyplynulo, že keď si čítala návrhy, resp. vyjadrenie žalovaného,
bola prekvapená, pretože nič, čo tam je napísané, nie je pravda. Má za to, že nebola tam oddelená
domácnosť, ale že všetci tvorili spoločnú domácnosť. Chodievala tam od malička často. Svedkyňa na

otázku, kto zabezpečoval v danej domácnosti varenie, pranie, kúrenie a starostlivosť o zvieratá uviedla,
že všetky tie práce robili všetci spoločne. Nákupy robila väčšinou nebohá Iveta, niekedy išli na nákupy
spoločne so žalovaným. Čo sa týka stravovania, všetko sa pripravovalo dolu v kuchyni na prízemí,
tam sa pripravovali raňajky, obedy aj večere. Kým ešte nebohá J. žila, chladnička bola iba hore na
poschodí, kde sa všetky potraviny odložili a tam bola napr. saláma, slanina, nejaké jogurty. Všetko bolo

spoločné, neboli žiadne oddelené poličky. Keď tam boli na návšteve, všetci sedeli dolu v kuchyni, pri
jednom stole. Dávali si tam raňajky, obed, kávu alebo koláč poobede, proste tam trávili čas. Čo sa týka
starostlivosti o zvieratá, tak tú zabezpečovala prevažne žalobkyňa A. a je pravdou, že aj žalovaný sa
zapájal do týchto prác, samozrejme v rámci jeho možností. Pokiaľ ide o zabezpečovanie kúrenia v dome,
to väčšinou robil D., teda brat prítomnej žalobkyne, on robil väčšinou všetko okolo dreva. Keď prišli na
návštevu, tak väčšinou boli všetci spolu hore v obývačke, dali si kávu, poprípade koláč, všetci sa tam

rozprávali spolu. Na otázku, či sa svedkyňa vie vyjadriť, či mala nejaké informácie o dedičskom konaní
po poručiteľke J., resp. či sa to dozvedela a ako sa to dozvedela, uviedla, že žalovaný jej povedal,
že dedičské konanie bude, a že ku dedičskému konaniu budú prizvaní všetci súrodenci s tým, že ju
poprosil, aby napísala všetky potrebné údaje, teda meno, dátumy narodenia, rodné čísla, že to potrebuje
k dedičskému konaniu pre pani notárku. Na ďalšie otázky svedkyňa odpovedala, že nebohá J. mala

vedomosť o všetkých príjmoch v rodine, pretože ona v podstate hospodárila so všetkými tými finančnými
prostriedkami a z týchto financií, teda z tých spoločných financií sa financovali všetky náklady, teda či
už na potreby domácnosti alebo na rekonštrukciu domu, na opravu strechy. Má vedomosť o tom, že
nebohá J. vravela, že žalovaný je na invalidnom dôchodku, a teda má nižší príjem, až keď všetky
príjmy dajú dokopy, tak potom môžu urobiť nejakú rekonštrukciu, teda opravu domu alebo napr. strechy.

Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že nebohá J. mala dochovať A. a G. a nakoľko tam bývali
spolu, tak mala pomáhať aj D. a G..

13. Z výpovede svedka F. A. vyplynulo, že do domácnosti žalobcov a žalovaného chodieval dosť často,
chodieval tam pomáhať so senom, v zime napr. odhŕňať sneh, pokŕmiť a takéto veci. V tej domácnosti

prala a varila J. B. A. a aj o domácnosť a hospodárske zvieratá sa starala J. H. A., oni si to podelili.
Pokiaľ ide o zabezpečovanie dreva a kúrenie, to robili D., G. a G., oni zabezpečovali drevo, chodili do
lesa spúšťať a pripravovať drevo, žalovaný ho potom chodil zvážať s traktorikom. Osoby, ktoré bývali
v tomto dome, sa zdržiavali všetky dolu v kuchyni, pri raňajkách, pri obede, tam sa varilo a všetko sa tam
robilo. Len keď prišla nejaká návšteva, tak sa išlo o poschodie vyššie. Pokiaľ má vedomosť, tak v dome

bola jedna chladnička, k tejto bol voľný prístup a potraviny, ktoré tam boli uložené, boli spoločné. Podľa
názoru svedka sa nebohá J. F. starala o A. a G., navarila, poprala, rozprávala sa, keď bolo treba išla aj
k doktorovi. Hodnotí to ako dobrú starostlivosť.

14. Z výsluchu svedkyne H. B. vyplynulo, že dom, ktorý je predmetom tohto konania, postavili jej rodičia,

zaplatil to brat G.. Keď sa vrátila sestra J. so žalovaným z Plavnice späť, už všetko bolo hotové, čiže
okná, dvere, zárubne, voda bola urobená, odpady boli porobené. Pokiaľ sa má vyjadriť k tomu, ako sa
v tom dome žilo, tak bolo tam perfektne, dobre bolo. Kým žila ešte nebohá J., elektrinu platil G., a zbytok
sa všetko platilo z peňazí A. a G., ktorí boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Nebohá J. mala
kontrolu aj nad príjmami G. a D., ich peniaze išli do domu a nemôže to poprieť, aj švagrove peniaze,

teda peniaze žalovaného, taktiež išli do domu, teda všetko. Na otázku, ako svedkyňa získala vedomosť
o dedičskom konaní, uviedla, že raz prišiel žalovaný z Ľubovne, zamával papierom a povedal, že všetko
je jeho. Po dedičskom konaní museli niekoľkokrát volať políciu, pretože žalovaný robil bordel, vyhádzal
jej veci. Pokiaľ ide o rekonštrukciu domu, tú robili firmy, ale pri tej rekonštrukcii pomáhali všetci členovia
domácnosti. Čo sa týka starostlivosti o zvieratá, to zabezpečovali všetci, to nemôže povedať. K príjmom

žalobcov uviedla, že čo sa týka D. B., ten pracoval niekedy v Čechách ale jeho výplaty nevidela, to všetko
mala sestra J.. Čo sa týka G. B., má vedomosť iba to, že bol zamestnaný v Litmanovej, v Jarabine,
ale vedomosť o jeho príjmoch nemá, to všetko vedela sestra J., ona mala všetky účty komplet. Má tiež
vedomosť o tom, že G. pracoval v zahraničí, ale bolo to asi 30-40 rokov, keď sa brali sestra J. a žalovaný.
DrevozabezpečovalžalobcaD.,onfinancovalnákup,naftu, benzín,všetko.Pokiaľideosamotnýproces

zabezpečovania dreva, uviedla, že majú traktor, tak sa to doviezlo a zabezpečilo, má tým na mysli jej
priateľa. Je pravdou, že chodieval aj jej švagor, t.j. žalovaný, ale musela byť zabezpečená nafta.15. V prejednávanej veci nebola spornou skutočnosť, že žalobcovia v 1. – 4. rade a žalovaný
s manželkou J. F., ktorá bola sestrou žalobcov v 1. – 4. rade, bývali spoločne v rodinnom dome v C. č.
XX, kde žalobcovia v 1. – 4. rade a žalovaný bývajú aj v súčasnosti. Manželka žalovaného J. F. zomrela

dňa XX.X.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľke J. F. prebehlo na Okresnom súde Stará Ľubovňa,
prostredníctvom notára JUDr. Dariny Sčensnej pod sp. zn. 5D/117/2021. Z uznesenia o dedičstve
č.k. 5D/117/2021 zo dňa 24.5.2021 vyplýva, že notár (i) schválil návrh o vyporiadaní BSM predložený
pozostalým manželom poručiteľky; (ii) určil všeobecnú hodnotu majetku v sume 176.505,03 eur, výšku
dlhov v sume 2.178,50 eur a čistú hodnotu dedičstva v sume 174.326,53 eur; (iii) potvrdil nadobudnutie

dedičstvaI.F.,manželoviporučiteľky.Vodôvodneníuznesenianotárkonštatoval,žeporučiteľkazomrela
ako vydatá bezdetná, jediným dedičom zo zákona v II. dedičskej skupine v zmysle § 474 Občianskeho
zákonníka je I. F., manžel poručiteľky.

16. Z uznesenia Štátneho notárstva v Starej Ľubovni č. D 63/89 zo dňa 3.4.1989 plynie, že v dedičskom
konaní po poručiteľke G. B. (matke žalobcov v 1. – 4. rade a neb. manželke žalovaného) nadobudli

rodinný dom č. XX v kat. úz. C. s maštaľou, stodolou, zastavanou plochou na ktorej dom stojí a spálňu
dedičia G. B. (manžel poručiteľky), H. B., C. B., G. B., G. B., J. B., A. B. a D. B., každý v podiele 1/8.
Poľnohospodársku pôdu v soc. užívaní prebral G. B., manžel poručiteľky, s povinnosťou v prípade
vyplatenia za tieto pozemky vyplatiť každému z detí 1/8 z peňažnej čiastky, ktorá bude vyplatená.

17. Z uznesenia Štátneho notárstva v Starej Ľubovni č. D 298/91-20 zo dňa 17.10.1991 vyplýva, že v
dedičskom konaní po poručiteľovi G. B. (otcovi žalobcov v 1. – 4. rade a neb. manželky žalovaného)
podiely na rodinnom dome č. XX v kat. úz. C. s vedľajšími stavbami dedičia: H. B., C. A., G. B., G.
B., A. B., J. B. a D. B., každý v podiele 1/7.

18. Z darovacej zmluvy zo dňa 20.2.1996 mal súd preukázané, že darcovia na jednej strane – H. B., G.
B., G. B., A. B. a D. B. a obdarovaná J. F. na druhej strane uzavreli darovaciu zmluvu, na základe ktorej
darcovia darovali svoje spoluvlastnícke podiely svojej sestre J. F. bezodplatne a obdarovaná tento dar
prijala. Podľa bodu V. darovacej zmluvy obdarovaná zriaďuje darcom G. B. a A. B. vecné bremeno, ktoré
spočíva v práve doživotného bývania a užívania prízemných priestorov a príslušenstva predmetného

rodinného domu a pozemku. Obdarovaná poskytne týmto darcom potrebnú pomoc. Títo darcovia vecné
bremeno v rozsahu, ako je uvedené, prijímajú.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

19. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

20. Podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine
manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli

odkázaní výživou na poručiteľa. (2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy
najmenej polovicu dedičstva.

21. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré trvale žijú a spoločne
uhradzujú náklady na svoje potreby.

22. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa po prejedaní dedičstva zistí, že oprávneným
dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na
ujmu pravého dediča.

23. Podľa § 212 ods. 1, 2 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. (2) Rozsudkom sa rozhoduje
o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo
len o jej základe alebo dôvode.

24. Podľa § 214 ods. 1 CSP ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.25. Dokazovaním zistené skutočnosti súd posúdil podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení § 474
ods. 1, 2, § 485 Občianskeho zákonníka v spojení s § 115 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

26. Žalobcovia v 1. – 4. rade sa po úmrtí poručiteľky J. F., ich sestry, domáhajú vydania dedičstva
voči žalovanému I. F., s odôvodnením, že napriek tomu, že prichádzali do úvahy ako dedičia v druhej
dedičskej skupine (§ 474 ods. 1 OZ), t.j. žili s poručiteľkou J. F. najmenej po dobu jedného roka pred
jej smrťou a z toho dôvodu sa starali o spoločnou domácnosť, k dedičskému konaniu prizvaní neboli

a dedičstvo nadobudol len žalovaný I. F., manžel poručiteľky.

27. Žalovaný dedičské právo žalobcov v 1. – 4. rade poprel. Tvrdil, že on a nebohá J. F. mali samostatnú
domácnosť. Odmietol tvrdenie žalobcov o tom, že tvorili spoločnú domácnosť aj so žalobcami v 1. –
4. rade.

28. Vyššie citované ustanovenie § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako podmienku zaradenia
fyzickej osoby do druhej dedičskej skupiny ustanovuje: 1/ spolužitie domnelého dediča a poručiteľa
v spoločnej domácnosti a zároveň 2/ osoba sa starala o spoločnú domácnosť alebo (vzhľadom na vek
resp. zdravotný stav) bola výživou na poručiteľa odkázaná.

29. Vzhľadom na to, že medzi stranami bolo sporné to, či žalobcovia v 1. – 4. rade sú oprávnenými
dedičmipoporučiteľkeJ.F.súdsazaoberalprejudiciálneotázkou,čižalobcoviav1.–4.radeprichádzajú
do úvahy ako dedičia v druhej dedičskej skupine (§ 474 OZ) z titulu tzv. spolužijúcich osôb.

30. Spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb (§ 115 OZ) treba rozumieť skutočné spolužitie v

spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa
svojich možností a schopností, a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo
potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na
všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy,
výlety a pod. (porovnaj R 34/1960).

31. Za spolužijúce osoby poručiteľa treba považovať napr. družku poručiteľa, jeho dospelých
súrodencov, vzdialenejších príbuzných, nevlastné deti atď. a to za predpokladu, že žili s poručiteľom
v spoločnej domácnosti aspoň rok pred smrťou poručiteľa a starali sa o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázaní na výživu poručiteľa. Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak,

akoby bola členom rodiny; takéto spolužitie musí byť podľa úmyslu účastníkov trvalé a musí trvať i v
čase smrti poručiteľa a v rozhodnej dobe jedného roka muselo existovať nepretržite bez prerušenia.
Spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie, preto nepostačujú napr. občasné
návštevy. Preukázanie uvedených skutočností zaťažuje žalobcov. K otázkam spolužitia dvoch osôb sa
objektívne môžu vyjadrovať ako svedkovia len tie osoby, ktoré poznajú dôverné pomery poručiteľa a

žalobcu, teda v zásade pôjde o osoby, ktoré s členmi tvrdenej spoločnej domácnosti majú bližší vzťah.
(viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/10/2021 zo dňa 26.4.2022).

32. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia v 1. – 4. rade v rozhodujúcej dobe,
t.j. minimálne jeden rok pred smrťou poručiteľky J. F. žili v nehnuteľnosti – v ich rodičovskom dome

v obci C. (ktorého vlastníkmi boli pôvodne ich rodičia a následne jednak v dedičskom konaní ako aj
titulomdarovacíchzmlúvsastalavýlučnouvlastníčkoutohtodomuapriľahlýchnehnuteľnostíporučiteľka
J. F., ktorá zároveň prijala osobný záväzok poskytnúť potrebnú pomoc žalobcom v 1. a 2. rade), a to
všetci títo súrodenci (žalobcovia v 1. – 4. rade a nebohá J. F.) a od roku 1995 resp. 1996 aj žalovaný,
v spoločnej domácnosti, všetci sa podľa svojich schopností a možností spoločne podieľali na chode

tejto domácnosti, a to jednak finančne, ale aj spoločným vykonávaním prác súvisiacich s domácimi
prácami, starostlivosťou o hospodárske zvieratá a ich spracovávaním, s rekonštrukciou domu. Taktiež
sa spoločne stravovali, prijímali návštevy, trávili voľný čas.

33. Uvedenéskutočnostivyplynuliokremvýpovedežalobkynev1.radeajzosvedeckýchvýpovedíK.A.,

F. A. a H. B., ale aj z výpovede samotného žalovaného, ktorý aj keď vo svojich písomných vyjadreniach
v podstate poprel, že by spoločne s poručiteľkou J. F. tvorili spoločnú domácnosť aj so žalobcami
v 1. – 4. rade, avšak vo výpovedi pred súdom dňa 16.4.2025, okrem iného, uviedol aj to, že: „...
s manželkou, neb. J. F. prišli bývať do C. asi v roku 1996, resp. 1995. V tom čase bol rodinný domč. XX L. C. v takom stave, že bolo nutné ho prerobiť. On je murár, takže tieto práce vykonával on,
avšak na rekonštrukčných prácach sa podieľali všetci, teda D., G., A. a G.. Nákupy do domácnosti
zabezpečovala nebohá manželka so žalobcami, on chodil do roboty, toto bola jej úloha. Pokiaľ ide

o kúrenie, najprv tam bol len jeden pec, ktorý vyhrieval obývačku a aj spálňu, kde spali, potom sa to
prerábalo tak, aby každý mal svoju miestnosť. Spočiatku nemali traktor, neskôr D. zabezpečil traktor
a vzájomne si pomáhali pri zabezpečovaní dreva, on pri týchto prácach pomáhal len keď mal čas, a to
väčšinou v sobotu. V domácnosti varili A. B. J., väčšinou varila J. a A. jej pomáhala, či už s varením
alebo upratovaním. Kuchyne nemali oddelené. Keď sa chovalo, musela sa kúpiť 350 l mraznička, tá

bola na verande, jedna menšia mraznička bola v kuchyni a chladnička bola hore, pretože nebolo ju
kde dať. Pokiaľ ide o suroviny a potraviny, ktoré boli v mrazničke a chladničke, tieto neboli rozdelené
pre neho a nebohú Ivetu a pre žalobcov, všetko bolo spoločné. On chodieval do roboty, nestaral sa
o to. Keď prebiehali zabíjačky, väčšinou bol pri nich prítomný on a zvyčajne sa zavolal nejaký mäsiar.
Bolo potrebné, aby to niekto riadil, tak to zabezpečoval on. Pokiaľ ide o stravovanie, resp. stolovanie
v domácnosti, tak vo Vianočné a Veľkonočné sviatky jedli spoločne, pokiaľ ide o nedeľu tak kedy-ako.

34. Rovnako z výpovede žalobkyne v 1. rade A. B. a z výpovedí svedkov K. A., F. A. a H. B. (ktoré sú
podrobnejšie rozpísané v predchádzajúcom texte) mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. – 4. rade,
ich sestra nebohá J. F. a jej manžel žili od roku 1995, resp. 1996 v rodinnom dome v C. č. XX. Všetci
v podstate zhodne uviedli, že v uvedenom dome sa viedla jedna spoločná domácnosť, všetci sa podieľali

na domácich prácach a starostlivosti o domáce zvieratá. Taktiež všetci sa podieľali na rekonštrukčných
prácach ich rodinného domu, tieto práce vykonávali spoločne a rovnako spoločne sa podieľali aj na
financovaní týchto práce.

35. Z výpovedí sporových strán a aj z výpovedí svedkov taktiež vyplynulo, že aj keď v rodinnom dome

boli dve kuchyne, varilo sa iba v kuchyni dolu, a to pre všetkých spoločne, v dome bola iba jedna
chladnička a jedna mraznička a potraviny, ktoré boli v nich uložené, neboli rozdelené osobitne pre
žalovaného a jeho nebohú manželku a osobitne pre žalobcov, všetko bolo spoločné.

36. Z výpovedí svedkov K. A. a F. A. vyplynulo, že ak prišli na návštevu do tohto rodinného domu,

všetci sedeli spoločne v kuchyni dolu, pili kávu, čaj, príp. si dali zákusok, alebo sedeli v obývačke hore,
taktiež všetci spolu.

37. Vyššie popísaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalobcovia v 1. – 4. rade žili s poručiteľkou
J. F. a s jej manželom v jednej spoločnej domácnosti (od roku 1995, resp. 1996), t.j. najmenej jeden rok

pred smrťou poručiteľky, keďže v tejto domácnosti všetky tieto osoby žili trvale, spoločne sa podieľali
(každý podľa svojej možnosti) jednak na financovaní a jednak na prácach súvisiacich so starostlivosťou
o domácnosť a rodinný dom. Je zrejmé, že spoločná rekonštrukcia rodinného domu, v ktorom bývali
(a bývajú) žalobcovia v 1. – 4. rade a žalovaný s nebohou manželkou, nesmerovala len k zveľadeniu
domu v zmysle udržania alebo zvýšenia jeho hodnoty len v prospech len niektorého z tam bývajúcich,

ale smerovala najmä k zlepšeniu podmienok na bývanie tak pre poručiteľku a žalovaného, ako aj pre
žalobcov v 1. – 4. rade, čo je taktiež potrebné považovať za starostlivosť o domácnosť. Ďalej súd
vykonaným dokazovaním zistil, že poručiteľka J. F. a jej manžel spoločne so žalobcami v 1. – 4. rade,
aj voľný čas resp. sviatky (Veľkonočné sviatky, Veľkú noc) trávili ako rodina, keďže aj skutočne boli
rodinou tak, ako je to vyššie uvedené. Poručiteľka J. F. navyše spravovala financie žalobcov v 1. – 4.

rade, teda v podstate „hospodárila“ s nimi.

38. Len pre úplnosť, k argumentu žalovaného, že samotné bývanie viacerých osôb nie je ešte spoločnou
domácnosťou, súd uvádza, že uvedené konštatovanie je síce správne, avšak žalovaný tvrdenie o tom,
že on tvoril s poručiteľkou J. F. separátnu domácnosť, nepodložil žiadnymi skutočnosťami, z ktorých by

mal tento záver vyplývať. Práve naopak, z vykonaných dôkazov a aj z jeho výpovede na pojednávaní
dňa 16.4.2025 vyplynulo, že počas života jeho nebohej manželky, poručiteľky J. F., sa všetci spoločne
podieľali na starostlivosti o domácnosť, a to finančne a tiež prácou napr. pri zabezpečovaní dreva
na kúrenie, pri starostlivosti o domácnosť (varenie, pranie, upratovanie), alebo chove hospodárskych
zvierat a následne pri ich spracovávaní (zabíjačky), ako aj pri prácach na rekonštrukcii domu. V dome

sa varilo v jednej kuchyni, stravovali sa spoločne, mali jednu chladničku a jednu mrazničku, všetky veci
boli spoločné.39. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcovia v 1. – 4. rade
v prejednávanej veci uniesli dôkazné bremeno tvrdenia a splnenia zákonných podmienok pre dedenie
ako spolužijúcich osôb poručiteľky J. F. v zmysle § 474 ods. 1 OZ. Preto podľa názoru súdu je potrebné

žalobcov v 1. – 4. rade považovať za dedičov podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

40. Napriek tomu, že žalobcov v 1. – 4. rade treba považovať za dedičov podľa § 474 ods. 1
Občianskeho zákonníka, títo neboli účastní dedičského konania po poručiteľke J. F. v konaní vedenom
na Okresnom súde Stará Ľubovňa, u notárky JUDr. Dariny Sčensnej, pod sp. zn. 5D/117/2021 a

vlastníkom všetkého majetku poručiteľky J. F. sa stal žalovaný, ktorému bolo potvrdené nadobudnutie
dedičstva po tejto poručiteľke.

41. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným
dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na

ujmu nepravého dediča.

42. Oprávneným dedičom, ktorému sa poskytuje ochrana podľa ustanovenia § 485 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je osoba, ktorá je síce dedičom poručiteľovho majetku už v dobe jeho smrti, ale súd s ním
ako dedičom nekonal. Je to teda osoba, ktorej svedčí niektorý z dedičských titulov a ktorá mala byť

nadobúdateľom dedičstva či jeho časti a napriek tomu podľa výsledkov dedičského konania dedičstvo
nenadobudla vôbec alebo len v menšom rozsahu, než na ktorý mala právo.

43. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že so žalobcami v 1. – 4. rade súd
(konajúci prostredníctvom notára ako súdneho komisára) nekonal napriek tomu, že prichádzali do úvahy

ako dedičia v druhej dedičskej skupine podľa § 474 Občianskeho zákonníka.

44. Podľa názoru súdu to, že sa so žalobcami v 1. – 4. rade v dedičskom konaní riadne nekonalo
a v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5D/117/2021 neboli
považovaní za dedičov po poručiteľke J. F., hoci nimi mali byť, je dôvodom na to, aby sa svojho práva

mohli domáhať žalobou podľa § 485 Občianskeho
zákonníka, keďže žalovaný je v rozsahu dedičských podielov žalobcov v 1. – 4. rade, ktoré nadobudol
v rozpore s ustanovením § 474 Občianskeho zákonníka, nepravým dedičom. Z uvedeného dôvodu
dospel súd k záveru, že žalovaný je povinný žalobcom v 1. – 4. rade ich dedičské podiely vydať.

45. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci
má súd za to, že v danom prípade je potrebné poskytnúť ochranu žalobcom v 1. – 4. rade,
pretože v opačnom prípade by bolo nielen popreté ich dedičské právo, ale bol by popretý aj princíp
spravodlivosti. Spravodlivosť v rámci súdneho konania znamená, že každé rozhodnutie by malo
byť nielen zákonné ale aj spravodlivé. Princíp spravodlivosti je jedným z najdôležitejších princípov

sporového konania. Spravodlivosť predstavuje koncept zahŕňajúci spravodlivosť, rovnosť a spravodlivé
zaobchádzanie ktorého obsahom je predovšetkým jeho uplatňovanie vo svetle konkrétnych okolností
každého sporového konania. Napriek skutkovým okolnostiam, ktoré sa zdajú, vzhľadom na zákonnú
úpravu, pomerne jednoducho preskúmateľné, nemôže súd rozhodnúť bez prihliadnutia na vyšší princíp
spravodlivosti, ktorému je v každom súdnom konaní potrebné „podriadiť“ rozhodovanie vo veci samej.

Princíp spravodlivosti predstavuje okrem iného aj „férovosť“, teda prejednanie okolností konania čestne
a poctivo v ich spoločnej súčinnosti. Spravodlivým rozhodovaním súd aplikuje aj rímsko-právnu zásadu
„ex aequo et bono“, podľa ktorej by mal postupovať podľa zásad slušnosti a spravodlivosti, podľa
slušného a dobromyseľného uváženia, a nie podľa prísne formálneho právneho spôsobu uvažovania
a rozhodovania. V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva, ale predovšetkým o

dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok
vybudovaný. Súdu jednoznačne vždy prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia
zákona nemôže priniesť nespravodlivé dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby ju takouto interpretáciou
pomocou redukcie „ad absurdum“ odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom
zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd

keď v jednom zo svojich nálezov uviedol: „Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia
musísmerovaťkspravodlivémuvýsledku.Právomusíbyťpredovšetkýmnástrojomspravodlivosti,nielen
súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel aúčel toho - ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn.
II.ÚS 2221/07 zo dňa 19.3.2008).

46. V zmysle ustanovenia § 212 ods. 2, veta prvá, CSP sa rozsudkom rozhoduje o celej prejednávanej
veci. Výnimkou z tejto zásady civilného procesu je čiastočný rozsudok a medzitýmny rozsudok.
47. Predpokladom vydania medzitýmneho rozsudku je účelnosť a tá bude naplnená vtedy, keď by si
určenie výšky nároku vyžadovalo podrobné a časovo náročné dokazovanie, pričom sa javí byť účelné
v prvom rade ustálenie otázky opodstatnenosti uplatneného nároku. Ak súd dospeje k záveru, že

základ nároku alebo dôvod žaloby je opodstatnený, t.j. že je tu právo, od ktorého celkom alebo sčasti
závisí rozhodnutie vo veci samej, vydá medzitýmny rozsudok, v ktorom výroku konštatuje, že uplatnený
základ alebo dôvod žaloby je opodstatnený a zároveň uvedie, že o výške nároku rozhodne v konečnom
rozsudku. Záporný medzitýmny rozsudok nie je možné vydať, keďže pokiaľ súd dospeje k záveru, že
základ nároku nie je opodstatnený, zamietne celú žalobu a takýto rozsudok je už rozsudkom konečným
(komentár k Civilnému sporovému poriadku WK).

48. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný základ nároku neuznáva a špecifikácia dedičských podielov,
ktoré by mal žalovaný vydať žalobcom v 1. – 4. rade, vzhľadom na pomerne veľké množstvo
nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičstva po poručiteľke J. F., by si vyžadovalo podrobné a časovo
náročné dokazovanie, súd zo zreteľom na vyššie uvedené rozhodol v zmysle § 214 ods. 1 CSP
medzitýmnym rozsudkom o základe nároku žalobcov v 1. – 4. rade tak, že tento je daný.

49. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Vzhľadom na to, že súd týmto medzitýmnym rozsudkom rozhodol len o základe nároku žalobcov

v 1. – 4. rade a po právoplatnosti tohto rozsudku bude v konaní pokračovať, výrokom II. vyslovil, že
o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.