Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/96/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200794
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200794.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: ACS spol.
s r.o., so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 389 333, právne zastúpený: Advokátska
kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO:
36 860 891, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100402307/2021 zo dňa
09.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 100402307/2021 zo dňa 09.03.2021 a vec

v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani

zpridanejhodnoty(ďalejajlen„DPH“)zazdaňovacieobdobieoktóber2014,november2014adecember
2014. O výsledku daňovej kontroly správca dane vypracoval Protokol č. 102770810/2019, 9104408/Hlô
zo dňa 02.12.2019 (ďalej aj len „protokol“). Uvedený protokol bol žalobcovi doručený spolu s Výzvou na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102780049/2019 zo dňa 03.12.2019.

2. Rozhodnutím č. 101531669/2020, 9106408/Hlô zo dňa 06.10.2020 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) správca dane podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový
poriadok“)určilžalobcovirozdielvsume11542,00eurnadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie
október 2014, nepriznal nadmerný odpočet v sume 3 805,22 eura a vyrubil daň v sume 7 736,78 eura.

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období
október 2014, november 2014 a december 2014 uplatnil odpočítanie dane okrem iného z faktúr: č.
2014/00075, č. 2014/00078, č. 2014/00091, č. 2014/00092, č. 2014/00093 od daňového subjektu Dial

sk, s.r.o., DPH v celkovej výške 25 180,20 eura. Predmetom fakturácie boli rôzne zemné a inštalačné
práce. Vzhľadom na to, že spoločnosť Dial sk, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 18.08.2016 a
jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Košo music production, s.r.o., Košická 52/A, Bratislava,
ktorá takisto zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 13.12.2016 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosťVykupto.sk s. r. o., Klincová 37/8, Bratislava, ktorá zanikla dňa 09.10.2019, t. j. počas výkonu daňovej
kontroly vykonávanej u žalobcu, správcovi dane sa nepodarilo získať daňové a účtovné doklady tohto
daňového subjektu. Svedok – bývalý konateľ spoločnosti Dial sk, s.r.o., Ing. Rastislav Ryant potvrdil

vykonanieprácpreodberateľa,alenepredložilžiadnedôkazy,ktorýmibysvojetvrdeniapreukázal.Podľa
jeho vyjadrenia mali byť práce vykonané partiami pracovitých spoluobčanov, avšak neuviedol žiadne
identifikačné údaje. Šetrením správcu dane u dodávateľa, teda v spoločnosti Dial sk, s.r.o., sa nepodarilo
preukázať, že fakturované práce uskutočnil práve dodávateľ uvedený na faktúrach, teda spoločnosť
Dial sk, s.r.o. a že práve tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť fakturovaním prác uvedených

na preverovaných faktúrach. Daňový subjekt Dial sk, s.r.o. deklaroval, že práce vykonali rôzne partie
spoluobčanov, nepreukázal však akých. Naopak, uplatnil si odpočítanie dane z faktúr za vykonanie prác
pre žalobcu, ktoré mu mala dodať spoločnosť RUDOLF s.r.o., ale v tom období konateľ tejto spoločnosti
realizovanie prác poprel, spoločnosť Dial sk, s.r.o. nepoznal.

4. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia skonštatoval, že nespochybňuje realizáciu

a vykonanie fakturovaných prác, ale v priebehu daňovej kontroly nezistil a žalobca ako daňový subjekt
nepreukázal, kto ich vykonal. To, že ich fakturoval daňový subjekt Dial sk, s.r.o., neznamená, že ich aj
uskutočnil. Správca dane nespochybnil možnosť dodávateľského daňového subjektu si na realizáciu
prác zabezpečiť subdodávateľa, ale je nevyhnutné, aby bolo preukázané, aký subdodávateľ tieto
práce vykonal a hlavne to, kto ich v mene subdodávateľa vykonal. Ani na jednom stupni preverovania

také konkrétne osoby neboli zistené. Kto dané práce fyzicky vykonal, nepovedal ani žalobca ako
kontrolovaný daňový subjekt, ani jeho dodávateľ. Konateľ subdodávateľskej spoločnosti, ktorá tiež
fakturovala rovnaké práce, však vyhlásil, že spoločnosť Dial sk, s.r.o. nepozná a stavebné práce
nevykonával. Keďže šetrením správcu dane sa nepotvrdil vznik daňovej povinnosti u dodávateľa služieb,
u prijímateľa služieb, u žalobcu ako daňového subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle

§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj len „zákon o DPH“). Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre a že prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 100402307/2021 zo dňa 09.03.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 74 ods. 4
daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že počas daňovej kontroly
a následného vyrubovacieho konania bolo zistené, že fakturované práce mali byť na začiatku reťazca
realizované neznámymi osobami (rómski spoluobčania), nevedno pre koho, nevedno v akej sume. Tieto

práce mali byť následne fakturované spoločnosťou Dial sk, s.r.o., A. B. C. a A. C. C., ktorí práce následne
prefakturovalidaňovémusubjektu,ktorýsiznichuplatnilodpočítaniedane.Vcelomfakturačnomreťazci,
teda už na jeho začiatku, nebola daň odvedená a zaplatená do štátneho rozpočtu. Subjekty, ktoré sa
nachádzali na prostrednom článku, teda Dial sk s.r.o., Ing. Rastislav Ryant a Ing. Ľubomir Ryant, si
uplatnili odpočítanie z faktúr za práce, pri ktorých na strane deklarovaného dodávateľa daň nebola

priznaná, zároveň tieto subjekty priznali daň z faktúr vystavených pre kontrolovaný daňový subjekt,
ktorý si uplatnil odpočítanie dane z týchto faktúr. Správca dane tak v protokole ako aj v prvostupňovom
rozhodnutí podrobne opísal zistený skutkový stav a uviedol jeho vyhodnotenie. Závery prijaté správcom
dane vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a sú bez logických rozporov. Správca dane
v prvom rade preveroval splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane z fakturovaných plnení,

čo sa na základe skutočností zistených v daňovej kontrole dostatočne nepreukázalo, a pokiaľ by aj boli
formálne podmienky v zmysle ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH na uplatnenie odpočítania dane
splnené, správca dane v prípade pochybností bol oprávnený preverovať celý obchodný reťazec.

II.

Žaloba

6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil správcovi dane
na ďalšie konanie.

7. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pričom jeho nezákonnosť spočíva najmä v (i)
nesprávnom skutkovom a právnom posúdení podstaty veci, (ii.) porušení zákonných práv žalobcu
vyplývajúcich z daňového poriadku, (iii.) nerešpektovaní lehôt vyplývajúcich z daňového poriadku, (iv.)sprievodných pochybeniach spočívajúcich v nesprávnosti hodnotenia otázky odbornej starostlivosti,
nesprávnosti hodnotenia otázky ekonomickej pohnútky, nepravdivých tvrdeniach žalovaného a v
rozporoch záverov žalovaného a (v.) absencii zákonných náležitostí rozhodnutia.

8. Nesprávne právne a skutkové posúdenie veci videl žalobca v tom, že z argumentácie žalovaného je
zrejmé, že jediný dôvod, ktorým žalovaný spochybnil nárok žalobcu na priznanie odpočtu DPH, spočíval
v spochybnení reálnosti plnenia, účtovaní a v plnení daňových povinností, a to všetko u subjektov na
úrovni o niekoľko stupňov nižšie, ako je žalobca (úroveň subdodávateľa dodávateľa žalobcu). Napriek

uvedenému žalovaný a správca dane pričítali uvedenú skutočnosť na ťarchu žalobcu a preniesli na
neho zodpovednosť za prípadné pochybenia na úrovni subdodávateľ - dodávateľ. Zistenie prípadného
pochybenia na úrovni o niekoľko stupňov nižšie ako je žalobca, neumožňuje konajúcemu orgánu prijať
záver o neexistencii podmienok pre uplatnenie nároku na odpočet DPH zo strany žalobcu. V tejto
súvislostižalobcapoukázalnadoterajšiusúdnuprax,ktorejspoločnýmznakomjeprávnynázor,vzmysle
ktorého nie je možné extenzívnym spôsobom prenášať dôkaznú povinnosť na daňový subjekt (v tomto

prípade na žalobcu) a zaťažovať ho zodpovednosťou za dokazovanie splnenia daňovej povinnosti u
subjektov na úrovni o niekoľko stupňov nižšie od žalobcu. Podľa uvedeného právneho názoru nie je
dôkaznápovinnosťžalobcuneobmedzená,alejejumožnélimitovaťrozumnýmiočakávaniamitýkajúcimi
sa samotného subjektu.

9. V predmetnej veci žalobca preukázal všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre priznanie uplatneného
nároku na odpočet DPH, najmä fyzicky existujúce plnenie, kompletná účtovná dokumentácia, podrobné
faktúry s prílohami, protokoly o odovzdaní a prevzatí, zmluva, potvrdenia bezhotovostných platieb,
svedecké výpovede. Napriek uvedeným skutočnostiam a bez preukázania akejkoľvek vedomosti
žalobcu o údajnom nezákonnom postupe medzi dodávateľom žalobcu a subdodávateľom dodávateľa,

konajúce daňové úrady plne preniesli na žalobcu negatívne dopady vzťahov medzi subjektami
nachádzajúcimi sa o niekoľko úrovni nižšie od žalobcu. Súčasne len na základe tejto skutočnosti mu
uložili plnenie finančnej povinnosti pre údajne nepreukázanie podmienok umožňujúcich priznanie nároku
na odpočet DPH.

10. Žalobca tiež namietal, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje číslo konania, ale evidenčné
číslo zaevidovania dokumentu v informačnom systéme finančnej správy. Je zrejmé, že sa jedná o údaj
odlišný od čísla konania, keď číslo konania znamená jednoznačné určenie veci, ktorej sa protokol
týka. Číselné označenie využívané daňovým úradom možno zohľadňuje vnútorné evidenčné potreby
informačného systému daňovej správy, ale nezodpovedá zákonnej požiadavke, v zmysle ktorej protokol

z daňovej kontroly musí obsahovať číslo konania. Obdobná situácia sa vyskytuje aj vo vzťahu k ďalšej
zákonnej náležitosti, ktorou je povinnosť uviesť vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický
podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol. Z protokolu je zrejmé, že osobou, ktorá ho
vyhotovila, je A. D. E., avšak zároveň je zrejmé, že jeho podpis na protokole absentuje. Na protokole
teda absentuje podpis osoby, ktorá vyhotovila protokol, a teda chýba naplnenie zákonnej požiadavky §

47 písm. k) daňového poriadku, podľa ktorého protokol takýto podpis musí obsahovať. S prihliadnutím
na uvedené je zrejmé, že dokument označený ako protokol z daňovej kontroly neobsahuje náležitosti,
ktoré na takýto dokument kladie všeobecne záväzná právna úprava v podobe daňového poriadku. Akt
orgánu štátnej správy, u ktorého absentujú základné zákonné požiadavky, je paaktom, alebo nulitným
aktom. Nejedná sa o dokument orgánu verejnej moci, ktorý by vyvolával zákonom definované následky.

11. Žalobca mal tiež za to, že daňová kontrola v jeho prípade bola realizovaná v rozpore so zákonom.
Akýkoľvek výstup z takejto daňovej kontroly je nezákonným dôkazným prostriedkom. Keďže napadnuté
rozhodnutie je založené na dokumente označenom ako protokol z daňovej kontroly a má sa jednať o
výstup z neukončenej daňovej kontroly, trpí aj samotné rozhodnutie touto vadou nezákonnosti a nemôže

byť akceptované. Vo veci nemohlo dôjsť ani k začatiu samotného vyrubovacieho konania, keď k jeho
začatiu môže dôjsť až nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou v zmysle príslušnej právnej
úpravy. Takýto úkon nebol konajúcim daňovým úradom realizovaný, a teda k naplneniu podmienok
realizácie vyrubovacieho konania nedošlo.

12. Ďalšou námietkou žalobcu bola námietka ohľadom nemožnosti vyrubenia rozdielu DPH v dôsledku
plynutia času s poukazom na § 69 daňového poriadku. Nemožnosť vyrubenia rozdielu DPH je daná
dvoma dôvodmi a to a/ skutočnosťou, že vo veci ešte nedošlo k doručeniu protokolu z daňovej kontroly
(takýto úkon smerujúci k vyrubeniu dane musel byť urobený do konca roka 2019), b/ obsahovou stránkoudoručeného dokumentu označeného ako protokol z daňovej kontroly. Podstata uvedenej námietky
(dôvodu b/) je založená na skutočnosti, že v dokumente označenom ako protokol z daňovej kontroly sa
rozdiel DPH vo výške 1 375,00 eur neuvádzal. Prvýkrát sa uvedený rozdiel objavil až v prvostupňovom

rozhodnutí zo dňa 06.10.2020, t. j. po uplynutí konečného dátumu 31.12.2019. Uvedené predstavuje
ďalší dôvod, pre ktorý je možné konštatovať, že k vyrubeniu rozdielu DPH došlo už v období, kedy lehota
umožňujúca takýto postup uplynula. Z oboch dôvodov špecifikovaných vyššie je zrejmé, že k vyrubeniu
rozdielu dane došlo po uplynutí zákonom určenej prekluzívnej lehoty 5 rokov.

13. Ďalšie pochybenie daňových orgánov videl žalobca v nesprávnom hodnotení otázky odbornej
starostlivosti. Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný za absenciu odbornej starostlivosti
u žalobcu a jeho konateľov považoval fakt, že títo nepoznali menoslov pracovníkov (t. j. jednotlivých
fyzických osôb vykonávajúcich jednotlivé práce) pôsobiacich na jeho stavenisku. Nesprávnosť
uvedeného záveru žalovaného dokumentuje aj to, že žalovaný a ani správca dane nešpecifikovali
žiaden právny predpis, ktorý by takúto povinnosť žalobcovi alebo jeho konateľom ustanovoval a ktorý

by neplnenie takejto povinnosti sankcionoval.

14. Konštrukcia žalovaného o ekonomickej nedôvodnosti postupu žalobcu je neakceptovateľná a
rozpornásoskutkovýmstavomazásadamilogiky.Konanie,zktoréhosasnažilžalovanýobviniťžalobcu,
nemá žiaden racionálny základ. Žalobca potreboval vykonať konkrétne práce spôsobom, ktorý by

bol z jeho pohľadu realizovateľný (nemožnosť nepretržitého dohľadu na všetky rozostavané stavebné
aktivity), a preto využil služby dodávateľov, ktorí mu uvedené boli spôsobilí zabezpečiť. Je pravdou, že
tieto subjekty boli platcovia DPH a v súlade s uvedenou skutočnosťou postupoval aj žalobca, ktorý si
splnil všetku s tým súvisiacu zákonnú povinnosť.

15. Snahou žalovaného bolo vyvolať dojem, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď za účelom
preukázania svojho plnenia predložil len faktúry bez ďalšieho. Jedná sa o tvrdenia nepravdivé
a vyvolávajúce dojem zámerného skresľovania skutkového stavu a dôkazného plnenia zo strany
žalovaného, keď plnenie a všetky náležitosti s ním súvisiace boli preukázané: zmluvnou dokumentáciou,
účtovno-daňovou dokumentáciou, preberacími protokolmi, dokladmi o realizovaných bezhotovostných

úhradách, výpoveďou svedka A. C. C., výpoveďou A. F. E., výpoveďou A. B. C., výpoveďou B. E.,
možnosťou ukázania realizovaných prác a dodávok - návrh miestneho zisťovania. Údajná nedôvodnosť
postupu žalobcu bola v rámci daňovej kontroly zistená len jediným dôkazným prostriedkom vykonaným
bez akejkoľvek súčinnosti žalobcu a bez priameho vzťahu k žalobcovi. Tvrdená nesprávnosť postupu
žalobcu bola zistená výlučne na základe dokumentácia subdodávateľov dodávateľa a jedinej svedeckej

výpovede p. D. G.. Jednalo sa o dôkazné prostriedky, ktoré boli realizované v inom konaní. Dokazovanie
bolo vykonané bez akejkoľvek súčinnosti žalobcu.

16. Tvrdenie žalovaného o údajnej vedomosti žalobcu o nekalom postupe tento označil za nepravdivé.
Vo veci je zrejmé, že žalobca mal uzavretú zmluvu so svojím konkrétnym dodávateľom, od

tohto konkrétneho dodávateľa prijal plnenie a za prijaté konkrétne plnenie zaplatil a splnil s tým
súvisiacu povinnosť voči štátu. O vzťahoch medzi dodávateľom žalobcu a jeho subdodávateľmi nemal
žalobca žiadne informácie, ktoré by umožnili prijať záver, že preukázateľne vedel o namietaných
negatívnych skutočnostiach (nepreukázaných). Za nepravdivé tiež považoval žalobca tvrdenie
žalovaného o totožnosti plnenia jednotlivými dodávateľmi.

17. Žalobca predovšetkým namietal zmätočnosť postupu žalovaného a napadnutého rozhodnutia.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmý zásadný rozpor v rozhodujúcej otázke, a to, či
dôvodom pre nepriznanie odpočtu DPH bolo nepreukázanie reálnosti plnenia (fiktívna dodávka), alebo
nepreukázanie dodania plnenia konkrétnym dodávateľom/subjektom. Uvedený rozpor pretrvával počas

celej doby daňovej kontroly a aj následného konania, keď uvedená otázka nebola jednoznačným
spôsobom definovaná v priebehu daňovej kontroly, v priebehu nasledujúceho konania správcu dane ani
v priebehu odvolacieho konania. Žalobcovi tak doposiaľ nie je zrejmé, čo je príčinou záveru prijatého
konajúcimi daňovými orgánmi, a najmä ktoré skutočnosti sú považované za sporné, čo značne sťažuje
až znemožňuje realizáciu konkrétnej obhajoby. Rozhodnutie je vnútorne rozporné a protichodné. Jeho

obsahová stránka neumožňuje realizáciu konkrétnej a jednoznačnej obrany.

18. Záverom žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie trpí mnohými vadami a nezodpovedá § 63
daňového poriadku. V konkrétnostiach považoval za potrebné upozorniť na zmätočnosť napadnutéhorozhodnutia, neodôvodnenosť prijímaných skutkových a právnych záverov, rozpor skutkových záverov
s realitou a ignorovanie nezákonnosti konania. Uvedené nedostatky sú tak intenzívnej povahy, že v
úplnosti znemožnili konkrétnu argumentáciu žalobcu na skutkové a právne závery žalovaného.

III.
Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.08.2021 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

20. K žalobným dôvodom na úvod uviedol, že námietky žalobcu sú obdobné ako námietky uvedené v
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca k žalobe nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by
spochybnili závery správcu dane a žalovaného uvedené v ich rozhodnutiach.

21. Ďalej poukázal na zistenia správcu dane, z ktorých podľa neho vyplýva, že žalobca nepreukázal,

že práce boli vykonané deklarovanými dodávateľmi Dial sk, s.r.o., A. B. C. a A. C. C. a z dokazovania
správcu dane vyplýva, že nebolo preukázané ani vykonanie prác zo strany subdodávateľov RUDOLF
s.r.o. a tiež TRIPOSTAV s.r.o. Aj keď nebola spochybnená samotná existencia prác, ale bolo
spochybnené ich dodanie dodávateľmi Dial sk, s.r.o., A. B. C. H. A. C. C. a subdodávateľmi RUDOLF
s.r.o. a tiež TRIPOSTAV s.r.o., pričom ako vyplýva zo zistení, práce mali byť vykonané rómskymi

spoluobčanmi, bez akéhokoľvek preukázania, v mene koho mali vystupovať. Skutočnosti, na základe
ktorých správca dane dospel ku skutkovým záverom, boli správcom dane správne vyhodnotené, sú
podrobne popísané v jeho rozhodnutí a v danej veci vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie.
Správca dane ani nezaťažoval žalobcu nad mieru prípustnú a zákonom akceptovateľnú, vo veci
si správca dane zaobstaral podklady pre rozhodnutie, či už sám, alebo prostredníctvom dožiadaní.

Nedostatky dodávateľov a subdodávateľov neboli pripisované na ujmu žalobcu. Žalobcovi nebolo
priznané právo na odpočítanie dane na základe vykonaného dokazovania, z ktorého je zrejmé, že k
dodaniu prác zo strany deklarovaných dodávateľov ako aj subdodávateľov na uvedených faktúrach,
nedošlo. Je logické, že pokiaľ spoločnosti RUDOLF s.r.o. a tiež TRIPOSTAV s.r.o. stavebné práce
nedodali a neuskutočnili, ani deklarovaní dodávatelia Dial sk, s.r.o. a A. B. C. a A. C. C. nemohli tieto

práce dodať žalobcovi, najmä za situácie keď títo uvádzali, že dodávateľmi prác mali byť práve uvedené
subdodávateľské spoločnosti.

22. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci SGI a Valériane, C
459/17 a C 460/17, v zmysle ktorého, keď je transakcia nadobudnutia tovaru alebo služby fiktívna,

nemôže mať žiadne spojenie s transakciami zdaniteľnej osoby zdaňovanými na výstupe. V dôsledku
toho ak k skutočnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb nedôjde, nevznikne žiadne právo na
odpočítanie dane.

23. K námietke žalobcu o absencii zákonnej náležitosti v protokole, a to čísla konania a vlastnoručného

podpisu alebo kvalifikovaného elektronického podpisu zamestnanca správcu dane, ktorý ho vyhotovil,
žalovaný uviedol, že predmetný protokol obsahuje v zmysle § 47 písm. b) daňového poriadku
správne číslo, vygenerované informačným systémom finančnej správy, pričom toto číslo je jedinečné a
neopakovateľné. Pre lepšiu orientáciu a priradenie, ktoré oddelenie a ktorý zamestnanec správcu dane
predmetný dokument evidoval, uviedol správca dane za evidenčné číslo dokumentu aj organizačný kód

oddelenia daňovej kontroly a skratku priezviska, ktorá určuje konkrétneho zamestnanca, ktorý daný
dokument evidoval a vypracoval. Z označenia, ktoré obsahuje predmetný protokol, je zrejmé, že ho
vyhotovil a následne zaevidoval v informačnom systéme finančnej správy zamestnanec správcu dane,
A. D. G., ktorý je aj na protokole podpísaný a ktorý samotnú daňovú kontrolu aj vykonával. To, že protokol
vyhotovil a zaevidoval v systéme A. D. G., potvrdzuje skutočnosťou, že evidenčné číslo protokolu

obsahuje jeho skratku priezviska. Z Poverenia číslo 100579240/2019 zo dňa 07.03.2019 vyplýva, že
výkonom daňovej kontroly bol poverený aj zamestnanec správcu dane, A. D. E., avšak nakoľko tento
zamestnanec správcu dane v deň evidovania dokumentu do informačného systému finančnej správy
nebol prítomný na pracovisku, zamestnanec správcu dane, v tomto prípade A. D. G., to k jeho menu
v protokole uviedol. Daňový poriadok vo svojom ustanovení nezakazuje, aby bol v závere protokolu

uvedený a podpísaný len ten zamestnanec správcu dane, ktorý protokol vyhotovil.

24. Správca dane neporušil ani lehotu na výkon daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového
poriadku, pretože daňová kontrola začala dňa 10.04.2019 a bola ukončená doručením protokolu dňa10.12.2019. Tým, že daňová kontrola bola ukončená dňa 10.12.2019, správca dane ani neporušil lehotu
na vyrubenie dane za zdaňovacie obdobie október 2014, november 2014 a december 2014 v zmysle §
69 ods. 1 daňového poriadku, pretože daň bola vyrubená v lehote do 5 rokov od konca roka, v ktorom

daňovému subjektu vznikla povinnosť podať daňové priznanie. V zmysle § 69 ods. 2 daňového poriadku,
ak bol pred uplynutím lehoty podľa ods. 1 vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu
od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto vyrozumený. Za úkon smerujúci na vyrubenie dane
alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje podľa

§ 69 ods. 3 písm. a) daňového poriadku protokol z daňovej kontroly. Nakoľko bol daňovému subjektu
protokol z daňovej kontroly doručený dňa 10.12.2019, lehota na vyrubenie dane sa predĺžila znova o 5
rokov, od konca roka 2019. Z tohto dôvodu žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správcovi dane
zaniklo právo vyrubiť daň v zmysle § 69 ods. 1 daňového poriadku.

25. K námietke žalobcu o nesprávnom hodnotení otázky odbornej starostlivosti zo strany žalovaného

tento uviedol, že z vyjadrení žalobcu a predložených dôkazov vôbec nevyplýva skutočnosť, že žalobca
náležite pristupoval k prijímaniu rozhodnutí ani to, či si na tento účel zaobstaral dostatok informácií, či
pri podnikateľskej činnosti postupoval podľa akceptovaných technických, finančných a hospodárskych
metód a či bol dodržiavaný bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika, a to aj s
ohľadom na Obchodný zákonník. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového

subjektu, ale práve výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového
subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí a v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje
nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatňuje si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty,
musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu. V prípade nepreverenia si obchodného
partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nepreukázal, že k

dodaniu zdaniteľných plnení došlo práve deklarovanými dodávateľmi.

26. To že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako
právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok
nárok na odpočet DPH. Ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje
odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži
až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový

subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok
na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžf/20/2011 je uvedené, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného
plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke.

27. K ďalšej námietke žalobcu o nesprávnom hodnotení ekonomickej pohnútky žalovaným tento uviedol,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol ako príklad skutočnosť, že ako dôkaz, ktorý by
preukázal prítomnosť pracovníkov, ktorí služby vykonávali na pracovisku, mohol byť aj ich menoslov.
Na základe identifikácie pracovníkov by správca dane mohol týchto pracovníkov predvolať ako svedkov

v prejednávanej veci. Tým, že takýto zoznam pracovníkov neexistuje, resp. žalobca nemá vôbec
vedomosť o tom, kto dané služby na pracovisku vykonal, nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré
by jasne preukazovali vykonanie prác deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou Dial sk, s.r.o. Takisto
žalobca správcovi dane neuviedol, ako by riešil situáciu, ktorá by mohla nastať, ak by kontrolný orgán,
ako napr. inšpekcia práce na jeho stavenisku zistila prítomnosť osôb, ktoré sa tam nemali nachádzať.

Práve takýmto konaním by mohli vyššie uvedené skutočnosti poškodiť dobré meno žalobcu, a preto
správca dane usúdil, že konatelia žalobcu nekonali s odbornou starostlivosťou.

28. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca si odpočítal daň z faktúr od spoločnosti
Dial sk, s.r.o., a tiež fyzických osôb A. C. C. a A. B. C. len z dôvodu, aby si znížil vykázanú daňovú

povinnosť, ktorá mu vznikla fakturovaním prác svojmu odberateľovi.

29. Žalovaný tiež poukázal na právnu úpravu týkajúcu sa dôkazného bremena v zmysle daňového
poriadku. Mal za to, že z konania správcu dane vyplýva, že správca dane tento postup dodržal,postupoval len v medziach a na základe platných právnych predpisov. Záver, ktorý tak bol prijatý
žalovaným v napadnutom rozhodnutí v prípade neuznaného odpočítania dane z dodávateľskej faktúry č.
2014/00075, základ dane vo výške 50 835,00 eur od spoločnosti Dial sk, s.r.o. a č. 2014023, základ dane

vo výške 6 875,00 eur od dodávateľa A. C. C. je v súlade s hmotno-právnymi ustanoveniami zákona o
DPH. V predmetných prípadoch žalobcovi právo na odpočítanie dane nevzniklo. Právo na odpočítanie
dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

30. Všetky získané dôkazy svedčia o tom, že zodpovedné osoby, ktoré konali pod menom žalobcu,

jednoznačne vedeli, že osoby, ktoré sa pohybovali na ich stavbách, nekonali v mene spoločnosti Dial sk,
s.r.o.. Žalobca si nezabezpečil dostatok dôkazov, ktorými by vedel osoby priradiť k dodávateľom, ktorí
im jednotlivé práce fakturovali, pretože práce na rovnakých úsekoch im fakturovali tak spoločnosť Dial
sk, s.r.o., ako aj jej konatelia - platitelia dane z pridanej hodnoty, a to fyzické osoby A. B. C. a A. C. C.. Je
nesporné, že žalobca nesie zodpovednosť za vykonanú prácu na stavbách voči svojmu odberateľovi a
napriek všetkým zisteným skutočnostiam by nevedel preukázať, kto tieto práce vykonal. Správca dane

zo všetkých dôkazov usúdil, že práce boli vykonané, ale z dôvodu zníženia výšky vykázanej daňovej
povinnosti žalobcu boli spoločnosťami, resp. platiteľmi dane z pridanej hodnoty A. B. C. a A. C. C. a
spoločnosťou Dial sk, s.r.o. vystavené faktúry, ktorými si žalobca znížil vykázanú daňovú povinnosť,
aj keď vedel, že práce v skutočnosti neboli vykonané v mene týchto spoločností. Ako dôkaz správca
dane použil zistenia z kontrolných výkazov spoločnosti Dial sk, s.r.o., kde zistil, že táto vykazovala ako

dodávateľa spoločnosť RUDOLF s.r.o. nielen v zdaňovacom období november 2014, ale aj v októbri
a decembri 2014 a z uvedeného dôvodu použil tieto poznatky a informácie v ostatných kontrolných
zdaňovacích obdobiach v daňovej kontrole u žalobcu.

31. Správca dane tak v protokole ako aj v napadnutom rozhodnutí podrobne opísal zistený skutkový

stav a uviedol jeho vyhodnotenie. Závery prijaté správcom dane vychádzali z dostatočne zisteného
skutkového stavu a sú bez logických rozporov. Správca dane v prvom rade preveroval splnenie
zákonných podmienok na odpočítanie dane z fakturovaných plnení, čo sa na základe skutočností
zistených v daňovej kontrole dostatočne nepreukázalo. Pokiaľ by aj boli formálne podmienky v zmysle §
49 a § 51 zákona o DPH na uplatnenie odpočítania dane splnené, správca dane v prípade pochybností

bol oprávnený preverovať celý obchodný reťazec.

32. Správca dane ako v protokole, tak aj v napadnutom rozhodnutí zreteľne uviedol, že na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu, neoznačil preverované služby ako fiktívne. Žalobcovi nebolo
priznané právo na odpočítanie dane na základe vykonaného dokazovania, z ktorého je zrejmé, že

nedošlo k preukázaniu dodania prác deklarovaným dodávateľom Dial sk, s.r.o. ako aj fyzickými osobami
A. B. C. a A. C. C..

33. Žalovaný tiež nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že v priebehu daňovej kontroly správca dane
nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom. Takéto námietky žalovaný považoval za zavádzajúce,

nakoľko je evidentné, že v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania konal vždy v
úzkej súčinnosti so žalobcom. Správca dane si pri výsluchoch svedka splnil zákonnú povinnosť v zmysle
daňového poriadku a o výsluchoch svedkov vždy informoval žalobcu, pričom do upovedomení uvádzal
aj meno svedka, aj keď mu to daňový poriadok neprikazuje.
IV.

Replika žalobcu

34. Žalobca v replike zo dňa 14.08.2024 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu považujúc ju
za dôvodnú. Opätovne poukázal na absenciu menoslovu pracovníkov ako aj na absenciu zákonného
protokolu, prekročenie rámca daňovej kontroly a tiež na nemožnosť vyrubenia rozdielu DPH z dôvodu

uplynutia času.

35.Zdôraznil,ževšetkyskutočnostiomožnomporušenízákonazistenévdoterajšomkonaníbolivýlučne
na úrovni dodávateľ – subdodávateľ dodávateľa. Žiadne porušenie zákona nebolo zistené u žalobcu.
Taktiež namietal, že s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého daň do rozpočtu neodviedli

spoločnosti odlišné od žalobcu, sa javí ako nelogické, že konajúcimi daňovými úradmi nie sú stíhané
tieto osoby, ale žalobca, ktorého správanie bolo daňovo neutrálne a zákonné.36. Napriek prvotnému dojmu zložitosti situácie je podľa názoru žalobcu situácia pomerne jednoduchá.
Je zrejmé, že daňové úrady jasne identifikovali subjekt, ktorý si nesplnil daňovú povinnosť a daň
neodviedol. Jednalo sa o subjekty niekoľko stupňov vzdialené od žalobcu, s ktorými nemal žalobca

žiadnu súvislosť. V zmysle zákona bolo nevyhnutné stíhať tieto subjekty, čo daňové úrady neurobili, a to
po neprimerane dlhú dobu až do zániku týchto subjektov.

37. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

38. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023
vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva

v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v
Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/96/2021 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto
súde vedená pod sp. zn. BA-1S/96/2021.

39. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) a

§ 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O
žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 18.11.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným Správnemu súdu v Bratislave dňa 17.11.2025
a súhlasil, aby bola vec prejednaná v jeho neprítomnosti.

40. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

41. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

42. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

43. Podľa § 47 daňového poriadku, protokol musí obsahovať

a) názov a sídlo správcu dane,
b) číslo konania,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné
meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo

kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie
podľa osobitného predpisu,
d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie,
e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu,

f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,
g) súpis kontrolovaných dokladov,
h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov,i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f),
j) dátum vypracovania protokolu,
k)vlastnoručnýpodpisosoby,ktorávyhotovilaprotokol;aksaprotokolvyhotovujevelektronickejpodobe,

neobsahuje vlastnoručný podpis, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

44. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

45. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo

zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

46. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní

dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ
uvedený ako príjemca alebo dovozca.

47. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého

rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, na podklade ktorých správca dane a žalovaný nepriznali
žalobcovi právo na odpočet DPH v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014. Žalobca mal za to,
že správca dane a žalovaný na podklade zisteného skutkového stavu vyvodili nesprávne právne závery,
teda neprávne právne a skutkovo posúdili podstatu veci. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť,
či správca dane a následne žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu DPH v súlade s príslušnými

právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Na podklade podanej žaloby správny súd vyvodil, že
podstatnými žalobnými námietkami žalobcu bolo, že (i) daňové orgány vec nesprávne právne a skutkovo
posúdili, (ii) v protokole z daňovej kontroly absentujú zákonné náležitosti, (iii) nemožnosť vyrubenia
rozdielu dane v dôsledku plynutia času a (iv) ďalšie pochybenia, predovšetkým nesprávne hodnotenie
otázky odbornej starostlivosti.

48. S ohľadom na uvedené bolo úlohou správneho súdu v prvom rade identifikovať žalovaným
vymedzenýdôvodnepriznaniažalobcomuplatnenéhoprávanaodpočítaniedanezospornýchobchodov
a relevantné skutkové okolnosti, na ktorých bol tento záver žalovaného postavený.

49. Správny súd uvádza, že odpočítanie dane môže byť v zmysle záverov Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky odopreté v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii)
došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžfk/15/2020zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022).

50. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH sú (i) existencia
zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní

daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade
vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

51. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť ako

vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu, že
z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí je zrejmý zásadný
rozpor v rozhodujúcej otázke, a to, čo bolo dôvodom pre nepriznanie odpočtu DPH. Rozlišovanie
medzi požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPHa odopretím práva na odpočítanie DPH z dôvodu spáchania daňového podvodu v rámci daňového
konania má zásadný dopad na celé daňové konanie, a to najmä preto, že od určenia dôvodu nepriznania
práva na odpočítanie DPH závisí posúdenie miery dôkazného bremena. Žalobca bol toho názoru, že

zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane splnil. V takom prípade mala byť žalobcovi pre
odopretie práva na odpočítanie dane zo strany správcu dane v súlade s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie preukázaná vedomá účasť na podvodnom/zneužívajúcom konaní.

52. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nespochybnil realizáciu a vykonanie fakturovaných

prác, ale spochybňoval to, kto tieto práce reálne vykonal, teda konštatoval nepreukázanie vykonania
prác daňovým subjektom RUDOLF s.r.o. pre Dial sk, s.r.o. (pre dodávateľa žalobcu) a tiež A. B. C.
a A. C. C. s tým, že následne daňový subjekt Dial sk, s.r.o. nemohol tieto práce dodať žalobcovi.
Spochybňoval teda, že osoby, ktoré práce realizovali, neboli nikde evidované a registrované. Správca
dane v prejednávanej veci dospel k záveru, že síce k plneniu zo zdaniteľných obchodov došlo
(nespochybnil materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia), avšak nie deklarovaným dodávateľom.

Z uvedeného plynie záver, že správca dane považoval preukázanie dodania službydeklarovaným
dodávateľom za hmotnoprávnu podmienku pre vznik nároku na odpočet DPH.

53. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na 23. strane dospel k záveru, že „Právo na odpočet dane
z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli skutočne uskutočnené

osobou uvedenou na faktúrach... V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo
k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení.“

54. Pokiaľ teda žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že musí byť nesporne preukázané, že
preverované zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý bol na faktúrach ako

dodávateľ označený, správny súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-154/20 Kemwater ProChemie, podľa ktorej hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie
skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť
zdaniteľnou osobou. Nedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie odpočtu
DPH, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie jasného dôkazu o tom,

že hmotnoprávne požiadavky boli splnené.

55. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie
dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ,
k čomu však vedú závery žalovaného. Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci Vikingo

Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020 uviedol, že hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha
právo na odpočítanie dane, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo
poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej
povinnostisaviažekdodaniutovarualeboslužby,alebeztoho,abydodávateľbolbližšiekonkretizovaný.
Podľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar nedodala osoba, ktorá vyhotovila

faktúru, ani jej subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru
nedošlo,aaniktomu,abymohlobyťodopretéprávonaodpočítaniedane.Zrozhodnutiatedanevyplýva,
že hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby
musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová
povinnosť. Hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový

subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a
dôkazy, že v danom prípade tovar, na základe ktorého vzniklo právo na odpočítanie dane, použil pre
potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len
vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že
hmotnoprávne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo

zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022). Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný
vec nesprávne právne posúdil, keď spochybňoval hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na
odpočítanie dane tým, že zdaniteľné obchody neboli uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.

56. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôrazňoval, že „Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predložením faktúr, ale musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to osobou na faktúre uvedenou.“ (s. 23 napadnutého
rozhodnutia). S uvedeným názorom žalovaného nemožno v žiadnom prípade súhlasiť, nakoľko tentoje v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/76/2020 zo dňa 27.02.2023 konštatoval, že „Podľa judikatúry SD EÚ nie je
možné daňovému subjektu odmietnuť odpočet z dôvodu, že zdaniteľná osoba uplatňujúca si odpočet

DPH sa neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa
požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala
predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie
a uhradiť daň z pridanej hodnoty, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej
faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek

tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v smernici
2006/112 boli splnené (rozsudok SD EÚ vo veci v spojených veciach Mahagében a Dávid (C-80/11 a
C-142/11)). K odmietnutiu odpočtu DPH je možné v takýchto prípadoch pristúpiť jedine pod podmienkou,
že by bola daňovému subjektu uplatňujúcemu si odpočet DPH preukázaná vedomá účasť na daňovom
podvode (napríklad rozsudok SD EÚ v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03).
Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia

práva na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na
posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).“

57. Na základe vyššie uvedeného je potrebné prijať záver, že hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane nie je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného dodávateľa, ako to uviedol

žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Správca dane zas v prvostupňovom rozhodnutí poukazoval na
nedostatok odbornej starostlivosti v konaní žalobcu a na tzv. Axel Kittel test.

58. Pokiaľ žalovaný založil pochybnosti o dodaní tovaru žalobcovi deklarovaným dodávateľom na
okolnostiach, týkajúcich sa nesúčinnosti resp. nekontaktnosti subdodávateľov dodávateľa žalobcu,

správny súd uvádza, že ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora
Európskej únie, identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalšieho) nie sú spôsobilé vyvolať
dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie
práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (I)
nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (II) nedostatok potrebných materiálnych
a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C- 610/19 zo dňa
03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci I. J.,
C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (III) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného

reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa
03.09.2020, bod 64).

59. Nezrovnalosti v otázke obstarania tovaru dodávateľom daňového subjektu, resp. subdodávateľmi
jeho dodávateľa, sú takými skutočnosťami, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu a za ktoré v

zásade nezodpovedá nadobúdateľ tovaru uplatňujúci odpočítanie dane na vstupe (žalobca), pokiaľ je
preukázaná existencia tovaru u tohto nadobúdateľa a nie sú indície o jeho účasti na daňovom podvode.
Nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a
obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Zo základnej premisy chápania
a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie

tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej
právom.Každýnesiezodpovednosťzavlastnésprávanie,pričomvýnimkyztohtopravidlamôžestanoviť
iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o DPH, osobitné prípady objektívnej zodpovednosti
a pod.), a preto napr. nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej
dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory v zákone pričítať

na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Tieto
nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní
existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými
daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022).

60. Správny súd konštatuje, že nemožnosť kontaktovať sa s osobami oprávnenými konať za dodávateľa
resp. subdodávateľov v čase realizácie obchodu, či so súčasným konateľom dodávateľa, ako aj
pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, nie sú skutočnosťami objektívnespôsobilými založiť kvalifikované pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, a
teda ani reálne vyvolať prenos dôkazného bremena na daňový subjekt. Tieto by (aj spolu s vytýkanou
nekontaktnosťou či nesúčinnosťou subjektov na tomto stupni reťazca) boli smerodajnými len v prípade,

ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní
(nedovolenom daňovom úniku mimo rámca bežných obchodných podmienok) u niektorého zo subjektov
zapojených do obchodného reťazca. (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sfk/79/2022 zo dňa 21.08.2024).

61. Žalovaný nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane postavil
na skutočnostiach, ktoré sú mimo sféru a dosah žalobcu ako daňového subjektu z hľadiska možnosti
ich ovplyvnenia. Správny súd prisvedčujúc žalobcovi v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že je v
rozpore s európskym právom, ak daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH
zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov
nemožno považovať za hodnoverné, pretože v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré

boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len
vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na
daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového
podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na
predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu

(uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).

62. Ak teda daňový subjekt preukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu
DPH, správca dane je v prípade ďalších pochybností povinný skúmať, či došlo k daňovému podvodu.
Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (viď napríklad rozsudky vo veciach C- 354/03, C-355/03 a

C-484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, či C-80/11 a C-142/11 Mahagében
a Dávid) ako podvod na DPH označuje situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň
a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice
Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Daňové orgány pri posudzovaní
jednotlivých prípadov musia zrozumiteľne a presne popísať všetky skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že

došlo k podvodnému konaniu daňového subjektu. Pokiaľ správca dane preukáže objektívne skutočnosti
o tom, že daňový podvod nastal, pristúpi k skúmaniu subjektívnej stránky účasti tohto daňového subjektu
na podvode. Pri posudzovaní subjektívnej stránky správca dane vyhodnotí aj to, či daňový subjekt prijal
primerané opatrenia na to, aby zaistil, že jeho plnenie nebude súčasťou podvodného reťazca (napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/28/2021 zo dňa 18.12.2023

v obdobnej veci tých istých účastníkov konania).

63. Účasť žalobcu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná
až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky
tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z

rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania? (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020). Správca
dane a ani žalovaný však uvedeným spôsobom dokazovanie neviedli.

64. K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho hodnotenia otázky odbornej starostlivosti správny súd

uvádza, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu
k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode
je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo
mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, body 53, 54, 56 a 58) a nie pri posudzovaní

splnenia/nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. V tejto súvislosti je tiež potrebné
zdôrazniť, že ani pri vyžadovaní a skúmaní primeranej obozretnosti podnikateľa nemožno zájsť až tak
ďaleko, že daňovému subjektu bude „de facto“ uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové
preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa/subdodávateľom a tým sa na neho fakticky prenesie kontrolnáčinnosť, ktorá patrí správcovi dane na to vybavenému príslušnými oprávneniami (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 51; vo veci
K. L. M., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa

21.06.2012, bod 57).

65. Námietku žalobcu týkajúcu sa absencie zákonných náležitostí protokolu z daňovej kontroly
vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Predmetný protokol obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47
daňového poriadku, a teda obsahuje aj číslo vygenerované informačným systémom finančnej správy.

V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť žalovanému, že z označenia, ktoré obsahuje predmetný protokol,
je zrejmé, že protokol z daňovej kontroly vyhotovil a následne zaevidoval v informačnom systéme
finančnejsprávyzamestnanecsprávcudane,A.D.G.,ktorýjeajnaprotokolepodpísanýaktorýsamotnú
daňovú kontrolu aj vykonával. To, že protokol vyhotovil a zaevidoval v systéme A. D. G., potvrdzuje
fakt, že evidenčné číslo protokolu obsahuje jeho skratku priezviska. Z poverenia č. 100579240/2019 zo
dňa 07.03.2019 vyplýva, že výkonom daňovej kontroly bol poverený aj zamestnanec správcu dane, A.

D. E., avšak nakoľko tento zamestnanec správcu dane v deň evidovania dokumentu do informačného
systému finančnej správy nebol prítomný na pracovisku, zamestnanec správcu dane, to k jeho menu
v protokole uviedol, z akého dôvodu jeho podpis predmetný protokol neobsahuje. Daňový poriadok vo
svojom ustanovení nezakazuje, aby bol v závere protokolu uvedený a podpísaný len ten zamestnanec
správcu dane, ktorý protokol vyhotovil.

66. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa nemožnosti
vyrubenia rozdielu dane v dôsledku plynutia času. Možnosť vyrubiť daň je časovo obmedzená. Aj
v daňovom konaní môže plynutie času spôsobiť premlčanie (oslabenie práva) alebo preklúziu (zánik)
práva. Z pojmového vymedzenia, čo je vyrubením dane, vyplýva, že daň sa vyrubuje nielen úkonom

správcu dane – rozhodnutím, ale aj úkonom daňového subjektu – podaním daňového priznania, resp.
dodatočného priznania, resp. zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie, kedy
sa daň považuje za vyrubenú. Ak právo vyrubiť daň zanikne a napriek tomu dôjde k úkonu, ktorý by inak
mal za následok vyrubenie dane, tento úkon nemôže mať právne následky.

67. V zmysle § 69 ods. 2 daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú
lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.
Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno
najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo

v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ustanovenie § 69
ods. 3 daňového poriadku určuje, čo sa rozumie úkonom smerujúcim na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných hmotnoprávnych daňových predpisov. Takým
úkonom sa rozumie (i) doručenie protokolu z daňovej kontroly a (ii) doručenie protokolu o určení dane

podľa pomôcok. V prípade žalobcu sa za úkon smerujúci na vyrubenie dane považoval v zmysle §
69 ods. 3 písm. a) daňového poriadku protokol z daňovej kontroly. Predmetný protokol bol žalobcovi
doručený dňa 10.12.2019, a teda lehota na vyrubenie dane sa predĺžila o 5 rokov od konca roka 2019.

68. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191

ods. 1 písm. c) SSP zrušil, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

69. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou žalovaného postupovať vo vyššie naznačenom
smere. Správny súd opätovne poukazuje na to, že odoprieť právo na odpočítanie dane možno iba

v prípade, ak správca dane relevantne spochybní splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok
práva na odpočítanie dane, alebo preukáže, že došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu
a že žalobca o takomto konaní vedel alebo mohol vedieť, prípadne aj, že sa podvodného alebo
zneužívajúceho konania zúčastnil. Správny súd zdôrazňuje, že účasť žalobcu na daňovom podvode by
mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo správca dane unesie vlastné

dôkazné bremeno a kladne zodpovie všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu. Skutočnosť, či žalobca
ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je
spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je
dôkazným bremenom správu dane.70. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

71. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.

72. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej

výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

73. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.