Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 60C/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124355857
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Piervolová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124355857.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIVsudkyňouMgr.LíviouPiervolovouvprávnejvecižalobcu:EuroconsultAgency,

s. r. o., Doležalova 3424/15C, 821 04 Bratislava, IČO: 54 287 278, zastúpeného: SUCHÝ & PARTNERS
s. r. o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 o zaplatenie 841,-
EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.7.2024, postúpenou tunajšiemu súdu

dňa 24.9.2024 (§ 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov), sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 841,-
EUR s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.4.2024 došlo k poškodeniu jeho
motorového vozidla v dôsledku pádu dočasného zvislého dopravného značenia, osadeného žalovaným
na ulici Černyševského 50 v Bratislave. Poškodenie na motorovom vozidle dal žalobca opraviť v
autorizovanom servise. Sumu za opravu vozidla uhradil dňa 28.5.2024. So svojím nárokom na náhradu
škody sa žalobca obrátil na žalovaného žiadosťou MAGS 51401/2024-288198 OSSaV 50/24. Keďže

žalovaný žalobcovi nárok na náhradu škody neuhradil, žalovaný bol na úhradu vyzvaný predžalobnou
výzvou zo dňa 18.7.2024 (v predžalobnej výzve došlo k chybe v písaní, kedy vzniknutá škoda bola
omylom uvedená vo výške 784,08 EUR, pričom správna výška škody predstavovala sumu 841,-
EUR). Napriek dvom výzvam k úhrade škody nedošlo. Žalobca si ju preto uplatnil v konaní podľa
§ 415 a § 420a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“) spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne od 29.5.2024 do zaplatenia
a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR. K žalobe priložil listinné dôkazné

prostriedky: fotodokumentácia vozidla a dopravného značenia, technický preukaz, čestné vyhlásenie zo
dňa 12.7.2024, faktúra č. 1333404080 zo dňa 28.5.2024 spolu s pokladničným dokladom a potvrdením
o úhrade, oprava – zákazka zo dňa 14.5.2024 a predžalobná výzva zo dňa 18.7.2024.

2. Dňa 16.8.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz (sp. zn. 29Up/364/2024), ktorým
žalobe vyhovel.

3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom nárok v celom rozsahu odmietol.
Poukázal na to, že žalobca ho požiadal o náhradu vzniknutej škody na osobnom motorovom vozidle
žiadosťou zo dňa 19.4.2024. V žiadosti žalobca uviedol, že mu mala dňa 2.4.2024 vzniknúť škoda na
motorovom vozidle EČV: A. v úseku na ceste Černyševského v Bratislave v dôsledku pádu dočasnéhodopravného značenia. Medzi žalobcom a žalovaným prebehla predsúdna komunikácia a predmet sporu
je žalovanému známy. Napriek tomu neuznáva nárok žalobcu (tak ako uviedol už v predsporovej
komunikácií) a zastáva názor, že neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť a nezodpovedá za škodu,

ktorá žalobcovi vznikla. V predmetnom čase, dňa 2.4.2024, bola na území Bratislavského kraja vydaná
výstraha pred silným vetrom, ktorý v nárazoch dosahoval 65 – 85 km/hod. Ide o búrlivý vietor až
víchricu, ktorý spôsobuje škody na majetku od lámania konárov stromov cez drobné škody na stavbách
až po strhávanie komínov a škridiel zo striech. Takýto silný vietor má charakter živelnej udalosti a je
neodvrátiteľnou udalosťou, t.j. vis maior. V zmysle § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti a podľa § 420 ods. 3 OZ sa zodpovednosti za škodu zbaví ten,
kto preukáže, že škodu nezavinil. Žalobca nepreukázal, že boli splnené všetky predpoklady pre vznik
nároku na náhradu škody. Nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, ani
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Naopak, žalovaný preukázal,
že v predmetnom čase, kedy mala škoda žalobcovi vzniknúť, bol na predmetnom území búrlivý vietor
až víchrica a táto živelná udalosť, ktorú žalovaný nemohol predvídať ani odvrátiť, spôsobila škodu na

majetku žalobcu. Za to žalovaný nemôže niesť zodpovednosť. Na základe uvedeného navrhol, aby súd
žalobu zamietol. K odporu priložil ako listinný dôkazný prostriedok článok zo dňa 2.4.2024.

4. Žalobca v replike zo dňa 9.9.2024 nesúhlasil s právnym posúdením veci žalovaným a zastával názor,
že na vec sa vzťahujú ustanovenia § 420a ods. 1 až 3 OZ. Mal za to, že prevádzka Bratislavského

parkovacieho asistenta paas žalovaným má charakter prevádzkovej činnosti podľa § 420a ods. 1
OZ. Žalovaný je právnickou osobou a v zmysle prevádzkového poriadku dočasného parkovania
motorových vozidiel v Bratislave zabezpečuje prevádzku parkovacích miest. Prevádzka parkovacích
miest zahŕňa nákup a prevádzkovanie parkovacích automatov, nákup a prevádzkovanie kamerových
systémov, vypracovanie projektovej dokumentácie parkovacích domov, realizáciu opráv ciest, realizáciu

dopravného značenia v parkovacích zónach, informovanie a participáciu občanov o pripravovaných
zónach, zabezpečenie kontrolórov a parkovacích asistentov, prevádzkovanie parkovísk, klientskych
miest v zónach aj odťahovej služby. Parkovací systém zároveň produkuje príjem z výnosu úhrad za
dočasné parkovanie motorových vozidiel, ktoré sa v zmysle štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy delia
medzi žalovaného a príslušnú mestskú časť. Všetky tieto skutočnosti dokazujú, že ide o prevádzkovú

činnosť. Súčasne tvrdil, že škoda bola spôsobená vecou použitou pri prevádzkovej činnosti podľa § 420a
ods. 2 písm. a) OZ. Žalovaný na označenie parkovacích miest použil zvislú prenosnú dopravnú značku.
Tá pozostávala zo základne – gumeného podstavca, do ktorého bol zasadený stĺpik – nosič prenosnej
dopravnej značky a dvoch kovových dosiek, jednej tvaru kruhu a druhej tvaru štvorca obsahujúcich
samotnú dopravnú značku a sprievodný text. Vzhľadom na nízku hmotnosť, nespojenie so zemou

pevným základom (na rozdiel od trvalo osadených zvislých dopravných značiek, ktoré sa osádzajú
priamo do zeme do vrstvy betónu) a veľkú plochu kovových dosiek, do ktorých sa môže oprieť sila
vetra, je takáto dopravná značka v nepriaznivých poveternostných podmienkach zvlášť labilná. K záveru
o tom, že zvislá dopravná značka použitá žalovaným je vecou podľa § 420a ods. 2 písm. a) OZ, odkázal
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1117/2008 (citovaný v literatúre). Ďalej s poukazom

na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/529/2006 uviedol, že pri tejto zodpovednosti sa
nevyžaduje protiprávne konanie škodcu, ani jeho zavinenie. Nebyť prevádzkovej činnosti žalovaného,
spočívajúcej v použití zvislej prenosnej dopravnej značky s konkrétnymi vlastnosťami, ku vzniku škody
by nedošlo. K liberačným dôvodom tvrdil, že neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke je
udalosť prevažne spôsobená vonkajšími prírodnými silami, ktorej však nemohlo byť prevádzkovateľom

zabránené a ani nemohla byť objektívne odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré bolo
možné vynaložiť. Ak existujú obvyklé prostriedky, ako možno hrozbám tejto udalosti čeliť a udalosť bola
očakávateľná, nebude predpoklad neodvrátiteľnosti s ohľadom na zanedbanie preventívnych opatrení
splnený. V zmysle ustálenej judikatúry nestačí samotný výskyt prírodných udalostí, ale vyžaduje sa,
aby tento výskyt nebol očakávateľný a nedalo sa mu zabrániť. Domnieval sa, že v čase vzniku škody

síce došlo k výskytu intenzívnejšieho vetra, ale tento mohol žalovaný nielen z dôvodu vydaných výstrah
očakávať, ale škodám ním spôsobeným mohol aj pri vynaložení minimálneho úsilia zabrániť. Výstrahy
pred vetrom boli vydané na danom území vopred a aj z dôkazu predloženého samotným žalovaným
vyplýva, že vedomosť o výstrahách mohol mať žalovaný najneskôr v deň vzniku škody o 8:33 hod., kedy
žalovaným predložený článok vyšiel, tzn. minimálne 2,5 hodiny pred vznikom škody. Takéto výstrahy

pred vetrom bývajú však vydávané minimálne deň vopred. Žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti
za vzniknutú škodu len na základe poukázania na silný vietor, keďže samotný vietor škodu nespôsobil,
spôsobil ju pád zvislej prenosnej dopravnej značky. Žalovaný mal nielen možnosť sa na daný vietor
pripraviť vopred a taktiež mal zohľadniť vlastnosť veci použitej pri výkone jeho prevádzkovej činnosti.Túto použitú vec mohol pred výskytom vetra jednoducho odstrániť. Škoda bola spôsobená pádom
zvislej prenosnej dopravnej značky z dôvodu vlastností tejto značky a tou je nedostatočná odolnosť
voči poveternostným vplyvom. Takáto zvislá prenosná dopravná značka môže byť vo vetre nebezpečná

nielen pre majetok, ale aj pre ľudské životy a zdravie. Zvislá prenosná dopravná značka bola žalovaným
osadená tak, že jej pádom vo vetre mohlo dôjsť nielen k ohrozeniu cestnej premávky, prípadne
spôsobeniu dopravnej nehody vzhľadom na to, že bola osadená na okraji cestnej komunikácie, ale
aj k jej pádu na priľahlý chodník a zraneniu chodcov. Žalovaný nevyvinul žiadne úsilie na zabránenie
vzniku škody. Zároveň netvrdil a ani nepreukázal, že by k vzniku škody došlo vlastným konaním žalobcu.

Na základe toho žalovaný nepreukázal naplnenie liberačných dôvodov. Na podporu svojich tvrdení
citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/529/2006, sp. zn. 25Cdo/1117/2008, sp. zn.
25Cdo/575/2019, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/7/2005 a poukázal na právnu doktrínu.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 5.11.2024 rozporoval tvrdenia žalobcu ohľadom údajnej prevádzkovej
činnosti žalovaného. Mestské zastupiteľstvo žalovaného v zmysle § 11 ods. 5 písm. c) zákona č.

377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a v
súlade s § 6a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „cestný zákon“) prijalo Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy č. 6/2023 z 25.5.2023 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel (ďalej len
„VZN“), ktoré podľa § 29 ods. 1 VZN nadobudlo účinnosť dňom 1.6.2023 s výnimkou ustanovení

uvedených v ods. 2. Bratislavský parkovací asistent paas nie je právnickou osobou, a teda nie je
nositeľom právnej subjektivity, pričom sa jedná iba o označenie parkovacej politiky, prostredníctvom
ktorej žalovaný v súlade s prijatým VZN zabezpečuje dočasné parkovanie v Bratislave. Žalovaný je ako
správca miestnych ciest v zmysle § 3 ods. 2 cestného zákona povinný, okrem iného, zabezpečovať
správu miestnych ciest. Na účely organizovania dopravy na území žalovaného v súlade s príslušnými

ustanoveniami cestného zákona a VZN ako správca miestnych ciest realizuje prenesený výkon štátnej
správy vo veciach miestnych ciest. Žalovaný na účely organizovania dopravy podľa § 6a ods. 1
cestného zákona prijal VZN, na základe ktorého ustanovil úseky miestnych ciest na dočasné parkovania
(vrátane parkovacieho miesta, kde malo podľa názoru žalobcu dôjsť k údajnej škodovej udalosti na
vozidle žalobcu) a ustanovil aj spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za

dočasné parkovanie motorových vozidiel, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia.
Už len na základe toho je vylúčené, aby činnosť žalovaného, ktorou ako správca miestnej komunikácie
zabezpečuje správu miestnych ciest ako prenesený výkon štátnej správy, bola charakterizovaná ako
prevádzková činnosť v zmysle príslušných ustanovení OZ. Právna teória, ako aj rozhodovacia prax
súdov, definuje prevádzkovú činnosť, ako činnosť súvisiacu s predmetom činnosti (podnikateľskej,

obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva, pričom predmet tejto činnosti je
vymedzený v zriaďovacej listine, oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení.
Subjektom zodpovednosti podľa § 420a OZ tak môže byť len podnikateľ. Definíciu podnikateľa
obsahuje § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ObZ“) a rozlišuje päť skupín podnikateľov, a to (i) osoby zapísané v obchodnom registri,

(ii) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, (iii) osoby, ktoré podnikajú na
základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, (iv) fyzická osoba, ktorá
vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu a (v)
zahraničné osoby. Žalovaný v žiadnom prípade nemôže pri zabezpečovaní správy miestnych ciest
spĺňať definičné kritériá podnikateľa, stanovené ObZ. Pôsobnosť v oblasti správy miestnych ciest

(ako aj organizovanie dopravy na území žalovaného) mu vyplýva priamo z cestného zákona, pričom
pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vystupuje žalovaný v pozícii cestného správneho
orgánu. Žalovaný nezabezpečuje prevádzku parkovacích miest na základe živnostenského oprávnenia,
ani na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Túto činnosť žalovaný
nevykonáva ako podnikateľskú činnosť za účelom dosahovania zisku. Výnos úhrad za dočasné

parkovanie motorových vozidiel je príjmom žalovaného, ktorý primárne slúži na prevádzku parkovacích
miest, ktoré má žalovaný v správe. Činnosť žalovaného nemožno charakterizovať ako prevádzkovú
činnosť v zmysle OZ, keďže sa pod pojmom prevádzková činnosť podľa názoru žalovaného rozumie
spravidla činnosť podnikateľských subjektov. Rozporoval tiež tvrdenia žalobcu ohľadom skutočnosti,
že prenosnú dopravnú značku je nutné považovať za vec použitú pri prevádzkovej činnosti podľa §

420a ods. 2 písm. a) OZ. Dopravné značky použité žalovaným sú súčasťami miestnych ciest a slúžia
výhradne na účely organizovania a riadenia dopravy na území žalovaného. Ak by bol pripustený právny
názor žalobcu ohľadom nutnosti považovať správu pozemných komunikácii za prevádzkovú činnosť
(čo žalovaný v celom rozsahu poprel), za prevádzkovú činnosť by bolo napr. potrebné považovať ajčinnosť vykonávanú Slovenskou správou ciest, ktorá zabezpečuje správu a údržbu ciest I. triedy. V
prípade vzniku škôd na pozemných komunikáciách v správe Slovenskej správy ciest, vychádzajúc zo
žalobcovho právneho názoru, by bolo nevyhnutné v zmysle § 420a OZ vychádzať z prísnej objektívnej

zodpovednosti za škodu, čo by v praxi znamenalo, že by Slovenská správa ciest zodpovedala takmer
za každú škodu (s výnimkou liberačných dôvodov), ktorá by vznikla na pozemných komunikáciách v jej
správe.Takýtoprávnynázorjeneudržateľný.Cestnýzákonjevovzťahuk§420OZzákonomšpeciálnym
(lex specialis) a len v prípade, ak neexistuje takáto špeciálna úprava, je možné aplikovať príslušnú
všeobecnú právnu úpravu. Predpokladom zodpovednosti žalovaného ako správcu komunikácie za

škodu podľa § 9 ods. 2 cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie, ako bezprostredná príčina
vzniku škody. Ak príčinou vzniku škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť
správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. Ak je príčinou vzniku škody stavebný stav alebo dopravno-
technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť žalovaného ako správcu komunikácie
za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa OZ. Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného zákona,

ktoré je vo vzťahu k OZ špeciálnym ustanovením, v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na
náhradu škody, a teda aj vznik zodpovednosti za škodu. Na podporu svojej argumentácie poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.4.2017 sp. zn. 6Co/18/2017 a rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 21.5.2008 sp. zn. 4Cdo/17/2007. Ak je tvrdenie žalobcu o údajnom vzniku škody
na vozidle spôsobenej dopravnou značkou pravdivé, tak musí platiť, že žalovaný za takto vzniknutú

škodu nenesie zodpovednosť, keďže v tejto konkrétnej situácii ju vylučuje § 9a ods. 1 cestného zákona.
Ak je príčinou vzniku škody stavebný stav komunikácie, pričom stavebným stavom miestnej komunikácie
sa podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva
zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška
č. 35/1984“) rozumie aj vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a

zariadenia), neprichádza do úvahy zodpovednosť žalovaného ako správcu komunikácie za škody nielen
podľa cestného zákona, ale ani podľa OZ. Poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku
škody preukázať, že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná
bez zreteľa na to, či povinnosť náhrady škody sa zakladá na princípe zavinenia alebo na základe
tzv. objektívnej zodpovednosti. Ak si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody,

je to práve žalobca, ktorého okrem iného zaťažuje dôkazné bremeno o preukázaní vzniku škody,
ako aj príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Žalobca vznik
škody na vozidle žalobcu preukazuje výlučne fotografiami, ktoré podľa jeho tvrdení boli žalobcom
vyhotovené ihneď po tom, ako sa vrátil k zaparkovanému vozidlu. Zo žalobcom predložených fotografií
však nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že ku škode došlo presne tak, ako to opisuje žalobca.

Nemožno vylúčiť ani možnosť, že ku škode na vozidle žalobcu mohlo dôjsť aj konaním tretej osoby,
ktorá pri vychádzaní z parkoviska alebo prejazde okolo vozidla žalobcu, mohla svojim vozidlom naraziť
do dopravnej značky, ktorá následne dopadla na vozidlo žalobcu a spôsobila mu škodu. Rovnako
nie je vylúčené, že samotný žalobca pri cúvaní svojim vozidlom mohol naraziť do dopravnej značky,
ktorá mu následne spôsobila na vozidle škodu, alebo že ku škode na vozidle žalobcu nedošlo na

parkovisku v správe žalovaného, ale táto už existovala v čase zaparkovania vozidla na parkovisku v
správe žalovaného. Keďže žalobca mal až pri príchode k vozidlu zbadať, že dopravná značka vozidlo pri
páde poškodila, ani on nemôže s určitosťou vedieť, ako skutočne došlo k vzniku škody na jeho vozidle,
resp. vylúčiť prípadné protiprávne konanie tretej osoby. Žalobca nebol pri vozidle v momente, kedy mu
na ňom mala byť údajne spôsobená škoda, a nebol z tohto dôvodu priamym svedkom daného okamihu.

Je to práve žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom preukázania (i) porušenia právnej
povinnosti žalovaným, (ii) vznikom škody a (iii) príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti
žalovaným a vznikom škody na vozidle žalobcu, ako predpokladmi vzniku povinnosti žalovaného
nahradiť žalobcovi škodu. Len zo samotných fotografií nemožno bezpochyby vyvodiť záver, že ku
vzniku škody na vozidle žalobcu došlo presne tak, ako to popisuje žalobca a že je to práve žalovaný,

ktorý za takto vzniknutú škodu nesie zodpovednosť, resp. nie je možné vylúčiť prípadné protiprávne
konanie tretej osoby. Dopravnými značkami žalovaný ako správca komunikácie organizuje dopravu
na území žalovaného. Žalovaný nemôže ľubovoľne odstraňovať, či premiestňovať dopravné značky,
keďže sú určené na zabezpečenie riadenia, plynulosti a regulácie cestnej premávky na pozemných
komunikáciách. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu ohľadom skutočnosti, že údajne nevyvinul žiadne

úsilie na zabránenie vzniku škody. Štandardne žalovaný v prípade osádzania dopravných značiek
používa jeden podstavec o hmotnosti 30 kg. Samotná konštrukcia podstavca je navrhnutá tak, aby
spĺňala všetky požiadavky, ktoré sa môžu na cestách objaviť. Z predložených fotografií vyhotovených
na parkovisku na ulici B. C. vyplýva, že v čase dobrých poveternostných podmienok žalovaný osádzadopravné značky štandardne iba do jedného podstavca, ktorý už sám o sebe poskytuje dostatočnú
bezpečnosť pred slabším vetrom. Žalovaný práve v dôsledku vydaných výstrah pred silným vetrom
osadil predmetnú dopravnú značku (ktorá mala údajne žalobcovi spôsobiť škodu na vozidle) do dvoch

podstavcov o celkovej hmotnosti 60 kg tak, ako to vyplýva zo žalobcom predloženej fotodokumentácie.
Žalovanýkonalvsúladesprevenčnoupovinnosťou.Okremtoho,vzmysleBeaufortovejstupnicirýchlosti
vetra sa v prípade výstrahy vydanej v predmetný deň jednalo o stupeň 9 až 10, čo predstavuje víchricu,
až silnú víchricu. V prípade víchrice vietor spôsobuje menšie škody na stavbách, strháva komíny
a škridly, zo stromov sa odlamujú hrubšie konáre, pričom v prípade silnej víchrice vietor vyvracia

celé stromy a spôsobuje väčšie škody na stavbách. Od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať,
aby na všetkých pozemných komunikáciách, ktorých je správcom, zabezpečil dopravné značky pred
vetrom, ktorý spôsobuje škody na stavbách, či dokonca môže vyvracať stromy. Škoda môže nastať
aj ako dôsledok neodvrátiteľnej udalosti, kvalifikovanej náhody ,,vis maior“, ktorá vylučuje všeobecnú
zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 OZ a v prípade, že táto udalosť nemala pôvod v prevádzkovej
činnosti, je liberačným dôvodom aj pokiaľ ide o osobitnú zodpovednosť v zmysle § 420a OZ (obdobne

podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.10.2018 sp. zn. 2Cob/145/2018). Aj v prípade
existencie zodpovednosti žalovaného za škodu (ktorú však cestný zákon vylučuje) tak bol daný liberačný
dôvod. K duplike priložil listinné dôkazné prostriedky: všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta
SR Bratislavy č. 6/2023 z 25.5.2023, prevádzkový poriadok, fotodokumentácia dopravného značenia a
Beaufortova stupnica rýchlosti vetra.

6. Súd v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 20.11.2025. Súd vec
prejednal v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí realizovali prednesy v intenciách
ich písomných podaní. Nad rámec toho právna zástupkyňa žalobcu predložila súdu listinné dôkazné

prostriedky, a to žiadosť o náhradu škody – odpoveď zo dňa 24.5.2024 a e-mailovú komunikáciu z apríla
2024. Uviedla, že dňa 2.4.2024 okolo 11:00 hod. žalobca zaparkoval vozidlo na Černyševského 50
na vyhradených parkovacích miestach paas. V čase parkovania sa na mieste nachádzala dopravná
značka upozorňujúca na zákaz parkovania nasledujúci deň t.j. 3.4.2024 od 8:00 hod. do 18:00 hod.
Pri návrate k vozidlu (zhruba o hodinu) videl žalobca už z diaľky spadnutú predmetnú značku a pri

príchode bližšie zistil aj poškodenie svojho vozidla. Žalobca okamžite volal políciu, ktorá po príchode
nevykonala zápis, ale žalobcu odkázala na parkovací asistent paas. Žalobca následne volal na linku
parkovacieho asistenta, na základe čoho sa na miesto dostavil zamestnanec, ktorý videl, že škoda bola
spôsobená dopravnou značkou, škodu nafotil a žalobcovi dal kontakt na zamestnankyňu vybavujúcu
takéto záležitosti. Zamestnankyni poslal žalobca dňa 18.4.2024 e-mail, v ktorom vznik škody nahlásil

a zároveň na základe nasledujúcej e-mailovej komunikácie doplnil aj ďalšie požadované listiny. Škodu
si dal žalobca opraviť v servise a dňa 28.5.2024 uhradil za opravu sumu, ktorá je predmetom tohto
konania. Dňa 24.5.2024 dostal žalobca od žalovaného zamietavé stanovisko náhrady škody, pričom
žalovaný v tomto stanovisku odkázal na liberačné dôvody podľa § 420a ods. 3 OZ. Žalobca opiera svoj
nárok na náhradu škody o ustanovenie § 420a ods. 1 OZ. Mala za to, že zodpovednosť za škodu nie

je vylúčená, aplikuje sa § 9a ods. 2 cestného zákona, keďže ide o závadu v zjazdnosti podľa § 12
ods. 2 písm. a) vykonávacej vyhlášky. Ak by nemala byť daná zodpovednosť za prevádzkovú činnosť,
žalovaný zodpovedá za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona. Pri zodpovednosti podľa § 420a
ods. 1 OZ nie je povinnosťou žalobcu preukázať protiprávne konanie žalovaného. Dôkazné bremeno
zaťažuje práve žalovaného, ktorý podľa § 420a ods.3 OZ musí preukázať, že škoda bola spôsobená

neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Žalovaný takýto liberačný dôvod nepreukázal. Žalobca nemal iné dostupné prostriedky, akými by mohol
zachytiť a preukázať situáciu, ku ktorej došlo. K skutočnosti, že škoda mohla byť spôsobená cúvaním
žalobcu alebo tretím vozidlom uviedla, že to vyvracia už len žalovaným predložená výstraha pred silným
vetrom. Na základe žalovaným doloženej fotodokumentácie osadenej dopravnej značky na parkovisku

na ulici Viktora Tegelhofa a jej porovnaním s fotodokumentáciou vytvorenou na mieste škody žalobca
zistil, že v prípade osádzania dopravnej značky na Černyševského došlo k pochybeniu zamestnancov
žalovaného. Zvislá časť dopravnej značky nebola osadená presne do stredu podstavcov tak, ako je
to vidieť na ulici Viktora Tegelhofa, ale len zhruba do 1/4 až 1/3 od okraja podstavcov, čo spôsobilo
oveľa menšiu stabilitu v smere pádu. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

2Cob/145/2018 išlo o nepredvídateľnú udalosť a vznik škody v dôsledku náhlej zmeny poveternostných
podmienok. Rozdiel je v tom, že v prejednávanom prípade bola vydaná v dostatočnom časovom
predstihuvýstraha,tedavsúladesrozhodnutímNajvyššiehosúduČRsp.zn.25Cdo/575/2019existovali
obvyklé prostriedky, ktorými sa dalo hrozbe zabrániť a udalosť bola očakávaná. Nie je preto naplnenýani predpoklad neodvrátiteľnosti s ohľadom na zanedbanie prevenčných opatrení. Žalovaný k svojej
doterajšej argumentácii doplnil, že závada v zjazdnosti znamená významnú zmenu zjazdnosti z danej
komunikácie, kedy vodič ani pri náležitej starostlivosti nevie predísť vzniku škody – najčastejším

príkladom môžu byť výtlky. Pri vzniku škody dopravnou značkou musí platiť, že ide o škodu spôsobenú
stavebným stavom a preto je zodpovednosť za škodu vylúčená. Samotné fotografie nepreukazujú, že ku
škode došlo tak, ako to opisuje žalobca. Samotný žalobca potvrdil, že nebol priamym svedkom udalosti,
ale vzniknutá škoda sa už na vozidle nachádzala po tom, ako k nemu prišiel. Zároveň v súvislosti
s prevenčnou povinnosťou uviedol, že z fotografií predložených žalobcom vyplýva, že značka bola

osadená do dvoch podstavcov, každý o hmotnosti 30 kg.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov tvoriacich
obsah súdneho spisu, okrem listín predložených na pojednávaní dňa 20.11.2025. Súd na tieto listiny
neprihliadol, keďže vzhľadom na ich datovanie mal za to, že mohli byť predložené v konaní skôr, ak
by strana konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Na

základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledujúci skutkový stav veci:

8. Mestské zastupiteľstvo žalovaného prijalo VZN, ktorým ustanovilo úseky miestnych ciest na
dočasné parkovanie motorových vozidiel na území žalovaného, určilo spôsob zabezpečenia prevádzky
parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie, spôsob jej platenia a spôsob preukázania

jej zaplatenia. Prevádzkovateľom parkovacích miest je žalovaný (§ 3 ods. 1 VZN). Medzi takéto
úseky patrí aj ulica Černyševského (príloha č. 1 k VZN, str. 13). Prevádzkovateľom parkoviska paas
Černyševského je v zmysle prevádzkového poriadku (čl. 107 + čl. 116) žalovaný, ktorý zabezpečuje
prevádzku parkovacích miest.

9. V príspevku zo dňa 2.4.2024 o 8:33 hod. s nadpisom „SHMÚ upozorňuje na silný vietor na západnom
Slovensku“ je uvedené, že výstrahy platia pre celý Bratislavský a Trnavský kraj, takmer celý Nitriansky
kraj a okres Myjava. Miestami môže vietor dosiahnuť v nárazoch rýchlosť 65 – 85 km/hod., v priemere
45 km/hod. „Takáto rýchlosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity“, pripomínajú
meteorológovia.

10. Podľa Beaufortovej stupnice rýchlosti vetra je 9. stupňom víchrica, ktorá prevracia ľahšie predmety,
zhadzuje uvoľnené škridle zo striech, láme bezlisté väčšie konáre a menšie stromy, chôdza proti vetru
je veľmi ťažká; rýchlosť 18,3 – 21,5 m/s, 66 – 77 km/hod. Pod 10. stupňom je uvedená silná víchrica,
ktorá láme a vyvracia stromy; rýchlosť 21,6 – 25,1 m/s, 78 – 90 km/hod.

11. Z technického preukazu vyplýva, že žalobca je držiteľom vozidla zn. Škoda Superb, EČV: A. (ďalej
len „Vozidlo“).

12. Na fotografiách predložených žalobcom (čl. 10 až 21) je zachytené Vozidlo s poškodením –

škrabancomvzadnejľavejčastivozidla.Fotografiezachytávajúajspadnutédočasnédopravnéznačenie
„zákazzastavenia“a„streda3.4.2024,8:00–18:00h.,vyznačovanievodorovnéhodopravnéhoznačenia
paas“. Značenie sa nachádza na stĺpiku, umiestnenom v dvoch podstavcoch.

13. Z opravy – zákazky zo dňa 14.5.2024 vyplýva, že predbežná cena opravy vozidla predstavovala

700,- EUR.

14. Faktúrou č. 1333404080 zo dňa 28.5.2024 bola za opravu Vozidla fakturovaná žalobcovi suma 841,-
EUR, ktorá bola dňa 28.5.2024 zaplatená platobnou kartou.

15. V čestnom vyhlásení zo dňa 12.7.2024 žalobca vyhlásil, že škodu spôsobenú dňa 2.4.2024 pádom
dopravného značenia na vozidlo si nenárokuje v rámci poistenia vozidla, ani žiadneho iného poistenia.

16. Predžalobnou výzvou zo dňa 18.7.2024 bol žalovaný vyzvaný na úhradu sumy vo výške 784,08 EUR
s tým, že prílohou výzvy bola okrem iného aj faktúra č. 1333404080.

17. Na fotografiách predložených žalovaným (čl. 123) je zachytené dočasné dopravné značenie „zákaz
zastavenia“ a „dňa 5.11.2024“. Značenie sa nachádza na stĺpiku, umiestnenom v jednom podstavci.18. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

19. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona: „Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových

ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových
cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.
Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku
miestnych ciest a účelových ciest.“.

20. Podľa § 6a ods. 1 cestného zákona: „Na účely organizovania dopravy na území obce môže obec
ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových
vozidiel (ďalej len „parkovacie miesta“) a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým neohrozí
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta a stanovištia
vozidiel taxislužby musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne
záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady

za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob
preukázania jej zaplatenia.“.

21. Podľa § 6a ods. 3 cestného zákona: „Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel
je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka parkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď

predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej
právnickej osoby.“.

22. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984: „Stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné

výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie
komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné
zariadenia a pod.).“.

23. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984: „Dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej

komunikácie sa rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky,
smerové oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie
komunikácie do terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.).“.

24. Podľa § 9a ods. 1 cestného zákona v znení účinnom v čase vzniku škody: „Užívatelia diaľnic, ciest

alebo miestnych ciest nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo
dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych ciest.“.

25. Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona v znení účinnom v čase vzniku škody: „Správcovia diaľnic, ciest
a miestnych ciest však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých

príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto
závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.“.

26. Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984: „Zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav
týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú

dopravno-technickému stavu a stavebnému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a
ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.“.

27. Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984: „Závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií
sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič

predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam,
vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v
zjazdnosti sú najmä
a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,

ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,
b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo
prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií,c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z
okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.“.

28. Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona v znení účinnom v čase vzniku škody: „Závady v zjazdnosti
diaľnic, ciest a miestnych ciest sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia
sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou
transeurópskej cestnej siete, kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií podľa osobitného predpisu a
prieskumymožnéhovplyvuprácnatýchtopozemnýchkomunikáciáchnabezpečnosťaplynulosťcestnej

premávky.“.

29. Podľa § 415 OZ: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.“.

30. Podľa § 420 ods. 1 ods. 3 OZ: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.“.

31. Podľa § 420a ods. 1 a 3 OZ: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou
činnosťou. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním

poškodeného.“.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“.

33.Podľa§255ods.1CSP:„Súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.“.

34. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 841,- EUR s prísl. titulom náhrady škody.

35. Medzi stranami bolo nesporné, že a) dňa 2.4.2024 došlo k poškodeniu Vozidla, b) v daný deň

bola vydaná výstraha pred silným vetrom, dosahujúcim v nárazoch rýchlosť 65 – 85 km/hod., c) výška
uplatneného nároku v podobe nákladov na opravu Vozidla vo výške 841,- EUR.

36. V konaní bolo sporným, či za spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný a ak áno, či sú na jeho strane
dané liberačné dôvody.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo ku škode na Vozidle, keď žalovaný
účinne nepoprel tvrdenie, že škoda bola spôsobená spadnutím dočasného dopravného značenia.
Na žalobcom predložených fotografiách je zachytené Vozidlo so spadnutým dočasným dopravným
značením, pričom sa tam nenachádza iný predmet, ktorý by potenciálne svojím pádom (v dôsledku

silného vetra) škodu spôsobil. Rovnako zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že ku škode mohlo
dôjsť konaním tretej osoby. Súd preto považoval tvrdenia žalovaného a jeho úvahy o inom ako žalobcom
tvrdenom priebehu škodovej udalosti za hypotetické.

38.Predpokladmizodpovednostisprávcukomunikácievzmyslecestnéhozákonasúzávadyvzjazdnosti

miestnej komunikácii, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, a to bez ohľadu na zavinenie
(úmysel, či nedbanlivosť) správcu komunikácie. Závada v zjazdnosti miestnej komunikácie zakladá
objektívnu zodpovednosť. V tejto súvislosti poukazuje súd na závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku
zo dňa 21.5.2008 sp. zn. 4Cdo/17/2007: „Cestný zákon upravujúci v citovanom ustanovení § 9a ods.
2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ustanoveniu § 420 OZ špeciálnym

predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného
zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba
rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou
údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu
pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav

komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne
reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak príčinou
škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa
cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ.Akvšakpríčinouvznikuškodyjestavebnýstavalebodopravno-technickýstavkomunikácie,neprichádza
do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa OZ.
Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k OZ tiež špeciálnym ustanovením, totiž v

takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody a teda aj vznik zodpovednosti za škodu.“.

39. Konklúzie Najvyššieho súdu SR sú plne aplikovateľné aj v prejednávanej veci, pričom je potrebné
zdôrazniť, že pri posudzovaní, či ide o závady v zjazdnosti, je nevyhnuté, aby išlo o zmenu,
ktorá sa vyskytne počas jazdy vozidlom. Tomu nasvedčuje jazykové znenie a obsah právnej normy

obsiahnutej v § 9a ods. 2 cestného zákona v spojení s § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984. V danom
prípade však nešlo o situáciu, v ktorej by počas vedenia motorového vozidla žalobcu pred / na toto
motorové vozidlo v priebehu jazdy spadlo dočasné dopravné značenie. K jeho pádu došlo počas toho,
ako bolo motorové vozidlo zaparkované. Už len z tohto dôvodu nemôže ísť o závadu v zjazdnosti, keďže
vozidlo nebolo v „stave jazdy“. Zodpovednosť správcu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je preto
vylúčená.

40. Súd sa ďalej zaoberal tým, či v konaní ide o situáciu predpokladanú ustanovením § 9a ods. 1
cestného zákona, a teda či škoda vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu
cesty. Stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č.
35/1984rozumieichkvalita,stupeňopotrebeniaapovrch,pozdĺžnealebopriečnevlny,hojnévýtlky,ktoré

nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z
hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a
pod.). S ohľadom na predmetné ustanovenia dospel súd k záveru, že dopravné značenie (bez ohľadu na
to, či ide o dočasné dopravné značenie) predstavuje vybavenie komunikácie a je súčasťou stavebného
stavu cesty. Pri kreovaní tohto názoru vychádzal súd opätovne zo stanoviska Najvyššieho súdu SR v

rozsudku zo dňa 21.5.2008 sp. zn. 4Cdo/17/2007, podľa ktorého nepoužitie dopravného značenia nie je
závadou v zjazdnosti komunikácie, ale je súčasťou jej stavebného stavu. Ak uvedené najvyšší súd prijal
vo vzťahu k škode vzniknutej v dôsledku absentujúceho dopravného značenia, o to viac možno túto
konklúziu vzťahovať na prípad škody spôsobenej priamo dopravným značením v dôsledku jeho pádu
na vozidlo. Táto okolnosť, ako tvrdená príčina vzniku škody, preto bez ďalšieho vylučuje vznik nároku

na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 cestného zákona. V dôsledku aplikácie špeciálneho
ustanovenia je rovnako vylúčená aj všeobecná zodpovednosť žalovaného v zmysle § 420 OZ (bližšie
ods. 33 odôvodnenia).

41. Na prejednávanú vec súd neaplikoval § 420a OZ (ako to požadoval žalobca), keď mal za to, že na

žalovaného, ako správcu komunikácie, sa môže (za splnenia predpokladov) vzťahovať iba ustanovenie
§ 420 OZ. Najvyšší súd v rozhodnutí zo dňa 27.7.2006 sp. zn. 3MCdo/7/2005 vyslovil, že OZ definíciu
prevádzkovej činnosti nepodáva, obsah tohto pojmu je rozhodovacou praxou konštantne vykladaný
ako činnosť, ktorá súvisí s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická
alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej

listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Pojem prevádzkovej
činnosti sa však neprekrýva úplne s pojmom predmetu činnosti danej osoby. Prevádzková činnosť
síce súvisí s predmetom činnosti danej osoby, avšak nemusí byť vždy vymedzená v predmete činnosti
tejto osoby; znamená to, že prevádzkovou činnosťou je preto akákoľvek činnosť súvisiaca s činnosťou
danej osoby. Prevádzkovou činnosťou v zmysle tohto ustanovenia je aj taká činnosť fyzickej alebo

právnickej osoby, ktorá nie je vymedzená v jej predmete činnosti, ktorá však je súčasťou jej prevádzky
a faktickej činnosti, a to bez ohľadu na to, či je k takejto činnosti potrebné zvláštne verejnoprávne
oprávnenie alebo nie. Tento záver je odôvodnený povahou a účelom tohto ustanovenia, ktoré slúži
predovšetkým na ochranu poškodených osôb pred prejavmi prevádzkovej (napr. podnikateľskej,
priemyslovej, technologickej) činnosti iných osôb. Tomuto chránenému záujmu zodpovedá, vzhľadom

na prípadné riziká jeho narušenia, aj samotná povaha zodpovednosti podľa tohto ustanovenia. V
ďalšom rozhodnutí zo dňa 24.2.2016 sp. zn. 5Cdo/32/2014 najvyšší súd uviedol, že za prevádzkovú
činnosť sa považuje opakovane a organizovane vykonávaná činnosť, ktorá buď sama osebe (pre jej
charakteristické vlastnosti a povahu) alebo v dôsledku technológii alebo postupov, ktoré sa pri nej
používajú, nesie v sebe vždy riziko vzniku škody. Ide o takú činnosť, ktorá je vo svojej podstate vždy

potenciálne nebezpečná pre okolie, a to aj za predpokladu, že je vykonávaná na základe zákonného
oprávnenia či technologicky správne. Obdobne to vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu
SR zo dňa 28.9.2020 sp. zn. 5Cdo/183/2018 (R 7/2021).42. Z názorov najvyššieho súdu a samotnej povahy ustanovenia § 420a OZ vyplýva, že sa daná
právna úprava vzťahuje na prípady, kedy je prevádzka kvôli svojim vlastnostiam a povahe potenciálne
nebezpečná.Otakýprípadužalovanéhonejde,keďtentovzmysle§6aods.1cestnéhozákonanaúčely

organizovania dopravy na území obce prijal VZN, ktorým ustanovil úseky miestnych ciest na dočasné
parkovanie motorových vozidiel, určil spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady
za dočasné parkovanie, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. Takúto činnosť
nepovažuje súd za prevádzku, ktorá by mala byť potenciálne nebezpečná kvôli svojim vlastnostiam
a povahe. Žalovaný pritom v rámci tejto činnosti koná ako obec pri prenesenom výkone štátnej správy

a výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce (vychádzajúc z toho, že
prevádzku parkovacích miest zabezpečuje priamo žalovaný a nie tretia osoba tak, ako to predpokladá
§ 6a ods. 2 cestného zákona). Ak by o prípad osobitnej zodpovednosti hypoteticky malo ísť, boli by
naplnené liberačné dôvody na strane žalovaného podľa § 420a ods. 3 OZ, keď bolo preukázané, že
v príspevku zo dňa 2.4.2024 (deň vzniku škody) o 8:33 hod. bola vydaná výstraha pre celý Bratislavský
kraj s tým, že miestami mohol vietor dosiahnuť v nárazoch rýchlosť 65 – 85 km/hod., v priemere 45 km/

hod. To podľa Beaufortovej stupnice rýchlosti vetra v nárazoch zodpovedá 9. stupňu – víchrici (prevracia
ľahšie predmety, zhadzuje uvoľnené škridle zo striech, láme bezlisté väčšie konáre a menšie stromy,
chôdza proti vetru je veľmi ťažká; rýchlosť 18,3 – 21,5 m/s, 66 – 77 km/hod.) a 10. stupňu – silnej
víchrici (láme a vyvracia stromy; rýchlosť 21,6 – 25,1 m/s, 78 – 90 km/hod.). Žalovaný v porovnaní
s bežnou poveternostnou situáciou vybavil dočasné dopravné značenie dvomi podstavcami (štandardne

umiestňuje jeden podstavec), čím reagoval na poveternostné podmienky a snažil sa zabrániť vzniku
škody. Ak napriek tomu došlo k pádu značenia, ide o zásah zvonku (kvalifikovanú náhodu, vis maior),
nie o okolnosť, ktorá by mala pôvod vo vlastnej prevádzke.

43. Vzhľadom na prezentované skutočnosti, keď škoda na Vozidle bola spôsobená pádom dopravného

značenia, teda zo stavebného stavu cesty podľa § 9a ods. 1 cestného zákona a zároveň nebolo možné
aplikovať §420a OZ, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

44. Na účely rozhodnutia vo veci súd považoval za relevantné vyššie uvedené okolnosti a vysporiadal sa
s otázkami podstatnými pre vec, pričom ďalšie námietky nemali vplyv na závery súdu v tomto rozhodnutí.

Ak žalobca poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, tieto nie sú pre súd záväzné (§ 193 CSP)
a nespadajú ani pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
31.10.2017 sp. zn. 6 Cdo/129/2017). V súvislosti s odôvodnením rozsudku súd poukazuje na nález
Ústavného súdu SR zo dňa 19.4.2007 sp. zn. II. ÚS 251/04: „Ústavný súd pripomína, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne
konanie (IV. ÚS 112/05).“.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný
procesný úspech, preto by mal mať proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v záujme rozumného a spravodlivého
usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) a s prihliadnutím na hospodárnosť konania rozhodol

tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Takýto postup aprobuje aj Najvyšší súd SR
v uznesení zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018): „Ak podľa obsahu spisu strane v
konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku,
zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP, § 362 ods. 1 CSP, §
359 CSP, § 358 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2 a 3 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).