Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Sas/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100489
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBratislavevkonanípredsudkyňouJUDr.MichaelouStankociovou,vprávnejvecižalobcu:

A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, D. E. C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 6. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia a priebeh administratívneho konania

1. Pobočka žalovanej Bratislava (ďalej len „pobočka žalovanej“) dňa 17. mája 2019 rozhodnutím č.

XXX-XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) predpísala žalobcovi ako samostatne
zárobkovo činnej osobe poistné na nemocenské poistenie vo výške 35,19 eur, poistné na starobné
poistenie v sume 143,99 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 37,99 eur, spolu v sume
217,17 eur, vydaným podľa § 144 ods. 1, § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších zákonov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z..

2. Na odvolanie žalobcu, namietajúceho, že mal pozastavenú živnosť do konca januára 2019, pričom
toto pozastavenie si následne predĺžil od 22. marca 2019 do 22. marca 2022 a v medziobdobí
mesiacov február a marec, kedy si nedopatrením opomenul predĺžiť pozastavenie živnosti, reálne žiadnu
samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával, rozhodla žalovaná dňa 6. augusta 2019 rozhodnutím č.
XXXXX-X/XXXX-XX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila
prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej.

3. Žalovaná úvodom ozrejmila skutkový stav, podľa ktorého mal žalobca v kontrolovanom období
oprávnenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenských listov č. C./
XXXXX.XXXXX, č. F.-XXXXX a na základe osvedčení o živnostenskom oprávnení č. F.-XXXXX, č. F.-
XXXXX. Žalobca mal vo všetkých predmetoch podnikania pozastavené prevádzkovanie živnosti od 22.
marca 2019 do 22. marca 2022 (čo vyplýva z oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti č. F./
XXXXXX-X).

4. Žalovaná zároveň z údajov zabezpečených od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zistila,
že príjem žalobcu zo živnosti za rok 2017 presiahol zákonom ustanovenú sumu 5.472,- €, keďže podľa
daňového priznania z 29. marca 2018 dosiahol príjem vo výške 6.208,15 €. Na tomto základe dospela
žalovaná k záveru, že podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bol žalobca v období, za ktoré mu bolorozhodnutím predpísané poistné, t. j. v období za mesiace február 2019 a marec 2019 (do 21. marca
2019) povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou
osobou.

5. Vo vzťahu k námietkam uplatneným v odvolaní žalovaná konštatovala, že tie nezakladajú dôvod
na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pretože žalobca splnil zákonom ustanovené
podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia,tedamalprávnepostaveniesamostatnezárobkovočinnejosobynaúčelysociálnehopoistenia

a zároveň jeho príjmy zo živnosti za rok 2017 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu. Údaje
uvedené v daňovom priznaní sú pre žalovanú záväzné. Pobočka žalovanej pritom zaslala žalobcovi
formou SMS upozornenie na skutočnosť, že ako samostatne zárobkovo činná osoba neuhradil poistné
za mesiac február a marec 2019 pričom sa nejednalo o pripomenutie opomenutia formálneho predĺženia
pozastavenia prevádzkovania živnosti. Žalobca na upozornenie o dlžnom poistnom reagoval tým,
že si predĺžil pozastavenie prevádzkovania živnosti o čom žalovanú upovedomil, no dlžné poistné

neuhradil. Za záležitosti týkajúce sa prevádzkovania živnosti ako aj povinnosti, ktoré živnostníkovi
vyplývajú zo zákona, je zodpovedný výlučne živnostník sám ako odvádzateľ poistného. Nevykonávanie
samostatnej zárobkovej činnosti v spornom období nemá vplyv na povinnosť žalobcu odviesť za toto
obdobie poistné. Podľa § 26 odseku 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sa samostatne zárobkovo činnej
osobe prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom

má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť,
a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Žiadne z uvedených nebolo
v prípade žalobcu v spornom období splnené.

6. Žalovaná ozrejmila, že v období pozastavenia prevádzkovania živnosti samostatne zárobkovo činnej

osobe nezaniká poistná rola, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie sa
prerušuje, čo znamená, že takáto osoba nie je povinná odvádzať poistné. Po ukončení pozastavenia
prevádzkovania živnosti sa ukončuje aj prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia čo znamená, že v prípade, ak sú naďalej splnené zákonom ustanovené
podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového

poistenia, je samostatne zárobkovo činná osoba povinná odvádzať poistné.

II. Správna žaloba a jej doplnenia

7. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca dňa 29. októbra 2019 správnu žalobu (pôvodne vedenú

pod sp. zn. 6Sa/60/2018), namietajúc, že počas obdobia mesiacov február až marec 2019 nevykonával
reálne a fyzicky žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť a nedoplatok na poistnom preto považuje za
ničotnú podlžnosť. Vydaním napadnutého rozhodnutia sa žalovaná dopustila zneužitia formalizmu, čo
považuje za nezákonné, pretože nemôže platiť rozhodnutie, ktoré nezodpovedá materiálnej skutkovej
pravde.

8. Žalobca pritom poberal toho času diskriminačne nízky dôchodok a napadnutým rozhodnutím by utrpel
peňažnú ujmu. Okrem vedeného je zdravotne znevýhodnený z dôvodu celoživotného komplikovaného
dedičného ochorenia. Má značné výživovo-liečivové náklady na dennú starostlivosť.

9. V rámci doplnenia žaloby doručenej dňa 12. februára 2020 opätovne uviedol, že žiada zrušiť
napadnuté rozhodnutie, ktoré považuje za nezákonné, pričom odkázal na argumentáciu obsiahnutú
v podanej žalobe, že v sporných mesiacoch február a marec nevykonával reálne žiadnu samostatnú
zárobkovú činnosť. Žalobca si iba v dôsledku náročného obdobia opomenul predĺžiť pozastavenie jeho
živnosti, čo následne ihneď napravil. Tvrdene žalovanej, že pohľadávka na poistnom je právoplatná

a vykonateľná považuje za nepravdu a zavádzanie. Záverom zopakoval okolnosti jeho ťaživej
finančnej situácie spôsobenej diskriminačne nízkym dôchodkom, že je starobným zdravotne ťažko
znevýhodneným dôchodcom a že existovali ďalšie skutkové okolnosti, na ktoré mala žalovaná prihliadať
a rozhodnúť v prospech žalobcu. Okrem uvedeného žiadal vydať platobný rozkaz na sumu dlžného
poistného, ktoré mu žalovaná nezákonne zrazila resp. jeho trojnásobku a to do 31. marca. Záverom

zdôraznil spoločenskú nevyhnutnosť zmeny legislatívy v oblasti životného minima, minimálneho
dôchodku, peňažných príspevkov na kompenzáciu a minimálnej mzdy. Je povinnosťou štátu upraviť
daňovo odvodový systém tak, aby zodpovedal ústave a právam občanov.10. V doplnení žaloby doručenej dňa 13. júla 2020 zopakoval, že navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť
spolu s vydaním platobného rozkazu v lehote do konca augusta 2020.

III. Vyjadrenie žalovanej ku správnej žalobe

11. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na ustanovenie § 5
zákona č. 461/2003 Z. z. definujúce samostatne zárobkovo činné osoby na účely predmetného zákona,
v zmysle ktorého sa za takú považuje fyzická osoba ktorá dovŕšila 18 rokov a dosahuje príjem uvedený

v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v kalendárnom roku rozhodujúcou
na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby. Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne.

12. S konkretizáciou na prejednávanú vec mal žalobca takéto postavenie, keďže obe uvedené
podmienky spĺňal. Žiadne ďalšie podmienky pre nadobudnutie postavenia samostatne zárobkovo činnej

osoby v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná skúmať musela. Pre posúdenie vzniku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
je rozhodujúci príjem za predchádzajúci kalendárny rok, pričom nie je rozhodujúce, či samostatne
zárobkovo činná osoba v čase, keď jej vznikne a trvá povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie skutočne vykonáva činnosť, ktorá jej zakladá právo na dosahovanie príjmov

uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z.

13. Žalobca bol evidovaný ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená
samostatne zárobkovo činná osoba od 1. júla 2012, keďže bol držiteľom viacerých živnostenských
oprávnení, na základe, ktorých vykonával zárobkovú činnosť a dosahoval príjem z podnikania. Z výpisu

zo živnostenského registra Okresného úradu Bratislava č. XXX-XXXXX žalovaná zistila, že žalobca
s účinnosťou od 31. januára 2018 mal pozastavený výkon činnosti, a to až do 31. januára 2019. Dňa 31.
januára 2018 preto došlo k vzniku prerušenia povinného nemocenského a povinného dôchodkového
poistenia žalobcu čo malo za následok zánik povinnosti platiť a odvádzať poistné (§ 26 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z.). Žalobca opätovne požiadal o pozastavenie živnostenských oprávnení až dňa 22.

marca2019,čímopätovnedošlokpozastaveniuživnostenskýchoprávneníažvuvedenýdeň,čovyplýva
aj zo samotného potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti G./XXXXXX-X vydaným Okresným
úradom Bratislava.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností žalobca nebol povinný platiť poistné v období

pozastavenia prevádzkovania živnosti, teda od 31. januára 2018 do 31. januára 2019, a následne
až od 22. marca 2019. V období od 1. februára 2019 do 21. marca 2019 však žalobcovi v súlade
s § 21 ods. 5 zákona č 461/2003 Z. z. opätovne vznikla odvodová povinnosť, keďže v tomto období
pozastavené živnostenské oprávnenie nemal. Žalovaná pritom žalobcu na opätovný vznik odvodovej
povinnosti upozornila, v dôsledku čoho si žalobca dodatočne pozastavenie prevádzkovania živnosti

obnovil. Keďže žalobca dobrovoľne splnenie odvodovej povinnosti nepristúpil a žalovaný nepreukázal
žiadne iné skutočnosti, na základe, ktorých by bol oslobodený od platenia poistného v spornom období,
vydala pobočka žalovanej prvostupňové rozhodnutie. Subjektívne okolnosti prezentované žalobcom
nie sú spôsobilé zvrátiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Irelevantné sú aj tvrdenia žalobcu,
že v spornom období mesiacov február a marec 2019 reálne nevykonával žiadnu samostatnú zárobkovú

činnosť, keďže podmienku reálneho vykonávania činnosti zákon nepredpokladá. O uvedenom svedčí
aj rozhodovacia prax správnych súdov, ako napríklad rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
14Sa/11/2017 z 19. decembra 2017, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 9Sžsk/16/2018 z 26. septembra 2018, podľa ktorých nie je smerodajné, či fyzická osoba reálne
činnosť, na ktorej výkon má oprávnenie alebo je držiteľom licencie, vykonáva.

IV. Relevantná právna úprava

Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania
správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v

znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická
osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvaniepovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej
osobydosahovalapríjmyuvedenév§3ods.1písm.b)aods.2a3,okremfyzickejosoby,ktorámápodľa
zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným

postihnutím.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok

vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne oprávnená na výkon alebo na

prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ktorá podľa svojho čestného
vyhlásenia opätovne začala vykonávať činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo
ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa, od ktorého je opätovne oprávnená na výkon alebo
na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, odo dňa, od ktorého podľa

svojhočestnéhovyhláseniavykonávatútočinnosť,najskôrododňadoručeniatohtovyhláseniaSociálnej
poisťovni, alebo odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Podmienkou na
vznik týchto poistení je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v
ktorom je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm.

b) a ods. 2 a 3, ku dňu, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr
odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo ku dňu skončenia prerušenia povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm.
b) a ods. 2 a 3 za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 5. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto

osobe zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za
ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje

povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené
prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom
je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d)
platí rovnako.

Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia,
povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa
posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako
ako vznik týchto poistení.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

15. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol

zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon

súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.16. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná
Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod spisovou značkou 6Sa/60/2018. Od 1. júna
2023jenakonanievtejtovecipríslušnýSprávnysúdvBratislave.Vecbolanáhodnýmvýberompridelená

samosudcovi do oddelenia 13Sa, ktorý však zistil, že ku jednej spisovej značke BA-6Sa/60/2018
adresoval žalobca postupne viacero samostatných žalôb, ktoré mali byť po správnosti zapísané
náhodným výberom ako nové žaloby. Predmetná vec bola dňa 7. apríla 2025 pridelená náhodným
výberom samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod novou spisovou značkou 16Sas/8/2025.

17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“)] v konaní o správnej
žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej
žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté
rozhodnutia žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa
s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval

v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná.
18. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 11. decembra 2025, nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania
nepožiadal (žalobca žiadal o nariadenie pojednávania iba v konaní o starobnom dôchodku, ktoré je

vedené pod sp. zn. BA-6Sa/60/2018, pričom v predmetnom konaní žiadal rozhodnúť formou platobného
rozkazu do 31. marca, čo nemožno považovať za návrh o nariadenie pojednávania). Správny súd
zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia
rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli a na webovom sídle správneho súdu.

19. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci
predpísala poistného na nemocenské poistenie vo výške 35,19 eur, poistného na starobné poistenie
v sume 143,99 eur a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 37,99 eur, spolu v sume 217,17
eur, za obdobie mesiacov február a marec 2019 (do 21. marca 2019), žalobcovi ako samostatne

zárobkovo činnej osobe.

20. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza potvrdenie
o pozastavení prevádzkovania živnosti F./XXXXXX-X z 22. marca 2019, podľa ktorého mal žalobca
pozastavené prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na doklade

o živnostenskom oprávnení od 22. marca 2019 do 22. marca 2022. V administratívnom spise
sa nachádza aj výpis zo živnostenského registra z ktorého vyplýva, že žalobca mal pozastavené
prevádzkovanieživnostiajod31.januára2018do31.januára2019nazákladepotvrdeniaopozastavení
prevádzkovania živnosti F./XXXXXX-X.

21. Vychádzajúc z vyjadrení oboch účastníkov konania možno konštatovať, že skutkové okolnosti medzi
nimi neboli sporné a teda kľúčovou právnou otázkou zostalo posúdenie, či bola žalovaná povinná
osobitne v prípade žalobcu skúmať, či ten, hoci v sporných mesiacoch február a marec 2019 nemal
pozastavené prevádzkovanie živnosti, reálne a skutočne žiadnu činnosť nevykonával, v dôsledku čoho
sa prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia neukončilo

a kontinuálne trvalo až do jeho opätovného prerušenia, resp. že za tieto mesiace u neho nevznikla
odvodová povinnosť.

22. Správny súd konštatuje, že právna úprava zákona č. 461/2003 Z. z. je jednoznačná čo do
následkov uplynutia doby pozastavenia prevádzkovania živnosti a to v podobe automatického skončenia

prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a obnovenia
odvodovej povinnosti bez potreby (a aj možnosti) osobitného skúmania, či poistenec reálne samostatnú
zárobkovú činnosť na základe takejto „obnovenej“ živnosti vykonáva. Je totiž výlučne na uvážení
živnostníka, či si v záujme optimalizácie odvodov pozastaví (a to aj opätovne) alebo nepozastaví
živnostenské oprávnenie, pričom voľnú úvahu má aj v trvaní takéhoto pozastavenia [podľa pôvodnej

právnej úpravy § 57 ods. 6 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
(ďalej len „živnostenský zákon“) účinnej do 31. júla 2021 nebolo možné pozastaviť živnosť na kratšie ako
šesť mesiacov a na dlhšie ako na tri roky, pričom podľa aktuálne platnej právnej úpravy živnostenského
zákona v znení zákona č. 261/2021 Z. z. už tento limit nie je daný]. Uplynutím obdobia, počasktorého bolo živnostenské oprávnenie pozastavené (ak nie je uvedené inak), sa živnosť automaticky
a bez ďalšieho obnovuje, čo vyplýva aj z § 57 ods. 5 živnostenského zákona, podľa ktorého „Po
pozastavení prevádzkovania živnosti podnikateľ nadobudne živnostenské oprávnenie uplynutím doby

pozastavenia prevádzkovania živnosti alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia
prevádzkovania živnosti.“. Týmto dňom je živnostník opätovne oprávnený na výkon samostatnej
zárobkovej činnosti a je na neho z pohľadu § 21 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nazerané ako
na samostatne zárobkovo činnú osobu, u ktorej už nie sú dané podmienky na prerušenie povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (§ 26 ods. 2 uvedeného zákona). Jedinú

podmienku, ktorú žalovaná podľa § 21 ods. 5 druhej vety zákona č. 461/2003 Z. z. skúma a ktorá súvisí
s dĺžkou obdobia, počas ktorého mal živnostník resp. samostatne zárobkovo činná osoba pozastavené
prevádzkovanie živnostenského oprávnenia, je, či k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka
predchádzajúceho dňu, v ktorom je opätovne oprávnená na prevádzkovanie živnosti alebo ku dňu
skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej
príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-

násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a). Pokiaľ samostatne zárobkovo
činná osoba takýto príjem nedosiahne, jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,
za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.

23. V uvedenom prípade dospela žalovaná resp. jej pobočka ku správnemu zisteniu vychádzajúc
z podkladov zabezpečených od príslušného živnostenského úradu resp. zo živnostenského registra,
že žalobca mal pozastavené prevádzkovanie živnostenského oprávnenia od 31. januára 2018 do 31.
januára 2019 a od 22. marca 2019 do 22. marca 2022. V období celého mesiaca február 2019 a časti

mesiacamarec2019,konkrétnedo21.marca2019,bolnaprevádzkovanieživnostioprávnený.Rovnako
žalovaná skúmala splnenie podmienky podľa druhej vety § 21 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., keď
z údajov od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky k 1. júlu 2018 zistila, že za predchádzajúci
kalendárny rok 2017 žalobca presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmov (keďže podľa daňového
priznania z 29. marca 2018 dosiahol za kalendárny rok 2017 príjem vo výške 6.208,15 € a zákonom bola

ustanovená hranica príjmov vo výške 5.472,- €). Na základe uvedených zistení preto žalovaná správne
konštatovala, že žalobcovi v dôsledku obnovenia živnostenského oprávnenia dňa 1. februára 2019 sa
skončilo prerušenie resp. vznikla mu opätovne odvodová povinnosť v súvislosti s existenciou naďalej
trvajúceho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Správny súd len
pre doplnenie uvádza, že za predpokladu, ak by sa žalobca nerozhodol pre opätovné pozastavenie

živnostenského oprávnenia, by takýto stav trval až do 30. júna 2019. Žalovaná by totiž až k 1. júlu
2019 opätovne preverovala podmienky trvania povinného nemocenského a povinného dôchodkového
poistenia odvíjajúce sa od príjmu dosiahnutého za predchádzajúci kalendárny rok.

24. Keďže ku zániku pozastavenia prevádzkovania živnosti došlo práve v období, kedy u žalobcu boli

splnené všetky podmienky na trvanie resp. opätovný vznik povinného nemocenského a povinného
dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., obnovila sa mu aj odvodová
povinnosť, ako už súd konštatoval vyššie.

25. Správne pritom poznamenáva aj žalovaná, že tá s pozastavením živnosti nemá nič do činenia,
pretože žalobcu notifikovala iba v súvislosti s nesplnením odvodovej povinnosti v režime zákona
č. 461/2003 Z. z.. Prerušenie živnostenského oprávnenia žalobca riešil s miestne príslušným
živnostenským úradom v režime živnostenského zákona pričom opomenutie ďalšieho predĺženia ide
v tomto prípade na žalobcovu ťarchu.

26. Čo sa týka ďalších námietok žalobcu v podobe nevyhovujúcej právnej úpravy a peňažnej náhrady,
na účely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia sú tieto irelevantné. Zároveň správny súd
poukazuje na ustanovenie § 7 písm. c) a d) SSP, v zmysle ktorých správne súdy nepreskúmavajú
všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, súkromnoprávne spory a iné

súkromnoprávneveci,vktorýchjedanáprávomocsúduvcivilnomprocese.Napokon,peňažnánáhrada,
ktorú žalobca žiadal refundovať, bola vymožená žalovanou na základe napadnutého rozhodnutia, ktoré
sa v predmetnom konaní ukázalo ako zákonné.27. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.