Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100826
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100826.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek
senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci
žalobcu: A. B. A. C., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom X D. E., A., C. F. G., štátny občan Egyptskej
arabskej republiky, zastúpený DETVAI LUDIK MALÝ | DLMU Advokátska kancelária, so sídlom Cukrová
14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Regrútska 4, Bratislava

a 2/ Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, Pribinova 2, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného 2/ č.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V zo dňa 19.01.2021
a o uloženie povinnosti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti preskúmania opatrenia žalovaného v 2/ rade č.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V zo
dňa 19.01.2021 o d m i e t a.

II. Súd žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade sprístupniť
požadovanú informáciu z a m i e t a.

III. Žalovaným v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava rozhodnutím č.: PPZ-HCP-
BA2-2019/003015-013 z 26.03.2019 (ďalej aj len ,,potvrdzujúce rozhodnutie o vyhostení“) ako odvolací
orgán potvrdilo rozhodnutie žalovaného 1/ - Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava č.: PPZ-
HCP-BA6-126-009/2018-AV z 25.04.2018 (ďalej aj len ,,rozhodnutie o vyhostení“), ktorým správny
orgán rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu na územie Egyptskej arabskej republiky a
zároveň uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky (SR) a na územie všetkých

členských štátov na dobu 10 rokov. Dôvodom pre vydanie rozhodnutia o vyhostení bola vedomosť
prvostupňového orgánu o tom, že žalobca má predstavovať vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu podľa
§ 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj len ,,zákon o pobyte cudzincov“), pričom táto skutočnosť mala byť preukázaná z
úradného záznamu z oboznámenia s utajovanou písomnosťou so stupňom utajenia „VÝHRADNÉ“,
ktorého pôvodcom je Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava a ktorý je zaprotokolovaný ako príloha

úradného záznamu č. PPZ-HCP-BA6-126/2018-AV. Správny orgán dňa 25.04.2018 začal konanie vo
veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov na základe
utajovanej písomnosti, ktorej pôvodcom je Národná protiteroristická jednotka Národnej kriminálnejagentúry prezídia Policajného zboru (právny predchodca žalovaného 2/). Predmetná písomnosť mala
obsahovať konkrétne dôvody, ktorých záverom má byť, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre
bezpečnosť štátu. Z dôvodu, že sa jednalo o utajovanú písomnosť stupňa utajenia VÝHRADNÉ“,

táto nemohla byť súčasťou spisového materiálu ku konaniu o vyhostení (ďalej aj len ,,,utajovaná
skutočnosť“). Žalobca podal voči potvrdzujúcemu rozhodnutiu o vyhostení žalobu, o ktorej rozhodol
Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 7Sa/41/2019 z 30. júla 2019 tak, že správnu žalobu odmietol
ako oneskorene podanú podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP. Predmetné uznesenie o odmietnutí
žaloby nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2019.

2. Právny zástupca žalobcu dňa 30. 10. 2020 doručil žalovanému 1/ žiadosť o nahliadnutie do spisu
vedeného ku konaniu o vyhostení, ktorou sa s odkazom na nálezy Ústavného súdu SR domáhal
sprístupnenia spisu, vrátane časti označenej ako ,,utajená skutočnosť“. Žalovaný 1/ reagoval na túto
žiadosť listom č. PPZ-HCP-BA6-15-040/2020-AV z 04.11.2020, kde žalobcovi oznámil termín, kedy mu
umožní nahliadnuť do spisu, pričom ho upozornil, že k nahliadnutiu bude možné predložiť len listiny
tvoriace spisový materiál a ním požadovaná utajovaná skutočnosť tento spisový materiál netvorí, keďže

ide o utajovanú skutočnosť a nahliadnutie do takého dokumentu, ako aj samotný dokument podliehajú
režimu v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon ochrane utajovaných skutočností“).

3. Dňa 25.11.2020 doručil právny zástupca žalobcu právnemu predchodcovi žalovaného 2/ žiadosť

o oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou v zmysle § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných
skutočností. Dňa 28.01.2021 doručil právny zástupca žalobcu právnemu predchodcovi žalovaného
2/ opakovanú žiadosť. Žiadosti žalobcu boli odstúpené žalovanému 1/ na vybavenie. Žalovaný 1/
reagoval na tieto žiadosti listom - opatrením č. PPZ-HCP-BA6-6-047/2021- AV z 05.03.2021 (ďalej
aj len „opatrenie 1“), ktorým nevyhovel žiadostiam žalobcu s odôvodnením, že dňa 19.01.2021 bola

žalovanému 1/ doručená od právneho predchodcu žalovaného 2/ písomnosť – opatrenie žalovaného
2/ č. PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V (ďalej aj len „opatrenie 2“), ktorou právny predchodca žalovaného 2/
oznámil, že nedáva právnemu zástupcovi žalobcu súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou
skutočnosťou. Obsah opatrenia 2 nebol žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi sprístupnený.

II.
Žaloba

4.Žalobcazastúpenýadvokátompodalvčasvočinapadnutémuopatreniu1aopatreniu2žalobu,vktorej

poukázal na to, že rozhodnutím o vyhostení sa mu výrazne a v súčasnosti už nenapraviteľne zasiahlo
do osobného a rodinného života a do dnešného dňa nepozná žiadne konkrétne dôvody. Napadnutým
opatrením 1 a opatrením 2 mu bolo opätovne upreté právo oboznámiť s týmito dôvodmi, čím mu je
znemožnená jeho právna obrana. Žalobca uviedol, že napadnuté opatrenie 1 a opatrenie 2 majú povahu
opatrení v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), vzhľadom na skutočnosť, že nie sú rozhodnutiami, avšak sa
nimi priamo a bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd žalobcu.

5. Žalobca poukázal na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 8/2016-131 z
12.12.2018. V tejto súvislosti namietal, že opatrením 1 a opatrením 2 bol postup príslušných správnych

orgánov v rozpore so základnými právami a slobodami žalobcu. Podľa žalobcu konaním žalovaného 1 a
žalovaného 2 došlo k porušeniu základných ľudských práv žalobcu podľa čl. 46 a čl. 48 Ústavy SR, a to
najmäkporušeniuprávanaobhajobu,keďževzhľadomnato,žežalobcoviopätovnenebolisprístupnené
informácie, ktoré mali zakladať ako jediné a rozhodujúce dôvod na vydanie rozhodnutia o jeho
administratívnom vyhostení – žalobca nemal možnosť akokoľvek sa v konaní o svojom administratívnom

vyhostení brániť, vyjadriť sa k predmetným skutočnostiam a podať prípadné vysvetlenie. Zároveň bol
podľa žalobcu konaním žalovaného 1 a žalovaného 2 porušený článok 6 Európskeho dohovoru o
ľudských právach.

6. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný 1 a žalovaný 2 postupovali aj v rozpore s § 35 ods. 2 a 3 zákona

č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností.

7. Žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle § 27 ods. 1 SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP zrušil
napadnuté opatrenie 2, ktoré je podkladom pre opatrenie 1.8.Žalobcauviedol,ževzhľadomnaskutočnosť,žepredmetomopatrenia1aopatrenia2jesprístupnenie
určitých informácií zodpovedajúcich utajovanej skutočnosti, tak navrhuje, aby správny súd postupoval

v konaní podľa § 193 SSP.

9. V rámci petitu žalobca navrhol, aby správny súd vyhovel žalobe a:
,,1. uložil žalovanému 1 a žalovanému 2 v konaní, aby v lehote určenej správnym súdom uviedli dôvody,
pre ktoré nemožno požadovanú Utajovanú skutočnosť sprístupniť,

2. v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a písm. g) Správneho súdneho poriadku rozsudkom zrušil Rozhodnutie
Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. p.: PPZ-HCP-BA2-2019/003015-013 zo dňa
26.03.2019, ako aj opatrenie Národnej kriminálnej agentúry č. p.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V,
3. v rozsudku uložil žalovanému 1 a žalovanému 2, ako osobám povinným sprístupňovať informácie
podľa osobitného predpisu, povinnosť sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu – Utajovanú
skutočnosť.“

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení namietali rozporuplnosť a celkovú zmätočnosť žaloby a

nevykonateľnosť žalobného petitu.

11. Ďalej namietali, že žalobca ako opatrenia označuje odpoveď žalovaného 1/ na jeho žiadosť o
nahliadnutie, ako aj písomnosť právneho predchodcu žalovaného 2/, pričom podľa žalovaného ani jedna
z uvedených písomností nepredstavuje opatrenie. K tomu ďalej uviedol, že predmetná správna žaloba

nemôže konvalidovať alebo zhojiť oneskorené podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o vyhostení z
dôvodu márneho uplynutia zákonnej lehoty na jej podanie.

12. Nesúhlasné stanovisko žalovaného 1/, resp. žalovaného 2/ nie je možné považovať za akt vydaný
v správnom konaní z dôvodu, že nesúhlasné stanovisko nie je aktom v pravom zmysle slova, teda

nepredstavuje jednostranný prejav vôle správneho orgánu na základe posúdenia právnych aspektov a
posúdenia faktického, t. j. skutkového stavu. Preto žaloba smerujúca k zrušeniu žalobcom tvrdeného
opatrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, resp. jemu podriadených súčastí nemá podľa
názoru žalovaných žiaden zákonný podklad a považuje ju v celom rozsahu za neopodstatnenú a bez
legitímneho základu. V tejto súvislosti žalovaní vzniesli námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej

legitimácie.

13. Ďalej uviedli, že považujú za podstatné, že podklad, resp. informácia alebo utajovaná skutočnosť
bola výsledkom určitej zákonom umožnenej a dovolenej činnosti iného subjektu, v tomto prípade
právneho predchodcu žalovaného 2/, ako pôvodcu utajovanej skutočnosti, pričom táto bola pre

žalovaného 1/ nezmeniteľná a záväzná a od tejto sa odvíjali ďalšie postupy žalovaného 1/. Utajovaná
skutočnosť bola získaná jednoznačne a bez pochybností zákonným spôsobom v rámci operatívno -
pátracej činnosti útvarov, resp. subjektov žalovaného 1/. Postup jednotlivých útvarov, vrátane právneho
predchodcu žalovaného 2/, bol v súvislosti so žiadosťou právneho zástupcu žalobcu o jednorazové
oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou zákonný a správny a žalovaný 1/ v tomto prípade nevydal

žiadne rozhodnutie ani opatrenie, keďže sa v predmetnej veci nejednalo o administratívne konanie.

14. Žalovaní ďalej uviedli, že informácia o bezpečnostnom riziku je výsledkom operatívno - pátracej
činnosti príslušných útvarov, resp. právneho predchodcu žalovaného 2/, ktorá bola plne v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území Slovenskej republiky a ktorá

podlieha režimu zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností so stupňom utajenia
„VYHRADENÉ“, a to vzhľadom na citlivosť a závažnosť obsahu samotnej utajovanej skutočnosti a
negatívne medzinárodné konzekvencie priamo nadväzujúce na moment oboznámenia sa s predmetnou
utajovanou skutočnosťou neoprávnenými osobami, medzi ktorých patrí aj žalobca a jeho právny
zástupca. Z uvedeného podľa žalovaného 1/ vyplýva, že utajovaná skutočnosť, ktorej sprístupnenia

sa žalobca v tomto konaní domáha, je tak závažného charakteru a medzinárodného významu, že jej
sprístupnenie na to neoprávneným osobám prostredníctvom akéhokoľvek súdneho alebo správneho
konania je vylúčená. Sprístupnenie uvedenej informácie zakazuje, resp. vylučuje zákon č. 215/2004 Z.
z. ex lege.15.Žalovanípoukázalinato,ženahliadnutiedoutajovanejčastiadministratívnehospisupodlieharežimu
podľa zákona č. 215/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznámiť

len advokát žalobcu, a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť
patrí. Žalovaný 1/ je viazaný vyjadrením právneho predchodcu žalovaného 2/.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že neporušil § 35 ods. 2 a 3 zákona č. 215/2004 Z. z., pretože administratívny
spis obsahuje záznam o oboznámení sa s utajovanou skutočnosťou vedenou pod č. p.: PPZ-HCP-

BA6-126/2018-AV zo dňa 25.04.2018, avšak konkrétnou informáciou disponuje iba právny predchodca
žalovaného 2/. Z uvedeného dôvodu táto písomnosť nie je súčasťou administratívneho spisu žalobcu.

IV.
Replika žalobcu a duplika žalovaného

17. Žalobca na vyjadrenie žalovaných reagoval replikou, v ktorej zdôraznil, že opatrením orgánu verejnej
správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté, pričom je zrejmé, že písomnosť žalovaného 2 (opatrenie 2), i keď nie je formálne označená
ako „opatrenie“, je potrebné považovať za opatrenie v zmysle SSP. Žalobca poukázal na to, že nemá

inú právnu možnosť, ako predmetné opatrenie 2 napadnúť v tomto konaní a v prípade, ak by mu
bolo odopreté právo preskúmania opatrenia súdnou cestou, uvedené by zakladalo možnosť správnych
orgánovodpieraťprávafyzickýmaprávnickýmosobámnazákladesvojvôle,bezmožnostinápravyaktov
správnych orgánov vydaných v správnych konaniach. Opätovne poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL. ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.12.2018 a uviedol, že žalobca nemá do dnešného

dňa vedomosť, na základe akých skutočností správny orgán rozhodol v konaní o vyhostení.

18. Žalovaní 1/ a 2/ reagovali na repliku žalobcu duplikou, v ktorej sa v zásade pridržali svojej
predchádzajúcej argumentácie. Záverom poukázali na informáciu týkajúcu sa predmetného konania,
a to, že žalovaný 2/ disponuje informáciou, pri ktorej zahraničný partner udelil výnimku z medzinárodnej

zmluvy pre oboznámenie sa výlučne konajúceho sudcu s touto informáciou. Oboznámenie iných strán
zahraničný partner výslovne zakázal. Sprístupnenie tejto informácie v predmetnom vyjadrení je s
poukazom na výslovný zákaz zahraničného partnera vylúčené, avšak žalovaní, ak to správny súd bude
považovať za potrebné, sprístupnia informáciu výhradne konajúcemu súdu špeciálnym utajeným a
chráneným spôsobom tak, aby oboznámenie iných subjektov bolo vylúčené.

V.
Konanie na správnom súde

19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023
vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre
vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a
účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.

z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a
programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená
do samosudcovského oddelenia 16Sa Správneho súdu v Bratislave (ďalej aj len ,,správny súd“). Pred
správnym súdom bola vec vedená pod sp. zn. BA-4Sa/52/2021.

20. Pôvodne sa žalobca správnou žalobou zo dňa 14.05.2021, doručenou pôvodne Krajskému súdu
v Bratislave, domáhal v časti bodu 1. žalobného návrhu, aby správny súd vydal rozhodnutie, ktorým
uloží Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava (žalovaný 1/) a Národnej kriminálnej agentúre (právny
predchodca žalovaného 2/)
povinnosť uviesť dôvody, pre ktoré nemožno sprístupniť požadovanú utajovanú skutočnosť. V časti

bodu 2. žalobného návrhu sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCP-
BA2-2019/003015-013 zo dňa 26. marca 2019 (rozhodnutie o vyhostení) ako aj opatrenia Národnej
kriminálnej agentúry č. p.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V z 19. januára 2021 (opatrenie 2) a v časti
bodu 3. žalobného návrhu sa žalobca domáhal uloženia povinnosti Oddeleniu cudzineckej políciePZ Bratislava (žalovaný 1/) a Národnej kriminálnej agentúre (právny predchodca žalovaného 2/)
ako osobám povinným sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu, sprístupniť žalobcovi
požadovanú informáciu – utajovanú skutočnosť.

21. Na základe vyššie uvedeného správny súd uznesením č. k. BA-4Sa/52/2021-163 z 21. marca
2024 vylúčil žalobu v časti bodu 1. žalobného návrhu o uloženie povinnosti Oddeleniu cudzineckej
polície PZ Bratislava a Národnej kriminálnej agentúre v súdom ustanovenej lehote uviesť dôvody,
pre ktoré nemožno sprístupniť požadovanú utajovanú skutočnosť, v časti bodu 2. žalobného návrhu

v rozsahu, ktorým sa žalobca domáha zrušenia opatrenia Národnej kriminálnej agentúry č. p.: PPZ-
NKA-PTC-2021/8-001-V z 19. januára 2021 a v časti bodu 3. žalobného návrhu o uloženie povinnosti
Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava a Národnej kriminálnej agentúre ako osobám povinným
sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu, sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu –
utajovanú skutočnosť, na samostatné konanie, ktoré je ďalej vedené na správnom súde pod sp. zn.
1S/78/2024 a 1S/107/2024.

22. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2. apríla 2024, a preto predmetom súdneho
prieskumu v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 1S/78/2024 a 1S/107/2024 je naďalej iba preskúmanie
zákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného 1/ č.: PPZ- HCP-BA6-6-047/2021-AV zo dňa 05.03.2021
a opatrenia žalovaného 2/ č.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V zo dňa 19.01.2021. V konaní vedenom

pod sp.zn. BA-4Sa/52/2021 správny súd rozhodol uznesením BA-4Sa/52/2021 z 10.06.2024 tak, že
žalobu odmietol z dôvodu res iducata podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP s poukazom na predchádzajúce
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp.zn. 7Sa/41/2019.

23. Vzhľadom na formuláciu pôvodného žalobného petitu správny súd vyzval žalobcu uznesením č.k.

1S/78/2024-164 z 27.08.2025, aby odstránil rozpor v petite žaloby s obsahom správnej žaloby, keďže
obsah správnej žaloby nekorešponduje s návrhom výroku rozsudku, a to tak, aby uviedol, či sa žalobou
zo dňa 14.05.2021 domáha zrušenia opatrenia žalovaného 2/ č. PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V zo dňa
19.01.2021 (t.j. všeobecnej správnej žaloby v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok), alebo žaloby vo veci sprístupnenia informácie v súlade so zákonom č. 211/2000

Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,infozákon“).

24. Žalobca v zmysle výzvy upravil petit tak, že požiadal, aby správny súd vydal nasledovný rozsudok:
,,I. Správny súd v Bratislave opatrenie Národnej kriminálnej agentúry č. p.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-

V zo dňa 19.01.2021 zrušuje a vec vracia Žalovanému 2 na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave ukladá Žalovanému 1 a Žalovanému 2, ako osobám povinným sprístupňovať
informácie v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), povinnosť sprístupniť Žalobcovi požadovanú
informáciu – Utajovanú skutočnosť.“.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

25. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods.

1 SSP, preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného, vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k
záveru, že žalobu je v časti preskúmania opatrenia žalovaného v 2/ rade č.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-
V zo dňa 19.01.2021 potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a v časti uloženia povinnosti
žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sprístupniť požadovanú informáciu zamietnuť ako nedôvodnú podľa §
190 SSP. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 11. novembra 2025, keďže

boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávaniavovecinežiadalivžiadnomzosvojichpodaní.Miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo v súlade s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne
zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VII.
Relevantná právna úprava26. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh
žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu

verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr
vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo
samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal
skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie
účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

27. Podľa § 7 ods. 1 písm. e/ zák. č. 162/2015 Z. z., správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov
verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy,
ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

28. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zák. č. 162/2015 Z. z., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je

neprípustná.

29. Podľa § 193 zák. č. 162/2015 Z. z., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení
informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote
určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť.

Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží
osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú
informáciu.

VIII.

Právne posúdenie

30. Správny súd vychádzajúc z dispozičného princípu (§ 5 ods. 5 SSP) úvodom konštatuje, že predmet
súdneho prieskumu v tomto konaní je determinovaný žalobným návrhom (petitom) žalobcu, pričom
vrámcisúdnehoprieskumujesprávnysúdvzmysle§134ods.1SSPviazanýrozsahom,akoajdôvodmi

žaloby.

31. V cit. ustanovení § 134 ods. 1 SSP zákonodarca výslovne normatívne upravil viazanosť správneho
súdu rozsahom žaloby a žalobnými bodmi, aby nebolo pochýb, že správny súd nemôže za žalobcu
určovať rozsah súdneho prieskumu, ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či

opatrenia orgánu verejnej správy. Ide o normatívne vyjadrenie zásady iudex ne eat ultra petita partium
(sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach,
v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, s výnimkou vecí uvedených v § 134 ods. 2 SSP.

32. Správny súd ďalej uvádza, že žalobný návrh patrí medzi osobitné náležitosti žaloby [§ 182 ods. 1
písm. h) SSP], pričom tento predstavuje výrok rozhodnutia správneho súdu, ktorého vydania sa žalobca
domáha. Ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania [čo sa podaním sleduje § 57 ods. 1 písm. d)
SSP]. Cieľom zavedenia tejto osobitnej náležitosti je, aby viedla žalobcu k jednoznačnému vyjadreniu,
čoho sa v správnom súdnom konaní domáha, pričom jeho možnosti sú však v konaní podľa Správneho

súdneho poriadku, na rozdiel od civilného sporového konania, veľmi obmedzené a dané zákonom.
Podoba výrokov rozhodnutí v správnom súdnictve nie je daná na vôľu účastníkov, keď Správny súdny
poriadok taxatívne upravuje možnosti, ako môže znieť výrok rozhodnutí. Na rozdiel od civilnej žaloby,
kde je daná široká rozmanitosť žalobných petitov v súlade s § 137 CSP, správna žaloba s ohľadom
na kasačný princíp je vo vymedzení žalobného petitu značne obmedzená. Správna žaloba tak bude

predovšetkým obsahovať konečný návrh výroku o zrušení napadnutého administratívneho rozhodnutia
či opatrenia (prípadne aj návrh na zrušenie rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy prvého
stupňa) a vrátení veci žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie - kasačný žalobný návrh.
Ak žalobca napáda správnou žalobou iba niektoré výroky rozhodnutia či opatrenia, bude sa domáhať
zrušenia iba týchto výrokov. Oproti niekdajšej právnej úprave v § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, právna úprava v Správnom súdnom poriadku výslovne ukladá žalobcovi povinnosť formulovať
žalobný návrh – petit, čo je odrazom určitej formalizácie správneho súdneho procesu. Žalobný návrh
musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. (BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK,Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 913–
914.)

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd na základe žalobcom, ktorý bol v konaní zastúpený
advokátom v súlade s § 49 ods. 1 SSP, formulovaného žalobného návrhu aj s prihliadnutím na
obsah žalobnej argumentácie ustálil, že predmetom konania je preskúmanie opatrenia 2 žalovaného 2/
(opatrenie č.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V z 19.01.2021) a súčasne uloženie povinnosti žalovanému
1/ a žalovanému v 2/ sprístupniť požadovanú informáciu v zmysle § 193 SSP.

34. Keďže, ako už správny súd naznačil, správnu žalobu je tiež potrebné vyhodnocovať aj s prihliadnutím
na jej obsah, tak pre úplnosť je žiaduce uviesť, že žalobca síce v rámci obsahu žaloby zmienil,
že sú podľa neho naplnené podmienky zrušenia opatrenia 2 ako aj opatrenia 1, avšak uvedené
naznačil v kontexte argumentácie k zrušeniu rozhodnutia o vyhostení, na čo aj reflektoval pri formulácii
pôvodného žalobného petitu (keďže pôvodne navrhol aj zrušenie rozhodnutia o vyhostení). Žalobca

sa v rámci formulácie pôvodného žalobného petitu taktiež reflektujúc na obsah žaloby výslovne
domáhal zrušenia opatrenia 2, pričom však opatrenie 1 v tomto smere ostalo nedotknuté. Správny súd
v záujme upresnenia predmetu konania vyzval žalobcu na upresnenie žalobného petitu (uznesenie č.k.
1S/78/2024-164 z 27.08.2025), rešpektujúc popri dispozičnom princípe taktiež princíp koncentrácie,
prejavujúci sa v tom, že zmenu žaloby podľa § 62 ods. 1 SSP, alebo rozšírenie, resp. doplnenie žaloby

o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body je možné realizovať len v lehote ustanovenej na
podanie žaloby. Vzhľadom na uvedené a na uplynutie lehoty na podanie žaloby, správny súd nevyzýval
žalobcu na rozšírenie alebo doplnenie žaloby o ďalší žalobný návrh.

35. Pokiaľ ide o napadnuté opatrenie 2, žalobca požadoval uvedené preskúmať ako podkladové

opatrenie v zmysle § 27 ods. 1 SSP. K tomu správny súd uvádza, že v zmysle § 27 ods. 1 SSP
správnysúdnanávrhžalobcuposudzujevrámciprieskumuzákonnostiopatreniaorgánuverejnejsprávy
aj zákonnosť skôr vydaného opatrenia, z ktorého preskúmavané opatrenie vychádza, čo naznačuje,
že podkladové opatrenie je možné preskúmavať len v súvislosti s ,,konečným“ opatrením, ktoré je
na rozdiel od podkladového opatrenia aj samostatným predmetom súdneho prieskumu zákonnosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v rámci žalobného petitu žiadal o zrušenie, resp. prieskum výlučne
opatrenia 2, napriek skutočnosti, že aj podľa názoru žalobcu malo ísť len o podkladové opatrenie, tak
správny súd musí konštatovať, že opatrenie 2 nemožno považovať za samostatný predmet súdneho
prieskumu, keďže ide o opatrenie predbežnej povahy, ktoré ešte samo o sebe nemá priamy dotyk
na subjektívnych právach žalobcu. (analogicky pozri napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR

sp.zn. 2Sfk/13/2021, alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/45/2014).

36. Pokiaľ ide o dotyk na subjektívnych právach žalobcu správny súd poukazuje na skutočnosť,
že v prípade napadnutého opatrenia 2 išlo o vyjadrenie nesúhlasu žalovaného 2 s jednorazovým
oboznámením sa s utajovanou skutočnosťou, avšak uvedené ešte samo o sebe nepredstavovalo priamy

zásah do subjektívnych práv žalobcu, keďže nešlo o ,,konečné“ opatrenie, ktoré by bolo reakciou na
žiadosť žalobcu o nahliadnutie do administratívneho spisu žalovaného 1/. V prejednávanej veci bol
na vydanie opatrenia, ktorým bude vybavená žiadosť žalobcu príslušný žalovaný 1/, pričom aj z tohto
dôvodu boli žiadosti žalobcu adresované žalovanému 2/ (žiadosti z 25.11.2020 a 28.01.2021) odstúpené
žalovanému 1/ na vybavenie. Okrem uvedeného však správny súd pri posudzovaní prípadného dotyku

na subjektívnych právach prihliadol na určité špecifikum prejednávanej veci, ktoré značne oslabuje záver
o potencialite zásahu do subjektívnych práv žalobcu a ktorým je skutočnosť, že ide v predmetnej veci
o žiadosť o nahliadnutie do administratívneho spisu v právoplatne skončenom administratívnom konaní.
Zo znenia žaloby (už pred vylúčením jednotlivých žalobných návrhov na samostatné konanie v zmysle
uznesenia č. k. BA-4Sa/52/2021-163 z 21. marca 2024) je zrejmé, že žalobca sa domáhal nahliadnutia

do spisu za účelom oboznámenia sa s informáciami úzko súvisiacimi s rozhodnutím o vyhostení, ktoré
bolo predmetom uvedeného právoplatne skončeného administratívneho konania. Správny súd v tejto
súvislosti uvádza, že v už právoplatne ukončenom administratívnom konaní nedochádza k priamemu
dotyku na subjektívnych právach, resp. nedochádza k zmene vo vzťahu k právnemu postaveniu žalobcu
ako účastníka konania. S ohľadom na uvedené preto možno konštatovať, že opatrenie 2 je opatrenie

predbežnej povahy, ktoré nemá samo o sebe za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka
konania, a preto ho nemožno považovať za samostatný predmet súdneho prieskumu a je zo súdneho
prieskumu vylúčené podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP.37. Keďže správna žaloba proti opatreniam orgánov verejnej správy je podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP
neprípustná, správny súd žalobu v časti preskúmania opatrenia 2 žalovaného 2 (opatrenie č.: PPZ-NKA-
PTC-2021/8-001-V zo dňa 19.01.2021) podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.

38. Správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobca v ďalšej časti žaloby navrhol, aby správny súd postupoval
podľa § 193 SSP, teda, aby uložil žalovanému 1/ a 2/ ako povinným osobám v zmysle infozákona
povinnosť sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu – utajovanú skutočnosť, tak uvedenému
návrhu nebolo možné vyhovieť najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca žalovanému 1/ ani

žalovanému 2/ neadresoval žiadosť o sprístupnenie informácie podľa infozákona, ale domáhal sa
nahliadnutia do spisu ako účastník konania (resp. právny zástupca účastníka konania). Predpokladom
pre prípadnú aplikáciu § 193 SSP je skutočnosť, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu (vrátane
fiktívneho rozhodnutia) o nesprístupnení informácie, vydaného podľa osobitného predpisu, ktorým je
infozákon. Na tento účel je potrebné, aby sa správne konanie, v ktorom bolo takéto rozhodnutie
(resp. v prejednávanej veci opatrenie) vydané, týkalo slobodného prístupu k informáciám, a teda bolo

realizované v režime podmienok sprístupňovania, príp. nesprístupňovania požadovaných informácií
vzmysleinfozákona.Vpredmetnomsprávnomkonanívšaknebolovydanérozhodnutieonesprístupnení
informácie podľa ustanovení infozákona (ani fiktívne rozhodnutie), ale opatrením 1 nebolo vyhovené
žiadosti žalobcu o nahliadnutie do utajovanej časti administratívneho spisu (pričom do neutajovanej
časti administratívneho spisu bolo v zmysle obsahu opatrenia 1 žalobcovi umožnené nahliadnuť).

V predmetnom správnom konaní tak išlo celkom zrejme o odlišný právny nástroj a právny režim,
v ktorom sa uplatňujú inštitúty správneho konania (nazeranie do administratívneho spisu podľa § 23
Správneho poriadku) pri aplikácii zákona o ochrane utajovaných skutočností, keďže žalobca (resp.
jeho právny zástupca) žiadal žalovaného 1/ o nahliadnutie do spisu v už právoplatne skončenom
konaní o administratívnom vyhostení, teda neadresoval žalovanému 1/ ani žalovanému 2/ žiadosť

o sprístupnenie informácie v zmysle infozákona.

39. V nadväznosti na uvedené správny súd dopĺňa, že na základe skutkových okolností je síce možné
dôvodne predpokladať, že žalobcovým cieľom očividne bolo oboznámenie sa s určitou ,,informáciou“,
avšak tento svoj cieľ sa nesnažil naplniť prostredníctvom využitia infozákona a jeho inštitútov

(žiadosť o sprístupnenie informácie), ale prostredníctvom nahliadnutia do spisu. Žalobca si sám
prostredníctvom žiadosti o nahliadnutie do spisu zvolil právny režim, prostredníctvom ktorého sa chcel
dostať k určitej ,,informácii“, pričom týmto režimom je následne aj determinované administratívne
konanie z hľadiska jeho druhu a s tým súvisiace právne prostriedky súdnej ochrany (napr. § 193 SSP)
aplikovateľné za účelom prípadnej nápravy v rámci súdneho konania. Správny súd uvádza, že pokiaľ

aj v rámci správneho konania existuje konkurencia právnych možností riešenia určitej právnej otázky
(t.j. žiadosť o sprístupnenie informácie a alternatívne nahliadnutie do spisu) a žalobca si zvolí konkrétny
právny režim, tak tým na seba následne preberá aj riziko prípadnej limitácie možností nápravy v súdnom
konaní. Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec, správny súd konštatuje, že pokiaľ si žalobca zvolil
procesný inštitút nahliadnutia do spisu, a nie režim infozákona, v súdnom konaní, nie je potom prípustná

aplikácia § 193 SSP, keďže predpokladom pre prípadné využitie postupu správneho súdu ako aj pre jeho
rozhodnutievzmyslecit.ustanoveniavrámcisprávnehosúdnehokonaniajerealizáciapreskúmavaného
správneho konania v režime infozákona.

40. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1/ rade a

žalovanému v 2/ rade sprístupniť požadovanú informáciu zamietol podľa § 190 SSP.

41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešným žalovaným 1/ a 2/ ich náhradu nepriznal, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovaným 1/ a 2/ nahradil.

42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443
ods. 1 SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.