Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123334673
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123334673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu IZOLBAU SB, s.r.o., so
sídlom Šancová 2487/22, 083 01 Sabinov, IČO: 36 516 830, zastúpenému JUDr. Vladimírom Mačíkom,
advokátom so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX,
podnikajúcemu pod obchodným menom Marcel André Svk, s miestom podnikania 072 31 Vinné 10,
IČO: 44 012 993, zastúpenému JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom Štefánikovo
námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1.738,90 eur s príslušenstvom a o vzájomnej
žalobe o zaplatenie 3.408,44 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa

07.10.2024, č. k. 92Cb/30/2023 – 131, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice zo 7. októbra 2024, č. k.: 92Cb/30/2023 - 131.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancierozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi1.738,90eursúrokomz
omeškania 8 % ročne zo sumy 1.738,90 eur od 08.10.2019 do zaplatenia, paušálnou náhradou nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur (výrok I.), vzájomnú žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi
1.738,90 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaný domáhal uloženia povinnosti
žalobcovi zaplatiť žalovanému 3.408,44 eur s príslušenstvom.

3. Uviedol, že je nesporné, že medzi sporovými stranami v rámci ich podnikateľskej činnosti bola
uzatvorená ústna zmluva o dielo, ktorou si žalovaný objednal u žalobcu zhotovenie liatej podlahy Cemix

na rodinnom dome v Humennom. Po vykonaní prác žalobca vyúčtoval cenu faktúrou č. 20190107 zo
dňa 25.09.2019, ktorú žalovaný prevzal a neuhradil.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 ods. 1 až 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 550, §
554 ods. 1, § 560 ods. 1 až 3, § 562 ods. 2, 3, § 546 ods. 1, 4, § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Uviedol,žežalovanýdieloprevzalavočijehovykonaniunemalžiadne(písomné)výhrady.Výsledokdiela
teda plne zodpovedal objednávke žalovaného po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke. Bolo povinnosťou

žalovaného tvrdené vady písomne vytknúť a svoje tvrdenia (o existencii vadného plnenia) preukázať.
Pokiaľ však nebola preukázaná existencia vád diela v čase jeho prevzatia, pre ktoré by bolo možné
konštatovať, že dielo nebolo vykonané riadne, a ktoré by súčasne objednávateľa zbavovali povinnosti
zaplatiť dohodnutú cenu diela, nárok na cenu diela vznikol vykonaním diela.5. Čo sa týka argumentácie žalovaného ohľadne rozdielu medzi predbežnou kalkuláciou dodaného
tovaru v zmysle cenovej ponuky a skutočnej spotreby na stavbe súd prvej inštancie uviedol, že v Cenovej

ponuke zo dňa 24.06.2019 bolo uvedené, že liata podlaha bude fakturovaná na základe dodacieho
listu spoločnosti Cemix, s.r.o., a teda skutočnej spotreby na stavbe. Spoločnosť Cemix, s.r.o. naváži
tovar, ktorý dodá na stavbu a ak sa auto vráti s nespotrebovaným množstvom materiálu ten sa odpočíta
od množstva pôvodného materiálu. Pri fakturácii tovaru teda žalobca vychádzal z dodacieho listu
spoločnosti Cemix, s.r.o., ktorý podpísal žalovaný v deň dodávky materiálu. Na základe uvedeného súd

prvejinštancienemalpochybnosťomnožstvedodanéhomateriálunastavbu,tovrozsahufakturovaných
13,44 ton.

6. Zo strany žalovaného došlo k omeškaniu s úhradou faktúry, preto vznikol žalobcovi ohľadom faktúry
č. 20190107 odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od 08.10.2019, nárok na ročný úrok
z omeškania vo výške 8%. Rovnako žalobcovi vzniklo právo na jednorazovú paušálnu náhradu 40,- eur,

a to podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.

7. K vzájomnej žalobe, ktorou si žalovaný uplatnil náklady vynaložené na odstránenie vád diela, súd
prvej inštancie uviedol, že pre uplatnenie nárokov z vád je nevyhnutné, aby ich objednávateľ oznámil
písomne zhotoviteľovi včas. S nesplnením oznamovacej povinnosti síce zákon priamo nespája zánik

práva, ale zhotoviteľ môže v súdnom konaní namietnuť nesplnenie oznamovacej povinnosti. To sa aj v
predmetnom konaní stalo - vyjadrením žalobcu zo dňa 05.06.2024. Ďalej súd prvej inštancie poukázal
na § 436 ods. 1, § 437 ods. 1 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka a uviedol, že v prípade vád
diela má objednávateľ právo voľby medzi požiadavkou na odstránenie vád opravou a požiadavkou na
primeranú zľavu z ceny diela. Ak sa objednávateľ nedomohol odstránenia vád opravou, až následne sa

môže domáhať odstránenia vád z iného právneho titulu, v danom prípade z titulu náhrady škody. Limitom
však zostáva možnosť dosiahnuť totožné uspokojenie uplatnením ostatných práv z vadného plnenia,
teda nároku na zľavu z ceny diela. Ak teda zhotoviteľ nevyhovie požiadavke na bezplatné odstránenie
vád diela opravou, resp. zľavou z ceny diela zodpovedajúcou tejto vade, sú tieto náklady v rozsahu
prevyšujúcom zľavu z ceny diela ujmou reparovateľnou prostredníctvom náhrady škody.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalovaný,ktorýžiadaljehozrušenieavrátenieveci

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že vady diela boli v konaní výslovne
uznané žalobcom, ktorý potvrdil nedostatočnú výšku realizovanej podlahy, a to o 2-3 mm a po prebrúsení
o 8-9 mm. Zároveň bola vadnosť diela preukázaná aj žalovaným predloženou fotodokumentáciou. Je
tak neudržateľný záver, že výsledok diela plne zodpovedal objednávke žalovaného po kvalitatívnej
a kvantitatívnej stránke. Ďalej žalovaný uviedol, že vady diela boli žalobcovi vytknuté, a to predloženou

fotodokumentáciou, výpismi z hovorov a výpoveďou žalovaného na pojednávaní. Oporu vo vykonanom
dokazovaní nemá podľa žalovaného ani konštatovanie o prevzatí diela žalovaným, keďže k tomuto
nedošlo (žalobca nepredložil žiaden zápis o prevzatí diela). Žalobca nepreukázal ani reálne dodanie
tovaru. Dodací list zo dňa 17.09.2019 nemožno považovať za nespochybniteľný dôkaz o množstve
dodaného tovaru a že bol dodaný práve na stavbu, s ktorou súvisí tento spor. Nie je logický možné,

aby bol presne dodaný tovar navážený už deň predtým, ako došlo k jeho reálnej spotrebe. Dodací
list žalovaný nepodpísal, ako to bolo nesprávne konštatované súdom prvej inštancie. Ďalej žalovaný
uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkou, že žalobca v čase vykonania diela
nemal ako predmet podnikania zapísané „Podlahárstvo.“ Žalobca teda dielo realizoval protizákonne, čo
zakladá dôvod na aplikáciu § 3 ods. 2 Obchodného zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú

činnosťou vykonávanou bez príslušného oprávnenia. S ohľadom na túto skutočnosť je rozsudok súdu
prvej inštancie nepreskúmateľný a arbitrárny, teda rozporný s § 220 ods. 2 CSP.

10. Žalobca k odvolaniu uviedol, že skutočnosť, že hrúbka poteru mohla byť menšia o 2-3 mm, nemožno
považovať za nevykonanie diela riadne. Technicky totiž nie je možné dodržať na každom štvorcovom

metri pri podlahovej ploche o veľkosti 120 m2 hrúbku na vlas rovnakú. Po zhotovení diela bolo dielo
odovzdané žalovanému za účelom jeho kontroly, pričom žalovaný nemal voči výsledku diela žiadne
zásadne výhrady. Žalovaný zostal pri uplatňovaní svojich nárokov z tvrdených vád diela pasívny a tieto
si začal aktívne uplatňovať až v súdnom konaní. Dôvod, prečo tak žalovaný neučinil skôr, je, že výsledokdiela zodpovedal dohode a žalovaný nedisponoval žiadnymi vecnými námietkami. Ak by dielo nespĺňalo
kvalitatívne požiadavky, prečo žalovaný riadne zaúčtoval vystavenú faktúru? Žalovaného argumentácia,
keď na jednej strane tvrdí, že mu dielo nebolo odovzdané a na druhej strane si uplatňuje vady diela,

je vo vzájomnej kolízii. Nie je totiž z nej zrejmé, či žalovaný dielo prevzal a uplatňuje si vady diela,
alebo dielo neprevzal z dôvodu, že výsledok diela nezodpovedal zakontrahovaným požiadavkám na
dielo. V prípade, ak objednávateľ včas neoznámil zhotoviteľovi vady diela, nie je možné v súdnom
konaní priznať objednávateľovi nároky z vád diela, ak to zhotoviteľ v konaní pred súdom namietne (§
562 ods. 3 v spojení s § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka). S touto argumentáciou sa (správne)

stotožnil aj súd prvej inštancie. Ďalej žalovaný uviedol, že Obchodný zákonník (§ 436 ods. 4 a § 440
ods. 1) výslovne zakotvuje právo objednávateľa na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená vadným
plnením, pričom však v § 440 ods. 2 stanovuje medze využitia tohto inštitútu. Tieto žalobca opísal
a uviedol, že je neprípustné uplatňovanie vád diela spôsobom, aký zvolil žalovaný, keď tento vady diela
neoznámil, neuviedol požadovaný spôsob ich odstránenia a nechal ich odstrániť treťou osobou s tým,
že následne požaduje od žalobcu náklady vynaložené na takéto odstránenie vád diela. K odvolacej

námietke vykonania diela mimo rámca predmetu podnikateľskej činnosti žalobcu, tento uviedol, že
dielo realizoval v rozsahu zapísaných predmetov podnikateľskej činnosti (prípravné práce pre stavbu,
demolácie a zemné práce). Predmetná odvolacia námietka z pohľadu obchodnoprávneho nároku na
vznik odmeny za riadne vykonané dielo nemá žiaden vplyv. § 3 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je
podľa žalobcu aplikovateľný.

11. V odvolacej replike žalovaný zotrval na svojej predchádzajúcej odvolacej argumentácii.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

14. Žalovaný v odvolaní rozporoval záver súdu prvej inštancie o bezvadnosti vykonania diela, pričom
uviedol, že vady diela boli výslovne uznané žalobcom, ktorý potvrdil nedostatočnú výšku realizovanej
podlahy o 2-3 mm a po prebrúsení o 8-9 mm.

15. Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve (§ 560 ods. 1
Obchodného zákonníka). Z jednotlivých podaní sporových strán, učinených v čase pred pojednávaním
vo veci, je zrejmý ich kontradiktórny postoj k existencii/neexistencii vád diela. Žalobca ako zhotoviteľ
tvrdil bezvadné vykonanie diela, naopak žalovaný ako objednávateľ tvrdil vadné vykonanie diela. Na

pojednávaní bol vypočutý žalobca (resp. konateľ žalobcu p. A. C.), ktorý podľa žalovaného uznal
existenciu vadného vykonania diela, a to nedodržaním dojednanej hrúbky liatej podlahy. Preskúmaním
(a vypočutím zvukového záznamu) výpovede konateľa žalobcu však odvolací súd má za to, že žalobca
zotrval na svojom postoji z písomných podaní, a teda postoji o bezvadnosti diela. Konateľ žalobcu hovoril
len o tom, že mu bola prostredníctvom jeho zamestnancov sprostredkovaná informácia „domáceho“

o nedostatočnej hrúbke liatej podlahy, pričom rozdiel oproti požadovanej hrúbke mal byť 2 – 3 mm a po
prebrúsení 8 – 9 mm. Konateľ žalobcu vysvetľoval, že určitý minimálny rozdiel môže vzniknúť už len kvôli
hrúbke ceruzkou naznačenej značky cieľovej hrúbky liatej podlahy, stlačením podkladového polystyrénu
či odparením z vrchu liatej podlahy. Odvolací súd preto nemôže súhlasiť s žalovaným uvádzaným
uznaním vadnosti diela zo strany žalobcu ako zhotoviteľa. Tento nikdy vadnosť diela neuznal a tvrdenie

o vadnosti diela ako procesnej obrane žalovaného zostalo medzi stranami sporným.

16. Rovnako zostalo sporným aj to, či a kedy došlo k odovzdaniu diela. Zhotoviteľ splní povinnosť
vykonať dielo, ak dielo riadne dokončí a odovzdá ho objednávateľovi. Pre zánik záväzku splnením musia
byť zo strany zhotoviteľa splnené obidve podmienky, a to riadne dokončenie, ale aj odovzdanie diela.

Riadnym ukončením sa rozumie dokončenie diela v dohodnutej lehote a bez vád. Objednávateľ nie je
povinný prevziať dielo s vadami. Pri vadnom plnení a pri prevzatí diela objednávateľom nedochádza k
zániku záväzku. V prípade, keď objednávateľovi nevzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo ho nevyužil,
dochádza k zmene záväzku v tom zmysle, že mu vzniknú nároky z vadného plnenia. K zániku záväzkuzo zmluvy o dielo dôjde až odstránením vád diela zhotoviteľom (Ovečková, O. a kol. Obchodný zákonník.
Veľký komentár I. a II. zväzok. Wolters Kluwer s.r.o. Bratislava. 2017). Pre danú vec je tak posúdenie
vadnosti/bezvadnosti diela rozhodným aj pre posúdenie, či už došlo k riadnemu vykonaniu diela, ktoré

je podmienkou pre vznik práva (povinnosti) zhotoviteľa dielo odovzdať a povinnosti objednávateľa
(žalovaného) dielo prevziať.

17. Keďže je to práve žalovaný, kto tvrdí (i) vadnosť diela, (ii) nevzniknutie jeho povinnosti dielo prevziať
a teda aj (iii) nevzniknutie práva žalobcu na cenu diela/povinnosti žalovaného zaplatiť cenu diela (§

548 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka), práve jeho zaťažovala povinnosť preukázať vadné
vykonaniediela.Tútosvojudôkaznúpovinnosťsažalovanýsnažilsplniťpredloženoufotodokumentáciou
a výpoveďou svojho konateľa. Odvolací súd však (v zhode so súdom prvej inštancie) považuje
túto dôkaznú povinnosť za nesplnenú (dôkazné bremeno neunesené). Nemožno totiž požadovať
od súdu, aby interpretoval skutočnosti zachytené na fotodokumentácii a bez príslušných odborných
znalostí posudzoval z fotografii vadnosť/bezvadnosť vykonania diela. Z predložených fotografií bez

náležitého odborného vysvetlenia (znalcom alebo osobou odborne spôsobilou) nemožno zaujať názor
o vadnosti (ani bezvadnosti) vykonania diela. Predložená fotodokumentácia sama o sebe a bez podpory
iných skutočností zistených vykonaním ďalších dôkazných prostriedkov tak vadné plnenie žalobcu
nepreukazuje.

18. Čo sa týka skutočností zistených z výsluchu konateľa žalovaného, ide o skutočnosti zistené
z dôkazného prostriedku výsluch strany konania (§ 195 CSP). V prípade výsluchu strany ide
opodpornýdôkaznýprostriedok,keďževýpoveďstranynemôžebyťpovažovanázatvrdenierozhodných
skutočnostíazároveňzadôkaznýprostriedoknapreukázanietohtotvrdenia(ŠTEVČEK,M.akol.Civilný
sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 806, marg. č. 1). Za takéhoto stavu nemožno

považovať za preukázanú (spornú) skutočnosť vadnosti diela. Aj po vykonanom dokazovaní tak zostala
vadnosť vykonania diela spornou a nepreukázanou.

19. Pokiaľ ide o včasné vytknutie tvrdených vád diela, ktoré bolo rovnako medzi stranami sporné,
žalovaný v odvolaní tvrdil, že k tomuto vytknutiu došlo predloženou fotodokumentáciou, výpismi

z hovorov a výpoveďou žalovaného na pojednávaní.

20. Považovať výpoveď žalovaného na pojednávaní za včasné vytknutie vád diela v danom prípade
určite nemožno, keďže dielo bolo realizované v mesiacoch 9,10/2019 a žalovaný vypovedal na
pojednávaní dňa 09.09.2024. Výpis hovorov preukazuje maximálne uskutočnenie/neuskutočnenie

telefonických hovorov s určitou osobou, avšak žiadnym spôsobom nepreukazuje obsah telefonického
hovoru a teda ani to, že by došlo k riadnemu vytknutiu vadnosti vykonaného diela. Fotodokumentácia
bola tiež súdu prvej inštancie predložená až v rámci odporu (doručeného súdu dňa 20.07.2023) proti
vydanému platobnému rozkazu, pričom nebolo ani len tvrdené, že by bola predložená žalobcovi skôr v
rámci ústneho vytknutia vád. Tak ako nedošlo k preukázaniu vád diela, nedošlo zo strany žalovaného

tedaanikpreukázaniuvčasnéhoariadnehovytknutiavadnostidiela.Aplikácia§562ods.2Obchodného
zákonníka súdom prvej inštancie tak bola na mieste.

21. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru, pričom dodací
list zo dňa 17.09.2019 nemožno považovať za nespochybniteľný dôkaz o množstve dodaného tovaru,

k tomuto odvolací súd len v stručnosti uvádza, že v zásade žiaden dôkaz nemožno považovať za
nespochybniteľný. Dokazovanie v súdom konaní sa však nevykonáva na základe nespochybniteľných
dôkazov, ale na základe dôkazov, ktorých zákonnosť, pravosť, pravdivosť a hodnovernosť nebola
účinne spochybnená. V danom prípade žalobca dodacím listom preukázal, koľko mu spoločnosť Cemix
s.r.o. dodala a vyúčtovala stavebného materiálu a popísal spôsob, akým došlo medzi ním a touto

spoločnosťou k nákupu a dodaniu tohto stavebného materiálu. Len všeobecnými tvrdeniami žalovaného
o spochybniteľnosti každého dôkazu, či nepreukázaného dodania materiálu na inú stavbu z daného
materiálového sila, nemožno tieto žalobcom tvrdené a preukázané skutočnosti účinne rozporovať.
Súd prvej inštancie tak správne ustálil aj tú skutočnosť, že žalovanému bolo dodané také množstvo
stavebného materiálu, aké bolo následne aj vyfakturované a touto žalobou uplatnené.

22. Ak dielo bolo vykonané bez vád (resp. tieto neboli žalovaným preukázané či riadne a včas
vytknuté), vznikla žalovanému povinnosť takéto dielo prevziať, a to aj bez osobitného preberacieho
protokolu. Povinnosť preberacieho protokolu je v dispozičnej sfére zmluvných strán (§ 554 ods. 6Obchodného zákonníka), pričom v konaní existencia takejto povinnosti nebola zistená. Žalovanému
tak dielo odovzdané bolo a tomuto vznikla povinnosť cenu diela zaplatiť (§ 548 ods. 2 veta druhá
Obchodného zákonníka).

23. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. o žalobe tak bol vecne správny a žiaden odvolací
dôvod žalovaného nebol naplnený. Odvolací súd preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

24. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu tú žalovaný formuloval tak, že žalobca vykonal podlahárske práce
na diele bez príslušného živnostenského oprávnenia, teda nemal požadované remeselné zručnosti
predpokladané zákonom, čo vyústilo do vadného zhotovenia diela. Túto vadnosť žalovaný napravil,
pričom na stavebný materiál vynaložil 3.408,44 eur, ktorú sumu si uplatnil ako náhradu škody. Odvolací
súd má za to, že argumentácia žalovaného vo vzájomnej žalobe je nejasná, keďže tvrdil vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenej vadnosťou diela a zároveň tvrdil vykonanie podlahárskych prác

na diele bez príslušného živnostenského oprávnenia a citoval ustanovenie Obchodného zákonníka
o osobitnej zodpovednosti za škodu v prípade činnosti uskutočnenej bez oprávnenia na podnikanie (§ 3
ods. 2 Obchodného zákonníka). Vzájomná žaloba tak bola formulovaná nejednoznačne v tom, na akej
konkrétnej skutkovej podstate zodpovednosti za škodu žalovaný zakladal svoj (vzájomný) nárok. Súd
prvej inštancie podanie žalovaného, posudzujúc vzájomnú žalobu podľa jej (skutkového) obsahu a nie

podľa jeho právneho posúdenia (citácie zákonného ustanovenia § 3 ods. 2 Obchodného zákonníka),
posúdil ako uplatnenie nároku z vady diela – náhradu škody podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka.
V podanom odvolaní však žalovaný takéto právne posúdenie považoval za nesprávne a domáhal sa
aplikácie už predtým ním citovaného § 3 ods. 2 Obchodného zákonníka.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 37. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,
s ktorým sa zároveň v týchto okolnostiach stotožňuje, kde tento súd uviedol, že „Ak sa objednávateľ
nedomohol odstránenia vád opravou až následne sa môže domáhať odstránenia vád z iného právneho
titulu, v danom prípade z titulu náhrady škody.“

26. Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením
niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného
právneho dôvodu.

27. Keďže žalovaný mohol dosiahnuť svoj nárok z vád, v ktorom by sa vysporiadala ujma vzniknutá

vadným plnením, no k takémuto uplatneniu nedošlo, sú takéto nároky titulom náhrady škody vylúčené.
Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie správne rozhodol aj o vzájomnej žalobe v druhom výroku
a preto aj v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

28. S ohľadom na všetky vyššie uvedené závery považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

za vecne správny. Preto ho aj v rozsahu závislého výroku o trovách konania potvrdil podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

29. Vzhľadom na nedôvodnosť podaného odvolania a plný úspech žalobcu, odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi

priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).