Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200088
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200088.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v
právnejvecižalobcu:VITARSLOVAKIA,spol.sr.o.,sosídlomRobotnícka11998/11,03601Martin,IČO:
36 313 190, zastúpeného: HALADA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO:
36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100194843/2021
zo dňa 03.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100194843/2021 zo

dňa 03.02.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Nitra vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“)

za zdaňovacie obdobia január až júl 2014 a december 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
100853330/2018 zo dňa 30.04.2018 (ďalej len „protokol“). Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 04.05.2018.

2. Na podklade výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 101921943/2018 zo dňa
28.09.2018, ktoré bolo na podklade žalobcom podaného odvolania zrušené rozhodnutím žalovaného č.
100885230/2019 zo dňa 15.04.2019 a vec bola vrátená a ďalšie konania a rozhodnutie.

3. Správca dane vydal následne rozhodnutie č. 100919572/2020 zo dňa 20.05.2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil rozdiel dane v sume 29.853,01 eur a vyrubil daň v sume
23.674,89 eur za zdaňovacie obdobie február 2014. Správca dane skonštatoval, že žalobca nemá nárok
na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o DPH“) na základe faktúr vystavených spoločnosťou
SIMPEXs.r.o.akododávateľomvpríslušnomzdaňovacomobdobízadodanietovaruazajehodopravu,

keďže nebolo preukázané dodanie tovaru a služieb v zmysle predložených faktúr.

4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených daňovým
subjektom v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie február 2014, pričom sa zameralaj na opodstatnenosť práva na odpočítanie dane uplatneného na základe nasledovných účtovných
dokladov od dodávateľskej spoločnosti SIMPEX s. r. o., so sídlom Sústružnícka 4/7, 945 01 Komárno,
(od 29.10.2016 STROJTIK s. r. o., Nám. sv. Imricha 923/21, 943 01 Štúrovo), IČO: 46608419 (ďalej

„SIMPEX“):
a) faktúra č. 2014003 (DF 67/14), dátum dodania 07.02.2014, základ dane 84.810,- eur, DPH 20%
16.962,- eur, obstaranie tovaru Tchibo Family 1000 g,
b) faktúra č. 2014004 (DF 68/14), dátum dodania 07.02.2014, základ dane 116,67 eura, DPH 23,33
eura, preprava tovaru,

c) faktúra č. 2014005 (DF 104/14), dátum dodania 18.02.2014, základ dane 64 250 eur, DPH 20% 12
850 eur, obstaranie tovaru Tchibo Family 250g,
d) faktúra č. 2014006, dátum dodania 18.02.2014, základ dane 88,38 eura. DPH 17.68 eura, preprava
tovaru.

5. Na základe všetkých kontrolných zistení nemožno podľa správcu dane považovať za preukázané

dodanie a existenciu tovarov v obchodnom reťazci LABAŠ s. r. o. - Kontakt Eximp s. r. o. - PROFILIX
DATA, s. r. o. - ľVERON, s. r. o. - SIMPEX - žalobca - Netty webshop, Kft. Nebolo preukázané reálne
uskutočnenie obchodných transakcií spoločnosťou SIMPEX, v mene ktorej boli vyhotovené predložené
faktúry. Zároveň nemožno považovať za preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1
zákona o DPH. Dodávateľskej spoločnosti SIMPEX vznikla daňová povinnosť v zmysle § 69 ods. 5

zákona o DPH, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň,
je povinná túto daň zaplatiť. Taktiež bolo zistené, že nedošlo k dodaniu tovaru oslobodeného od dane
do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH.

6. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č.

100194843/2021 zo dňa 03.02.2021 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie
a odvolanie zamietol podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.

7. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a skonštatoval, že správca dane pri výkone
kontroly využil poznatky získané pri daňovej kontrole na DPH u daňového subjektu SIMPEX za

zdaňovacie obdobie január až september 2014, z ktorej vyplynulo, že spoločnosť SIMPEX nepreukázala
nadobudnutie tovaru a vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a u daňového
subjektu nenastalo splnenie podmienok na uplatnenie nároku na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 2
písm. a) zákona o DPH. Poukázal na výpovede svedkov, ktorí síce slovne potvrdili existenciu tovaru
zabaleného v krabiciach, uložených na paletách, avšak tým, že obsah krabíc nevideli, nedokázali

jednoznačne identifikovať tento tovar. Uviedol, že je prirodzené, že daňový subjekt pri prevzatí zásielky
riadne a starostlivo skontroluje stav zásielky a porovná ho s dodacím alebo prepravným listom, pričom
skontroluje aj kompletnosť tovaru, hlavne obsah balení a pod. Konštatoval tiež, že žalobca neprijal
dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že jeho postup pri odpočítaní dane je v súlade so zákonom a mal
dostatočný priestor a zákonné možnosti na to, aby sa uistil, že svojimi obchodnými transakciami sa

nestane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového podvodu.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

8. Žalobca podal pôvodne na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 10.03.2021, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia podľa §
191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). Dôvody na zrušenie označených rozhodnutí vnímal v tom, že finančné
orgány pri ich vydávaní vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, ako aj v tom,
že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

9. Žalobca v prvom rade napádal nedodržanie maximálnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, v dôsledku čoho má aj protokol z predmetnej daňovej
kontroly povahu nezákonného dôkazu, a preto nemohol slúžiť ako podklad pre vydanie napadnutýchrozhodnutí, čo považoval za podstatné porušenie a nesprávne interpretovanie ustanovení daňového
poriadku. Za najzávažnejší dôvod nezákonnosti prerušení daňovej kontroly označil neprimeranú dĺžku
týchto prerušení, ktorá je dôsledkom zjavnej nečinnosti správcu dane, ktorý odmietol pokračovať v

prebiehajúcej daňovej kontrole napriek tomu, že nebol daný dôvod na ďalšie prerušenie kontroly.
Namietal, že z napadnutých rozhodnutí nie je možné zistiť, čoho sa žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií (ďalej aj ako „MVI“) týkala. Uviedol, že po uplynutí lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty (ďalej „nariadenie č. 904/2010“) sa mal správca dane pokúsiť získať požadovanú

informáciu iným spôsobom, nemožno však tolerovať ignorovanie stanovenej lehoty a pokračovať vo
vedení formálne prerušenej daňovej kontroly. Uzavrel, že správca dane v danom prípade nerešpektoval
zákonný limit výkonu daňovej kontroly, ktorá vrátane nezákonného prerušenia trvala celkovo až 705 dní
(t. j. takmer dva roky), čo má za následok jej nezákonnosť.

10. Ďalej namietal neodôvodnené a nesprávne rozšírenie dôkazného bremena žalobcu ako daňového

subjektu aj na skutočnosti, ktoré žalobca nemal a ani nemohol preukazovať. Správca dane vychádzal
z predpokladu, že žalobca niesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti ako, resp.
odkiaľ nadobudol príslušný tovar do vlastníctva jeho dodávateľ a tiež deklarovaní subdodávatelia, a
že v prípade, ak túto skutočnosť žalobca nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu
k preukázaniu dodania predmetného tovaru žalobcovi. Zdôraznil, že správca dane nemôže od

daňového subjektu požadovať preukázanie uskutočnenia iných ako kontrolovaných obchodov. Dôvodnú
pochybnosť o uskutočnení zdaniteľného plnenia nemôže zakladať len to, že dodávateľ alebo odberateľ
daňového subjektu je v čase daňovej kontroly nekontaktný. Podotkol nesprávnosť záveru správcu
dane o tom, že nekontaktnosť alebo nespolupráca subdodávateľov či dodávateľa žalobcu spochybňuje
uskutočnenie kontrolovaného zdaniteľného plnenia, ktoré kontrolovaný daňový subjekt zdokladoval

predložením všetkých v praxi bežne využívaných dokladov (zmluvy, potvrdené dodacie listy, potvrdené
nákladné listy, výpisy z účtu, e-mailová komunikácia).

11. Uviedol, že skutkové závery žalovaného a správcu dane nezodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania. Správca dane vyhodnotil viaceré skutočnosti v neprospech žalobcu napriek tomu, že

tieto žiadnym spôsobom nevyvracali a dokonca ani nespochybňovali tvrdenia žalobcu. Zároveň správca
dane bez riadneho odôvodnenia nevzal do úvahy viaceré dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Dodal,
že vykonané dokazovanie zo strany správu dane a žalovaného nepostačuje na prijatie záverov o
tom, že dôkazy predložené zo strany žalobcu sú nehodnoverné. Poukázal na to, že dodanie tovaru
žalobcovi a následne jeho odberateľovi bolo potvrdené celkovo štyrmi svedkami (A. B., C. D. E., F.

C., F. G.). Konštatovanie správcu dane, že výpoveď svedka nemá vypovedaciu hodnotu považoval za
absolútne nesprávne, nezákonné a svojvoľné tvrdenie. Nelogickosť záverov správcu dane videl aj v
konštatovaní, že síce svedkovia potvrdili, že videli tovar zabalený v krabiciach, na ktorých bolo uvedené,
že ide o kávu, tieto krabice nerozbaľovali, a preto vlastne nevedeli, s akým tovarom prišli do kontaktu.
Uviedol, že ak mal napriek vykonanému dokazovaniu správca dane a žalovaný naďalej pochybnosť o

reálnom uskutočnení predmetnej transakcie, mohlo dôjsť k vykonaniu ďalších relevantných dôkazov,
napr. preverenie aj prostredníctvom záznamov z mýtnych brán.

12. Taktiež namietal, že správca dane v rámci daňovej kontroly, ktorá predchádzala vydaniu
napadnutého rozhodnutia, zabezpečil vypočutie svedka (A. H. a to na základe MVI) bez toho, aby

bol žalobca o tomto výsluchu vopred upovedomený, v dôsledku čoho má predmetný výsluch povahu
nezákonne získaného dôkazu, ktorý nemohol slúžiť ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Rovnako
aj zápisnice z výsluchov svedkov (napr. konateľa spoločnosti Kontakt Eximp s.r.o., D. I.), ktoré mali
byt uskutočnené mimo príslušného daňového konania v rámci iného daňového konania (alebo iných
daňových kontrol), a to bez toho, aby bolo žalobcovi umožnené sa týchto výsluchov zúčastniť a klásť

predmetným svedkom otázky, čo považoval za podstatné porušenie ustanovení daňového poriadku.
Uviedol, že za výsluch svedka je potrebné považovať každé osobné vyjadrenie sa fyzickej osoby k
skutočnostiam preverovaným správcom dane, a to bez ohľadu na to, ako správca dane tento výsluch
označí, a bez ohľadu na to, či výsluch vykonal priamo konajúci správca dane, alebo dožiadaný orgán.
Poukázal na § 25 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého právo daňového subjektu musí byť

zachované vždy, t. j. aj v prípadoch získania svedeckej výpovede z iného konania postupom podľa §
24 ods. 4 daňového poriadku. V opačnom prípade príslušná výpoveď svedka nemôže byť použitá ako
dôkaz pre účely rozhodnutia správcu dane.III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie písomné podania účastníkov konania

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.06.2020, pričom zotrval na svojich záveroch,
uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v
žalobe sa neuvádzajú nové skutočnosti, ktoré by mali svojou podstatou vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia, pričom by neboli predmetom odvolania. K nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly

uviedol, že správca dane vo svojom rozhodnutí detailne popísal dôvody prerušenia daňovej kontroly,
rovnako ako aj výsledky a informácie, ktoré získal od zahraničných správcov dane. Daňová kontrola
trvala 336 dní a správca dane ju vykonal v zákonnej lehote. Poukázal na to, že nariadenie č. 904/2010
a v ňom stanovená maximálna lehota na poskytnutie informácie - 3 mesiace sa týka žiadanej strany,
nie správcu dane.

14. K nevykonaniu výsluchov navrhovaných svedkov žalovaný uviedol, že v rámci medzinárodných
dožiadaní žiadali zahraničnú daňovú správu o vypočutie svedkov (konateľa spoločnosti Cséfai és Cséfai
Kft. a konateľa spoločnosti Netty webshop, Kft., p. Batki). Na základe výsledkov týchto dožiadaní sa
intrakomunitárne dodania tovaru pre maďarských odberateľov spoločnosť Cséfai és Cséfai Kft. a Netty
webshop, Kft. nepotvrdili. Dodal, že ak sám konateľ spoločnosti (ako jej hlavný zástupca navonok)

nemá informácie o obchodných aktivitách spoločnosti a nevie k nim predložiť relevantné dôkazy,
svedeckévýpovedeiných,nezávislýchsvedkov,nemôžumaťvplyvnavýsledokdaňovejkontroly.Zotrval
na svojom závere, že správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenia žalobcu o
poskytnutí tovaru uvádzanými dodávateľmi resp. subdodávateľmi a žalobca tieto pochybnosti v konaní
nevyvrátil.

15. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane ani žalovaný nepostavili svoje rozhodnutia na skutočnosti,
že svedkovia, ktorí potvrdili manipuláciu s tovarom uvedeným na faktúre nevideli tovar, keďže tento
bol zabalený v kartónoch a uložený na paletách, ale správca dane uskutočnil rozsiahle dokazovanie,
využil poznatky získané pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu SIMPEX,

pričom prvá dodávateľská spoločnosť potvrdila, že nikdy predloženú faktúru nevystavila a predložila
priamy dôkaz, svojich tvrdení. V prípade výsluchu svedka uskutočneného zahraničnou daňovou správou
podľa právnych predpisov platných na jej území sa nemôže žalobca dovolávať nezákonnosti vykonanej
svedeckej výpovede s poukazom na § 25 ods. 4 daňového poriadku. Trval na závere, že pri prevzatí
zásielky od dopravcu je potrebné, aby daňový subjekt stav zásielky riadne a starostlivo skontroloval a

porovnal s dodacím alebo prepravným listom, skontroloval aj kompletnosť tovaru a obsahu balení, a
to osobitne v prípade tovaru potravinového charakteru. K námietke o potrebe preverenia záznamov z
mýtnych brán uviedol, že pohyb motorových vozidiel neposkytne dôkaz o tom, že zaznamenané vozidlo
prevážal deklarovaný tovar, obzvlášť ak osoba uvedená na prepravnom dokumente A. H. nepotvrdila, že
túto prepravu vykonala a podpis na dokumente neuznala ako vlastný. Zhrnul, že v reťazci obchodných

partnerov ani u jednej z menovaných spoločností nebola preukázaná existencia a dodanie tovaru, na
ktorý si žalobca uplatňuje právo na odpočet DPH.

16. V podaní zo dňa 24.09.2021 označenom ako „doplnenie argumentácie uvedenej v správnej žalobe“
žalobca predložil súdu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/3/2018 zo dňa

21.02.2019, v ktorom bolo vyhodnotené ako neefektívne a neprimerané prerušenie daňovej kontroly na
dobu 1 roka a takmer 4 mesiacov, ako aj na rozsudok sp. zn. 8Sžfk/47/2020 zo dňa 08.12.2020, v ktorom
bolo uvedené, že dĺžka prerušenia daňového konania z dôvodu MVI je determinovaná lehotou v zmysle
nariadenia č. 904/2010.

17. V replike zo dňa 17.01.2022 žalobca zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe, a uviedol, že
žalovaný nereagoval na námietky žalobcu ohľadom potreby opakovaného prerušenia daňovej kontroly.
Zdôraznil, že žalobca nemohol skúmať to, aké všetky predchádzajúce a nasledujúce transakcie sa s
príslušným tovarom realizovali.

18. Žalobca v podaní zo dňa 02.05.2022 označenom ako „doplnenie judikatúry“ dal do pozornosti
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021, týkajúci sa
rozsahu dôkaznej povinnosti v spojení s podvodným konaním v daňových veciach.19. V podaní zo dňa 21.03.2023 žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022 zaoberajúci sa rozsahom dôkazného bremena v daňovom konaní,
ako aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn.

3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 týkajúci sa prenášania dôkazného bremena.

20. Vo vyjadrení zo dňa 25.03.2025 po doplnení administratívneho spisu žalobca uviedol, že žalovaný
dodatočne doložil aj samotnú žiadosť o MVI a odpoveď na ňu, z čoho žalobca zistil, že správca dane
pokračoval v prerušení daňovej kontroly aj po tom, čo žiadaný zahraničný orgán už doručil konečnú

odpoveď na predmetnú MVI, a teda po tom, ako preukázateľne pominul dôvod pre prerušenie daňovej
kontroly.

21. Ďalšie písomné podania vo veci neboli zo strany účastníkov konania súdu doručené.

IV.

Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

22. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského

súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-26S/7/2021.

23. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, §
13 ods. 1 SSP prejednal vec na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na
deň 29.10.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia
podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

24. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému

vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia
záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia
alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

27. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

29.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa
§ 71.

V.Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

31. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou

napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a s odkazom na § 191 písm. g) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

32. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci
ktorých žalobca primárne napádal nedodržanie maximálnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly, zaťažovanie žalobcu neprimeraným dôkazným bremenom, vady vo vykonávaní dôkazov, ako aj
v hodnotení dôkazov, ale aj nedostatočný rozsah vykonaného dokazovania, či nesprávnosť skutkových
aj právnych záverov daňových orgánov.

33. Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH zo zdaniteľného obchodu je vznik daňovej
povinnosti. Daňová povinnosť vo všeobecnosti znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň od osôb,
ktorým to zákon vymedzuje. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že nepostačuje len samotné
uvedenie DPH vo faktúre, podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti v intenciách ustanovenia

§ 19 zákona o DPH, t. j. z titulu skutočného dodania tovaru. Táto podmienka vyplýva z § 49 ods. 1
zákona o DPH.

34. Samotný vznik daňovej povinnosti a uvedenie DPH vo faktúre vo väzbe na nárok na odpočítanie
DPH u kupujúceho však nestačí, pretože na strane platiteľa ako príjemcu zdaniteľného plnenia musí

byť preukázané, že prijaté plnenia obstaral na účely uskutočňovania svojich vlastných zdaniteľných
plnení. V priebehu daňového konania musí byť preukázaný jednak obsah, ale aj skutočný význam plnení
deklarovaných daňovým subjektom prostredníctvom relevantného daňového dokladu (z rozsudku NS
SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31.05.2018).

35. Z administratívneho spisu aj z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej
kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v daňovom priznaní k DPH za február
2014, ako aj opodstatnenosť práva na odpočítanie dane uplatneného na základe predložených faktúr.
Správca dane zároveň preveroval dodanie a existenciu tovarov v obchodnom reťazci LABAŠ s. r. o.
- Kontakt Eximp s. r. o. - PROFILIX DATA, s. r. o. -VERON, s. r. o. - SIMPEX – žalobca - Netty

webshop, Kft. Preverovaním všetkých dodávateľov zistil, že títo sú buď nekontaktní a nepredložili žiadne
doklady alebo ako konateľ spoločnosti Kontakt Eximp s. r. o. uviedol, že nemal vedomosť o tom,
že je konateľom tejto spoločnosti a nepozná ju. Za zdaňovacie obdobia január 2014 až marec 2014
tvrdený odberateľ žalobcu Netty webshop, Kft. nepodal daňové priznania na DPH. Registrácia platiteľa
DPH bola tejto spoločnosti zrušená dňa 01.03.2014. Na základe získaných informácií mal správca

dane za to, že nemožno považovať dodanie a existenciu tovarov v obchodnom reťazci za preukázané.
Použil aj závery z daňovej kontroly vykonanej u spoločnosti SIMPEX za rok 2014, z ktorej vyplynulo,
že daňový subjekt nenadobudol tovar, ktorý mal následne dodať žalobcovi. Na základe všetkých
kontrolných zistení správca dane konštatoval, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných
obchodov dodávateľskou spoločnosťou SIMPEX a že v jednotlivých dodávateľských spoločnostiach

nachádzajúcichsavovytvorenomreťazcibolivykonanédaňovékontrolyavydanérozhodnutia,zktorých
vyplýva, že ani u jednej zo spoločností nebola preukázaná existencia a dodanie tovaru. Žalovaný
konštatoval, že obchodná spoločnosť LABAŠ s. r. o. nachádzajúca sa na začiatku obchodného reťazca
nepotvrdila obchodnú spoluprácu so spoločnosťou Kontakt Eximp, s. r. o., to znamená, že neuskutočnila
zdaniteľný obchod v rámci reťazca obchodných spoločností, ktorého súčasťou je aj žalobca, ktorý si na

tento zdaniteľný obchod uplatňuje právo na odpočítanie DPH.

36. Žalovaný teda v napadnutom rozhodnutí odôvodnil záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok na uplatnenie nároku na odpočet DPH žalobcom na tom, že nebolo preukázané dodanie
tovaru a služieb v zmysle predložených faktúr od dodávateľa SIMPEX, pretože pri preverovaní reťazca

obchodných partnerov vyplynulo, že ani u jednej z predmetných spoločností nebola preukázaná
existencia a dodanie tovaru. Z uvedeného dovodil, že keďže spoločnosť SIMPEX nepreukázala
nadobudnutie tovaru a vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, u daňového
subjektu nenastalo splnenie zákonnej podmienky na uplatnenie nároku na odpočet DPH v zmysle § 49ods. 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorej si platiteľ môže odpočítať daň z tovarov, ktoré sú alebo majú
byťplatiteľovidodané.Žalovanýtakodvodzovalnedodanietovarudeklarovanýmdodávateľomžalobcovi
z toho, že na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca boli pochybnosti o dodaní tovaru, čo nie je

pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na inom stupni reťazca podstatnou skutočnosťou,
ale nanajvýš, dokresľujúcou informáciou (avšak čo by prípadne odôvodňovalo skôr závery o podvodnom
konaní, v prípade preukázania všetkých znakov podvodného konania). Súd dáva do pozornosti, že v
zmysle ustálenej judikatúry súdov nemožno dávať na ťarchu žalobcu nezrovnalosti, ktoré sa vyskytli
v predchádzajúcich transakciách dodávateľského reťazca, čo vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora

Európskej únie (uznesenie vo veci C-610/19 Vikingo).

37. V tejto súvislosti správny súd cituje z rozsudku NSS SR sp. zn. 10Sžfk/54/2021 časť o judikatórnych
posunoch pri vyhodnocovaní a odôvodňovaní jednotlivých dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH:

„85. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že v súvislosti s plnením hmotnoprávnych podmienok došlo

v ostatnom období k judikatórnemu posunu. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a
nadväzujúcej rozhodovacej praxe kasačného súdu nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z
dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ. Kasačný súd
týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že
hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne

uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Podľa Súdneho
dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej
subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to,
aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie dane. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotnoprávnou
podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané

dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Aktuálna
rozhodovacia prax kasačného súdu pritom už štandardne reflektuje na citované rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo - napr. sp. zn. 5Sžfk/66/2020 zo dňa 28. júla 2022, sp. zn.
5Sžfk/73/2020 zo dňa 25. augusta 2022, sp. zn. 10Sžfk/28/2020 zo dňa 27. júna 2022.

86. Najvyšší správny súd konštatuje, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ sa Smernica Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať
v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe sa
má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu
na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo

na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný
dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží
dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom
naskutkovéokolnostianapriekdôkazomposkytnutýmtoutozdaniteľnouosobouchýbajúúdajepotrebné
na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie (Rozsudok Súdneho dvora

EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie).

87. Zároveň kasačný súd uvádza, že judikatúrny posun nastal aj rozhodnutím sp. zn. 3Sžfk 15/2020 z
30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, a ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného

dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané,
že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje
na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom“. V tejto súvislosti kasačný súd
uzatvára, že princíp predvídateľnosti súdneho rozhodovania je potrebné pomerovať a aplikovať v súlade
s princípom zákonnosti rozhodovania, pričom je potrebné zohľadniť aj aktuálny vývoj judikatúry. Opačný

prístup by totiž mohol znamenať odopretie výkonu spravodlivosti.“

38. Z administratívneho spisu aj z napadnutých rozhodnutí tiež vyplýva, že správca dane za účelom
preverenia existencie a dodania tovaru vykonal viaceré výsluchy. Svedok H. J. vo výpovedi potvrdil, že
prepravu tovaru vykonal, popísal prevoz tovaru, a zároveň nepotvrdil, že prepravovaný tovar skutočne

videl,keďžetentobolzabalenývkrabiciach,ktorésanerozbaľovali,čopodľasprávcudaneneznamenalo
potvrdenie, že sa jedná o predmetný tovar. Svedok A. B. uviedol, že jeho povinnosťou bolo preverovanie
tovaru od firmy SIMPEX, zabezpečenie jeho naloženia, jeho kontrola a zabezpečovanie potrebných
dokladov, spoznal žalovaným predloženú fotodokumentáciu naloženej dodávky s papierovými krabicamia etiketami a uviedol, že do obsahu krabíc nevidel, preto nemohol jednoznačne potvrdiť ich obsah.
Svedok F. G. uviedol, že ako prepravca vykonával v roku 2014 prepravu pre spoločnosť SIMPEX a
prepravu popísal. Svedok K. B. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2014 vykonával prepravu pre

žalobcu, a že zabalený tovar v kartónoch zabezpečených fóliou nevidel. Svedok F. C. uviedol, že pre
žalobcu pracuje od roku 2002 ako manažér predaja, potvrdil spoluprácu so spoločnosťou SIMPEX a
podpísal podrobnosti tejto spolupráce, tiež uviedol, že tovar nevidel. Dané výpovede správca dane
posúdil ako len slovné výpovede, bez vypovedacej schopnosti, ktoré sú v rozpore so skutočnosťami
zistenými správcom dane v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

39. Správca dane doplnil dokazovanie vykonaním ďalších výsluchov. Svedok L. M. uviedol, že si pamätá
prepravu do Vrútok, identifikoval motorové vozidlo, podľa objednávky prepravoval obojky pre zvieratá,
pričom obsah krabíc nevidel, fyzickú kontrolu tovaru nevykonal. Svedok A. H. uviedol, že nepozná
žalobcu a žiadny z podpisov na prepravných dokladoch nie je jeho. Žalovaný ohľadom výpovede
svedkov uviedol, že tí, ktorí síce slovne potvrdili existenciu tovaru zabaleného v krabiciach, uloženého na

paletách, však tým, že obsah krabíc nevideli, nedokázali jednoznačne identifikovať tento tovar. Uviedol
tiež, že pri prevzatí zásielky od dopravcu je prirodzené riadne a starostlivo skontrolovať stav zásielky
a porovnať ho s dodacím alebo prepravným listom, a to skontrolovať aj kompletnosť tovaru, hlavne
obsah balení, ktoré musí obsahovať všetky objednané produkty. Žalovaný mal za to, že v prípade tovaru
potravinového charakteru, ktorého konečným užívateľom je obyvateľstvo a má limitujúci dátum spotreby,

je nevyhnutné, aby sa daňový subjekt presvedčil o obsahu zásielky, ktorú príjme a ďalej predáva.

40. Čo sa týka vyhodnotenia výpovedí svedkov, ktorí sami potvrdili existenciu tovaru zabaleného
v krabiciach, odvolací orgán mal za to, že tým, že obsah krabíc nevideli, nedokázali jednoznačne
identifikovať tento tovar, pričom podotkol, že správca dane neposúdil výpovede svedkov ako krivé

výpovede, ale z dôvodu, že títo vo svojich výpovediach hovorili o nakladaní zabalených krabíc,
kartónov, nie o obsahu týchto balení, správca dane spochybnil reálnosť zdaniteľných plnení. Jednak
argumentácia žalovaného o potrebe rozbaľovania krabíc s prepravovaným tovarom je neodôvodnená,
resp. nedáva zmysel, prečo by musel prepravca či každý odberateľ rozbaliť všetky krabice a balenia,
čím by balenie tovaru poškodil. Daňové orgány nevysvetlili na základe čoho majú pochybnosti o

obsahu krabíc a jeho baleniach, etiketách a pod. Strohé konštatovanie, že svedkovia nekontrolovali
obsah krabíc, nepostačuje samo osebe na spochybnenie reálnosti zdaniteľných plnení. Vyhodnotenie
svedeckých výpovedí daňovými orgánmi nie je presvedčivé ani zrozumiteľne odôvodnené. Správne
orgány nevyhodnotili vykonané dôkazy, a to hlavne výsluchy svedkov, jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach a to nielen výsluchy medzi sebou, ale aj v kontexte ostatných listinných dôkazov.

41. Žalobca predložil celý zoznam dôkazov (okrem účtovných dokladov aj rámcovú kúpnu zmluvu zo
dňa 03.09.2013 uzatvorenú so spoločnosťou SIMPEX, dodací list, výpisy z bankového účtu, zmluvu s
p. A. B., čestné vyhlásenie p. A. B., čestné vyhlásenie p. C. D. E., výpis z registra platnosti IČ DPH za
spoločnosť SIMPEX, dodací list, výpisy z bankového účtu, CMR, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom,

písomnú objednávku, výpis z registra platnosti IČ DPH za spoločnosť SIMPEX i Netty webshop, Kft.,
rámcovú kúpnu zmluvu uzavretú s Netty webshop, Kft. zo dňa 03.09.2013), ktoré neboli vyhodnotené v
spojenísvykonanýmivýsluchmisvedkov,nebolivyhodnotenékomplexne,pričomvýpovedesmerujúcev
prospech žalobcu daňové orgány bez ďalšieho posúdili ako nepodstatné, irelevantné. V danom prípade
bude preto potrebné, aby sa žalovaný v ďalšom konaní vysporiadal so všetkými získanými dôkazmi

jednotlivo ako aj komplexne, vo vzájomných súvislostiach a dospel k záverom, ktoré zrozumiteľne a
jasne odôvodní. Pokiaľ chce správca dane vyhodnotiť výpoveď svedka ako bez výpovednej hodnoty a
v rozpore so zistenými skutočnosťami, je potrebné, aby tieto rozporné zistené skutočnosti uviedol, aj s
ich zdrojom. Prípadné znegovanie záverov z výpovede svedka musí daňový orgán oprieť o iné závery
vyplývajúce z vykonaných dôkazov a poukázať na konkrétne rozpory a uviesť zrozumiteľné a logické

vysvetlenie, prečo považuje ktoré z nich za ne/dôveryhodné, majúce vyššiu váhu alebo bez relevancie
a pod.

42. Na základe vyššie uvedeného správny súd prisvedčil žalobným námietkam ohľadom pochybení
správnych orgánov pri vyhodnocovaní dôkazov, ohľadom nesprávneho rozširovania dôkazného

bremena žalobcu ako daňového subjektu, t. j. nesprávnej aplikácie ustanovenia § 3 ods. 3 daňového
poriadku, v dôsledku čoho došlo v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP k podstatnému porušeniu
ustanovení daňového poriadku, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej.43. Vo všeobecnosti správca dane ďalej konštatoval, že na základe zistených skutočností nebolo
preukázané, že tovary a služby deklarované na faktúrach boli skutočne dodané. Žalovaný uviedol, že

keďže spoločnosť SIMPEX nepreukázala nadobudnutie tovaru a vznik daňovej povinnosti v zmysle §
19 ods. 1 zákona o DPH, u žalobcu nenastalo splnenie zákonnej podmienky na uplatnenie nároku na
odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorej si platiteľ môže odpočítať daň
z tovarov, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Navyše však žalovaný konštatoval, že žalobca
neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že jeho postup pri odpočítaní dane je v súlade so zákonom

a mal dostatočný priestor a zákonné možnosti na to, aby sa uistil, že svojimi obchodnými transakciami
sa nestane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového podvodu, čo predstavuje iný dôvod pre
nepriznanie práva na odpočet DPH. Keďže každý dôvod na nepriznanie práva na odpočítanie dane si
vyžaduje preukazovať iné skutočnosti a zaťažuje dôkazným bremenom daňový subjekt alebo daňový
orgán iným spôsobom, je potrebné, aby si žalovaný najprv riadne ustálil dôvod nepriznania práva na
odpočet DPH žalobcovi. Zároveň je potrebné, aby tieto závery boli súladné s pravidlami vyplývajúcimi

z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

44. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že rozlišovanie medzi preukazovaním splnenia
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/
zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom je potrebné pre posúdenie unesenia dôkazného

bremena,pretožezatiaľčodôkaznébremenonapreukázanísplneniahmotnoprávnychpodmienokpráva
na odpočet zaťažuje primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového
podvodu/ zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu
takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak, než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 54; vo veci Crewprint
Kft, C-611/19 zo dňa 03.09.2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri preukazovaní hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dobrá viera daňového
subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach
SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27.06.2018), v prípade preukazovania účasti na podvode

a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu naopak.

45. Pre úplnosť súd uvádza, že sa nestotožnil so žalobnými námietkami o nedodržaní lehoty na
vykonanie daňovej kontroly. Z administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola začala dňa
30.5.2016, prvé prerušenie daňovej kontroly trvalo od 31.01.2017 do 21.07.2017, druhé prerušenie

daňovej kontroly bolo od 10.08.2017 do 21.02.2018, pričom bola ukončená dňa 04.05.2018. Daňová
kontrola teda trvala 337 dní, čo je v súlade s § 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 daňového poriadku.

46. Ohľadom možnej dĺžky prerušenia daňového konania z dôvodu MVI súd poukazuje na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Hydina SK s.r.o., C-186/20 zo dňa 30.09.2021, v ktorom

Súdny dvor Európskej únie uviedol, že čl. 10 nariadenia č. 904/2010 sa má vykladať v tom
zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej
kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát
neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného
týmto nariadením. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že lehoty stanovené nariadením č. 904/2010

pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií nemožno
v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 daňového poriadku) a vo väzbe na uplatnenie
inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých
prekročenie by zakladalo nezákonnosť daňovej kontroly, a teda aj daňových rozhodnutí.

47. Čo sa týka námietky absentujúceho odôvodnenia prerušenia daňovej kontroly v napadnutých
rozhodnutiach, súd uvádza, že to nie je povinná náležitosť odôvodnenia rozhodnutia, dané informácie
sú dostupné v rámci administratívneho spisu, či už v rozhodnutí o prerušení konania, v protokole
alebo v meritórnych rozhodnutiach daňových orgánov. Samotná potreba/povinnosť daňových orgánov
odôvodňovať prerušenie daňovej kontroly aj v napadnutých rozhodnutiach sa môže chápať až vtedy, ak

boli tieto skutočnosti namietané daňovým subjektom v rámci vyjadrenia k protokolu alebo odvolania.

48. Čo sa týka námietky žalobcu, že z doloženej žiadosti o MVI a odpovede na ňu zistil, že správca dane
pokračoval v prerušení daňovej kontroly aj po tom, čo žiadaný zahraničný orgán už doručil konečnúodpoveď, a teda po tom, ako preukázateľne pominul dôvod pre prerušenie daňovej kontroly, súd uvádza,
že relevantným dátumom pre pominutie dôvodov, pre ktoré sa konanie prerušilo, je v danom prípade
dátum obdržania požadovanej informácie v rámci MVI správcom dane, ktorým je podľa § 4 ods. 1

daňového zákona daňový úrad, od koordinátora medzinárodnej administratívnej spolupráce, v danom
prípade oddelenia CLO, Finančného riaditeľstva SR, nie dátum, kedy bola odpoveď doručená tomuto
oddeleniu CLO, Finančného riaditeľstva SR (ktoré zabezpečuje napr. aj preklad).

49. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že by mu pri výsluchu svedkov na základe MVI bolo

zasiahnuté do jeho procesných práv - byť účastný na výsluchu a klásť svedkom otázky. V prípade
vykonania výsluchu dožiadaným daňovým orgánom platí, že tento výsluch sa vykonáva podľa právnych
predpisov platných v danom štáte, prípadne podľa predpisov platných v Európskej únii, nemôže sa
preto žalobca s úspechom domáhať svojich práv ako pri výsluchu vykonanom vnútroštátnymi daňovými
orgánmi podľa slovenského právneho poriadku. Žalobca mal možnosť sa k daným výsluchom následne
vyjadriť a navrhnúť prípadné ďalšie dôkazy, či doplnenie už vykonaného dokazovania, čo by daňový

orgán musel vyhodnotiť a rozhodnúť o jeho vykonaní či nevykonaní, a to aj s príslušným odôvodnením.
Zároveň daňový orgán môže v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku použiť ako dôkaz všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to aj protokoly o daňových kontrolách, povinné
záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, skutočnosti známe správcovi dane

z jeho činnosti, ako aj informácie a listiny získané z iných daňových kontrol súvisiace s predmetnou
daňovoukontrolouapod.,pričomichpoužitiemusíbyťvzodpovedajúcomrozsahupoužité,vyhodnotené
a odôvodnené.

50. Keďže súd vyhodnotil ako primárny nedostatok napadnutého rozhodnutia podstatné porušenie

ustanovení daňového poriadku týkajúce sa vyhodnocovania dôkazov a nesprávneho rozširovania
dôkazného bremena na žalobcu, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej, tento dôvod tzv. konzumuje alebo vylučuje niektoré ostatné žalobcom namietané dôvody
zrušenia napadnutého rozhodnutia (napr. právne posúdenie veci, ktoré je relevantným na posúdenie
až po zákonnom vyhodnotení dôkazov), preto by bolo neefektívne riešiť v danej situácii konštrukcie

hypotetických alternatív právneho posúdenia pre nepriznanie práva na odpočet DPH. Žalovaný bude
povinný vykonať nanovo hodnotenie dôkazov, a to v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, každý
dôkaz vyhodnotiť jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, čo náležite odôvodní tak, aby to
zodpovedalo logickej úvahe, s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri správe daní, a
následne adekvátne odôvodní aj svoje skutkové a právne závery.

51. Zároveň súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia.

52. Správny súd vzhľadom na vedené skutočnosti s poukazom na § 191 ods. 1 písm. g) SSP napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným
právnym názorom správneho súdu.

53. Orgán finančnej správy, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto

rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), sa v ďalšom konaní vysporiadajú s právnym posúdením veci v intenciách
právneho názoru správneho súdu na neúplnosť zisteného skutkového stavu. V novom konaní žalovaný
jednoznačne uvedie, čo bolo právnym základom pre nepriznanie práva na odpočet DPH (nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok, daňový podvod alebo zneužitie práva) a tieto názory žalovaného podporiť
závermi z vykonaného dokazovania. Zároveň je potrebné, aby tieto závery boli súladné s pravidlami

vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).